3. schôdza

Jožko, poslanci SMER-u tu sú, oni tam sedia, len sú takí nenápadnejší. Takže aby si vedel. No a teraz vážne. Vážená pani predsedajúca, chcel som aj povedať, vážený pán minister istôt vlády pre občana, ale vidím, že odišiel zrovna. Panie poslankyne, páni poslanci, na úvod by som si dovolil veľmi pekne poďakovať predsedovi parlamentu, pánovi Paškovi, ktorý si mimoriadne zakladá na vážnosti a dôvere tohto parlamentu zato, že nám umožnil, aby tá naša čierna farba našich oblekov a košieľ, ktorú sme si symbolicky my v SaS dnes dali, bola zároveň nielen symbolom na vyjadrenie smútku nad dnešným dňom, ale aby zároveň symbolizovala aj hodinu, v ktorej ste nás takýmto nehoráznym spôsobom donútili prerokovávať zmluvu o trvalom eurovale. Áno, dámy a páni, toto je tá nová politická kultúra strany SMER, ktorú ste sľubovali. Vystúpenia k pravdepodobne najkľúčovejšiemu hlasovaniu v histórii Slovenskej republiky sa chýlia ku koncu. Počuli sme fundované, odborné vystúpenia mojich straníckych kolegov, napríklad Richarda Sulíka, ale aj iných, ktorí podľa mňa veľmi presne popísali to, čo, ako sa zdá, ste rozhodnutí zajtra spáchať. Áno, dámy a páni, spáchať je to správne pomenovanie úmyslu stlačiť tlačidlo za pri hlasovaní, ktoré nás v prípade rozhodovania o trvalom eurovale čaká. Ja som v podstate rád, že vystupujem v rozprave po pánovi poslancovi Miklošovi, ktorý obvinil viacerých, aj keď už tu, myslím, nie je, ktorý obvinil viacerých kolegov zo strany SaS z nejakého citového vydierania alebo z populizmu. A to z toho dôvodu, že ja tu budem viac tlmočiť názory iných ľudí, nie názory svoje. A pevne verím, že tých poslanec Mikloš z citového vydierania a z populizmu neobviní. Takže nebudem tu už hádzať čísla, fakty, argumenty. Moji kolegovia už obsiahli prakticky všetko. Ale prednesiem vám pár pozdravov spoza tejto budovy. Zo skutočného sveta. Od skutočných ľudí. Od tých ľudí, ktorými sa radi oháňate, ale ktorých názor vás evidentne dnes vôbec nezaujíma. Pred pár dňami som sa totiž rozhodol vyzvať občanov, nech mi napíšu, čo si o tomto všetkom myslia. Ponúkol som im možnosť pomocou mňa vyjadriť sa aj tu v Národnej rade Slovenskej republiky. Musím povedať, že nie som schopný z časových dôvodov tu prečítať všetky odkazy, došlo ich totiž neuveriteľné množstvo. Mnohé sa navyše v rôznych formách opakujú. Sála z nich rozhorčenie, hnev, ľútosť a smútok. Nuž, tak si vypočujte, vox populi, vypočujte si hlas ľudu. Zuzana sa vás pýta: "Prečo idete zachraňovať španielske banky, keď má Slovensko a jeho občania finančné problémy? To nás naozaj chcete do Bruselu predať ako otrokov?" Dávid napísal: "Toto nie je reprezentovanie národných záujmov. To je reprezentovanie vašich vlastných záujmov." Slávo vám odkazuje: "Keby som mal napísať pravdu, čo si o vašom konaní myslím, tak v lepšom prípade ma dajú zavrieť a v tom horšom odbachnúť. Zdierate slovenský národ, aby ste sa páčili pánom v Bruseli. Toľko budete dráždiť slovenský národ, až mu raz povolia nervy a prepukne peklo. Som pobúrený." Andrea napísala: "Mám 31 rokov, dva úvery. Rodičia mi síce do života finančne nepomohli, ale ani ma nezadlžili, a preto sa pýtam, ako vysvetlím svojim deťom, že moja generácia dala súhlas na také obrovské zadlženie tejto krajiny? Čo bude mať dopad ešte na ďalšie dve generácie. Ako vysvetlím svojim deťom, že ich musím požiadať o pomoc, lebo tento štát je tak zadlžený, že aj napriek tomu, že pracujem a platím dane, nebudem mať na slušný dôchodok? A ako ma presvedčíte, aby som vôbec priviedla na tento svet deti? A aká budúcnosť ich tu čaká? Nechcem, aby moje deti počúvali, že nie sú peniaze na záchranu života ich rodičov, že nie sú peniaze na slušný dôchodok ich rodičov. A to všetko preto, lebo zachránime súkromné banky v Španielsku, Nemecku a Grécku." Jakub vám odkazuje: "Je tomu 67 rokov, čo sme sa nakrátko dostali spod rúk nacistickej ríše, aby sme sa vrhli do náruče a do okov Sovietskeho zväzu. Už je tomu viac ako 20 rokov, čo sme sa dostali aj z neho. Okovy sme rozbili, ploty zbúrali a tábory pustnú. Znova sa však dostávame do moci ďalšieho byrokratického obra, ktorý nám prikazuje nezmysly z Bruselu. Už nepotrebuje železné okovy nato, aby sme mu otrocky slúžili, na to mu stačí trvalý euroval, a vy, poslanci a poslankyne, nám ho práve idete pripnúť." Radovan píše: "Tak strašne sa bojíte priznať, že ste spravili chybu, že ste schopní len tak nečinne sedieť vo vlaku, ktorý sa rúti na ľudí? Veď zatiahnuť brzdu nie je hanba. Svojou nerozvážnosťou potápate Slovensko a svojou zbabelosťou z neho vyháňate mladých ľudí." Mária vám odkazuje: "Mám 60 rokov. A z určitého uhla pohľadu mi to už môže byť jedno. Koľko rokov života mi ešte ostáva? Desať, pätnásť rokov? Nie som však ľahostajná, nakoľko sa jedná o budúcnosť mojich, našich aj vašich detí. Požičať si finančné prostriedky, aby som mohol požičať, je nielen proti zdravému rozumu, je to proti exaktnej logike." Attila napísal: "Nemáme na podporu našich nemocníc. Naše zdravotníctvo kolabuje. Školský systém nefunguje, rozpadávajú sa nám budovy základných škôl a omietka padá na naše deti. Nemáme na kúrenie, nemáme z čoho stavať nové cesty. Ešte ani len tú strechu nevieme dať zrekonštruovať na Krásnej Hôrke. Tak z čoho chceme podporiť euroval? Určite nechcem, aby sme podporili trvalý euroval. A to píšem v mene svojej celej rodiny a všetkých mojich známych." Igor, ale aj mnohí iní sa pýtajú: "Schválili by ste, dámy a páni, podobnú zmluvu ako súkromné osoby, keby sa jednalo o váš majetok? Vaše úspory a úspory vašich detí? Zaviažete sa niekomu posielať neobmedzene peniaze bez možnosti kontroly, bez klauzuly, ako sa dá zmluva ukončiť? Podpíšete takúto zmluvu, keby ste za ňu mali ručiť svojím majetkom? Napríklad svojím domom?" A na záver, Roman vám odkazuje: "Správate sa nezodpovedne voči spoluobčanom. Áno, voči spoluobčanom, a nie voči vašim poddaným. Správate sa nezodpovedne voči ďalším generáciám, ktorých naozaj uvrhnete nielen do nevoľníctva, ale aj do hanby. Pretože krajina, kde sa takto nakladá s verejnými prostriedkami a kde sú ľudia až na poslednom mieste, si zaslúži posmech a opovrhovanie za to, akých predstaviteľov si zvolila." Vážené dámy, vážení páni, nemyslím si, že sa v Národnej rade Slovenskej republiky nachádza väčšina, ktorá trvalý euroval zamietne. Naopak, viem, že sa tu už dávno sformovala väčšina, ktorá tieto smrtonosné európske opiáty podporuje. Ja s mojimi kolegami v strane SaS patríme k tej parlamentnej menšine, ktorá ich striktne odmieta. Takéto je naše presvedčenie. Vytvorili sme si ho na základe pozorovania reality a rozumného úsudku. A práve preto, že vnímame realitu, zostávame pri ňom. Dovolím si vás však upozorniť na jeden závažný paradox. Za oknami tejto budovy, v slovenských mestách a v slovenských dedinách prevláda úplne iný názor ako v tejto sále. Takže v menšine nie sme my. Ale v menšine ste vlastne vy. Obhajcovia a sluhovia eurovalu. Aspoň toto by vás malo pri hlasovaní zamraziť. Pretože svojej zodpovednosti za dnešné hlasovanie, za podporu tohto doslova vražedného projektu sa voči ľuďom na Slovensku, voči tej väčšine v slovenských mestách a dedinách, o ktorej som hovoril a ktorú zajtra zradíte, už nikdy, nikdy nezbavíte.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk).

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No, včera sme sa tu niekoľko hodín, a ešte sa dnes niekoľko budeme venovať spravodlivo rozhorčenému občanovi Lysému. Teraz zazneli tiež hlasy občanov. Zaujímavé je, že z nich vyvodzujeme protikladné závery. Rozhorčený občan Lysý je dôvodom na profesionálne osočenie riaditeľky Rozhlasu a televízie. Iní občania by zrejme boli obvinení z toho, že sú populisti. Už to tak chodí, občania tvoria populus, čiže ľud. A z toho, čo tu Ľubo Galko prečítal, tam bolo jedno veľmi zaujímavé tvrdenie, za ktorým stojím. Je to o tom zle zapnutom gombíku. Zatiahnuť brzdu nie je hanba. Nech je to akokoľvek, je vždy dobré poznať, že som blúdil, a vrátiť sa na cestu. Samozrejme, niekto to tak nevidí, niekto bude hovoriť o tom, že som emotívny, ale opäť, Slovensko nie je po uši v tom, o čom som hovoril predtým, a skôr, že tí druhí majú často maslo na hlave. Slovensko nemá tak veľa masla na hlave, a preto nie je tak neprístojné, aby sa zatiahla brzda. A odpoveď na tú otázku, aká je alternatíva, no, skúsili by sa na našu pozíciu, pozíciu SaS, postaviť Nemecko, Holandsko, Fínsko a ešte zopár krajín a odrazu by sa ukázalo, že sa musí nájsť alternatíva.

Ďakujem. Ja, keďže som povedala, ktoré sa týkalo, teda to pôvodné vystúpenie konkrétne materiálu, a je mi ľúto, že tu vystupujú poslanci, ktorí vystupujú politicky, a si to ani neprečítali. Tak by som doplnila pána poslanca Galka v tom, že je, bohužiaľ, nesmie byť výsledkom toho odmietnutie tohoto mechanizmu stability, pretože Európa, keď raz prešla na spoločnú menu, sa musí začať chovať ako spolok štátov, ktoré tú spoločnú menu majú, a výsledkom tej spoločnej meny je veľmi podobné alebo malo by byť podobné to, čo sa udialo v Nemeckej demokratickej a Nemeckej spolkovej republike, keď sa tieto republiky spojili a prešli na spoločnú menu. A musí nevyhnutne dôjsť k vyrovnávaniu podmienok a kvality života občanov na celom tomto území, kde je tá jedna mena. To znamená, že ja očakávam, že po tejto zmluve budú nasledovať podrobnosti o podmienkach, ktoré zabezpečia prosperitu tohoto spolku štátov a ktoré začnú konkrétne vyrovnávať teda, alebo zabezpečia to, že sa bude vyrovnávať životná úroveň a že nebudú také disproporcie alebo také nepochopenia, ako to nepochopili Gréci, keď si mysleli, že im patria rovnaké odmeny, ako platia odmeny občanom Nemeckého štátu, teda Spolkovej republiky Nemecko. Okrem toho, samozrejme, teda, že má z toho vyplývať, že keď štát nerobí menovú politiku, tak stratil určitý nástroj, ale musíme chápať, čo všetko nám to prinieslo. Tak ale, ja očakávam, že toto budú zhodnocovať ľudia, ktorí sa tomu venujú, a nie ja, ktorá som si to musela prečítať, lebo som bola spravodajca na našom výbore. Ale ja sedliackym rozumom, ak teda sa môžem. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Áno, ďakujem pekne. Pani poslankyňa Gabániová, chcem vám naozaj veľmi pekne poďakovať, lebo vy ste ma normálne prebrali v túto večernú hodinu. Čo ste to povedali? Idete vyrovnávať kvalitu života jednotlivých krajín Európskej únie tým, že chudobní, tí najchudobnejší idú doplácať na tých najbohatších? To nemôžete myslieť, nechajte ma dohovoriť. To nemôžete myslieť vážne toto, vy nejdete takéto niečo, viete, čo vy idete robiť? Vy idete hlasovať proti záujmom občanov vlastnej krajiny. Ja viem, že je to frustrujúce, ale keď je to pre vás frustrujúce, tak to nerobte. Pretože raz sa za to budete hanbiť. A ja si prajem len jedno, aby vám to vaši voliči, pretože ja som vám to nepovedal, ale mnohí tí ľudia, ktorí mi písali, tak to boli vaši voliči. Aby vám to tí vaši voliči raz spočítali.
Ďakujem pekne.

Pani predsedajúca, ďakujem za slovo a chcem sa aj poďakovať aj za to, za zaradenie napriek tým technickým problémom. Ja som už teda doobeda uviedol v podstate všetky argumenty, a preto chcem teraz len krátko reagovať a tu dávam verejný prísľub, že to nebude trvať dlhšie ako 15 minút.
Na úvod by som chcel pozdraviť fanúšky, fanúšičky a fanúšikov, ktorí tu vydržali celý deň. Aspoň máte teraz celkom dobrú predstavu o tom, ako málo platné sú argumenty. A jedno, čo poviete a prednesiete, tak dopočujete sa akurát - musíme, následky budú nedozerné, lebo geopolitika, samozrejme. Škoda, že odišiel Ivan Mikloš, že sa teda nepostavil debate, lebo mal som ešte niekoľko poznámok naňho, no, ale tak snáď sa to jedného dňa dozvie, alebo možnože počúva či pozerá, tak ešte nejaké dve - tri poznámky. Niekoľkokrát už bol uvádzaný nejaký príklad a sám ja chápem aj takú tú snahu ľudí, ktorí nevenujú sa dostatočne odbornej stránke tej tematike. Nie každý je ekonóm, tak snažia sa namáhať nejaké plastické príklady, aby tá predstavivosť bola lepšia. Ivan Mikloš uviedol príklad, no, tak horí dom, lebo tutok sused bol lenivý alebo, či čo to robil, fajčil cigaretu v posteli, zaspal. Horí dom a my teraz povieme, že nebudeme ho zachraňovať. Problém s eurozónou je taký, že ten sused tam fajčil, už sme teda obrovské množstvo vody doniesli, lenže ten sused fajčí naďalej. Namiesto toho, aby sme ho vykopli, ešte mu ani tie cigarety nezoberieme. A v podstate ten dom zapaľuje stále, znovu a znovu. No, veľmi ťažko sa potom funguje a potom, samozrejme, aj argumentovať, ako povedal Peter Osuský, tým mimoriadne konkrétnym a jasným rizikom, že teda náklady odmietnutia ESM by boli vysoké. Tiež ma mrzí, že neboli nijak nikdy nikým vyčíslené náklady na odmietnutie ESM, ale v každom prípade by sa jednalo o jednorazové náklady odmietnutia. Kdežto teraz budeme mať náklady rok čo rok preto, lebo po dvoch, po dva a pol roku zachraňovania môžme povedať, že sa plnou parou blížime smerom k transferovej únii, kde nie bohatí budú dotovať chudobných, respektíve nie vždy, kde sa ale stane, že chudobní a pracovití, skromne žijúci budú dotovať takých, ktorí si žijú ďaleko nad svoje pomery a nechcú zliezť z toho, z toho, z tej vysokej úrovne životnej. Lebo keby mala byť pravda, že musíme byť solidárni a tá únia má byť jedna krajina, tak potom poďme dotovať Bulharsko, tí sú na tom určite horšie ako Gréci a sú na tom aj horšie ako my, tam by aspoň ten pojem solidarita dával nejaký zmysel. No, ale my sme prikovaní jednotnou menou a teraz počúvame argument, to bol ďalší od Ivana Mikloša, že nemôžeme byť čierny pasažier. My nie sme čierny pasažier, my sme si zaplatili riadne vstupenku. Splnili sme všetky podmienky na vstup do eurozóny. My sme sa nedostali podvodom do eurozóny a práve Ivan Mikloš vie o tom dosť veľa, ako sme sa dostali a takisto aj Peter Kažimír, a preto ma veľmi, veľmi tento argument prekvapuje hlavne z jeho úst, ktorý vlastne hovorí o tom, že my sme vlastne tutok nejakí potrimiskári, ktorí sa niekam dostali a teraz sú čierni pasažieri. My sme všetky podmienky splnili. Zároveň vravel Ivan Mikloš teda, že ale neponúkame žiadne riešenia, a to povedal aj pán poslanec Fronc, ktorý mi sľúbil, že si teda, keď mu to budem opakovať, tak si to pozrie v televízii. Riešenia, ktoré ponúkame, sú jasné, sú pomerne jednoduché, ale sú aj náročné. Určite nevravíme, že vstúpenie do eurovalu to je len zlé, a to, čo ponúkame my, je len dobré. Súhlasím s tvrdením, že nemáme na výber dobré a zlé riešenie. Máme na výber riešenie zlé. Možnože dosť zlé alebo riešenie katastrofálne, ktoré bude viesť k rozpadu eurozóny. Riešenia, ktoré ponúkame sú - odmietnuť zmluvu o trvalom eurovale. Ja viem, že niektorí si to nedokážu predstaviť, lebo jednoducho možnože naozaj tých chlebíčkov v Bruseli pojedli príliš veľa. Ako som už doobeda vravel, Slovensko je suverénna krajina, toto si môže dovoliť, tak ako si mohla dovoliť odmietnuť prvú pôžičku Grécku. Aj vtedy boli svetoví lídri a štandardné strany a celé tie omáčky, ale skrátka, my sme tú pôžičku odmietli. A tu si myslím, je, nie je správne od Ivana Mikloša tvrdiť, že v Bruseli to museli, musel on presadzovať. V Bruseli nie je čo presadzovať. V Bruseli sa oznámi výsledok rozhodnutia suverénnej Národnej rady. Pokiaľ teda si my tu nechceme rovno priznať, že naozaj sme tu nejaká, nejaké zoskúpenie bábok, ktoré dostane príkaz z Bruselu. Potom tu nebuďme, úplne zbytočne tu zabíjame čas.
Druhý náš návrh - odmietnuť platby z dočasného eurovalu. To sú práve tie platby na španielske banky. K tomu som hovoril doobeda dosť.
Tretí bod. Byť pripravený na možný rozpad eurozóny. Tu by som rád povedal, že my zo strany SaS, a už nie vonkoncom ja osobne, my nie sme proti Európe. Ja som sa zúčastnil referenda v dvetisíc štvrtom roku. Myslím si, že patríme do Európy, do Európskej únie, máme nárok na to a ja, čo sa mňa týka, chcel som, aby tam Slovensko bolo, preto som aj jasne vyjadril moju vôľu v roku 2004. Takisto som aj chcel a som robil všetko, čo bolo v mojich silách ako poradca vtedajšieho ministra financií Jána Počiatka, aby sme vstúpili do eurozóny. Čiže to nie je tak, že všetko, čo je z Bruselu, je zlé, ale, bohužiaľ, politici v Bruseli sediaci ma medzičasom napriek mojej nevôli, ma presvedčili o tom, že jednoducho ich slovo nemá dostatočnú hodnotu na to, aby sa človek mohol na to slovo spoliehať. To je môj osobný zážitok. V auguste 2010 som hlasoval za vznik dočasného eurovalu. A keď sme sa s kolegami o tom radili, som ich presviedčal, to je dobrá vec. My predsa nemôžme byť čiernymi pasažiermi, jednoducho musíme spolupracovať, lebo sme zväzkom niečoho, ale potom bolo slovo nedodržané tam, prísľub nedodržaný hentam. Ja som to všetko doobeda uvádzal. Jednoducho už tomuto spolku nemá zmysel veriť. Keď si pozriem posledné dva a pol roku, vždy, keď sme tu neboli samostatní, sme na to len doplatili. Veď to je holý fakt. Teraz jediné, čo si môžeme povedať, dobre, strčme hlavu do slučky, aby sme mali, aby sme mali pokoj. Takže treba byť pripravený na možný rozpad eurozóny preto, lebo všetko, čo svetoví lídri a štandardné strany robia, vedie euro rovno do záhuby. Ja dokonca sa obávam, že rubikon sme prekročili medzičasom.
Po štvrté. Treba začať naozaj výrazne šetriť na verejných výdavkoch. O tom som tiež doobeda vravel. To je tiež riešenie. Samozrejme, ani my si nemôžeme dovoliť žiť večne na dlh. Momentálne Slovensko robí veľké dlhy. Začalo to v roku 2008 počas prvej vlády Roberta Fica, kedy naše, naše deficity prudko išli hore, ešte aj v dvetisíc ôsmom roku bol náš celkový dlh 27 percent. Dnes je 50, tak, samozrejme, s týmto treba prestať. Preto treba začať šetriť.
Treba realizovať štrukturálne reformy. To je piaty náš návrh tak, aby sa zlepšilo podnikateľské prostredie, lebo len toto prostredie vie vytvoriť pracovné miesta, čo zvýši dane, a teda zníži dlhy.
No, posledný náš návrh - pokračovať v privatizácii a získané peniaze použiť na zníženie verejného dlhu. Šesť bodov, ktoré navrhujeme, šesť úplne konkrétnych bodov. Ja nerozumiem, v čom je tu problém, a áno, je úplne jednoduché povedať, no veď vy neponúkate žiadne riešenia. Lenže ako vidíte, ponúkame. Naopak, musím tvrdiť, naši odporcovia neponúkajú žiadne argumenty. Jediný argument je geopolitika, a nemáte žiadne riešenia, teda dva.
Pán poslanec Fronc sa pýtal, aké dôsledky by mal odchod Grécka z eurozóny, keby napríklad my sme nesúhlasili s trvalým eurovalom? No, jedno, či my s trvalým eurovalom súhlasiť budeme alebo nebudeme, Grécko z eurozóny odíde. Možno skôr, možno neskôr. Je veľmi vysoký predpoklad, že to bude tento rok. Jedno, čo my spravíme, Grécko v eurozóne nemá najmenšiu šancu prežiť. Euro - spoločná mena euro hodilo Grécko o 30 rokov späť. Doobeda som to ukazoval na tom grafe na vývoji priemyselnej produkcie. Grécko, euro hodilo Grécko o 30 rokov späť. No a euroval bude pre Slovensko znamenať stratené jedno celé desaťročie. Čiže súhlasím s tým, čo tu bolo povedané, rozhodnutie, ktoré urobíme zajtra ide ďaleko, ďaleko nad rámec tejto legislatívnej periódy. Jano Figeľ, ale aj pán poslanec Beblavý vraveli, že veď ESM, to je v podstate to isté ako Medzinárodný menový fond. No nie, nie je. A to nemám na mysli teraz rozdiel súm, ktoré sme zaplatili, ale podstatu fungovania. Medzinárodný menový fond je tu nato, aby riešil problémy, keď majú krajiny problémy s devízami, s devízami, keď majú deficity obchodnej bilancie, keď sa nevedia financovať povedzme na dovoz ropy a podobne. Toto rieši Medzinárodný menový fond, keď sa krajina nevie dostať k devízam. Ale euroval ide riešiť, teda ESM ide riešiť rozpočty krajín. Toto je diametrálny rozdiel. Euroval tu je preto, keď niekto nevie riadne hospodáriť, no tak, skrátka, bude ho financovať. Toto je, toto je skutočný morálny hazard. Kdežto to, čo robí Medzinárodný menový fond - pomáha krajinám, ktoré sa veľakrát aj nie úplne svojou vinou dostali do pozície, že si nevedia obstarať devízy. Toto sú dva, teda jeden podstatný rozdiel medzi týmito dvomi inštitúciami. No a môj čas sa kráti, ktorý som si stanovil samostatne. Tak už iba dve veci.
Pán Beblavý povedal, 5,8 mld. eur je maximum. Toto nie je pravda, 5,8 mld. je začiatok na rozdiel od dočasného eurovalu, kde naozaj bola stanovená maximálna suma, tu v tejto zmluve o ESM je priamo v čl. 10 zakomponovaný mechanizmus, ktorým tá suma vie byť donekonečna dvíhaná, čiže 5,8 mld. určite nie je maximum, a musím súhlasiť s pánom Beblavým, to som doobeda nespomenul, nato, aby trvalý euroval bol účinný, stačí 90 percent kapitálu. Podiel Slovenska je 0,8. My tam nikomu chýbať nebudeme. Stačí 90 percent. Nikoho nebudeme blokovať. No a určite nie je pravda, že trvalý euroval je posledná výhybka pred eurobondami. Nie, nie, nie, práve naopak, to je cesta k eurobondom, lebo ten mechanizmus, tá podstata toho je tá istá, čo pri eurobondoch. Trvalý euroval má bankovú licenciu, priamo v zmluve má dovolené nakupovať dlhopisy tých problémových štátov, tak on bude nakupovať dlhopisy, a my to našimi vkladmi financujeme. A v konečnom dôsledku za to ručíme.
Eurobondy sú vo svojej podstate to isté. Trochu iný mechanizmus, ale to isté. Čiže práve trvalý euroval je rovno cesta k eurobondom, a nie, že je to výhybka, ako sa im vyhnúť. Na záver, už som to raz vravel, Jano Figeľ vravel, že no tak, veď dostaneme 14 mld. eur, tak súhlasme tu, lebo dostaneme 14 mld.. No v dočasnom eurovale sme sa zaviazali platiť 7,7, teraz sa ideme zaviazať platiť 5,8, ale nevieme, kde to skončí, 7,7 plus 5,8 je 13,5. Aký má zmysel tu dať krajinám, ktoré majú ďaleko vyššiu životnú úroveň, ktoré sú niekde na periférii Európy, tak ako my, dať im 13,5 mld., aby sme tu išli žobroniť a dúfali, že nejaký bohatý strýčko v Bruseli sa uráči a dá nám štrnásť. Má zmysel dať 13,5, aby tu sme mohli prosíkať o štrnásť?
No a úplne na záver. Niekoľkokrát tu odznelo, držme sa Nemecka. No tak, keď sa chceme držať Nemecka, tak sa pozrime, čo tam dnes, čo sa tam dnes stalo. Strana Die Linke, to sú teda, to sú ľavičiari, to sú tí skutoční ľavičiari, spolu s jednou poslankyňou SPD za sociálnu demokraciu navrhli, teda oznámili, že akonáhle bude trvalý euroval v Nemecku schválený, že podajú, že toto schválenie napadnú na Ústavnom súde.
Čiže len avizovali, že to napadnú na Ústavnom súde. Ústavný súd reagoval na to tak, že vyzval nemeckého prezidenta dnes doobeda, aby nepodpísal trvalý euroval, keď bude tá zmluva schválená parlamentom, aby to nemecký prezident nepodpísal preto, lebo Ústavný súd sa chce k tomu vyjadriť. No a nemecký prezident spravil niečo, čo si u toho nášho ani náhodou nedokážem predstaviť. Jednoducho povedal, že on to zatiaľ podpisovať nebude, čiže Nemecko určite nebude mať schválený trvalý euroval k 1. júlu. Uvidíme, ako dopadne skúmanie Ústavného súdu. To je len ďalší dôvod sa neponáhľať so schválením, nemusíme si my tu na Slovensku nohy dolámať, aby sme podpísali, aby sme schválili zmluvu, z ktorej sa nebude dať vycúvať. Mimochodom, dôvod, že to ľavicoví poslanci, ľavičiari v Nemecku napadli, je práve ten, že tá zmluva nepozná žiaden exit, žiadne možné vystúpenie. Tak keď tam mali dostatok rozumu na to a prezident preukázal, že je skutočný štátnik a nenechá sa ohúriť, ani, ani zastrašiť nejakými, že trhy budú nervózne, následky budú nedozierne alebo, že veď svetoví lídri sa v tom všetci zhodujú, že treba ESM, a štandardné strany v celej Európe sa zhodujú, že treba ESM, a neviem, čo sme tu všetko počuli za zastrašovanie. Skutočný štátnik si z tohto príliš veľa nerobí, ale robí to, čo je jeho povinnosťou. A povedal, že on ESM zatiaľ v Nemecku nepodpíše.
Toto by mohol byť príklad pre našu vládu.
Ja vám veľmi pekne ďakujem. Mali sme dlhý deň, kde sme si všetko vedeli vydiskutovať. Áno, je mi veľmi ľúto, že tu sa budú zajtra poslušne dvíhať ruky, ale veľmi presne viem, že nepadne vám to ľahko, lebo viete, že nemáte pravdu a že napáchate veľké škody.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ako opätovne zopakoval Richard Sulík, keď sa pes chce biť, vytiahne sa aj geopolitika, keď sa pes chce biť, vytiahne sa aj Volkswagen. Priznám sa, že ako československý vlastenec, a hlavne nevodič, syn vodiča, ktorý mal v rodine tri škodovky, vždy s radosťou vidím v ústrednom kruhu hokejového zimného štadióna, kde je buly majstrovstiev sveta, okrídlený šíp škodovky. Ako vieme, škodovka je Volkswagen a škodovka je aj Česká republika bez eura, s investíciou Volkswagenu. Ale u nás by bez eura snáď Volkswagenom nebol. A ten Volkswagen, ktorý v Devínskej vyrobia šikovné ruky našich ľudí, potom ide do Grécka a presne vzaté, na sekeru za svoj tridsiaty šiesty mesačný odškodňovací plat si ho niekto kúpi. A žijeme vo fikcii, že to udržuje naše trhy. A paradoxne si neuvedomujeme, že celá Európa, a my tiež, sa skladáme na nákup toho Volkswagenu, tak ako sme sa skladali na tanky v Angole, o ktorých si robotníci zo ZŤS Považská Bystrica a v Martine mysleli, že ako výborne zarábajú pre republiku peniaze tým, že vyrábali kvalitné tanky.
Problém bol, že to boli tanky na dlh. Za ich vlastné dane. A úplne nakoniec, keď sa hovorí o alternatívach, ja sa pamätám, keď francúzsky ľud a ľud Holandska v referende odmietol euroústavu, ktorej nosným tvorcom, podotýkam, bol Valéry Giscard d´Estaing. Ukázalo sa, že sa musela nájsť alternatíva, že sa musela nájsť. V tej ústave bol zákaz bailoutu, chvalabohu, vtedy imunitný prvok proti infekcii rozvratu. Ten je dnes s ľahkosťou pošliapaný.

Ďakujem. Pán Sulík, a čo takto dôvera medzi krajinami európskeho, Európskej únie a eura, eurozóny. Veď predsa v materiáli je jasné uvedené, za akých podmienok bude poskytnutá, krajina požiada, teda finančný mechanizmus. A finančný mechanizmus je konkrétne súčasťou Memoranda o porozumení a Memorandum o porozumení na základe analýz hovorí, teda bude obsahovať aj kroky, ktoré musí urobiť krajina, ktorá žiada o finančnú podporu, aby, aby proste, poviem to medicínsky, liečila svoje hospodárstvo efektívne, aby boli proste určité záruky tej finančnej pomoci. To znamená, že nie je to len, aspoň ja to tak nechápem, že to budú peniaze vyhodené von oknom len tak. Dúfam, že to bude zmysluplné, akurát ma trošku ruší to, že tento, táto zmluva možno už mala obsahovať aj určitý rámec, ktorý bude teda v tom mechanizme o porozumení o tých podmienkach, alebo ako teda, čo chce Európska únia alebo teda eurozóna robiť, aby nedochádzalo v jej krajinách k takým prepadom alebo neefektívnosti hospodárskej politiky, hospodárstva. Aby neklesal hrubý domáci produkt. Aby sa nestala potom ešte aj krajina proste odkázaná na úľavy a odstúpenia od povinných, proste participácie finančnej, ktorá sa potom rozdelí ešte na ostatné krajiny.
Skrátka, očakávam, že to nie je posledný dokument a že súčasťou tejto zmluvy alebo pokračovaním tej zmluvy budú podmienky, ale trošku iného charakteru, ako boli maastrichtské kritériá. Pretože nie je predsa únosné, aby. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Sulík, ja osobne nebudem dvíhať ruku ako poslušný žiačik, ako ste tu pred chvíľočkou prezentovali. Ja tú ruku zodvihnem vyslovene na základe vlastného slobodného rozhodnutia. Nie je jednoduché a ozaj ani populárne, a obzvlášť pri vašich neustálych demagogických tvrdeniach, obhajovať ESM. Áno, v Európe sú choré prvky, a práve ESM je snaha, je pokus o spôsob, ako tieto choré prvky v eurozóne ozdraviť, vyliečiť. Ja proste chápem ESM ako určitú finančnú chemoterapiu. Je tam určitá voľba vyššieho princípu. Už bolo viacejkrát spomínané, áno, vieme o tom, prináša to náklady a riziká, ale tie dôsledky by boli podstatne horšie. Už bolo prezentované viacejkrát, čo by to mohlo pre Slovensko znamenať. A ja sa pod to nepodpíšem, aby som tento ozdravný mechanizmus, pokus o ozdravenie eurozóny nepodporila. Ja viem, že je vám to v podstate jedno, ja osobne som presvedčená o tom, že vám na osude Slovenska veľmi nezáleží. Spomínam si na vaše vyhlásenia, že vy v podstate na Slovensku ani žiť nechcete a vašim snom je stráviť zvyšok života v Austrálii.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. No, Richard, čo na záver dodať. Chcel by som oceniť, že si poďakoval tým dvom dámam, ktoré tam sedia, alebo trom dámam, ktoré sedia hore na balkóne a ktoré sú vlastne takými predstaviteľkami občanov, o ktorých sa tu v skutočnosti jedná, o občanov Slovenska, ktorí budú zajtra masívne poškodení a ktorí budú zajtra vystavení a prevalcovaní červeno-modro-čiernym valcom, od ktorého to dostanú rovno medzi oči. Ja by som chcel pri tejto príležitosti nielen tebe, ale i všetkým kolegom v SaS poďakovať a povedať im, že som hrdý dnes na to, že som v strane SaS, a som hrdý na to rozhodnutie, ktoré sme urobili a ktoré zajtra spravíme, a síce na tom, že sa na tejto zrade nebudeme podieľať. Dovolil by som si poďakovať, aj dúfam, že väčšine poslancov hnutia za Obyčajných ľudí, pani Mezenskej zvlášť, ktorá to už vyjadrila, za to, že sa na tejto zrade podieľať nebudú tiež.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pani Nachtmannová, no, pozrite, diskutujeme tu celý ceň a tá diskusia prebiehala pomerne kultivovane napriek tomu, že máme také veľké názorové rozdiely, aj sme si vedeli povedať aj veci, ktoré sa nám páčili, nepáčili, myslím si, že aj pán Blaha sa tu celkom činil, a o to viac ma mrzí, že ste sa teraz ku koncu uchýlili k primitívnemu klamstvu, že ja nechcem žiť na Slovensku. To len teda, no, keď si myslíte, že toto je ten správny spôsob, tak v tom pokračujte. Čo sa týka tých argumentov, ktoré boli alebo neboli sformulované, tak jediný človek, ktorý za celý deň ako tak sformuloval nejaký použiteľný a pochopiteľný názor, i keď napriek tomu s ním nesúhlasím, bol Ivan Mikloš. Bez Ivana Mikloša všetci jak tu sedíte, ctení kolegovia zo SMER-u, by ste tu len mohli sedieť a civieť, čo to tu vlastne rozprávame. Nezmohli ste sa na jediný poriadny argument, Ivan Mikloš vás zachránil z úplného trapasu. A vy, pani Nachtmannová, ja si teraz prvýkrát všímam, no tak, skutočne, ako vidím, povedali ste hodne k veci, a keď teda budete tým svedomím, teda z vášho presvedčenia zajtra hlasovať, tak som presvedčený, že máte tú zmluvu riadne naštudovanú, máte aspoň poňatia, čo to je TARGET2, čo to je fiškálny kompakt, a že aspoň tušíte, o čom zajtra budete tak presvedčivo hlasovať. No a posledných tridsať sekúnd, pani Gabániová, máte pravdu, tá dôvera hrá veľkú rolu. No, pozrite sa, veď aj my sme dôverovali v auguste 2010, kedy sme schválili dočasný euroval. Len potom nakoniec všetky, tie všetky základné veci neboli dodržané. Zrazu to neplatilo. Alebo inak sa vás spýtam. Vy by ste ako, alebo koľko dôverovali človeku, ktorý povie, niečo schválime, predstavíme to a počkáme nejakú dobu, čo sa stane. Keď. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)