3. schôdza

Ďakujem pekne. Pán poslanec, ja by som len súhlasil s tým, aby tí, ktorí sú nominovaní, aby sa tu predstavili, aby ste sa mohli aj vy alebo hocikto pýtať.
Problém je v tom, že si neviem predstaviť, že by povedzme vás taký človek presvedčil, a to na konkrétnej skúsenosti. Znovu ste spomínali pána Végha z jedného materiálu. Predtým ste povedali, že napríklad pán Šefčovič nerobí hanbu. Ja tvrdím a v tomto je medzi nami rozdiel, že pán Végh nikdy nerobil hanbu ani republike, ani strane, ktorá ho nominovala. Dokonca ako jediný nominant stranícky hlasoval napríklad proti predaju PPC. Takisto bol proti privatizácii Východoslovenských železiarní, takže keby bola pravda, to čo tvrdíte vy, tak asi by hlasoval ináč.
No ja som vás nevedel presvedčiť, trikrát ste sa pýtali a tretíkrát potom som už použil posunkovú reč, aby ste to pochopili.

Pán poslanec Viskupič.

Ďakujem, pani predsedajúca. Alojz, my sa zhodujeme v jednom obrovskom balíku alebo to, čo sa snažíme prezentovať, a to je odstránenie z politického a verejného života politické nominácie. Skutočne rozumiem tomu, že vraví, že by ľudia, ktorí nemajú odbornosť, nemali vo verejnom živote pôsobiť. Čo však sa mi zdá trošička nedomyslené alebo možno v rámci toho surového nápadu, ktorý si povedal, je to, že plénum parlamentu by bolo podľa mňa, aj z rôznych týchto otázok by nemalo byť hlavne personálnou agentúrou alebo nejakým kádrovým oddelením, myslím si, že sú iné formy. Napríklad jedna z nich je predstavenie kandidáta, že by bola povinnosť, ak je taký záujem na poslaneckom klube alebo minimálne na výbore.
Nechce sa mi teraz v súčasnosti komentovať to búchanie topánkou po stole, pretože, to si myslím, že bolo už troška nad rámec toho, čo si chcel asi povedať. Ďakujem.

Pán poslanec Jánoš.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. V podstate nemám problém s týmto návrhom, že by sa tu prišli jednotliví kandidáti predstaviť, a v nejakom krátkom, relatívne krátkom čase by čo-to povedali o sebe.
Ale, pán poslanec, nie som si celkom istý, či by to krátke predstavenie, ktoré by tu mali k dispozícii jednotliví kandidáti, či by nás nejakým spôsobom presvedčili o ich odbornosti, o ich zdatnosti vykonávať tú či onú funkciu. A navyše pochybujem o tom, že by sa tu pochválili možno niektorými negatívnymi vecami, ktoré môže obsahovať povedzme spomínaný spis Gorila a podobné záležitosti. Ale chcel by som možno povedať inú vec, ja som si pozeral materiály k nominantom a teraz konkrétne práve k pánovi Tóthovi. Myslím si, že tu má celkom dobrý, konkrétny a detailný životopis, ktorý máme každý v lavici a myslím si, že z tohto životopisu ďaleko viac môžeme posúdiť danú odbornosť a kvalifikovanosť príslušného kandidáta, ako to, či mu tu zahrá na päť minút divadielko a odíde, ale hovorím, nemám zásadný problém s týmto a myslím si, že dokážem zdvihnúť za to aj ruku, pretože má to určité rácio, len tá objektivita sa mi tam nejakým spôsobom stráca. Podľa môjho názoru ten životopis, ktorý máme v lavici, je, má ďaleko lepšiu vypovedaciu schopnosť, ako to, že sa tu na krátky čas predstaví, usmeje a zasalutuje. Ďakujem pekne.

Pán poslanec Brixi.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Hlina, s mnohými vecami vo vašom príspevku sa čiastočne alebo v nejakej forme súhlasiť dá.
Osobne si však nemyslím, že my sme nejaká personálna agentúra alebo agentúra dočasného zamestnávania, aby sme tu mali posudzovať odbornosť jednotlivých uchádzačov o najvyššie miesta v tejto krajine. Ja si myslím, že zo životopisu, ktorý vám bol predložený je úplne zrejmé, že pán Mgr. Tóth je osoba, ktorá je znalá, je fundovaná a za celú jeho odbornosť hovoria najmä skúsenosti.
Čo sa týka toho búchania topánkami v Národnej rade, tak to už komentovať nebudem, lebo toto je už politický úvod. Ďakujem pekne.

S reakciou pán poslanec Hlina.

No priznám sa, neviem, ako reagovať, lebo mám pocit, že sme sedeli v inej sále, že ja som bol teleportovaný na nejaký iný parlament, to čo som hovoril, som hovoril iným poslancom a títo poslanci počúvali niekoho iného, lebo to absolútne nesedí s tým, čo som ja hovoril. Ale len zopár drobných poznámok, ja neviem, že volí sa v pléne, nevolí sa v klube. Parlament má aj také, by som povedal, také možno pre niekoho zvláštne veci, akože aj vlajka je tu potrebná, aj nejaká úcta k priestoru, proste to sú nejaké tradície toho parlamentarizmu možno dlhšie, takže neviem, že, samozrejme, možno že nájsť tú čistú logiku, ja tu mám študovať životopis. Ja si ho preštudujem, ale hovorím mám taký pocit, že sme sa asi nepočúvali navzájom, lebo argumentačne sa ani neviem poriadne k tomu vyjadriť, že či personálna agentúra. Nehovorím, že toto je personálna agentúra, však ja len hovorím, že keď rešpektujem dohody, aj tie čo boli, to znamená je to len o zodpovednosti toho nominujúceho, ak je to politicky dohodnuté, nie je problém, však to prejde. Ale ak sa tu postaví nejaká oštara a potom zistíme, že nevie pomaly z úst povedať ani dve súvislé slová, tak potom ten, kto ho nominoval, možno mu aj prejde, tak ten preberie zaňho zodpovednosť. Ja netvrdím, že to tak je, ale je to úcta k parlamentu, že človek, ktorý chce byť zvolený v parlamente, a to je aj úcta k nemu, že keď ho volí, tak má možnosť prísť pred, predsa mne to tak sedí, vnútorne to tak cítim. Samozrejme, môžete tu nájsť nejaké argumenty typu, ja neviem čo, ale však to je päť minút, päť minút, tu nikto nehovorí o personálnej agentúre, o ničom. Tu hovorí o krátkom predstavení sa a ja budem rešpektovať dohodu. Aj u nás v klube, keď bude nejaká dohoda, že sme sa dohodli, áno, ale to je elementárna slušnosť, to je štábna kultúra, že teda sa tu nejakým spôsobom vráti a že tu bude. To znamená, že bude tu niekto, za koho ja mám hlasovať. Mne hovoríte, že mám hlasovať za niekoho, koho som v živote nevidel, v živote som ho nepočul a odo mňa sa očakáva, že hlasujte. No nie, u mňa to tak nefunguje. Ďakujem.

Ďakujem. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne? Pán poslanec Matovič, do rozpravy? Nech sa páči. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Pán poslanec, máte slovo.