3. schôdza

Ďakujem. Pani poslankyňa Žitňanská, chcem sa poďakovať za jeden moment, ktorý úvodom vášho vystúpenia zaznel. A to bol spôsob, akým ste sa chceli podeliť o niektoré prvky absurdity, ktoré vnímate za posledné obdobie. Aj keď viem, že pri niektorých témach nemáme veľmi spoločný názor v opozícii, určite sa viem stotožniť s pocitom absurdity, že nieže opozícia nepredkladá návrhy, ale že spôsob, akým sa opozícia má zhostiť svojej úlohy, to je akési dopisovanie si s premiérom tejto krajiny. Pristúpili sme s miernymi obavami k tomuto. A takisto ten pocit absurdity zdieľame hlavne v tom, že tuná je presne ten priestor, kde by sme sa mali baviť o ozdravnom balíčku. A ten balíček by mal mať konkrétnu podobu zákonov. Zatiaľ sa bavíme o jednom zákone a to je zákon, ktorý, a ten pocit absurdity vnímam takisto, oslabuje prvok istoty obyčajných ľudí, ba, priam môžem povedať, ide proti nim, pretože ochrana vkladov je dosť dôležitý moment. Ja si len myslím, že to absurdné divadlo, ktoré je jedným zo smerov alebo je to smer avantgardného divadla, nebude pokračovať ďalej, pretože premiér tejto krajiny nie je Samuel Beckett a, dúfam, minister financií nie je Eugéne Ionesco. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Tiež oceňujem, naozaj, poukázanie vašej strany, pani poslankyňa, na to, čo tu ešte nezaznelo a čo, sa priznám, som si ja ani neuvedomil. A to za to naozaj veľmi oceňujem. A to je naozaj to, že ide o zaplatenie príjmov štátu vybraním Fondu ochranu vkladov, ktorý sa len preperie cez osobitný odvod bánk. To je veľmi závažná vec, ktorú nám žiadny člen vlády nespomenul. Priznám sa, nepamätám, že by to takto niekto identifikoval na všetkých tých honosných tlačovkách po rokovaniach vlády. A zároveň chcem povedať, že je to mimoriadne nezodpovedné v čase, keď sa v Európe diskutuje o tom, ako sa idú posilňovať fondy ochrany vkladov vzhľadom práve na krízu, ktorú máme, a vzhľadom na jej možné dopady na banky. Myslím, že v takej situácii vybrať z Fondu ochrany vkladov týmto nepriamym spôsobom takmer 50 mil. eur je naozaj za hranicou nezodpovednosti. A som veľmi, veľmi šokovaný, že sa vláda do tohto pustila. A priznám sa, som ale šokovaný aj nami ostatnými okrem teda pani poslankyne Žitňanskej, že na to nikto neupozornil, tak pokiaľ viem, ani médiá. Ale aspoň ja sa pozorne snažím čítať ekonomickú tlač a až do dnešného dňa som si to nevšimol. To znamená, že naozaj máme problém v tejto krajine, že sa tu chystajú zásadné kroky, ktoré môžu oslabiť ochranu záujmov občanov, ktoré v niektorých prípadoch môžu do budúcnosti a možno aj nezvratne poškodiť našu ekonomiku. A my namiesto toho riešime veci, ktoré môžu byť individuálne podstatné, ale pre budúcnosť krajiny sú nepodstatné. Týmto smerom by som chcel naozaj sa pridať k tej výzve, aby sme strávili čas aj našu pozornosť nad dôležitými vecami a menej sa zaoberali vecami, ktoré, pri všetkej úcte ku konkrétnym predkladateľom, sú sekundárne. Ďakujem.

Ja si dovolím len krátko zareagovať. Je jedna vec konštruktívna opozícia, druhá vec návrhy zákonov v parlamente od poslancov, aj opozičných a úplne iná vec je zodpovednosť vlády za zdravé financie, ktorá sa teraz prejavuje v podobe konsolidačného balíčka. A za to nesie zodpovednosť len vláda strany SMER. V tomto zmysle, áno, tvrdím, že nie je úlohou opozície dávať návrhy vláde, ako má ozdraviť verejné financie, ale upozorňovať na dôsledky ich rozhodnutí, resp., poviem to ešte inak, neviem, prečo by sme mali participovať na tom, ako si bude vláda na čele s Robertom Ficom rozmeľňovať svoju vlastnú zodpovednosť a vťahovať do spoluzodpovednosti, ako už vťahuje, Radu solidarity a rozvoja a potom opozičné a potom neviem koho ešte každého cez okrúhle stoly a tak ďalej. To je čisté rozmeľňovanie zodpovednosti. A ja som presvedčená, že tu má zodpovednosť čisto vláda a má ju aj niesť. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dámy a páni, no zhodli sme sa s ministrom financií na tom, že finančná inklúzia je naozaj šľachetný cieľ, ako to nazval, a to myslím teraz úprimne. Menej sme sa zhodli nad cestami, ako takýto cieľ dosiahnuť. Ale teraz máme pred sebou jeden výrazne robustnejší problém. A ten sa práve volá dodanenie, zodvodnenie niektorých finančných inštitúcií. A v tejto diskusii sa dotknem obidvoch tém, aj toho mimoriadneho bankového odvodu špeciálne pre tento rok v hodnote takmer 50 mil. eur, ale aj vášho zdvojnásobenia odvodovej sadzby alebo objemu vyzbieraných prostriedkov vďaka tomu, že zmeníte základ, z ktorého sa bude odvod vypočítavať.
Ale najskôr mi dovoľte povedať zopár všeobecnejších politických poznámok.
Po prvé, pani poslankyňa Žitňanská sa opýtala, prečo nemáme celý ozdravný balík na stole. Nemáme ho skutočne, to je pravda. A pokúsim sa dať aj odpoveď na to, prečo ho nemáme. Sme síce po takom niekoľkodňovom túžobnom očakávaní, že sa tak skutočne stane, lebo premiér Robert Fico najskôr avizoval najskôr cez médiá, už to posiela ctenej opozícii a už to každú chvíľu dorazí do centrál opozičných strán. V podvečerných hodinách sa tak konečne včera stalo. Ale viete, prečo je to tak? No veď skúsme konečne čítať ten geniálny marketing premiéra Roberta Fica. A to myslím úprimne. Ten marketing je naozaj prvotriedny. Niekoľko týždňov bombarduje aj odbornú, aj laickú verejnosť tu a tam nejakými čriepkami ozdravného balíka a robí to len a len preto, aby testoval odolnosť niekedy zamestnávateľských zväzov a združení, inokedy odborárov, inokedy dohodárov, živnostníkov, ľudí, ktorí sú zamestnaní v závislej činnosti, teda sú na výplatnej páske iných zamestnávateľov. A pán premiér Fico takto testuje trpezlivosť a odolnosť spomínaných skupín, podnikateľov a obyvateľstva. A tam, kde vidí, že to ešte ide a je to únosné, tak tam to prišraubuje ešte o jeden závit. A tam, kde vidí, že už by to mohlo naraziť na akýsi problém, tak tam, opačne, ten závit trošičku povolí. No a po takomto otestovaní si všetkých individuálnych dielčích návrhov konečne prichádza spomínaný balík. Súhlasím naprosto s tým, čo povedala pani predrečníčka poslankyňa Žitňanská, že budeme múdri až potom, keď budeme vidieť legislatívne návrhy spomínaného ozdravného balíka, nie nejakých 25 bodov slovne popísaných. A na konci preambuly je ešte takou italikou uvedená jedna geniálna veta, že legislatívne návrhy sa môžu oproti uvedenému textu v budúcnosti líšiť. Tak, prosím vás pekne, aj my v opozícii neberme ešte tento ozdravný balík ako nejaký konečný produkt. On sa bude líšiť celkom prirodzene v závislosti od toho, ako budú prebiehať spomínané testy odolnosti odborárov, zamestnávateľov a zamestnancov, pre všetkých, ktorí žijú v Slovenskej republike. Takže toto je odpoveď, prečo to pán premiér robí. A robí to možno aj preto, aby otestoval aj odolnosť a pripravenosť a stav samotnej opozície. To bol aj dôvod, prečo Sloboda a Solidarita neodpovedá premiérovi tak, že opatrenie č. 1 sa volá takto, prinesie pre verejné financie xy miliónov eur, opatrenie č. 2 sa volá takto a prinesie z miliónov eur. No jednoducho toto by bolo nič iné, iba číry amaterizmus a naivita a naleteli by sme na túto hru Roberta Fica, ktorú už je potrebné naozaj demaskovať. Je predsa neprípustné, aby sa premiér Fico správal ako capo di tutti capi, ako predseda predsedov opozičných strán, jedného dňa si zmyslí, že im pošle list, v tom liste ich zaúkoluje ako učiteľ malého žiačika nejakými úlohami, pozor, ale to sú úlohy termínované, do 21. júna do 7.00 hodiny očakávam od vás to a to. No skutočne je to veľmi zvláštna predstava o politickom dialógu vládnej strany s opozíciou. No ale je to realita a budeme nútení sa s ňou vysporiadať.
Po druhé chcem povedať, že áno, toto je vlastne prvý veľmi významný legislatívny návrh, ktorý je z toho túžobne očakávaného balíka ozdravenia verejných financií. A je potrené povedať, skôr než sa dotkneme priamo bankového odvodu, že vláda Roberta Fica ide pozbierať nízko visiace ovocie, pretože niet jednoduchšej cesty, ako celý z dvoch tretín, z troch štvrtín ozdravný balík postaviť na príjmovej strane rozpočtu. Ale to môže urobiť skutočne iba vláda socialistov, ktorá nevie a nedokáže šetriť verejné financie a dokáže len ošklbať ľudí a podnikateľov o peniaze. A takto vyzbierané peniaze na príjmovej strane rozpočtu potom rozdelí kto? No ten všemocný, vševedúci, múdry štát. Kiežby to tak bolo. Budeme naozaj trpezlivo očakávať, ako dôjde k rozdeľovaniu týchto finančných prostriedkov.
Ja by som chcel ešte nadviazať na to, čo povedal pán poslanec Petrák. Vy ste povedali vetu, že klub s jedenástimi poslancami má tú odvahu predkladať ústavné zákony. Že? Pevne verím, že ste mali na mysli jeden z návrhov, ktoré predkladám na tejto schôdzi. Je to tiež novela ústavného zákona, myslím, č. 397/2004 Z. z., ktorý rieši vzťahy Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky vo veciach Európskej únie. Tak, pán poslanec, ja vám chcem len povedať, že, a to myslím teraz úprimne, vás to oslobodzuje a vyviňuje, pretože nemáte tieto informácie, predpokladám, niektoré, áno, niektoré, nie. Ale veď na tom spoločnom zasadnutí niektorých členov výboru pre európske záležitosti a výboru pre financie a rozpočet ste boli, myslím, aj vy. Opravte ma, ak sa mýlim. A boli tam aj zástupcovia ostatných opozičných strán. A pokúšali sme sa nájsť práve možný prienik a možnú dohodu na podpore takéhoto ústavného zákona. A potom, stále v týchto dňoch prebieha, a to si vážim, aj dialóg medzi ministrom financií Kažimírom a mnou, práve pokiaľ ide o možný prienik a možnú podporu spomínaného ústavného zákona. Budeme o ňom rokovať niekde na konci programu tejto schôdze. Ja len chcem povedať, že sa jedná o to, aby o použití finančných prostriedkov z eurovalu rozhodovalo plénum Národnej rady Slovenskej republiky, nie tak, že vláda dá ministrovi financií bianko šek, dá mu akýsi mandát a potom v rámci toho mandátu on sa môže pohybovať v miliardových sumách a podpisovať finančné záväzky, ktoré sú neodvolateľné, a bezpodmienečné záruky.
No tak vráťme sa teraz späť k meritu veci. Čuduj sa svete, odvod do Fondu ochrany vkladov bude nula a, čuduj sa svete, presne v takej sume, plus-mínus 50 mil. eur ideme tento rok zaťažiť mimoriadnym odvodom banky na Slovensku. No chcem povedať, že každá vláda v akejkoľvek krajine civilizovanej má v princípe tri možnosti. Ak už teda siahnu na tých zlých a súčasne mocných a bohatých, a to sú banky, ktoré spôsobili krízu, a proste celá ta omáčka okolo toho, fajn, ale potom to robte tak, aby to malo skutočne očakávaný efekt. Možno nechať tie peniaze vo Fonde ochrany vkladov. A takýto fond na území Slovenskej republiky funguje. A vieme veľmi dobre, že už v niektorých prípadoch musel byť tento záchranný mechanizmu aj použitý. Starší páni poslanci a a staršie pani poslankyne si pamätajú na krach Devín banky, keď z tohto fondu bolo vyplatených 11 mld. Sk vkladateľom Devín banky, ktorí uverili tým bilbordom, také tie lietajúce, myslím, že to boli husi alebo labute, alebo to, čo to chcelo byť, a sľubované úroky vo výške 16 a 20 % ročne a podobne. Táto banka jedného dňa kľakla na kolená a ukázalo sa, že bude musieť Slovensko použiť takýto záchranný fond. Čo sa ale stalo? V tej dobe Fond ochrany vkladov nemal dostatok finančných prostriedkov, lebo vznikol tesne pred krachom Devín banky, tak si bol nútený požičať finančné prostriedky od Národnej banky Slovenska. Vtedajší guvernér Marián Jusko povedal dobre, ide o záchranu jednej z našich domácich bánk, tak konajme. Keďže neboli nám ju ochotní zachrániť ani Francúzi, ani Nemci, ani Gréci ani Portugalci, ani Španieli, ani nikto, sme si museli sanovať problém sami. Že vtedy neexistovali tie ctené eurovaly? Tak čo sa stalo? Národná banka Slovenska požičala peniaze Fondu ochrany vkladov. Fond ochrany vkladov povyplácal 11 mld. slovenským vkladateľom, ktoré naukladali do Devín banky. Následne bolo ale potrebné sanovať finančnú situáciu samotného Fondu ochrany vkladov, tak sa pristúpilo k tomu, že sa zdvojnásobila sadzba poistného, lebo ten fond sa nevolá nadarmo tak, že je na ochranu vkladov. V Spojených štátoch amerických sa takýto fond volá FDIS, to znamená Federal Deposit Insurance Corparation (Federálna korporácia a spoločnosť na poistenie vkladov). A to poistné, to je to, čomu hovoríme odvod do Fondu ochrany vkladov. To je nič iné, ako keď si platíte zákonnú poistku za vaše motorové vozidlo alebo havarijnú poistku. To je presne to isté. Tak sa teda to poistné zdvojnásobilo. Zdvojnásobilo sa práve preto, aby Fond ochrany vkladov v čo najkratšom možnom čase vyzbieral opäť prostriedky od komerčných bánk a vyplatil Národnú banku Slovenska. Vrátil požičané peniaze. Čo urobili komerčné banky? Presne o túto sumu znížili úrokové sadzby na vklady. Pýtam sa teda: Kto na to doplatil? Mocní, silní, bohatí majitelia Devín banky? Nie. Doplatili na to všetci klienti slovenského komerčného bankového sektora. To je holý, nespochybniteľný fakt. A toto nie je o ideológii, toto nie je o ľavicovom, pravicovom videní sveta, toto je nedávna história slovenského bankového sektora. No a teraz toto máme prvý z troch možných spôsobov, ako naložiť s prostriedkami, ktoré povyberáme od bánk. To znamená nechať pri živote štandardne fungujúci Fond ochrany vkladov, ktorý už sa raz do problémov finančných dostal. Ale, ako som spomínal, cez túto záchrannú operáciu s pomocou Národnej banky Slovenska vyviazol z týchto problémov.
Tu chcem ale ešte podotknúť, že nerobme si ilúzie, akékoľvek poistenie vkladov je do určitej miery v akejkoľvek krajine, aj v Nemecku, len fikciou. A je fikciou preto, a poslanci strany SMER si to budú pamätať, lebo keď prepukla hospodárska kríza (september 2008, pád Lehman Brothers), pár mesiacov na to sa to prevalilo k nám. Čo sa dialo? Ako prvý, myslím, vystúpil premiér Luxemburska a povedal, že ochranu vkladov v luxemburských bankách budú robiť anlimited, to znamená, že nebude limitovaná, bude bez horného stropu, ak si dáte do banky aj 500 mil. eur, tak vám za ne bude ručiť luxemburská vláda. O pár hodín na to vyhlásila presne to isté aj nemecká kancelárka Merkelová. Prečo? Lebo všetky vklady z nemeckých bánk by putovali cez hranice do spomínaného Luxemburska. Netrvalo dlho, možno 24 hodín, to isté vyhlásil vtedajší premiér Faymann tuto u našich juhozápadných susedov v Rakúsku. A povedal tiež, že ochrana vkladov v rakúskych bankách bude nelimitovaná. Pár hodín na to, presne s tou istou reakciou prišiel vtedajší premiér Rober Fico. Povedal, že ochrana vkladov v slovenských bankách bude nelimitovaná. Povedal to preto, lebo panovala panika a des, že vklady alebo veľké množstvo týchto vkladov slovenských vkladateľov v slovenských bankách poputuje do Rakúska. Že? A tak európski politici podľahli akejsi fatamorgáne a uverili tomu, že krajina môže prevádzkovať systém ochrany vkladov, kde bude zhora nelimitovaná suma, ktorá bude v banke chránená. Ja sa len pýtam: Ak by sa do kolapsu dostali systémové banky, a teraz je to úplne jedno, či by to bola vtedajšia vláda Roberta Fica alebo vláda Faymanna v Rakúsku, alebo vláda Merkelovej, alebo vláda v Luxembursku, z čoho by to tí politici pri prípadnom kolapse boli schopní vyplatiť? Dnes máme v európskom bankovom sektore trojnásobne vyššiu sumu bilančných kníh komerčných bánk, ako je hrubý domáci produkt celej Európskej únie. Tak sa teda pýtam, páni, z čoho by tí politici boli schopní garantovať tie nelimitované objemy vkladov. Potom keď kríza trošku tak prehrmela, tak sme sa všetci s pokorou vrátili znova k akýmsi limitom, lebo bolo nám všetkým jasné, že je to bohapustá fatamorgána a fikcia, ktorej európski politici uverili. Že? Takže máme tu prvý spôsob, ako naložiť s finančnými prostriedkami, ktoré povyberáme od bánk. Nechajme ich kľudne v pokoji ležať vo Fonde ochrany vkladov. Ten fond ako-tak funguje, aj keď nie sú nazbierané, myslím, teraz naakumulované prostriedky za roky rokúce nie až tak celkom v obrovských sumách. Ale buďme radi, že máme takýto štandardný systém, ktorý nie je neporaziteľný a nedokáže odolávať, podčiarkujem, akýmkoľvek tlakom, ktoré môžu nastať v bankovom sektore.
Máme tu ale potom ešte druhý spôsob, ako naložiť s týmito peniazmi. Niektoré krajiny to robia, zriaďujú špeciálny fond, do ktorého síce vyberajú finančné prostriedky, ktoré odoberú cez rôzne mimoriadne a také a onaké odvody finančnej inštitúcii, v ktorom ale sú účelovo viazané. A môžu byť použité iba na jeden jediný účel. A to je riešenie systémových zlyhaní celého bankového sektora. Takže toto je druhý spôsob, ktorý nechráni priamo, bezprostredne konkrétne vklady konkrétnych vkladateľov v bankách, ale akumuluje peňažné prostriedky na to, že keď raz v budúcnosti skolabuje bankový systém alebo niektoré systémové banky, tak z týchto fondov sa potom budú náklady znášať a táto situácia sa bude riešiť.
Potom tu máme tretí spôsob. A to je cesta, ktorú si vybrala vláda Roberta Fica, že tieto finančné prostriedky budú priamym príjmom štátneho rozpočtu. Zatiaľ čo ten prvý uvedený spôsob vkladov je v poriadku, ten druhý, to znamená špeciálne fondy, ktoré budú môcť byť použité iba na riešenie systémových zlyhaní bankového sektora, je ešte akceptovateľný. No ale ten tretí spôsob, ak to nalejeme bezprostredne priamo do štátneho rozpočtu, je úplne mimo akejkoľvek reality. A upozorňujem aj pána ministra financií, že toto je najrizikovejšia cesta, ktorú ste si mohli zvoliť.
Tak sa teda pozrime na číselnú demagógiu, s ktorou prišiel v ostatných dňoch a týždňoch premiér Robert Fico. On sa rád oháňa tým, že banky na Slovensku zdvojnásobili zisk, a teda im ho treba nejakým spôsobom vziať, treba na ten zisk siahnuť, aby tí mocní, bohatí a súčasne zlí prispeli k ozdravnému balíku. No len zabudol už povedať aj to B, že výnosovosť kapitálu v slovenskom bankovom sektore bola v roku 2008 14 %, v roku 2009 7 % a v roku 2010 12 %. Keď si zoberieme len ostatné dva roky 2009 a 2010, vidno, že došlo aj v absolútnom vyjadrení, aj v pomernom vyjadrení return on equity (výnosovosť kapitálu) k plus-mínus zdvojnásobeniu. Ale došlo k zdvojnásobeniu po tom, čo v predchádzajúcich dvoch rokoch 2008 a 2009 došlo k polovičným výsledkom hospodárenia komerčných bánk. Takže pokles o 14 na 7, tak to bolo delené dvomi, a potom prišlo takmer k zdvojnásobeniu. Ale ako to už býva zvykom, Robert Fico hovorí len o tej druhej časti faktickej pravdy, no lebo tá prvá časť mu celkom nesedí do jeho ideológie. Ale čo je ešte dôležitejšie? V roku 2010 bola výnosovosť kapitálu v slovenskom bankovom sektore na úrovni 12 %. Je to, pán minister financií, polovičná hodnota, ako je v Českej republike, výnosovosť kapitálu v Čechách je 22 %, hovorím teraz o komerčných bankách. Je to presne na takej úrovni, ako je to v Poľsku, rovnakých 12 %, takže polovičná výnosovosť ako v Čechách, rovnaká ako v Poľsku. A viete, aká je dnes výnosovosť kapitálu v Maďarsku? 3 %. Prečo? Lebo sa vydali Orbánovou cestou. To je presne tá veľmi riziková cesta do pekla, ktorou ste sa vydali aj vy. Tak nech nám je varovaním práve vývoj v uplynulých štyroch rokoch v Maďarsku, kde poklesla výnosovosť kapitálu bánk, pán minister, z 20 % v roku ešte 2007 na 3 % v roku 2010. Nech je nám maďarská cesta skutočne takou nočnou morou, ktorá pevne, verím, o pár mesiacov celkom nebude nechávať pokojným ani vás.
Čo je veľmi nebezpečné, ak sa už táto vláda odhodlala, že ide touto maďarskou cestou? Myslím si, že vláda by mala postupovať tak, a nebudem, pán minister Kažimír, krstným otcom bánk, berte bankám peniaze, ale berte im ich, pre boha živého, štandardnou cestou, štandardnými nástrojmi, ktoré vyspelé krajiny poznajú. A tá štandardná cesta sa volá zvýšenie dane z príjmu právnických osôb. Ak chcete teda ošklbať banky, no tak im dvihnite mieru zdanenia ich ziskov. Ale keď im zavediete tieto mimoriadne odvody a zdvojnásobíte základ, z ktorého sa vypočítava potom ten ďalší pre budúci rok odvod, ak chcete vybrať z bánk, ak sa nemýlim, je to 205 mil. eur, pozor, to nie je tohtoročných 49,5 mil. alebo 50 mil., o ktorých hovorila moja predrečníčka pani poslankyňa Žitňanská, ale budúci rok to bude 205 mil. eur a každý ďalší rok to bude podobná suma, tak, prosím vás, berte bankám tieto peniaze štandardnými nástrojmi, pretože ak namiesto zdanenia zisku týchto bánk, čo je práve štandardný nástroj, siahnete po akýchsi mimoriadnych odvodoch z mimoriadnych špecificky nadefinovaných vkladov, tak budete brať v budúcnosti peniaze aj takým bankám, ktoré budú, čuduj sa svete, v strate. Ja sa pýtam: Toto má ešte niečo spoločné s prírodnými zákonmi alebo aspoň so zákonmi ekonómie, ktoré by sme si mohli všetci ctiť? Brať peniaze bankám, ktoré sú v hospodárskej strate, to je ďalšia cesta do pekla.
Tretí problém a riziko, s ktorým sa budete musieť vysporiadať a na ktoré v dohľadnej dobe určite narazíte, a tá vaša ideológia sa zrazí s ekonomickou realitou, ak pôjdete ďalej touto cestou, je skutočnosť, že takéto opatrenia už balansujú aj na hrane ústavnosti. Ja nie som ústavný právnik a nepôjdem teraz do podrobného právneho rozboru vášho návrhu, ale neodškriepiteľnou pravdou zostáva, že zavádzate sektorové dane týmto mimoriadnym zodvodnením bánk. A sektorové dane veľmi, dobre viete, sú skutočne na hrane ústavnosti, pretože presne podľa vzoru Maďarska vytvárajú nerovnaké podmienky, pokiaľ ide o mieru zhodnotenia investícií, pokiaľ ide o zamestnanosť, pokiaľ ide o rentabilitu v jednotlivých sektoroch ekonomiky, lebo o chvíľočku takto budeme prerokovávať zákon, ktorý bude dodaňovať alebo zodvodňovať ďalšie regulované podniky.
A tak sa dostaneme, pán minister, k nasledovným číslam. Zisk bankového sektora v roku 2010 bol 520 mil. eur. Jeho odvod bude 176 mil. Viete, aké je to efektívne daňové zaťaženie? 44 %. Stačí si zobrať kalkulačku a dať 176 lomeno 520, 520 mil. je zisk a 176 mil. je absolútna hodnota odvodu. Viete, aké budú podobné čísla v energetike? Z 1,301 mld. eur odvedú 68 mil., efektívne zaťaženie. To znamená, dane plus odvody, ktorými ich idete zaťažiť, sú 26 %. Takže je v bankovníctve 44 %, v energetike 26 %, v Telekome 26 %, myslím tým telekomunikačný trh, segment korporátny, a v poisťovniach tiež 26 %. Sú to sektorové dane? Je to čo sektor, to iná miera zaťaženia.
No a úplne na záver som si nechal ešte perličku, ktorá je niekde už na pomedzí ekonómie a ideológie. Ale predsa len mi nedá, aby som nespomenul aj nasledovné. Ako som už hovoril, vláda Slovenskej republiky, vláda Roberta Fica, si nevybrala cestu ponechania uvedených peňazí vo Fonde ochrany vkladov. Nešla ani cestou, aby vytvorila špeciálny fond, z ktorého sa budú v budúcnosti kryť straty v prípade systémového zlyhania bankového sektora na Slovensku, ale išla tou najrizikovejšou cestou, ktorá je fakt dláždená do pekla. Budú to príjmy štátneho rozpočtu. Ideologicky to predáme marketingovo veľmi zdatne, veď berieme bohatým a silným a zlým. A tu je tá pointa. Z týchto príjmov v štátnom rozpočet si vytvoríte akýsi špeciálny fond. Zatiaľ som nevidel a nepočul nič o tom, na základe akých princípov bude tento fond tvorený. A z neho chcete podporovať hospodársky rast na Slovensku. Prosím vás pekne, všetci v tejto sále spozornite, ak v budúcnosti budete počuť, že štát niekomu niečo dá. Toto je presne princíp celého modelu, zoberieme bankám, veď sú silné a bohaté. Ja som povedal, ja banky nechránim a nikdy chrániť nebudem. Berte im ale štandardnými spôsobmi. Tak vy ich zodvodníte, tento rok to bude mimoriadny odvod, budúce roky pôjdete hore s tým základom, z ktorého sa to vypočítava. Čiže takmer zdvojnásobíte, ako som povedal, v absolútnom vyjadrení odvody. Budeme tak mať druhý najvyšší odvod v celej Európskej únii. Pred nami budú už len spomínaní južní susedia z Maďarska. Idete presne Orbánovou cestou. A teraz máme nakolektovaných niekoľko stoviek miliónov eur, ktoré ste pobrali, a to nielen bankám, ale aj ostatným regulovaným korporáciám. A čo s nimi? Vláda vytvorí, citujem vášho premiéra, špeciálny fond na podporu hospodárskeho rastu. Nuž tak sa pýtajme v budúcnosti a sledujme, komu to teda vláda dá, kedy to dá akým subjektom a za akých podmienok, kto bude o tom rozhodovať. Preto som povedal pred chvíľou, vždy spozorníme všetci, ak počúvame takéto nebezpečné vety, že múdry štát rozhodne, múdry štát niekomu niečo dá. Ja nie som, pán minister, na rozdiel od vás presvedčený o tom, že tento múdry štát dokáže lepšie rozhodovať o alokácii voľných finančných prostriedkov v ekonomike ako napr. komerčné banky, ktoré práve na takýto účel vznikli, aby zabezpečovali ako cievna sústava v organizme efektívnu alokáciu zdrojov v ekonomike.
Hovoril som pred chvíľou pri predchádzajúcom prerokovanom bode, že idete ešte do jedného závažného rizika, a to už nebudem rozoberať, hrozby zvýšených poplatkov, prenesenia na vkladateľov, veď na to máme jednoeurový balíček, vynikajúco. Ale, prosím vás, zvážili ste aj také riziko, že banky na jednej strane budú nútené dopĺňať svoj vlastný kapitál, lebo to kážu nové opatrenia z Bruselu, zvýšiť kapitálovú primeranosť, teda podiel vlastných zdrojov voči požičaným finančným prostriedkom, ktoré rozpožičali fyzickým osobám, právnickým osobám a štátu? Budú musieť dopĺňať svoj vlastný kapitál. Na strane druhej budú stáť pod novým celoeurópskym centralizovaným bankovým dohľadom. A vy veľmi dobre viete, o čom hovorím. Už dnes presakujú na povrch informácie o tom, že budú pravdepodobne v platnosti skupinové dohody. Ja som zvedavý, čo naši zástupcovia v Bruseli vyrokujú, ako sa tomuto ubránia. Skupinové dohody budú znamenať, že ak sa materská banka v zahraničí dostane do problémov s kapitálom, tak si jednoducho ten kapitál vytiahne od dcérskej banky. Nemusíme hovoriť o tom, že s výnimkou troch bánk na Slovensku sú všetky ostatné v zahraničných rukách. Čiže tie bankové matky si budú vyťahovať kapitál zo slovenských dcér. Čiže na jednej strane budú slovenské komerčné banky, ktoré sú zdravé, a to teraz a dnes popoludní. Ja sa pýtam, keď pôjdete touto cestou týchto odvodov, či budeme môcť aj toto konštatovať o niekoľko málo mesiacov. Budú nútené dopĺňať kapitál. Na základe Brusel-friendly politikov im bude s veľkou pravdepodobnosťou v rámci nového celoeurópskeho integrovaného bankového dohľadu odoberaný kapitál, ak sa ich matky dostanú do problémov v zahraničí. A vy ich teraz ešte idete zaťažiť mimoriadnym odvodom a ďalším zvýšením absolútneho objemu takmer na dvojnásobok v ďalších rokoch, ktoré sú pred nami. Ja sa teraz pýtam: Naozaj nemáte ani najmenšiu obavu o to, pán minister, že v takejto situácii banky zastavia úverovanie slovenskej podnikovej sféry, slovenského korporátu. Fakt toto vás netrápi, nemáte vôbec obavy tohto typu? Veď vy ste tou politickou stranou, ktorá volá po hospodárskom raste. A kto vám ho zabezpečí? Tá múdra vláda, ktorá bude rozdeľovať, už som to spomínal, z tohto fondu na podporu ekonomického rastu prostriedky? Kto ho zabezpečí? Akonáhle dôjde k tomu deleveridžu, to znamená, že komerčné banky nebudú už schopné, lebo im to nebude umožňovať ich nízka kapitálová vybavenosť, nalievať finančné prostriedky do ekonomiky, čím chcete zabezpečiť ekonomický rast?
A obava úplne nakoniec posledná je obava o to, aby sme sa nedožili, to si neželám ani ja celkom úprimne, aby jedného dňa stratili slovenské banky apetít nakupovať aj naše cenné papiere emitované štátom, či už to budú vládne dlhopisy alebo pokladničné poukážky. A preto nepúšťajme sa do takejto vojny, a to sa netýka bánk, opakujem, ja neobraňujem banky, pretože táto vojna sa málokedy dá vyhrať. Radšej hľadajme štandardné riešenia, ktoré sú dnes v okolitých štátoch známe.
A keď hovoríme o okolitých štátoch, tak mi dovoľte len uviesť, pretože tu pán Podmanický volal po tom, že v parlamente má byť diskusia a nech opozícia hovorí o svojich predstavách alebo o tom, ako by to malo fungovať, ako je to v okolitých štátoch, tak len, prosím vás, skúsme si zapamätať, že vo Švédsku a v Nemecku spomínané finančné prostriedky, teraz to poviem pre krátkosť času, odoberané bankám práve putujú do spomínaných fondov, z ktorých sa budú v budúcnosti sanovať prípadné kolapsy, systémové kolapsy celých bankových sektorov, nie tak, ako je to na Slovensku, že to je príjem štátneho rozpočtu. A sadzby, ktorými sú takto komerčné banky zaťažené týmito odvodmi, sa pohybujú skutočne na úrovniach, ktoré sú polovičné, tretinové, štvrtinové, šestinové, tak ako sú u nás. Nebudem vás zaťažovať štatistikou.
Takže, pán minister, držím vám palce a dovoľte mi opäť tú povinnú jazdu. (Ruch v sále.) Už končím, posledné dve vety poviem. V zmysle zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby sa Národná rada uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. V prípade, že tento návrh nebude schválený, tak navrhujem, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že vráti tento návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Kollár, akú hru hrá SMER – sociálna demokracia, ktorú treba demaskovať? Pán poslanec, veď vy ste sa túto hru, ako vy to nazývate, snažili demaskovať počas volebnej kampane SaS. Veď predsa gro volebnej kampane SaS bolo založené na kritike plánov strany SMER – sociálna demokracia. Tak asi tá demaskácia veľmi úspešná nebola. Už pred voľbami sme predsa všetci vedeli, že nová vláda bude musieť konsolidovať verejné financie. Konsolidačný balíček strany SMER – sociálna demokracia bol prezentovaný počas celej kampane otvorene a konzistentne. Strana SMER – sociálna demokracia v žiadnom prípade nechcela ísť vašou cestou, vašimi plánmi zvýšiť DPH o 54 %. Tým by sme ozaj, a teraz použijem vaše slovo, ošklbali väčšinu občanov Slovenska. Máme inú cestu, ktorú, opakujem, sme prezentovali v kampani a následne zakomponovali do programového vyhlásenia vlády. My plníme iba to, čo sme sľúbili vo volebnom programe. Ďakujem.

Ďakujem. Pán poslanec, vy vo svojej rétorike často poukazujete, že my označujeme úspešných a bohatých za zlých. S týmto ja by som absolútne nesúhlasil, ide len o to, aby práve tí úspešní a bohatí sa vo väčšej miere podieľali na konsolidácii verejných financií, aby vo väčšej miere zo svojich ziskov vlastne dávali do rozpočtu.
Čo sa týka bánk, dovoľujem si konštatovať, že za rok 2011 čistý zisk bankového sektora dosiahol 674 mil. eur, čo je naozaj veľmi slušné číslo. Ide o medziročný nárast o 34 %. Takisto čisté úrokové výnosy rovnako stúpli o 7 % na 1,8 mld. eur. Celkovo bol rok 2011 pre bankový sektor veľmi úspešný. A z tohto pohľadu je naozaj dôvod na to, aby sa práve bankový sektor významnejšou mierou podieľal na konsolidácii verejných financií. Druhá vec je tá, že musíme reálne skonštatovať, že práve bankami začala finančná hospodárska kríza s tým, že vôbec uvoľňovaním a dereguláciou finančného sektora vznikli finančné produkty a derivátové produkty, ktorých krach značnou mierou prispel k vzniku finančnej hospodárskej krízy. Ďakujem.

Pán poslanec Kollár, mne vôbec nie je ľúto tak ako vám chudiatok slovenských bánk. Týmto bankám vôbec nebolo ľúto ľudí, ktoré v rokoch, keď celé Slovensko trpelo dosť vážnou krízou, zažívali svoje historické zisky a v tom istom čase z tohto pohľadu chudákom ľuďom zvyšovali dosť dramaticky poplatky v bankách. Čiže z tohto pohľadu si myslím, že by sme sa mali pozerať na banky ako na inštitúcie, ktoré zneužívajú svoje postavenie, ktoré by sme nemali viacej chrániť. Ale mali by sme dosiahnuť nejakú spravodlivú mieru zdanenia ich ziskov.
Nezdieľam takisto váš názor, že je lepšia cesta zvyšovať bankám daň z príjmu, lebo ak by sme zvýšili bankám daň z príjmu, banky by vzhľadom na svoju previazanosť materskými svojimi bankami optimalizáciou dosiahli presun svojich daňových základov do zahraničia a nakoniec by sme nevybrali menej. Preto cesta zvýšenia alebo rozšírenia základu bankového odvodu je pravdepodobne lepšia alebo určite lepšia, lebo banky sa tomuto nedokážu vyhnúť cez optimalizáciu daňového základu.

Ďakujem. Pán poslanec, ja keď som vás počúvala, tak som si myslela, že som hádam v minulom storočí alebo kde. Vieme predsa všetci veľmi dobre, kto je zodpovedný za celosvetovú krízu. Vieme veľmi dobre, že banky napr. konkrétne v našom štáte boli sanované z verejných prostriedkov. Vtedy to nevadilo bankovému sektoru. O čom to, prosím vás, tu rozprávate, akých morálnych práv sa dožadujete? Banky, ktoré mali prehľad o všetkom možnom, o ekonomike aj o ekonomike Grécka, mohli si dať vzájomne informácie. Veľmi dobre vedeli, kam sa všetko a čo rúti. Veľmi dobre vedeli, kde majú preklopiť svoje toxické úvery, veľmi dobre vedeli všetko. Napriek tomu to hnali do týchto extrémov, napriek tomuto si to zliznú všetci občania celej Európy. Tak neviem, o čom hovoríte a komu tu čo predkladáte, prosím vás. Čo si myslíte, že my sme vygumovaní alebo čo?

Pán poslanec, chcete reagovať? (Reakcia poslanca.) Nech sa páči.

Ďakujem pekne.
Nevyužijem celé tie dve minúty, ale pani kolegyni Nachtmannovej len poviem, že balíček bol prezentovaný v kampani, to máte pravdu, ale ste podviedli 1,134 mil. voličov, ktorým ste sľúbili, že sa dotknete pri ozdravovaní verejných financií mocných a bohatých. A vy sa dotknete všetkých, všetkých vospolok, aj dohodárov, aj živnostníkov, aj ľudí v závislej činnosti, ktorí sú uvedení na výplatných páskach firiem. Dotknete sa úplne všetkých. Takže je pravda, že ste to sľúbili, ale bol to čistý bohapustý podvod. A treba sa k tomu podvodu normálne priznať. Veď na tom nie je nič zlé, keď pán minister financií je zdesený, že čo všetko potrebuje teraz ozdravovať, veď to je fajn. Ale, prosím vás, povedzte, že neviete, ako ozdraviť verejné financie, choďte od toho a keď neviete vládnuť, tak nevládnite. (Potlesk.)
Ja veľmi oceňujem progres v myslení môjho predsedu finančného výboru, ktorého si veľmi vážim, pána Duchoňa. Povedal vetu, že úspešní a bohatí nemusia byť bezpodmienečne zlí. Ďakujem veľmi pekne, to je výrazný posun v rozmýšľaní poslancov strany SMER.
No a poznámky pána Matoviča nebudem komentovať, to je čistá nevedomosť, Igor, ako funguje slovenský bankový sektor. A myslím, že podobne je to aj v prípade pani kolegyne Gabániovej. Takže som ušetril 33 sekúnd. Ďakujem.