3. schôdza

Ďakujem pani podpredsedníčka, za slovo. Mrzí ma, že vás v takomto čase ešte chcem chvíľu zdržať, ale predsa len pár slov si nemôžem na margo tejto ťažkej diskusie odpustiť.
Prvá rada možno pre manažérov, TOP budúcich manažérov, aby sa obklopili pri určitej funkcii, kde majú značnú zodpovednosť, špičkovými právnikmi, lebo niektoré tie táraniny tu sa naozaj nedajú počúvať. Teraz hovorím ako právnik. Máme síce na to parlamentnú pôdu, aj sme sa tu aj vykecali, s prepáčením za výraz, rešpektujem, ale ja myslím, že by to tiež malo byť odtiaľ-potiaľ. Mrzí ma jedno, že humanitné spoločenské vedy sú vždy obeťou toho, že si každý myslí, že sa vyzná v práve v ekonomike, v pedagogike, etike a máme rešpekt pred biológiou, matematikou, fyzikou a tak ďalej. Škoda, potom to tak všetko vypadá. To len úvod.
To je, názory, ktoré boli povedané, aj pánom poslancom Krajcerom, ktorý tiež skončil už Právnickú fakultu UK, čo je dobré a rešpektujem to, ale zrejme určitá skúsenosť a cit pre právo, pán kolega, ešte chýba, čo sa tiež nečudujem. Tie právne názory, ktoré sú tu, je ich viac. Jedno som čítal, ten právny názor je smiešny, hoci ten kolega nie je neschopný právnik, ale rozpráva, nepoviem meno, úplne o inom hovorí, o činnosti správneho orgánu ako o výbore Národnej rady, čo nemá s činnosťou správneho orgánu a zákonom o správnom konaní absolútne nič. Takže viaceré tie právne názory, si dovolím tvrdiť, sú absolútne irelevantné.
Súhlasím s tým, že je niekedy jeden skutkový a právny stav a päť názorov. Tak to bývalo, lebo právo nie je jednoduché. Ale dovolím si povedať svoj subjektívny názor, pretože to, čo tu bolo povedané, je to porušenie práva, nie je to porušenie práva, to povedia súdy. Kolegovia sudcovia rozhodujú podľa tradičných procesno-právnych pravidiel a predovšetkým podľa princípu nezávislosti a voľného hodnotenia dôkazov, takže to nechajme na súdy.
Ale môj názor je takýto. Neviem, či to tu odznelo, ja som nebol pri celej rozprave, ale zákon o Rozhlase a televízii Slovenska je verejnoprávny predpis a všetky ustanovenia v ňom zakotvené sú kogentné, nie fakultatívne. Ja vás nechcem zahlcovať nejakými superodbornými pojmami, ale fakultatívna norma, teda konkrétne ustanovenie dáva priestor na určitú voľnú úvahu. Obyčajne v normatívnom texte uvedené slovo najmä, napríklad a tak ďalej. Ustanovenia, ktoré pani riaditeľka podľa môjho názoru jednoznačne porušila, sú kogentnej povahy, to znamená, nedajú vám myknúť sa ani doľava, ani doprava, a musíte ich jednoznačne dodržať. Tie konkrétne ustanovenia, o ktorých sa tu hovorí, tá povinnosť informovať radu, tie nezmysly o tom, čo je to zámer a že je tam treba zmluva, to sú nezmysly, nehnevajte sa, musím to povedať trošku expresívne.
Pretože, pán poslanec Krajcer, máte za sebou fakultu a viete, že paragraf 281 Obchodného zákonníka je špecifikum pri uzatváraní zmluvných vzťahov, je to predzmluvný inštitút, kde ale jednoznačne nemôžeme disponovať pojmom "návrh" a to hovoriť, že tam sa jedná, a musí byť nejaký návrh zmluvy, a vtedy je možné hovoriť o zámere, je jednoducho podľa môjho názoru holý nezmysel. Pretože obchodná verejná súťaž jednoducho je právnym úkonom, ktorý oslovuje neurčitý počet externých subjektov, ktorých provokuje pozitívne na podanie návrhu zmluvy. Tam objektívne návrh zmluvy možný nie je z pohľadu televízie. My čakáme na základe tohto typu súťaže na návrh z externého prostredia. To slovo "zámer", ja si dovolím ako profesor práva povedať, že zámer je podľa mňa jednoznačne identifikovateľný právny úkon, z ktorého je zrejmý prejav vôle. No a, nehnevajte sa, zámer právne pretavený do obchodnej verejnej súťaže je asi jednoznačný prejav vôle, ktorým smerujem k uzatvoreniu nájomnej zmluvy, pretože v obchodnej verejnej súťaži musí byť o čo ide - o nájom, o aký predmet - mediálny komplex. To znamená, identifikovateľná vôľa a jednoznačný právne relevantný úkon prejavený v podobe tohto zámeru. Okrem toho, normatívny text používa pojem zámer, takže, pán poslanec Osuský, tie reči o tom, že doplatilo kopu ľudí na zámer, to je právny text. Zámer, to nie je politikum, to je normatívny text, z ktorého treba vychádzať. To znamená obchodná verejná súťaž jednoznačne zámerom bola.
To, či predmet a cena predmetu bude 100 tis. eur a viac, viete, starí Rimania povedali už dávno, že čo je navyše, neškodí. Čo je navyše hlúposťou, to škodí. Čo je navyše rozumné, to neškodí. A byť na mieste manažéra tejto firmy a nie som si istý, či to bude 100 tis. alebo menej, a ono to bude isto viac, ale hrajme sa na situáciu, že nevieme, že to bude menej ako 100 tis., no tak sa kryjem a informujem radu ako kolektívny orgán pre istotu aj tak, aj keby to bolo pod 100 tisíc. Pretože kolektívne orgány typu rady televíznej, poviem vám príklad. Obchodné spoločnosti, však to sú typické podnikateľské súkromno-právne subjekty a máte tam dozornú radu. S.r.o. je fakultatívna, ale ak je, je na to, aby kontrolovala právne úkony a riadiace kroky štatutára, a je to čisto súkromný subjekt. Tak ako sa má zachovať vo verejnoprávnej inštitúcii? Asi ešte dôslednejšie, keď tam mám kolektívny orgán, ktorý má metodicko-kontrolnú právomoc. Ja osobne sa domnievam, že jednoznačne tam mala byť písomná informácia, alebo uverejnenie, aby som túto vec uzatvoril.
Obchodné verejné súťaže, je isto relevantným právnym úkonom, ktorý napĺňa pojem zámeru. Však pani generálna to asi nenapísala a nedala do novín preto, že sa nudila. Ale asi mala vážny záujem vypísať obchodnú verejnú súťaž za týmto účelom. Dokonca tu bolo málo povedané o tom, aspoň kým som tu bol, že v tej časti zákona o schvaľovacej kompetencii rady, tam je povedané, že rada schvaľuje okrem iného aj návrhy na uzatvorenie zmlúv o prevode nehnuteľností, prípadne o nájme nehnuteľného majetku. Objektívne, zdôrazňujem ešte raz, nemôže to byť návrh, pretože obchodná verejná súťaž predpokladá, že ja dám podnet a návrh čakám z externého prostredia. Primerane jednoznačne sa dá aplikovať toto ustanovenie tak, že nielenže písomne neinformovala o zámere, ale podľa všetkého a podľa mojich informácií nemá dokonca ani schválený zámer na uzatvorenie nájmu nehnuteľného majetku vo väzbe na tento mediálny komplex.
Schválenie je konštitutívnym aktom, schválenie kolektívneho orgánu musí nutne predchádzať budúcemu právnemu úkonu, ktorý schvaľujem. A ak to tak nie je, tak ten budúci právny úkon je nulitný, absolútne neplatný, ako keby nebol. To znamená, ak ja nemám schválenie rady pred tým, než vypíšem obchodnú verejnú súťaž, tak niet o čom. Ona pred vypísaním a uverejnením mala mať schválenie rady, pretože jednoznačný úmysel smeroval k uzatvoreniu nájomnej zmluvy na mediálny komplex. Jednoznačné porušenie kogentného ustanovenia zákona.
Okrem toho, tretí aspekt, len stručne, zákon o Rozhlase a televízii Slovenska pochopiteľne kopíruje podobný právny predpis z hľadiska dispozícií s majetkom, a to je zákon o správe majetku štátu, to je zákon č. 278/1993 Z. z., len používa iné pojmy. Tu má nie prebytočný a neupotrebiteľný, ale nepotrebný majetok. S tým, že vždy platilo a platí, že pred tým, než ja navrhnem alebo vážne uvažujem s nejakou dispozíciou hnuteľného a najmä nehnuteľného majetku, tak musím deklarovať písomným spôsobom v tomto prípade neupotrebiteľnosť, resp. nepotrebnosť tohto majetku. Pokiaľ mám informáciu, neudialo sa ani toto. Takže tie, prepáčte, politické žvásty, ja ich chápem, pretože ide o významnú funkciu, o ničom, už ma otravujú, unavujú, tak dovoľte preto týchto pár klapkovitých právnických vstupov. Takže podľa môjho názoru, môjho, nie súdu, lebo ja nie som sudca, došlo jednoznačne k porušeniu, opakujem, kogentných ustanovení právneho predpisu, ktorý jednoznačne stanovuje tieto povinnosti.
Ak tu bolo nejaké uznesenie rady, je irelevantné, pretože uznesenie rady ako určitý výstup rozhodovací, musí byť tiež secundum et intra legem, musí byť prijatý na základe a v súlade so všeobecne záväzným právnym predpisom. A ak nie je, tak je to takisto nulitný prejav riadenia, ktorý akoby nebol. Takže ja napriek mojej štyridsaťročnej praxi, v praxi teórie právnickej, si nedovolím tvrdiť nejak ješitne, že súdy rozhodnú tak alebo tak, ak sa to na súd dostane. Podľa môjho osobného skromného názoru išlo o jednoznačné porušenie kogentných noriem verejno-právneho predpisu, kde niet podľa mňa o čom pochybovať.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán profesor, nadviažem na vás len vo veci toho riadenia, toho manažmentu tejto inštitúcie. Už ako ste povedali, správny manažér a správny riaditeľ nemôže nikdy dopustiť, aby sa v zložitej ekonomickej situácii mimo iné investovalo do zložitých grafík a vizuálov v štúdiách, ktoré sa obratom zrušia. Samozrejme, dobrý manažér a riaditeľ nemôže nikdy dopustiť, aby sa štúdia, najmä tie regionálne, riadili heslom dobrá správa, žiadna správa. V neposlednom rade dobrý riaditeľ a manažér nemôže dopustiť to, aby na rozpočty regiónov išlo iba 5 % z celkového objemu prostriedkov, ktoré sú alokované vo verejnoprávnej vysielacej inštitúcii.
Ďakujem pekne.

137
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán kolega, ja síce teda nie som vzdelaním právnik, alebo aspoň nie ukončeným vzdelaním, ale chápem, že právnik, dobrý právnik dokáže ospravedlniť čerta, diabla, keď sa mu to hodí. No keď zacitujem zo zákona, tak je tu povinnosť riaditeľky - písomne informuje radu o zámere vstúpiť do zmluvného záväzku, predmetom ktorého je plnenie, ktoré presahuje sumu 100 tis. eur. Táto povinnosť je jednoznačne spojená so zámerom uzavrieť zmluvu, nie s akýmkoľvek zámerom, od ktorého sa dá upustiť, pretože to, čo bolo zverejnené, od toho sa dá upustiť, tam nie je povinnosť nič uzavrieť. Čiže samotné vyhlásenie súťaže, ku ktorému ani nedošlo, došlo len k predbežnému oznámeniu, túto podmienku jednoducho nenapĺňa.
Zároveň však platí, že vy, ako tá hlasovacia mašinéria, nemáte povinnosť odvolávať riaditeľku, aj keby k nejakému porušeniu došlo, čo teda zjavne podľa tej citácie nedošlo. Čiže je jasné, že celé toto konanie a celé toto divadlo tu je len politicky motivované s cieľom ovládnuť RTVS. Nech sa tam pán Jajrabek smeje pri týchto slovách, kedykoľvek, nie teraz, keď to spomínal Daniel Krajcer pred pár minútami, tak ste tak zareagovali.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Pán profesor, ja samozrejme rešpektujem váš právny názor a dokonca z úcty k vám si ho nedovolím ako taký zamietnuť. Ale musím naozaj upozorniť na jeden dôležitý moment, ktorý ste asi prehliadli. Ten zákon poznám, lebo som ho predkladal, takže tu som možno v určitej výhode, aj keď samozrejme vaše skúsenosti z oblasti práva sú neporovnateľné s mojimi. Naozaj chcem vám dať do pozornosti, že generálny riaditeľ zo zákona nemá povinnosť si dať niečo schváliť a v tomto prípade má len informačnú povinnosť. Čiže vaša argumentácia postavená na tom, že keď niečo nebolo radou schválené, tak to do budúcna znamená, že má nulitný následok, bohužiaľ, v tomto prípade neobstojí.
Ďalší argument, ktorý vám musím uviesť v súvislosti s touto informačnou počinnosťou, prosím, naozaj upozorňujem na to, že v zákone sa hovorí o informačnej povinnosti, tak je potrebné kumulatívne splnenie dvoch podmienok, to znamená musí existovať zámer, vstupy do zmluvného vzťahu a zároveň musí ísť o taký zmluvný vzťah, predmetom ktorého je plnenie presahujúce 100 tis. eur. Zároveň je z predmetného ustanovenia zrejmé, že neobsahuje žiadnu lehotu, v ktorej má generálny riaditeľ túto povinnosť splniť. Pojem zmluvný vzťah je z hľadiska obsahu vždy definovaný prinajmenšom dvoma náležitosťami, to vám nemusím hovoriť, a síce stranami zmluvného vzťahu a jeho predmetom. Inými slovami, k naplneniu týchto ustanovení nedošlo a tým pádom nemožno ani hovoriť o porušení zákonnej povinnosti.

Ďakujem. Pán profesor, taktiež ako moji predrečníci by som si nedovolil polemizovať s vaším právnym názorom. Čo sme sa snažili povedať aj v rozprave, aj niekoľkokrát od spustenia procesu na odvolávanie na výbore, je práve ten moment že na danú situáciu existuje niekoľko právnych nálezov, niekoľko právnych stanovísk, čo vytvára neistotu, či existuje skutočný právny dôvod, ktorý by mal smerovať k odvolaniu generálnej riaditeľky. To, že nazývate argumentáciu a možno iné právne názory za všeobecný balast alebo, nepoznačil som si presnú tú citáciu, ma trošička zarmucuje. Ale my sme sa snažili povedať to, že ak existuje možný iný výklad, nie sme my súdnym tribunálom, ktorý by mal posudzovať presne tieto momenty. To, že akým spôsobom radu informovať mala pani generálna riaditeľka alebo nie, sa vám snažili povedať aj kolegovia predo mnou, nechcel by som sa opakovať. Preto si myslím že v rámci istoty a v rámci vyhnutia sa pochybností v tomto procese by sme mohli nastúpiť na možno hľadanie dôvodu, ktorý naozaj je, a informačná povinnosť voči rade sa zdá aj na základe záverov rady, ktoré predniesli v konkrétnom uznesení spochybnenie pochybenia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, vážení páni poslanci, povedzme si najskôr v úvode, o čo v tomto prípade ide. Nehrajme sa na slepú babu, pomenujme to na rovinu a otvorene.
Ide v tomto prípade o ochranu zákonnosti? Som presvedčený, že nie. Argumenty zazneli, niektoré spomeniem aj vo svojom vystúpení. Ide nebodaj o záchranu inštitúcie, ekonomickú, programovú, personálnu? Ide o snahu zlepšiť program? Ide o snahu zabrániť tomu, čomu čelila slovenská televízia pred vyše rokom, to znamená, totálnemu krachu pripraveným exekúciám? Nie. Ide o osobu Miloslavy Zemkovej? Aj tu som presvedčený, že priamo nie, veď za vašej prvej vlády bola generálnou riaditeľkou Slovenského rozhlasu. Ide o jediné, ide o snahu mocensky a politicky ovládnuť Rozhlas a televíziu Slovenska, povedzme si to na úvod na rovinu a otvorene. Preto v súvislosti s celou touto kauzou, kauza to už je, akokoľvek to môžu kolegovia vnímať inak, ozývajú sa už aj medzinárodné organizácie. Preto v súvislosti s touto kauzou tá rýchlosť, nedočkavosť, preto tie chyby procesné aj vecné, preto ten amaterizmus a preto to babráctvo.
Pripomeňme si, čo sa udialo v predchádzajúcich dňoch predovšetkým na výbore pre kultúru a médiá. Najskôr bolo prvé zasadnutie výboru, v bode Rôzne pripravený návrh, ktorý bol v podstate reakciou na list pána Lysého, ktorý sa už mimochodom nechal počuť, že ani vo sne si nemyslel, že jeho otázka môže vyústiť do takýchto rozmerov. Tak v bode Rôzne pán predseda výboru predložil návrh na odvolanie generálnej riaditeľky. S kolegami sme sa snažili aspoň o jediné, aby priami aktéri, to znamená generálna riaditeľka a predseda Rady RTVS, o ktorých vyjadrenia a konanie sa predkladatelia tohto návrhu až do dnešného dňa opierajú, mohli na zasadnutí výboru vystúpiť. Koaličná väčšina to odmietla. To je tiež signifikantné k celému tomuto konaniu. Potom prišlo ďalšie rokovanie výboru, pretože pri tej nedočkavosti sa udialo to, že návrhu chýbalo odôvodnenie. To znamená, že návrh bol nekvalifikovaný aj z procesného hľadiska. Výbor, koaličná väčšina vo výbore musela túto chybu naprávať, no a, samozrejme, aj pod istým tlakom, keďže opticky to naozaj vyzeralo zle, že ani Kollár, ani Zemková nedostali priestor, tak tento raz už boli pozvaní. Samozrejme nielen oni, bol tam aj z Konta nádeje a zástupcovia jednej zo siedmich odborových organizácií. Pretože veď je vhodná situácia na to, aj keď nie k meritu veci, ale bol tu priestor, aby sa vzniesla aj kritika za úplne iné veci na hlavu generálnej riaditeľky.
Aký je výsledok konania nášho výboru a jeho dvoch zasadnutí? Výsledok je taký, že k dispozícii sú dve uznesenia, dokonca sú tu dva právne výklady alebo stanoviská legislatívneho odboru Národnej rady, dokonca aj dvoch spravodajcov už sme počas genézy tohto prípadu mali pri predkladaní tohto návrhu. Spomínam to preto, lebo aj to je dôkaz, že ide naozaj o účelovú snahu a nejde o snahu reálne dodržať zákon a postupovať v zmysle zákona.
Čo je najväčší problém celej tejto kauzy? Najväčší problém je pochopiteľne v tom, že nie je zákonný dôvod na odvolanie Miloslavy Zemkovej z postu generálnej riaditeľky Rozhlasu a televízie Slovenska. Predkladatelia sa pri svojom návrhu opierajú o ustanovenie zákona o Rozhlase a televízii Slovenska, a to konkrétne § 18 ods. 4 písm. c), že generálny riaditeľ nesplnil povinnosť podľa § 15 ods. 3 písm. b). Tá povinnosť sa týka písomného informovania rady o zámere vstúpiť do zmluvného záväzky, predmetom ktorého je plnenie, ktoré presadzuje sumu 100 tis. eur.
Dámy a páni, ak hovoríme o porušení povinnosti, tak v prvom rade by musel existovať zmluvný záväzok. V tomto prípade však zmluvný záväzok neexistuje. Ak neexistuje zmluvný záväzok, tak logicky z toho vyplýva, že nemôže existovať ani zmluvná povinnosť. No ak neexistuje zmluvná povinnosť, tak opäť, vcelku logicky, ju nemožno porušiť. Myslím si, že pochopiteľné pre každého.
Pred chvíľou som pánovi profesorovi Mamojkovi odpovedal faktickou poznámkou, že v tomto prípade naozaj nejde o povinnosť dať schváliť nejaký návrh, krok alebo aktivitu. Tu ide naozaj o povinnosť informovať. Z opisu skutkového stavu je zrejmé, že porušenie povinnosti generálnej riaditeľky podľa § 15 ods. 3 písm. h) zákona o RTVS nespočívalo v tom, že by nepredložila písomnú informáciu rade, ale v tom, že predmetnú informáciu predložila neskoro. Koniec koncov je potvrdené, že o tomto bode Rada RTVS rokovala a bola jej predložená táto informácia. Zo znenia § 15 ods. 3 písm. h) zákona o RTVS je zrejmé, že k vzniku informačnej povinnosti je potrebné kumulatívne spojenie dvoch podmienok. Po a) musí existovať zámer vstúpiť do zmluvného záväzku alebo vzťahu a po b) musí ísť o taký zmluvný vzťah, predmetom ktorého je plnenie presahujúce sumu 100 tis. eur. Zároveň je z predmetného ustanovenia zrejmé, že neobsahuje žiadnu lehotu, v ktorej má generálny riaditeľ túto povinnosť splniť. Pojem zmluvný vzťah je z hľadiska obsahu vždy definovaný prinajmenšom dvoma náležitosťami, a síce stranami zmluvného vzťahu a jeho predmetom. Ak prinajmenšom jedna z týchto náležitostí absentuje, nie je možné o zmluvnom vzťahu hovoriť. Z tohto pohľadu, ak absentuje druhá zmluvná strana, ktorú má potencionálne vygenerovať práve obchodná verejná súťaž, nie je možné identifikovať zmluvný vzťah a teda ani kvalifikovane plniť povinnosť podľa § 15 ods. 3 písm. h) zákona o RTVS.
Dámy a páni, aj logické, aj právne vysvetlenie vášho počínania je úplne zrejmé. Ak sa rozhodnete zdvihnúť ruky tak, ako vaši kolegovia na výbore za tento návrh, s veľkou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou pôjde o nezákonný postup. Z hľadiska tohto ustanovenia zákona je dôležitá ešte jedna charakteristika. A teraz sa už dostávame k niečomu, čo určite poznáte a čo je dôležité pri výklade každého zákona, a to je zámer predkladateľa. Zhodou okolností viem, o čom hovorím, lebo som predkladateľom tohto zákona. Toto ustanovenie sa dostalo do zákona o RTVS z jedného základného dôvodu, a tým dôvodom je ochrana verejného záujmu. Aby sa jednoducho nestávali veci, ako v minulosti za pôsobenia vašich generálnych riaditeľov, že o niektorých veľkých zmluvách sa či už rada alebo dozorná komisia alebo celá odborná či laická verejnosť dozvedela až ex post. Až potom, ako takéto zmluvy boli podpísané. Možno spomeniem len jednu, je to zmluva na pätnásť rokov s Towercomom na šírenie televízneho signálu. O výhodnosti tejto zmluvy si každý môže urobiť svoj názor sám. Bola podpísaná za vášho generálneho riaditeľa pána Nižňánskeho a naozaj sme sa všetci o nej dozvedeli až ex post. Čiže už nebolo možné meniť túto zmluvu alebo protestovať voči jej podpísaniu. Toto bol základný dôvod. Dokonca pre korektnosť uvediem, že v rámci pracovnej skupiny práve takúto ochranu verejného záujmu a týmto spôsobom navrhol vtedajší predseda Dozornej komisie Slovenskej televízie pán Galamboš, ktorý naozaj vedel, o čom hovorí a vedel, prečo niečo také navrhuje. Práve preto som súhlasil s tým, aby sa takéto ustanovenie do návrhu zákona dostalo. Aj v tomto prípade musím konštatovať ako predkladateľ, že nedošlo, nedošlo k poškodeniu verejného záujmu, pretože neexistuje návrh zmluvy, neexistuje zmluvný partner, neexistuje žiadny zmluvný záväzok a ani nedošlo ku konaniu, ktoré by akýmkoľvek spôsobom mohlo poškodiť Rozhlas a televíziu Slovenska. Myslím si, že to je absolútne jasné.
Vo svojom vystúpení chcem zareagovať aj na to, čo tu spomínal pán minister Maďarič vo svojom vystúpení, že sme okresali kompetencie rade v porovnaní s tým, aké kompetencie mala predtým Rada Slovenskej televízie, hovorím o kontrolných kompetenciách. No, toto naozaj nie je pravda. S plnou vážnosťou to hovorím, nie je to pravda. Naopak, kompetencie kontrolným orgánom v tomto prípade rade, ktorá zároveň má aj kompetencie dozornej komisie, sme zvýšili. A dôkaz? No veď toto konkrétne ustanovenie napríklad. Ale zvýšili sme kompetencie rady aj v iných prípadoch.
Čiže, dámy a páni, v tomto prípade máme obžalovaného, máme žalobcu, máme osemdesiattričlenný súdny tribunál. Problém je v jednom. Nie sú dôkazy a dokonca ani svedkovia. Tak naozaj sa pýtam, ako chcete obžalovaného odsúdiť? Za svedka v tomto prípade bol až doteraz považovaný predseda Rady RTVS pán Miroslav Kollár. Dokonca jeho slová sú citované, alebo jeho vyjadrenie je citované aj v tom dodatočnom zdôvodnení tohto návrhu. Nuž, musím vám povedať, že pán Kollár sa opakovane a jednoznačne vyjadril, že nedošlo k porušeniu zákonnej povinnosti zo strany generálnej riaditeľky. Hovorí to ako predseda orgánu, voči ktorému je generálna riaditeľka povinná zo zákona konať. Ani svedok nie je. Naopak, svedok v tomto prípade vypovedá v prospech obžalovanej.
Práve preto, aké vecné a procesné nedostatky má tento návrh, som si na výbore dovolil predložiť nesúhlasné stanovisko, na ktoré stačí tretina poslancov príslušného výboru, ktoré si dovolím prečítať, lebo pán spravodajca to myslím neodcitoval, alebo neprečítal pri predkladaní uznesenia.
Takže nesúhlasné stanovisko poslancov výboru Krajcera, Abrhana, Kvasničku, Solymosa, Vášáryovej a Viskupiča. Nesúhlasné stanovisko opierame o skutočnosť, že nie sú naplnené podmienky podľa § 18 ods. 4 písm. c) zákona č. 532/2010 Z. z. a teda nie sú splnené zákonné dôvody na odvolanie. Zákon č. 532 v § 15 ods. 3 písm. h) hovorí o zámere vstúpiť do zmluvného záväzku, ktorého plnenie presahuje 100 tis. eur. Nie záväzku, kde je predpoklad presiahnutia 100 tis. eur, ale kde je isté, že táto suma bude presiahnutá. Z podkladov poskytnutých členom výboru, ako ani z dokumentov dostupných na webovej stránke RTVS nie je možné zistiť, na akú sumu by sa RTVS mohla zaviazať, keďže všetko nasvedčuje tomu, že suma záväzku mala byť výsledkom súťaže a nebola teda známa v čase zverejnenia súťaže. A nie je známa ani dnes, keďže podľa informácie na webovej stránke RTVS je možné ponuky predkladať až do 16. júla 2012. Z tohto dôvodu povinnosť podľa § 15 ods. 3 písm. h) podľa nášho názoru nevznikla, a preto ju nebolo možné porušiť. Odhliadnuc od toho, zámer vzniká v danom prípade až zverejnením, a preto z povahy veci nie je možné o ňom informovať predtým, ako je zverejnený, predtým ako vôbec vznikne, ale až po tom, ako k zverejneniu dôjde. Navyše, v § 18 ods. 4 písm. c) zákona č. 532 vyžaduje konanie vo veci návrhu ako podmienku vzniku odvolacieho dôvodu, čo v prípade povinnosti podľa § 15 ods. 3 písm. h) prichádza do úvahy až vtedy, ak návrh existuje, čo nastane až momentom, kedy bude existovať návrh zmluvy, ktorá vyjde z procesu, v tomto prípade obchodnej súťaže. Ani táto podmienka nebola naplnená.
Dámy a páni, ešte stále máte možnosť sa rozhodnúť, ešte stále môžete zvážiť, že či sa v budúcnosti bude plénum alebo časť tých poslancov, ktorí zahlasujú za tento návrh, možno aj hanbiť za svoje konanie. Aj v tejto chvíli už existujú stanoviská, vyjadrenia medzinárodných organizácií, a nie zanedbateľných, medzi nimi aj EBU, čo je únia verejnoprávnych vysielateľov, alebo Medzinárodný tlačový inštitút, ktoré vyslovujú vážne znepokojenie nad takýmto konaním výboru a pléna Národnej rady.
Aliancia Fair-play dokonca hovorí a porovnáva toto konanie k Mečiarovmu parnému valcu. Ja práve v súvislosti s tým ponúkam akési východisko, aj vzhľadom na to, že aj kolegovia z výboru, aj pán Číž, aj pán Jarjabek, hovoria o tom, že áno, sú tu rôzne právne stanoviská, rôzne právne názory. No, ak teda existujú v takejto dôležitej veci protirečivé právne názory a ak sa má naozaj plénum rozhodnúť kvalifikovane, tak vytvorme priestor na to, aby sa tieto rôzne právne stanoviská mohli prerokovať a na výbore si ich vyjasniť. Preto vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že o predmetnom návrhu na odvolanie generálnej riaditeľky Rozhlasu a televízie Slovenska Miloslavy Zemkovej z funkcie rokovať ďalej nebude a tento návrh vracia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.
Dámy a páni, v tomto prípade nejde o osobu Miloslavy Zemkovej, určite nie priamo, ide tu o to, či táto snemovňa bude rozhodovať na základe zákona a v súlade so zákonom. Ide tu o to, aby tak, ako v minulosti nebola televízia a rozhlas hrubo politicky a mocensky znásilnená. Ak teda Aliancia Fair-play hovorí o Mečiarovom parnom valci, tak naozaj máte šancu nás presvedčiť, že neexistuje iný valec zo Súmračnej a že sa už nerozbehol.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Začíname sa opakovať, tak teda sa opakujme. Veľmi stručne. Pán poslanec, ak máte nejaké pochybnosti o procedúre, dajte ju prešetriť. Máte na to absolútne právo. Nehovorte o protizákonnosti, lebo potom, keď iba tuná takýmto spôsobom rozprávate, tak ste nepovedali nič. Dajte to prešetriť. To je jedna vec.
Pokiaľ hovoríte o vašom právnom názore, som ticho, je to váš právny názor a nedovolil by som si nikdy sa do tejto debaty nejakým spôsobom angažovať preto, lebo proste je to právny názor právnika. Dobre. Sú iné právne názory, môžem tým právnym názorom veriť, respektíve neveriť, pre mňa je legislatívny odbor Národnej rady asi vyššia autorita, ako váš právny názor a za to sa na mňa určite nemôžete hnevať.
Ďalšia vec. Pokiaľ ale hovoríte, dokonca ste povedali vetu - "Mocensky ovládnuť RTVS." - tak tam už naozaj musím zareagovať. A budem o tom reagovať aj v záverečnej reči, lebo tých päťdesiat sekúnd, čo mi zostáva, je skutočne málo, tak to, vážený pán poslanec, od vás konkrétne, ktorý ste pripravili tento návrh zákona, a potom sa vaším úsilím a takým spôsobom, ako ste ho vy presadzovali, o tom všetci dobre vieme, dostal do parlamentu a bol schválený, považujem, a teraz mi prepáčte naozaj za expresívny výraz, je to politická drzosť. Naozaj je to politická drzosť, lebo vy, čo ste robili v rámci ovládnutia tejto inštitúcie, to nemalo obdoby za dvadsať rokov. Nikto nemenil zákon kvôli tomu, aby politicky ovládol túto inštitúciu tak, ako ste to spravili vy, svojimi ľuďmi, v rámci svojich kontaktov. Hovoril o tom váš pán predseda Sulík, boli tam všetko vaši nominanti, dokonca ste hovorili o tzv. koaličnej štvorke, ktorá mala vybrať riaditeľa na začiatku... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Reakcia na môjho kolegu, pána Krajcera. Zákon hovorí o povinnosti generálneho riaditeľa, generálnej riaditeľky: Generálny riaditeľ písomne informuje radu o zámere vstúpiť do zmluvného záväzku. O zámere vstúpiť do zmluvného záväzku. Sám pán poslanec Jarjabek v rozhovore pre médiá hovorí o tom, že občan Lysý žiada prešetriť konanie pani generálnej riaditeľky pri zverejnení výzvy na predloženie ponuky v obchodnej verejnej súťaži. Veď to sú dve absolútne rozdielne veci! Dve absolútne rozdielne veci. To chápe každý, kto si prečíta zákon a rozmýšľa o tom aspoň tri sekundy. Je mi veľmi ľúto, že legislatívny odbor Národnej rady, respektíve možno nejakí právnici sa dokážu podpísať pod taký výklad zákona, akým tu momentálne argumentujete.

Ďakujem za slovo. Mne sa tá právna argumentácia pána Krajcera celkom páčila a dovolím si ju, dovolím si ju trošku doplniť. Teraz si odmyslím, že dôvody, na základe ktorých odvolávame pani generálnu riaditeľku, boli vykonštruované. Ba pripustím vašu argumentáciu o tom, že bola porušená povinnosť informovať radu o vstúpiť do zmluvného záväzku. Tiež si odmyslím modus vivendi rady a riaditeľky o tom, kedy sa o takýchto zámeroch informuje. Tvrdím, že zámer síce existoval, avšak tiež tvrdím, že zámer vstúpiť do zmluvného záväzku nebolo ani len možné oznámiť, pretože nebolo jasné, o aký zmluvný záväzok má ísť.
Dovolím si to vysvetliť. Záväzok je inými slovami povinnosť, ktorú treba plniť. Tá povinnosť by mala mať určený spôsob, prípadne aj čas plnenia. Keďže nebol presne určený obsah, respektíve povinnosť, respektíve obsah povinnosti alebo záväzku, možno takýto záväzok alebo povinnosť považovať za neurčitú.
Potom podľa vášho výkladu by mala pani Zemková informovať aj o tom, že má zámer vstúpiť aj do neurčitého záväzku. Nemyslíte, že takáto povinnosť je nadbytočná? Ja si myslím, že určite. Som presvedčený o tom, že takúto povinnosť, t. j. povinnosť o vstúpenie do neurčitého záväzku alebo takého, ktorý nie je presne špecifikovaný, zákonodarca určite nemal v úmysle, keď koncipoval toto ustanovenie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Taktiež, keďže ide o odbornú debatu, pokúsim sa držať v tej odbornej rovine. Ja by som v podstate uviedol asi na pravú mieru to, že ten pojem zámer môžeme chápať ako práve neurčitý pojem, dokonca ako nejaký abstraktne vôľový pojem, ktorý tam bol zakotvený práve, dá sa povedať, zmenou tohto alebo vytvorením tohto zákona, keď sa zlučovala STV so Slovenským rozhlasom. Teda dá sa povedať, bývalá vláda ho tam dala. Dovolím si upozorniť, že najskôr je vždy zámer, až potom je postup. Tým postupom už bolo to zverejnenie výzvy.
Čiže ten zámer uzavrieť nejaký zmluvný záväzok, dokonca ten zákon ani neurčuje, či to musí byť určitý zmluvný záväzok alebo neurčitý, čiže dá sa vychádzať z toho, že už aj neurčitý záväzok zmluvný, pokiaľ je tam ten zámer, tak napĺňa tú skutkovú podstatu, ktorá tu bola uvedená na odvolanie pani generálnej riaditeľky. Dokonca som toho názoru, že tým, že už v podstate pani riaditeľka prichádzala, alebo bola už v štádiu, že zverejnila výzvu o tom svojom zámere, teda ktorý musel byť pred tým jej postupom, musela byť aj vôľovo uzrozumená, že teda do niečoho takého chce ísť.
Z toho dôvodu si myslím, že pokiaľ má niekto o niečom, pri niečom plán, tak o tom pláne by mal vedieť príslušný orgán, ktorým v tomto prípade bola Rada RTVS, skôr než teda vstúpi alebo teda skôr než začne tá pani generálna riaditeľka konať. Čiže z tohto dôvodu ja som toho názoru, že bol naplnený dôvod pre jej odvolanie.
Ďakujem.