39. schôdza

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dámy a páni, už doposiaľ za túto krátku diskusiu zaznelo niekoľko vecí aj zo strany vás, kolegovia opoziční poslanci, s ktorými hlboko nesúhlasím. Ale nie preto, že by sa mi páčil ten návrh zákona. Ja ho považujem za, za veľmi zlý a pripájam sa k návrhu, aby sme o ňom nerokovali ďalej, aby jednoducho bol, bol Národnou radou odmietnutý.
Ale poviem, čo mám proti tomu návrhu zákona absolútne principiálne. Už dôvodová správa obsahuje tvrdenia, ktoré sú v úplnom rozpore s tým, čo hovorí moderná veda, ale v úplnom rozpore. Neviem, odkiaľ pani predkladateľka čerpala poznatky, ale sú to poznatky, ktoré odrážajú stav vedy tak asi pred pätnástimi rokmi.
Tak napríklad,za škodlivé je označované, že je to energeticky vysoké s vysokou spotrebou živočíšnych tukov, soli, bielkovín, čo má priamy dopad na zvýšenie nadhmotnosti a obezity. Kolegovia, toto je blud. Bielkoviny nemajú so zvýšením hmotnosti vôbec nič spoločného, ale vôbec nič. Jediná bielkovina, ktorá, alebo teda jediná kategória bielkovín, ktoré majú niečo spoločné s obezitou alebo teda s problémami zdravotnými, so zápalovými procesmi, je lepok, ktorý je obsiahnutý v obilninách. Lepok spôsobuje zápalové procesy v ľudskom tele s rôznymi dôsledkami, od celiakie až po zápaly cievnych epitelov, následne aterosklerózu a podobne. Je to kvôli tomu, že lepok je bielkovina, ktorá má schopnosť preniknúť do krvného obehu bez toho, aby sa rozložila na jednotlivé jej stavebné časti, čiže aminokyseliny. A v tom okamihu, keď sa molekula lepku, teda bielkoviny z obilia ocitne v krvnom obehu, tak je napadnutá ako antigén, je napadnutá ako cudzí prvok naším vlastným imunitným systémom a z toho sú tie zápalové procesy, čiže našimi vlastnými bielymi krvinkami. A samozrejme vás chcem upozorniť, že lepok je štandardná súčasť všetkých tzv. zdravých potravín, napríklad aj takého celozrnného chleba, ktorý má byť zdravý.
Chcem vám tiež povedať, že živočíšne tuky nemajú vôbec nič spoločného s epidémiou obezity, ktorú zažívame, ale vôbec nič spoločného. Epidémia obezity je spôsobená šialene nerozumne vysokou spotrebou sacharidov. Vysvetlím prečo. A súhlasím s tou časťou teda návrhu zákona, že teda vysoký obsah cukru je problém. Ale sacharidy nie sú len cukor. Sacharidy alebo uhľohydráty to sú škroby a cukry. Pokúsim sa vysvetliť, že aký je medzi nimi rozdiel.
Predstavte si, že tehly, tehly, z ktorých sa tie molekuly skladajú, sacharidy, monosacharidy sú známe, glukóza, fruktóza, laktóza, a z nich sa skladajú zložitejšie molekuly. Tak napríklad kockový cukor z repy alebo z trstiny je dvojmolekula, jedna glukóza a jedna fruktóza. Keď to strávime, tak sa to premení na jednu glukózu a jednu fruktózu, tá prenikne do krvného obehu, inzulín, keďže stúpne hladina glukózy v krvi, sa vychrlí v podžalúdkovej žľaze a inzulín má za úlohu odpratať tú glukózu do buniek. Čo sa stane, keď je tej glukózy priveľa? Bunky uzavrú svoje vstupy, teda stiahnu inzulínové receptory, lebo sklady sú plné, všakáno, až po vrch, no a inzulín urobí druhú vec, ktorú vie najlepšie, odprace tú, tú, tú glukózu v podobe tukového tkaniva, uloží to v podobe triglyceridov, ono sa to konvertuje v pečeni a uloží sa to do tukových buniek. Priamo zo sacharidov pochádza naše veľké brucho.
Ale aký je rozdiel oproti cukru, ktorý je že škodlivý, a zdravému škrobu zo zemiakov, ryže alebo z obilnín? Kolegovia, vôbec, ale vôbec žiadny. Škrob, ktorý nie je sladký, je len jedna veľmi dlhá molekula, zložená takisto z takých istých glukózových molekúl ako kockový cukor, prosím pekne. Čiže v tom okamihu, keď zjete kus zdravého pečiva alebo nezdravého pečiva alebo celozrnného pečiva alebo necelozrnného pečiva alebo zemiak alebo ryžu, tak váš tráviaci systém tú molekulu škrobu rozbije na jednotlivé molekuly glukózy a samozrejme, že inzulín urobí presne to isté, čo s cukrom. Časť odprace do buniek a časť konvertuje na tuk a to bez ohľadu na to, či sa jedná o zdravé zemiaky alebo nezdravú sladkú tyčinku. Chemicky je to úplne, prosím vás, to isté.
A tuto máme pred sebou zákon, ktorý z nejakého dôvodu zavádza rasovú diskrimináciu jednej glukózy oproti druhej glukóze. To je z pohľadu vedy ale holý nezmysel. A dočítame sa, že, že sladké pekárenské a cukrárenské výrobky s nižším ako jedno tretinovým podielom ovocnej a mliečnej zložky nemajú byť prípustné. Preboha, prečo?! Ovocná zložka, to je čo? Čo obsahuje ovocie? Zase len obsahuje glukózu a fruktózu. Myslíte si, že viac ovocnej zložky, to znamená viac glukózy a fruktózy, je niečo iného ako viac cukru? Nie, to je len jednoducho viacej cukru. A môže to byť kľudne aj med, aj med je viacej cukru, teda cukrov, glukózy a fruktózy.
O fruktóze vám vyzradím jednu základnú informáciu, ktorá predkladateľom tohto zákona zrejme unikla. Fruktóza je druh sacharidu, to je ovocný cukor, ten zdravý, o ktorom, s ktorým si naše telo vôbec nevie poradiť, teda naše bunky, naše svalové bunky, dokonca ani naše mozgové bunky, ktoré vedia všeličo, ale s fruktózou si poradiť nevedia. Fruktózu vie spracovať jeden jediný orgán v ľudskom tele, to je pečeň. A viete, čo robí pečeň s fruktózou? Mení ju na tuk. Pečeň vyrába z fruktózy tuk. Takže keď zjete kilo jabĺk, vedzte, že práve ste si pridali centimeter na bruchu. Toľko o ovocnej zložke, ktorá je údajne zdravá. Samozrejme, že ovocie je zdravé, ale nie kilo. A nemožno to takto kvantifikovať. Radšej menej ako viac.
Chcem vám tiež povedať, že fruktóza okrem toho, že je priamym zdrojom vytvárania tuku, tak je, keď sa fermentuje, tak z nej vzniká alkohol. Etanol je modifikovaná fruktóza, je to vlastne tá istá molekula. A fruktóza podobne ako etanol, ako alkohol je he-pa-to-to-xi-cká, čiže je jedovatá pre pečeň. Upozorňujem vás, že teda za, toto nie sú nové veci, toto je, toto je čosi, čo je známe, známe prinajmenej fyziológom, proste strašne dávno. Veď, preboha, fruktóza a glukóza a laktóza, to je pre zmenu mliečny cukor, nie sú novoobjavené prvky. Ani mechanizmy ich, teda biochémia ich spracovania v tele predsa nie je nič nového. Nechápem, ako teda vznikli, vznikli tvrdenia, ktoré som, ktoré som sa dočítal v dôvodovej správe.
A ako je to kvantifikované? No kvantifikované, poviem vám takto, že keď zoberiete do ruky krajec chleba alebo bagetu, ktorá má byť zdravá, a zoberiete takto hrsť cukru (vystupujúci to rukou názorne ilustruje), tak desať minút po požití v tele sa premenia presne na to isté, na obrovskú vlnu glukózy, s ktorou si musí poradiť inzulín. Ale keď sú sklady plné, inzulín ich konvertuje na presne ten istý tuk, či už ide o cukor alebo o škrob zo zdravého chleba alebo, alebo bagety.
A teraz poviem ešte niečo. Má pravdu tento návrh v tom, že veľa cukru spôsobuje ďalšie zdravotné ťažkosti. Totižto, keď sa pouzatvárajú, keď bunky stiahnu svoje inzulínové receptory a nepustia do seba viacej glukózy, ktorá sa nachádza v obehu, tak jedna z tých vecí je, že sa premení tá glukóza na tuk a uloží sa všelikde po tele, ale druhá vec je, že vzniká stav, ktorý sa nazýva inzulínová rezistencia. Inzulínová rezistencia je necitlivosť buniek na prítomnosť inzulínu. Inzulínová rezistencia, to je úplne bežná vec, u všetkých vás a nás, ktorí majú brucho a sú povedzme po 35-ke, po 40-ke. To je vstupná brána do ochorenia, ktoré sa nazýva cukrovka druhého typu, čo je vstupná brána do kardiovaskulárnych chorôb, aterosklerózy a infarktov myokardu. A za to môže, podotýkam, nadmerná konzumácia sacharidov v akejkoľvek podobe, či už sú to voľné cukry, nevoľné cukry, med, pečivo, cestoviny, ryža, zemiaky, čokoľvek. Fyziologicky, chemicky je to stále to isté. Stále je to to isté. Nechcem vám hovoriť o iných zdravotných dôsledkoch, ale nasýtené tuky a bielkoviny, kolegovia, nemajú s tým nič spoločného a robiť z nich bubákov v školských bufetoch je absolútne nedorozumenie.
Poviem vám ešte niekoľko ďalších zábavných informácií. Tak ako sa rozkladajú uhľohydráty, teda sacharidy na jednotlivé stavebné kamienky, až s nimi potom telo nakladá, tak sa aj iné zložky potraviny rozkladajú v tráviacom systéme na jednotlivé stavebné prvky, až potom si z nich telo niečo robí. Už som vám spomenul lepok, ktorý je bielkovina. Lepok je to preto, lebo keď to namočíte do vody, tak to potom lepí. To je základ škrobového lepidla. Bielkoviny sa skladajú, sú to reťazce aminokyselín. Aminokyseliny, to je abeceda živej hmoty. Aminokyselín je 20 a ich reťazce tvoria všetko, sú to svalové bielkoviny, sú to ale aj enzýmy, sú to aj hormóny, je to všetko, aj neurotransmitery, všetko sú dlhšie alebo kratšie reťazce poskladané z aminokyselín.
Keď zjete kus mäsa alebo vajíčko, alebo čokoľvek, čo obsahuje bielkoviny, tak v žalúdku kyselina chlorovodíková najprv to načne a potom sa to v čreve rozdelí na jednotlivé aminokyseliny, ktoré sa cez črevnú stenu dostanú do krvného obehu, z krvného obehu si ich berú jednotlivé bunky a skladajú z nich, čo už len potrebujú, teda spomínané svalové bielkoviny alebo neurotransmitery alebo enzýmy alebo hormóny. Aj inzulín je len reťazec, kratší reťazec aminokyselín. Ale to je abeceda živej hmoty, preboha, bielkoviny nie sú a priori nič škodlivého. Naopak, bez bielkovín umrieme.
A teraz niečo k tukom. Tuky tiež, mastné kyseliny, existuje niekoľko druhov. Napríklad taký kokosový olej je skoro čistá, čistý nasýtený tuk. Je to kyselina laurová, ktorá má po prvé blahodarné zdravotné účinky, a po druhé, protizápalové antibakteriálne účinky. Presne naopak, ako sa tvrdí tuná na adresu nasýtených tukov. Nasýtený tuk je napríklad maslo, bravčová masť, živočíšne tuky ako také. Nie je známe, že by spôsobovali v tele akúkoľvek galibu, ani žiadne zápalové procesy. Ale, naopak, to je veľmi dobre známe o rastlinných tukoch, ktoré sú zdravé. Rastlinné tuky, ako napríklad slnečnicový olej, repkový olej, kukuričný olej a ďalšie výborné, zdravé, životodarné oleje. Nečítam v tom zákone nič, čo by navádzalo na to, že, preboha, vyhoďme to voľakde.
No, so slnečnicovým olejom to vyzerá tak, že slnečnicový, slnečnica ako taká je dobrá ako strava pre papagájov, ale zdá sa, že nie veľmi pre ľudí. Poviem prečo.
Rastlinné tuky, rafinované rastlinné tuky získané pomocou, proste tepelným spracovaním semien sa objavili v ľudskej strave až niekedy v prvej polovici 20. storočia. Predtým ich ľudia nepoznali. Poznali rastlinné oleje, ale bol to olivový olej a podobné oleje, ktoré sú v podstate, nie sú lisované zo semien, ale z dužiny. Majú iné zloženie. Olivový olej je blahodarný, lebo jeho 70 až 80 % sú mononenasýtené mastné kyseliny pôsobiace protizápalovo. Ale rastlinné oleje, 70 - 80 % rastlinných olejov sú polynenasýtené mastné kyseliny takmer výhradne typu omega-6. Vedci zistili bez akýchkoľvek pochybností, že pomer medzi omega-3 a omega-6 mastnými kyselinami v pôvodnej našej ľudskej strave, ešte keď teda sme sa potulovali po buši a jedli to, čo sme ulovili, prípadne nazbierali, tak bol asi 1 : 1 alebo 1 : 2. Upozorňujem vás, že väčšia časť nášho mozgu je tvorená mastnými kyselinami a z tých mastných kyselín, ja neviem, možno štvrtina sú omega-3 mastné kyseliny. To sú tie, ktoré sú v rybom oleji.
Keď ale v našej strave momentálne je pomer vďaka návodom na zdravú výživu, pravdepodobne aj odborníkov, ktorí pripravovali tento zoznam vecí, je v ľudskej strave zrazu pomer omega-3 a omega-6 mastných kyselín vďaka rastlinným olejom 1 : 20, výsledkom sú prudké zápalové procesy všelikde, cievne epitely, kĺby, artróza a ja neviem, čo všetko ďalšie. No ale to je veľké požehnanie, pretože, že, že ateroskleróza, čiže základ kardiovaskulárnych chorôb, infarktu myokardu a tak ďalej, nevzniká vďaka vysokému cholesterolu v krvi, ako sa všeobecne myslí. Vzniká najprv tak, že cievne epitely sú zapálené aj vďaka takým veciam, ako sú rastlinné oleje. Takže v poznatkoch o zdravej strave vás upozorňujem, že je teda ale riadny chaos.
Vrátim sa k tomu lepku, ktorý som spomínal a ktorý tento návrh predpokladá, že je súčasťou zdravej stravy, lebo však obilniny, že áno, cereálie. Počet ľudí, ktorí majú celiakiu, vzrastá. Upozorňujem vás, že to je vážnejší problém, ako si myslíme. Ale celiakia je len citlivosť alebo proste reakcia organizmu na lepok, ktorá sa prejavuje v tráviacom systéme. Ale senzitivita na lepok sa nemusí prejaviť len v tráviacom systéme. Vôbec sa tam nemusí prejaviť. Samozrejme, že senzitivita na lepok môže spôsobiť obrovské škody v nervovom systéme, v mozgu bez toho, aby sa prejavila ako celiakia. Už existujú moderné metódy, ako to diagnostikovať, tú senzitivitu, ale predpokladá sa, že možno tretina, možno aj viac ľudí sú vlastne senzitívni na lepok a nemali by jesť žiadne obilniny, ani tie zdravé, ani tie ovsené vločky.
Uzatváram to tak, že okolo zloženia stravy a okolo toho, že čo je zdravé a čo je nezdravé, sa vedie v danom okamihu vo vedeckej komunite množstvo sporov. A rád sa pripájam k tomu návrhu, ktorý, ktorý tuná už spomenul niektorý z mojich predrečníkov, že je strašne užitočné sa vzdelávať. Človek potom nenosí nedomyslené návrhy zákonov do parlamentu. A ja nechcem byť zlý, lebo viem, že za týmto zákonom pôvodne je dobrý úmysel. Naozaj cítim, že je dobrý úmysel, pretože tá epidémia obezity je zjavná, tak ako je zjavné, že proste to, čo považujeme za civilizačné ochorenia, že je to stále viac hypertenzia, cukrovka II. typu, kardiovaskulárne ochorenia. A, dámy a páni, ale väčšina z toho je spôsobená takzvaným stravovacím nedorozumením.
A ešte vám k tým cukrom poviem jednu ďalšiu vec, aj k tukom, ktorú chcem, aby zaznela tuto. Tak tie rastlinné tuky, ktoré som vám spomínal, nielenže spôsobujú v takej podobe, v akej sa použijú, čiže v tekutej, zápaly, ale nemeckí vedci objavili, že rastlinné tuky, to keď bolo potrebné namiesto masla počas II. svetovej vojny vyrobiť margarín, tak prišli na to, že keď preženú plynizovaný vodík cez tekutý rastlinný tuk, tak molekuly vodíka sa uchytia na tie molekuly tej mastnej kyseliny, ktorá to tvorí, a ten tuk stuhne. Volá sa to stužené tuky, takzvané transmastné kyseliny. A tie transmastné kyseliny sú omnoho väčšie svinstvo, než si viete predstaviť, lebo tie priamo spôsobujú zápaly. Takže keď sa na krabičke Ramy alebo Flory alebo nejakého iného takého superzdravého stravovacieho doplnku proste dočítate, že neobsahuje cholesterol a chráni srdce, vedzte, že vás klamú, pretože práve sa chystáte konzumovať niečo, čo spôsobuje zápaly cievnych epitelov. A stužené tuky s transmastnými kyselinami máte prakticky vo všetkom, lebo všetky pekárenské priemyselne vyrábané výrobky to obsahujú, všetky tyčinky, všetky soletky, všetky keksíky, všetko sú stužené tuky. Ako najrozumnejšie je chytiť a vysypať ich do koša. Preto ja nie som pobúrený tým návrhom, lebo ten návrh má, by som povedal, je zdravo motivovaný, ale tak, ako je to tam definované, to vnáša do našej legislatívy ako, ako celú sériu absolútnych nedorozumení.
A ešte poviem, od čoho profesor Lustig, to je taká významná autorita v Spojených štátoch, kardiológ, odvádza epidémiu obezity v Spojených štátoch. Niekedy v 70. rokoch japonskí výskumníci objavili látku, ktorá sa volá "high fructose corn syrup", proste vysoko fruktozový kukuričný sirup. Tá látka má dve výhody oproti normálnemu cukru. Po prvé, je neporovnateľne lacnejšia. Dá sa vyrobiť za možno desatinu ceny v porovnaní s trstinovým a repným cukrom. A po druhé, je omnoho sladkejšia. Postupne od toho objavu sa Coca-Cola a postupne všetky ďalšie sladené nápoje začali sladiť niečím, čo sa u nás napríklad nazýva izoglukóza. To je to, to je to, o čom hovorím. Tá konzumácia proste tejto látky a teda cukru ako takého stúpla enormne. A výsledkom je chorá a obézna populácia. A môže za to najmä tá fruktóza, ktorá je obsiahnutá v tomto celom.
Čiže ja by som so zákonom kolových nápojov súhlasil, ale nie v zákone. Ja si myslím, že tak ako nám niektorým starším mohla mama robiť desiatu do školy, tak to môžu robiť aj dnešné mamy a regulovať predaj čohokoľvek s výnimkou, samozrejme, alkoholu a tabakových výrobkov a tak ďalej, je na základe neexistujúcich alebo chybne vyložených vedeckých poznatkov alebo nepoznatkov, nedostatku poznatkov, nie je dobrý nápad.
A opakujem, navrhujem, aby sme v rokovaní o tomto zákone nepokračovali. (Potlesk.)

Fero, ja som od začiatku mal taký dojem, že to nie je úplne v poriadku, ten zákon. A teraz ho mám oveľa ostrejší, než som ho mal predtým. Tam už teda nie je problematická len tá vágna definícia v tom prvom riadku, to znamená, doplnkové občerstvenie typu, alebo doplnkové potraviny typu rýchleho občerstvenia, pod čím ani, ani divá srna netuší, že čo by to asi mohlo byť, či to náhodou nie sú práve tie zdravé bagety, kľudne, aj s domácim maslom a so zeleninou a grahamové, ktoré ale tiež zrejme nie sú úplne ideálne, ale už aj ten obsah cukru a soli a ovocnej zložky, ktorý je v tých ďalších, začína byť podľa toho, čo si povedal, problém a všetko ostatné, čo je v tomto návrhu, už zakázané je. Je zakázané vyhláškou ministerstva zdravotníctva.
Pre mňa tým pádom naozaj nie je iná možnosť z tohto, ako tento zákon, ja si myslím, že keď si to dobre vypočula pani predkladateľka, tak tento zákon stiahne, lebo zjavne to, čo ten zákon zakazuje, je postavené na vode, to nemá reálny základ, a to, čo zakazuje navyše ešte, tak to už zakázané je vyhláškou ministerstva zdravotníctva.
Ja ti každopádne veľmi pekne ďakujem, lebo je dobré v tejto diskusii vypočuť si aj takzvané "high facts" a nielen domnienky a mýty.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. A ja si nemyslím v tejto chvíli, že musí pani predkladateľka stiahnuť tento návrh, pretože si myslím, že je tu aj druhá možnosť. Tá prednáška bola pre mňa veľmi pútavá, ja som si ju celú vypočul. Myslím si, že som aj pomerne dosť veľa vecí porozumel napriek tomu, že to bolo vysoko odborné. A chcem podčiarknuť to, čo povedal pán Šebej, že by sa nemali nosiť do Národnej rady nedomyslené zákony.
A teraz sa dostávam k tej druhej možnosti. Tá druhá možnosť je to, že pani predkladateľka vám tie vaše argumenty vyvráti. A to očakávam, či už v rozprave alebo v záverečnej reči. Myslím si, že keď sa postaví za ten pult, ja som videl, že veľmi pozorne počúvala, a keď všetky tie argumenty, ktoré tu zazneli, odborným a racionálnym spôsobom vyvráti a presvedčí nás, tak myslím si, že možno aj niektorí, ak nie všetci poslanci opozície, budú rozmýšľať, že by ju v tomto zákone podporili.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. A ja si, naopak, nemyslím, že pani predkladateľka vystúpi v rozprave, že naberie tú odvahu a bude reagovať na pána poslanca Šebeja s aspoň na 10 % tak fundovaným príspevkom, akým bol jeho príspevok. A myslím si skôr to, čo povedal pán Martin Poliačik, môj kolega. A bolo by dobré, pani predkladateľka, keby ste zvážili tú hanbu, ktorá padá na vašu hlavu aj po takomto vystúpení, aké tu predviedol, ukázal pán Šebej a dobrovoľne, dobrovoľne na základe akých-takých zvyškov zdravého rozumu tento návrh stiahnete, pretože to je čistá hanba, čo ste priniesli do parlamentu. Ak ste nezachytili diskusiu na sociálnych sieťach medzi verejnosťou, na blogoch, tak potom zrejme klapky na očiach sú príliš hrubé a silné.
Ale ešte raz, oceňujem vystúpenie pána Šebeja, bolo to veľmi dobré, veľmi odborne pripravené vystúpenie a každý, kto ho aspoň trošku počúval, musí jeho argumentom dať za pravdu. A každý, kto napríklad počúval vašu úvodnú reč, pani predkladateľka, ktorú ste odbili troma vetami, tak si o tom musí urobiť, ak si doteraz neurobil, vlastný názor.
Tento predložený návrh je čistá hanba a treba ho stiahnuť.

A ja si práveže myslím, že tento návrh by mal byť stiahnutý a prepracovaný a pani predkladateľka dostane tzv. únikovú cestu zo zlého zákona s výborným úmyslom. Pretože tento zákon alebo ten úmysel, to sa tu zhodneme asi viacerí, je potrebný. Ja teda v situácii, v akej sa nachádzajú školy, som za reguláciu, tu sa odlišujem od kolegov zo SaS, ale zároveň som za edukáciu.
A keď si zoberiem ale, že príspevok pána Šebeja bol edukatívny, na odľahčenie poviem, že ak máme ísť cestou takejto edukácie, tak je to pomerne komplikovaná edukácia, bude to chcieť naozaj veľa, veľa síl. Ale aj tak ďakujem za ten príspevok, ktorý bol aj pre mňa celkom osviežujúci.

Ďakujem pekne. Je vidno, že pán kolega má veľa načítané, ale aj ja mám veľa načítané, i keď možno, nečítam možno s takým porozumením, a už mi len chýbalo karma, už mi len chýbalo... Vecne správne, len, pán kolega, v niektorých častiach ste boli nekorektný. A to sa možno pokúsim povedať v rozprave. Niekde začať treba. A už len na príklade tých, kilo jabĺk, prísne vzaté, tá fruktóza v tom obsahu tam je, možno to kilo jabĺk má toľko cukru jak pollitrová fľaša Coca-Coly, len skúste to malé dieťa, nech zje kilo jabĺk, hej? A v tom je ochrana tej prírody. Lebo to bolo napríklad pre tých, čo si odšťavujú, sa hovorilo, že z červenej repy nemôžu vypiť veľa, lebo keď vy červenú repu normálne nezjete, hej, ale keď si ju odšťavíte, tak chcete byť rýchlo zdravý, tak si naraz odšťavíte kilo, a to vám môže z toho aj šľahnúť, hej. Čiže tá, tá, proste sa to chráni nejak v tom nastavení, že to je tvrdé, že sa to celé nedá zjesť. Čiže tam treba dohovoriť, aj to kilo jabĺk, prísne vzaté, neobsahuje len tú fruktózu, ale obsahuje aj kopu iných prvkov, ktoré sú pre niečo dôležité.
Nevedel som presne, že čo má byť na konci, lebo mi to tam v zásade nepasovalo, ten záver, ako ste povedali. Ja tiež som na vážkach, ale nakoniec z tej mizérie, v ktorej sme, v ktorej žijeme a ako tuto kto demagogicky k tomu pristupuje, je lepšie niekde začať, na niečom sa môžeme zhodnúť. Prísne vzaté, všetko je škodlivé. Prísne vzaté, všetko, čoho sa chytíte, vám môže poškodiť, obzvlášť teraz, aké sú výrobné postupy, ale o niečom vieme, že je určite škodlivejšie ako to, o čom si myslíme, že je škodlivé. A ja si myslím, že to tam čiastočne definuje.
Čiže ja nebudem tuná v klube lynčovať, čo pani Zmajkovičová, ale ja budem lynčovať za niečo iné, ale ja skôr tento návrh podporím.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja som vďačný kolegovi Ferovi Šebejovi, že nás vrátil do vysokoškolských čias, dávno som tu nezažil takú vedecky fundovanú prednášku. Na druhej strane som tiež náchylný veriť tomu a dokonca byť presvedčený, že pani predkladateľka to sem prináša s dobrým úmyslom, že mnohé tie argumenty možno nie sú celkom "kóšer" z hľadiska poznatkov súčasnej vedy, ale tiež si myslím, že niekde treba začať. A tiež aj na sociálnych sieťach, keď kolegovia ich spomínali, som skôr zaregistroval podporu tomuto návrhu. Teda rámcovú podporu tomu základnému motívu, nechcem povedať tomu konkrétnemu návrhu.
No a chcem pripomenúť, že v mnohých krajinách sveta k tejto otázke nepristupujú len reštriktívne, ale aj konštruktívne, pozitívne alebo proaktívne a to tým, že preferujú používanie biopotravín , bionápojov, bioproduktov, vo všeobecnosti, čím automaticky eliminujú používanie toho ostatného, toho chemického a podobného, čoho sme svedkami v našich školských bufetoch a v stravovaní našich detí, teraz bez ohľadu na to, čo je ako škodlivé. Ale je fakt, že by sme takouto win - win stratégiou ako keby zabili jednou ranou dve muchy, teda žeby sme podporili, verím, že zdravšie alebo minimálne menej chemizované zložky potravy, ktoré sa k našim deťom dostávajú, a na druhej strane podporili ekologické poľnohospodárstvo, bio farmárov a podobne.
Takže s takouto modifikáciou si viem predstaviť pozitívne pokračovanie tejto iniciatívy a moju podporu.

Kolegovia, neviem, či ste si všimli, ja som neobvinil pani predkladateľku zo zlého úmyslu. Ja som povedal, že jej motiváciu chápem. A ani si nemyslím, že je to čistý populizmus. Naozaj si myslím, že, že zdravie detskej populácie je ohrozené všetkým možným, čo konzumujú, predovšetkým vysokou spotrebou sacharidov. Len som povedal, že ten zákon ukazuje prstom na živiny, ktoré s tým všetkým nič nemajú spoločného, to po prvé.
Po druhé, kolega Hlina, samozrejme, že ja viem, že ovocie obsahuje aj iné veci ako cukor. Obsahuje nesmierne užitočné vlákniny. Jablká obsahujú pektíny a obsahujú všelijaké fytolátky, proste obsahujú, je tam množstvo vitamínov, minerálov a čo ja viem čoho a okrem toho väčšia časť objemu ovocia je voda. To znamená, že veľmi ťažko môžte zjesť tak veľa ovocia, aby ste dodali do tela toľko cukru ako pri konzumácii iných sladkých vecí. Takže v žiadnom prípade to nemalo byť namierené proti konzumácii ovocia. Len som chcel upozorniť, že ten cukor, ktorý ovocie obsahuje, to je práve tá zložka toho celého, ktorá nie je zdravá. Všetko ostatné je v poriadku.
A ja som preto navrhol, aby sme v rokovaní o tomto zákone nepokračovali, lebo si myslím, že tak ako je naformulovaný, urobí viac škody ako úžitku.
Ďakujem pekne.

Vážená pani podpredsedníčka, jedna aj druhá, ja by som chcel povedať, že ten zákon, ktorý tu prerokovávame, naozaj našiel veľkú odozvu na sociálnych sieťach. Ja neviem, pán profesor Huba, vy ste aké sociálne siete sledovali, ja čo som sledoval, tak tam tá odozva bola skôr opačná.
A ja si vás, pani kolegyňa, pani podpredsedníčka Zmajkovičová, naozaj vážim, ale aj vás trošku upodozrievam. Ja vás upodozrievam z toho, že chcete dať nejaký návrh zákona, ktorý by vošiel do histórie ako Zmajkovičovej zákon. No a možno, že sa vám to podarí, len neviem, či vás to preslávi, skôr si myslím, že vám to uškodí a uškodí to aj SMER-u. To, že to uškodí vám, to mi je ľúto, že to uškodí SMER-u, to mi ľúto nie je.
Pozrite sa, ja som dostal tri maily, respektíve štyri maily, asi dva telefonáty, kde ma moji známi, ale aj neznámi občania teda prosili, aby som sa vyjadril proti tomuto návrhu zákona. Dostali to asi aj ostatní poslanci. A ja chcem poďakovať tým, ktorí písali nám, bol inžinier Michal Bôžik, ktorý záver svojho listu končí tak, že "nedovoľte, aby toľko ľudí prišlo o prácu a živobytie a študentom nechajte slobodnú vôľu sa rozhodnúť medzi jogurtom a horalkou, pretože nič z týchto potravín v primeranom množstve nijako neublíži a neškodí".
Pani kolegyňa, vy ste tu mali pred pol rokom jeden veľmi dobrý zákon, ja trošku odbočím, myslím, že ten by vás preslávil naozaj. A to bol stavebný, novela stavebného zákona, kde ste chceli sa vysporiadať s reklamným smogom, s megabordami, bilbordmi. Len to bolo jasné mne od začiatku, že SMER vám tento návrh zákona nepodporí. A keď prídete s týmto návrhom, ale už nie v takej okliesnenej podobe, ale v tej pôvodnej, tak ten vám určite podporím. A to by bolo také dôstojné, že toto je teda Zmajkovičovej novela. Ale ja vôbec nemám pochybnosti o tom, že teda jednoducho vy máte čestný úmysel a že cieľom je zlepšiť zdravotný stav a znížiť obezitu u našej mládeže. Ale som presvedčený a som si istý, že takto jednoducho ako to vyriešiť nejakým zákonom, že to sa jednoducho nepodarí dosiahnuť, pretože už dnes, a ja zacitujem tú legislatívu, je to vyhláška, ktorá tu už bola citovaná, 527/2007 § 8 ods. 3 písm. a) hovorí, že v zariadeniach pre deti a mládež musí prevádzkovateľ zabezpečiť, aby sortiment tovaru v bufetoch, automatoch a iných formách ambulantného predaja zriadeného v rámci zariadenia pre deti a mládež, ktorý je dostupný žiakom a deťom, bol výživovo hodnotný, neobsahoval najmä alkoholické nápoje, nápoje s obsahom kofeínu a chinínu a tabakové výrobky. A zákon 355/2007 Z. z. § 24 ods. 5 písm. b) predpisuje podnikateľom, fyzickým osobám, ale aj právnickým osobám, ktoré prevádzkujú zariadenia pre deti a mládež, že sú povinní zabezpečiť pri podávaní stravy, aby strava bola pripravovaná zo zdravotne neškodných potravín so zodpovedajúcou energetickou a biologickou hodnotou.
V školských bufetoch už v súčasnosti teda touto platnou normou alebo normami je zakázané predávať kofeínové, energetické nápoje, tabak, tabakové výrobky. A zhodou okolností poznám situáciu v jednom stredoškolskom bufete a tam ten, tento zákaz striktne dodržiavajú. Živnostníčka, ktorá ho prevádzkuje, však musela z priestoru pre zákazníkov odstrániť odpadkový kôš len preto, lebo najčastejšie sa v ňom nachádzali obaly od kofoly, Coca-Coly, energetických nápojov, obaly od produktov zakúpených napríklad v Mc Donalde. Odhadzovali ich tam študenti, ktorí si tieto tovary, tieto produkty nakupovali mimo školy. Nie je žiadnym tajomstvom, že študenti stredných škôl, ba už aj dokonca žiaci základných škôl využívajú aj služby donáškových služieb a nechávajú si donášať do školy pizzu, hamburgery, kebab, vysmážané hranolky a podobne. Vidíme teda, že už existujúci zákaz nedokázal zabrániť mládeži konzumovať nezdravú stravu a nápoje a nezabránil našej mládeži ani fajčiť. Ráno po príchode do školy si študenti v školských bufetoch kupujú najmä žuvačky, aby nebolo cítiť, že po ceste do školy fajčili.
Keď teda zákonom zakážeme v školských bufetoch predávať čokolády, cukríky, slané a sladké pečivo, syrové, šunkové bagety, ochutené minerálky, nezabezpečíme tým to, že by ich žiaci a študenti prestali konzumovať. Dosiahneme tým to, že ich žiaci budú nosiť do školy so sebou alebo si ich budú objednávať už v spomínaných zariadeniach. Táto právna úprava sa teda s veľkou pravdepodobnosťou minie svojmu možno ušľachtilému cieľu chrániť zdravý vývoj našej mládeže.
A treba povedať, že keď to bude schválené, tak veľký počet školských bufetov sa stane pre ich prevádzkovateľov nerentabilnými a veľa drobných živnostníkov, predavačiek stratí zamestnanie. No a vy v dôvodovej správe píšete o tom, že to nebude mať žiadny vplyv na zamestnanosť. Teda tak ako hovorila pani kolegyňa Kiššová, keď už chceme byť takí spravodliví a striktní a chceme chrániť naše potomstvo, naše deti, tak prečo nezakážeme teda predaj takýchto potravín v celom štáte?
Vážené dámy a páni, stravovacie návyky sa získavajú v rodine už od ranného detstva a nie na stredných školách, kde sa študenti dostávajú do veku, v ktorom im zakázané ovocie chutí najviac. No a aj to je jeden z dôvodov, prečo táto novela zákona minie zamýšľaný cieľ.
A teraz si dovolím prečítať list-mail doktorky Adriány Gergeliovej zo Starej Ľubovne, ktorá myslím, že veľmi kompetentne sa vyjadrila k tejto problematike, ona je aj osobne na vás, pani podpredsedníčka Národnej rady, ale ja ho prečítam tak, ako ho ona napísala.
Teda idem do toho. "Už mesiac sledujem v médiách vývoj udalostí týkajúci sa novely školského zákona, podanej prostredníctvom pani poslankyne Zmajkovičovej, ktorý chce zakázať predaj nevhodných potravín v školskom prostredí. Dovoľte mi, prosím, aby som vám predložila niekoľko dôležitých faktov, ktoré sa tejto problematiky týkajú. Pracujem dlhoročne ako učiteľka na strednej škole, som aj matka, ktorá vychováva dieťa, a pred pätnástimi rokmi sme sa s manželom rozhodli prevádzkovať školské bufety. Mám dlhoročné skúsenosti so stravovaním, ale hlavne so správaním sa detí v školských zariadeniach. Určite nikto nespochybňuje, že naše deti by mali viesť zdravý životný štýl. Má ich k tomu vychovávať škola, ale predovšetkým sú to rodičia, ktorí určujú pravidlá, ktoré svoje deti vychovávajú podľa svojich skúseností a možností, a teda aj schopností.
Pri návrhu tejto novely zákona sa upriamuje pozornosť na to, ako rýchlo narastá obezita na Slovensku a s ňou množstvo chorôb, ktoré s tým súvisia. Tu by som chcela upozorniť na dôležitý fakt, že deti obézne na školy už často prichádzajú. Príčina obezity je v prvom rade dedičná záležitosť spojená s nedostatkom pochybu a hlavne s nezdravými stravovacími návykmi v rannom detstve. Dieťa, ktoré je už raz obézne, si bude stále hľadať možnosti, ako sa najesť, či už ten bufet na škole bude alebo nie. Treba si uvedomiť, že dieťa v škole trávi päť až šesť hodín a zvyšok času je mimo školy, kde má akékoľvek možnosti si ísť kúpiť energetické nápoje, čipsy a v neposlednom rade alkohol a cigarety.
Dovoľte mi," píše teda pani Adriána Gergeliová, "aby som uviedla niekoľko príkladov, ktoré máme s manželom dlhoročne odpozorované v školskom bufete. V tej škole je štyristo, päťsto žiakov, a v tej škole, kde je štyristo, päťsto žiakov sa ráno pravidelne zastaví v bufete dvadsať žiakov, ktorí si nekúpia nič iné len žuvačku, pretože po ceste do školy fajčili. V ponuke výrobkov máme žemle so zeleninou, syrové, šunkové. Cereálne žemle sa predajú denne dve a aj to si väčšinou kúpia učitelia. Pri predaji jogurtov to nie je o nič lepšie, päť kusov jogurtov za týždeň. Tam, kde je štyristo, päťsto žiakov. Ovocie dojedáme pravidelne doma a týždenne predáme päť jabĺk a päť banánov. Deti si chodia kupovať desiatu, obloženú žemľu alebo hotdog, ktorý sa robí výlučne z hydinových párkov, pretože ich rodičia nemajú čas na to, aby im urobili desiatu doma.
Pani predkladateľka chce zakázať predaj fastfoodových majonézových jedál, ktoré sú už dávno v školských bufetoch zakázané. Pani Zmajkovičová chce zakázať predaj kolových, chinínových, kávovinových výrobkov, ktoré sa takisto nikdy predávať nesmeli ani osobám starších ako osemnásť rokov, dokonca ani učiteľom. Pani predkladateľka chce zakázať predaj energetických nápojov, ktoré sú tiež zakázané." No a tá pisateľka, tá prevádzkovateľka toho, budovy, toho mailu teda mi píše, že regionálny úrad verejného zdravotníctva veľmi často vykonávať kontroly a zabraňuje predaju takýchto výrobkov. "Alkoholické a tabakové výrobky tie sa nikdy v bufetoch predávať nemohli. Čo sa týka ovocných štiav bez konzervantov, jednoducho tie sú tak drahé, že deti by si ich ani nemohli dovoliť kúpiť.
Manžel, ktorý dlhé roky pôsobil ako pedagóg na základnej a strednej škole, deti navádza na kúpu kvalitnejších potravín, hlavne zeleninových, ovocných a mliečnych. Deti, ktoré raz nemajú vytvorený vzťah k zdravému stravovaniu v rodine, ich to škola nikdy nenaučí. Deti, ktoré nemajú bufet na škole, respektíve je bufet zatvorený, utekajú cez prestávky do najbližších potravín, kde im bez problémov predajú čokoľvek. Deťom, ktoré chcú naraz minúť viac peňazí na sladkosti, to nedovolíme. Vychovávame ich k finančnej gramotnosti a hospodáreniu s peniazmi. Keďže v bufete sa nepredávajú energetické nápoje, deti si ich chodia cez prestávky a voľné hodiny kupovať do najbližších potravín, respektíve si ich nakúpia po ceste do školy, a to nielen v počte jeden kus.
Týmito príkladmi," píše teda autorka tohto mailu, "by som chcela poukázať na to, že zamedzením predaja sladkostí na školách sa vyskytnú tieto problémy. Deti budú nakupovať po ceste do školy v potravinách, a tam si môžu kúpiť čokoľvek. Keďže sa budú chcieť zásobiť na celý deň, tak to bude aj vo zvýšenom množstve. Zamedzením predaja sladkostí na školách sa deti nevychovávajú k zdravému životnému štýlu. Vypestovať u detí pozitívny vzťah k pohybu je oveľa dôležitejšie, deti sa nechcú hýbať. Každý rok pribúda viac detí oslobodených od telesnej výchovy. Do škôl sa predovšetkým zavádzajú počítače, wifi siete namiesto toho, aby sa zvýšili počty telesnej výchovy a podporili sa krúžky, ktoré umožňujú deťom sa hýbať. Dieťa, ktoré pravidelne sa hýbe, vydáva energiu a tak si ju aj potrebuje doplniť a jedna sladkosť denne mu neublíži. Dieťa, ktoré doma neje horalku a čokoládu, si ju nekúpi ani v škole.
No a v neposlednom rade ide o diskrimináciu v podnikaní. Školské bufety prevádzkujú malí podnikatelia, ktorí majú tieto prevádzky ako jediný zdroj obživy. Sú to ľudia, ktorí sa starajú sami o seba, platia odvody a štát s nimi nemá prakticky žiadne náklady. Pri zavedení navrhovaných opatrení príde o prácu okolo sedemsto ľudí. To vychádza z predpokladu, že na Slovensku je okolo tritisíc škôl, pretože prevádzkovať bufet len s takými potravinami, ktoré ostanú po prijatí tohto zákona, jednoducho bude neefektívne a nerentabilné. Títo ľudia budú musieť tieto prevádzky zatvoriť."
Ale to nie je len o týchto ľuďoch, ale aj ďalších, ktorí teda sú dodávatelia do týchto bufetov. Chcem povedať, že jednoducho aj keď v dôvodovej správe bolo napísané, že to nebude mať žiadny vplyv na zamestnanosť, ale keď sa prijme tento zákon, tak to bude mať taký vplyv na zamestnanosť, ako keby sa zatvoril jeden väčší podnik. "Vždy je lepšie umožniť deťom kúpiť si desiatu, vodu, ale aj tú sladkosť v školskom bufete, kde je množstvo nevhodných potravín zakázaných, ako im dať väčší priestor na nákupy po ceste do školy."
Táto pani, ktorá nám píše, nás oslovila, všetkých poslancov, hovorí o tom, že má teda dlhoročné skúsenosti a chcela poukázať aj na to, čo ona robí. "Zmeny sa dajú robiť aj iným spôsobom, ktoré súvisia predovšetkým s marketingom predaja, napríklad už niekoľko rokov máme v prevádzkach zavedené tzv. zdravé kútiky, ktoré sú na najviditeľnejšom mieste a v ktorých sa nachádzajú zdravé potraviny. Tieto miesta sú farebne zvýraznené, aby si ich deti hneď všimli. Na najspodnejších, najneviditeľnejších miestach sú napríklad čipsy. Máme vypracovaný etický kódex malého podnikateľa, zameraný na prevádzky školských bufetov. Priamo na pulte je vystavené ovocie, ktoré sa deťom ponúka ako prvé. Na okienku je na viditeľnom mieste vyvesená ponuka mliečnych výrobkov.
Pevne verím, že tieto moje argumenty aspoň trošku zvážite a novela školského zákona týkajúca sa školských bufetov, ktorú máte možnosť pripomienkovať, bude prijateľná pre všetky zainteresované strany, nevyrobí sa ňou kopa nezamestnaných a aj naše deti naučíme, ako sa zdravo stravovať, ale nie zákazmi a príkazmi."
Ja ešte raz opakujem, nepochybujem o tom, že teda ten úmysel pani podpredsedníčky Národnej rady bol ušľachtilý, ale takéto jednoduché riešenie, jednoduchý zákaz určite nepovedie k cieľu. A viacerí ste tu už povedali, že to vítate ako otvorenie diskusie o tomto probléme. Ja myslím, že tu aj pán kolega Dušan Galis by sa mohol angažovať možno v tých krúžkoch nejakých alebo zvýšení počtu hodín telesnej výchovy.
No a preto navrhujem, aby tento návrh novely bol navrhnutý na dopracovanie predkladateľke.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Rozmýšľam, ako to povedať, pán kolega. Z úcty k vám možno by bolo lepšie nepovedať nič, ale odznel tu argumentačný suterén. Naozaj čítať list pani bufetárky Gergeliovej, alebo jak sa pani volá, a vystavať na tom nejakú argumentačnú bázu, mi príde fakt, vážení kolegovia, ako nenáležité, nenáležité. To je, jak keby sa niekto, kto si prenajal, ja neviem, priestory v cirkvi, sťažoval, že nemôže predávať porno časopisy, že je diskriminovaný. Viete, ja už som len čakal, kedy zaznie to, že to bude mať vplyv na zamestnanosť. Nuž na takúto zamestnanosť, nech to vplyv má. Viete, viete to je zlé, celé zlé a ja sa budem tomu venovať v mojom vysvetlení, celé zlé. Aj kolega Poliačik, zástanca slobody v tom našiel rozmer normálnej, pomaly akademickej slobody. Žasnem, čoho sme schopní, a pritom nevymýšľame koleso. Bránime sa tomu, čo musí, je povinnosť sa brániť. Proste tie deti sa tou Coca-Colou nalievajú, môžte im dohovoriť, môžete im ju zobrať, môžete im to zakázať. Tých spôsobov je niekoľko a o jednom z nich rozprávame. Ale naozaj to nestavajme na takomto suteréne.
Prosím vás, veľké Tesco kľaklo, veľké Tesco kľaklo, kolega, to by vás mohlo zaujímať, keď si od RKC, rímskokatolíckej cirkvi prenajalo priestory na Svoradovej, a kľaklo veľké Tesco, keď cirkev povedala: okej, ale v nedeľu nebudete predávať. Tak Tesco, čo dali návrh, cez koho dali návrh? Cez pána Poliačika, že sa cítia diskriminovaní, že nemôžu predávať v nedeľu? Tak nemali tam ísť a hotovo. Viete, to je presne to, že keď chce niekto predávať v bufete v škole, tak to je asi podľa mňa iný bufet jak na štadióne Slovana, viete. Čiže, prepáčte, celé zlé.