39. schôdza

Pán poslanec Petrák, nie je v sále, stráca poradie. Pán poslanec Fronc, nie je v sále.
Pán poslanec Kadúc, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Pán predseda, pani predkladateľka, pani podpredsedníčka, pani spravodajkyňa, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja budem pomerne stručný. A o čo mi ide? Hlavne vyjadriť to, čo tu bolo povedané opakovane, a to je, že iniciatíva je veľmi dobrá a treba s ňou súhlasiť a ja s ňou teda súhlasím. Vlastne aj zopakujem to, čo som povedal na, na výbore našom a trošku to možno rozviniem.
Možno argument voči liberálom, ktorým ja teda fandím, ale predsa keď máme stav taký, aký máme, a ten stav je žalostný na tých školách, a nie sú to len bufety, sú to aj jedálne, musí prísť nejaká regulácia. Na výchovu už nie je čas.
Čo ale myslím si, že je potrebné, tak k tej regulácii aj výchovu, proste ísť súbežne, regulácia a výchova. Ak regulácia sa ukáže, alebo ak ukáže spoločnosť, že nie je už potrebná, pretože výchova má svoje výsledky, potom deregulujme. Toto myslím si, že je tá, je tá správna cesta.
Ako som povedal, súhlasím s ideou, nesúhlasím však s technikou. Tento návrh alebo táto právna norma podľa môjho názoru patrí do vyhlášky, patrí do podzákonného právneho predpisu, kde už v zásade je. Nezachytil som nejaký zásadný argument, prečo by to malo ísť do zákona. Iba ak vyhláška by bola nevymožiteľná, čo sa javí, že je, ale potom je problém niekde úplne inde, a to je v kontrolných orgánoch. Čiže cesta je podľa mňa vyhláškou a nie cez zákon. A to je vlastne prvý problém.
A druhý, ktorý vidím, je veľmi vágna formulácia toho, čo sa navrhuje. A hneď to dokazuje prvé písm. a), ktoré hovorí o zákaze doplnkových jedál rýchleho občerstvenia. Pod toto môžete skryť alebo vylúčiť úplne všetko. Ja som zhodou okolností nedávno mal ryžový hamburger s krevetami. Ryžový hamburger. A bolo to teplé, čiže bolo to zrejme tepelne pripravované, bolo to pomerne rýchlo pripravené. Toto sa vylúči? A sú tu grahamové bagety. Môže byť diétna šunka, diétny syr a môže byť zohriata. Patrí to tam, alebo nepatrí to tam? Toto je vec, kvôli ktorej ja nemôžem za tento návrh zahlasovať. A jednak si myslím a som presvedčený, že tento návrh v tejto časti je neurčitý.
Možno krátka vsuvka, že ak Ústavný súd posudzoval niečo ako nesúladné so zákonom, bolo, ak je právna norma neurčitá, nejasná, nezrozumiteľná, bol obídený princíp právnej istoty, pretože adresát právnej normy nevedel, čo má od tej právnej normy očakávať, nevedel, ako sa má správať. A opakovane povedal Ústavný súd, že takáto právna norma nie je v súlade s ústavou, nie je v súlade s princípom právnej istoty. Aj keď nie som Ústavný súd, dovolím si tvrdiť na základe ostatného rozhodovania Ústavného súdu, že toto, táto, minimálne to prvé písmenko je tak nejasné, tak vágne, že je v rozpore s ústavou.
Ja budem rád, ak sa zmení, ak prídeme k argumentom, prečo má byť takáto úprava v zákone. Ja som to povedal na výbore, hovorím to aj verejne teraz: tento návrh je potrebný a ja zaňho rád zahlasujem, pretože situácia na školách je neudržateľná.
Čo mi tam ale ešte chýba, aby to bolo komplexné, myslím si, že je treba riešiť nielen bufety, ale aj školské jedálne. Ja som hovoril s podobnými alebo možno s rovnakými ľuďmi, ako vy, pani podpredsedníčka, na jednej škole, na Spartakovskej. To myslím, že obidvaja vieme, kde je. Tak práve tá kuchyňa, že vraj nie je úplne vágna, že, vábna, pardon. Neviem, ja to teraz, neviem to overiť, tú situáciu, ale čo zachytávam, tak je to úplne bežné. Pozeral som asi pred dvomi týždňami verejnoprávnu televíziu, kde bol môj obľúbený kuchár Jarda Židek, a ten mal "exkurziu" v jednej školskej jedálni, kde aj skúmal, či to tým deťom chutí a čo jedia. Odporúčam túto reláciu si pozrieť. Zistíme, že problém je v byrokracii na ministerstve školstva, pretože pravá ruka nevie, čo robí ľavá. Kuchárky idú podľa metodických pokynov, deťom to nechutí a potom, čo je úplne katastrofálne, väčšina obedov sa vyhadzuje. Deti si nosia svoje obedy. Čiže nie je problém iba v bufete, ale aj v školách. Čiže ak to chceme riešiť, riešme to, prosím, prosím, komplexne.
Z tohto dôvodu ja navrhujem, aby tento zákon bol vrátený na dopracovanie. Určite aby nebol, aby sa nepokračovalo, ale aby nebol vrátený, aby bol vrátený na dopracovanie.
Zároveň by som veľmi rád podporil pani podpredsedníčku v tejto aktivite. A pán Jarjabek ako keby čítal moje, moju prípravu, kedy ja sa veľmi teším z pracovnej atmosféry. Ja som, keď som vstupoval do parlamentu, mal som pocit, že takto to bude vyzerať vždy, že budeme o tom diskutovať, nebude sa tu, alebo bude sa politikárčiť čo najmenej a budú sa dávať argumenty pre vylepšenie toho-ktorého zákona. Myslím, že takto by to malo vyzerať v zdravej spoločnosti, aj v zdravom parlamentarizme. Preto takúto diskusiu podporujem a budem rád, ak tá diskusia bude pokračovať. A nie iba pri zákonoch, ktoré sa týkajú potravín, ale aj pri iných zákonoch, ktoré sú dôležité pre našu spoločnosť.
Ďakujem veľmi pekne.

Faktické poznámky, traja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť.
Pán poslanec Jarjabek.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán poslanec Kadúc, pán doktor, ja veľmi vítam to, čo ste povedali, aj ohľadne tej profesnosti a toho všetkého, ako ste vystúpili, ako sa snažíte skutočne, predpokladám, že veľmi úprimne tento zákon vylepšiť a ako o tom zákone hovoríte, ako o istej norme, ktorá je veľmi potrebná. Len, nehnevajte sa, ja vám musím zase len maličkosť opäť povedať, strašne často používate slovo "protiústavný", hoc ste na začiatku povedali, že nie ste ústavný právnik a nechcete to povedať, opäť o dve, o tri vety ste to povedali, že keď sa nezmení toto písmenko, tento zákon je protiústavný. Viete, to je taká inflácia tohto slova a nemalo by sa používať, lebo sám viete veľmi dobre, a nechcem vám to pripomínať, koľko razy ste povedali vy alebo niekto z ctenej opozície, že ten či onen zákon alebo paragraf je protiústavný. Nakoniec to tak nebolo. Naozaj by sme mali nechať Ústavnému súdu, aby toto svoje jedinečné právo, ktoré má v tejto spoločnosti, mohol uplatniť, a my aby sme ho takýmto spôsobom, čo i len verbálne, neznižovali, a v parlamente už vôbec, hoci máme ten pocit, že by to eventuálne tak mohlo byť. A vy, ako právnik, to viete určite lepšie ako ja.
Ďakujem za pozornosť.

Pani poslankyňa Horváthová.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Kadúc, som veľmi rada, že bez toho, aby sme sa o tom predtým rozprávali, sme sa zhodli na troch hlavných bodoch, ktoré som spomenula aj ja. Myslím si, že dostatočne podrobne som sa im venovala na to, aby sa mohol k tomu niekto vyjadriť aj vecne, a síce je to to, že takisto aj ty si uvedomuješ, že výchova, zdravotná výchova už na školách je veľmi dôležitá ako prevencia detskej obezity. Avšak zrejme niekde je chyba. Buď je nedostatočná, alebo nedostatočne implementujeme programy, ktoré si dala aj vláda, mimochodom, vo svojom programovom vyhlásení vlády. Čiže treba pristúpiť k ďalšiemu kroku.
A ja to opakujem znova, že veľmi vítam túto iniciatívu. Avšak aj ty si si všimol, že tie pomenovania, tie zákazy sú veľmi vágne a legislatívne aj podľa stanoviska legislatívneho odboru Národnej rady nie sú, nie sú dostačujúce a nie sú správne. Čiže aj moje vyjadrenia na zdravotníckom výbore, že to podporujem, stále platia, ale v takejto kvalite keď prijmeme zákon, obávam sa, že bude spôsobovať v praxi viac problémov a minie sa účinku. Môže sa stať, že sa bufety pozatvárajú a nebudú súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu a deti si budú kupovať napriek tomu nezdravé potraviny v obchodoch.
A takisto ešte sa vrátim k pánovi poslancovi Novotnému, ktorý takisto hovoril o kvalite tohto zákona, o tom, že on ako lekár a ja tiež ako lekárka sa s týmto stotožňujem a zdôrazňujem, že problém detskej obezity u nás, v Európe a vo svete je v posledných rokoch alarmujúci.
Ďakujem.

Pán poslanec Kuffa.

Žiaden zákon nie je dokonalý a tu koľkokrát sme boli svedkami toho, keď sa tuná pretláčame, opozícia a koalícia, ale si myslím, že v princípe a tá idea je tu ako veľmi dobrá, lebo obezita je naozaj veľmi vážnym problémom aj pre našu krajinu. Nielen pre našu, ale aj celkovo, aj v Európe. Ja som si to sám všimol už pred niekoľkými rokmi, pritom nie som lekár, ale však, samozrejme, človek keď aj diskutuje s pediatrami, s lekármi, tak sami zápasia veľakrát s tými mamičkami v poradniach a darmo im hovoria, aby zdravo stravovali sa ich deti. Veľakrát tam je ten problém. Tam je ten najväčší problém. Teda tá edukácia aj v tých rodinách, aj u mladých matiek je veľmi dôležitá, ale je to naozaj beh na dlhé trate.
Pán kolega, ale chcem ti povedať, dnes, keď si myslíš, že si jedol diétne ten hamburger ryžový s krevetami, no ja mám veľkú pochybnosť, lebo veľakrát tie diétne šunky a diétne párky to majú len v názve. Len v názve sú to, Miro. Darmo budeš takto pozerať. To je len v názve, ale v skutočnosti diétne nie sú. No na to by si mohol tak akurát skapať. Prepáčte mi za výraz (povedané s pobavením), ale naozaj, je to tak. Rovnako ako keby sme hovorili, že tmavé pečivo, že aké je dobré, aké je fajn. No ono naozaj tmavé je, ale prečo? Lebo je tam farbivo. Nie preto, že je tam použitá čierna múka. Aj tie grahamové rožky, keď si myslíme, no nie sú také zdravé. Ako veľakrát sú to také marketingové predajné ťahy.
A obezita, chcel by som takto podotknúť, že je vážnym nielen sociálnym, ale aj spoločenským problémom, ktorý veľakrát vyúsťuje aj u mladých, možno adolescentov a mladých ľudí, ktorí končia vysoké školy a chcú sa zamestnať, no veľakrát je tam aj skrytá diskriminácia. Jak si má ten zamestnávateľ vybrať toho zamestnanca, veľakrát vyberá aj na základe toho vzhľadu. Myslím si, že na tej výchove máme čo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Kadúc, reakcia.

Ďakujem veľmi pekne za všetky reakcie. A, Števo, začnem od teba, že, no, ja momentálne som v štádiu, kedy skôr vyhľadávam tie diétne a asi mi to teda nejde. A uznávam, že niektoré veci nemusia byť diétne, ale veď to je klamanie spotrebiteľa. Čiže na toto tu máme európsku úpravu, čo je, zase je dobré. Čiže podľa mňa je možné vyselektovať potraviny, ktoré sú zdravé, a kde sa dá rozlíšiť, čo obsahujú. Čiže táto norma, ktorá je pripravená, najmä jedna jej časť, pomerne malá, ale významná, je tak vágna, že, bohužiaľ, nie je možné určiť, čo pod ňu patrí.
A tým sa dostávam k pánovi Jarjabkovi, k pánovi predsedovi výboru pre kultúru a médiá. Ja som povedal doslova, ak si teda dobre pamätám, že s ohľadom na ostatnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu je možné považovať tento zákon za protiústavný. Takto som to povedal. Ja sa nedávam do pozície, že ja viem povedať, že je protiústavný, ale len pripomínam, ako to povedal Ústavný súd. A vy, podľa mňa ani nikto v tejto miestnosti nevie záväzne určiť, čo sa pod týmto pojmom skrýva, čo sa skrýva pod doplnkovou stravou rýchleho občerstvenia. Ergo to znamená, vytvára to veľmi široký priestor pre orgán kontroly, ktorý môže povedať, že je to toto, na východe to môže byť voľačo iné ako na západe. Dokonca aj v škole, školy, ktoré sú vedľa seba, to môže byť úplne voľačo iné. Vytvára to priestor pre korupciu, pre šikanu zo strany orgánov, ktoré kontrolujú. A tomuto chcem ja zabrániť.
Ja sa fakt nebránim, veď som to povedal, keď ten zákon sa upraví do jasnej, zrozumiteľnej podoby, kedy viete, kedy adresát tej normy, teda občan vie, čo sa pod tým skrýva, ja za to veľmi rád zahlasujem. Pretože sám hovorím, že je to potrebné a túto aktivitu pani podpredsedníčky vítam.