3. schôdza

19.6.2012 - 3.7.2012
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

19.6.2012 o 14:44 hod.

JUDr. PhD.

Maroš Šefčovič

 
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vstup predsedajúceho 14:36

Magdaléna Vášáryová

Vystúpenie v rozprave 14:36

Maroš Šefčovič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne.
Čo sa týka spoločného postoja Vyšehradskej štvorky, tak naďalej si myslím, že naše krajiny sú tie, ktoré majú k sebe najbližšie, a tá koordinácia naďalej pokračuje v podstate vo všetkých otázkach. Musím povedať, že pokiaľ ide o tú viacročnú finančnú perspektívu, o ten sedemročný rozpočet Európskej únie, tak tam tie pozície vidím, že sa mierne líšia. Poľská republika, Slovensko, ale takisto aj Maďarská republika sú za veľmi silný kohézny element v rámci tejto finančnej perspektívy. Sú za to, aby sa vlastne rešpektovali tie dohody, ktoré boli dosiahnuté pri vstupe týchto krajín do Európskej únie. A podporujú návrh, s ktorým prišla Európska komisia, ktorý vlastne dáva veľký dôraz na kohéziu, dáva veľký dôraz na kapitolu konkurencieschopnosti a takisto, dá sa povedať, hľadá vyvážené riešenie pre to, akým spôsobom financovať spoločnú poľnohospodársku politiku. Zo strany Českej republiky, musím povedať, zaznieva taký konzervatívnejší názor a požadujú spolu s Klubom čistých prispievateľov pomerne veľké škrty do návrhu Európskej komisie. Čiže často sú v pozícii, kde komunikujú s kohéznymi krajinami, s tou skupinou priateľov kohézie. Ale často sa Česká republika stáva aj súčasťou tých dokumentov a návrhov, ktoré prichádzajú zo strany čistých prispievateľov. Takže často sú distribuované rôzne návrhy, ktoré predkladajú čistí prispievatelia a Česká republika. Čiže nie je tam, by som povedal, taká úplne jednoliata pozícia týchto štyroch krajín pokiaľ ide o to, ako by mal rozpočet Európskej únie na to budúce finančné obdobie vyzerať. A myslím si, že si to vyžiada určité ďalšie rokovania, aby sa tieto pozície zblížili, lebo myslím si, tak ako veľmi dobre prezentujú svoje názory vo veľmi organizovanej forme čistí prispievatelia, tak predpokladám, že k tomu, lebo tak to bolo aj v minulom období, bude stále častejšie prichádzať aj zo strany tých krajín, pre ktorých kohézna politika je mimoriadne dôležitá.
Čo sa týka procesu rozširovania, tak myslím si, že budúci rok bude do veľkej miery prelomový, uvítame medzi členskými krajinami Európskej únie Chorvátsko. Chorvátsko si naozaj zaslúži absolútny kredit za to, cez aký náročný prístupový proces prešlo. Dá sa povedať, že v jeho prístupovom procese sa zhmotnili všetky pozitívne aj negatívne skúsenosti, ktoré so sebou priniesli všetky vlny rozšírenia doposiaľ. A keď som videl, cez aké náročné sito testov, analýz, porovnávaní a dôsledností musí Chorvátsko prejsť, tak som si spomenul, ako sme my vnímali náš prístupový proces, ako sme ho považovali za ťažký, zložitý. Ale to, cez čo prešli Chorváti, bolo oveľa, oveľa viac náročnejšie. No a myslím si, že to je znova taká tá nová úroveň, ktorá bude vyžadovaná od všetkých ostatných krajín, ktoré sa budú uchádzať o členstvo v Európskej únii. Predpokladám, že aj diskusia na túto tému vo vzťahu k Čiernej Hore, k Macedónsku, k Turecku, k ďalším krajinám bude pokračovať. Avšak je evidentné, že vzhľadom na tú naakumulovanú skúsenosť s rozširovacím procesom všetky tieto krajiny čaká veľmi náročný prístupový proces a budú musieť demonštrovať absolútnu pripravenosť na to, že svoje pôsobenie v Európskej únii zvládnu zo všetkých aspektov, ako ekonomického, tak aj politického, tak aj, dá sa povedať, v oblasti, ktorá je mimoriadne citlivá, a to je právny štát, fungovanie justície, fungovanie štátnych inštitúcií a celkového prostredia krajiny, ktorá vlastne sa stáva súčasťou Európskej únie.
Čo sa týka tej dôležitej otázky, ktorú ste spomínali, a to je energetická infraštruktúra, tak to sú presne tie oblasti, ktoré považujeme za absolútne kľúčové, ktoré nám výrazne bránia v tom, aby sme mohli využívať potenciál jednotného trhu na maximum. Vzhľadom na to, že nemáme adekvátnu energetickú štruktúru, nemôžeme mať napr. jednotný trh s elektrinou v rámci Európskej únie, nemôžeme mať jednotný trh s energonosičmi, pretože nám chýbajú jednotlivé prepojenia, pretože máme rôzne bariéry, akým spôsobom sa obchoduje napr. s plynom, v akej podobe sa plyn transportuje v rámci jednej krajiny, aké reštrikcie sú, keď majú prejsť do druhej krajiny. Túto problematiku poznám veľmi dobre, lebo viem, aké problémy sa riešia, keď sa transportuje napr. plyn len z Nemecka do Francúzska. Čiže je evidentné, že okrem toho regulátorského tlaku, ktorý musí byť vyvinutý zo strany Európskej únie na odstraňovanie bariér, musíme mať aj nástroj a infraštruktúru, ktorú vieme na toto použiť. A s týmto cieľom boli práve navrhnuté či už projektové dlhopisy alebo, keď verím, že sa nám podarí schváliť rozpočet Európskej únie do roku 2020, tak na tieto oblasti sú vyčlenené práve tie prostriedky, ktoré som spomínal a ktoré spomínal aj pán Sulík, ten Connecting Europe Facility a projektové bondy, ktoré mali byť využité práve na to, aby sme skvalitnili tú celkovú infraštruktúru pre energetiku, pre dopravu, pre komunikačné technológie, lebo to by naozaj viedlo k tomu, že jednotný trh Európskej únie si výrazne zvýši svoj konkurencieschopný potenciál a výrazne odstráni bariéry, ktoré nám často bránia využívať ten priestor, na ktorom sa nachádza 500 mil. klientov.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

19.6.2012 o 14:36 hod.

JUDr. PhD.

Maroš Šefčovič

 
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 14:43

Pavol Paška
Skontrolovaný text
Ďakujem pekne.
Pán poslanec Mikloško ako posledný.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

19.6.2012 o 14:43 hod.

Mgr.

Pavol Paška

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:44

Jozef Mikloško
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pánovi podpredsedovi Európskej komisie za výbornú reprezentáciu Slovenska v Bruseli. A chcem pripomenúť, že aj slovenská cesta do Európskej únie v roku 2004 bola veľmi, veľmi ťažká. A tam zase chcem poďakovať bývalému eurokomisárovi Jánovi Figeľovi, ktorý dohonil stratené dva roky a podstatne prispel k tomu, že sme sa vtedy predsa do Európy dostali urýchleným prijatím 31 kapitol.
K prejavu. No daň z finančných transakcií mala byť už dávno, aspoň pred desiatimi, pätnástimi rokmi, odsúhlasená. Mne sa zdá, že už je tomu aj príliš neskoro, vystúpiť s týmto, ale je to lepšie ako nič. Denne nekontrolovateľné financie, špekulatívy sa odhadujú asi na trilión dolárov denne. Dnes v tzv. kasíno bankách sú odhady obchodov s derivátmi celkovo asi 1 500 bil. eur, čo je dvadsaťpäťkrát viac, ako je celý HDP celého sveta. Je to bublina špekulatívna, ktorá môže hocikedy prasknúť. Systémovou zmenou v tomto finančnom systéme je znovuzavedenie tzv. Glass-Steagallovho zákona, ktorý zaviedol prezident Roosevelt v krízovom roku 1933. Zákon rozdelil banky na komerčné a investičné. Komerčné dávajú úvery do produkcie a investičné najmä špekulujú na finančných trhoch. Tento zákon dovolil štátu sanovať iba komerčné banky a chránil vklady občanov pred rizikovými špekulatívnymi operáciami bánk. Až v roku 1999 v USA tento Glass-Steagallov zákon zrušili. A odvtedy naozaj nastal výbuch špekulatívnych operácií. Tie štatistiky sú šialené, mám ich, ako to každoročne stúpa. V USA a v Európe rastie snaha tento zákon znova zaviesť. Mám tu zoznam asi 53 amerických kongresmanov, mnohých inštitúcií, legislatívnych úsilí a rezolúcií. Tento pätnásťstranový materiál dám pánu komisárovi obratom a moja otázka je troška iná: Prečo musia suverénne národné štáty rešpektovať súkromné a zámorské ratingové agentúry, ktoré vydávajú náhle a často nezdôvodnené rozhodnutia obmedzujúce suverenity národných štátov?
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

19.6.2012 o 14:44 hod.

Doc. RNDr. DrSc.

Jozef Mikloško

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie v rozprave 14:44

Maroš Šefčovič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Na túto otázku začal by som od konca, potom by som sa vrátil k tej dani z finančných transakcií. Ja vám veľmi pekne ďakujem za váš materiál.
Čo sa týka ratingových agentúr, tam, samozrejme, stále prebieha tá diskusia, momentálne v takom štádiu, že je evidentné, že sa bude zvyšovať veľmi silne regulátorský tlak na ratingové agentúry, ktoré pôsobia voči subjektom v rámci Európskej únie, bude tam veľmi tlak na to, aby sa garantovala rotácia klientov, bude tam veľmi silný tlak na to, aby sa uvažovalo o určitom kompozitnom indexe, ktorý by mal zabezpečiť to, aby sa rôzne pohľady rôznych ratingových agentúr zhodnocovali v tomto indexe, a zároveň tá diskusia o tom, či vytvoriť nejakú európsku ratingovú agentúru. Tak tá diskusia mala niekoľko aspektov, prvý je ten, čo by to stálo. Také tie odhady boli, že by to mohlo stáť okolo 500 mil. eur. Druhý aspekt tejto diskusie bol ten, koľko by to trvalo, aby takáto agentúra získala takú kredibilitu, akú ju majú súčasné svetové agentúry, a či by tú kredibilitu mohla získať vzhľadom na to, že by bolo evidentné, že bola financovaná zo strany či už európskeho rozpočtu alebo národných rozpočtov. A z tohto dôvodu sa momentálne uvažuje skôr o tom, že tie agentúry, ktoré sú stredného rozsahu v rámci Európskej únie, by mali byť aj vytvorením tohto nového regulátorského prostredia motivované k tomu, aby sa dostali do takejto medzinárodnej pozície, aby naozaj rating nebol monopolom len severoamerických agentúr. A sú tu niektoré európske agentúry, ktoré majú potenciál dostať sa na takúto medzinárodnú úroveň, aj keď sme si absolútne vedomí toho, že to nebude zajtra alebo budúci mesiac.
Čo sa týka tých veľkých makroekonomických nerovnováh, je to naozaj tiež nóvum, ktoré som zabudol spomenúť aj pánovi Sulíkovi, ohľadom toho, čo nové sa v rámci ekonomického riadenia zaviedlo. Je to porovnávanie, také detailné posudzovanie ohľadom tých makroekonomických nerovnováh. Po prvýkrát sme pristúpili k tomu, že voči 12 krajinám sa začala procedúra kvôli veľkým výrazným makroekonomickým nerovnováham. A tie následky, ktoré musia tieto krajiny znášať, budú zapracované práve do týchto špecifických odporúčaní pre tieto jednotlivé krajiny, ktoré cez toto obdobie nerovnováh prechádzajú. Čo sú to tie nerovnováhy? Sú to situácie, keď atmosféra alebo makroekonomické prostredie v niektorých krajinách vytvára podmienky na rôzne bubliny, či už sú to realitné bubliny alebo sú to bubliny v oblasti bankového sektora, ktoré vedú k týmto dramatickým následkom, aké vidíme teraz v Španielsku alebo v Írsku. A z tohto dôvodu aj tento aspekt makroekonomických nerovnováh je posudzovaný, je to nóvum, robili sme to po prvýkrát tento rok. A, samozrejme, budeme sa snažiť aj toto posudzovanie optimalizovať tak, aby to viedlo k tomu, aby tieto veľké nerovnováhy boli odstraňované.
No a, samozrejme, daň z finančných transakcií, ako som už spomínal, bude to téma na veľmi náročnú diskusiu pre ministrov financií tento štvrtok. Určite tam sa táto otázka definitívne nevyrieši. A predpokladám o tejto téme veľmi živú politickú diskusiu do budúcna. Ale myslím si, že v určitej forme a s pomerne veľkým počtom členských krajín Európskej únie táto daň bude nakoniec zavedená. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

19.6.2012 o 14:44 hod.

JUDr. PhD.

Maroš Šefčovič

 
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 14:44

Pavol Paška
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne.
Otázka od pána poslanca Mikloška bola posledná.
Chcem poďakovať pánovi podpredsedovi Európskej komisie aj vám, dámy a páni, za vašu aktivitu. Pán podpredseda, želám veľa úspechov. Verím v ďalšiu dôstojnú reprezentáciu Slovenskej republiky v štruktúrach Európskej únie. No a dúfam, že vaša budúca návšteva už bude v období, keď sa vrátime do takého toho nášho prirodzeného národného eurooptimizmu, ktorý vládol počas našej integrácie, kde drvivá väčšina politického spektra nepoznala inú alternatívu. Takže, ešte raz, veľmi pekne ďakujem za vystúpenia.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

19.6.2012 o 14:44 hod.

Mgr.

Pavol Paška

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie v rozprave 14:44

Maroš Šefčovič
Skontrolovaný text
Ďakujem veľmi pekne za možnosť vystúpiť. Veľmi pekne ďakujem. Dovidenia. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

19.6.2012 o 14:44 hod.

JUDr. PhD.

Maroš Šefčovič

 
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 14:44

Pavol Paška
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Dámy a páni, budeme pokračovať.
Ešte niekoľko technických usmernení. O 17.00 hodine budeme hlasovať o návrhu na voľbu člena Osobitného kontrolného výboru na kontrolu SIS-ky, je to tlač 109, potom odvolanie a voľbu členov dozornej rady a potom bude tajná voľba nového predsedu osobitného kontrolného výboru. Počas ostatných rokovacích dní budeme, tak ako bývalo zvykom, hlasovať vždy o 11.00 hodine a o 17.00 hodine, pokiaľ sa nedohodneme vzhľadom na vývoj inak. Ďakujem veľmi pekne.
Budeme teraz pokračovať po krátkej prestávke prvým bodom programu 3. schôdze Národnej rady.

(Krátka prestávka.)

(Po prestávke.)
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

19.6.2012 o 14:44 hod.

Mgr.

Pavol Paška

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 14:46

Renáta Zmajkovičová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Kolegyne, kolegovia, pristúpime k druhému čítaniu

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Maroša Kondróta a Andreja Kolesíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 276/2201 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je uverejnený ako tlač 29, spoločná správa výborov má tlač 29a.
Teraz dávam slovo poslancovi Marošovi Kondrótovi, aby návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán poslanec.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

19.6.2012 o 14:46 hod.

JUDr.

Renáta Zmajkovičová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Uvádzajúci uvádza bod 14:54

Maroš Kondrót