39. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Ja teda nie som odborník, nie som ani potravinár, ani chemik, ani nemám bohvieaký prehľad o metabolizme človeka a nevyrovnám sa ani kolegovi Šebejovi, takže ja tak len z brucha budem rozprávať, možno z vlastných skúseností ako matky a človeka, ktorý napríklad cvičí, a teda, našťastie, nie je obézny a podobne.
Ale najprv si splním akože tú stranícku, takú by som povedala, milú povinnosť a poviem vám, že prečo za tento návrh zákona určite nezahlasujem ako teda členka už nie klubu SaS. Pretože prekáža mi... Alebo ešte inak začnem, začnem tak pozitívne. Viete, čo spája v tomto momente poslankyňu alebo teda podpredsedníčku parlamentu Zmajkovičovú, pani poslankyňu Horváthovú, dokonca aj Štefana Kuffu s Luciou Nicholsonovou? Že nám všetkým vadí, prekáža nám obezita u detí. Vadí nám, že naše deti sú tučné. Vadí nám to a treba s tým niečo urobiť.
Ale poviem vám teda teraz po tej straníckej línii, že prečo nie takýmto spôsobom.
Pretože mne prekáža, že podľa tohto návrhu zákona má štát zakazovať to, čo je výsostne vecou slobodnej dohody medzi školou a školským bufetom. Vadí mi, že štát má podľa tohto návrhu zakazovať to, čo je vecou slobodného výberu konzumenta a, áno, aj dieťaťa. Vadí mi, že štát má zakazovať to, čo je výsostne vecou zodpovedného rodiča a jeho výchovy.
No a tu to premostím, ja mám teda dve deti. Mám tínedžera šestnásťročného, u ktorého som sa vzdala, už som sa, úplne abdikovala akokoľvek ho proste formovať, pretože on má svoje vreckové a z toho si kúpi čokoľvek v tom bufete a nielen v tom bufete. A uteká do potravín, ktoré sú vzdialenejšie, aby si tam kúpil ešte nezdravší výrobok ako ten, ktorý je dostať v tom bufete. Ale mám šesťročnú dcéru Lilly, ktorú teda ešte sa snažím nejako tvarovať. A tvarujem ju okrem iného tak, že každý deň ráno vstávam, aj keď to neznášam, a robím jej brutálne zdravé desiaty, ktoré zase neznáša ona. A robím jej vždy nejaký ten celozrnný chlieb a pridám k tomu samozrejme ovocie alebo zeleninu. A ona mi vráti ten svoj lunchbox, a ten je proste plný toho jablka a tej zeleniny a ona to potom pod mojím dohľadom popoludní, keď ju vyberám zo školy, musí dojedať. A strašne sa chce dostať do toho školského bufetu, lebo to je také "in", a ja to strašne nechcem, lebo ja proste nechcem, aby si tam kupovala ten junk food. A viete, ako to riešim? Ja jej tie peniaze nedám. Jednoducho ja som jedna z tých hnusných, odporných matiek, ktoré potom cez veľkú prestávku ohovárajú, pretože ja jej tie peniaze nedám. A ona sa na mňa pravidelne sťažuje, už to vedia všetky spolužiačky, že ja som teda tá matka, ktorá sa takto správa, ale jednoducho jej tie peniaze nedám.
Takto nejako som postupovala u môjho syna s počítačovými hrami. Jednoducho sme doma nemali počítač, mala som ho iba v práci a nedovolila som môjmu synovi, aby hral počítače. Až sme sa potom dopracovali k jednej lyžovačke, kde boli rovesníci, a tí rovesníci sa s ním nehrali a ja som stále nechápala, že prečo. Až prišiel taký chlapec, takýto, mal asi jedenásť rokov a povedal, že oni sa s ním nehrajú preto, lebo on je postihnutý a retardovaný, retardovaný. A hovorím: tak o tom nič neviem, možno by si mohol vysvetliť prečo. On je retardovaný, lebo on sa nevie hrať počítačové hry. A vtedy som prišla na to, že teraz je ten moment, kedy toho Dominika prinútim si sadnúť za ten počítač a bude sa hrať tie počítačové hry. Ale mal jedenásť rokov. Mal jedenásť rokov a za sebou inú výchovu, kedy sme chodili rybárčiť a do lesa a neviem čo. Mal proste dobrý základ a v jedenástich rokoch bol pripravený na to, aby si sadol pred tú PlayStation alebo pred čo a odohral si povinne proste tie svoje hry. A takto nejako to vyriešim aj s tou mojou dcérou. Ale chcem, aby to bolo na mne. Chcem, aby to bolo na mne, a nechcem, aby sa to proste regulovalo z pozície štátu.
No naše deti sú tučné. Ako fakt vychovávame tučné nemehlá. Vychovávame tučné nemehlá, ale to nie je, preboha, spôsobené bufetmi na školách. To je spôsobené nami ako rodičmi, aj my sme tuční. Mnohí z nás sú tuční. Aj tí, čo tu vystupovali v tej debate, po tom utekov.... Nie, ty, Štefan, ty sa na mňa nemusíš pozerať, tebe by som pridala do toho jedálnička. Ale mnohí z vás, čo ste tu mali plné ústa proste zdravej výživy a našich tučných detí a toho, jak je to strašné, priznajte sa, koľkí z vás po tom vystúpení ste utekali do toho nášho príšerného bufetu a kúpili si tam majonézový šalát!? Že, pán poslanec Kadúc? Je to tak, ruku na srdce.
Naše deti sú tučné. Viete, prečo sú tučné? Lebo ich napríklad dennodenne vozíme autami, dennodenne ich vozíme tými našimi fárami. Prečo to robíme?
Viete vy o tom, že taký pohyb okrem toho, že on prejde na tú električku alebo na ten autobus, nespôsobí len to, že on stratí energie pri tom, ako sa pohybuje, ale on ich stratí už v dôsledku, napríklad takom banálnom, že keď je zima a vonku je mínus desať stupňov, a tomu decku je zima, to telo musí vyprodukovať strašne veľa energie, aby zahrialo ten organizmus. Už len na tomto, na takejto banálnej veci naše deti prichádzajú o kalórie. Ony spaľujú tie kalórie. A to, že naše deti sú tučné, to je celá veda o jednej rovnici. To je príjem a výdaj energie. A ten výdaj energie naše deti nemajú absolútne žiadny. To nie je len o tom prijme. Preboha, veď deti po celé stáročia sú naprogramované tak, že keď im dáte na výber, tak si kúpia tú sladkú kravinu. Nekúpia si to jablko. A neskôr sa vrátim k tomu, ja vám to dokážem na príklade Kanady a USA, že čo to tam spôsobilo, keď zakázali junk food v automatoch, ako úplne sa prerátali. Ale môj dedo bol tak naprogramovaný, že keby mal tú možnosť, tak si proste kúpi nejakú sladkú kravinu a nekúpi si to jablko. Také tie deti sú a my sa pri tej výchove môžme postaviť aj na hlavu. To decko si proste vždy kúpi tú sladkosť a s tým musíme rátať. A preto je na nás, na rodičoch, keď to vieme, keď vieme zrátať ten jeho celkový príjem aspoň približne, tak musíme zabezpečiť, aby mal aj taký výdaj. Lenže my to nerobíme, pretože pre nás je pohodlnejšie nechať ho sedieť pri tej počítačovej hre.
Keď teda vychádzame z tejto premisy, že aké je škodlivé pre naše deti, keď vyvážame ich urodzené zadky do školy, zo školy, na športoviská... Proste, čo na športoviská?! Do všelijakých klubov, do kín, na diskotéky ich vozíme, privážame naspäť. Keď vychádzame z tej premisy, že takéto veci treba regulovať, poďme to regulovať. Poďme to, preboha, regulovať! Koľkokrát odvezieme dieťa tam, kde úplne v pohode môže prejsť pešo?
Napríklad športové zväzy a športové kluby v tejto krajine už dlhé roky bijú na poplach. Viete, prečo bijú na poplach? Bijú na poplach preto, že kedysi ony robili výber, robili výber z talentovaných detí, ktoré proste mali nejakú tú telesnú výchovu, tam museli niečo spĺňať, museli sme skákať do diaľky, do výšky, neviem kam všade, a potom prišiel ten konkurz, a tí najlepší proste prešli, hej, tí najlepší prešli. A potom z tých najlepších išli na tie olympiády, všelijaké tie ako, neviem jaké súťaže. Lenže teraz to tak nefunguje. My sa pozeráme na to, ako naši športovci prepadajú na, neviem akých, súťažiach? Nuž preto, lebo tie športové zväzy a kluby nám to obúchavajú o hlavu už viac ako desať, dvanásť, možno pätnásť rokov. Viem to, lebo som moderovala kedysi ich konferencie. A ony hovoria: vážení, vy sa zamyslite nad tým, čo produkujete z tých škôl, z tých telesných výchov na školách, pretože my už dnes nerobíme výber talentovaných, my robíme nábor; my keď chceme vôbec prežiť, tak my musíme robiť nábor. A tak sa stáva, že tučné, netalentované teliatka nám prechádzajú do týchto futbalových klubov a zväzov. A to nie je problém tých teliatok. To je problém ich rodičov a to je problém nás všetkých. Ale nedá sa to vyriešiť tak, že budeme regulovať bufety. Bufety, to je nič, to je zrnko piesku.
Žila som v Kanade a v USA, a tam je teda tučných neuveriteľne veľa, to asi všetci viete. Tie deti, to je brutál, to je naozaj katastrofa. A v Kanade si povedali, aj v USA si to povedali, ale Kanada, akože tam mám skúsenosť, si povedali, že tiež to budú regulovať. Oni teda nemajú bufety, oni majú automaty väčšinou a zakázali v tých automatoch predávať junk food. To znamená akože sladké výrobky, koly, fanty, sprity, proste všetko tam zakázali. A teraz to tam bolo preplnené tými zdravými výrobkami. Viete, ako to skončilo? Že všetky tie zdravé výrobky im tam plesniveli, hnili. Potom došli takí fešáci v takých kombinézach, vždy to vypratali, ten automat, zase tam doniesli čerstvé, zase to zhnilo, zase to vypratali. No, katastrofa! To sa úplne minulo účinku a deti boli stále tučné. Viete prečo? Lebo si odbehli do vedľajších potravín, nejaké občas zrazilo nejaké auto alebo proste bola, neviem aká, nehoda, zodpovednosť za to niesla škola, samozrejme, ale išli do tých potravín a aj tak si tam tú sladkú kolu s tou sladkou čokoládou alebo napolitánkou, alebo čímkoľvek, kúpili. Tak to jednoducho je! Už mali strašne zlý návyk. A ten návyk nemali len z tých školských bufetov, z tých automatov. Ony to mali z rodiny, ony to mali odpozerané, pretože taká je dnešná spoločnosť, takí sme.
Potom prišli podľa mňa s lepšou myšlienkou a začali pri vysielaní reklám doslova masírovať mozgy konzumentom a spotrebiteľom teda a hovorili im, že: vážení, tie nutricion information, ktoré sú uvádzané na obaloch, to znamená, tie informácie o nutričnej hodnote toho výrobku, to nie je len na okrasu, čítajte to. Dokonca urobili, viete čo? Že to písali väčším písmenom, aby tam nemuseli babky chodiť s lupami, tak to písali väčším písmom. A normálne vychovávali tých ľudí, ale masovo, aby si čítali tie informácie o tom, čo jedia. Pretože je katastrofa, keď aj dnešné naše deti sú kŕmené neustále tým, že jedzte cereálie, je to zdravé. Prosím vás, už ste videli, čo je v tých cereáliách? Vy ste to videli tam v tých všelijakých čokoládových? Ja neviem, čo nazývame cereáliami? To s cereáliami nemá nič spoločné. To je plné cukru. A toto naše deti používajú. To znamená, že keď vy napíšete do toho vášho návrhu zákona, že zdravé cereálie, no ja by som také zdravé cereálie chcela vidieť. Ale u nás na pultoch aj v bežných potravinách ich jednoducho nevidím.
Takže sa to úplne minulo účinku v tej Kanade aj v tom USA, keď riešili, že zakážeme v automatoch, proste dostupnosť týchto sladkých všelijakých výrobkov. Ešte čo som videla v Kanade hrozné, hrozné. Deti na telesnú výchovu sa neprezliekali. Normálne v rifliach, proste tí malí, obézni Kanaďania, normálne v rifliach si to tam išli akože odcvičiť, lebo to bolo len také, to bolo akože telesná výchova. A vtedy ja som na to s hrôzou pozerala. A viete čo? Vrátila som na Slovensko a tu je to to isté. Tu je to to isté. Môj syn na škole, však akože perfektná škola, vychádza zo všetkého pomaly najlepšie, však tam tie deti akože kašlú na to. To už neni taká telesná výchova. Poďme s týmto niečo urobiť!
Doneste taký návrh alebo dohodneme sa, urobme to spoločne, ako, myslím, že tu ste teraz trošku tak naozaj vystavená, že teraz tej kritike a tak. Ale ja chápem, že aspoň niečo chcete s tým robiť. Akože veľmi rada sa podpíšem pod návrh zákona alebo ho spolu predložím, keď to bude k veci. Ale, ale toto, čo tu riešime, je proste od veci a úplne sa to minie účinku. Je to, proste to nie je dobrý návrh. Poďme niečo robiť s tou telesnou na školách!
A vrátim sa ešte k tomu na chvíľu, čo hovorila kolegyňa Kiššová. Viete o tom, čo tie naše deti požierajú v tých jedálňach, školských? To je katastrofa, to je naozaj že zlé. Ja napríklad robím, ja som výborná kuchárka, to asi o mne neviete, tak keď ma nepochvália iní, tak sa pochválim sama, a ja varím paradajkovú polievku, ktorú varím šesť hodín, hej, šesť hodín ju varím. To je alchýmia, viete, to je alchýmia. To proste dám vinosadnícke paradajky, pretože tie sú dužinaté a proste majú vysokú sladkosť, čerstvú bazalku si chodím zháňať, akože naozaj taká musí byť voňavá. Proste veľmi málo soli, samozrejme. Teraz to dusím, neviem čo, prichucujem, šesť hodín. Počúvajte: dochucujem to, viete čím? Grilovanými cherry paradajkami, ktoré grilujem na tej hrubozrnnej soli, ktorú proste, neviem, odkiaľ už som si teraz doviezla. A to tam prisypem vždy na záver. Takto sa šesť hodín vytrápim a potom to dám mojej dcére. Moju dcéru napne a pýta sa ma, pravidelne sa ma pýta, kedy sa už konečne naučíš variť paradajkovú polievku od našej pani kuchárky. No jasné, ja nemôžem proste, ja nemôžem predsa konkurovať s touto alchýmiou paradajkovému pretlaku, ktorý je zahustený cukrom, lebo tak to je. Toto naše deti jedia v školských jedálňach. A toto by sme mali riešiť. Skutočne nie tie bufety, tie sú v tom úplne, že to je posledný rad niekde... Potom ich kozmeticky môžme prečistiť niekedy, raz v budúcnosti. Ale riešme ako to meritum, vážení! No a to už som sa ja vzdala, že by som konkurovala pani kuchárke.
A akože na záver chcem povedať to, že začať by sme mali u seba. Nemôžu dvaja tuční rodičia hovoriť tučnému decku: nejedz to sladké! Proste je to, to sa nedá. To je ako keď rodič, ktorý je celý žltý od nikotínu, bude rozprávať svojmu pubertálnemu synovi, že nefajči, je to zlé, škodíš si, hej. Proste takto to nefunguje. Takže aj to, že my tu riešime len obezitu detí, je tak trochu vytrhnuté z kontextu. Ako začnime riešiť sami seba. A každý normálne si najprv poupratujme pred tým svojím prahom a potom riešme, preboha živého, tie naše deti cez, cez bufety.
Ja som úplne za, že tie decká by nemali byť také, aké sú, ale fakt týmto by som chcela to tak akože ukončiť, že zle nato ideme. A myslím si, že celé to je vytrhnuté z kontextu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa Nicholsonová, ja oceňujem tento váš príspevok. Tiež som matka, viem, o čom hovoríte. Tiež mám dcéru Lilly, má sedem rokov. A tak isto som zažila, keď som mala prvého syna, ktorý má teraz deväť, a do dvoch rokov nevidel žiadnu sladkosť ani lízatko, a prišiel na detské ihrisko a keď videl lízatko, tak mu tiekli sliny. A pozerali sa na mňa, že: on nepozná lízatko? No nepoznal. Aj pri druhom. Pri treťom to už bolo ťažšie potom dodržiavať tieto veci, hlavne preto, že tie prvé už poznali tie sladkosti a chceli a pýtali si, lebo si zvykli na ne. Takže z tohto hľadiska vás chápem.
Trošku sa mi nepáči, že ste nazvali deti ako tučné, nemotorné teliatka, ktoré niečo požierajú v bufetoch. Napriek tomu, že viem, ako ste to mysleli, si myslím, že je to trošku nedôstojné. A myslím si, že je na mieste riešiť aj v prvom rade deti, lebo možno nás rodičov, ktorí máme problémy s obezitou ,a veľmi ťažko sa už možno v našom veku po niekoľkých tehotenstvách sa rieši. Myslím, že ste asi aj mňa mysleli (vyslovené s pobavením), sa musím priznať, tiež mám tých pár kíl navyše. Ale beriem tú kritiku.
Ale každopádne, každopádne tie deti nás môžu mnohokrát edukovať. Viete, lebo on, keď vám príde to dieťa, a môj napríklad otec fajčí, veľmi silne fajčí, a keď tam prídeme na prázdniny a dva týždne vkuse počúva od troch detí, že skoro zomrie a že bude mať rakovinu, tak nehovorím, že by ho to teraz zmenilo, ale každopádne myslím si, že ten rodič sa zamyslí. A keď sa budeme tým deťom venovať od predškolských zariadení cez školy, tak si myslím, že častokrát budú pozitívne motivovať aj nás. A samozrejme to, čo ste spomínali, ten pohyb, školské jedálne, áno, súbežne treba riešiť aj tieto veci. Ale keď ste spomínali ten váš príklad s vašou dcéru, tak si myslím, že možno by ste sa potešili, že by ste boli dobrá matka a mohli jej dať tie peniaze, pretože by ste vedeli, že ide do bufetu a kúpi si tam to, čo iné decká. Ja viem, že možnože je to také utopické tak rozmýšľať, ale možno sa dopracujeme do stavu, že tie bufety budú fungovať, bude tam zdravé jedlo a vy jej spokojne tie peniaze dáte, lebo viete, že si kúpi niečo zdravé.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Nie, nebudem ja variť, hoci na tých haluškách, pani Nicholsonová, musí byť taká dobrá slaninka, to sa inak nedá bez toho. Ale ja nespochybňujem vaše kuchárske umenie. A keďže tu vládne taká dobrá atmosféra, tak dovoľte aj mne trošku nesúvislých viet.
O tom, že ste výborná mama, pani Nicholsonová, o tom určite nepochybuje nikto. Len na tom vašom milom príklade, ktorý ste hovorili s tou vašou dcérou, mňa zaujala jedna vec. Vy jej totižto robíte presne to isté, čo robili mne moji rodičia, že teda ma nútili jesť nejaký špenát. A tiež mi hovorili o tom, že to má veľa železa, že to je zdravé a že teda nič zdravšieho neexistuje. No a ja dodnes ten špenát nemusím. Oni ma prinútili ten špenát jesť a ja dodnes mám z toho špenátu traumu. A ten špenát je určite zdravý, o tom, o tom nepochybujem.
No a vy ste, vy ste už naozaj spochybnili všetky tie zdravé výrobky, čo mňa spochybňujú tak isto, lebo ja som si myslel doteraz, že tie zdravé výrobky sú aj zdravé. No ale keďže vy hovoríte, že nie sú, takže vám verím, že nie sú. Len potom ja sa strašne obávam aby nezačali platiť tie slová môjho starého otca, ktorý hovoril, že: "Vieš, mali by ste všetci jesť viacej tej slaninky dobrej doma, ona je taká domáca, je tam, určite je dobre vyúdená, nie sú tam žiadne škodliviny preto, lebo je domáca." Čo je vlastne dobrá strava? Kde ja ako v tejto chvíli skutočne nerozumiem, čo je vlastne, čo vlastne máme jesť podľa vás? Alebo čo sú tie zdravé potraviny? Keď začnete hovoriť o zelenine, no tak príde sem niekoľko ďalších, ktorí budú hovoriť, že zelenina, to je práve to, čo teda by sa nemalo preháňať, mäso takisto nie. Čo? Čím sa budeme živiť? (Reakcie z pléna.)

Ďakujem. Mňa zaujalo, teda fakt som netušil, že máš 16-ročného syna, to je taký troška šok, fu. Gratulujem. Ale absolútne som to videl a dúfam, že keďže mám tri a trojročnú dcéru a päťročného syna, že to zvládnem niekde potiaľ, ako si hovorila ty, že pri jedenástich rokoch počítačové hry, že nie. No to je, ako klobúk dolu, pri tom pretlaku toho, že teraz to čučí z každého jedného. Ale chcem podčiarknuť tú časť toho, že pri akejkoľvek snahe sa, ktorú tu teda predkladateľka, predkladatelia majú, sa toto môže minúť účinku presne z toho, čo hovoríš. Pretože vo väčšej miere sa so stravou nedotýkajú tie bufety, to je naozaj to zrnko, ale predsa tie zariadenia, tie školské jedálne a podobne. A tam by som, ja som to spomínal aj v tom mojom príhovore, videl to gro.
Proste tuná, či už strana SMER alebo vôbec odborníci, budú mať ambíciu, či vyššou dotáciou alebo nastavením nejakých iných parametrov, naozaj niečo robiť so stravou, ak je úmyslom predkladateľa sa dopracovať k tomu, že naše deti budú menej obézne.
A s tým aj úzko súvisí presne to, čo by v tom školskom zákone malo byť, a to je tá telesná výchova. Čiže nie sankčný mechanizmus do zákona, nestarať sa v tomto prípade o bufety, ale naozaj robiť tam, kde je problém. A to je naozaj jednoduchá rovnica, či ako si to pomenovala, príjem a výdaj. Toto je, čo chcem podčiarknuť, a myslím si, že na to by sme mali a viacerí by sme sa pripojili k tejto iniciatíve, aby takýto návrh zákona sem prišiel.

Ďakujem za slovo. Áno, tá výchova a vzdelávanie, formovanie v rodine je veľmi dôležité. Príklad otca a matky je ten najdôležitejší, to bezpochyby. Aj tá edukácia chýba, aj u nás. Naozaj, koľko málo ľudí číta tie etikety, z čoho sú tie potraviny zložené. Veľakrát akože takzvané, v úvodzovkách, zdravé potraviny majú kopec emulgátorov a geneticky modifikované sú to potraviny. Veľakrát je lepšie ich obísť, tak ako si to, kolegynka, spomenula, že my poslanci a ideme sa najesť tuná toho nezdravého majonézového šalátu.
Ale spomenula si tuná jednu takú vec, že chodili ste rodinka chytať ryby. Už nechodíte? U nás neplávajú ryby, pstruhy? Len v Kanade? Tam sú salmony, tam tá rybačka musí byť perfektná. Toto evokuje ako u mňa. Ale to je škoda, že nechodíte chytať ryby.
A tie deti naozaj stoja o tú našu výchovu. Aj tí tínedžeri, to sú tiež veľakrát ako také zlomy, kedy my rezignujeme, pretože my ich smerujeme kdesi, a ony nás pretláčajú, skúšajú našu silu. Ale ony skúšajú v skutočnosti to, či my o tie deti stojíme, alebo o nich nestojíme. Je dobré vždycky o nich zabojovať. Je to vždycky to najlepšie.
K tomu špenátu aj ja sa tak pridám, lebo aj mňa nútili ten špenát, takzvaný zdravý. Ale dneska vieme, že ryža obsahuje oveľa viac železa ako taký špenát. A ja dodnes nemám rád ten špenát. Tie školské jedálne naozaj sú hodné zamyslenia. A myslím si, že si lepšou kuchárkou doma, tak si to aj odprezentovala, ako možno naozaj mnohé profesionálne kuchárky v školských jedálňach.
Ale dovolím si tuná, keď už tak končíme, tak aj zareagovať na kolegu, že teda, čo budeme jesť, čo je zdravé. No tak tá slaninka domáca, vyúdená, tá je perfektná. Je oveľa zdravšia, ako sú tie rastlinné tuky. A čím sa budeme živiť? No predovšetkým, pán kolega, láskou. Lebo bez lásky zomrieš jednoducho... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za všetky faktické.
Pani poslankyňa Horváthová, teda ja som sa naozaj tých detí nechcela dotknúť nejako. Možno to o mne neviete, ale ja som do štrnástich rokov bola prudko obézna. Takže ja som bola jedno z tých nemehiel. Napríklad ja som nevedela nikdy preskočiť kozu. To bol pre mňa nightmare. Takže to, skutočne za tým (vyslovené s pobavením) nehľadajte akože nič, ja mám tie deti rada bez ohľadu na to, ako vyzerajú.
No takto, moja dcéra, keď budú zakázané tie sladké, ja jej dám tie peniaze, ona si nekúpi sladké v bufete, ale nekúpi si ani to jablko. Ale viete, čo urobí? Pôjde oproti do samošky a tam si to kúpi, to sladké, určite aj s kamoškami pôjde a nestihne prísť na hodinu.
A inak k tomu fajčeniu. Mne môj syn donedávna hovoril, že zomriem na rakovinu, že som úplne akože prekliata s tými cigaretami. Ja som prestala, už neviem ako dlho nefajčím, a môj syn začal. Má 16 rokov a začal fajčiť. Takže nechcem vám brať ilúzie, ale vaše sú ešte maličké.
A, pán poslanec Jarjabek, ja vám urobím jedálniček, keď chcete. Urobím vám jedálniček, aj ten dobrý špenát vám navarím, kľudne. Ale takto by som povedala, že základná poučka je, že všetko s mierou. Aj slaninu, aj proste, a všetko s mierou.
A, pán poslanec Kuffa, v Kanade som nikdy nechytala ryby, ja výlučne len na Slovensku a chodíme stále na ryby. Takže je to v pohode.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Rád by som, ctené kolegyne, kolegovia, sa zapojil aj vecne do tejto rozpravy, ale keďže mám obsiahlejší pozmeňovák a rád by som ho ešte dnes predniesol, tak sa, teda zredukujem moje vystúpenie iba na prečítanie pozmeňujúceho návrhu.
1. V čl. I sa pred prvý bod vkladajú nové body 1 až 3, ktoré znejú:
"1. V § 13 ods. 5 sa za slovo "školám" vkladá čiarka, slová "podľa tohto zákona" sa nahrádzajú slovami "v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie." a na konci sa pripájajú tieto slová: "alebo poskytne finančné prostriedky na ich zakúpenie podľa osobitného predpisu 14a)"
Poznámka pod čiarou k odkazu 14a znie:
"14a) § 7 ods. 18 zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení zákona č. .../2014 Z. z.
2. V § 13 ods. 6 sa za slová "v školách" vkladá čiarka, slová "podľa tohto zákona" sa nahrádzajú slovami "v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie" a na konci sa pripája táto veta: "Ministerstvo školstva môže v priebehu kalendárneho roka poskytnúť školám, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie, finančné prostriedky na zakúpenie učebníc odporúčaných ministerstvom školstva podľa osobitného predpis 14a)."
3. V § 13 sa za ods. 6 vkladá nový ods. 7, ktorý znie:
"(7) Ministerstvo školstva zverejňuje a podľa potreby aktualizuje na svojom webovom sídle podľa ročníkov a druhu školy a) zoznam schválených učebníc, schválených učebných textov, schválených pracovných zošitov a odporúčaných učebníc, na zakúpenie ktorých poskytne školám finančné prostriedky a b) zoznam schválených učebníc, schválených učebných textov, schválených pracovných zošitov, ktoré poskytne školám bezplatne. ".
Doterajšie odseky 7 až 9 sa označujú ako odseky 8 až 10.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú a vloženie nových bodov sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona. Účinnosť nových bodov 1, 2 a 3 sa navrhuje dňom vyhlásenia, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona.
Odôvodnenie: V čl. I prvom až treťom bode sa navrhuje okrem centrálne financovaných učebníc, učebných textov a pracovných zošitov ministerstvom vytvoriť aj možnosť na poskytnutie príspevku školám (základným a stredným školám vrátane špeciálnych škôl) na zakúpenie schválených učebníc, schválených učebných textov, schválených pracovných zošitov a odporúčaných učebníc. Zároveň sa navrhuje aj mechanizmus poskytnutia príspevku na zakúpenie učebníc. Ide o dlhodobú požiadavku škôl.
2. V čl. I prvý bod znie:
"1. V § 110 ods. 5 sa za slová "§ 152 písm. e)" nahrádzajú slovami "§ 152 ods. 1 písm. e)".
Odôvodnenie: Legislatívno-technická úprava vnútorného odkazu v § 110 ods. 5 školského zákona, vzhľadom na doplnenie nových odsekov 2 až 4 v § 152.
3. Doterajší text § 152 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
"(2) V školách a školských zariadeniach sa v rámci ambulantného predaja zakazuje predaj
a) doplnkových jedál typu rýchleho občerstvenia,
b) potravín s obsahom soli nad 1,5g/100 g hmotnosti,
c) sladkých pekárskych výrobkov s nižším ako tretinovým podielom ovocnej alebo mliečnej zložky,
d) cukroviniek alebo cukrárskych výrobkov balených alebo voľných,
e) zmrzliny, nanukov alebo mrazených ovocných drení,
f) nápojov s obsahom alkoholu, kofeínu, chinínu a dekofeínových nápojov,
g) energetických nápojov.
h) nápojov ochutených vrátane nápojov s pridaním cukru a umelých sladidiel okrem čaju, kakaa s obsahom cukru pod 4 g/100 mililitrov obsahu
i) tabaku a výrobkov z nich.“.".
Ide o spresnenie textu doplnením úvodnej vety a úpravy doterajšieho textu v § 152.
4. Za čl. I sa vkladajú nové články II až V, ktoré znejú:
"Čl. II
Zákon č. 596/2003 Z. z., o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 564/2004 Z. z., zákona č. 5/2005 Z. z., zákona č. 475/2005 Z. z., zákona č. 279/2006 Z. z., zákona č. 689/2006 Z. z., zákona č. 245/2008 Z. z., zákona č. 462/2008 Z. z., zákona č. 214/2009 Z. z., zákona č. 179/2009 Z. z., zákona č. 184/2009 Z. z., zákona č. 179/2009 Z. z., zákona č. 38/2011 Z. z., zákona č. 325/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 312/2013 Z. z. a zákona č. 464/2013 Z. z. sa dopĺňa takto:
V § 37a sa odsek 4 dopĺňa písmenom c), ktoré znie:
„c) od 50 eur do 500 eur zriaďovateľovi, ktorý porušil zákaz podľa osobitného predpisu 79b).".
Poznámka pod čiarou k odkazu 79b znie:
"79b) § 152 ods. 2 zákona č. 245/2008 Z. z v znení zákona č. ....../2014 Z. z.".
Čl. III
Zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 564/2004 Z. z., zákona č. 689/2006 Z. z., zákona č. 245/2008 Z. z., zákona č. 462/2008 Z. z., zákona č. 179/2009 Z. z., zákona č. 184/2009 Z. z., zákona č. 38/2011 Z. z., zákona č. 390/2011 Z. z., zákona č. 325/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 81/2013 Z. z. a zákona č. 464/2013 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 3 ods. 2 písm. c) sa slovo "a" za slovom "(ministerstvo)" nahrádza čiarkou a na konci sa pripájajú tieto slová: "a na poskytnutie príspevku školám, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie, odkaz 1) na zakúpenie schválených učebníc, schválených učebných textov, schválených pracovných zošitov a odporúčaných učebníc (ďalej len "príspevok na učebnice") podľa osobitného predpisu, odkaz 20b),"... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem veľmi pekne, pani podpredsedkyňa, prajem vám všetkým príjemný dobrý deň.
Návrh tohto zákona vypracovalo ministerstvo financií v spolupráci s Národnou bankou Slovenska na základe koncepcie ochrany spotrebiteľov na finančnom trhu schválené vládou Slovenskej republiky 8. januára 2014 a na základe aj, samozrejme, nášho plánu legislatívnych úloh.
Hlavným cieľom návrhu zákona je zvýšenie ochrany finančného spotrebiteľa, zavedenie novej kompetencie výkonu ochrany finančných spotrebiteľov a rozšírenie pôsobnosti Národnej banky Slovenska pri dohľade nad finančným trhom. Prijatím návrhu zákona sa dosiahne vykonávanie dohľadu nad dodržiavaním ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov pri ponúkaní a poskytovaní finančných služieb pre finančných spotrebiteľov. Zároveň sa zabezpečí konanie a rozhodovanie v súvislosti s novou pôsobnosťou, právomocami a kompetenciami Národnej banky Slovenska v oblasti ochrany finančného spotrebiteľa.
Predmetom návrhu je aj zavedenie nových postupov ukladania sankcií, opatrení na odstránenie zistených nedostatkov a ďalších činností súvisiacich s ochranou finančného spotrebiteľa, ako aj riešenie otázok súvisiacich s financovaním novej kompetencie v pôsobnosti Národnej banky. Návrhom zákona sa novelizujú aj ďalšie zákony, ktoré súvisia s navrhnutým rozšírením pôsobnosti našej centrálnej banky. Tieto úpravy súvisia so zavedením orgánu dohľadu dozoru kontroly v oblasti poskytovania finančných služieb, ktorý bude vykonávať Národná banka Slovenska, kým doteraz ju sčasti vykonávala Slovenská obchodná inšpekcia. Prijatie navrhovaného zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, očakávame možné pozitívne vplyvy na štátny rozpočet a určite, určite pozitívne sociálne vplyvy.
Toľko na úvod, ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, naozaj nebýva často, žeby som vystúpil k vládnemu návrhu zákona pozitívne. Takže hneď na začiatku poviem, že ja vítam tento návrh zákona vládny, poviem v krátkosti aj prečo.
Keď som asi pred rokom a pol dvakrát navrhoval návrh zákona o tom, aby pri spotrebiteľských nebankových úveroch bol strop úrokov, tak navrhoval som to preto, lebo státisíce ľudí na Slovensku sa dostali cez tieto nebankovky do exekúcií. Státisíce ľudí prichádzali alebo desaťtisíce ľudí prichádzali o svoje nemovitosti a aj vtedy som hovoril, aj teraz to poviem, prvá vláda Roberta Fica na konci svojej vlády zrušila stropy pri týchto spotrebiteľských úveroch, čo spôsobilo, že na slovenský trh prišli nebankové subjekty, garážové subjekty, tisíce takýchto subjektov, ktorí zdierali neprimeranými úrokmi slovenských občanov, ktorí pri svojej naivite alebo pri zlej finančnej situácii si brali tieto úvery a následne sa dostávali do problémov, nesplácali tieto úvery a následne na nich nastúpili exekútori. Keď som predkladal návrh zákona o tom, aby existoval strop pri týchto úrokoch, tak už vtedy som hovoril o tom, že bude potrebné, aby tieto nebankové subjekty, ktoré fungujú na finančnom trhu, aby podliehali určitej forme licencie alebo dohľadu. Jedno, ako to nazveme, ale určite ani dobrý zákon, ktorý sa nakoniec prijal vládnymi poslancami, náš opozičný návrh bol dvakrát odmietnutý, nakoniec bol prijatý vládnymi poslancami návrh zákona o ochrane spotrebiteľských práv, medziiným aj, aby boli stropy pri týchto úveroch, čo sme privítali a aj podporili, ale niekto to musí aj kontrolovať na tomto finančnom trhu, a tie nebankové subjekty, ktoré chcú poskytovať takéto finančné úvery, tak si musia byť vedomé, že tu nemôže byť úverový klondike, lebo aj kolega Hlina včera spomínal prípad, že aj po prijatí tohto zákona o ochrane spotrebiteľských úrokov, úverov, tak sa stávajú ešte prípady aj dneska, keď tieto nebankové subjekty nedodržia tento zákon o ochrane spotrebiteľov. Preto vítam tento návrh zákona, dohľad, ktorý bude vykonávať Národná banka Slovenska. Musím povedať pravdu, že jej veľmi nezávidím túto prácu, určite bude potrebovať aj kus, títo pracovníci, ktorí budú vykonávať tento dohľad, budú potrebovať aj kus odvahy. Títo finanční žraloci, keď ich takto mám nazvať, to sú iní finančníci ako tí, s ktorými sa stretávali doteraz. S odľahčením musím povedať, keď pán minister povedal, že nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, ja pevne dúfam, ja pevne dúfam, že na tých nepoctivých na finančnom trhu, ktorí poskytujú tieto úvery v rozpore so zákonmi, ktoré na Slovensku máme prijaté na ochranu spotrebiteľov, ja pevne verím, že na týchto vplyv bude mať, že takíto zmiznú z nášho finančného trhu, rôzne garážové firmy a nebudem to tu ďalej rozvádzať. Ja na žiadosť združenia týchto nebankoviek, keď som prijímal, teda navrhoval zákon o tom, aby bol strop pri úrokoch, tak niekoľko mesiacov sa zástupcovia týchto nebankoviek chceli so mnou stretnúť, nakoniec som sa s nimi stretol a už vtedy aj oni si boli vedomí, ten, kto bude chcieť v tomto sektore na Slovensku podnikať, bude musieť podliehať nejakej forme dohľadu. Preto tá forma dohľadu tu dneska v prvom čítaní je a my za KDH ju podporíme.
Ďakujem pekne.