3. schôdza

Ďakujem pekne. Pán poslanec, ja by som len súhlasil s tým, aby tí, ktorí sú nominovaní, aby sa tu predstavili, aby ste sa mohli aj vy alebo hocikto pýtať.
Problém je v tom, že si neviem predstaviť, že by povedzme vás taký človek presvedčil, a to na konkrétnej skúsenosti. Znovu ste spomínali pána Végha z jedného materiálu. Predtým ste povedali, že napríklad pán Šefčovič nerobí hanbu. Ja tvrdím a v tomto je medzi nami rozdiel, že pán Végh nikdy nerobil hanbu ani republike, ani strane, ktorá ho nominovala. Dokonca ako jediný nominant stranícky hlasoval napríklad proti predaju PPC. Takisto bol proti privatizácii Východoslovenských železiarní, takže keby bola pravda, to čo tvrdíte vy, tak asi by hlasoval ináč.
No ja som vás nevedel presvedčiť, trikrát ste sa pýtali a tretíkrát potom som už použil posunkovú reč, aby ste to pochopili.

Ďakujem, pani predsedajúca. Alojz, my sa zhodujeme v jednom obrovskom balíku alebo to, čo sa snažíme prezentovať, a to je odstránenie z politického a verejného života politické nominácie. Skutočne rozumiem tomu, že vraví, že by ľudia, ktorí nemajú odbornosť, nemali vo verejnom živote pôsobiť. Čo však sa mi zdá trošička nedomyslené alebo možno v rámci toho surového nápadu, ktorý si povedal, je to, že plénum parlamentu by bolo podľa mňa, aj z rôznych týchto otázok by nemalo byť hlavne personálnou agentúrou alebo nejakým kádrovým oddelením, myslím si, že sú iné formy. Napríklad jedna z nich je predstavenie kandidáta, že by bola povinnosť, ak je taký záujem na poslaneckom klube alebo minimálne na výbore.
Nechce sa mi teraz v súčasnosti komentovať to búchanie topánkou po stole, pretože, to si myslím, že bolo už troška nad rámec toho, čo si chcel asi povedať. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. V podstate nemám problém s týmto návrhom, že by sa tu prišli jednotliví kandidáti predstaviť, a v nejakom krátkom, relatívne krátkom čase by čo-to povedali o sebe.
Ale, pán poslanec, nie som si celkom istý, či by to krátke predstavenie, ktoré by tu mali k dispozícii jednotliví kandidáti, či by nás nejakým spôsobom presvedčili o ich odbornosti, o ich zdatnosti vykonávať tú či onú funkciu. A navyše pochybujem o tom, že by sa tu pochválili možno niektorými negatívnymi vecami, ktoré môže obsahovať povedzme spomínaný spis Gorila a podobné záležitosti. Ale chcel by som možno povedať inú vec, ja som si pozeral materiály k nominantom a teraz konkrétne práve k pánovi Tóthovi. Myslím si, že tu má celkom dobrý, konkrétny a detailný životopis, ktorý máme každý v lavici a myslím si, že z tohto životopisu ďaleko viac môžeme posúdiť danú odbornosť a kvalifikovanosť príslušného kandidáta, ako to, či mu tu zahrá na päť minút divadielko a odíde, ale hovorím, nemám zásadný problém s týmto a myslím si, že dokážem zdvihnúť za to aj ruku, pretože má to určité rácio, len tá objektivita sa mi tam nejakým spôsobom stráca. Podľa môjho názoru ten životopis, ktorý máme v lavici, je, má ďaleko lepšiu vypovedaciu schopnosť, ako to, že sa tu na krátky čas predstaví, usmeje a zasalutuje. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Hlina, s mnohými vecami vo vašom príspevku sa čiastočne alebo v nejakej forme súhlasiť dá.
Osobne si však nemyslím, že my sme nejaká personálna agentúra alebo agentúra dočasného zamestnávania, aby sme tu mali posudzovať odbornosť jednotlivých uchádzačov o najvyššie miesta v tejto krajine. Ja si myslím, že zo životopisu, ktorý vám bol predložený je úplne zrejmé, že pán Mgr. Tóth je osoba, ktorá je znalá, je fundovaná a za celú jeho odbornosť hovoria najmä skúsenosti.
Čo sa týka toho búchania topánkami v Národnej rade, tak to už komentovať nebudem, lebo toto je už politický úvod. Ďakujem pekne.

No priznám sa, neviem, ako reagovať, lebo mám pocit, že sme sedeli v inej sále, že ja som bol teleportovaný na nejaký iný parlament, to čo som hovoril, som hovoril iným poslancom a títo poslanci počúvali niekoho iného, lebo to absolútne nesedí s tým, čo som ja hovoril. Ale len zopár drobných poznámok, ja neviem, že volí sa v pléne, nevolí sa v klube. Parlament má aj také, by som povedal, také možno pre niekoho zvláštne veci, akože aj vlajka je tu potrebná, aj nejaká úcta k priestoru, proste to sú nejaké tradície toho parlamentarizmu možno dlhšie, takže neviem, že, samozrejme, možno že nájsť tú čistú logiku, ja tu mám študovať životopis. Ja si ho preštudujem, ale hovorím mám taký pocit, že sme sa asi nepočúvali navzájom, lebo argumentačne sa ani neviem poriadne k tomu vyjadriť, že či personálna agentúra. Nehovorím, že toto je personálna agentúra, však ja len hovorím, že keď rešpektujem dohody, aj tie čo boli, to znamená je to len o zodpovednosti toho nominujúceho, ak je to politicky dohodnuté, nie je problém, však to prejde. Ale ak sa tu postaví nejaká oštara a potom zistíme, že nevie pomaly z úst povedať ani dve súvislé slová, tak potom ten, kto ho nominoval, možno mu aj prejde, tak ten preberie zaňho zodpovednosť. Ja netvrdím, že to tak je, ale je to úcta k parlamentu, že človek, ktorý chce byť zvolený v parlamente, a to je aj úcta k nemu, že keď ho volí, tak má možnosť prísť pred, predsa mne to tak sedí, vnútorne to tak cítim. Samozrejme, môžete tu nájsť nejaké argumenty typu, ja neviem čo, ale však to je päť minút, päť minút, tu nikto nehovorí o personálnej agentúre, o ničom. Tu hovorí o krátkom predstavení sa a ja budem rešpektovať dohodu. Aj u nás v klube, keď bude nejaká dohoda, že sme sa dohodli, áno, ale to je elementárna slušnosť, to je štábna kultúra, že teda sa tu nejakým spôsobom vráti a že tu bude. To znamená, že bude tu niekto, za koho ja mám hlasovať. Mne hovoríte, že mám hlasovať za niekoho, koho som v živote nevidel, v živote som ho nepočul a odo mňa sa očakáva, že hlasujte. No nie, u mňa to tak nefunguje. Ďakujem.

Vážená pani podpredsedníčka, milé dámy, milí páni, v podstate vystúpením v rozprave chcem reagovať na Alojzu Hlinu a keďže by som to nestihol vo faktickej poznámke, tak som si dovolil túto formu, ale nebudem dlhý.
V druhých kluboch to asi nie je zvyčajné, ale u nás je to moderné alebo toto je to nóvum, ktoré sme do parlamentu doniesli, že v klube máme rozličné názory na rozličné veci a vôbec sa za to nehanbíme a možno z tohto pohľadu reprezentujeme tak trošku viacej, keď raz parlament reprezentuje názor ľudí na Slovensku, tak náš klub je taký trošku ako keby parlament v parlamente. U nás sú na niektoré veci aj iné názory a vôbec sa za to nehanbíme a nepovažujeme to za našu slabinu. Je tu niečo, tá vnútorná demokracia, ktorá dovoľuje ľuďom v klube vysloviť svoj názor a nebáť sa za neho. Niečo práve, čo nás robí vnútorne silným, že nedusíme ten svoj názor, nebojujeme proti jemu vlastnému a jednoducho u nás v klube je dovolené mať svoje vlastné svedomie, svoj vlastný názor.
A práve preto v tejto veci napríklad vyslovím názor, ktorý je iný, ako je názor Alojza Hlinu, a nehanbím sa za to. To, čo Alojz načal, že vystúpil proti politickým nomináciám, že sa mu nepáči, že tu máme hlasovať teda bez toho, aby sme toho človeka poznali, samozrejme, s tým súhlasím. My štyria sme v predošlom volebnom období veľakrát vystupovali proti politickým nomináciám, aj keď nikomu druhému to nevadilo a nazývali sme politické nominácie ako rakovinu slovenského politického systému. Naozaj si myslím, že každý z nás, keď si úprimne dá ruku na srdce, tak uzná že nie je pravdepodobne zdravé, lepšie povedané, je choré, keď po každej zmene vládnej moci nastáva zemetrasenie na úradoch a tisícky, pomaly desiatky tisíc ľudí vyvolane, následne musia zmeniť svoje zamestnanie a pomaly upratovačka sa bojí, aký šéf na úrad príde a ktorý nakoniec jej šéf ju vymení, lebo nebola niekomu politicky po vôli.
Pravdepodobne za tejto situácie, keď takto našej úrady fungujú, že vždy tí ľudia sa boja vysloviť názor, lebo by sa mohli dostať do politickej nemilosti svojho šéfa alebo teda svojho nadriadeného, tak pravdepodobne neprispieva ku kvalitnému výkonu práce úradníkov na úradoch. Čiže z tohto pohľadu ja pevne verím, že ktokoľvek v tejto sieni, kto naozaj to úprimne myslí so záujmami Slovenskej republiky, uzná, že politické čistky akejkoľvek vlády modrej, červenej, akejkoľvek, nie sú namieste, nie sú správne a mali by sme s tým niečo robiť. Toto bol aj cieľ náš, keď sme v minulom volebnom období na tento problém upozorňovali a aj do budúcna upozorňovať budeme. Len teraz je otázka to, že naozaj ako ho riešiť? Buď teda môžeme to riešiť tým, že tieto nominácie, ktoré teda napr. má parlament na starosti, že budeme si tých ľudí pozývať tu, aby za týmto pultom vystúpili, tu sa môžem zhodnúť s pánom Jánošom, myslím si to, bolo by to naozaj o 5-minútovom divadielku. Vieme sami, že keď vám príde aj na pohovor človek, ktorý je nabrífovaný od profesionála, ktorý mu povie, čo má rozprávať, tak päť minút vám bude rozprávať niečo a vyvolá u vás také pocity, že naozaj je fundovaný a je dobrý. Omnoho lepší podľa mňa spôsob je to, čo niektoré politické kluby alebo kluby politických strán aj využívajú, je prizvanie si prípadných kandidátov k sebe na klub. Čiže prizvať si ho, vyzvŕtať ho pol hodinu, hodinu, dve hodiny, desať hodín a pýtať sa na všetko možné a máte omnoho lepšiu možnosť poznať toho daného človeka v konfrontácii názorov.
Tretia možnosť je zrušiť politické nominácie úplne, ale dopredu uznávam, že asi to nie je reálna cesta. Možno, ak by sme sa dohodli na nejakom rozumnom kompromise, hovorím, dohodli možno v naivnej viere, ale pevne verím, že raz sa tento parlament na tom zhodne, že to nie je správne meniť tisícky ľudí a dohodneme sa na mechanizme, kde sa povie, že áno, o.k., zmení sa vláda, tak týchto dvesto pozícií automaticky si politická strana môže menovať a spadajú čisto, vlastne sú to nejaké politické funkcie, ministri, štátni tajomníci, ja neviem, vedúci úradov ministerstiev, naozaj títo ľudia, ale že bude to mať niekde určitú hranicu a tam povieme stop, ďalej to už bude o odbornosti a spravíme tú pevnú hranicu a necháme úradníkom, na úradoch, aby si žili svoj život a, samozrejme, budeme od nich vyžadovať, aby dodržiavali zákon.
Lebo naozaj sa mi nepáči to, keď veľakrát podľahneme takému, podľahneme hovorím podľahneme ako politici takej argumentácii, že veď je logické aby sme si dosadili svojich ľudí, lebo musia to byť ľudia sžití s našim volebnom programom a sžití s tým, čo presadzujeme, s našou ideológiou, aby napĺňali naše ciele, našu víziu. A to je hlúposť, by sme od úradníkov na úradoch mali vždy vyžadovať, aby dodržiavali zákon, nie aby dodržiavali alebo mysleli tak, ako myslí ich politický chlebodarca. Čiže v tomto určite nesúhlasím, lebo ak dáme úradníka vykonávať, ja neviem, post šéfa úradu práce a ten má dobre napísané zákony, kde nemôže, niečo nezáleží čisto od nejakého ľudského rozhodnutia, tak sledujme toho úradníka, či dodržiava zákon, nie že či je sociálny demokrat alebo nejaký pravičiar. A toto si myslím, že by malo byť našim cieľom, aby na konci takto sme pristupovali k úradom. Viem na druhej strane, že je veľmi také ľúbivé od politických strán mať túto moc dosadzovať si ľudí a takýmto spôsobom ťahať nitky na tých úradoch. Je príjemné, keď pochádzam z nejakého okresu a mám svojho kamaráta, svoju sesternicu alebo kamarátovu svokru šéfku daňového úradu. Vždy už tí moji známi pristupujú ku mne inak, ak vedia, že takúto nitku ťahám, ale nie je to fér. Nie je to fér voči tým úradníkom, keď úrad nevedie ten najlepší, ale vedie ten najlojálnejší alebo ten, ktorý je vždy teda prisluhovač danej politickej strany. A hovorím to na všetky politické strany, aby sme teda boli na istom.
Takisto si myslím v tejto súvislosti, že by sme mohli ukázať a urobiť také gesto, že začneme bojovať proti politickým nomináciám a jednu funkciu, ktorá je vrcholná ústavná funkcia, a to je funkcia prezidenta, že by sme ju nechali ľuďom k dispozícii. Že politické strany na prejav toho, že to myslia možno s bojom proti politickým nomináciám vážne, takže by sme sa navzájom dohodli a povedali by sme, nebudeme nominovať nikoho na funkciu prezidenta a necháme tento úrad naozaj občanom, nech si ľudia zvolia, nech si vyberú spomedzi seba naozaj skutočného občianskeho kandidáta, nemyslím takého teda, že ktorý niekedy politikom bol alebo dlhé roky je radovým členom politickej strany, rýchlo odovzdá stranícku knižku a bude sa tváriť, že je občiansky kandidát, ale naozaj skutočne občianskych kandidátov, ktorí medzi nami sú a ktorí by boli vhodní zastávať tento úrad a dali by sme túto najvyššiu ústavnú funkciu ľuďom na Slovensku. A myslím si, že by to bolo sympatické gesto od nás všetkých a žiadnej politickej strane nič by sa nestalo, ak by sme nemohli si povedať, že ten prezident je náš. A možno nesúvisiac, ale chcel som aj na tento problém upozorniť alebo teda dať vám myšlienku, na ktorú by som poprosil keby ste sa zamysleli, či by nebolo vhodné úrad prezidenta naozaj nechať ľuďom, nech si ľudia zvolia svojho prezidenta a politické strany by dali ruky od toho preč.
Keďže som tu vymenoval možnosti možno, ako sa postaviť voči boju proti politickým nomináciám, aj teda tuná alebo k takému zneužívaniu parlamentu na hlasovaciu mašinériu a keďže si myslím, že aj dnes existuje možnosť, ako poslanec môže si vypočuť svojho kandidáta, alebo kandidáta, ktorý je navrhnutý v pléne, a to je teda cez vystúpenia, alebo požiadať ho o vystúpenie na klube, tak si myslím že akékoľvek teátra typu búchanie po stole, nie je namieste. Jednoducho v prvom rade sa treba zamyslieť nad sebou, či sme využili všetky možnosti na to, aby sme si daného kandidáta vypočuli a ak sme ich využili, o.k., búchajme s topánkou po stole, ak sme ich nevyužili, nemáme na to morálne právo.

Ďakujem. Chcem len potvrdiť tú ideu, že príliš formalizovaný proces parlamentnej rozpravy by pravdepodobne aj z môjho pohľadu nedokázal odhaliť to, čo by sme od daného kandidáta chceli zistiť. Myslím si, že naozaj v parlamente a v parlamentnej praxi fungujú nástroje, ktoré by sme mali ale podporiť a skutočne sa nad nimi zamyslieť, pretože rakovina spoločnosti, a to politické nominácie sú, sa dejú aj priamo teraz, aj dnešné ráno sme vlastne začínali politickou popravou jednej generálnej riaditeľky, kde v tajných voľbách bola odvolaná. Myslím si, že tento prvok síce nikoho z politikov nezaráža, zároveň verejnosti obrovským spôsobom vadí. Neodbornosť a obrovská miera lojality na úkor výkonu funkcie, ktorú má v štátnej správe konkrétny človek zastávať, sú priamo dane, ktoré platíme za to, že nevieme sa cez politické spektrum alebo v širšej diskusii dohodnúť nad tým, že by sme mali obsadzovať úrady odborníkmi a nie tými ľuďmi, ktorí sú loajálni a poplatní tej ktorej politickej garnitúre, ktorá je práve pri moci. Ďakujem.

Ďakujem, ja len naozaj jednu faktickú poznámku, že v prípade pána magistra Tótha, tento sa bol osobne predstaviť na, pri rokovaní na výbore pre financie a rozpočet. Mal tam krátky výstup, na základe ktorého ja osobne som zhodnotil, teda že je to človek odborne na mieste. Ale možno chápem aj dôvody, že by asi viacerí chceli počuť jeho vystúpenie tu v pléne. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec, viete, čiastočne môžte mať pravdu. Ale problém je v tom, že nemôžte úplne, dá sa povedať celospektrálne zatracovať tých ľudí, ktorí cez politické strany sa dostali k rôznym, povedzme do rôznych funkcií. Lebo, tak ako nie je pravda, že každý, ktorý je nominantom niektorej politickej strany, musí byť absolútne zlý a nie je odborník, tak nie je pravda ani to, že je povedzme ten, ktorý je čisto občianskym kandidátom, určite všetkému rozumie a je dobrý kandidát. Mali sme možnosť sa presvedčiť v minulosti, že to tak nie je a dokonca, neviem, či ste sledovali predchádzajúce prezidentské voľby. No boli tam rôzni občiansky kandidáti, ktorých nakoniec ani jedna strana, a pritom oni sa hlásili k stranám, ani jedna strana nebola ochotná ani len nominovať. Práve preto, lebo, lebo povedzme ich poznali. Takže bol by som veľmi opatrný a neviem, možnože vy máte, poviem to tak, nejaké riešenie a bol by som rád, keby ste to povedali, lebo už týždeň prebieha mediálne cvičenie okolo teda prezidentského kandidáta, že ako sa dostať k človeku, ktorý bude občiansky kandidát a zároveň, dá sa povedať, vie zabezpečiť väčšinovú podporu. Tá podpora nepríde len tak, že on povie, že ja som občiansky kandidát, kandidujem a podporte ma.

Ďakujem, pani predsedajúca. Budem sa snažiť vecne. Pán kolega Matovič, nereagoval som faktickou poznámkou na vystúpenie vášho kolegu pána Hlinu, pretože jeho vystúpenie považujem za istú nováčikovskú daň. Ale vy, ako rovnako i ja, sme tu už druhé volebné obdobie a považujem vás za inteligentného človeka, takže mohli by ste vedieť, že vypočúvanie kandidátov je na výboroch, podľa ich príslušnosti. Na hospodárskom výbore boli všetci kandidáti do dozornej rady, bol tam aj pán Végh, na mňa urobil vcelku veľmi slušný dojem, a preto som ho volil. Nechápem, prečo tým chcete zaťažovať plénum. Mimochodom, dovoľte mi, aby som vám pripomenul, že program a harmonogram zasadnutia jednotlivých výborov je verejný a vy ako poslanec Národnej rady sa môžete zúčastniť rokovania akéhokoľvek výboru, na ktorom sú kandidáti predstavovaní. Že neviem, prečo vykopávate otvorené dvere, neviem, čo vlastne chcete. Tí ľudia nie sú anonymní, všetky veci o nich sú na webe, keď máte akýkoľvek problém, môžete si čokoľvek zistiť. Nerozumiem tomu a pokladám to len za ďalší prejav a ďalšie vaše rétorické cvičenie.