3. schôdza

Pán poslanec, vo svojom úvode vystúpenia ste zamerali pozornosť na situáciu ohľadom konania výboru pre kultúru a médiá, ale to nie je podstata tohto problému. Podstata tohto problému je nedodržiavanie povinnosti pani riaditeľky, nedodržiavanie povinnosti v takej závažnej obchodno-ekonomickej operácii z hľadiska života tejto inštitúcie, o ktorom by zrejme jej kontrolný orgán mal byť informovaný.
Touto obchodno-ekonomickou operáciou sa môže stať nehnuteľný majetok tejto inštitúcie. Aký? Zbytočným a nadbytočným? Je to veľmi závažná operácia. Čo sa týmto vôbec sledovalo? O takomto zámere nemá vedieť ozaj kontrolný orgán, ktorý má kontrolovať dodržiavanie tohto zákona, hospodárne nakladanie s finančnými prostriedkami a tak ďalej? No, tak to nemyslíte vážne.
Spomínali ste aj niečo ohľadom nejakej zmluvy s Towercomom. Neviem, či mám dobré informácie, ale predsa len mohli by ste nás informovať, že či náhodou za pôsobenia pani riaditeľky Zemkovej sa neošetrili posledné ustanovenia tejto zmluvy takým spôsobom, aby nemohlo dôjsť k vypovedaniu tejto zmluvy. Môžete nás o tom informovať? Ak máte o tom lepšie informácie. Takže jej konaním sa údajne stala táto zmluva nevypovedateľnou.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Jarjabek, no práve preto, že existujú rôzne právne názory, som navrhol, aby sme vrátili rokovanie o tomto bode programu späť na výbor. To je kvalifikovaná pôda na to, aby sme sa mohli ďalej vyjadriť k jednotlivým právnym stanoviskám, posúdiť ich a následne naozaj predložiť kvalifikovaný návrh, ktorý, bohužiaľ, v tejto chvíli v pléne predložený nie je. O tom, čo všetko z hľadiska politizácie sa dialo vo verejnoprávnych médiách, veľmi dobre vypovedal vo svojom vystúpení kolega Beblavý. Nebudem sa opakovať, niektoré skutočnosti som uviedol aj ja. Jednoducho, to sú absolútne neporovnateľné obdobia a neporovnateľné správanie jednej a druhej garnitúry. A musím povedať, že vo vašom prípade v tých rokoch 2006 - 2010, a možno z úcty k vám nejdem do obdobia mečiarizmu, tak to naozaj asi by som na túto tému bol veľmi, veľmi zdržanlivý vo vašom prípade.
Pán poslanec Martvoň, no ja som to už spomínal vo svojom vystúpení, naozaj v prípade vôbec vzniku informačnej povinnosti je potrebné splniť kumulatívne dve podmienky. Čiže ja som to vysvetľoval, nemožno teda hovoriť o vzniku informačnej povinnosti v tomto prípade.
Pán poslanec Senko, verejný záujem, to je podstatné, bol či nebol poškodený verejný záujem v tomto prípade? Nebol. To je úplne jednoznačné, pretože žiaden návrh vôbec zmluvného záväzku v tejto chvíli neexistuje, nieto že by bol podpísaný.
Čo sa týka tej zmluvy s Towercomom, mám informácie akurát také, že tá zmluva bola nevypovedateľná už za, a podpísaná za vášho riaditeľa Nižňanského. Čiže to, čo hovoríte ďalej... (Vystúpenie prerušeného časomerom.)

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, návrh na odvolanie generálnej riaditeľky Rozhlasu a televízie Slovenska si myslím, že je podložený jasnými faktami. Zákon ukladá generálnemu riaditeľovi RTVS povinnosť a rada konštatuje, že nebola splnená v časovom predstihu, ako hovorí zákon, ale až dodatočne a na výzvu rady. V tomto prípade zákon plénu Národnej rady Slovenskej republiky nedáva možnosť generálnu riaditeľku pokarhať, alebo jej odobrať osobný príplatok za nedisciplinovanosť, prípadne nerešpektovanie kontrolného orgánu, alebo za pohŕdanie Radou RTVS. Zákon nám umožňuje iba, aby sme pani generálnu riaditeľku buď odvolali, alebo vo funkcii potvrdili.
Určite bol na začiatku tohto celého, v úvodzovkách, "prípadu" zámer. Zámer na riešenie umiestnenia RTVS. Zámer na prenájom budovy, jej priestorov. Návrh, cieľom ktorého malo byť riešenie priestorov pre činnosť RTVS. Napriek tomu celkom neočakávane deň pred menovaním novej vlády 3. apríla 2012 vedenie RTVS zverejnilo výzvu na predloženie, citujem, "ponuky v obchodnej verejnej súťaži na prenájom budovy priestorov mediálneho komplexu pre účely plnenia úloh RTVS."
Chceme získať konkrétne návrhy na riešenie umiestnenia oboch médií SRo a STV v Bratislave, uviedla pani Zemková. Hovorca RTVS dodatočne po zverejnení výzvy a jej medializácii a čiastočnej kritiky, kritike zverejnil k súťaži tlačovú správu, kde píše, že cieľom súťaže je uzatvorenie zmluvy o budúcej nájomnej zmluve medzi organizáciou a víťazným uchádzačom. Informácia zaujala nielen odbornú, ale aj laickú verejnosť. Postupne sa zistilo, že o týchto zámeroch nevedela Rada RTVS, hoci v zmysle zákona o RTVS o tom mala byť informovaná. Zrejme dobre bol v tomto prípade informovaný už odstupujúci minister kultúry pán Krajcer, ktorý to hodnotil ako súčasť reformy verejnoprávnych médií a súčasť projektu, s ktorou uspela súčasná generálna riaditeľka RTVS. Dobre. Ale o zámeroch a takých dôležitých, ozaj takých dôležitých zámeroch, ktoré sa možno budú týkať aj možnosti nakladania s nehnuteľným majetkom inštitúcie, by mala byť určite informovaná aj Rada RTVS.
Predseda Rady RTVS Miroslav Kollár priznal, že, citujem ho: "Rada RTVS v momente zverejnenia výzvy nemala žiadne informácie o jej detailoch, nepoznala ani podmienky výzvy a o jej zverejnení sme sa dozvedeli len z web-stránky RTVS." Predseda rady ešte stačil podotknúť, že to vníma ako ďalší dielik mozaiky potvrdzujúcej doterajší prístup a spôsob komunikácie manažmentu RTVS k Rade RTVS, ako jednému z dvoch zákonných orgánov RTVS.
V tejto chvíli si dovolím podotknúť, že Rada RTVS je orgánom dohľadu, ktorý dohliada aj nad dodržiavaním zákona o Rozhlase a televízii Slovenska, a povinnosťou generálneho riaditeľa RTVS je mimo iného aj písomne informovať o zámere vstúpiť do zmluvného záväzku, ktorý presahuje 100 tis. eur. Neplnenie, nesplnenie tejto povinnosti pred tým, ako začal konať vo veciach, ktoré majú byť predmetom návrhov, je dôvod na navrhnutie na odvolanie generálneho riaditeľa Národnou radou Slovenskej republiky.
Problémom sa dodatočne zaoberala aj Rada RTVS 19. apríla a jej predseda informoval, že tento bod zaradil na rokovanie preto, citujem ho, "lebo vyústenie tejto verejnej súťaže môže zásadným spôsobom určiť budúce fungovanie RTVS." Podotýkam, rada dopredu o podmienkach tejto súťaže nebola informovaná. Nemohla do nej zasiahnuť, nemohla povedať k nej vlastný názor, nevedela o jej obsahu.
V rámci tohto bodu programu sa členovia rady dozvedeli napríklad, že súkromný mail pani Matisovej, ktorá sa stala tajomníčkou komisie pre predmetný výber, predtým pracovala v RTVS ako riaditeľka sekcie výroby, ktorý je uvedený na výzve a na ktorý majú prichádzať ponuky, treba považovať za pracovný, a nie súkromný. Zaujímavé. Na súkromný mail budú prichádzať ponuky na túto súťaž. Ozaj, čo sa tu malo diať? Čo sa tu malo konať? O čom to celé je? Na súkromný mail majú prichádzať ponuky. To o tom už nemala vedieť ani generálna riaditeľka? Ja sa len nad tým zamýšľam, posúďte to sami. Ale myslím si, že keď predtým alebo potom RTVS vyhodila neskutočne veľké peniaze za web-stránku a za všetko, čo funguje okolo fungovania RTVS, sa mi to zdá mimoriadne čudné. To len ako dokumentovanie ešte tej situácie okolo tejto celej výzvy. Rada nakoniec zobrala iba na vedomie informáciu o vyhlásení obchodnej verejnej súťaže. To len na dokumentovanie, ako bola podávaná informácia rade, ako sa rada s touto informáciou vysporiadala. Nič mimoriadne sa na tej rade nedialo. Pritom uplatňovanie § 15 ods. 3 písm. h) zákona o RTVS, to znamená, že generálny riaditeľ informuje radu o zámere vstúpiť do zmluvného záväzku, ešte raz opakujem.
Zámer vstúpiť do zmluvných vzťahov budem ešte dokumentovať na ďalších prípadoch, ktoré sa udiali v RTVS v priebehu ďalších mesiacov po 3. apríli 2012. Prečo až po týchto termínoch? A po tomto termíne, po období, kedy sa začala striedať vláda?
V tomto období bol vlastne zaregistrovaný aj predmetný prípad neplnenia si povinností generálnej riaditeľky vo vzťahu k RTVS. Pritom tam bol jeden prípad, o ktorom sa zmienim, a rada tiež nekonala. Rada je totálne lojálna vo vzťahu ku generálnej riaditeľke a tie vyhlásenia pána Kollára svedčia o tom, že takéto konfliktné situácie tam nenastávajú, skôr jednajú v zhode.
Kým prejdem ešte do ďalšej časti môjho vystúpenia, tak si predsa len dovolím povedať, že zverejnenie výzvy, ešte raz, zverejnenie výzvy možno považovať za konanie smerujúce k vstupu do zmluvného záväzku. Ide o osobitný spôsob uzatvárania zmlúv v obchodnom styku, tzv. obchodná verejná súťaž. Obchodná verejná súťaž je upravená v § 281 a nasledovných ustanoveniach Obchodného zákonníka. O tom už tu hovorili právnici aj na pôde tohto parlamentu, pán profesor Mamojka, aj pán poslanec Madej. V zmysle § 281 Obchodného zákonníka, kto vyhlási neurčitým osobám súťaž o najvhodnejší návrh na uzatvorenie zmluvy, robí tým výzvu na podávanie návrhov na uzavretie zmluvy. Hlavným cieľom obchodnej verejnej súťaže, tak ako ho formuluje dôvodová správa k Obchodnému zákonníku, je zabezpečiť výber najvhodnejšej ponuky na uzavretie zmluvy. RTVS ako vyhlasovateľ ponuky má v zmysle § 286 ods. 1 Obchodného zákonníka povinnosť vybrať najvhodnejší návrh. Odmietnuť všetky predložené návrhy je vyhlasovateľ oprávnený len vtedy, ak si toto právo vyhradil v podmienkach súťaže. Nakoľko súťažné podmienky RTVS zasielala prípadným záujemcom len na základe ich žiadostí, v tejto chvíli neviem presne povedať, či si RTVS vyhradila právo odmietnuť všetky predložené návrhy. V zmysle § 287 ods. 1 Obchodného zákonníka je vyhlasovateľ povinný prijať návrh, ktorý sa vybral podľa § 286 ods. 1 Obchodného zákonníka.
No ale poďme k ďalším prípadom trošku len tak na ilustráciu, ako sa koná v RTVS.
Dňa 5. mája 2012 uverejnil Rozhlas a televízia Slovenska vo Vestníku verejného obstarávania oznámenie o dobrovoľnej transparentnosti vo vzťahu k obstarávaniu zákazky, rozvoj, prevádzka, servis, ďalší vývoj a správa internetových sídiel a aplikácií RTVS v celkovej hodnote 387 500 eur bez DPH postupom rokovacieho konania bez uverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania výzvy na súťaž. O zámere obstarať zákazku generálna riaditeľka Rozhlasu a televízie Slovenska vopred neinformovala Radu rozhlasu a televízie, informácia o zákazke bola zaradená do programu zasadnutia rady, ktoré sa uskutočnilo až 24. mája, konkrétne do bodu 7, pričom predseda rady pán Kollár, citujem podľa zápisu z rokovania rady, sa zaujímal, prečo bola zvolená metóda rokovacieho konania bez zverejnenia, čo je obsahom služieb, ktoré sa obstarávajú. Požiadal, aby členovia rady v prípade takýchto veľkých objemov boli o takomto, o tomto informovaní operatívnejšie a nedozvedeli sa to v rámci novinárskych otázok. Pritom tu máme úplne jasné znenie súčasne platného zákona, ktorý hovorí a ukladá povinnosť generálnej riaditeľke informovať radu o zámeroch.
Z uvedeného tiež možno vyplýva, že obstarávanie zákazky, ktoré už bolo v čase predloženia informácie na radu ukončené, generálna riaditeľka začala konať vo veci vstupu do zmluvného záväzku, predmetom ktorého je plnenie, ktoré presahuje sumu 100 tis. eur, bez toho, aby informovala radu o zámere vstúpiť do takéhoto zmluvného záväzku. Takže aj v tomto prípade si myslím, že uvedeným konaním generálna riaditeľka porušila ustanovenie § 15 ods. 3 písm. h) zákona, čo zakladá dôvod na jej možné odvolanie v zmysle § 18 ods. 4 písm. c) zákona. Mimochodom, len vlani RTVS rozbiehal nový samostatný web rozhlasu. Od poslucháčov si vyslúžil kritiku a stránka do dnes plne nefungovala. Pani Zemková ešte ako riaditeľka Slovenského rozhlasu investovala do tejto novej web stránky takmer 140 tis. eur, bola spustená vo februári v roku 2011, teda v čase, keď bol Slovenský rozhlas zlúčený so Slovenskou televíziou do RTVS. V roku 2012, ako som informoval, bez verejnej súťaže a bez predchádzajúceho písomného informovania Rady RTVS objednala pani generálna riaditeľka nový internetový portál za 387 500 eur od iného dodávateľa. Aký je názor predsedu Rady RTVS? "Viem si predstaviť aj transparentnejší spôsob výberu toho webu, " hovorí pán Miroslav Kollár, šéf Rady RTVS. Opäť sa nič zo strany Rady RTVS vo vzťahu ku generálnej riaditeľke nedeje. Pritom opakujem, že rada nedostala o obstarávaní webu nijakú informáciu a pani riaditeľka rade už len oznámila, že bolo rokovacie konanie a web sa už zazmluvňuje.
Ďalší prípad, ktorý si zaslúži našu pozornosť, je predbežné oznámenie o obstarávaní zákazky na dodávku, inštaláciu, zaškolenie, záručný a pozáručný servis počítačov, pracovných staníc a notebookov a ich príslušenstva, ovládacích periférií, dokovacích staníc, monitorov, sieťových zdrojov, tašiek, ovládacieho aplikačného softvéru a napojenia na ostatné prvky sieťovej infraštruktúry RTVS, serverov a dátových úložísk a služieb k tomu prislúchajúcich, tzv. IT technika, v celkovej hodnote 33 mil. 100 tis. eur, ktoré dňa 9. mája odoslala Rozhlas a televízia Slovenska do Vestníka verejného obstarávania. O zámere obstarať zákazku generálna riaditeľka Rozhlasu a televízie Slovenska vopred neinformovala Radu Rozhlasu a televízie. Informácia o zákazke bola zaradená do programu zasadnutia Rady, ktoré sa konalo až 24. mája, pričom predseda rady pán Kollár, citujem podľa zápisu z rokovania rady, sa spýtal na obstarávanie IT techniky za 40 mil. eur v priebehu štyridsiatich ôsmich mesiacov. Požiadal, aby členovia rady v prípade takýchto veľkých objemov boli o tomto informovaní operatívnejšie a nedozvedeli sa to v rámci novinárskych otázok. Opäť. Zároveň sa spýtal šéf kontrolného orgánu RTVS pani generálnej riaditeľky, či je vôbec pri súčasnom stave RTVS schopná prefinancovať takúto investíciu. A pýtal sa určite v súlade so svojimi právami a povinnosťami podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona o RTVS, ktoré prijal predchádzajúci parlament, prijala drvivá väčšina vtedy koalície, neprijímali ich poslanci alebo tento zákon nepodporovali poslanci zo strany SMER. To znamená, oni si vytvorili mechanizmus kontroly, kontroly Rady RTVS vo vzťahu ku generálnej riaditeľke a generálna riaditeľka podľa všetkého by mala dodržiavať príslušné ustanovenia tohto príslušného zákona, ktorým sa riadi činnosť RTVS. Rada ani v tomto prípade neprijala uznesenie, ktorým by sa dôslednejšie a konkrétnejšie domáhala plnenia úloh generálnej riaditeľky vo vzťahu k sebe ako kontrolnému orgánu, teda rade, a zohrala opäť iba tichú úlohu prisluhujúceho orgánu generálnej riaditeľky.
Tak sa dialo napríklad aj pri podpise dodatku zmluvy so štátom na rok 2012 č. 3a, kedy si pani riaditeľka tiež nesplnila predchádzajúcu informačnú povinnosť vo vzťahu k rade. Rada to aj konštatovala. A opäť nekonala. Mohol by som bližšie rozvádzať isté pochybenia a napĺňania zmluvy napríklad s dodávateľom W PRESS, akciová spoločnosť, poskytovateľovi zvukovo - obrazového záznamu relácie Večer pod lampou. Zmluvu o agentúrnom spravodajstve s agentúrou Reuters na sumu takmer 493 tis. eur, rekonštrukciu priestorov štúdia RTVS v Banskej Bystrici, či teleshopingovú reláciu Práca pre vás, či nákup áut na poslednú chvíľu, zmluvy na výpočtovú techniku tesne pred zlúčením SRo a STV, či predaj znelky Večerníčka na reklamné účely, či vlastné odstupné pani generálnej riaditeľky, keď odchádzala z funkcie riaditeľky Slovenského rozhlasu. To sú len možno nepodstatné informácie, o ktorých sa medzi verejnosťou diskutuje a dotvára sa obraz na činnosť RTVS a jej generálnej riaditeľky.
Spôsob, akým je informovaná rada, spôsob, akým si plní povinnosti vo vzťahu k rade pani generálna riaditeľka. Netvrdím, že vo všetkých prípadoch pochybila pani generálna riaditeľka, že vo všetkých prípadoch si neplnila zákonné povinnosti.
Takže na záver by som si dovolil krátke zhrnutie, podľa ktorého možno konštatovať, že konanie pani generálnej riaditeľky RTVS vo veciach uverejnenia výzvy na predloženie ponuky v obchodnej súťaži podľa § 281 a nasledovných znení Obchodného zákonníka, názov súťaže, prenájom budovy priestorov mediálneho komplexu pre účely plnenia úloh RTVS stanovených zákonom č. 532/2010 Z. z. o rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov zo dňa 3. 4. 2012, zverejnenie výzvy, uverejnenia oznámenia o dobrovoľnej transparentnosti vo vzťahu k obstarávaniu zákazky - rozvoj, prevádzka, servis, ďalší vývoj a správa internetových sídiel a aplikácií RTVS z 5. mája 2012, ako aj uverejnenia predbežného oznámenia o obstarávaní zákazky na dodávku, inštaláciu, zaškolenie, záručný a pozáručný servis, tzv. IT technika, serverov a dátových úložísk a služieb k tomu prislúchajúcich, možno hodnotiť predovšetkým ako nesplnenie si povinností, ktoré vyplývajú zo zákona o RTVS, na ktoré nebol daný žiadny objektívny dôvod. Uverejnila až po, ich neuverejnila až po stanovisku RTVS, nedošlo by, teda keby pred tým informovala, nedošlo by k žiadnemu omeškaniu, nebol by možno ohrozený žiadny verejný záujem, ale jednoducho kontrolný orgán nebol informovaný. Popretie a obídenie kontrolných mechanizmov, či chceme alebo nie, je to tak, RTVS, zákon o RTVS presne reguluje vzájomné vyvažovanie riadenia a kontroly riadenia RTVS medzi generálnym riaditeľom a Radou RTVS, ktorá navyše plní aj funkciu kontrolného orgánu, Rada RTVS má možnosť nielen oboznamovať sa s činnosťou manažmentu RTVS, ale k tejto činnosti v zákonnom rámci sa aj vyjadrovať a ponúkať svoje stanovisko. Malo by dochádzať k naplneniu a realizácii kontroly hospodárneho a efektívneho nakladania s verejnými prostriedkami v RTVS, a to predovšetkým v takom časovom slede, aby bol takýto výkon kontroly aj účinný a efektívny a predovšetkým možný. Ja si myslím, že cieľom navrhovateľa v súčasnom období platného zákona, v tomto prípade pána exministra kultúry, pána Krajcera, a zákonodarcu, bolo určite prostredníctvom uvedených ustanovení zákona zabezpečiť, aby rada ako orgán dohľadu, ktorý v zmysle zákona dohliada na hospodárnosť, efektívnosť a účelnosť nakladania s verejnými prostriedkami RTVS, bola vopred, teda ešte pred tým ako generálny riaditeľ začne podnikať kroky smerujúce k uzatvoreniu daného zmluvného záväzku, informovaná o tom, že čo generálny riaditeľ zamýšľa, do akého zmluvného vzťahu chce vstúpiť.
Uvedené zákonné ustanovenia majú rade poskytnúť priestor na vyjadrenie prípadného nesúhlasného stanoviska, prípadne na podniknutie príslušných potrebných opatrení a zároveň sú jedným z nástrojov kontroly hospodárneho a efektívneho nakladania s verejnými prostriedkami. Pani generálna riaditeľka si vo vzťahu k Rade RTVS neplnila zákonnú povinnosť. To je jednoznačné konštatovanie.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Senko, je pravdepodobne správne kontrolovať generálnu riaditeľku a vymenovávať jej chyby, ktoré prípadne urobila, alebo vymenovať prešľapy, ktoré spravila. Ale nemyslím si, či, že je to správne dnes, lebo dnes moment na základe, ktorého generálnu riaditeľku chcete odvolať, tak je iba ten jeden jediný, či informovala radu v tom danom prípade, alebo nie. A tým pádom vymenovávanie všetkých prípadných prehreškov alebo skutočných prehreškov je také trochu zastieranie, ale na druhej strane možno priznávanie toho skutočného dôvodu.
Ale ak toto má byť teda skutočný dôvod, že napríklad zadávala nejakú stránku za 500 tis. eur a pod., ktoré ste vymenovávali, ja osobne by som sa v pohode k tomu pridal alebo k takejto iniciatíve. A pozrieť sa na prsty aj tomuto činiteľovi, ktorého Národná rada v minulosti do tejto funkcie zvolila. A najdime skutočný dôvod, nejaké nehospodárne nakladanie s prostriedkami a nehľadajme si nejaké paradôvody. A k tomu by som vás teda chcel vyzvať alebo poprosiť, konajme takto, konajme čestne, povedzme jej, tuto, tuto si pochybila, chceme ťa vymeniť a hľadajme spolu naozaj vhodného, lepšieho kandidáta. Ale nehľadajme si zámienku násilím a neznásilňujme zákony, tak ako teraz momentálne robíte.
Chcel by som ešte jednu vec upresniť. V predošlej faktickej som reagoval, konkrétne pri týchto prešľapoch som hovoril, že ľudia podriadení pani Zemkovej a priatelia alebo blízki ľudia pánovi Krajcerovi cenzurovali príspevky o našom hnutí v období pred voľbami. Tým som určite ale teda nechcel povedať, že to bolo na príkaz pána Krajcera alebo na príkaz pani Zemkovej. Ale teda každopádne to boli ľudia podriadení pani Zemkovej, tak mala by si s nimi spraviť poriadok aj vtedy, v minulosti.

Ďakujem pekne. Na väčšinu vystúpenia pána poslanca Senka sa nedá reagovať, pretože sám uviedol, že bude ilustrovať. No tie ilustrácie samozrejme boli farebné, rozmanité, ale nie sú predmetom našej debaty, hoci ja sám by som mal záujem, pokiaľ sa spájajú otázky s tým, čo spomínate, aby sa našiel priestor, kde by sa na tie otázky aj odpovedalo. Ten priestor je niekde inde ako tu.
Možno len pripomienka. Ak to, čo ste spomínali, sú nejaké reálne podozrenia, o čom ja neviem, ale pokojne sa o tom treba baviť, dokonca si myslím, že ak viete preukázať nejaké pochybenia, tak o tom aj ste, a hlásim sa k tomu aj ja, sme povinní to riešiť, minimálne na pôde výboru. No, ale ak by tie podozrenia boli reálne, no tak potom asi ťažko by bol hospodársky výsledok tej inštitúcie taký, aký je. To znamená zisk 22 milónov. No potom naozaj pri tej kumulovanej strate 46 mil. z obdobia vášho generálneho riaditeľa pána Nižňanského, tak to potom neviem, čo by sa tam už muselo diať. Čiže to len k tým ilustráciám, ktoré ste spomínali.
No a k tomu zámeru, ktorý mi, ktorý spájate so mnou, ja sa k nemu otvorene hlásim. Áno, bolo mojím zámerom zákonom ošetriť a ochrániť verejný záujem. Ale v tomto prípade verejný záujem nebol poškodený ani ohrozený. Ten by bol jedine vtedy, kedy by existoval reálny a nevýhodný zmluvný záväzok a schyľovalo by sa k jeho podpisu alebo k jeho uzavretiu v neprospech Rozhlasu a televízie Slovenska. K takému niečomu jednoducho nedošlo.

Ďakujem. Pán kolega, skutočne vymenovanie dôvodov, ktoré ste vymenovali, mohlo prísť aj na výbore, práve tam by bol ten moment profesionalizácie alebo profesionálneho prístupu alebo profesionálnejšieho prístupu k tomu, prečo generálnu riaditeľku treba odvolať. Ilustrovanie pri jednom dôvode, ktorý právnici spochybňujú, a existuje niekoľko názorov na to, či skutočne bola porušená informačná povinnosť voči rade alebo nebola, je preto slabým, vágnym. A možno aj uvádza teda túto diskusiu trošku inde, kde by mala byť. Skutočne by sme mohli na výbore do budúcna, keďže táto diskusia bola dostatočne dlhá a pravdepodobne padli skutočne relevantné argumenty z jednej aj z druhej strany, a k hlasovaniu príde, predpokladám, budúci týždeň, o odvolávaní. Preto by som chcel možno do budúcna, pretože môžem si myslieť, ako to hlasovanie dopadne, aby sme sa neponáhľali, nezlámali si nohy, a v tom, že niekto odvolaný má byť, a hľadali skutočné dôvody na odvolanie práve preto, aby o nich mohla prebehnúť diskusia. Ak tie skutočné dôvody nehľadáme, potom sú to len domnienky, je to stále iba ilustrovanie. A vnášať do takto dôležitého procesu pochybnosti je nebezpečné, pretože potom skutočne hrozia žaloby. A ja sa pýtam, možno po ikstý raz, keďže sa niekoľkokrát opakujeme, kto bude znášať dôsledky toho, ak príde k žalobám, a tie žaloby budú úspešné?
Ďakujem.

Ja vás plne chápem, ale na druhej strane ja som chcel ozaj na tých konkrétnych prípadoch, ktoré nie sú vymyslené, dokumentovať, akým spôsobom funguje vzťah generálna riaditeľka a Rada RTVS, že nie raz jednoducho došlo k pochybeniu povinností pani generálnej riaditeľky vo vzťahu k Rade RTVS a Rada RTVS nekonala a nekoná a zahmlieva a zahladzuje. Keby bola Rada RTVS dôsledná, tak mala konať. Výbor pre kultúru a médiá je ten posledný, ktorý jednoducho v súvislosti s takýmito záležitosťami mal konať, ale sami vidíte, že jednoducho tu dlhodobejšie dochádza k porušovaniu povinností pani generálnej riaditeľky.
Takže ja neviem, či je znásilňovanie konania v zmysle zákona? Ak niekto vyžaduje naplnenie litery zákona, to by malo byť znásilňovanie? Ja si nemyslím.

Ďakujem veľmi za slovo. Ďakujem pekne, pani podpredsedkyňa, za slovo, ja len veľmi krátko, lebo naozaj toho tuná už bolo povedaného veľmi veľa.
V prvom rade chcem povedať, že, pán poslanec Krajcer, chcel by som veriť vášmu záveru a zámeru, o ktorom ste hovorili teda v závere, kde ste hovorili, ochrániť verejný záujem. Hovorím, chcel by som tomu naozaj veriť. Ale tá prax a to všetko, čo sa tu udialo, a ten hnoj, ktorý sa tuná vyvalil za posledných niekoľko hodín, v ktorých sme prerokovávali tento veľmi až niekedy nervy drásajúci zámer, to o tom nesvedčí.
Dámy a páni, tento zákon, ktorý navrhol pán Krajcer, je zákon o nedohode. Pán poslanec Krajcer, vy ste zodpovedný za to, že odvolávame generálnu riaditeľku dnes. Vy ste zodpovedný za to, že sa tu bavíme týmto spôsobom, akým sa bavíme. A vy ste zodpovedný za to, že niektorí poslanci išli až neférovým spôsobom na argumentačné dno, pritom by sa mala prerokovávať z hľadiska tej procedúry, o ktorej tuná hovoríme, by sa mala prerokovávať len právne. Sedí, nesedí. Avšak k tejto samotnej procedúre takto sme sa vyjadrili, zaujímavé, zo strany opozície len vy. Nikto iný nehovoril a neargumentoval proti legislatívnemu odboru, len vy. Vy ste povedali isté právne stanovisko. Ostatné veci, ktoré tu boli, boli o politike, o politike až neférovým spôsobom podkladané, a za to ste tiež zodpovedný vy preto, lebo toto priniesol váš zákon, ktorý vy obhajujete. Tento zákon o nedohode. A vy ste veľmi dobre vedeli, akú politiku vnášate cez tento zákon do tejto snemovne.
Ja len spomeniem jednu jedinú vec, keď ste hovorili o tom tzv. apolitične: 8. februára pán Krajcer uviedol, že diskusia o najlepšom kandidátovi ako aj o členoch Rady RTVS sa začína v tejto chvíli, 8. februára. Potvrdil, že poslanecký klub SaS si osvojil Andreja Miklánka, ktorého do rady navrhol Mediálny inštititút. Ten istý nominant SaS pán Miklánek je v súčasnosti programovým riaditeľom. V rovnaký deň pán Krajcer, podpredseda SaS, informoval, že podľa jeho názoru, je vhodnou kandidátkou na post šéfa Rozhlasu a televízie Slovenska Miroslava Zemková. Podotýkam, že to bolo predtým, ako parlament schválil generálnu riaditeľku, že to bolo predtým, ako mala vzniknúť tzv. koaličná rada z poslancov výboru mediálneho, čo teda niektorí poslanci potvrdili a dokonca existujú aj o tom zápisy. Títo poslanci sa mali dohodnúť, kto bude riaditeľom, a to mali zrejme predložiť koaličnej rade. Taká bola vaša apolitičnosť v tomto prípade a takýmto spôsobom vlastne vznikla generálna riaditeľka Zemková, ktorej vy ste takýmto spôsobom podvrhli politickú pečať.
Takáto je pravda. Všetko vznikalo u vás na centrále, všetko.
Sedemnásteho februára 2011 Mirka Kernová na serveri "mediálne. sk" uviedla, že Richard Sulík, pre pripomenutie, bol vtedy predsedom Národnej rady Slovenskej republiky a predsedom jednej z koaličných strán, má dobrú skúsenosť s bývalým krízovým manažerom jednej významnej firmy, nebudem ju menovať, Ondrom. Preto ho doporučil Zemkovej do tímu. O čom ste ho hovorili? Že politicky ste nezasahovali do ničoho? O čom ste to hovorili?
Riaditeľkou výroby RTVS sa stala Michaela Matisová, ktorá predtým s pánom Krajcerom pôsobila v istej súkromnej televízii ako producentka spravodajstva a publicistiky. Vy ste ľudí zo súkromného priestoru priamo dávali do verejnoprávnej inštitúcie. A nielen týchto ľudí, vy ste ich dávali tam aj so svojimi vzťahmi. To je na tom to, čo v tejto chvíli mňa zaráža. Takto vyzerala tá nepolitizácia vaša, o ktorej teda stále hovoríte. Ja si myslím, že nič horšie sa nemohlo stať. A k tomu, keď si pridáte tento zákon, zákon o nedohode, hovorím to ešte raz, tento parlament sa nikdy nedohovorí na tom, kto je nepolitický kandidát, lebo vždy tu je nejaká väčšina, ktorá ho schváli, a nejaká opozícia, ktorá bude samozrejme protirečiť a nadávať tomu kandidátovi, že je politický kandidát. No, hold budeme voliť politického kandidáta dovtedy, kým sa tento zákon nezmení. Tak to bude.
Čo sa týka rád, pozrite sa, zvolili ste si zase istý systém preto, aby ste tú Radu ovládli. Vy ste zrušili ten kolotočový systém, ktorý jasne hovoril, že po štyroch rokoch bez ohľadu na to, aká politická garnitúra existuje. Predchádza tomu riziku, že tá garnitúra vlastne pochopiteľne si nanominuje tých ľudí, ktorí v rámci tej politickej väčšiny existujú. Tomuto mal predchádzať ten kolotočový systém, čo sa celkom slušne darilo. A príkladom je na to Rada pre vysielanie a retransmisiu, kde to funguje. Táto rada má najväčšiu autoritu, no a málokto si ju dovolí spochybniť. Stáva sa, ale predsa je tu len menšie minimum toho politického spochybňovania, keďže vlastne každé štyri roky sa vám obmieňa jedna tretina rady.
No, ďalšie veci sú tuná, skutočne, ako sa vytvára tlak na verejnosť. Sami ste hovorili, pán poslanec Krajcer, že sa do toho zamontovala EBU. No EBU sa do toho zamontovala listom, ktorý poslala pani riaditeľke Zemkovej. V tom liste sa okrem iného píše aj o mediálnom tlaku, ktorý bol vytváraný na pani generálnu riaditeľku, o mediálnom tlaku odstúpiť z postu generálnej riaditeľky RTVS. Dámy a páni, aký mediálny tlak, a toto už skutočne ma veľmi zaujímalo, mediálny tlak vytváraný cez koho? Politikmi SMER-u cez Markízu, cez Joj-ku, cez TA 3, alebo cez Plus 7, alebo Nový čas, alebo nebodaj SME, alebo Hospodárske noviny? Aký mediálny tlak? Do dnešného dňa som nedostal list, ktorý, o ktorý som poprosil pani generálnu riaditeľku, a sľúbila mi ho na výbore, že mi dá dokonca aj v angličtine, aj v slovenčine.
Čo bolo napísané v tom liste na EBU? Čo bolo napísané? O aký opis situácie išlo v rámci mediálneho priestoru? Nechávam na vás.
Dámy a páni, mohol by som rozprávať o tej debate naozaj veľmi veľa. Končím s tým, s čím som začal. Absolútna zodpovednosť tejto niekedy nedôstojnej debaty, ktorú sme tuná zažili ohľade tohto odvolávania, absolútna zodpovednosť padá na hlavu pána poslanca Krajcera a všetkých tých, ktorí tento zákon schválili v parlamente.
Ďakujem za pozornosť.

Ja, vážené kolegyne, kolegovia z pozície spravodajcu skutočne len veľmi stručne. Čo sa týka rozpravy, nedošiel žiaden návrh, ktorý by mal pozmeniť navrhnuté uznesenie, ktoré som vám prečítal na začiatku ako spravodajca. Odznel iba jeden procedurálny návrh, ktorý predniesol pán poslanec Krajcer, v ktorom teda odporučil Národnej rade, aby prijala uznesenie, alebo prijala teda procedurálny návrh prerušiť rokovanie o tomto bode programu a vrátiť ho na ďalšie rokovanie výboru pre kultúru a médiá.
Z hľadiska toho, o čom budeme rozhodovať, chcem predsa len pripomenúť vzhľadom na rozpravu, platný zákon o Rozhlase a televízii Slovenska. Uvádza iba takzvané kvalifikované dôvody, na základe ktorých možno odvolať riaditeľku televízie. Tie dôvody sú v návrhu výboru aj v odôvodnení presne uvedené, takže treba posudzovať, či boli porušené, alebo neboli porušené príslušné ustanovenia.
Pre tých pánov poslancov, ktorí hovorili v rozprave o tom, že iné okolnosti netreba uvádzať, no pravdepodobne treba, pretože to znenie zákona hovorí, že môže odvolať riaditeľku. To znamená, preto, aby sme mohli zvážiť, či môže pravdepodobne a či použijeme tú absolútnu sankciu, alebo nejakú inú, tak v takom prípade je možné pre ne uvádzať dôvody. Takže som presvedčený ako spravodajca, že tá diskusia v danom prípade má zmysel a súvisí s predmetom veci.
Vážené kolegyne, kolegovia, z mojej strany je to všetko.
Ďakujem.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s čl. 62 Ústavy Slovenskej republiky a § 5 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 39 o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám Národnej rade Slovenskej republiky Správu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu za rok 2011.
Táto správa dokumentuje, akým spôsobom a s akými výsledkami v hodnotenom roku Najvyšší kontrolný úrad uplatňoval svoju pôsobnosť vymedzenú ústavou a príslušnými zákonmi.
Zároveň obsahuje tiež informácie, ktoré dokumentujú cieľavedomý a systematický prístup tohoto úradu k zabezpečeniu trvalého, všestranného rozvoja so zámerom priebežného skvalitnenia kontrolnej činnosti, súvisiacich podporných procesov a ich manažovania.
Dámy a páni, všetko, čo tu poviem, je podložené prácou tristo vysoko kvalifikovaných a vzdelaných pracovníkov tohoto úradu. Svoju kontrolnú činnosť Najvyšší kontrolný úrad organizoval, vykonával a realizoval koncepčne, bez snahy vyrábať škandály a kauzy na základe ročného plánu, ktorý vychádzal zo strednodobého strategického plánovania hlavných tematických okruhov kontrolnej činnosti v horizonte nasledujúcich troch rokov.
Za účelom dosiahnutia potrebnej kvality v kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu a v súlade so zákonom o Najvyššom kontrolnom úrade dôsledne uplatňoval medzinárodné kontrolné štandardy implementované do svojich interných predpisov.
V tejto súvislosti sme venovali mimoriadnu pozornosť a úsilie rozvoju znalostí a zručností našich pracovníkov, zamestnancov a teda najmä kontrolórov.
Od roku 2009 do konca roku 2011 sme na Najvyššom kontrolnom úrade úspešne realizovali projekt Moderný a flexibilný úrad - budovanie kapacít ľudských zdrojov financovaný z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia.
Zároveň prebiehala výmena skúseností s odborníkmi partnerských kontrolných inštitúcií, vrátane odborných stáží zamestnancov Najvyššieho kontrolného úradu na najvyššej kontrolnej inštitúcii Spojeného kráľovstva Veľkej Británie v oblasti výkonnostného auditu, Najvyššej kontrolnej inštitúcii Slovinska v oblasti informačných technológií, Najvyššej kontrolnej inštitúcii Ruska v oblasti finančného auditu, Najvyššej kontrolnej inštitúcii Estónska v oblasti finančného auditu a Najvyššej kontrolnej inštitúcii Poľska v oblasti tiež výkonnostného auditu.
Týmito aktivitami sa podarilo naplniť ciele uvedeného projektu a dosiahli sme uistenie, že naša vedomostná úroveň aj odborné postupy spĺňajú náročné medzinárodne uznávané kritériá.
Na rok 2011 mal Najvyšší kontrolný úrad v rámci cieľov programového rozpočtovania v štátnom rozpočte stanovené vykonať 72 kontrolných akcií. V skutočnosti sme vykonali 77 kontrolných akcií v tristo osemdesiatich šiestich kontrolovaných subjektoch.
Kontrolné akcie boli zamerané na efektívnosť verejnej správy, rozvoj hospodárstva, zmiernenie dopadov hospodárskej krízy, čerpanie prostriedkov Európskej únie a ostatných finančných nástrojov, ako aj na iné celospoločensky významné oblasti.
Vykonali sme štandardami požadovanú následnú kontrolu plnenia splatných opatrení prijatých príslušnými objektami na odstránenie nedostatkov zistených predchádzajúcimi kontrolami úradu.
Na základe uznesenia Národnej rady sme vykonali, tak ako si pamätáte, kontrolu financovania rekonštrukcie zimného štadióna v Bratislave. V roku 2011 sme tiež podpisom záverečnej správy na 8. kongrese EUROSAI v Lisabone ukončili realizáciu medzinárodnej kontroly programov, alebo nástrojov zameraných na zvýšenie zamestnanosti osôb so zdravotným postihnutím vo verejnom sektore, ktorú v roku 2010 vykonalo štrnásť najvyšších kontrolných inštitúcií.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, o výsledkoch jednotlivých kontrolných akcií boli vypracované protokoly, respektíve záznam, ak kontrolou neboli zistené nedostatky.
Tieto protokoly Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky prerokoval so štatutárnymi zástupcami kontrolovaných subjektov a zároveň zabezpečil prijatie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov a predloženie správy o ich plnení. S cieľom zabezpečenia oznamovacej povinnosti boli tiež v jednotlivých kontrolných akciách vypracované osobitné správy, prostredníctvom ktorých boli kontrolou zistené nedostatky oznámené tomu orgánu, ktorý konal v mene štátu, respektíve v mene obce alebo vyššieho územného celku pri kontrolách v oblasti územnej samosprávy v súvislosti s činnosťou kontrolovaného subjektu.
Nedostatky v činnosti ústredných orgánov štátnej správy Najvyšší kontrolný úrad oznamoval vláde prostredníctvom predsedníčky vlády.
Najvyšší kontrolný úrad s cieľom poskytnúť maximálnu súčinnosť Národnej rade Slovenskej republiky pri plnení jej kontrolných funkcií predkladal správy o výsledkoch kontrol pre informáciu jej vecne príslušným výborom. Vedený snahou uplatniť najmä vo vzťahu k verejnosti maximálnu možnú úroveň transparentnosti o výsledkoch svojej činnosti, predbežne Najvyšší kontrolný úrad zverejňoval správy o výsledkoch kontrol aj na svojom webovom sídle.
Zistené porušenia finančnej disciplíny postúpil úrad na ďalšie konanie a uplatnenie zákonných sankcií príslušným správam finančnej kontroly. V aktuálnych prípadoch Najvyšší kontrolný úrad spolupracoval s príslušnými orgánmi činnými v trestnom konaní.
V činnosti najvyšších kontrolných inštitúcií vyspelých štátov postupne vystupuje do popredia funkcia preventívna a výchovná. Aj Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky v hodnotenom roku na základe vlastných skúseností a poznatkov z predchádzajúcej kontrolnej činnosti, ako aj dobrej praxe zahraničných najvyšších kontrolných inštitúcií kládol dôraz na presunutie ťažiska kontrolnej činnosti z rutinného preverovania dokladov a inej dokumentácie na preverovanie a hodnotenie systémov riadenia vnútornej kontroly na všetkých úrovniach, na hodnotenie systémov riadenia vnútornej kontroly na všetkých úrovniach, na analytické prístupy ku kontrolovaným procesom a navrhovanie odporúčaní a zabezpečovanie systémových opatrení na odstránenie zistených nedostatkov.
Vo viacerých prípadoch Najvyšší kontrolný úrad na zlepšenie stavu alebo na zabránenie opakovaniu nedostatkov predložil zainteresovaným subjektom aj konkrétne legislatívne námety.
Väčšina kontrolných akcií Najvyššieho kontrolného úradu v roku 2011, spolu 64 kontrolných akcií v tristo tridsiatich subjektoch, sa týkala výdavkovej časti verejného rozpočtu. Vzhľadom na skutočnosť, že Najvyšší kontrolný úrad aj v uvedenom roku vykonával funkciu orgánu vydávajúceho vyhlásenia o ukončení pomoci zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu programovania mimoriadna pozornosť bola venovaná kontrole čerpania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie.
Funkcia ukončovacieho orgánu vyžadovala okrem náročnej kontrolnej činnosti aj intenzívnu komunikáciu s Európskou komisiou a všetkými zapojenými orgánmi Slovenskej republiky.
V pozícii ukončovacieho orgánu sme vykonali záverečné kontroly v trinástich projektoch Kohézneho fondu v celkovej sume 696 mil. eur, z toho jedenásť projektov v oblasti životného prostredia v sume 440 mil. eur a dva v oblasti dopravy v sume 253 mil. eur.
Súčasťou kontrolných postupov je aj podrobné preverenie a následné potvrdenie správnosti súm uvedené v žiadostiach o záverečné platby smerom k Európske komisii.
Svoju aktuálnosť potvrdili aj ostatné tematicky významné kontrolné akcie vo výdavkovej časti verejného rozpočtu. Tieto boli zamerané na oblasť informačných technológií, odpadového hospodárstva, ochrany pred povodňami, na odstránenie ich následkov, údržby a modernizácie železničnej dopravnej infraštruktúry, registra obnovenej evidencie pozemkov, stavebného sporenia, realizáciu programu rozvoja bývania, na výstavbu technickej vybavenosti, vedu a výskum, kultúry, ako aj hospodárenia s prostriedkami a s majetkom nakladania vo vybraných spoločnostiach, organizáciách a subjektoch verejnej správy.
Každá z uvedených kontrolných akcií si vyžadovala osobitný prístup k ich príprave a samotnému výkonu.
Mohol by som hovoriť o mnohých kontrolách a uviesť mnohé príklady. Myslím si, že všetko je možné nájsť na našej webovej stránke. A preto nebudem už na záver tohoto týždňa hovoriť všetky tie príklady, ktoré mám vo svojom vystúpení pripravené.
Určite je dôležitou kontrolou aj kontrola poskytovania verejných prostriedkov vynaložených napríklad na zabezpečenie registra obnovenej evidencie pozemkov. Tu sme preverovali až jedenásť subjektov, od ministerstva pôdohospodárstva cez Slovenský pozemkový fond, Úrad geodézie. Činnosť tohoto registra mala byť pôvodne ukončená v roku 2005. Termín je predĺžený do roku 2015. Rozdiel je tam až desať rokov.
Významné sú ďalšie výsledky kontroly plnenia úloh, napríklad ministerstva životného prostredia v oblasti odpadového hospodárenia a ďalšie a ďalšie.
Chcem povedať, že z hľadiska hospodárenia s verejnými prostriedkami a nakladania s verejným majetkom v roku 2011 Najvyšší kontrolný úrad hodnotil ako najrizikovejšiu oblasť verejného obstarávania, kde sa nedostatočne využívali nástroje, ktoré by vytvárali predpoklady pre zabezpečenie jeho transparentnosti.
Problémové je a bolo aj čerpanie prostriedkov na operačné programy financované zo zdrojov Európskej únie, tak ako som to už spomínal.
Významnou tak isto oblasťou, kde zisťujeme nedostatky, sú nedodržiavanie zákonov o rozpočtových pravidlách verejnej správy a samozrejme tradične zákona o účtovníctve.
Významnú časť svojich kapacít venujeme aj príjmovej časti štátneho rozpočtu. Zistili sme vysoký počet nedostatkov najmä pri kontrole systému registrácie daňových subjektov, pri kontrole postupu a kontrolných mechanizmov colných orgánov, pri vydávaní povolení a tak ďalej a tak ďalej.
Takmer 50 % svojich kapacít sme venovali kontrolám v oblasti územnej samosprávy. Tu sme sa zamerali tiež na problematiku hospodárenia s verejnými prostriedkami, na hospodárenie s prostriedkami Európskej únie, nakladania s odpadmi, hospodárenie s verejnými prostriedkami a tak ďalej a tak ďalej. Celkove znovu medzi najčastejšie zisťované nedostatky patria porušenia zákona o verejnom obstarávaní, takisto ako v štátnej správe, zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, aj verejnej správy, zákona o finančnej kontrole a vnútornom audite, zákona o obecnom zriadení, zákona o majetku obcí, zákona o účtovníctve, porušenie rôznych daňových zákonov. Je toho hodne. Najviac problémov je aj v oblasti vnútorného kontrolného systému. Existujú nesúlady všeobecných záväzných nariadení miest a obcí s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tieto prípady Najvyšší kontrolný úrad postúpil na preskúmanie príslušným orgánom prokuratúry tak, ako to bolo aj v štátnej správe. Znovu úroveň vnútornej kontroly, problém, o ktorom som hovoril, napríklad na ZMOS-e, s ktorým pravidelne komunikujeme. Takisto pravidelne komunikujeme so Združením hlavných kontrol miest a obcí. Ponúkame a vypracovávame pre územnú samosprávu rôzne publikácie a svoje kontrolné zistenia a poznatky prezentujeme na rôznych pracovných podujatiach.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som povedal ešte niekoľko slov aj k zákonným veciam, ktoré musí plniť Najvyšší kontrolný úrad. Sú to samozrejme stanoviská k návrhu zákona o štátnom rozpočte, stanovisko k návrhu štátneho záverečného účtu, ktorý bude zrejme budúci týždeň v tomto parlamente. Teší nás, že, a sme hrdí, že si plníme tie svoje povinnosti vo vzťahu k zahraničným partnerom. Sú to rôzne dokumenty vo vzťahu k EUROSAI, európska organizácia. Takisto sa podieľame na príprave kongresov svetovej organizácie INTOSAI a som rád, že zhruba osemnásť našich pracovníkov pracuje v rôznych zahraničných výboroch v pracovných skupinách a tímoch, kde získavame informácie o najrýchlejšom rozvoji vo svete. Takisto podporujeme mnohých študentov v ich prácach a samozrejme podporujeme našich pracovníkov aj v čerpaní zdrojov a tvorbe, napríklad v štúdiu v oblasti PhD. a podobne.
Som veľmi rád, že môžem konštatovať, že v minulom roku sme ako jediná organizácia na Slovensku získali medzinárodne uznávaný spoločný systém hodnotenia kvality vykonaním externej spätnej väzby modelu CAF. Túto sme získali a je to cena odovzdávaná cez prezidenta Slovenskej republiky. Takisto sme 16. 12. minulý rok ukončili obrovský projekt kontrolórsky informačný systém - elektronické služby. Tu chcem poznamenať, že máme možnosť vykonať kontrolnú akciu bez návštevy kontrolovaného subjektu.
Možno pár slov, naozaj len pár slov, minulý rok bola ukončená tiež kontrola medzinárodnými zahraničnými najvyššími kontrolnými inštitúciami, tzv. Peer Review, pod vedením Veľkej Británie. Medzinárodný tím vysoko ocenil úroveň práce a dosiahnuté výsledky Najvyššieho kontrolného úradu. Všetky tieto poznatky a skutočnosti premietame do strategických zámerov Najvyššieho kontrolného úradu. Možno len pre vašu informáciu, ešte s tými predchádzajúcimi členmi minulého parlamentu sme pripravili koncepciu na najbližšie tri roky, kde zámerom Najvyššieho kontrolného úradu je kontrola celých rezortov a obraz dopravy, zdravotníctva a školstva.
Záverom už úplne si chcem a dovoľujem vysloviť presvedčenie, že Najvyšší kontrolný úrad v hodnotenom roku splnil svoje úlohy, ktoré mu ukladá zákon, aj povinnosti. A dovoľujem si vysloviť presvedčenie, že Najvyšší kontrolný úrad spĺňa po všetkých stránkach kritériá moderného, dobre fungujúceho štátneho orgánu, ktorý je vo svojej činnosti nezávislý a viazaný len zákonom. Verím, že aj v ďalšom období bude tento úrad pracovať tak, aby mohlo byť naďalej konštatované, že patrí medzi najmodernejšie najvyššie kontrolné inštitúcie v rámci Európy a že bude pracovať v intenciách deklarácií, ktoré boli prijaté aj v poslednom období, napríklad Organizáciou spojených národov.
Dámy a páni, o práci tristo ľudí by som mohol rozprávať týždne. Vzhľadom na to, že je piatok, vážim si, že ste aspoň vy vydržali tu a že ste si ma vypočuli.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)