3. schôdza

Pán poslanec Duchoň.

Ďakujem. Pán poslanec, vy vo svojej rétorike často poukazujete, že my označujeme úspešných a bohatých za zlých. S týmto ja by som absolútne nesúhlasil, ide len o to, aby práve tí úspešní a bohatí sa vo väčšej miere podieľali na konsolidácii verejných financií, aby vo väčšej miere zo svojich ziskov vlastne dávali do rozpočtu.
Čo sa týka bánk, dovoľujem si konštatovať, že za rok 2011 čistý zisk bankového sektora dosiahol 674 mil. eur, čo je naozaj veľmi slušné číslo. Ide o medziročný nárast o 34 %. Takisto čisté úrokové výnosy rovnako stúpli o 7 % na 1,8 mld. eur. Celkovo bol rok 2011 pre bankový sektor veľmi úspešný. A z tohto pohľadu je naozaj dôvod na to, aby sa práve bankový sektor významnejšou mierou podieľal na konsolidácii verejných financií. Druhá vec je tá, že musíme reálne skonštatovať, že práve bankami začala finančná hospodárska kríza s tým, že vôbec uvoľňovaním a dereguláciou finančného sektora vznikli finančné produkty a derivátové produkty, ktorých krach značnou mierou prispel k vzniku finančnej hospodárskej krízy. Ďakujem.

Pán poslanec Matovič.

Pán poslanec Kollár, mne vôbec nie je ľúto tak ako vám chudiatok slovenských bánk. Týmto bankám vôbec nebolo ľúto ľudí, ktoré v rokoch, keď celé Slovensko trpelo dosť vážnou krízou, zažívali svoje historické zisky a v tom istom čase z tohto pohľadu chudákom ľuďom zvyšovali dosť dramaticky poplatky v bankách. Čiže z tohto pohľadu si myslím, že by sme sa mali pozerať na banky ako na inštitúcie, ktoré zneužívajú svoje postavenie, ktoré by sme nemali viacej chrániť. Ale mali by sme dosiahnuť nejakú spravodlivú mieru zdanenia ich ziskov.
Nezdieľam takisto váš názor, že je lepšia cesta zvyšovať bankám daň z príjmu, lebo ak by sme zvýšili bankám daň z príjmu, banky by vzhľadom na svoju previazanosť materskými svojimi bankami optimalizáciou dosiahli presun svojich daňových základov do zahraničia a nakoniec by sme nevybrali menej. Preto cesta zvýšenia alebo rozšírenia základu bankového odvodu je pravdepodobne lepšia alebo určite lepšia, lebo banky sa tomuto nedokážu vyhnúť cez optimalizáciu daňového základu.

Pani poslakyňa Gabániová.

Ďakujem. Pán poslanec, ja keď som vás počúvala, tak som si myslela, že som hádam v minulom storočí alebo kde. Vieme predsa všetci veľmi dobre, kto je zodpovedný za celosvetovú krízu. Vieme veľmi dobre, že banky napr. konkrétne v našom štáte boli sanované z verejných prostriedkov. Vtedy to nevadilo bankovému sektoru. O čom to, prosím vás, tu rozprávate, akých morálnych práv sa dožadujete? Banky, ktoré mali prehľad o všetkom možnom, o ekonomike aj o ekonomike Grécka, mohli si dať vzájomne informácie. Veľmi dobre vedeli, kam sa všetko a čo rúti. Veľmi dobre vedeli, kde majú preklopiť svoje toxické úvery, veľmi dobre vedeli všetko. Napriek tomu to hnali do týchto extrémov, napriek tomuto si to zliznú všetci občania celej Európy. Tak neviem, o čom hovoríte a komu tu čo predkladáte, prosím vás. Čo si myslíte, že my sme vygumovaní alebo čo?

Pán poslanec, chcete reagovať? (Reakcia poslanca.) Nech sa páči.

Ďakujem pekne.
Nevyužijem celé tie dve minúty, ale pani kolegyni Nachtmannovej len poviem, že balíček bol prezentovaný v kampani, to máte pravdu, ale ste podviedli 1,134 mil. voličov, ktorým ste sľúbili, že sa dotknete pri ozdravovaní verejných financií mocných a bohatých. A vy sa dotknete všetkých, všetkých vospolok, aj dohodárov, aj živnostníkov, aj ľudí v závislej činnosti, ktorí sú uvedení na výplatných páskach firiem. Dotknete sa úplne všetkých. Takže je pravda, že ste to sľúbili, ale bol to čistý bohapustý podvod. A treba sa k tomu podvodu normálne priznať. Veď na tom nie je nič zlé, keď pán minister financií je zdesený, že čo všetko potrebuje teraz ozdravovať, veď to je fajn. Ale, prosím vás, povedzte, že neviete, ako ozdraviť verejné financie, choďte od toho a keď neviete vládnuť, tak nevládnite. (Potlesk.)
Ja veľmi oceňujem progres v myslení môjho predsedu finančného výboru, ktorého si veľmi vážim, pána Duchoňa. Povedal vetu, že úspešní a bohatí nemusia byť bezpodmienečne zlí. Ďakujem veľmi pekne, to je výrazný posun v rozmýšľaní poslancov strany SMER.
No a poznámky pána Matoviča nebudem komentovať, to je čistá nevedomosť, Igor, ako funguje slovenský bankový sektor. A myslím, že podobne je to aj v prípade pani kolegyne Gabániovej. Takže som ušetril 33 sekúnd. Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Dámy a páni, keď dovolíte, dokončíme tento bod záverečným vystúpením navrhovateľa. A potom by sme hlasovali už aj o tomto bode. Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán minister.

Ďakujem, pán predseda. Dámy a páni, tak dovoľte mi zareagovať k tejto veľmi plodnej diskusii.
Pani Žitňanská nám prečítala alebo z pamäti rozhovorila jednu kapitolu z mojej obľúbenej knihy Hlava XXII, pretože tu zopakovala niekoľko absurdít, ktoré ju rozčuľujú, alebo prichádza do úžasu z pohľadu toho, či už koľko je tu opozičných poslancov alebo akými témami sa dnes zaoberáme. No ja si vážim príspevok pani Žitňanskej ale tu by som naozaj podotkol, šuster drž sa svojho kopyta, lebo ak je tu nejaký údiv nad nejakými pohybmi medzi Fondom ochrany vkladov a navyšovaním odvodu, tak ja vám to chcem iba zrekapitulovať úplne číselne. Navýšenie odvodu v poslednom štvrťroku tohto roku prispeje k zlepšeniu verejných financií v objeme 25 mil. eur v tomto roku. Mimoriadny odvod bankový 50 mil. eur v tomto roku, dohromady 75 mil. eur v tomto roku, v budúcom roku navyše rádovo 100 mil. eur, nehovorím to úplne presne na eurá, ale rádovo je to 100 mil. eur navyše. Pri Fonde ochrany vkladov, nad ktorým tu teraz všetci lámete rukami, áno, zákon bude umožňovať jeho zníženie až na nulu dočasne do konca budúceho roku z hľadiska nášho úmyslu, pretože sa vo svete, v Európe vedie veľká diskusia o tom, ako budú fungovať vôbec depozitné schémy, schémy ochrany depozít. Na to tu upozorňoval naozaj aj pán Kollár. My dnes naozaj nevieme, ako bude fungovať schéma ochrany vkladov v našej krajine a v Európe a dnes stav Fondu ochrany vkladu je najlepším v histórii. V polovici tohto roku to bude 145 mil. eur. Fond ochrany vkladov sa vylízal z tých dlžôb, ktoré musel splácať za pád Devín banky a iné banky v minulých rokoch, a splácal úver Národnej banke. Teraz naozaj asi druhým rokom tam šlo 50 mil. eur ročne. Lenže tento fond, a ja to verejne priznávam, je mimo verejných financií. Z tohto pohľadu tu boli aj úvahy o vtiahnutí Fondu ochrany vkladov do verejných financií, ale v období, keď sa vedú celoeurópske debaty o tom, zakladajte rezolučné fondy, tankujte do fondov ochrany vkladov, popritom je tu odporúčanie z Európy, že v podstate by sa mohli aj krížovo využívať tieto fondy, čo vôbec nevylučujeme, tak sme sa rozhodli počkať a dnes uprednostniť príspevky do štátneho rozpočtu, to znamená, aby nám to pomáhalo všetkým ako tu sme, aby nám to, čo platia banky, pomáhalo pri splnení cieľa. A to je zníženie deficitu na 3 % v budúcom roku. Čiže nie je to žiadne odhalenie, neprichytili ste nás pri ničom, je to komunikácia aj s bankovým sektorom, je to o tom, že banky sa aj dnes sťažovali po zavedení bankového odvodu vo vašej réžii, že boli zaťažené korporátne 0,4-percentným odvodom, retailové banky 0,2-percentným odvodom. Ak to chceme dať na jednu rovinu, ak to chceme dať na úroveň 0,4, čo je naše videnie a naše potreby dnes, postupujeme presne týmto spôsobom, ako sme to dali do zákona.
Takže žiadna obava o tie peniaze, ktoré sú dnes vo Fonde ochrany vkladov, žiadna obava o fungovanie tzv. rezolučného fondu, ktorý sa už dnes vo vašom scenári začal plniť v štátnych finančných aktívach. A tento rok tam na základe bankového odvodu, ktorý tu obhajoval pán exminister Mikloš, v štátnych finančných aktívach bude skoro 100 mil. eur v tomto roku na základe odvodu, ktorý ste schválili vy, ktorí dnes sedíte v opozícii. A tu musím protestovať, pán Kollár. Vy teraz hovoríte, že my sme sa rozhodli, že tie peniaze pôjdu do štátneho rozpočtu. A za čo ste vy hlasovali ako predseda finančného výboru pred necelým rokom? Presne ste hlasovali o súhlase s takouto konštrukciou (Potlesk.) Čiže buďme k sebe féroví. Konštrukcia bankového odvodu bola možno nami vyše roka tlačená, keď sme sedeli v opozícii, vami potom akceptovaná a na vaše videnie sveta prijatá z hľadiska výšky a technicky, ale tie prostriedky idú do štátnych finančných aktív. A tak ako išli podľa vášho scenára, tak idú aj podľa scenára nášho. Takže vy sa nemôžete teraz tváriť, ako sa niečo zmenilo. Ja viem, ja si veľmi dobre pamätám na postoj strany SaS pri tejto téme. Vy ste na koaličných radách nesúhlasili so schválením bankovej dane, ale súhlasili ste so schválením bankového odvodu. No to je celý váš príbeh, že ste premenovali bankovú daň na bankový odvod. A na základe toho ste tu zdvihli ruky. Takže ak nás tu teraz momentálne poučujete, tak ja vám tvrdím, že systém bankového odvodu, tak ako bol vami konštruovaný, ide do štátnych finančných aktív, je previazaný mašličkou a má slúžiť na refinancovanie sektora v prípade kríz, systémových zlyhaní. A v budúcnosti, a vidíme to tak, ako sa vyvíja tá téma v Bruseli, bude možné kombinovať financovanie z rezolučných fondov a Fondu ochrany vkladov, ktorý na istý čas odstavujeme účelovo z toho dôvodu, že prostriedky, ktoré idú do Fondu ochrany vkladov, sú mimo verejných financií. Teda ak banky majú platiť, tak nech platia, aby nám to znižovalo deficit. To je celá hra, ktorá tu je namieste.
Ak ste hovorili o ziskovosti bánk, poznáte tie čísla veľmi dobre. Nárast zisku medziročne o 34 %, čistý zisk 674 mil. eur, v minulom roku najväčší počet poskytnutých úverov na bývanie, pokles zlyhaných úverov, to sú všetko parametre, ktoré hovoria o tom, že bankový sektor je v poriadku. Čo nie je v poriadku? Že napr. v roku 2011 bolo repatriovaných dividend v objeme 184 mil. eur len od troch bánk. To znamená, skoro taká istá suma, ako budúci rok odíde do štátneho rozpočtu, odišla do Rakúska a do ďalšej jednej krajiny Európskej únie, kde posilnila kapitálovú vybavenosť svojich matiek. Ak hovoríte o ziskovosti bankového sektora, tak áno, tak ROE, to znamená výnosnosť kapitálu, je na Slovensku v tých hodnotách, ako hovoríte. Je podobná v Poľsku a ešte vyššia v Českej republike. Ale v Európskej únii tie percentá sú na úrovni päť-šesť percent. To znamená, my máme minimálne dvojnásobne vyššiu výnosnoť kapitálu, ako je jej priemer v Európskej únii. A pre vašu informáciu, jedna z najväčších slovenských bánk má výnosnosť kapitálu 21 % a jej tučná matka za hranicou má 7-percentnú výnosnoť kapitálu. Takže tieto čísla sú len potvrdením novodobého kolonializmu finančného, ktorý funguje, ktorý nám vyhovoval v rokoch poslednej dekády konjunktúry v Európe, vo svete. Ale dnes naozaj potrebujeme prostriedky na to, aby sme riešili aj následky krízy. A, samozrejme, limitujúcim faktorom je Bazilej, pravidlá kapitálovej primeranosti stres testy v bankách. To sú všetko faktory, ktoré budeme musieť vždycky akceptovať. A, samozrejme, v ďalšom čítaní tohto zákona pripúšťame ďalšie rokovania o možnosti kepovania, akéhosi limitovania napĺňania tohto rezolučného fondu.
A v závere končím politickou úvahou. Vážení priatelia, majitelia plechových úst, a to som veľmi slušný, ak hľadáme na tento rok 300 mil. eur, hľadáme ich preto, že ich potrebujeme, aby sme udržali deficit 4,6 %, ktorý ste nadizajnovali svojej rozhádanej rodine. To, že nie sú pokryté niektoré rozpočtové položky ako napr. strategické zásoby ropy alebo operačný program v rezorte poľnohospodárstva v objeme 70 mil. eur, to, že máme výpadky na dani z pridanej hodnoty vyše 100 mil. eur, to, že máme zásadný odklon medzi rastom hrubého domáceho produktu, rastom maloobchodného obratu a výberom DPH, to sú aj výsledky proste pochybení, ktoré sa udiali aj za vašej éry, napr. rozkladom alebo úplne fatálnym rozpadom fungovania finančnej správy. To viete veľmi dobre. To znamená, že ak prichádzame teraz s balíkom opatrení, tak prichádzame s ním preto, že potrebujeme, aby boli účinné už v tomto roku, aby sme mohli štátnu kasu naplniť ďalšími desiatkami miliónov eur, aby sme udržali cieľ, ktorý ste vy naplánovali, nie veľmi ambiciózne, ale naplánovali ste ho a my ho musíme teraz splniť. A musíme ho splniť preto, aby sme si udržali kredibilitu finančných trhov, aby sme si mohli požičať na dlhy, ktoré v tejto krajine sú. Takže vy sa teraz rozčuľujete nad tým (Hlasy v sále.), rozčuľujete sa nad tým, pán Bugár, že sme vám predložili balík, ktorý nemá presné čísla, ktorý nie je v legislatívnej podobe. Uvedomujete si, kolegovia, že napr. ja sedím vo svojom kresle od 4. apríla 2012? To ktorého majstra sveta z vás by som tu chcel vidieť, ktorý by do 60 dní doniesol sem v zákonnej podobe, v legislatívnej podobe po medzirezortných pripomienkových konaniach všetky zákony, ktoré by vyriešili 1,5 mld. v budúcom roku a 300 mil. v tomto roku? Čiže ak ste kritickí, tak buďte aspoň féroví v tom ohľade, že áno, témy, ktoré ste dostali na stôl, sú okruhy, ktorým sa budeme venovať. A hovoríme o nich verejne. To, že o nich hovoríme v detailoch s ľuďmi, ktorých sa to bezprostredne týka, zamestnávateľmi, zamestnancami, municipalitami, to je ten dôvod, že sa snažíme udržať túto krajinu v kľude, aby nakoniec všetci pochopili, že musia zaplatiť, ale budú s tým súhlasiť, lebo tá potreba je namieste. (Potlesk.)