39. schôdza

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, už ako tu kolega Hlina naznačil, obsah navrhovaného, teda navrhovanej úpravy zákona nie je nejaký extrémne dôležitý, ale je tu. A vystupujem vlastne kvôli tomu, že aj táto novela len ukazuje, aký je dvojaký prístup v Národnej rade v týchto dňoch či týždňoch k návrhom zákonov.
Kolegovia poslanci Brixi a Raši tento návrh už predpokladali, že predložia v septembri. Predpokladám, že oni mohli vedieť, že ako dopadnú niektoré návrhy kolegov, ktorí sú z opozície, a že tieto návrhy boli vyradené z rokovania, tak oni iniciatívne svoj návrh stiahli ešte pred začatím rokovania Národnej rady. Takže je tu taký teda, hovorím, dvojaký prístup k zákonom, k návrhom ako takým.
A teraz k tomu obsahu. Pochopiteľne, v tejto chvíli ja ešte sa neviem vyjadriť celkom k argumentácii, ktorú predložil pán poslanec Brixi, že táto novela vlastne vzniká ako výsledok protestu prokurátora, pretože v zásade platí, že pre samosprávu na Slovensku je najvyšším zákonom zákon č. 369/1990. Ten platí všeobecne pre všetky samosprávy na Slovensku, aj pre mesto Bratislava, aj pre mesto Košice, ktoré majú ešte osobitné zákony. Takže zo zákona č. 369/1990 vyplýva, že obce a mestá môžu mať vlajky, znelky, erby a pečate. Čiže väčšina miest to má. Napríklad mesto Michalovce má ako jedna možno z malých aj znelku, ktorú používame pri slávnostných príležitostiach. Takže z môjho pohľadu všeobecne si myslím, že aj Košice ako mesto sa mohli oprieť o zákon č. 369 a na základe toho prijať všeobecne záväzné nariadenie, ktoré by upravovalo samozrejme používanie znakov, erbov a tak ďalej. Takže z toho pohľadu ešte si vypočujeme niektoré argumentácie, ktoré prednesú predkladatelia, a za určitých okolností sme pripravení v druhom kole predložiť aj pozmeňujúci návrh.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ctené kolegyne, kolegovia, ja sa vyjadrím len teda k dvom pripomienkam, ktoré v rozprave odzneli, a začnem tou pána poslanca Bobíka. Pán poslanec Bobík, máte svätú pravdu. Zákon č. 369 o obecnom zriadení hovorí, ako si majú mestá a obce určovať a zadefinovávať svoje a zaobchádzať so svojou mestskou heraldikou. Avšak táto novela vychádza z toho, že v Košiciach toto doteraz upravoval štatút. A prokurátor namietol to, že nemôže štatút, a VZN sa nemôže odvolávať na štatút, ale maximálne tak na zákon. Takto to v Košiciach bolo roky. Žiaľ, my sme o tom nevedeli. A preto je potrebné k tomuto zaujať aj príslušné relevantné a právne stanovisko.
Čo sa týka otázky, prečo sme túto novelu stiahli v septembri. Tak bolo to veľmi z jednoduchého dôvodu, a to z toho, lebo sme nenašli spoločnú reč so ZMOS-om, a teda keď ste si čítali ten pôvodný návrh, tak by ste vedeli, že sa týkal nielen mesta Košice, ale aj iných miest a obcí na Slovensku, do ktorých rozhodovacích právomocí sme my vstupovať žiadnym zákonom nechceli bez toho, aby oni sa mali možnosť sa k tomu vyjadriť. Preto sme išli cestou takou, aby sme riešili a vyjadrovali sa len k tomu, k čomu sa vyjadriť vieme.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pani predsedajúca. Dovoľte predložiť návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Viery Tomanovej, Viery Šedivcovej, Evy Hufkovej a Jany Vaľovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Cieľom návrhu zákona je reagovať na problémy, ktoré sa vyskytli pri jeho aplikácii, a zároveň zamedziť aplikačným a výkladovým nejasnostiam. Návrh tohto zákona precizuje poskytovanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov do zariadení krízovej intervencie, ktorými sú útulok, domov na polceste, zariadenie núdzového bývania a podporované bývanie. Tieto zariadenia sociálnych služieb neposkytujú služby za účelom kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Sociálne služby v týchto zariadeniach využívajú osoby z dôvodu, že nemôžu zotrvať vo svojom prirodzenom domácom prostredí a nemajú zabezpečené nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb. Prostredníctvom peňažného príspevku na opatrovanie sa kompenzuje odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy, starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní základných sociálnych aktivít. Túto odkázanosť je možné riešiť aj prostredníctvom poskytovania sociálnych služieb v zariadeniach sociálnych služieb.
V záujme predísť duplicite pri kompenzácii sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia bola zákonom vylúčená možnosť poskytovať peňažný príspevok na opatrovanie v prípade, ak sú fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytované sociálne služby v zariadení sociálnych služieb pobytovou formou. V zariadeniach krízovej intervencie sa poskytujú sociálne služby aj fyzickým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím, nie však za účelom kompenzácie sociálnych dôsledkov, ktoré im vznikajú v dôsledku ich ťažkého zdravotného postihnutia. To znamená, že ak je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná na opatrovanie, v rámci poskytovaných sociálnych služieb v zariadení krízovej intervencie jej nie je zabezpečená potrebná pomoc inej fyzickej osoby. Navrhujeme preto spresniť a jednoznačne ustanoviť, že peňažný príspevok na opatrovanie je možné poskytovať aj poberateľom do zariadení sociálnych služieb krízovej intervencie.
Ďakujem, skončila som.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, pani predkladateľka, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1248. Dovoľujem si predložiť informáciu k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Ďakujem, všetko, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani predkladateľka, vážený pán spravodajca, vážení kolegovia, vážené kolegyne, najskôr podporujem tento návrh zákona. Je mi jasné, prečo je predložený. Súhlasím s tým a prax ukazuje, že také nastavenie, aké je v súčasnom zákone o kompenzáciách, jednoducho nie je dobré a váš návrh je dobrý, logický a, ešte raz opakujem, podporujem ho.
Napriek tomu si ale dovolím tu na tomto mieste v rozprave zacitovať zo stanoviska ministerstva financií od slova doslova bez toho, že by som to nejakým spôsobom komentoval. Čiže citujem zo stanoviska ministerstva financií: "V doložke vybraných vplyvov sa uvádza, že: predložený návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy. V osobitnej časti dôvodovej správy sa však uvádza, že osobám, ktoré sú ubytované na určitý čas v zariadeniach krízovej intervencie, by mal byť poskytovaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov rovnako, ako je to u osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré sa zdržiavajú vo svojom prirodzenom domácom prostredí. S týmto cieľom sa navrhuje precizovať ustanovenie § 38 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Na základe uvedeného sa nestotožňujeme s tvrdením, že návrh nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, a z tohto dôvodu žiadame v zmysle § 33 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov uviesť predpokladané dôsledky na rozpočet verejnej správy, a to nielen na bežný rok, ale aj na nasledujúce, ale aj tri nasledujúce rozpočtové roky. Spolu s tým je potrebné uviesť návrhy na úhradu zvýšených výdavkov. Sekcia rozpočtovej politiky sa nevyjadruje k legislatívnej a obsahovej stránke návrhu zákona. S pozdravom Radovan Majerský, generálny riaditeľ sekcie."
No teraz si teda dovolím poznámku, pani kolegyňa. Skutočne v dôvodovej správe hovoríte o tom, že tento návrh nebude mať dopady na štátny rozpočet, ale ja sa stotožňujem so stanoviskom pána Radovana Majerského, sekčného šéfa na ministerstve financií, pretože je úplne jasné a logické, že ak niektorí ľudia dnes tieto príspevky nedostávajú a vďaka vášmu zákonu ich dostávať budú, tak tieto peniaze nám nespadnú z neba, ale bude potrebné na to nájsť nejaký priestor v štátnom rozpočte. Čiže takisto sa pripájam k žiadosti pána Majerského, aby ste v prípadnom druhom čítaní, ak teda návrh získa podporu, zrejme áno, aby ste tieto skutočnosti korektne doplnili.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja chcem prakticky iba podčiarknuť to, čo povedal pán poslanec Mihál, že s tou výčitkou z ministerstva financií sa teda stotožňujem aj ja, lebo to je celkom férové to napísať, napísať do osobitnej správy, že to teda nebude mať úplne nulový vplyv na rozpočet. Ale zároveň chcem vyzdvihnúť tú vašu iniciatívu. Ja to tiež považujem za veľmi rozumné. Skutočne si myslím, že ten príspevok na kompenzáciu patrí tomu človeku, ktorý ju skutočne potrebuje, a o to viacej v krízových centrách, v domovoch na polceste, ktorých máme strašne málo a sú veľmi finančne podvyživené a skutočne tam poskytujú služby, ktoré ten človek potrebuje. A bolo by fajn, keby mal ten príspevok, mal k nemu prístup, aby to mohol nechať tam, kde sa oňho starajú. To si myslím, že je veľmi rozumné, takže my to podporíme.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za vaše názory. Ja naozaj sa s vami stotožňujem a ministerstvo už vyčísľuje práve financie, ktoré budú potrebné v rozpočte na tieto kompenzačné príspevky. A naozaj táto služba je veľmi nedostatková v rámci celého Slovenska, tak som rada, že aj vy ste sa rozhodli tento zákon podporiť.

Ďakujem za možnosť krátkej reakcie. Ďakujem za túto konštruktívnu diskusiu a toto, čo ste povedali pani kolegyňa, akceptujem a teda teším sa na ďalšie rokovanie.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia. Dovoľte predložiť návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Viery Tomanovej, Viery Šedivcovej, Evy Hufkovej a Jany Vaľovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.
Tento zákon zabezpečuje možnosť poskytovateľa sociálnych služieb v domove sociálnych služieb s celoročnou pobytovou službou, ktorý túto sociálnu službu poskytoval k 31. 12. 2013, prispôsobiť prevádzkovanie objektu tohto zariadenia reálnemu dopytu po sociálnej službe v domove sociálnych služieb s celoročným pobytom.
Ide o potrebu zabezpečenia využiteľnosti už existujúcich miest v objekte zariadenia i možnosti prevádzkovania domova sociálnych služieb s celoročnou pobytovou formou už po uskutočnenej transformácií určitého počtu miest na sociálnu službu v špecializovanom zariadení alebo v zariadení pre seniorov, ak po vykonanej zmene reálny dopyt po sociálnych službách tohto druhu bude podliehať zmenám.
Navrhovaná úprava má za následok možnosť vykonania registrácie domova sociálnych služieb s celoročnou pobytovou formou a to bez obmedzenia regulácie počtu miest v takomto domove sociálnych služieb za splnenia podmienok, ktoré sú stanovené v § 110 9v. V záujme jednoznačnej interpretácie právnej úpravy sa explicitne ustanovuje, ustanovuje nevzťahovanie regulácie počtu miest v domove sociálnych služieb s celoročnou pobytovou sociálnou službou, v ktorých sa poskytovala táto služba k 31. decembru 2013. Odstraňuje sa tak právna prekážka nezapísania takéhoto poskytovateľa sociálnej služby do registra poskytovateľov pre nedodržanie zákonom stanovej kapacity a nemožnosti začať poskytovať sociálnu službu v DSS-ke s celoročnou pobytovou službou. Ide o úpravu už existujúcich právnych vzťahov umožnením ich transformácie tak, aby sa chránili práva fyzických osôb odkázaných na sociálne služby.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. V súvislosti s mojím procedurálnym návrhom, ktorý som podal k zmene alebo teda k novele ústavy na ochranu vody, chcem povedať, že žiadna z krajín Európskej únie nemá definovanú alebo preddefinovanú humanitárnu pomoc vývozu potrubím vody do zahraničia. A nakoľko nebola splnená jedna z našich požiadaviek, klubu OĽaNO, ktorú sme prezentovali na tlačovej besede, nepodporíme tým pádom túto novelu ústavy.