39. schôdza

Ďakujem pekne. Pán predseda, pani predkladateľka, pani podpredsedníčka, pani spravodajkyňa, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja budem pomerne stručný. A o čo mi ide? Hlavne vyjadriť to, čo tu bolo povedané opakovane, a to je, že iniciatíva je veľmi dobrá a treba s ňou súhlasiť a ja s ňou teda súhlasím. Vlastne aj zopakujem to, čo som povedal na, na výbore našom a trošku to možno rozviniem.
Možno argument voči liberálom, ktorým ja teda fandím, ale predsa keď máme stav taký, aký máme, a ten stav je žalostný na tých školách, a nie sú to len bufety, sú to aj jedálne, musí prísť nejaká regulácia. Na výchovu už nie je čas.
Čo ale myslím si, že je potrebné, tak k tej regulácii aj výchovu, proste ísť súbežne, regulácia a výchova. Ak regulácia sa ukáže, alebo ak ukáže spoločnosť, že nie je už potrebná, pretože výchova má svoje výsledky, potom deregulujme. Toto myslím si, že je tá, je tá správna cesta.
Ako som povedal, súhlasím s ideou, nesúhlasím však s technikou. Tento návrh alebo táto právna norma podľa môjho názoru patrí do vyhlášky, patrí do podzákonného právneho predpisu, kde už v zásade je. Nezachytil som nejaký zásadný argument, prečo by to malo ísť do zákona. Iba ak vyhláška by bola nevymožiteľná, čo sa javí, že je, ale potom je problém niekde úplne inde, a to je v kontrolných orgánoch. Čiže cesta je podľa mňa vyhláškou a nie cez zákon. A to je vlastne prvý problém.
A druhý, ktorý vidím, je veľmi vágna formulácia toho, čo sa navrhuje. A hneď to dokazuje prvé písm. a), ktoré hovorí o zákaze doplnkových jedál rýchleho občerstvenia. Pod toto môžete skryť alebo vylúčiť úplne všetko. Ja som zhodou okolností nedávno mal ryžový hamburger s krevetami. Ryžový hamburger. A bolo to teplé, čiže bolo to zrejme tepelne pripravované, bolo to pomerne rýchlo pripravené. Toto sa vylúči? A sú tu grahamové bagety. Môže byť diétna šunka, diétny syr a môže byť zohriata. Patrí to tam, alebo nepatrí to tam? Toto je vec, kvôli ktorej ja nemôžem za tento návrh zahlasovať. A jednak si myslím a som presvedčený, že tento návrh v tejto časti je neurčitý.
Možno krátka vsuvka, že ak Ústavný súd posudzoval niečo ako nesúladné so zákonom, bolo, ak je právna norma neurčitá, nejasná, nezrozumiteľná, bol obídený princíp právnej istoty, pretože adresát právnej normy nevedel, čo má od tej právnej normy očakávať, nevedel, ako sa má správať. A opakovane povedal Ústavný súd, že takáto právna norma nie je v súlade s ústavou, nie je v súlade s princípom právnej istoty. Aj keď nie som Ústavný súd, dovolím si tvrdiť na základe ostatného rozhodovania Ústavného súdu, že toto, táto, minimálne to prvé písmenko je tak nejasné, tak vágne, že je v rozpore s ústavou.
Ja budem rád, ak sa zmení, ak prídeme k argumentom, prečo má byť takáto úprava v zákone. Ja som to povedal na výbore, hovorím to aj verejne teraz: tento návrh je potrebný a ja zaňho rád zahlasujem, pretože situácia na školách je neudržateľná.
Čo mi tam ale ešte chýba, aby to bolo komplexné, myslím si, že je treba riešiť nielen bufety, ale aj školské jedálne. Ja som hovoril s podobnými alebo možno s rovnakými ľuďmi, ako vy, pani podpredsedníčka, na jednej škole, na Spartakovskej. To myslím, že obidvaja vieme, kde je. Tak práve tá kuchyňa, že vraj nie je úplne vágna, že, vábna, pardon. Neviem, ja to teraz, neviem to overiť, tú situáciu, ale čo zachytávam, tak je to úplne bežné. Pozeral som asi pred dvomi týždňami verejnoprávnu televíziu, kde bol môj obľúbený kuchár Jarda Židek, a ten mal "exkurziu" v jednej školskej jedálni, kde aj skúmal, či to tým deťom chutí a čo jedia. Odporúčam túto reláciu si pozrieť. Zistíme, že problém je v byrokracii na ministerstve školstva, pretože pravá ruka nevie, čo robí ľavá. Kuchárky idú podľa metodických pokynov, deťom to nechutí a potom, čo je úplne katastrofálne, väčšina obedov sa vyhadzuje. Deti si nosia svoje obedy. Čiže nie je problém iba v bufete, ale aj v školách. Čiže ak to chceme riešiť, riešme to, prosím, prosím, komplexne.
Z tohto dôvodu ja navrhujem, aby tento zákon bol vrátený na dopracovanie. Určite aby nebol, aby sa nepokračovalo, ale aby nebol vrátený, aby bol vrátený na dopracovanie.
Zároveň by som veľmi rád podporil pani podpredsedníčku v tejto aktivite. A pán Jarjabek ako keby čítal moje, moju prípravu, kedy ja sa veľmi teším z pracovnej atmosféry. Ja som, keď som vstupoval do parlamentu, mal som pocit, že takto to bude vyzerať vždy, že budeme o tom diskutovať, nebude sa tu, alebo bude sa politikárčiť čo najmenej a budú sa dávať argumenty pre vylepšenie toho-ktorého zákona. Myslím, že takto by to malo vyzerať v zdravej spoločnosti, aj v zdravom parlamentarizme. Preto takúto diskusiu podporujem a budem rád, ak tá diskusia bude pokračovať. A nie iba pri zákonoch, ktoré sa týkajú potravín, ale aj pri iných zákonoch, ktoré sú dôležité pre našu spoločnosť.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán poslanec Kadúc, pán doktor, ja veľmi vítam to, čo ste povedali, aj ohľadne tej profesnosti a toho všetkého, ako ste vystúpili, ako sa snažíte skutočne, predpokladám, že veľmi úprimne tento zákon vylepšiť a ako o tom zákone hovoríte, ako o istej norme, ktorá je veľmi potrebná. Len, nehnevajte sa, ja vám musím zase len maličkosť opäť povedať, strašne často používate slovo "protiústavný", hoc ste na začiatku povedali, že nie ste ústavný právnik a nechcete to povedať, opäť o dve, o tri vety ste to povedali, že keď sa nezmení toto písmenko, tento zákon je protiústavný. Viete, to je taká inflácia tohto slova a nemalo by sa používať, lebo sám viete veľmi dobre, a nechcem vám to pripomínať, koľko razy ste povedali vy alebo niekto z ctenej opozície, že ten či onen zákon alebo paragraf je protiústavný. Nakoniec to tak nebolo. Naozaj by sme mali nechať Ústavnému súdu, aby toto svoje jedinečné právo, ktoré má v tejto spoločnosti, mohol uplatniť, a my aby sme ho takýmto spôsobom, čo i len verbálne, neznižovali, a v parlamente už vôbec, hoci máme ten pocit, že by to eventuálne tak mohlo byť. A vy, ako právnik, to viete určite lepšie ako ja.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Kadúc, som veľmi rada, že bez toho, aby sme sa o tom predtým rozprávali, sme sa zhodli na troch hlavných bodoch, ktoré som spomenula aj ja. Myslím si, že dostatočne podrobne som sa im venovala na to, aby sa mohol k tomu niekto vyjadriť aj vecne, a síce je to to, že takisto aj ty si uvedomuješ, že výchova, zdravotná výchova už na školách je veľmi dôležitá ako prevencia detskej obezity. Avšak zrejme niekde je chyba. Buď je nedostatočná, alebo nedostatočne implementujeme programy, ktoré si dala aj vláda, mimochodom, vo svojom programovom vyhlásení vlády. Čiže treba pristúpiť k ďalšiemu kroku.
A ja to opakujem znova, že veľmi vítam túto iniciatívu. Avšak aj ty si si všimol, že tie pomenovania, tie zákazy sú veľmi vágne a legislatívne aj podľa stanoviska legislatívneho odboru Národnej rady nie sú, nie sú dostačujúce a nie sú správne. Čiže aj moje vyjadrenia na zdravotníckom výbore, že to podporujem, stále platia, ale v takejto kvalite keď prijmeme zákon, obávam sa, že bude spôsobovať v praxi viac problémov a minie sa účinku. Môže sa stať, že sa bufety pozatvárajú a nebudú súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu a deti si budú kupovať napriek tomu nezdravé potraviny v obchodoch.
A takisto ešte sa vrátim k pánovi poslancovi Novotnému, ktorý takisto hovoril o kvalite tohto zákona, o tom, že on ako lekár a ja tiež ako lekárka sa s týmto stotožňujem a zdôrazňujem, že problém detskej obezity u nás, v Európe a vo svete je v posledných rokoch alarmujúci.
Ďakujem.

Žiaden zákon nie je dokonalý a tu koľkokrát sme boli svedkami toho, keď sa tuná pretláčame, opozícia a koalícia, ale si myslím, že v princípe a tá idea je tu ako veľmi dobrá, lebo obezita je naozaj veľmi vážnym problémom aj pre našu krajinu. Nielen pre našu, ale aj celkovo, aj v Európe. Ja som si to sám všimol už pred niekoľkými rokmi, pritom nie som lekár, ale však, samozrejme, človek keď aj diskutuje s pediatrami, s lekármi, tak sami zápasia veľakrát s tými mamičkami v poradniach a darmo im hovoria, aby zdravo stravovali sa ich deti. Veľakrát tam je ten problém. Tam je ten najväčší problém. Teda tá edukácia aj v tých rodinách, aj u mladých matiek je veľmi dôležitá, ale je to naozaj beh na dlhé trate.
Pán kolega, ale chcem ti povedať, dnes, keď si myslíš, že si jedol diétne ten hamburger ryžový s krevetami, no ja mám veľkú pochybnosť, lebo veľakrát tie diétne šunky a diétne párky to majú len v názve. Len v názve sú to, Miro. Darmo budeš takto pozerať. To je len v názve, ale v skutočnosti diétne nie sú. No na to by si mohol tak akurát skapať. Prepáčte mi za výraz (povedané s pobavením), ale naozaj, je to tak. Rovnako ako keby sme hovorili, že tmavé pečivo, že aké je dobré, aké je fajn. No ono naozaj tmavé je, ale prečo? Lebo je tam farbivo. Nie preto, že je tam použitá čierna múka. Aj tie grahamové rožky, keď si myslíme, no nie sú také zdravé. Ako veľakrát sú to také marketingové predajné ťahy.
A obezita, chcel by som takto podotknúť, že je vážnym nielen sociálnym, ale aj spoločenským problémom, ktorý veľakrát vyúsťuje aj u mladých, možno adolescentov a mladých ľudí, ktorí končia vysoké školy a chcú sa zamestnať, no veľakrát je tam aj skrytá diskriminácia. Jak si má ten zamestnávateľ vybrať toho zamestnanca, veľakrát vyberá aj na základe toho vzhľadu. Myslím si, že na tej výchove máme čo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za všetky reakcie. A, Števo, začnem od teba, že, no, ja momentálne som v štádiu, kedy skôr vyhľadávam tie diétne a asi mi to teda nejde. A uznávam, že niektoré veci nemusia byť diétne, ale veď to je klamanie spotrebiteľa. Čiže na toto tu máme európsku úpravu, čo je, zase je dobré. Čiže podľa mňa je možné vyselektovať potraviny, ktoré sú zdravé, a kde sa dá rozlíšiť, čo obsahujú. Čiže táto norma, ktorá je pripravená, najmä jedna jej časť, pomerne malá, ale významná, je tak vágna, že, bohužiaľ, nie je možné určiť, čo pod ňu patrí.
A tým sa dostávam k pánovi Jarjabkovi, k pánovi predsedovi výboru pre kultúru a médiá. Ja som povedal doslova, ak si teda dobre pamätám, že s ohľadom na ostatnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu je možné považovať tento zákon za protiústavný. Takto som to povedal. Ja sa nedávam do pozície, že ja viem povedať, že je protiústavný, ale len pripomínam, ako to povedal Ústavný súd. A vy, podľa mňa ani nikto v tejto miestnosti nevie záväzne určiť, čo sa pod týmto pojmom skrýva, čo sa skrýva pod doplnkovou stravou rýchleho občerstvenia. Ergo to znamená, vytvára to veľmi široký priestor pre orgán kontroly, ktorý môže povedať, že je to toto, na východe to môže byť voľačo iné ako na západe. Dokonca aj v škole, školy, ktoré sú vedľa seba, to môže byť úplne voľačo iné. Vytvára to priestor pre korupciu, pre šikanu zo strany orgánov, ktoré kontrolujú. A tomuto chcem ja zabrániť.
Ja sa fakt nebránim, veď som to povedal, keď ten zákon sa upraví do jasnej, zrozumiteľnej podoby, kedy viete, kedy adresát tej normy, teda občan vie, čo sa pod tým skrýva, ja za to veľmi rád zahlasujem. Pretože sám hovorím, že je to potrebné a túto aktivitu pani podpredsedníčky vítam.

Ďakujem, pán predseda. Vážená pani podpredsedníčka, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, dovolím si pár poznámok k predmetnému návrhu zákona. A to jednak z toho, že mám pedagogické vzdelanie a mám troj- a päťročné dieťa, ktoré navštevujú zatiaľ predškolské zariadenia. A s tým, že či už potraviny alebo deti sú predmetom celého spoločenského diskurzu veľmi často. A chcel by som možno zopár poznámok aj takto už pri konci rozpravy, ktorá nesporne vzbudila záujem verejnosti, záujem médií. A takisto ako kolegovia, kolegyne predrečníčky a kolegovia predrečníci spomínali, je to téma, ktorá naozaj potrebuje zásadné riešenie, a niečo by bolo potrebné robiť.
Ja na začiatku vyjdem z dôvodovej správy, kde je písané, že vláda Slovenskej republiky schválila viacero koncepcií a programov súvisiacich so zdravím a životným štýlom mladých ľudí, Koncepcia štátnej politiky zdravia Slovenskej republiky, Národný program starostlivosti o detí a dorast na roky 2008 - 2015, Národný program zdravia, Národný program prevencie obezity a iné dokumenty. Tieto sú odrazom implementácie európskej stratégie v tejto oblasti a stanovujú úlohy štátu v nej, napríklad EÚ akčného plánu detskej obezity pre roky 2014 - 2020.
Z tohto pohľadu by som si možno voľne dovolil pokračovať, že práve preto vládna strana SMER prišla s relevantným programom po oslovení predmetného eurokomisára, ktorý má na starosti či už jednotný trh alebo potravinovú agendu, a zabráni tomu, aby sa priestor nových členských štátov stal odbytišťom potravín, ktoré nevedia nájsť svojho odberateľa v starých členských krajinách. Po druhé, prišli s návrhom, že na potraviny bude 10-percentná dépeháčka. Po tretie, zariadenia stravovania v školách budú mať vyššiu dotáciu, napríklad pre stravné jednotky zo strany štátu, alebo prikročia k nejakým programom. Toto sa však v predmetnom návrhu nestalo a vládna strana alebo poslankyňa z vládnej strany prišla s návrhom, ktorý sa dotkol ako keby malého ohnivka v tomto potravinovom, alebo v boji za, v boji proti obezite a v boji za zdravé potraviny, a to tam, kde je to pre verejnosť najcitlivejšie, čiže tam, kde sa to dotýka malých detí a žiakov.
Práve preto, že sa tu vyjadrovali, dokonca pani profesorka Horváthová ako pediater, lekári, tak mám pocit, že urobili tejto téme z hľadiska tej odbornosti aspoň aký-taký náčrt, že kde nastáva problém z hľadiska toho odborného lekárskeho. Druhá vec, že sa tu vyjadrovali aj právnici, keďže pani podpredsedníčka právničkou je, takisto asi pri tom legislatívnom texte bude tomu rozumieť viac ako ja, že vágnosť "doplnkové jedlá typu rýchleho občerstvenia", vágnosť tohto pojmu pravdepodobne nebude zakladať právnu istotu. A dokonca je tu aj názor, že z hľadiska toho, ako k tomuto Ústavný súd pristupoval v minulosti, sa to môže javiť aj ako, z hľadiska nejasnosti, ako protiústavné. Toľko teda dva odborné posudky z hľadiska kritiky, napriek tomu, že asi tu bude veľmi málo poslankýň alebo poslancov, ktorí by boli ako keby proti úprave toho, aby nám deti sa stávali obézne, alebo aby jedli nekvalitné potraviny.
Môj pohľad súvisí aj s jednou pochvalou, keďže to, čo som ja robil v komerčnom svete, bol marketing a mám ho aj vyštudovaný, že z hľadiska tohto je to marketingovo zvládnuté absolútne super, pretože ak príde niekto z postu podpredsedu parlamentu s témou, ktorá sa dotýka potravín, čiže toho, čo všetci, čo sa dotýka všetkých nás, keďže každý jesť musíme, a zároveň veľmi citlivej témy, aké potraviny jedia deti, tak je to veľmi dobre marketingovo zvládnutá téma. Ale to je z hľadiska návrhu asi tak všetko.
Pretože ak naozaj je to právne, dokonca tá kritika bola aj z hľadiska právneho textu, aj z hľadiska mechanizmu sankcií, tu sa kolegyne pýtajú, kto bude zodpovedný, kto bude tie pokuty, ktoré z hľadiska sankcií prídu, teda kto ich bude nakoniec platiť. Dokonca iný vládny poslanec navrhuje, aby sa toto, tento sankčný mechanizmus riešil v úplne inom zákone, teda v tom, kde sa to pôvodne riešiť má. Mne teda z hľadiska nastolenia témy, ktorá naozaj vzbudila veľký záujem aj v poslaneckej snemovni, dávam jednotku s hviezdičkou, ale obávam sa, že toto nás, a dúfam teda a vyzývam kolegov, aby nás to nedonútilo teraz prijať to, čo leží na stole aj s pozmeňujúcimi návrhmi, pretože okrem toho, že riskujeme vágnosť, otvárame, viac problémov otvoríme, ako uzavrieme.
Ja sa ich budem snažiť pomenovať. A to je, okrem vágnej definície mne napadá, že teda čo s riaditeľmi, čo so zriaďovateľmi, kde zostala školská rada. Myslím, že sa tu dopodrobna, sa pýtal aj pán poslanec Poliačik. A čo napríklad ak v tejto téme nepôjdeme teda iba v školských zariadeniach, ale ak zostaneme na pôde z Trnavy, odkiaľ s pani predkladateľkou sme, tak vieme, že niektoré školy majú vyučovanie aj mimo školských zariadení, čiže využívajú nejaké športoviská, chodia do plavární a podobne, telesná výchova sa nedeje v priestoroch školy. Budeme zakazovať automatový a bufetový predaj aj tam? Keďže ja chodím napríklad s malým na hokej, kde je rada týchto automatov. A čo s týmito? Pretože tá kritika potom, že je to naozaj nesystémové a nekoncepčné, zostáva. Som rodič presne tak a zostáva to len a len na tom rodičovi, čo je kritika skoro každého jedného, ktorého som tu počúval, nechajme to rodičovi, nechajme túto ponuku tam, kde zostane, pretože na športoviskách, v halách, alebo to teda ideme riešiť aj na plavárenské haly, športovú halu, ktorú máme, alebo k zriaďovateľom, ktorí sú, ktorí u nás alebo inde prevádzkujú zimné štadióny a podobne.
Tuto v rámci pedagogického vzdelávacieho procesu prichádzajú deti do styku úplne s rovnakým problémom ,a to sú, že v ponukách tých bufetov alebo automatov sa nachádzajú potraviny, ktoré pre účely tohto zákona chceme obmedziť v nejakom type podnikania, a to sú bufety alebo automaty v školských zariadeniach. Ja sa možno rečnícky pýtam, že ten prevádzkovateľ, ktorý má vydané živnostenské povolenie, v tomto prípade si myslím, že to bude z voľnej živnosti nejaký maloobchodný predaj, a má teda a splnil všetky podmienky pri prenajímaní si tohto priestoru doteraz na predaj, ktorý mu ide z inej legislatívy a z noriem vyššej sily, čiže nemohol predávať doteraz cigarety do 16 rokov a musel umiestniť tabuľku, že sa nesmie predávať ani kusovo cigarety, zároveň alkohol nesmie podávať a podobne, čiže toto riešené je a teraz mu budeme dávať proste nejakým spôsobom iné povinnosti. A ja by som sa tak opýtal, že ak by som mal možnosť vidieť tie nájomné zmluvy a podobne týchto prevádzkovateľov, týchto bufetových zariadení, prípadne tých automatov, či sa nevzbúria a neriskujeme nejaký možno následný, následne súdne ťahanice a podobne, že im zasiahneme do podnikania tak, že s týmto oni nemohli rátať? Možno, že tam vznikli nejaké investície a podobne.
Čiže súhlasím s tým, že je príliš veľký legislatívny valec, aby tu parlament sa zaoberal tým, akým spôsobom ideme zakázať doplnkové jedlá typu rýchleho občerstvenia. Okrem toho, čo tu bolo spomenuté, že nevieme presne, čo to je, zasahujeme do slobody podnikania. Ale keby sme to aj teda chceli urobiť, tak sa pýtam to, čo som sa pýtal vo faktickej, prečo to nenecháme na vyhlášky, či už ministerstva pôdohospodárstva alebo ministerstva zdravotníctva, ktoré sú vecne a gesčne k tomuto prístupné, a prečo do školského zákona, ktorý sa má zaoberať osnovami, vyučovacím a pedagogickým procesom, dávame, ad jedna, nový sankčný mechanizmus, ad dva, zaoberáme sa podnikaním v škole, kde to naozaj nepatrí.
No, toto sú kritiky a teda môj postoj k tomu, prečo ja veľmi dobrú tému, ktorá okrem toho, že je dobre marketingovo uchopená, má aj svoje vecné ratio, že teda naozaj sa zamerajme na to, aké potraviny, a nielen deti, ale všeobecne obyvatelia Slovenskej republiky sú nútení, za akú cenu sú nútení ich nakupovať a či neexistujú iné mechanizmy, ak niekto ovláda osemdesiattri poslancov v rámci parlamentu, ako to, že príde s návrhom, poslaneckým návrhom zákona, ktorý, ako vieme, nemôže mať ani kvalitný medzirezortný, medzirezortné pripomienkové konanie, nemôžu sa pre účely tohto zákona vyjadriť všetky dotknuté, ani odborníci, ani pediatri. Ja by som si to rád prečítal a nechal sa poučiť, pretože naozaj musím súhlasiť, že potraviny s obsahom soli nad 1,5 g pri 100 gramoch hmotnosti vyvoláva otázky, ktoré tu hovorila pani kolegyňa Horváthová. Čo to je? Sú to syry, tavené syry? Je to potom už nezdravá potravina, Akým spôsobom zanechávame stopu aj do tej verejnosti, čo si myslím, že na začiatku celkom asi nebolo, ak pozriem aj do dôvodovej správy, účelom predkladania tohto návrhu zákona.
Na záver by som chcel teda povedať, že musím sa, bohužiaľ, pri tomto návrhu zákona zdržať a bol by som veľmi rád, keby sa toho uchopili buď ministerstvá, ktoré sa tomuto venovať majú, a vyzývam možno na to, aby ste návrh zákona stiahli a poprosili kolegov, či už ministrov alebo štátnych tajomníkov, aby sme spoločnosti naozaj reálne dali aj v tejto otázke nielen marketingový ťah, ale reálne riešenie, ktoré nespôsobí alebo neotvorí viac otázok, ako uzatvorí. A že naozaj máme na mysli zdravie našich detí a kvalitu potravín pre všetkých obyvateľov Slovenska, či už sa budeme baviť o hlavách potravinových kódexov a podobne, keďže to nemusí byť proces, že to odkladáme na ad acta, na rok alebo dva, ale tuná sa môžeme veľmi efektívne cez iný typ právnej normy dostať k riešeniu vo veľmi skorom čase.
To, čo som hovoril na začiatku, nechcel by som, aby táto téma skončila tak, ako viacerí ľudia sa tu odvolávali na komunizmus. Ako svojho času hovoril jeden český film ´Ako básnici prichádzajú o ilúzie´, keď na nástenkách vtedajších zariadení spoločného stravovania alebo ambulancií lekárov, tam to bolo tak vtipne zobrazené, keďže bolo pri zdravej strave nutné robenie násteniek, kde si z toho urobili až srandu a povedali alebo napísali ten nápis, možno si to viacero ľudí pamätá, že: Zdravou stravou k zdravej stolici.
Čiže neskúšajme robiť z tejto témy iba marketingový nástroj pre účely rokovania pléna, ale skúsme sa nad, tým zaoberať naozaj vecne – nie ježišikriste, to je pravda – pretože to, čo sú doplnkové jedlá typu rýchleho občerstvenia, neviete rozkódovať, pani kolegyňa, ani vy sama.
Ďakujem za pozornosť.