3. schôdza

V rozprave ako posledný vystúpi pán poslanec Senko.
Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, návrh na odvolanie generálnej riaditeľky Rozhlasu a televízie Slovenska si myslím, že je podložený jasnými faktami. Zákon ukladá generálnemu riaditeľovi RTVS povinnosť a rada konštatuje, že nebola splnená v časovom predstihu, ako hovorí zákon, ale až dodatočne a na výzvu rady. V tomto prípade zákon plénu Národnej rady Slovenskej republiky nedáva možnosť generálnu riaditeľku pokarhať, alebo jej odobrať osobný príplatok za nedisciplinovanosť, prípadne nerešpektovanie kontrolného orgánu, alebo za pohŕdanie Radou RTVS. Zákon nám umožňuje iba, aby sme pani generálnu riaditeľku buď odvolali, alebo vo funkcii potvrdili.
Určite bol na začiatku tohto celého, v úvodzovkách, "prípadu" zámer. Zámer na riešenie umiestnenia RTVS. Zámer na prenájom budovy, jej priestorov. Návrh, cieľom ktorého malo byť riešenie priestorov pre činnosť RTVS. Napriek tomu celkom neočakávane deň pred menovaním novej vlády 3. apríla 2012 vedenie RTVS zverejnilo výzvu na predloženie, citujem, "ponuky v obchodnej verejnej súťaži na prenájom budovy priestorov mediálneho komplexu pre účely plnenia úloh RTVS."
Chceme získať konkrétne návrhy na riešenie umiestnenia oboch médií SRo a STV v Bratislave, uviedla pani Zemková. Hovorca RTVS dodatočne po zverejnení výzvy a jej medializácii a čiastočnej kritiky, kritike zverejnil k súťaži tlačovú správu, kde píše, že cieľom súťaže je uzatvorenie zmluvy o budúcej nájomnej zmluve medzi organizáciou a víťazným uchádzačom. Informácia zaujala nielen odbornú, ale aj laickú verejnosť. Postupne sa zistilo, že o týchto zámeroch nevedela Rada RTVS, hoci v zmysle zákona o RTVS o tom mala byť informovaná. Zrejme dobre bol v tomto prípade informovaný už odstupujúci minister kultúry pán Krajcer, ktorý to hodnotil ako súčasť reformy verejnoprávnych médií a súčasť projektu, s ktorou uspela súčasná generálna riaditeľka RTVS. Dobre. Ale o zámeroch a takých dôležitých, ozaj takých dôležitých zámeroch, ktoré sa možno budú týkať aj možnosti nakladania s nehnuteľným majetkom inštitúcie, by mala byť určite informovaná aj Rada RTVS.
Predseda Rady RTVS Miroslav Kollár priznal, že, citujem ho: "Rada RTVS v momente zverejnenia výzvy nemala žiadne informácie o jej detailoch, nepoznala ani podmienky výzvy a o jej zverejnení sme sa dozvedeli len z web-stránky RTVS." Predseda rady ešte stačil podotknúť, že to vníma ako ďalší dielik mozaiky potvrdzujúcej doterajší prístup a spôsob komunikácie manažmentu RTVS k Rade RTVS, ako jednému z dvoch zákonných orgánov RTVS.
V tejto chvíli si dovolím podotknúť, že Rada RTVS je orgánom dohľadu, ktorý dohliada aj nad dodržiavaním zákona o Rozhlase a televízii Slovenska, a povinnosťou generálneho riaditeľa RTVS je mimo iného aj písomne informovať o zámere vstúpiť do zmluvného záväzku, ktorý presahuje 100 tis. eur. Neplnenie, nesplnenie tejto povinnosti pred tým, ako začal konať vo veciach, ktoré majú byť predmetom návrhov, je dôvod na navrhnutie na odvolanie generálneho riaditeľa Národnou radou Slovenskej republiky.
Problémom sa dodatočne zaoberala aj Rada RTVS 19. apríla a jej predseda informoval, že tento bod zaradil na rokovanie preto, citujem ho, "lebo vyústenie tejto verejnej súťaže môže zásadným spôsobom určiť budúce fungovanie RTVS." Podotýkam, rada dopredu o podmienkach tejto súťaže nebola informovaná. Nemohla do nej zasiahnuť, nemohla povedať k nej vlastný názor, nevedela o jej obsahu.
V rámci tohto bodu programu sa členovia rady dozvedeli napríklad, že súkromný mail pani Matisovej, ktorá sa stala tajomníčkou komisie pre predmetný výber, predtým pracovala v RTVS ako riaditeľka sekcie výroby, ktorý je uvedený na výzve a na ktorý majú prichádzať ponuky, treba považovať za pracovný, a nie súkromný. Zaujímavé. Na súkromný mail budú prichádzať ponuky na túto súťaž. Ozaj, čo sa tu malo diať? Čo sa tu malo konať? O čom to celé je? Na súkromný mail majú prichádzať ponuky. To o tom už nemala vedieť ani generálna riaditeľka? Ja sa len nad tým zamýšľam, posúďte to sami. Ale myslím si, že keď predtým alebo potom RTVS vyhodila neskutočne veľké peniaze za web-stránku a za všetko, čo funguje okolo fungovania RTVS, sa mi to zdá mimoriadne čudné. To len ako dokumentovanie ešte tej situácie okolo tejto celej výzvy. Rada nakoniec zobrala iba na vedomie informáciu o vyhlásení obchodnej verejnej súťaže. To len na dokumentovanie, ako bola podávaná informácia rade, ako sa rada s touto informáciou vysporiadala. Nič mimoriadne sa na tej rade nedialo. Pritom uplatňovanie § 15 ods. 3 písm. h) zákona o RTVS, to znamená, že generálny riaditeľ informuje radu o zámere vstúpiť do zmluvného záväzku, ešte raz opakujem.
Zámer vstúpiť do zmluvných vzťahov budem ešte dokumentovať na ďalších prípadoch, ktoré sa udiali v RTVS v priebehu ďalších mesiacov po 3. apríli 2012. Prečo až po týchto termínoch? A po tomto termíne, po období, kedy sa začala striedať vláda?
V tomto období bol vlastne zaregistrovaný aj predmetný prípad neplnenia si povinností generálnej riaditeľky vo vzťahu k RTVS. Pritom tam bol jeden prípad, o ktorom sa zmienim, a rada tiež nekonala. Rada je totálne lojálna vo vzťahu ku generálnej riaditeľke a tie vyhlásenia pána Kollára svedčia o tom, že takéto konfliktné situácie tam nenastávajú, skôr jednajú v zhode.
Kým prejdem ešte do ďalšej časti môjho vystúpenia, tak si predsa len dovolím povedať, že zverejnenie výzvy, ešte raz, zverejnenie výzvy možno považovať za konanie smerujúce k vstupu do zmluvného záväzku. Ide o osobitný spôsob uzatvárania zmlúv v obchodnom styku, tzv. obchodná verejná súťaž. Obchodná verejná súťaž je upravená v § 281 a nasledovných ustanoveniach Obchodného zákonníka. O tom už tu hovorili právnici aj na pôde tohto parlamentu, pán profesor Mamojka, aj pán poslanec Madej. V zmysle § 281 Obchodného zákonníka, kto vyhlási neurčitým osobám súťaž o najvhodnejší návrh na uzatvorenie zmluvy, robí tým výzvu na podávanie návrhov na uzavretie zmluvy. Hlavným cieľom obchodnej verejnej súťaže, tak ako ho formuluje dôvodová správa k Obchodnému zákonníku, je zabezpečiť výber najvhodnejšej ponuky na uzavretie zmluvy. RTVS ako vyhlasovateľ ponuky má v zmysle § 286 ods. 1 Obchodného zákonníka povinnosť vybrať najvhodnejší návrh. Odmietnuť všetky predložené návrhy je vyhlasovateľ oprávnený len vtedy, ak si toto právo vyhradil v podmienkach súťaže. Nakoľko súťažné podmienky RTVS zasielala prípadným záujemcom len na základe ich žiadostí, v tejto chvíli neviem presne povedať, či si RTVS vyhradila právo odmietnuť všetky predložené návrhy. V zmysle § 287 ods. 1 Obchodného zákonníka je vyhlasovateľ povinný prijať návrh, ktorý sa vybral podľa § 286 ods. 1 Obchodného zákonníka.
No ale poďme k ďalším prípadom trošku len tak na ilustráciu, ako sa koná v RTVS.
Dňa 5. mája 2012 uverejnil Rozhlas a televízia Slovenska vo Vestníku verejného obstarávania oznámenie o dobrovoľnej transparentnosti vo vzťahu k obstarávaniu zákazky, rozvoj, prevádzka, servis, ďalší vývoj a správa internetových sídiel a aplikácií RTVS v celkovej hodnote 387 500 eur bez DPH postupom rokovacieho konania bez uverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania výzvy na súťaž. O zámere obstarať zákazku generálna riaditeľka Rozhlasu a televízie Slovenska vopred neinformovala Radu rozhlasu a televízie, informácia o zákazke bola zaradená do programu zasadnutia rady, ktoré sa uskutočnilo až 24. mája, konkrétne do bodu 7, pričom predseda rady pán Kollár, citujem podľa zápisu z rokovania rady, sa zaujímal, prečo bola zvolená metóda rokovacieho konania bez zverejnenia, čo je obsahom služieb, ktoré sa obstarávajú. Požiadal, aby členovia rady v prípade takýchto veľkých objemov boli o takomto, o tomto informovaní operatívnejšie a nedozvedeli sa to v rámci novinárskych otázok. Pritom tu máme úplne jasné znenie súčasne platného zákona, ktorý hovorí a ukladá povinnosť generálnej riaditeľke informovať radu o zámeroch.
Z uvedeného tiež možno vyplýva, že obstarávanie zákazky, ktoré už bolo v čase predloženia informácie na radu ukončené, generálna riaditeľka začala konať vo veci vstupu do zmluvného záväzku, predmetom ktorého je plnenie, ktoré presahuje sumu 100 tis. eur, bez toho, aby informovala radu o zámere vstúpiť do takéhoto zmluvného záväzku. Takže aj v tomto prípade si myslím, že uvedeným konaním generálna riaditeľka porušila ustanovenie § 15 ods. 3 písm. h) zákona, čo zakladá dôvod na jej možné odvolanie v zmysle § 18 ods. 4 písm. c) zákona. Mimochodom, len vlani RTVS rozbiehal nový samostatný web rozhlasu. Od poslucháčov si vyslúžil kritiku a stránka do dnes plne nefungovala. Pani Zemková ešte ako riaditeľka Slovenského rozhlasu investovala do tejto novej web stránky takmer 140 tis. eur, bola spustená vo februári v roku 2011, teda v čase, keď bol Slovenský rozhlas zlúčený so Slovenskou televíziou do RTVS. V roku 2012, ako som informoval, bez verejnej súťaže a bez predchádzajúceho písomného informovania Rady RTVS objednala pani generálna riaditeľka nový internetový portál za 387 500 eur od iného dodávateľa. Aký je názor predsedu Rady RTVS? "Viem si predstaviť aj transparentnejší spôsob výberu toho webu, " hovorí pán Miroslav Kollár, šéf Rady RTVS. Opäť sa nič zo strany Rady RTVS vo vzťahu ku generálnej riaditeľke nedeje. Pritom opakujem, že rada nedostala o obstarávaní webu nijakú informáciu a pani riaditeľka rade už len oznámila, že bolo rokovacie konanie a web sa už zazmluvňuje.
Ďalší prípad, ktorý si zaslúži našu pozornosť, je predbežné oznámenie o obstarávaní zákazky na dodávku, inštaláciu, zaškolenie, záručný a pozáručný servis počítačov, pracovných staníc a notebookov a ich príslušenstva, ovládacích periférií, dokovacích staníc, monitorov, sieťových zdrojov, tašiek, ovládacieho aplikačného softvéru a napojenia na ostatné prvky sieťovej infraštruktúry RTVS, serverov a dátových úložísk a služieb k tomu prislúchajúcich, tzv. IT technika, v celkovej hodnote 33 mil. 100 tis. eur, ktoré dňa 9. mája odoslala Rozhlas a televízia Slovenska do Vestníka verejného obstarávania. O zámere obstarať zákazku generálna riaditeľka Rozhlasu a televízie Slovenska vopred neinformovala Radu Rozhlasu a televízie. Informácia o zákazke bola zaradená do programu zasadnutia Rady, ktoré sa konalo až 24. mája, pričom predseda rady pán Kollár, citujem podľa zápisu z rokovania rady, sa spýtal na obstarávanie IT techniky za 40 mil. eur v priebehu štyridsiatich ôsmich mesiacov. Požiadal, aby členovia rady v prípade takýchto veľkých objemov boli o tomto informovaní operatívnejšie a nedozvedeli sa to v rámci novinárskych otázok. Opäť. Zároveň sa spýtal šéf kontrolného orgánu RTVS pani generálnej riaditeľky, či je vôbec pri súčasnom stave RTVS schopná prefinancovať takúto investíciu. A pýtal sa určite v súlade so svojimi právami a povinnosťami podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona o RTVS, ktoré prijal predchádzajúci parlament, prijala drvivá väčšina vtedy koalície, neprijímali ich poslanci alebo tento zákon nepodporovali poslanci zo strany SMER. To znamená, oni si vytvorili mechanizmus kontroly, kontroly Rady RTVS vo vzťahu ku generálnej riaditeľke a generálna riaditeľka podľa všetkého by mala dodržiavať príslušné ustanovenia tohto príslušného zákona, ktorým sa riadi činnosť RTVS. Rada ani v tomto prípade neprijala uznesenie, ktorým by sa dôslednejšie a konkrétnejšie domáhala plnenia úloh generálnej riaditeľky vo vzťahu k sebe ako kontrolnému orgánu, teda rade, a zohrala opäť iba tichú úlohu prisluhujúceho orgánu generálnej riaditeľky.
Tak sa dialo napríklad aj pri podpise dodatku zmluvy so štátom na rok 2012 č. 3a, kedy si pani riaditeľka tiež nesplnila predchádzajúcu informačnú povinnosť vo vzťahu k rade. Rada to aj konštatovala. A opäť nekonala. Mohol by som bližšie rozvádzať isté pochybenia a napĺňania zmluvy napríklad s dodávateľom W PRESS, akciová spoločnosť, poskytovateľovi zvukovo - obrazového záznamu relácie Večer pod lampou. Zmluvu o agentúrnom spravodajstve s agentúrou Reuters na sumu takmer 493 tis. eur, rekonštrukciu priestorov štúdia RTVS v Banskej Bystrici, či teleshopingovú reláciu Práca pre vás, či nákup áut na poslednú chvíľu, zmluvy na výpočtovú techniku tesne pred zlúčením SRo a STV, či predaj znelky Večerníčka na reklamné účely, či vlastné odstupné pani generálnej riaditeľky, keď odchádzala z funkcie riaditeľky Slovenského rozhlasu. To sú len možno nepodstatné informácie, o ktorých sa medzi verejnosťou diskutuje a dotvára sa obraz na činnosť RTVS a jej generálnej riaditeľky.
Spôsob, akým je informovaná rada, spôsob, akým si plní povinnosti vo vzťahu k rade pani generálna riaditeľka. Netvrdím, že vo všetkých prípadoch pochybila pani generálna riaditeľka, že vo všetkých prípadoch si neplnila zákonné povinnosti.
Takže na záver by som si dovolil krátke zhrnutie, podľa ktorého možno konštatovať, že konanie pani generálnej riaditeľky RTVS vo veciach uverejnenia výzvy na predloženie ponuky v obchodnej súťaži podľa § 281 a nasledovných znení Obchodného zákonníka, názov súťaže, prenájom budovy priestorov mediálneho komplexu pre účely plnenia úloh RTVS stanovených zákonom č. 532/2010 Z. z. o rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov zo dňa 3. 4. 2012, zverejnenie výzvy, uverejnenia oznámenia o dobrovoľnej transparentnosti vo vzťahu k obstarávaniu zákazky - rozvoj, prevádzka, servis, ďalší vývoj a správa internetových sídiel a aplikácií RTVS z 5. mája 2012, ako aj uverejnenia predbežného oznámenia o obstarávaní zákazky na dodávku, inštaláciu, zaškolenie, záručný a pozáručný servis, tzv. IT technika, serverov a dátových úložísk a služieb k tomu prislúchajúcich, možno hodnotiť predovšetkým ako nesplnenie si povinností, ktoré vyplývajú zo zákona o RTVS, na ktoré nebol daný žiadny objektívny dôvod. Uverejnila až po, ich neuverejnila až po stanovisku RTVS, nedošlo by, teda keby pred tým informovala, nedošlo by k žiadnemu omeškaniu, nebol by možno ohrozený žiadny verejný záujem, ale jednoducho kontrolný orgán nebol informovaný. Popretie a obídenie kontrolných mechanizmov, či chceme alebo nie, je to tak, RTVS, zákon o RTVS presne reguluje vzájomné vyvažovanie riadenia a kontroly riadenia RTVS medzi generálnym riaditeľom a Radou RTVS, ktorá navyše plní aj funkciu kontrolného orgánu, Rada RTVS má možnosť nielen oboznamovať sa s činnosťou manažmentu RTVS, ale k tejto činnosti v zákonnom rámci sa aj vyjadrovať a ponúkať svoje stanovisko. Malo by dochádzať k naplneniu a realizácii kontroly hospodárneho a efektívneho nakladania s verejnými prostriedkami v RTVS, a to predovšetkým v takom časovom slede, aby bol takýto výkon kontroly aj účinný a efektívny a predovšetkým možný. Ja si myslím, že cieľom navrhovateľa v súčasnom období platného zákona, v tomto prípade pána exministra kultúry, pána Krajcera, a zákonodarcu, bolo určite prostredníctvom uvedených ustanovení zákona zabezpečiť, aby rada ako orgán dohľadu, ktorý v zmysle zákona dohliada na hospodárnosť, efektívnosť a účelnosť nakladania s verejnými prostriedkami RTVS, bola vopred, teda ešte pred tým ako generálny riaditeľ začne podnikať kroky smerujúce k uzatvoreniu daného zmluvného záväzku, informovaná o tom, že čo generálny riaditeľ zamýšľa, do akého zmluvného vzťahu chce vstúpiť.
Uvedené zákonné ustanovenia majú rade poskytnúť priestor na vyjadrenie prípadného nesúhlasného stanoviska, prípadne na podniknutie príslušných potrebných opatrení a zároveň sú jedným z nástrojov kontroly hospodárneho a efektívneho nakladania s verejnými prostriedkami. Pani generálna riaditeľka si vo vzťahu k Rade RTVS neplnila zákonnú povinnosť. To je jednoznačné konštatovanie.
Ďakujem za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Matovič, nech sa páči.

Pán poslanec Senko, je pravdepodobne správne kontrolovať generálnu riaditeľku a vymenovávať jej chyby, ktoré prípadne urobila, alebo vymenovať prešľapy, ktoré spravila. Ale nemyslím si, či, že je to správne dnes, lebo dnes moment na základe, ktorého generálnu riaditeľku chcete odvolať, tak je iba ten jeden jediný, či informovala radu v tom danom prípade, alebo nie. A tým pádom vymenovávanie všetkých prípadných prehreškov alebo skutočných prehreškov je také trochu zastieranie, ale na druhej strane možno priznávanie toho skutočného dôvodu.
Ale ak toto má byť teda skutočný dôvod, že napríklad zadávala nejakú stránku za 500 tis. eur a pod., ktoré ste vymenovávali, ja osobne by som sa v pohode k tomu pridal alebo k takejto iniciatíve. A pozrieť sa na prsty aj tomuto činiteľovi, ktorého Národná rada v minulosti do tejto funkcie zvolila. A najdime skutočný dôvod, nejaké nehospodárne nakladanie s prostriedkami a nehľadajme si nejaké paradôvody. A k tomu by som vás teda chcel vyzvať alebo poprosiť, konajme takto, konajme čestne, povedzme jej, tuto, tuto si pochybila, chceme ťa vymeniť a hľadajme spolu naozaj vhodného, lepšieho kandidáta. Ale nehľadajme si zámienku násilím a neznásilňujme zákony, tak ako teraz momentálne robíte.
Chcel by som ešte jednu vec upresniť. V predošlej faktickej som reagoval, konkrétne pri týchto prešľapoch som hovoril, že ľudia podriadení pani Zemkovej a priatelia alebo blízki ľudia pánovi Krajcerovi cenzurovali príspevky o našom hnutí v období pred voľbami. Tým som určite ale teda nechcel povedať, že to bolo na príkaz pána Krajcera alebo na príkaz pani Zemkovej. Ale teda každopádne to boli ľudia podriadení pani Zemkovej, tak mala by si s nimi spraviť poriadok aj vtedy, v minulosti.

Pán poslanec, mali ste reagovať na vystúpenie pána poslanca a nevysvetľovať, takže, poprosím, v budúcnosti.
Nech sa páči, pán poslanec Krajcer.

Ďakujem pekne. Na väčšinu vystúpenia pána poslanca Senka sa nedá reagovať, pretože sám uviedol, že bude ilustrovať. No tie ilustrácie samozrejme boli farebné, rozmanité, ale nie sú predmetom našej debaty, hoci ja sám by som mal záujem, pokiaľ sa spájajú otázky s tým, čo spomínate, aby sa našiel priestor, kde by sa na tie otázky aj odpovedalo. Ten priestor je niekde inde ako tu.
Možno len pripomienka. Ak to, čo ste spomínali, sú nejaké reálne podozrenia, o čom ja neviem, ale pokojne sa o tom treba baviť, dokonca si myslím, že ak viete preukázať nejaké pochybenia, tak o tom aj ste, a hlásim sa k tomu aj ja, sme povinní to riešiť, minimálne na pôde výboru. No, ale ak by tie podozrenia boli reálne, no tak potom asi ťažko by bol hospodársky výsledok tej inštitúcie taký, aký je. To znamená zisk 22 milónov. No potom naozaj pri tej kumulovanej strate 46 mil. z obdobia vášho generálneho riaditeľa pána Nižňanského, tak to potom neviem, čo by sa tam už muselo diať. Čiže to len k tým ilustráciám, ktoré ste spomínali.
No a k tomu zámeru, ktorý mi, ktorý spájate so mnou, ja sa k nemu otvorene hlásim. Áno, bolo mojím zámerom zákonom ošetriť a ochrániť verejný záujem. Ale v tomto prípade verejný záujem nebol poškodený ani ohrozený. Ten by bol jedine vtedy, kedy by existoval reálny a nevýhodný zmluvný záväzok a schyľovalo by sa k jeho podpisu alebo k jeho uzavretiu v neprospech Rozhlasu a televízie Slovenska. K takému niečomu jednoducho nedošlo.

Pán Viskupič.

Ďakujem. Pán kolega, skutočne vymenovanie dôvodov, ktoré ste vymenovali, mohlo prísť aj na výbore, práve tam by bol ten moment profesionalizácie alebo profesionálneho prístupu alebo profesionálnejšieho prístupu k tomu, prečo generálnu riaditeľku treba odvolať. Ilustrovanie pri jednom dôvode, ktorý právnici spochybňujú, a existuje niekoľko názorov na to, či skutočne bola porušená informačná povinnosť voči rade alebo nebola, je preto slabým, vágnym. A možno aj uvádza teda túto diskusiu trošku inde, kde by mala byť. Skutočne by sme mohli na výbore do budúcna, keďže táto diskusia bola dostatočne dlhá a pravdepodobne padli skutočne relevantné argumenty z jednej aj z druhej strany, a k hlasovaniu príde, predpokladám, budúci týždeň, o odvolávaní. Preto by som chcel možno do budúcna, pretože môžem si myslieť, ako to hlasovanie dopadne, aby sme sa neponáhľali, nezlámali si nohy, a v tom, že niekto odvolaný má byť, a hľadali skutočné dôvody na odvolanie práve preto, aby o nich mohla prebehnúť diskusia. Ak tie skutočné dôvody nehľadáme, potom sú to len domnienky, je to stále iba ilustrovanie. A vnášať do takto dôležitého procesu pochybnosti je nebezpečné, pretože potom skutočne hrozia žaloby. A ja sa pýtam, možno po ikstý raz, keďže sa niekoľkokrát opakujeme, kto bude znášať dôsledky toho, ak príde k žalobám, a tie žaloby budú úspešné?
Ďakujem.

Týmto vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Chce sa k rozprave vyjadiť navrhovateľ?
Pardon, ešte pán poslanec Senko, nech sa páči, na reakciu.

Ja vás plne chápem, ale na druhej strane ja som chcel ozaj na tých konkrétnych prípadoch, ktoré nie sú vymyslené, dokumentovať, akým spôsobom funguje vzťah generálna riaditeľka a Rada RTVS, že nie raz jednoducho došlo k pochybeniu povinností pani generálnej riaditeľky vo vzťahu k Rade RTVS a Rada RTVS nekonala a nekoná a zahmlieva a zahladzuje. Keby bola Rada RTVS dôsledná, tak mala konať. Výbor pre kultúru a médiá je ten posledný, ktorý jednoducho v súvislosti s takýmito záležitosťami mal konať, ale sami vidíte, že jednoducho tu dlhodobejšie dochádza k porušovaniu povinností pani generálnej riaditeľky.
Takže ja neviem, či je znásilňovanie konania v zmysle zákona? Ak niekto vyžaduje naplnenie litery zákona, to by malo byť znásilňovanie? Ja si nemyslím.