39. schôdza

Pán poslanec Hlina.

Ďakujem pekne. Je vidno, že pán kolega má veľa načítané, ale aj ja mám veľa načítané, i keď možno, nečítam možno s takým porozumením, a už mi len chýbalo karma, už mi len chýbalo... Vecne správne, len, pán kolega, v niektorých častiach ste boli nekorektný. A to sa možno pokúsim povedať v rozprave. Niekde začať treba. A už len na príklade tých, kilo jabĺk, prísne vzaté, tá fruktóza v tom obsahu tam je, možno to kilo jabĺk má toľko cukru jak pollitrová fľaša Coca-Coly, len skúste to malé dieťa, nech zje kilo jabĺk, hej? A v tom je ochrana tej prírody. Lebo to bolo napríklad pre tých, čo si odšťavujú, sa hovorilo, že z červenej repy nemôžu vypiť veľa, lebo keď vy červenú repu normálne nezjete, hej, ale keď si ju odšťavíte, tak chcete byť rýchlo zdravý, tak si naraz odšťavíte kilo, a to vám môže z toho aj šľahnúť, hej. Čiže tá, tá, proste sa to chráni nejak v tom nastavení, že to je tvrdé, že sa to celé nedá zjesť. Čiže tam treba dohovoriť, aj to kilo jabĺk, prísne vzaté, neobsahuje len tú fruktózu, ale obsahuje aj kopu iných prvkov, ktoré sú pre niečo dôležité.
Nevedel som presne, že čo má byť na konci, lebo mi to tam v zásade nepasovalo, ten záver, ako ste povedali. Ja tiež som na vážkach, ale nakoniec z tej mizérie, v ktorej sme, v ktorej žijeme a ako tuto kto demagogicky k tomu pristupuje, je lepšie niekde začať, na niečom sa môžeme zhodnúť. Prísne vzaté, všetko je škodlivé. Prísne vzaté, všetko, čoho sa chytíte, vám môže poškodiť, obzvlášť teraz, aké sú výrobné postupy, ale o niečom vieme, že je určite škodlivejšie ako to, o čom si myslíme, že je škodlivé. A ja si myslím, že to tam čiastočne definuje.
Čiže ja nebudem tuná v klube lynčovať, čo pani Zmajkovičová, ale ja budem lynčovať za niečo iné, ale ja skôr tento návrh podporím.
Ďakujem.

Pán poslanec Huba.

Ďakujem pekne. Ja som vďačný kolegovi Ferovi Šebejovi, že nás vrátil do vysokoškolských čias, dávno som tu nezažil takú vedecky fundovanú prednášku. Na druhej strane som tiež náchylný veriť tomu a dokonca byť presvedčený, že pani predkladateľka to sem prináša s dobrým úmyslom, že mnohé tie argumenty možno nie sú celkom "kóšer" z hľadiska poznatkov súčasnej vedy, ale tiež si myslím, že niekde treba začať. A tiež aj na sociálnych sieťach, keď kolegovia ich spomínali, som skôr zaregistroval podporu tomuto návrhu. Teda rámcovú podporu tomu základnému motívu, nechcem povedať tomu konkrétnemu návrhu.
No a chcem pripomenúť, že v mnohých krajinách sveta k tejto otázke nepristupujú len reštriktívne, ale aj konštruktívne, pozitívne alebo proaktívne a to tým, že preferujú používanie biopotravín , bionápojov, bioproduktov, vo všeobecnosti, čím automaticky eliminujú používanie toho ostatného, toho chemického a podobného, čoho sme svedkami v našich školských bufetoch a v stravovaní našich detí, teraz bez ohľadu na to, čo je ako škodlivé. Ale je fakt, že by sme takouto win - win stratégiou ako keby zabili jednou ranou dve muchy, teda žeby sme podporili, verím, že zdravšie alebo minimálne menej chemizované zložky potravy, ktoré sa k našim deťom dostávajú, a na druhej strane podporili ekologické poľnohospodárstvo, bio farmárov a podobne.
Takže s takouto modifikáciou si viem predstaviť pozitívne pokračovanie tejto iniciatívy a moju podporu.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Šebej.

Kolegovia, neviem, či ste si všimli, ja som neobvinil pani predkladateľku zo zlého úmyslu. Ja som povedal, že jej motiváciu chápem. A ani si nemyslím, že je to čistý populizmus. Naozaj si myslím, že, že zdravie detskej populácie je ohrozené všetkým možným, čo konzumujú, predovšetkým vysokou spotrebou sacharidov. Len som povedal, že ten zákon ukazuje prstom na živiny, ktoré s tým všetkým nič nemajú spoločného, to po prvé.
Po druhé, kolega Hlina, samozrejme, že ja viem, že ovocie obsahuje aj iné veci ako cukor. Obsahuje nesmierne užitočné vlákniny. Jablká obsahujú pektíny a obsahujú všelijaké fytolátky, proste obsahujú, je tam množstvo vitamínov, minerálov a čo ja viem čoho a okrem toho väčšia časť objemu ovocia je voda. To znamená, že veľmi ťažko môžte zjesť tak veľa ovocia, aby ste dodali do tela toľko cukru ako pri konzumácii iných sladkých vecí. Takže v žiadnom prípade to nemalo byť namierené proti konzumácii ovocia. Len som chcel upozorniť, že ten cukor, ktorý ovocie obsahuje, to je práve tá zložka toho celého, ktorá nie je zdravá. Všetko ostatné je v poriadku.
A ja som preto navrhol, aby sme v rokovaní o tomto zákone nepokračovali, lebo si myslím, že tak ako je naformulovaný, urobí viac škody ako úžitku.
Ďakujem pekne.

Dávam slovo pánovi poslancovi Alojzovi Přidalovi.
Nech sa páči.

Vážená pani podpredsedníčka, jedna aj druhá, ja by som chcel povedať, že ten zákon, ktorý tu prerokovávame, naozaj našiel veľkú odozvu na sociálnych sieťach. Ja neviem, pán profesor Huba, vy ste aké sociálne siete sledovali, ja čo som sledoval, tak tam tá odozva bola skôr opačná.
A ja si vás, pani kolegyňa, pani podpredsedníčka Zmajkovičová, naozaj vážim, ale aj vás trošku upodozrievam. Ja vás upodozrievam z toho, že chcete dať nejaký návrh zákona, ktorý by vošiel do histórie ako Zmajkovičovej zákon. No a možno, že sa vám to podarí, len neviem, či vás to preslávi, skôr si myslím, že vám to uškodí a uškodí to aj SMER-u. To, že to uškodí vám, to mi je ľúto, že to uškodí SMER-u, to mi ľúto nie je.
Pozrite sa, ja som dostal tri maily, respektíve štyri maily, asi dva telefonáty, kde ma moji známi, ale aj neznámi občania teda prosili, aby som sa vyjadril proti tomuto návrhu zákona. Dostali to asi aj ostatní poslanci. A ja chcem poďakovať tým, ktorí písali nám, bol inžinier Michal Bôžik, ktorý záver svojho listu končí tak, že "nedovoľte, aby toľko ľudí prišlo o prácu a živobytie a študentom nechajte slobodnú vôľu sa rozhodnúť medzi jogurtom a horalkou, pretože nič z týchto potravín v primeranom množstve nijako neublíži a neškodí".
Pani kolegyňa, vy ste tu mali pred pol rokom jeden veľmi dobrý zákon, ja trošku odbočím, myslím, že ten by vás preslávil naozaj. A to bol stavebný, novela stavebného zákona, kde ste chceli sa vysporiadať s reklamným smogom, s megabordami, bilbordmi. Len to bolo jasné mne od začiatku, že SMER vám tento návrh zákona nepodporí. A keď prídete s týmto návrhom, ale už nie v takej okliesnenej podobe, ale v tej pôvodnej, tak ten vám určite podporím. A to by bolo také dôstojné, že toto je teda Zmajkovičovej novela. Ale ja vôbec nemám pochybnosti o tom, že teda jednoducho vy máte čestný úmysel a že cieľom je zlepšiť zdravotný stav a znížiť obezitu u našej mládeže. Ale som presvedčený a som si istý, že takto jednoducho ako to vyriešiť nejakým zákonom, že to sa jednoducho nepodarí dosiahnuť, pretože už dnes, a ja zacitujem tú legislatívu, je to vyhláška, ktorá tu už bola citovaná, 527/2007 § 8 ods. 3 písm. a) hovorí, že v zariadeniach pre deti a mládež musí prevádzkovateľ zabezpečiť, aby sortiment tovaru v bufetoch, automatoch a iných formách ambulantného predaja zriadeného v rámci zariadenia pre deti a mládež, ktorý je dostupný žiakom a deťom, bol výživovo hodnotný, neobsahoval najmä alkoholické nápoje, nápoje s obsahom kofeínu a chinínu a tabakové výrobky. A zákon 355/2007 Z. z. § 24 ods. 5 písm. b) predpisuje podnikateľom, fyzickým osobám, ale aj právnickým osobám, ktoré prevádzkujú zariadenia pre deti a mládež, že sú povinní zabezpečiť pri podávaní stravy, aby strava bola pripravovaná zo zdravotne neškodných potravín so zodpovedajúcou energetickou a biologickou hodnotou.
V školských bufetoch už v súčasnosti teda touto platnou normou alebo normami je zakázané predávať kofeínové, energetické nápoje, tabak, tabakové výrobky. A zhodou okolností poznám situáciu v jednom stredoškolskom bufete a tam ten, tento zákaz striktne dodržiavajú. Živnostníčka, ktorá ho prevádzkuje, však musela z priestoru pre zákazníkov odstrániť odpadkový kôš len preto, lebo najčastejšie sa v ňom nachádzali obaly od kofoly, Coca-Coly, energetických nápojov, obaly od produktov zakúpených napríklad v Mc Donalde. Odhadzovali ich tam študenti, ktorí si tieto tovary, tieto produkty nakupovali mimo školy. Nie je žiadnym tajomstvom, že študenti stredných škôl, ba už aj dokonca žiaci základných škôl využívajú aj služby donáškových služieb a nechávajú si donášať do školy pizzu, hamburgery, kebab, vysmážané hranolky a podobne. Vidíme teda, že už existujúci zákaz nedokázal zabrániť mládeži konzumovať nezdravú stravu a nápoje a nezabránil našej mládeži ani fajčiť. Ráno po príchode do školy si študenti v školských bufetoch kupujú najmä žuvačky, aby nebolo cítiť, že po ceste do školy fajčili.
Keď teda zákonom zakážeme v školských bufetoch predávať čokolády, cukríky, slané a sladké pečivo, syrové, šunkové bagety, ochutené minerálky, nezabezpečíme tým to, že by ich žiaci a študenti prestali konzumovať. Dosiahneme tým to, že ich žiaci budú nosiť do školy so sebou alebo si ich budú objednávať už v spomínaných zariadeniach. Táto právna úprava sa teda s veľkou pravdepodobnosťou minie svojmu možno ušľachtilému cieľu chrániť zdravý vývoj našej mládeže.
A treba povedať, že keď to bude schválené, tak veľký počet školských bufetov sa stane pre ich prevádzkovateľov nerentabilnými a veľa drobných živnostníkov, predavačiek stratí zamestnanie. No a vy v dôvodovej správe píšete o tom, že to nebude mať žiadny vplyv na zamestnanosť. Teda tak ako hovorila pani kolegyňa Kiššová, keď už chceme byť takí spravodliví a striktní a chceme chrániť naše potomstvo, naše deti, tak prečo nezakážeme teda predaj takýchto potravín v celom štáte?
Vážené dámy a páni, stravovacie návyky sa získavajú v rodine už od ranného detstva a nie na stredných školách, kde sa študenti dostávajú do veku, v ktorom im zakázané ovocie chutí najviac. No a aj to je jeden z dôvodov, prečo táto novela zákona minie zamýšľaný cieľ.
A teraz si dovolím prečítať list-mail doktorky Adriány Gergeliovej zo Starej Ľubovne, ktorá myslím, že veľmi kompetentne sa vyjadrila k tejto problematike, ona je aj osobne na vás, pani podpredsedníčka Národnej rady, ale ja ho prečítam tak, ako ho ona napísala.
Teda idem do toho. "Už mesiac sledujem v médiách vývoj udalostí týkajúci sa novely školského zákona, podanej prostredníctvom pani poslankyne Zmajkovičovej, ktorý chce zakázať predaj nevhodných potravín v školskom prostredí. Dovoľte mi, prosím, aby som vám predložila niekoľko dôležitých faktov, ktoré sa tejto problematiky týkajú. Pracujem dlhoročne ako učiteľka na strednej škole, som aj matka, ktorá vychováva dieťa, a pred pätnástimi rokmi sme sa s manželom rozhodli prevádzkovať školské bufety. Mám dlhoročné skúsenosti so stravovaním, ale hlavne so správaním sa detí v školských zariadeniach. Určite nikto nespochybňuje, že naše deti by mali viesť zdravý životný štýl. Má ich k tomu vychovávať škola, ale predovšetkým sú to rodičia, ktorí určujú pravidlá, ktoré svoje deti vychovávajú podľa svojich skúseností a možností, a teda aj schopností.
Pri návrhu tejto novely zákona sa upriamuje pozornosť na to, ako rýchlo narastá obezita na Slovensku a s ňou množstvo chorôb, ktoré s tým súvisia. Tu by som chcela upozorniť na dôležitý fakt, že deti obézne na školy už často prichádzajú. Príčina obezity je v prvom rade dedičná záležitosť spojená s nedostatkom pochybu a hlavne s nezdravými stravovacími návykmi v rannom detstve. Dieťa, ktoré je už raz obézne, si bude stále hľadať možnosti, ako sa najesť, či už ten bufet na škole bude alebo nie. Treba si uvedomiť, že dieťa v škole trávi päť až šesť hodín a zvyšok času je mimo školy, kde má akékoľvek možnosti si ísť kúpiť energetické nápoje, čipsy a v neposlednom rade alkohol a cigarety.
Dovoľte mi," píše teda pani Adriána Gergeliová, "aby som uviedla niekoľko príkladov, ktoré máme s manželom dlhoročne odpozorované v školskom bufete. V tej škole je štyristo, päťsto žiakov, a v tej škole, kde je štyristo, päťsto žiakov sa ráno pravidelne zastaví v bufete dvadsať žiakov, ktorí si nekúpia nič iné len žuvačku, pretože po ceste do školy fajčili. V ponuke výrobkov máme žemle so zeleninou, syrové, šunkové. Cereálne žemle sa predajú denne dve a aj to si väčšinou kúpia učitelia. Pri predaji jogurtov to nie je o nič lepšie, päť kusov jogurtov za týždeň. Tam, kde je štyristo, päťsto žiakov. Ovocie dojedáme pravidelne doma a týždenne predáme päť jabĺk a päť banánov. Deti si chodia kupovať desiatu, obloženú žemľu alebo hotdog, ktorý sa robí výlučne z hydinových párkov, pretože ich rodičia nemajú čas na to, aby im urobili desiatu doma.
Pani predkladateľka chce zakázať predaj fastfoodových majonézových jedál, ktoré sú už dávno v školských bufetoch zakázané. Pani Zmajkovičová chce zakázať predaj kolových, chinínových, kávovinových výrobkov, ktoré sa takisto nikdy predávať nesmeli ani osobám starších ako osemnásť rokov, dokonca ani učiteľom. Pani predkladateľka chce zakázať predaj energetických nápojov, ktoré sú tiež zakázané." No a tá pisateľka, tá prevádzkovateľka toho, budovy, toho mailu teda mi píše, že regionálny úrad verejného zdravotníctva veľmi často vykonávať kontroly a zabraňuje predaju takýchto výrobkov. "Alkoholické a tabakové výrobky tie sa nikdy v bufetoch predávať nemohli. Čo sa týka ovocných štiav bez konzervantov, jednoducho tie sú tak drahé, že deti by si ich ani nemohli dovoliť kúpiť.
Manžel, ktorý dlhé roky pôsobil ako pedagóg na základnej a strednej škole, deti navádza na kúpu kvalitnejších potravín, hlavne zeleninových, ovocných a mliečnych. Deti, ktoré raz nemajú vytvorený vzťah k zdravému stravovaniu v rodine, ich to škola nikdy nenaučí. Deti, ktoré nemajú bufet na škole, respektíve je bufet zatvorený, utekajú cez prestávky do najbližších potravín, kde im bez problémov predajú čokoľvek. Deťom, ktoré chcú naraz minúť viac peňazí na sladkosti, to nedovolíme. Vychovávame ich k finančnej gramotnosti a hospodáreniu s peniazmi. Keďže v bufete sa nepredávajú energetické nápoje, deti si ich chodia cez prestávky a voľné hodiny kupovať do najbližších potravín, respektíve si ich nakúpia po ceste do školy, a to nielen v počte jeden kus.
Týmito príkladmi," píše teda autorka tohto mailu, "by som chcela poukázať na to, že zamedzením predaja sladkostí na školách sa vyskytnú tieto problémy. Deti budú nakupovať po ceste do školy v potravinách, a tam si môžu kúpiť čokoľvek. Keďže sa budú chcieť zásobiť na celý deň, tak to bude aj vo zvýšenom množstve. Zamedzením predaja sladkostí na školách sa deti nevychovávajú k zdravému životnému štýlu. Vypestovať u detí pozitívny vzťah k pohybu je oveľa dôležitejšie, deti sa nechcú hýbať. Každý rok pribúda viac detí oslobodených od telesnej výchovy. Do škôl sa predovšetkým zavádzajú počítače, wifi siete namiesto toho, aby sa zvýšili počty telesnej výchovy a podporili sa krúžky, ktoré umožňujú deťom sa hýbať. Dieťa, ktoré pravidelne sa hýbe, vydáva energiu a tak si ju aj potrebuje doplniť a jedna sladkosť denne mu neublíži. Dieťa, ktoré doma neje horalku a čokoládu, si ju nekúpi ani v škole.
No a v neposlednom rade ide o diskrimináciu v podnikaní. Školské bufety prevádzkujú malí podnikatelia, ktorí majú tieto prevádzky ako jediný zdroj obživy. Sú to ľudia, ktorí sa starajú sami o seba, platia odvody a štát s nimi nemá prakticky žiadne náklady. Pri zavedení navrhovaných opatrení príde o prácu okolo sedemsto ľudí. To vychádza z predpokladu, že na Slovensku je okolo tritisíc škôl, pretože prevádzkovať bufet len s takými potravinami, ktoré ostanú po prijatí tohto zákona, jednoducho bude neefektívne a nerentabilné. Títo ľudia budú musieť tieto prevádzky zatvoriť."
Ale to nie je len o týchto ľuďoch, ale aj ďalších, ktorí teda sú dodávatelia do týchto bufetov. Chcem povedať, že jednoducho aj keď v dôvodovej správe bolo napísané, že to nebude mať žiadny vplyv na zamestnanosť, ale keď sa prijme tento zákon, tak to bude mať taký vplyv na zamestnanosť, ako keby sa zatvoril jeden väčší podnik. "Vždy je lepšie umožniť deťom kúpiť si desiatu, vodu, ale aj tú sladkosť v školskom bufete, kde je množstvo nevhodných potravín zakázaných, ako im dať väčší priestor na nákupy po ceste do školy."
Táto pani, ktorá nám píše, nás oslovila, všetkých poslancov, hovorí o tom, že má teda dlhoročné skúsenosti a chcela poukázať aj na to, čo ona robí. "Zmeny sa dajú robiť aj iným spôsobom, ktoré súvisia predovšetkým s marketingom predaja, napríklad už niekoľko rokov máme v prevádzkach zavedené tzv. zdravé kútiky, ktoré sú na najviditeľnejšom mieste a v ktorých sa nachádzajú zdravé potraviny. Tieto miesta sú farebne zvýraznené, aby si ich deti hneď všimli. Na najspodnejších, najneviditeľnejších miestach sú napríklad čipsy. Máme vypracovaný etický kódex malého podnikateľa, zameraný na prevádzky školských bufetov. Priamo na pulte je vystavené ovocie, ktoré sa deťom ponúka ako prvé. Na okienku je na viditeľnom mieste vyvesená ponuka mliečnych výrobkov.
Pevne verím, že tieto moje argumenty aspoň trošku zvážite a novela školského zákona týkajúca sa školských bufetov, ktorú máte možnosť pripomienkovať, bude prijateľná pre všetky zainteresované strany, nevyrobí sa ňou kopa nezamestnaných a aj naše deti naučíme, ako sa zdravo stravovať, ale nie zákazmi a príkazmi."
Ja ešte raz opakujem, nepochybujem o tom, že teda ten úmysel pani podpredsedníčky Národnej rady bol ušľachtilý, ale takéto jednoduché riešenie, jednoduchý zákaz určite nepovedie k cieľu. A viacerí ste tu už povedali, že to vítate ako otvorenie diskusie o tomto probléme. Ja myslím, že tu aj pán kolega Dušan Galis by sa mohol angažovať možno v tých krúžkoch nejakých alebo zvýšení počtu hodín telesnej výchovy.
No a preto navrhujem, aby tento návrh novely bol navrhnutý na dopracovanie predkladateľke.
Ďakujem za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami piati páni poslanci. Pán poslanec Hlina, Poliačik, Bugár, Novotný a pani poslankyňa Horváthová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Hlina.

Ďakujem pekne. Rozmýšľam, ako to povedať, pán kolega. Z úcty k vám možno by bolo lepšie nepovedať nič, ale odznel tu argumentačný suterén. Naozaj čítať list pani bufetárky Gergeliovej, alebo jak sa pani volá, a vystavať na tom nejakú argumentačnú bázu, mi príde fakt, vážení kolegovia, ako nenáležité, nenáležité. To je, jak keby sa niekto, kto si prenajal, ja neviem, priestory v cirkvi, sťažoval, že nemôže predávať porno časopisy, že je diskriminovaný. Viete, ja už som len čakal, kedy zaznie to, že to bude mať vplyv na zamestnanosť. Nuž na takúto zamestnanosť, nech to vplyv má. Viete, viete to je zlé, celé zlé a ja sa budem tomu venovať v mojom vysvetlení, celé zlé. Aj kolega Poliačik, zástanca slobody v tom našiel rozmer normálnej, pomaly akademickej slobody. Žasnem, čoho sme schopní, a pritom nevymýšľame koleso. Bránime sa tomu, čo musí, je povinnosť sa brániť. Proste tie deti sa tou Coca-Colou nalievajú, môžte im dohovoriť, môžete im ju zobrať, môžete im to zakázať. Tých spôsobov je niekoľko a o jednom z nich rozprávame. Ale naozaj to nestavajme na takomto suteréne.
Prosím vás, veľké Tesco kľaklo, veľké Tesco kľaklo, kolega, to by vás mohlo zaujímať, keď si od RKC, rímskokatolíckej cirkvi prenajalo priestory na Svoradovej, a kľaklo veľké Tesco, keď cirkev povedala: okej, ale v nedeľu nebudete predávať. Tak Tesco, čo dali návrh, cez koho dali návrh? Cez pána Poliačika, že sa cítia diskriminovaní, že nemôžu predávať v nedeľu? Tak nemali tam ísť a hotovo. Viete, to je presne to, že keď chce niekto predávať v bufete v škole, tak to je asi podľa mňa iný bufet jak na štadióne Slovana, viete. Čiže, prepáčte, celé zlé.