3. schôdza

Vážený pán poslanec Mihál, ako ste už povedali, tí klienti, resp. prijímatelia sociálnych služieb, ktorí majú nízky príjem nebudú za služby platiť 50 % ekonomicky oprávnených nákladov a ešte im zostane príjem podľa zákona, teda 38 eur. Ale nepovedali ste, že tie nedoplatky budú musieť zaplatiť rodinní príslušníci, resp. sa budú vymáhať v dedičskom konaní. Keby sa určovanie výšky nákladov v súčasnej dobe neriešilo, pohľadávky neúmerne narastú, ako to už prezentoval pán poslanec Blanár za Žilinský samosprávny kraj. Nízke dôchodky klientov v zariadeniach sociálnych služieb už v súčasnej dobe nedovoľujú niektorým klientom zabezpečiť si primeranú kvalitu života. Vysoké doplatky za lieky, kompenzačné pomôcky, zdravotnícke pomôcky ich nútia k odhlasovaniu stravy, resp. časti stravy, čo nepriaznivo vplýva na ich zdravotný stav a celkovú kvalitu života, a do tejto situácie vaším zákonom by sa dostalo nepomerne viac klientov. Preto plne podporujem pozmeňujúci návrh pána poslanca Blanára, aby vyššie územné celky ako zriaďovatelia mohli sami určovať výšku platieb za služby poskytované svojim klientom. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Mihál, ten príklad, ktorý ste uviedli, bol správny. Áno, je to naozaj tak, že pre toho klienta, ktorý je dnes umiestnený v zariadení sociálnych služieb a má dôchodok 200 eur a výška úhrady je dnes určená na 200 eur, tak on nezaplatí viac ako 162 eur. Keď sa zvýši výška úhrady na 300 eur, on bude naďalej platiť 162 eur, ale jeho kolega, ktorý tam leží a má príjem 500 eur, bude platiť spomínaných 300 eur. No ale poďme, to máte pravdu, ale poďme modelovať ďalej, čo sa bude diať. Teraz hovoríme o tých, ktorí sú v zariadeniach sociálnych služieb. Samosprávny kraj alebo mesto určí všeobecne záväzným nariadením, že výška úhrady 50 % ekonomických oprávnených nákladov bude 300 eur. To znamená, že úhrada zo strany mesta a obce pre verejného poskytovateľa sa tým pádom zníži. Opýtam sa vás, klient, budúci umiestnený prijímateľ sociálnej služby vo verejnom poskytovateľovi sociálnych služieb, ktorý bude mať príjem len 200 eur a 162 eur, reálne bude vedieť prispievať za túto službu? Bude alebo nebude zaujímavý pre takéhoto verejného poskytovateľa sociálnych služieb? Ako to bude ďalej s hospodárením takéhoto verejného poskytovateľa sociálnych služieb? Primátor povie: "Ja som vám určil, vyberajte 300 eur." Ale my vieme vybrať len 162 eur a máme len pohľadávky. Kto im túto stratu vyrovná? Nič. Budú len hromadiť pohľadávky. A ako to bude u neverejných poskytovateľov sociálnych služieb? Pretože ten klient, keď sa nedostane k verejnému poskytovateľovi, musí ísť len k neverejnému. Ak mesto alebo VÚC-ka zníži úhradu za sociálnu službu vo svojom zariadení, iste ju znížia aj ako príspevok u neverejného. Tí budú ešte v ťažšej hospodárskej situácii. Preto potrebujeme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ja to celé chcem iba trošku nadľahčiť. Pán poslanec Mihál spomínal vo vzťahu k pani, teda k pozmeňováku v minulosti, ktorý podala pani poslankyňa Tomanová, že kto všetko ten pozmeňujúci návrh podporil, vymenoval tu mená našich poslancov, a teda dúfa, že takisto ten jeho pozmeňujúci návrh bude podporený. No, ja by som mu na to povedal, že niekedy podpora pozmeňujúcich návrhov nesúvisí len s obsahom pozmeňujúceho návrhu. Ide možno skôr o to, že po prvé pani poslankyňa Tomanová je sympatickejšia ako vy, je krajšia ako vy a fakt iba to nadľahčujem, nemá nemanželské deti, tak možno aj preto podporili ten je návrh moji kolegovia.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, veľmi si cením, že ste prevzali môj pozmeňujúci návrh, musím však povedať, že by ste museli prevziať ešte ďalších minimálne šesť, dnes už sedem bodov, ktoré s tým súvisia, pretože to bolo vtedy veľmi narýchlo pripravené, a ja sa hlásim k tomuto opatreniu, pretože, pán poslanec, z pohľadávky nikto nezaplatí energie v zariadeniach, ani nikto nenakúpi stravu. Dnes možno konštatovať, a to zaviedol zákon práve o sociálnych službách, že práve sociálne služby poskytujú verejní-neverejní poskytovatelia. Neverejní zväčša na neziskovej báze, ale môžu ju poskytovať aj podnikatelia, ktorí môžu mať aj skutočne zisk na poskytovaní sociálnych služieb. Ten, kto na to má, pôjde určite k tomu súkromnému poskytovateľovi, ktorý ho bude ofukovať a všetko mu zariadi. Sú to neverejní poskytovatelia. Ja sa spýtam, pán Mihál, čo si myslíte, starý človek, ktorý žije doma, sa rozhodne kúpiť si pražskú šunku, toastovú šunku alebo obyčajný kabanos? Ja vám poviem, obyčajný kabanos. Čiže takto je treba aj rozmýšľať, pretože kým neverejnému poskytovateľovi môžete túto úlohu iba ponúknuť, či ju bude zabezpečovať, verejný poskytovateľ ju musí zabezpečiť. Čiže je tu otázka toho, kto sociálne služby môže a kto ich musí zabezpečovať. Vždy musí byť postavený ten, kto ich musí poskytovať. Zabudli ste povedať, že 10-tisíc eur ako majetok, ktorý sa posudzuje pri poskytovaní opatrovateľskej služby, výrazne obmedzuje ľudí a núti ich platiť opatrovateľskú službu v takom rozsahu, že na to nemajú. A ďalšia vec, stále zabúdate a s tým ste odmietli s posmechom môj pozmeňujúci návrh v decembri, keď ste povedali, že Tomanová chce, aby ten, kto má príjem 360 eur, aby neplatil úhradu. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. K pánovi poslancovi Blanárovi ešte raz zdôrazním, že veľmi často vo svojich prejavoch zabúdate na inštitút ochrany príjmu, a práve o tom bolo moje vystúpenie, že som vám chcel pomôcť práve tým, aby sa zmenilo pravidlo o ochrane príjmu. Pretože zdôrazňujem ešte raz, ak pripustíte stav, kedy dôchodca, ktorý má relatívne vysoký dôchodok 500 - 600 eur, pretože aj takí sú v zariadeniach, a to dobre viete, platil z jeho pohľadu symbolických 180 eur a zbytok doplácate vy ako samospráva, tak potom skutočne platí to, čo ste povedali sám, že samospráva nemá peniaze na to, aby tie zariadenia zveľaďovala, rozširovala, stavala nové. Jednoducho tých 15-tisíc ľudí, ktorí čaká v poradovníkoch, čaká preto, lebo sa netvoria nové miesta, a netvoria sa preto, lebo nie sú peniaze na prevádzku. Tak to jednoducho je.
Pani poslankyňa Hufková. Tie nedoplatky, ktoré musia zaplatiť dediči a v dedičskom konaní a tak ďalej. Veď na tom sa v tejto novele nič nezmenilo. Takto to funguje od roku 2008. Či tam bude povinnosť úhrady 50 %, alebo nebude, to je úplne, ale úplne jedno. Aj teraz, pokiaľ tento zákon ešte neplatí, aj teraz sa tvoria pohľadávky voči klientom, ktorí platia menej kvôli tej ochrane príjmu, a v dedičskom konaní sa potom tieto nedoplatky takýmto spôsobom riešia. Čiže tá tzv. moja novela na tomto nič nezmenila. Určite vás rada bude informovať o podstate pani exministerka Tomanová, ktorá to v roku 2008 vlastne pustila do obehu. A som rád, pani poslankyňa Tomanová, že ste sa prihlásili k tomu môjmu "pozmeňováku", a verím, teda že nielen verbálne, ale že aj potvrdíte hlasovaním.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, ctené dámy kolegyne, ctení páni poslanci, dovoľte, aby som zaujal veľmi krátke stanovisko. Tento zákon sa teda pozmeňujúcim návrhom, ktorý si vyžiadal terén a ktorý si vyžiadali občania, rozšíril aj o zmenu v zákone o sociálnych službách. Dovoľte mi, aby som sa vyjadril najprv k tej prvej časti, k tej zdravotníckej časti. Myslím si, že či už vystupovali koaliční, či opoziční poslanci, je všeobecný súhlas s podstatou zákona a na tie výhrady, ktoré mali, myslím si, že tí, ktorí sledujete zdravotníctvo, viete, že akákoľvek výhrada smerom k úradu pre dohľad alebo k zdravotnej poisťovni bola z môjho pohľadu naozaj smerovaná čisto zo zištných cieľov sanovania financií súkromných zdravotných poisťovní. Tento návrh je naozaj o spravodlivosti, ale aj o tom, aby na ústredných orgánoch štátnej správy, aby na nezávislých úradoch nesedeli nominanti súkromných zdravotných poisťovní.
A čo sa týka druhej, sociálnej časti, dovoľte mi, aby som sa ako navrhovateľ vyjadril, nesúhlasím s pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Mihála. Myslím si, že z môjho pohľadu a pohľadu ľudí, ktorí nám neustále z terénu píšu, jeho pôsobenie bolo z môjho pohľadu absolútne asociálne a nemyslím si, že je správne, aby niekto, kto nepozná samosprávu, kto ju dehonestuje a kritizuje, dal pozmeňujúci návrh, ktorý je k tomu ešte čistým plagiátorstvom. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som predložil návrh predmetného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 609/2007 Z. z. v druhom čítaní.
Návrh zákona má za cieľ zjednodušiť administratívnu náročnosť pre výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energií, ktorí vyrábajú a dodávajú elektrinu z výrobného zariadenia s celkovým inštalovaným výkonom do 10 kW. V uvedenom prípade ide o výrobcov, ktorí vyrobenú elektrinu prednostne dodávajú do vlastnej siete pre svoju spotrebu a prípadný prebytok do distribučnej siete. V podstate sa jedná o to, že z inštalovaných výkonov, ktoré sú do 10 kW z obnoviteľných zdrojov, ktoré sú umiestnené prevažne v rodinných domoch alebo na rodinných domoch, nie je možné dosiahnuť taký objem vyrobenej energie, aby vznikla daňová povinnosť pre výrobcu, pretože základom dane je množstvo elektriny vyjadrené v MWh násobené príslušnou sadzbou dane, ktorá predstavuje v tomto prípade 1,32 eur na MWh, a nie je technicky ani teoreticky možné, aby sa z inštalovaného výkonu do 10 kW vyrobilo také množstvo energie, ktoré podlieha dani. Preto je potrebné, aby sme vylúčili tieto povinnosti voči príslušnému colnému úradu, t. z. evidenčná, registračná povinnosť ako platiteľa dane pre takéto subjekty, a zároveň, čo je najdôležitejšie, aby nemuseli podávať daňové priznanie na spotrebnú daň z elektriny, ktoré každý mesiac do 24. v príslušnom mesiaci alebo v nasledujúcom mesiaci musia tieto subjekty podávať, a na záver tam napíšu nulová povinnosť vo vlastnej dani na spotrebnú daň z elektriny. Zjednodušene je to taký prvý krok k tomu, aby sme ešte ďalej zjednodušili administratívu a podporu takýchto malých výrobcov z obnoviteľných zdrojov energií do 10 kW s tým, že pre nás, ako pre štát dosiahnutie napríklad 5 000 kW inštalovaného výkonu vhodnejšie a lepšie, keď to nainštaluje a dosiahne sa 5-tisíc kW, keď to dosiahne, nainštaluje tisíc subjektov s výkonom napríklad 5 kW, ako keď to zabezpečí 10 subjektov s výkonom 500 kW, pretože aj z hľadiska zamestnanosti, ale aj z hľadiska vzťahu tých domácností k environmentu ako takému, ale aj k vlastnej spotrebe elektriny je to, myslím, že výhodnejšie pre štát. Preto je ambíciou tejto novely zadefinovať tzv. malých výrobcov z malých zdrojov do 10 kW, ktorí pôjdu iným smerom ako tí veľkí, ktorých základným cieľom je podnikanie, ktoré ja nespochybňujem, ale u týchto malých je základným cieľom najmä ten environpocit a to, že si časť z vlastnej spotreby zabezpečí vlastnou výrobou a, samozrejme, je možno v treťom slede aj nejaká návratnosť takéhoto projektu, ktorá v súčasnosti osciluje niekde okolo 10 rokov. Takže podpora štátu v tejto oblasti môže byť finančná, ktorá sa z časti aj deje, ale veľmi dôležitá, pomerne jednoduchá a pre štát lacná je takáto podpora, že sa odbúrajú tieto nadbytočné administratívne, a dovolím si tvrdiť, niekedy až byrokratické úkony, ktoré znepríjemňujú život tým, ktorí chcú a cítia environmentálne a chcú zabezpečiť časť svojej spotreby z takýchto zdrojov, a jednoducho tú bariéru, ktorú v súčasnosti majú, tá bariéra, ktorú v súčasnosti majú, ich odradzuje od takého prístupu a zmyslom tejto novely zákona a, samozrejme, aj pozmeňovacieho návrhu, ktorý predložím o chvíľu, je to, aby sme túto bariéru odstránili.
Z mojej strany na úvod všetko, ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte, aby som vás oboznámil o spoločnej správe výborov, ktorú máte pod tlačou 30a. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Vážneho na vydanie zákona, ktorý sa mení a dopĺňa zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov (tlač 30) v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov o prerokovaní návrhu zákona. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 31 zo 16. mája 2012 pridelila návrh poslanca Vážneho týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky, je to: výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o návrhu stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská:
1. odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi - Výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 24 zo dňa 13. júna 2012, Ústavnoprávny výbor uznesením č. 14 zo dňa 13. júna 2012 a Výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 23 zo dňa 12. júna 2012. Z uznesenia výboru Národnej rady Slovenskej republiky uvedeného pod bodom 3 tejto spoločnej správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte pred sebou v spoločnej správe pod bodom 4.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1, 2, 3, 4 a 7 hlasovať s návrhom gestorského výboru schváliť, o bodoch spoločnej správy č. 5 a 6 hlasovať s návrhom gestorského výboru neschváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslanca Vážneho schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Pani predsedajúca, prosím otvoriť rozpravu.

Ďakujem. Vážená podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte, aby som predložil pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Vážneho k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky tiež Vážneho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, ktorý máte ako tlač 30.
1. Mení sa názov. K názvu zákona sa pripájajú tieto slová: "a o zmene a doplnení niektorých zákonov". Odôvodnenie: Ide o legislatívno-technické zmeny.
2. Za čl. I sa vkladajú nové čl. II až V, ktoré znejú:
"Čl. II. Zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov sa mení takto:
1. V § 2 sa v písm. b) vkladá nový bod 44, ktorý znie:
"44. malým zdrojom zariadenie na výboru elektriny z obnoviteľného zdroja s celkovým inštalovaným výkonom do 10 kW". Ustanovením sa definuje malý výrobca elektriny vyrobenej z obnoviteľného zdroja, ktorým je osoba, ktorá vyrába a dodáva elektrinu vyrobenú z obnoviteľného zdroja s celkovým inštalovaným výkonom do 10 kW.
2. § 4 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
"(3) Podnikaním v energetike nie je výroba elektriny v malom zdroji výrobcom, ak si neuplatňuje podporu doplatkom podľa osobitného predpisu (odkaz na 4d) a ktorý je zároveň odberateľom elektriny v domácnosti a jeho ročná výroba elektriny nepresiahne 1,5-násobok 12-mesačnej skutočnej spotreby odberného miesta prepočítanej na základe priemernej dennej spotreby podľa posledného vyúčtovania odberateľa v domácnosti. Pri nových odberných miestach sa 12 mesačná skutočná spotreba elektriny nahradí projektovanou ročnou spotrebou elektriny uvedenou v stavebnom povolení. Na osoby podľa tohto odseku sa vzťahuje oznamovacia povinnosť podľa prvej vety § 5 ods. 5."
Poznámka pod čiarou v odkaze 4d znie: "§ 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."
Odôvodnenie je také, že malý výrobca elektriny, ktorý je zároveň odberateľom elektriny v domácnosti a vyrába maximálne 1,5-násobok vlastnej skutočnej spotreby, nie je podnikateľom v energetike. Pre malého výrobcu následne platia sadzby elektriny pre domácnosti. Pretože momentálne malý výrobca vyrába elektrinu, ale príslušná, a dodáva do distribučnej siete, ale príslušná distribučná sieť ho považuje za podnikateľa a to, čo v noci odoberá, keď nevyrába, tak mu účtuje sadzbu pre podnikateľa, ktorá je cca o 20 % vyššia a zase mu len znepríjemňuje život v tom, že vzal svoju energetickú spotrebu do vlastných rúk z časti a chce zabezpečiť environmentálnu výrobu elektriny a spätne mu "distribučka" účtuje podnikateľskú sadzbu. Pre malého výrobcu tiež platí oznamovacia povinnosť o začatí Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a toto ohraničenie inštalovaného výkonu, tých 1,5-násobok, ktorého výška závisí od spotrebného miesta, má za cieľ to, aby príslušní výrobcovia inštalovali malé zdroje s výkonom, a to je aj tá filozofia tohto pozmeňujúceho návrhu. S takým výkonom, ktorý prevažne pokrýva ich vlastnú spotrebu, to jest, aby nevyrábali veľké prebytky, ktoré by musela distribučná spoločnosť potom vykupovať, a pri ich veľkom množstve by mohlo aj rozkývať sieť distribučnej spoločnosti. Toto opatrenie zabezpečí, aby výrobca dimenzoval svoj malý zdroj prevažne na krytie vlastnej spotreby a ten prebytok, ktorý je minimálny by spätne dodával do distribučnej siete, tak aby sa ten prebytok nestratil. Takýto malý výrobca tiež nemusí žiadať povolenie na podnikanie, to je ďalšia úľava, ale na podnikanie v energetike, pardon, to je ďalšia úľava, ale stačí, ak splní svoju oznamovaciu povinnosť voči Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.
Ďalej je to čl. III v tomto pozmeňovacom návrhu k zákonu č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení takto:
1. § 3 sa dopĺňa ods. 11, ktorý znie:
"(11) Pri výrobe elektriny, ktorá sa nepovažuje za podnikanie v energetike sa na výrobcu nevzťahujú povinnosti podľa § 4 ods. 2."
Takýto malý výrobca bude oslobodený od administratívnych povinností, ktoré sú pre malý zdroj nadbytočné. Administratívne zaťažujú nielen výrobcu, ale aj ÚRSO, aj príslušnú distribučnú spoločnosť, resp. sú duplicitné, ako napríklad povinnosť oznámiť predpokladané množstvo dodanej elektriny úradu do 15. augusta príslušného roku na nasledujúci kalendárny rok, pričom zase podľa § 21 zákona 656 o energetike má obdobné informácie povinnosť poskytnúť úradu každoročne do 30. mája.
2. V § 4 ods. 1 sa v písmenách b) a c) sa za slová "za kalendárny mesiac" vkladajú slová "alebo v prípade malého zdroja (odkaz na 11a) za kalendárny rok". Poznámka pod čiarou v odkaze 11a znie "§2 písm. b) bod 44 zákona č. 656/2004 Z. z."
Tento návrh upravuje povinnosť vyhotoviť účtovný doklad skutočne vyrobeného množstva elektriny prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy nie na mesačnej báze, ale na ročnej báze. A touto úpravou sa tiež odstráni 12-násobne administratívna záťaž pre takýto malý zdroj, ktorý nie je prioritne zameraný na nejaké podnikanie a na nejaký finančný benefit, ale prioritne je zameraný na svoj enviropocit a zaťažujeme ho takisto 12-násobnou fakturáciou a táto fakturácia postačuje v priebehu za jeden príslušný rok. Teda za kalendárny rok. Čiže toľkoto, je to zjednodušenie, ktoré som povedal pri uvedení zákona, ktorý sa týkal tej spotrebnej dane z elektriny.
Toto zjednodušenie zasahuje aj do zákona o energetike, aj do zákona o obnoviteľných zdrojov, kde tento malý výrobca do 10 kW má dve možnosti. Buď si zvolí cestu ako podnikateľ a bude distribučka, od neho vykupuje elektrinu na krytie strát a zároveň mu platí aj doplatok za vyrobenú elektrinu, ale je na ňom pomerne vysoká administratívna záťaž a administratívne úkony súvisiace so štatútom podnikateľa ako takého, alebo podľa takejto novely si zvolí cestu, že nie je podnikateľ. Distribučka od neho vykúpi iba elektrinu, ktorú dodá na krytie strát a odpadá mu doplatok, ale zas mu odpadajú aj tie administratívne povinnosti, ktoré súvisia s tým, že nie je podnikateľ v energetike a zároveň je odstránené aj to, že príslušná distribučná spoločnosť mu nebude účtovať tarifu, ktorú odoberá od distribučnej spoločnosti vtedy, keď nevyrába z vlastného zdroja. Nebude mu účtovať tarifu podnikateľskú, ale tarifu pre domácnosti, ktorá je o necelých 20 % nižšia. Čiže takto sa snažíme získať zvýšený apetít tých občanov a domácností, ktorí chcú vziať časť svojej energetickej spotreby do vlastných rúk, a chceme odbúrať niektoré administratívno-byrokratické úkony, ktoré s tým súvisia. Je to taký prvý krok pri zadefinovaní tohto malého zdroja do 10 kW a, samozrejme, zrejme budú pokračovať aj ďalšie, ale je treba tento prvý krok spustiť tak, aby mohli byť tie ďalšie nadstavbové kroky byť realizované.
Takisto mi dovoľte, aby som tento pozmeňujúci návrh ešte doplnil o nejaké ďalšie. Tie ďalšie sú najmä, najmä problematika biopalív, kde predchádzajúca vláda zaviedla alebo uložila zákonom povinnosti primiešavať biopalivá pre našu lodnú dopravu. Biopalivá do nafty pre našu lodnú dopravu na našom území, pričom ale táto povinnosť nebola definovaná striktne. Slovensko sa rozhodlo pred rokom a pol, že je potrebné primiešavať tieto biopalivá. Z toho ekologického hľadiska je to v poriadku, ale v podstate Slovenská republika a lodní dopravcovia sú týmto diskriminovaní, najmä aj nielen lodní dopravcovia, ale aj predajcovia pohonných hmôt. Pričom sa zase sčasti odbúrava aj administratívna náročnosť. Problém je v tom, že naše susedné krajiny sa nerozhodli akceptovať túto možnosť, a tí nemajú túto povinnosť v lodnej doprave primiešavať biopalivá do pohonných hmôt v lodnej doprave a tým pádom sú naši predajcovia aj naša lodná doprava svojim spôsobom diskriminované, čiže toto ustanovenie má za cieľ odstrániť túto povinnosť. Musím ho celé predniesť, lebo tak mi káže rokovací poriadok.
Takže sme stále v pozmeňujúcom návrhu v mojom v čl. III a pokračujem bodom 3, kde v § 14a ods. 3 prvá veta znie:
"Právnická osoba alebo fyzická osoba podľa ods. 2 je povinná plnenie povinností podľa ods. 1 zabezpečiť za kalendárny štvrťrok prostredníctvom pohonných látok s obsahom biopalív, pričom minimálny obsah biopalív v každom litri jednotlivého druhu pohonných látok je ustanovený v prílohe č. 1, najviac však v množstve ustanovenom v technickom predpise upravujúcom kvalitu pohonných látok (odkaz na 17e), ak tento zákon v ods. 11 neustanovuje inak." Navrhovaná zmena upresňuje znenie povinnosti, ktorá vyplýva zo zosúladenia povinností plnenia minimálneho obsahu a podávania príslušného hlásenia.
4. § 14a ods. 4 znie: "(4) Právnická osoba alebo fyzická osoba podľa ods. 2 je povinná najneskôr do 25. dňa po skončení kalendárneho štvrťroka podávať colnému úradu hlásenie o plnení povinností uvádzať na trh pohonné látky s obsahom biopalív (ďalej len "hlásenie"), a to na tlačive, ktorého vzor zverejní Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky na svojom webovom sídle. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky údaje z hlásení poskytne ministerstvu a Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo životného prostredia"), a to do 60 dní po skončení kalendárneho štvrťroka, za ktorý bolo podané hlásenie colnému úradu." V záujme vyhodnocovania plnenia záväzkov Slovenskej republiky v oblasti biopalív je potrebné zabezpečiť poskytovanie relevantných informácií pre ministerstvo hospodárstva a ministerstvo životného prostredia.
5. V § 14 sa ods. 7 dopĺňa písmenom c), ktoré z nie: "c) minerálny olej, ktorým je vodná prevádzková látka podľa osobitného predpisu (odkaz na 17ha)". Poznámka pod čiarou k odkazu 17ha znie: "17ha) § 10 ods. 1 písm. c) zákona č. 98/2004 Z. z. pre plnenie cieľov využívania obnoviteľných zdrojov energie v doprave sa nezapočítava spotreba motorovej nafty v lodnej doprave." A tu je vlastne to, čo som povedal vzhľadom na to, že v susedných krajinách na Dunaji nie je takáto povinnosť, sú dodávatelia takejto nafty na Slovensku diskriminovaní v porovnaní s predajcami v Maďarsku, v Rakúsku a návrh zabezpečuje, aby predať motorovej nafty v lodnej doprave bol konkurencieschopný okolitým krajinám.
6. § 14a sa dopĺňa ods. 11, ktorý znie: "(11) Ak sa na trh uvádza pohonná látka s obsahom biopalív a podľa § 2 ods. 4 písm. i) plnenie povinností podľa ods. 1 je možné zabezpečiť aj prostredníctvom biopaliva podľa § 2 ods. 4 písm. i)." Návrh upresňuje, že je možné plnenie povinností minimálne energetického obsahu biopalivom.
7. V § 14 ods. 6 sa slová "Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky" (ďalej len "ministerstvo životného prostredia") nahrádzajú slovami "ministerstvom životného prostredia". Ide o legislatívno-technickú úpravu.
8. V § 14d ods. 5 slová "dva roky" sa nahrádzajú slovami "päť rokov". Pôvodne navrhovaná platnosť osvedčenia je 2 roky, čo je nedostatočné, preto sa navrhuje z dôvodu zníženia administratívy predĺžiť platnosť osvedčenia na príslušných 5 rokov.
9. V § 14d ods. 6 slová "ďalšie dva roky" sa nahrádzajú slovami slovami "ďalších päť rokov". Navrhuje sa, aby platnosť osvedčenia sa predĺžila na z dvoch na päť rokov, čo je primerané vo vzťahu k zmene vyššie uvedenej platnosti osvedčenia.
10. Za § 18c sa vkladá § 18d, ktorý vrátane nadpisu znie: "§ 18d) Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. augusta 2012. Platnosť osvedčenia odbornej spôsobilosti na účely overovania výpočtu emisií, ktoré bolo vydané do 1. augusta 2012 sa predlžuje na 5 rokov od jeho vydania, ak o to do 30. decembra 2012 odborne spôsobilá osoba požiada ministerstvo životného prostredia. Ministerstvo životného prostredia po doručení žiadosti údaje upraví v registri odborne spôsobilých osôb na účely overovania výpočtu." Toto prechodné ustanovenie rieši vydanie osvedčenia pred nadobudnutím účinnosti tejto novely.
11. V prílohe č. 1 v tabuľke č. 1 sa slová "271 19 41, 271 19 45 a 271 019 49" (správne má byť "2710 19 41, 2710 19 45 a 2710 19 49" - pozn. red.) nahrádzajú slovami " 271 020 11, 271 020 15, 271 020 17 a 271 020 19" a v tabuľke č. 2 sa slová "271 011 41, 271 011 45 a 271 011 49" nahrádzajú slovami "271 012 41, 271 012 45 a 271 012 49". Ustanovenie sa navrhuje upraviť v nadväznosti na prijatie nového harmonizovaného colného sadzobníka.
Dámy a páni, ešte vás musím chvíľu otravovať v rámci tohto pozmeňujúceho návrhu v tom duchu, že je potrebné riešiť aj zákon o dani z príjmov, ktorý otváram článkom IV. Predchádzajúca vláda, som si vedomý tohto neštandardného spôsobu riešenia situácie, predložením takéhoto pozmeňujúceho návrhu, ktorý z časti nesúvisí s prerokovávaním návrhom zákona, ale je nevyhnutné urýchlene riešiť túto kritickú situáciu, ktorá vznikla ako v dani z emisií, tak aj v rezorte práce sociálnych vecí, ktoré za chvíľočku uvediem. Čiže predchádzajúca vláda zaviedla daň tzv. daň z emisií na roky 2011 - 2012 vo výške 80 % výnosu z ich následného predaja. Takto zavedenú daň však musíme zrušiť, a to vo veľmi rýchlom termíne, pretože existuje nález Ústavného súdu a Európska komisia začala konanie voči Slovenskej republike a poškodené spoločnosti pripravujú arbitráže, pardon. Neexistuje nálež, ale vyjadrenie Ústavného súdu. Nález bude nasledovať za chvíľu, prepáčte, a poškodené spoločnosti pripravujú arbitráže, ak nezjednáme nápravu do 30. 6. 2012. Podstata návrhu spočíva v tom, že tie... (Krátka pauza.), prepáčte, že tie spoločnosti, ktoré sú podľa súčasného platného právneho predpisu povinné do 30. 6. zaplatiť preddavky na daň z emisií, ak ich teda zaplatia a dôjde k zmene zákona, štát ich bud musieť a, samozrejme, pod tlakom Ústavného súdu a pod tlakom oznámenia európskej komisie, štát bude musieť tieto preddavky spoločnostiam vrátiť aj s príslušnými sankciami. Je preto zmyslom tohto zákona, aby sme do 30. 6., aby tento zákon do tridsiateho, aby táto novela zákona do 30. 6. nadobudla účinnosť a aby tieto preddavky na daň z emisií nemuseli tieto dotknuté subjekty platiť.
Zase len zmyslom alebo podstata filozofie, nechcem teraz nadávať na predchádzajúcu vládu, pretože podstata tej dane z emisií podľa môjho názoru mala určité "ratio", akurát nebola dotiahnutá do konca a subjekty musia v súčasnosti platiť nielen preddavky, ale aj vlastnú daň z emisií vo výške 80 % z výnosu ich predaja a tento stav, ktorý tu navrhujeme, ruší túto daň z emisií vrátane preddavkov vo výške 80 % a opätovne zavádza daň z príjmu, ktorá bola pri tejto dani z emisií zrušená. Mne na tomto chýba len to, že v podstate hasíme ten stav, ktorý sme dostali či už od Európskej komisie, tak aj od Ústavného súdu, aby sme neurobili na Slovensku ďalšie a ďalšie problémy s tým vrátením preddavkov na daň z emisií vrátane sankcií, ktoré štát postihnú. Ale chýba mi tu tá koncovka, že ako sa to bude vlastne riešiť v budúcnosti, tak aby mali aj emisie a celý systém okolo emisií, aby mal určitý systém a aby tieto emisné procesy nepodliehali nejakým komplikovaným machináciám. Preto vyzývam z tohto postu ministerstvo životného prostredia, ako aj ministerstvo financií, aby sa neuspokojili s tým, ak tento návrh schválime, ktorý hasí ten stav, ktorý je, ale aby pripravili v čo najkratšom čase koncepčné riešenie, ktoré zabezpečí všetky pochybnosti okolo obchodovania s emisiami, lebo momentálny stav určite nemotivuje tieto veľké spoločnosti k tomu, aby neprodukovali také alebo vyššie množstvo emisií, a nemotivuje k tomu, aby znižovali emisie ako také. Ale riešme ten stav, ktorý tu musíme hasiť a ktorý je tu na stole.
Preto si dovolím predložiť v rámci čl. IV zmenu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 177/2004 Z. z., zákona č. 191/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 538/2004 z. z., zákona č. 539/2004 Z. z., zákona č. 659/2004 Z. z., zákona č. 68/2005 Z. z., zákona č. 31/2005 Z. z. (správne má byť: zákona č. 314/2005 Z. z. - pozn. red.), zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 688/2006 Z. z., zákona č. 76/2007 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 530/2007 Z. z., zákona č. 561/2007 Z. z., zákona č. 621/2007 Z. z., zákona č. 653/2007 Z. z., zákona č. 168/2008 Z. z., to som ešte len v polovici, zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z., zákona č. 563/2008 Z. z., zákona č. 567/2008 Z. z., zákona č. 60/2009 Z. z., zákona č. 184/2009 Z. z., zákona č. 185/2009 Z. z., zákona č. 504/2009 Z. z., zákona č. 563/2009 Z. z., zákona č. 374/2010 Z. z., zákona č. 548/2010 Z. z., zákona č. 129/2011 Z. z., zákona č. 231/2011 Z.z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 362/2011 Z. z, zákona č. 406/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 548/2011 Z. z. a zákona č. 69/2012 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 1 ods. 1 sa vypúšťa písmeno c).
2. V § 9 ods. 2 sa vypúšťa písmeno x).
Doterajšie písmeno y) sa označuje ako x).
3. V § 13 ods. 2 sa vypúšťa písmeno j).
4. V § 21 ods. 2 sa vypúšťa písmeno l).
A doterajšie písmeno m) sa označuje ako l).
5. V § 51b sa vypúšťa, a, prepáčte, § 51b sa vypúšťa.
6. V § 51c ods. 2 sa vypúšťajú slová "a na správu dane bez emisných kvót".
7. Za § 52o sa vkladá § 52p, ktorý vrátane nadpisu znie:
§ 52p
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 30. júna 2012.
(1) Ustanovenia § 51b v znení účinnom od 29. júna 2012 sa použijú pri podávaní daňového priznania k dani z emisných kvót za posledné zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu do roka 2012, pričom ustanovenie § 52j ods. 9 sa neuplatní.
(2) Ustanovenia § 9 ods. 2 písm. x) a § 13 ods. 2 písm. j) v znení účinnom do 29. júna 2012 sa použijú na výnosy (príjmy) z predaja emisných kvót bezodplatne pridelených a zapísaných v roku 2011podľa osobitného predpisu (odkaz na 59h) plynúce povinnému účastníkovi schémy obchodovania (odkaz na 59f), ktorý vykonáva činnosti podľa osobitného predpisu (odkaz na 59g), pričom ustanovenie § 52j ods. 8 sa neuplatní. Výnosy (príjmy) z predaja emisných kvót bezodplatne pridelených a zapísaných v roku 2012 podľa osobitného predpisu (odkaz na 59h) plynúce, pardon, povinnému účastníkovi schémy obchodovania (odkaz na 59f), ktorý vykonáva činnosti podľa osobitného predpisu (odkaz na 59g) sú súčasťou základu dane. Výnosy (príjmy) z predaja emisných kvót bezodplatne pridelených a zapísaných v roku 2012 podľa osobitného predpisu (odkaz na 59h) plynúce do 29. júna 2012 povinnému účastníkovi schémy obchodovania (odkaz na 59f), ktorý vykonáva činnosti podľa osobitného predpisu (odkaz na 59g) sú súčasťou základu dane pri podaní daňového priznania k dani z príjmov po 29. júni 2012. Ak tieto výnosy (príjmy) z predaja emisných kvót bezodplatne pridelených a zapísaných v roku 2012 podľa osobitného predpisu (odkaz na 59h) plynúce do 29. júna 2012 neboli súčasťou základu dane v daňovom priznaní k dani z príjmov podanom do 29. júna 2012 a nie sú súčasťou základu dane z emisných kvót, daňovník je povinný zahrnúť ich do základu dane v bezprostredne nasledujúcom zdaňovacom období.
(3) Ustanovenia § 1 ods. 1 písm. c), pardon, § 21 ods. 2 písm. l) a § 51c ods. 2 v znení účinnom do 29. júna 2012 sa uplatnia na daňovú povinnosť k dani z emisných kvót, ktorá vznikla za posledné zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu roka 2012, pričom ustanovenie § 52j ods. 10 sa neuplatní.
(4) Ak daňovník zaplatil preddavky na daň z emisných kvót na rok 2012, uplatní sa primerane postup podľa § 42 ods. 13.
Odôvodnenie.
Navrhovanou úpravou sa ruší daň z emisných kvót na rok 2012. Ustanovenia § 51 b zákona o dani z príjmov sa už nepoužijú pri vyčíslení daňovej povinnosti a podaní daňového priznania k dani z emisných kvót za zdaňovacie obdobie, ktorým je kalendárny rok 2012. Z dôvodu zrušenia dane z emisných kvót sa súčasne ruší aj oslobodenie od dane z príjmov, ktoré sa týka výnosov (príjmov) z predaja zapísaných emisných kvót na rok 2012. Zapísané emisné kvóty v roku 2012 nebudú podliehať dani z emisných kvót, ktorej sadzba bola stanovená, ako som už spomínal, vo výške 80 %, ale tieto výnosy plynúce z ich predaja budú súčasťou základu dane z príjmov a zdanenia ako súčasť základu dane z príjmov sadzbou dane v súčasnosti 19 %, tak ako to bolo pred zavedením dane z emisných kvót.
Takisto sa ešte ospravedlňujem, ale je potrebné riešiť aj článok V, ktorý je predmetom môjho pozmeňujúceho návrhu. Tento článok V rieši zákon o príspevku pri narodení dieťaťa, kde od 1. 8. 2012 mal byť spustený projekt elektronické služby ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny na úseku výkonu správy štátne sociálne dávky, sociálna pomoc a pomoc v hmotnej núdzi. Tento projekt priamo nadväzoval a bol priamo závislý na projekte ústredného portálu verejnej správy. K 1. 8. 2012 bola teda nastavená aj účinnosť všetkých zákonov, tak aby bolo možné podávať predmetné žiadosti, ktoré som vyššie spomenul elektronicky. Predchádzajúca vláda však pozastavila projekt ústredného portálu verejnej správy, nebolo možné získať ani len záväznú informáciu, kedy bude opätovne projekt spustený, preto ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny malo záujem vyriešiť takúto situáciu vlastnou elektronickou podateľňou. V súčasnosti však nie sú funkčné všetky služby ústredného portálu verejnej správy a nie je teda možné ukončiť projekt elektronické služby ministerstva práce vo veci sociálnych dávok, sociálnej pomoci a pomoci v hmotnej núdzi a neexistuje možnosť občanom teda podávať žiadosti elektronicky, tak ako to predpokladajú zákony s účinnosťou od 1. 8. 2012. Z tohto dôvodu je potrebné túto situáciu vyriešiť a posunúť účinnosť predmetného zákona č. 448 na 1. 7. 2012, čo tak činím mojím pozmeňujúcim návrhom čl. V., ktorý znie:
Zákon č. 468/2011 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení takto:
V čl. XI sa slová "1. augusta 2012" nahrádzajú slovami "1. júla 2013".
Doterajší Čl. II sa označuje ako Čl. VI.
3. Čl. VI znie:
"Čl. VI. Tento zákon nadobúda účinnosť 1. augusta 2012 okrem čl. IV, ktorý nadobúda účinnosť 30. júna 2012 a okrem Čl. V, ktorý nadobúda účinnosť 15. júla 2012."
Dovoľujem si požiadať spravodajcu, aby sme hlasovali o celom tomto mojom pozmeňujúcom návrhu, predloženom pozmeňujúcom návrhu, spoločne. Takisto sa vám chcem ospravedlniť, ale neexistuje iný režim, ako skrátiť takéto predkladanie, čiže musel som to otrocky celé prečítať. A je to tiež výzva na ministerstvo financií, aby už robili niečo s tým daňovým zákonom, lebo desať minúť som čítal všetky len tie novely zákona o dani z príjmov. Tiež chcem požiadať spoločného spravodajcu, aby sme o bode 7, ktorý je v spoločnej správe ohľadne účinnosti, hlasovali osobitne, pretože tento môj pozmeňujúci návrh rieši aj tento bod 7.
Dámy a páni, ešte raz sa ospravedlňujem a ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Musím povedať, že vítam filozofiu toho pôvodne predloženého návrhu zákona, a verím, že uľahčí život skutočne malým výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov. Zároveň môže pôsobiť motivačne a napokon sympaticky znie aj spomínaný argument o zvyšovaní energetickej sebestačnosti našich domácností a tých naozaj mikrovýrobcov elektrickej energie. Mám však otázku na predkladateľa, čo ho viedlo k stanoveniu hornej hranici inštalovaného výkonu pre potreby tohto zákona 10 kW, aj keď čiastočne sa zmienil o tom, že by tam malo ísť o tých výrobcov, u ktorých je ten presah minimálny, ale predsa si myslím, že keď už sa púšťame do takéhoto zákona, do takéhoto manévru, že by sme už naozaj mohli tú hranicu stanoviť vyššie, ak tomu nič zásadné nebráni, a navrhujem ju zvýšiť na dvojnásobok. Aby som len nechválil to, čo tu odznelo v podobe pozmeňovacích a doplňovacích návrhov, vnieslo podľa mňa dosť veľký chaos do toho celého a zo systémového hľadiska mnohé tie návrhy majú charakter nežiaducej nepriamej novely. Ja viem, že pán predkladateľ sa za to ospravedlnil, ale napriek tomu mi to veľmi kazí ten celkový umelecký dojem z toho pôvodného čistého a zrozumiteľného návrhu. Ďakujem za pochopenie.