39. schôdza

Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslancovi Stanislavovi Kubánkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov v druhom čítaní.
Za gestorský výbor bol určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Uvedený návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Výbory zaujali k nemu nasledovné stanoviská:
- Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 502 zo 7. októbra 2014 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
- Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením č. 332 zo 7. októbra 2014 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 194 zo 14. októbra 2014 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré nebudem čítať, lebo ich máte pred sebou písomne. Je ich 11 a gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 11 s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady o uvedenom návrhu zákona bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 196 zo 14. októbra 2014. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu a súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy k nemu. Zároveň po skončení druhého čítania, pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť k neprebehnutej rozprave? Nie. Ani pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A pristúpime k druhému čítaniu o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohodou o prevode a mutualizácii príspevkov do jednotného fondu na riešenie krízových situácií.
Vládny návrh je uverejnený ako tlač 1199 a spoločná správa výborov je ako tlač 1199a.
Návrh vlády odôvodní podpredseda vlády, opäť pán Ľubomír Vážny.
Nech sa páči, ujmite sa slova.

(Rokovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o prevode a mutualizácii príspevkov do jednotného fondu na riešenie krízových situácií, tlač 1199.)

Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v snahe zabezpečiť stabilitu a hospodársky rast v rámci Európskej únie boli na úrovni Európskej únie predložené viaceré návrhy legislatívnych opatrení na zlepšenie existujúceho stavu na finančných trhoch.
Hlavným cieľom týchto opatrení je dosiahnuť stabilnejšie, konkurencieschopnejšie a odolnejšie podnikateľské prostredie, ktoré bude vytvárať vhodné predpoklady na naštartovanie dlhodobo udržateľného hospodárskeho rastu. Európska komisia v rámci dlhodobej vízie hospodárskej a fiškálnej integrácie iniciovala opatrenia na vybudovanie finančných trhov na zdravších základoch. Jedným z takýchto opatrení je vytvorenie druhého piliera bankovej únie ako jednotného mechanizmu na riešenie krízových situácií, druhý pilier bankovej únie založený na jednotných pravidlách pre riešenie krízových situácií, ktoré sa začnú uplatňovať od 1. januára 2016. Kľúčovým prvkom, ktorý by mal výrazne posilniť stabilitu a dôveryhodnosť bankovej únie, je jednotný fond na riešenie krízových situácií. Jednotný fond bude financovaný finančnými inštitúciami pôsobiacimi v krajinách participujúcich na jednom mechanizme dohľadu. Vzhľadom k vysokej citlivosti problematiky financovania jednotného fondu pre riešenie krízových situácií v jednotlivých členských krajinách boli negociácie týkajúce sa vytvárania spoločných pravidiel financovania presunuté na medzivládnu úroveň. Za týmto účelom vznikla Dohoda o prevode a mutualizácii príspevkov do jednotného fondu na riešenie krízových situácií. Dohoda podrobne upravuje problematiku financovania riešenia krízových situácií a problematiku prevodu finančných prostriedkov z národnej úrovne do spoločného fondu na riešenie krízových situácií.
To slovo mutualizácia, ktoré vadí aj mne trochu, znamená v tomto prípade nejaké zospoločňovanie alebo zdieľanie prostriedkov a mutualizácia v tomto prípade v podstate proces presunu prostriedkov z individuálnych častí jednotného fondu pri riešení krízových situácií, ktoré obsahujú príspevky členských štátov do spoločnej časti jednotného fondu pre riešenie krízových situácií. Členské štáty v tomto prípade nestrácajú kontrolu nad svojimi príspevkami, ale odovzdávajú ich časť na spoločné využitie. Rovnako však získavajú prístup k spoločným prostriedkom mutualizovaných od iných členských štátov.
Predmetná dohoda je prezidentskou zmluvou, na vykonanie ktorej je potrebný zákon. Jednotlivé ustanovenia dohody sú zapracované do návrhu zákona o riešení krízových situácií, ktorý bol predložený do Národnej rady Slovenskej republiky dňa 26. septembra 2014. Samotnou dohodou nevznikajú Slovenskej republike žiadne dodatočné náklady finančného sektora ani nároky na štátny rozpočet, pretože dohoda ako taká upravuje len prevod finančných prostriedkov z národného fondu do spoločného fondu na riešenie krízových situácií.
Pani podpredsedníčka Národnej rady, skončil som a ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Prosím určenú spravodajkyňu z výboru pre financie a rozpočet Evu Hufkovú, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.
Nech sa páči, pani poslankyňa.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi ako určenej spravodajkyni predniesť správu výboru Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o prevode a mutualizácii príspevkov do jednotného fondu na riešenie krízových situácií (tlač 1199).
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto správu výboru a návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uvedenou dohodou. Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 1214 z 29. septembra 2014 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet. Uvedený výbor prerokoval predmetný návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uvedenou dohodou v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania stanoviská poslancov. K predmetnému návrhu zaujal výbor Národnej rady toto stanovisko: odporúčanie pre Národnú radu s návrhom vysloviť súhlas, výbor pre financie a rozpočet uznesenie č. 346 zo 7. októbra 2014.
Gestorský výbor na základe stanoviska výboru vyjadreného v uznesení odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou o prevode a mutualizácii príspevkov do jednotného fondu na riešenie krízových situácií (tlač 1199).
Predmetná správa výboru bola schválená uznesením gestorského výboru č. 354 zo 14. októbra 2014. Výbor ma určil za spoločnú spravodajkyňu výborov. Zároveň ma poveril predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady. Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem, pani spravodajkyňa, otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. A, pán podpredseda, chcete ešte? Nie. Pani spravodajkyňa tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslanca Ľudovíta Kaníka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch (tlač 1235).
Prosím poslanca Ľudovíta Kaníka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajcu z výboru pre kultúru a médiá poslanca Mariána Kvasničku, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.
Ďalším písomne prihláseným rečníkom do rozpravy je poslanec Alojz Hlina, ktorému odovzdávam slovo, a pripraví sa poslanec Daniel Kajcer. Pán poslanec, počkajte, pán spravodajca tu nie je, takže vyhlasujem prestávku 5 minút.

(Päťminútová prestávka.)

(Po prestávke.)

(Pokračovanie rokovania o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov, tlač 1235.)

Dobre, takže spravodajcom bude teraz pán poslanec Viskupič.
Nech sa páči, pán poslanec Hlina, máte slovo a navrhovateľ vás zrejme počúva, nech sa páči.

No ďakujem veľmi pekne. Tak vidíte a to je presne to, že takáto vec by mala byť spojená s určitou dôstojnosťou a že je to tak veľká vec, ani spravodajca tu nie je. Naozaj tu sme si mali dať na to pozor, že to neni akože stretnúť sa na boarde, že či rožky zlacnejú teraz alebo až od budúceho týždňa, že to by proste sme mali dať tomu tú váhu. Malo by to mať určitú štábnu kultúru a vtedy to aj pocitovo sa nadstavíme, že robíme niečo, čo poznamenáva, ste sa, aj spoločnosť, a že teda ľudia by to mali vnímať, že to je niečo, čo si zaslúži pozornosť. No nech sa na mňa nikto nehnevá, ale tento proces má ďaleko od dôstojnosti, avšak koniec koncov, to tu je úplne bežným javom.
Ja, ak dovolíte, chcem povedať toho, budem sa snažiť byť čo najkratší, ale ak niekto v sebe našiel tú ambíciu, že chce boriť sochy a vymieňať obrazy, historicky doporučujem hociktorú, ja neviem, kde sa začína prvý rok učiť dejepis, pán Čaplovič vie, ale tú prvú učebnicu stačí zobrať a ponaučenie z toho plynie také, že keď to chcete robiť, musíte vyhrať vojnu alebo aspoň nejakú revolúciu, alebo aspoň nejakú bitku. Vtedy vás to oprávňuje aj v tej eufórii, alebo aj v tom dobyvateľskom nadšení, alebo aj niekedy v zlobe vymeniť sochu, vymeniť nejaký ten obraz. Vtedy ľudia možno pozerajú, kde budú spať, a nepozerajú sa, aké obrazy, kde visia. Ono je to historicky naozaj tak, s tým nič neurobíte. Hej, že v časoch pokoja, v časoch mieru meniť obrazy, meniť sochy je, je naozaj náročná úloha, a pokiaľ by sme teda v sebe našli tú ambíciu, tak by to malo byť spojené s určitými rituálmi. Tak to poviem, že s niečím by to malo byť spojené, aby to na konci nedopadlo tak nedôstojne, jak podľa mňa je to čiastočne dôstojné teraz. Ja som si pozeral tú, myslím, že 241 sa volá ten zákon z '93., som sa dopracoval teraz narýchlo po 2002, že aké zmeny sa kde dostávali. Napríklad mňa zarazilo aj to, že v čase vlády terajšej opozície boli súčasne doručené dva návrhy s rovnakou zmenou v rámci dvoch poslaneckých skupín. To znamená, to predložil aj pán Kaník a zhodou náhod aj pán Dostál, myslím, s pánom Osuským a ešte s niekým. Čiže viete, prepáčte, ale to má od dôstojnosti, to je na hony vzdialené od dôstojnosti. Čiže v čase vlády predložili v rovnaký deň poslanci tej istej skupiny rovnaký návrh zákona a ešte im ani neprešiel. Že nič v zlom, ubližujete tomu sviatku. Ubližujete tomu sviatku, že. Ja viem, že sa to nedá urobiť, ale možno by stálo za to urobiť niečo také, že 241 by sa mala meniť len na mimoriadnej schôdzi, zjednodušene povedané, lebo mimoriadnu schôdzu môžete zvolať vtedy, keď sa podpíše 30 poslancov. Chápete, že by to nabralo určitú legitimitu ten návrh, lebo keď už 30 poslancov sa pod niečo podpíše, má to určitú výpovednú hodnotu. Lebo nič v zlom, ja nechcem proste preexponovať, ale teoreticky, však koniec koncov všelikto sa sem môže dostať do parlamentu aj po ďalších voľbách a si niekto zmyslí, že dátum jeho narodenia by mohol byť prípadne pamätným dňom a aj sa tu postaví a povie prečo. A možno dva dni budeme o tom rozprávať a legitímne to môže dať. On dokonca bude na tom presvedčení, že to je aj vecne v poriadku, a to nehovorím, však toto je extrém, ale nehovorím, že niekto však môže prísť s hlbokým a v dobrej viere s presvedčením, že to je ten sviatok, kedy treba, a nemá zabezpečenú tú legitimitu, proste toho predloženia a potom to dehonestuje ten samotný aj sviatok, vytvára určitú toxicitu v spoločnosti, otvára naše dná duší, hej, potom vždycky tak to rozkalí, viete, tu všeličo zazneje. Ja som si zbežne pozeral tú diskusiu, keď sa o tom rozprávalo, v ten pamätný deň, keď sa to vracalo ako pamätný deň, hej, a tam boli esá typu pán Cuper a neviem čo. Viete, že to naozaj, to sú potom ťažké veci, potom sa rany hoja alebo z tých rán, kto čo povedal, sa lížeme pol roka. Hej, že kým sa vylížeme z toho, kto ako čo-to myslel a prečo to hovorí, že naozaj by to podľa mňa potrebovalo určitú postupnosť, či už štábnu kultúru, že kedy sa 241 bude meniť. Hej, že aké by mali byť splnené predpoklady.
K samotnému sviatku dovoľte uviesť, podľa mňa bol hrubo a necitlivo vyradený. Ja už presne tú genézu neviem, že kedy bol, ale hrubo a necitlivo bol vyradený zo štátnych sviatkov aj z pamätných dní. Myslím, v '99. sa prijal naspäť ako pamätný deň, čím sa urobilo zadosť, hej. To je moje hlboké presvedčenie. Urobilo sa zadosť. Chvalabohu za to, že je tam. Nikto nespochybňuje, ani ja, pol sekundy, preto by som bol rád a vyprosujem si, aby tu niekto sploštil, že ja som tu proti tomu, hej, alebo niečo, že namietam. Nie, práve naopak. Je to úplne v poriadku, že je to tam, len, len existujúci stav predstavuje aj určité rozpoloženie aj, aj síl, aj, aj... a povedzme si pravdu, ale aj našich možností, vážení kolegovia. My máme 5 štátnych sviatkov. Tu to mám niekde, počkajte, 5 štátnych sviatkov, 10 dní pracovného pokoja, 17 pamätných dní. To je dosť. Naozaj už keď si každý dal ten svoj, hej, a to nehovorím, ešte tých dní pracovného pokoja sú tam ešte nedele. Hej, a ja vám poviem jak to funguje. Vy, keď je pamätný deň, vlastne ten deň pokoja vyjde na štvrtok, tak vám garantujem, že už v stredu vypínate. Už sa mentálne v stredu vypína, lebo keď je to vo štvrtok, to znamená, automaticky beriete dovolenku v piatok a ste vypnutý. Proste ja si dovolím tvrdiť, že na dlho, na dlho je dosť, ako keď už by sme, opustím, ja nechcem sa vnárať do vôd a tu polemizovať s niekým a dať sa do diskusie, že ktorý sviatok je dôležitejší alebo nie. Už by som možno vyakcentoval ten prvok tej, by som povedal, národohospodárskej zodpovednosti. Hej. Už teraz, ako to je, momentálne je to na hrane, resp. za hranou. Hej. Na hrane, ak nie za hranou, že s tým, proste ako to je. Určitým spôsobom aj - však koniec koncov to tak bolo, hej, ale svojím spôsobom to nešťastne vyšlo, že 29. augusta slávime SNP, máme deň pracovného pokoja a rovnako aj 1. 9. máme Deň ústavy, máme deň pracovného pokoja. Sú to 4 dni. Častokrát to v praxi znamená, že týždeň vypneme. Proste na týždeň, lebo ak to vyjde tak, že jeden sviatok vyjde štvrtok a potom pondelok, resp. keď je to utorok, nechcem tu tie kombinácie robiť. Tie kombinácie môžu vzniknúť rôzne. Mentálne to, ale znamená ranu pre ekonomiku typu týždeň vypneme. Volkswagen musí vypnúť pásy pomaly na týždeň. Školy deti pošlú domov pre istotu, však načo, pošlú ich však vtedy sa do školy nechodí. Ešte možno to je niekde, ešte keby sme len ten hospodársky prvok v tomto akcentovali, že to je už fakt, že na hrane, za hranou, už je to, ale proste je to tak. A teraz skúsme namodelovať tú situáciu, keby trebárs sa to zmenilo v tom, že 1. 9. už teda nebude dňom pracovného pokoja, to znamená, by sa išlo do práce, ale zase sa ide do školy, tak či tak by sa išlo do školy, čiže tí rodičia by si možno, jak, koho pošlú, babku, no tí, čo majú babku, pošlú babku, pošlú babku a poväčšine tí ľudia častokrát chcú ísť ten prvý deň. Znova by to malo dosah na tú ekonomiku, ale možno nie tak veľký, ale teraz modelujme, že presunieme deň pracovného pokoja na 28. 10., ale máme 1. 11. máme Všechsvätých, hej. Čiže znova máme tesne vedľa seba dva dni pracovného pokoja. Verím, že sa tu nezjaví niekto, kto povie, že Všechsvätých, i keď nevylučujem, že prípadne, že ten niekto bude chcieť presunúť, ale dobre, aktuálne je tam, kde je. Čiže by sme mali 28. 10. a 1. 11. by sme mali 2 sviatky. Tam máme 5 dní a znova nastávajú tie, v kalendároch tie situácie, znova na týždeň vypneme. Dokonca viac ako teraz a to je leto, to sú prázdniny. Proste ekonomika sa vypne v novembri, na prelome októbra, novembra sa vypne na týždeň. Tam nastanú tie situácie v určitých intervaloch, proste sa vypne, lebo sa mentálne tak nastavíme, síce bude ťažšie, kde ísť vtedy, ale ešte ako tak sa dá ísť aj do prírody. Samozrejme, nedá sa ísť, no, čo tým chcem povedať, prosím vás. Ale nechcem to zľahčovať, že aby sme, nedajboh, nehovorili, že kvôli to mu nebudeme nič sláviť, však nikto nehovorí. Však je to, ako to je, ja viem, dobre viem, 28. október je pamätným dňom. Mimochodom, tak ako je pamätným dňom aj 27. október, deň Černovej. Boli ste? Kto bol v Černovej? Boli ste niekto v Černovej? Viete, to je to. Boli ste. Ináč, mimochodom, to poviem, musím ten príbeh nájsť, údajne tam bol príbeh podľa mňa posledného hrdinu v tejto krajine, ktorému keď povedali, keď prišiel ten biskup alebo ten predstavený, ten vikár, že kľaknite si, on povedal, ja si nekľaknem, vtedy ho, myslím, že zastrelili. Potrebujem ten príbeh, to bol posledný asi, posledný existujúci (povedané so smiechom) a žijúci hrdina v týchto geografických končinách. Hej, boli ste, bol tam niekto? Akcentuje...? Dvadsiateho siedmeho, to je ináč, to je také zaujímavé, že koľko sa nám to nakopilo. Každý tam má kúsok toho svojho, každý si môže nájsť ten svoj, ktorému je bližší, ale v tom pre všetkých, všetky tie udalosti majú svoj význam. To ako 28., nasleduje 29., máme, myslím, narodenie Ľudovíta Štúra. Kto pôjde? Kto bol dneska? Kto bol dneska kde? V Modre, myslím, že zateká, tam už ani, múzeum je zatvorené. Viete, to je, to o nás hovorí, to o nás vypovedá, hej, že ak máme k tomu vzťah, hej, že kto bol, čo bol, kde bol. Kto tu o tom rozpráva, prosím vás? 30. majú aj tí, ktorí včera a tú tendenciu som tam videl vniesť to toho ten konfesný spor, hej, že aj my máme vlajku, hej. Som ho tam cítil. 30. je tiež pamätný deň reformácie, hej, čiže sa nám to všetko nazbieralo, je to tam, je tých, tých dní je sedem. (Reakcia z pléna.) Pardon, deklarácie, deklarácia 30. a 31. je deň reformácie, tak, tak pardon. Čiže vidíte, že je tam toho strašne veľa, že sa to až pletie. Podľa mňa to na naše pomery úplne, úplne v tejto chvíli, nech sa na mňa nikto nehnevá, akurát. Akurát. A naozaj že, viete, ale mne to príde potom také trošku, že, ako to povedať, lebo kto vyhral voľby, viete, na to, aby ste, to je ináč zaujímavé, že tú 241 môže meniť väčšina. Čiže teoreticky keby SMER teraz si zmyslel, že pán Blaha dá nejaký fakt, že u vás na klube nejakú dobrú reč, tak kľudne dajú Marxa. Viete, oni by to teoreticky, mohli by to, lebo majú tie hlasy na toho Marxa, hej. Chvalabohu, to, ich to nepokúša, hej, že, hej, aspoň je v tom kľud. Ale teraz vidieť našou slabosťou je, že aj keď ste vládli ste nevedeli s tou väčšinou urobiť. To tiež o tom vypovedá, mimochodom, SMER ani vo vláde vtedy nebol a presadil návrh Jánoša, že obetí banského nešťastia. A tomu som sa chcel premostiť. To je presne to, že treba opatrne hovoriť s tým, že viete, no nezahlasujte za Deň obetí banského nešťastia, hej. To je proste, že pritlačíte ma k múru. Ja dám sem návrh na ďalšiu schôdzu deň obetí cestných nehôd alebo cestných nešťastí. No nezahlasujte. Viete a bol, no, samozrejme, dalo by sa nájsť, že niekto povie uletené, ale viete, v tom je tá studená, cynická podľa mňa niekedy až kalkulácia s tým názvom, s tým menom, s tým pamätným, že určite existuje množina ľudí, ktorých to zohreje, že to je ten náš, ktorý nám ten náš sviatok dáva a udržuje vo vare, a on si tých svojich ľudí udržuje vo vare. Ale podľa mňa to je, to je necitlivé, hej, je to necitlivé takto s týmto narábať. A na to by som chcel upozorniť. Lebo sa nám to tu môže vyrojiť, sám to nám môže jak z koša vysypať, hej, že však každý si, kto pospomína, a potom, samozrejme, on politicky uspeje, politicky uspeje v tom, lebo tí ľudia, ktorí to vnútorne tak pociťujú v ten daný moment si povedia, áno, ten Kaník ten bol on, on splnil svoju úlohu. Len ja naozaj potom, ak tá diskusia neuletí, čo, chvalabohu, až tak neuletela, hej, tak sa nemusíme z nej lízať tak, ako keby sme sa z nej lízali, keby tu sedel Slota a Cuper, hej, že po tom, čo by sa všetko povedalo, hej. Že znova by sa to, tá situácia by sme sa tých rán museli vylizovať.
Veľmi by som bol naozaj že opatrný, hej, veľmi opatrný, môže sa to obrátiť, vážení kolegovia, proti nám.
Ak dovolíte ešte niektoré také tie poznámočky aj k určitým vyjadreniam, ktoré zazneli, resp. nezazneli, ktoré dávajú k tomu to politikum, ktoré ja v ten daný moment naozaj cítim, hej, že vyjadrenia typu pani Rosovej, že keby nebolo, a to nechcem komentovať, že keby nebol 28., 28. október, tak už nerozprávame. Ja garantujem pani Rosovej, že aj keby nebol 28. október, tak rozprávame, tak jak sme 300, o 400 alebo neviem koľko sto rokov predtým rozprávali, tak by sme rozprávali aj teraz. A viete, to je, ja viem, že napríklad pani Rosová by už asi nerozprávala, to sú takí tí čističi topánok, ktorí, kde vietor, tam plášť, to ja presne viem. Ale tu ešte sú, sú ľudia, ktorí majú v sebe aj určitú hrdosť, nehanbia sa, hej, jak by Hviezdoslav povedal, dedinôčka je to, kde som sa narodil, hej. Čiže naozaj to sú, to je to, tie nešťastné vyjadrenia v spojitosti s tým, hej, že v spojitosti s tým poviem aj veľa nešťastných vyjadrení, ktoré pre, by som povedal, pre zahrievanie nejakých voličských týchto majú svoj význam, ale, ale spôsobujú, nepôsobia dobre. Nepôsobia dobre, hej, tak jak nepôsobí dobre tá zľahčovaná téma alebo zľahčovanie toho, že však len nahradíme jeden štátny sviatok druhým štátnym sviatkom, že nič sa dokopy v zásade neudeje, že keby sme nepovedali, že ten národohospodársky. Tak a čo keď je, a podľa mňa je veľká skupina ľudí, pre ktorých je Ústava Slovenskej republiky obrovsky významným dňom, ako zavŕšením toho celého emancipovačného, ktorý išiel cez ix ťažkých, tá cesta bola ťažká, bolestivá, plná kolaborantov, plná, plná zrady, plná všetkého, s čím sme tu my dennodenne konfrontovaní, a nakoniec vyvrcholením teda bolo aj ten vrcholný dokument, ku ktorému častokrát máme taký vzťah, ako máme. Tá ústava, hej. A s tými ste nerátali, že trebárs oni by sa cítili tým nejakým spôsobom dotknutí, že čo s nimi, sa niekto pýta. To sa niekto pýta, to je presne jak to necitlivé, že niekto si spomenul, že, že Máriu Teréziu kvôli tomu len, aby bolo o čom púšťať, aby. Viete, to je ohromná necitlivosť, ohromná necitlivosť, že išli hľadať v Dunaji Máriu Teréziu, viete, v riečisku Dunaja, ktoré bolo 405-krát prebagrované, hej, išli akože hľadať. Dobre vedeli, že, že nič nenájdu, len to malo tú vizuálnu stránku, ktorá bola atraktívna, išli proste, aby sa celý ten príbeh namodeloval na konci.
Len viete, išli dať Máriu Teréziu namiesto štúrovcov, súsošia štúrovcov. Viete, to znova nikto nedopovedal, že to sú naozaj akože, i keď áno, ja viem, že pôvodne bola tam, ale viete, čo kde pôvodne bolo. Pôvodne boli Rimania tuná na hradnom kopci, teraz je tam Paška. Viete, čiže to sú... (Smiech v sále.) Ani vojnu nevyhral, viete. Čiže to je naozaj, že to sa takto k tomu pristupovať nedá, k týmto témam by sme mali byť mimoriadne citliví. Na to by som chcel upozorniť a veľmi opatrne, opatrne v tom.
Pán kolega, skončím. Treba vyhrať voľby, treba vyhrať voľby, nastaviť tú atmosféru tak, aby to bolo, dať tomu tú dôstojnosť, čo si to zaslúži, a vtedy bude legitímne, keď tým počtom hlasov to aj prejde.
Ďakujem pekne.

S faktickými poznámkami, jedna, uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Kaník.