3. schôdza

19.6.2012 - 3.7.2012
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

19.6.2012 o 16:07 hod.

Ing.

Jaroslav Demian

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:49

Daniel Duchoň
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, vážená pani predsedajúca. Dovolím si iba poznamenať, že pokiaľ teda som správne vnímal alebo teda čítal ten navrhovaný zákon, ktorým sa zavádza zákonný bankový produkt, tak práve sa bude týkať nízkopríjmových skupín obyvateľstva a vlastne súčet pripísaných, teda kreditných operácií nesmie prevýšiť 14-násobok minimálnej mzdy. To znamená, že nie je celkom pravda to, čo ste hovorili, že pokiaľ sa tam budú diať aj debetné operácie, toto by nemalo vplývať na tento celkový súčet. Takže naozaj pre tieto nízkopríjmové skupiny obyvateľstva je to veľmi vhodný produkt na to, aby vlastne sa takto predchádzalo neúmernému zvyšovaniu bankových poplatkov zo strany bánk. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

19.6.2012 o 15:49 hod.

Ing.

Daniel Duchoň

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 15:50

Jozef Kollár
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
No, pán predseda finančného výboru, viete, ja sa teraz opýtam, ako ste došli práve na tú minimálnu mzdu. To už toho občana Slovenskej republiky, ktorého mesačný príjem je vyšší, čo i len o jedno jediné euro, ako je minimálna mzda, tak v takomto prípade sa to nebude dotýkať? Ja viem, tam je ešte ten rozdiel medzi 12- a 14-násobkom, ale vieme veľmi dobre, o čom hovoríme. Ja sa pýtam: Prečo práve minimálna mzda, prečo nie priemerná mzda, prečo nie 300 eur? To neberte osobne, ja viem, že to sa snažili spočítať kolegovia na Inštitúte finančnej politiky, ale ja sa pýtam: Prečo práve takto nastavené tieto parametre? A pýtal som sa aj v mojom vystúpení a opýtam sa to znova, či pán minister financií naozaj verí v to, že takýto predložený návrh zákona nám umožní konštatovať, myslím, že v januári 2014 alebo kedy bude platný a potom vždy k 25. januáru nasledujúceho roka bude Asociácia bánk predkladať informácie o tom, koľko klientov si takýto produkt otvorilo. Ja sa pýtam, či naozaj vy osobne, či už šéf finančného výboru alebo pán minister financií, veríte v to, že to bude nie fiasko v podobe piatich záujemcov, piatich klientov, ale, pripusťme, 10 000, 20 000, 50 000 klientov, pretože ja som presvedčený o tom, že tak ako je naset-upovaný tento produkt, je skutočne nastavený zle. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

19.6.2012 o 15:50 hod.

Ing. PhD.

Jozef Kollár

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 15:50

Peter Kažimír
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Takže reakcia vlastne na jeden príspevok, od pána poslanca Kollára, a reakcia od pána poslanca Duchoňa.
No, pán poslanec Duchoň, naozaj ste mali pravdu, že to nie je celkom tak, ako to hovoril pán Kollár. A čítajme spolu § 27c ods. 5: „Ak je súčet súm platobných operácií pripísaných na bežný účet spotrebiteľa v kalendárnom roku v rámci poskytovania základného bankového produktu vyšší ako 14-násobok minimálnej mzdy podľa ods. 1 písm. d), banka a pobočka zrušia poskytovanie základného bankového produktu.“ Takže počet kreditných operácií, pán poslanec Kollár, a vy radi používate slová amaterizmus, červený valec, taký valec, nekompetentnosť, teraz buď ste to amatérsky si prečítali vy, alebo možno to vnímame rôzne, ja vám hovorím, čo je duch zákona, duch zákona je, keď presiahne 14-násobok minimálnej mzdy, vtedy stráca dotyčný klient nárok. Takže bol by som na vašom mieste opatrný s invektívami na odbornosť a amatérskosť toho, kto tu čo prednáša, pretože mám pocit, že nemáte úplnú pravdu alebo nečítame text rovnako. Ale ja sa nechám ubezpečiť na rezorte financií od kompetentných sekcií, aby sa uistili, že to, čo vám hovorím, je pravdou. Ak to pravdou nie je, tak to doriešime, ak teda získa návrh zákona dôveru v prvom čítaní, po prvom čítaní tak sa k tomu vrátime v ďalších čítaniach pozmeňujúcimi návrhmi.
A to isté platí na tú vašu otázku hranice. Môžete prísť s pozmeňujúcim návrhom a dať tú hranicu niekam inam. Koľko, 16 rokov ste boli šéfom jedných slovenských bánk? Môžem vás právom v parlamente nazvať krstným otcom bankárov, lebo ste tu jediný z tohto pohľadu, kto má takýto dlhý profesijný život spojený práve s týmto sektorom. A asi chápete možné dopady tohto balíčka. Ja si naozaj myslím, že na rozdiel od základného balíka z roku 2010, ktorý toľkokrát omieľate s počtom 5. No, omieľate ho preto s počtom 5, pretože ja som bol naozaj svedkom toho, čo sa dialo po príchode vlády Ivety Radičovej, keď Asociácia bánk nesúhlasila s akou takou reguláciou poplatkov. S ním zásadne nesúhlasili. Pamätáte si hysterické tlačové konferencie o pražskej šunke a šampanskom, tak nazvali ten balíček. Len rozdiel medzi týmto a tým z roku 2010 je ten, že ten je nacenený. Ten má hodnotu 1 eura na základe vyhlášky ministerstva financií, ten z roku 2010 nemal cenu, pretože aj zákonodarcovia, aj rezort financií dôverovali v konkurenciu na trhu. Boli tu ubezpečenia o tom, že tu máme vyše 20 bánk a ak tu takýto produkt je, tak prirodzenou snahou bánk bude súperiť. No ale výsledok bol taký, že ten základný balík bol nacenený takým spôsobom, a som presvedčený, nie je to dokázateľné, že sa na tom banky dohodli, že už ho vlastne sabotovali. A sabotovali ho s tichým súhlasom rezortu financií, o tom som presvedčený. Dostali odkaz: „Uvidíme, ako to zaberie, a podľa toho sa k tomu bankovému produktu postavíme.“ No tak banky sa k tomu tak postavili, že ho nacenili, cena bola 2,60 až 10 eur. Paradox bol, čím bola väčšia banka, tým bol drahší ten základný bankový produkt, čo je úplne v rozpore so základnými ekonomickými pravidlami, čím viac klientov máte, tým by ste mali mať nižšie jednotkové náklady na akúkoľvek operáciu. V našom bankovom sektore to bolo úplne na hlavu, najväčšie banky najdrahší základný balík, menšie banky lacnejší balík. No prečo? No touto cenovou politikou tí klienti proste o to nemali záujem. A banky dostali možnosť si to dobrovoľne naceniť a naceniť to týmto spôsobom, že ho odsabotovali, v rámci trhových princípov povedali nie, vláda nikdy nebude rozhodovať o tom, aké balíky tu máme mať alebo nemáme mať. Viete, že úmyslom v roku 2010 nebola cenová regulácia. Úmyslom roku 2010 bolo sprehľadniť stostranové sadzobníky v bankách. Každý z nás je klientom v bankách a vie veľmi dobre, že nakoniec ho ten poskytovateľ služby dobehne, lebo sme aj konzervatívni. Slováci sme konzervatívni v používaní bankových služieb. A viete veľmi dobre, že naozaj aj cena nakoniec nerozhoduje, lebo radšej zostaneme sedieť v tej banke, v ktorej máme nejaký úver alebo na ktorú sme si zvykli, alebo v ktorej sa na nás pekne usmeje tellerka v danej pobočke. Namiesto toho, aby sme s prepáčením zdvihli zadok a išli do banky, ktorá má lepšiu poplatkovú politiku, zostávame tam a sme zajatcami. Dobre, snažili sme sa urobiť sprehľadnenie. Pokus ešte v roku 2006 bol, Národná banka urobila webovú stránku, to bola ďalšia džungľa. Nič nepomáha, zatiaľ musím povedať, nič nepomáha z hľadiska prehľadnosti, jednoduchosti, pomoci klientom orientovať sa v cenách finančných produktov. Je nám všetkým jasné, že všetky banky, všetci poskytovatelia úverov, všetci, ktorí pracujú s produktmi, s akciami, s podielovými listami, sú ďaleko, ďaleko pred laickou verejnosťou. Vieme veľmi dobre, že máme obrovské nedostatky v tom, čomu sa hovorí finančná gramotnosť, vieme o tom, namiesto toho, aby sme sa všetci spolu dali dohromady a pomohli na presadenie napr. do základného školstva normálne sylaby základného školstva, aby ľudia, aby malé deti odmalička mali s tým nejaký kontakt, aby zo škôl išiel ako-tak gramotný klient, ktorý je schopný využívať, nehovorím o bránení sa, efektívne tieto služby, tak aby mu boli účelné a aby za ne zaplatil primeranú cenu.
Ak sa vrátim k tomuto balíku, áno, je to inklúzia. A hovoríte sám o tom, že cieľ je šľachetný. Tentokrát príkaz bol (zložka ministerstva financií), aby sme nemali spory s bankovou asociáciou, lebo, naozaj, úradník na rezorte financií ani člen finančného výboru, ani člen parlamentu nie je produktár, vy veľmi dobre viete, čo je to, nie je produktový odborník na výboru produktov v bankách. To znamená, zloženie tohto balíka je tentokrát naozaj dohodou s predstaviteľmi bankovej asociácie na základe odbornej diskusie. A z toho vyplývajú aj parametre, počty operácií, ktorých sa týka a podobne. Ale ak máte nejaký iný odborný návrh z hľadiska menenia parametrov tohto produktu, samozrejme, môžete si ho uplatniť v rámci rokovania výboru pred druhým a tretím čítaním k tomuto zákonu. Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

19.6.2012 o 15:50 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 16:00

Peter Kažimír
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca. Takže tentokrát vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Cieľom uvedeného návrhu zákona je upraviť základ pre výpočet odvodu tak, že sa základ pre výpočet odvodu nezníži o hodnotu vkladov prijatých bankou na území Slovenskej republiky a chránených podľa zákona č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o hodnotu vkladov prijatých bankou na území Slovenskej republiky a chránených v inom členskom štáte Európskej únie alebo v inom štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o európskom hospodárskom priestore, čím sa dosiahne zvýšenie základu pre výpočet odvodu, a tým aj odvodu za príslušný kalendárny rok.
Návrhom zákona sa tiež ukladá bankám a pobočkám zahraničných bánk povinnosť uhradiť správcovi odvodu mimoriadny odvod za štvrtý štvrťrok roku 2012, a to spolu so splátkou odvodu za tento štvrťrok.
Návrh zákona zakotvuje, že z dôvodov súvisiacich s úhradou navrhovaných odvodov a ich splátok sa nesmú zvyšovať ceny vrátane poplatkov, odplát a iných finančných plnení.
Článok II uvedeného návrhu zákona upravuje zákon č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov. Cieľom tejto úpravy je, aby výšku ročného príspevku mohol určiť aj zákon, a zároveň sa navrhuje, aby v roku 2013 banky neuhrádzali fondu ročný príspevok.
Prijatie navrhovaného zákona bude mať pozitívny vplyv na verejné financie, pričom z hľadiska vplyvov na podnikateľské prostredie sa predpokladá čiastočné zníženie ziskovosti bankového sektora, ktoré je sprievodným javom zvýšenia základu pre výpočet odvodu, a tým aj odvodu za príslušný kalendárny rok. Návrh zákona nemá sociálne vplyvy a tiež nemá vplyvy na zamestnanosť, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, inými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s právom Európskej únie a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Návrh zákona bol dňa 31. mája tohto roku schválený vládou Slovenskej republiky a predložený na rokovanie Národnej rady bez rozporov. Ďakujem.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

19.6.2012 o 16:00 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 16:03

Erika Jurinová
Skontrolovaný text
Ďakujem pánovi podpredsedovi. Zaujmite svoje miesto.
Poprosím spravodajcu pána poslanca Jaroslava Demiana, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie a rozpočet, aby podal správu.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

19.6.2012 o 16:03 hod.

Ing.

Erika Jurinová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 16:07

Jaroslav Demian
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 80).
Uvedený návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote. Takže boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods.1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej, 3. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia tohto vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republiky viazaná.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky po rozprave odporučím, aby Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 68 z 1. júna 2012 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhnem, aby vládny návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet.
Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Vážená pani podpredsedníčka, skončil som, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

19.6.2012 o 16:07 hod.

Ing.

Jaroslav Demian

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 16:15

Lucia Žitňanská
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, ja tak netradične k ekonomickému zákonu, ale nedá mi, mám taký absurdný pocit, keď sa teraz pozerám do tejto sály, absurdný pocit preto, pretože ak dobre chápem tento návrh zákona, je to vlastne prvý návrh zákona, ktorý prerokúvame a ktorý je súčasťou ozdravného balíčka tejto vlády. A ten absurdný pocit, ktorý mám, je z toho, že pri tak vážnej veci, ako je začiatok debaty o ozdravnom balíčku v parlamente, je tu poloprázdno, a teda hovorím to, vlastne aj pozerajúc do radov opozície, pretože mám pocit, kde by sa malo, keď nie v parlamente diskutovať o takejto vážnej téme. A skoro sa mi chce povedať, nezávidím vám vašu situáciu, pretože, naozaj, riešiť ozdravný balíček nie je závideniahodná situácia. Ale závidím vám vašu opozíciu.
Druhý absurdný pocit, ktorý mám, je, že začíname rokovať o prvom návrhu zákona ozdravného balíčka a nemáme na stole celý ozdravný balíček. (Reakcia z pléna.) Nie, nemáme návrhy zákonov celého ozdravného balíčka. Prečítali sme si ráno v Sme, čo bude obsahovať, tézy, čo bude obsahovať ozdravný balíček. A prečítali sme si list, ktorý premiér Fico poslal predsedom jednotlivých parlamentných strán. Ale návrhy zákonov nemáme na stole a čert vie, v detailoch ako sa ukáže, keď budem hovoriť aj o tomto návrhu zákona. A ja si myslím, že to je problém, pretože, ak sa stále ešte hráme na to, že o tej konkrétnej podobe sa diskutuje, no tak aj ja vnímam, že tie jednotlivé zákony budú spojené nádoby, pretože ak tu v parlamente, niekde by prípadne došlo v niektorom zákone k zmene, ktorá by znamenala viac alebo menej peňazí do štátneho rozpočtu, tak sa to asi môže alebo má premietnuť aj do iného zákona, ktorý je súčasťou ozdravného balíka. Takže to je druhý pocit, ktorý som si dovolila zdieľať s touto snemovňou.
A to už nehovorím o treťom absurdnom pocite, ktorý mám z toho, keď premiér vlády píše opozícii a pýta od nej návrhy, ako ozdravovať verejné financie, pretože tie roly sa otočili a opozícia tu nie je na to, aby predkladala návrhy. Nie, to je čistá zodpovednosť vlády, v tomto prípade vlády strany SMER, pretože je úplne zrejmé, že neexistujú dnes zázračné riešenia. Také naozaj neexistujú. Ale zároveň je zrejmé, že tých riešení je viac. Verejné financie sa dajú ozdraviť cez vyššie príjmy, cez nižšie výdavky. A je len a len na strane SMER, aby si vybrala pomer medzi príjmami a výdavkami, a je len a len na strane SMER, aby si vybrala, aké riešenie zvolí, či zvýši priame dane, či zvýši DPH, či zavedie mimoriadny odvod. Ale je to o zodpovednosti vlády, aby to urobila. A rola opozície je v tom, aby, áno, keď treba, aj kritizovala, ale hlavne pomenovávala dôsledky opatrení, ktoré vláda prináša, a, pokiaľ tie dôsledky sú zlé alebo škodlivé, tak aby to riadne pomenovala. O tom je vzťah koalície a opozície. Preto aj ten list Roberta Fica považujem za čriepok do tej rady absurdností, ktoré v tejto situácii a v tomto momente vnímam.
K samotnému návrhu zákona sa chcem vyjadriť tiež. Nepochybujem o tom, že keď tu vidím ekonomických expertov, že oni sa určite vyjadria k tomu, či je mimoriadny odvod dobrá vec alebo či je mimoriadny odvod škodlivá vec. Vnímam to, že tá maďarská skúsenosť niečo ukazuje, že to úplne najlepšia vec nie je. Ale toto nechám na odborníkov.
Mňa zaujala na tomto zákone úplne iná vec, a síce, že nehovoríte pravdu. Nehovoríte pravdu, nehovorili ste pravdu pred voľbami, keď ste povedali, že zvýšite odvod bankám na 0,7 % a nedotknete sa 2. piliera. Dnes to pravda už nie je. A nehovoríte pravdu ani teraz, keď hovoríte o mimoriadnom odvode rétorikou, obľúbenou ideologickou rétorikou, že netreba sa dotýkať nižších príjmových vrstiev, ale treba zobrať bohatým, bankám, lebo však tie banky, to sú tí zlí. Totiž kto už má banky rád? Nikto.
Takže mimoriadny odvod. Prečítala som si v dôvodovej správe, že tento rok by ste mimoriadnym odvodom mali získať pre štát 49,5 mil. eur, fajn. Zároveň som si prečítala ale v zákone, že príspevok bánk do Fondu na ochranu vkladov bude budúci rok vo výške nula. Pozrela som si výročné správy Fondu na ochranu vkladov. A čuduj sa svete, tie sumy absolútne sedia. Banky odviedli do Fondu na ochranu vkladov v roku 2011 48 mil. eur, v roku 2010 46,5 mil. eur, to znamená, bavíme sa zhruba o rovnakej sume. Suma mimoriadneho odvodu a suma príspevku do Fondu na ochranu vkladov je vlastne totožná. Teda pomenujme to tak, ako je to naozaj. Banky vám tento rok odvedú 49 mil. a na budúci rok, aby ich to nebolelo, ich neodvedú do Fondu na ochranu vkladov alebo poviem to ešte inak, beriete si 49 mil. z Fondu na ochranu vkladov. Ale to neznie už tak dobre, pekne, ideologicky čisto, ako zoberieme bankám. A ja v tom vidím aj trošku politický problém. Ja viem, že si len tak nemôžete zobrať z Fondu na ochranu vkladov asi. A ja si myslím, že je to dobré. Rada som si prečítala, že naše banky sú v poriadku. Som rada, že Národná banka Slovenska naozaj má veľmi konzervatívnu regulačnú politiku voči bankám a necítim sa ohrozená. Som rada, že Fond na ochranu vkladov je prebytkový. Ale ja si myslím, že je to dobré a v tejto situácii ekonomickej je to o to lepšie, pretože Fond na ochranu vkladov je presne na to, aby všetci ľudia na Slovensku sa cítili dobre, nebáli sa dať peniaze do bánk, lebo vedia, že je tu Fond na ochranu vkladov, pretože im to dáva istotu. Takže znova sa treba pýtať na tie istoty, ktoré ste sľubovali, ale hlavne nehovoríte pravdu. Neberiete si od bánk, beriete si z Fondu na ochranu vkladov. Tak to povedzte na rovinu. A to je dôvod, prečo som sa odhodlala vystúpiť aj k takémuto zákonu zo zákonov, ku ktorým štandardne nevystupujem. A to je dôvod, prečo, samozrejme, tento návrh zákona nemôžem podporiť. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

19.6.2012 o 16:15 hod.

doc. JUDr. PhD.

Lucia Žitňanská

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:17

Ján Podmanický
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pani poslankyňa, mňa zaujalo z vášho vystúpenia vaše konštatovanie, ktoré chcem zopakovať a zdôrazniť, keď ste povedali, že opozícia tu nie je na to, aby predkladala návrhy. Nuž musím povedať, že som zostal prekvapený, aj som si zapísal túto vetu, lebo potom je to taká schizofrénia, na jednej strane hovoríte, že opozícia tu nie je na to, aby predkladala návrhy, na druhej strane opozícia na túto schôdzu predložila možno 20, možno 25 návrhov zákonov. Takže ja si myslím, že naopak, práve parlament je priestorom na súťaž návrhov. A osobne si myslím, že je to dobré. A tak by to malo, pani poslankyňa, aj zostať. To, že opozícia je možno v stave, že nevie dávať návrhy, tak to už je iná otázka.
Kritizovali ste aj to, že predseda vlády vás vyzval, aby ste sa zapojili do diskusie o tom, ako bude vyzerať balík protikrízových opatrení. No ja si na rozdiel od vás myslím, že práve to je správne. A tak by to malo byť. A ja to vysoko oceňujem, že predseda vlády sa snaží o to, aby sa viedol konštruktívny dialóg o opatreniach, ktoré treba urobiť. A ja si myslím, že je veľmi správne, a treba to pozitívne ohodnotiť, že má záujem o tom diskutovať aj s vami. Potom to nechápem, na jednej strane sa sťažujete, že sa s vami nekomunikuje, že na poslednú chvíľu dostávate materiály, že ste mimo, a keď sa vám dá priestor, aby ste sa vyjadrovali, aby ste dávali názory, tak to kritizujete, že to nie je vaša starosť. Takže, pani poslankyňa, musíte si to aj vy ujasniť, či teda máte záujem o konštruktívnu diskusiu. A ja sa prihováram za to, aby aj slovenský parlament sa stal miestom konštruktívnej diskusie.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

19.6.2012 o 16:17 hod.

JUDr. PhDr.

Ján Podmanický

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:19

Ľudovít Kaník
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pani poslankyňa Žitňanská, myslím, poukázala na veľmi zaujímavú skutočnosť, že naozaj stojí za pozornosť. My tu počúvame od samého začiatku všetko o tom, ako bohatí zaplatia celú konsolidáciu, ako sa siahne na veľké firmy, ako sa zaútočí proti monopolom, ale pravda je pritom úplne opačná, všetko alebo skoro všetko zaplatia obyčajní ľudia. A ešte aj v tomto prípade, čo sa prezentuje ako siahnutie na peniaze bánk, sa ukazuje, že to sú zasa len peniaze, ktoré majú vzťah k bežným vkladateľom. Vláda ide zobrať si peniaze z Fondu na ochranu vkladov. No to je skutočne pekné. Socialistická vláda sociálne orientovaná ide oslabiť Fond na ochranu vkladov, aby sa s tými bankami dohodla, aby ich to nebolelo, ale aby splnila svoje ideologické poslanie, aby stále ľudí namotávala na to, že ako strašne to tí bohatí zaplatia, ako sa to nedotkne tých ľudí, ktorí patria k nízkym príjmovým skupinám. No vyplýva aj z tohto jediného konkrétneho príkladu, a takých príkladov je tu strašne, strašne veľa, 2. pilier je toho najmarkantnejší príklad, vláda berie peniaze od bežných ľudí. A to je veľmi zlé.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

19.6.2012 o 16:19 hod.

Ing.

Ľudovít Kaník

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:20

Ľubomír Petrák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa, ja, ak dovolíte, budem pokračovať tam, kde skončil pán kolega Podmanický, keď hovoril o konštruktívnej opozícii, s ktorou je záujem v parlamente diskutovať. Ak ste vy hovorili, že nie je úlohou opozície predkladať vláde návrhy zákonov, ja tvrdím, že úlohou konštruktívnej opozície, podotýkam, konštruktívnej opozície je komunikovať so všetkými parlamentnými stranami, ktoré sedia v parlamente, tak, aby návrhy zákonov boli v prospech Slovenskej republiky. To, čo predvádza v súčasnosti opozícia, keď klub s jedenástimi poslancami, príp. nejakí jednotlivci predkladajú návrhy ústavných zákonov bez rokovania s politickými partnermi a očakávajú, že prejdú, to je bohapustý populizmus. Ak jeden politický klub jednej politickej strany predkladá návrhy zákonov, ktoré nekonzultuje absolútne s nikým, a jednoducho len kritizuje vládne návrhy, je to opätovne len populizmus. Ak by bola opozícia konštruktívna a hľadala riešenie národno-štátnych záujmov Slovenskej republiky, ako vyjsť z tejto hospodárskej a finančnej krízy, by predkladala aj návrhy, ktoré by konzultovala aj s vládou, aj so stranou, ktorá má väčšinu v tomto parlamente, teda SMER – sociálna demokracia.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

19.6.2012 o 16:20 hod.

Ing. CSc.

Ľubomír Petrák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video