3. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, aj k tejto nominácii dovoľme, dovoľte mi teda niečo povedať. Som rád, že pán kolega Beblavý cítil, teda podľa mňa je človek, ktorý jedno cítil, on v demokratickej tradícii cíti, má také vnútorné pnutie, že o týchto ľuďoch treba niečo povedať, a povedal nám, kto sú páni Horváth a Ódor, bez toho, aby to mal so mnou, nedajbože, dohodnuté, hej, čiže to vnútorné pnutie mal, že je to asi nedopovedané, že to treba povedať. Ja mu ďakujem, ale musím povedať, že mne to nestačí, teda absolútne nestačí, ale malú poznámku poviem, tá poznámka, znova teda, že plus aj mínus, tá poznámka o tej etnicite bola v zásade zbytočná, pripomína mi to ten príbeh amerického a ruského zbormajstra, kde ruský hovorí, že: "My máme, my nie sme žiadni rasisti, my máme v zbore dvanásť Židov." A ten americký vraví: "My ani nevieme, koľko ich tam máme." Čiže to bolo podľa mňa zbytočné, ale nevadí, stalo sa.
Znova hovorím, že som sa prihlásil do tejto rozpravy písomne predtým, ako prebehol tuná tento, ako pán minister povedal "brainstorming" a bol to fakt otvorený "fight", takže uvidíme (Smiech.), ako sa hovorí, nemáte čo povedať proti, uvidíme. Pán Beblavý cítil teda, že treba niečo povedať. Som rád, že aj pán Sulík tiež povedal, že ho pozná, to tiež môže mať určitú váhu, hej, keď teda ho pozná, tak je to o niečo lepšie. Ja hovorím, áno, sme radi, že teda je to zodpovedná nominácia, vychádza to z toho tak, tak sem s ním. Alebo s jedným aj s druhým, nech sa prídu predstaviť na tých 5 minút, ja rád spoznám, nemám možno až takú česť sa denno-denne stretávať, teda mimo rokovaní schôdze, samozrejme, s múdrymi ľuďmi, keď som už ten sedliak, takže rád sa spoznám s ďalším múdrym, vzdelaným mužom, bude to pre mňa cťou. Takže aj pred touto voľbou, keď pôjdeme teda hlasovať, dám znova procedurálny, keď to už možno niekoho bude otravovať, špeciálne asi pána Kolesíka, znova dám ten procedurálny návrh, aby sme, aby páni, ktorých budeme voliť, budeme chcieť byť zodpovední, aby sa nám prišli nakrátko, zdôrazňujem nakrátko, predstaviť. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pán poslanec, ja rozumiem celkovo tej ambícii, ktorá sa môže vnímať aj v tom, čo chceme urobiť, a to je otvoriť parlament čo najviac ľuďom, akurát hovorím a jedným dychom dodávam, že treba nájsť potrebnú mieru. Myslím si, že na toto sa dá nahliadať aj takým spôsobom, že presne vieme, ktoré výbory majú v gescii, a tak ako bolo povedané aj predtým, je možné pánov vzhliadnuť na pôde parlamentu presne tam, kde oni na výboroch vystupujú a kde im kladú otázky tí ľudia, ktorí tej konkrétnej agende sa venujú aj odborne. Zároveň chcem pripomenúť, že do pléna, samozrejme, patria niektoré otázky a aj za podpory širokého politického spektra, kde patrí aj vďaka vládnym poslancom SMER-u, dovolili urobiť historický moment, a to, že pri politickej poprave, ako si všimol aj pán minister financií, bolo koniec koncov možné, aby tu dotknutý človek vystúpil aj v pléne, za čo, samozrejme, patrí vďaka, pretože si myslím, že práve ten moment spochybneného procesu bol dôležitý, aby v pléne zaznel. Nemyslím si, že odborná agenda ľudí, ktorí sú nominovaní do konkrétnych funkcií, musí nevyhnutne zaznievať v pléne parlamentu. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Hlina, nemôžem s vami súhlasiť, je dôležité, že tá etnicita tu bola spomenutá, veď predsa niektoré politické strany napravo od politického spektra si viac považovali tú etnicitu v podstate tých zahraničných a najmä podnikateľov, ako vlastných, domácich, slovenských, veď rozpredali im takmer celé národné hospodárstvo, bývalé národné hospodárstvo, všetky strategické podniky išli predsa do rúk zahraničných podnikateľských subjektov, hej, slovenský podnikateľský subjekt bol menejcenný oproti, v porovnaní so zahraničným podnikateľským subjektom, bez ohľadu na to, aké ekonomické ukazovatele v tom danom období mal, myslím v období, v čase privatizácie. Takže viete, na Slovensku to vždy tak bolo, že pred tým zahraničným občanom, zahraničným podnikateľom ten Slovák vždy mal nejaký rešpekt a možno na to ani nebol dôvod. Privatizácia v minulom desaťročí toho bola jasným, jasným dôkazom. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pani predsedajúca, ja mám na pána kolegu Hlinu len jedinú otázku, ktorá znie: Čo vás, pán kolega, vedie k presvedčeniu, že keby ste zhliadli oných kandidátov osobne v pléne, že by ste sa rozhodovali kvalifikovanejšie? Ďakujem.

Áno, ďakujem. Ja tuto by som doplnil, že všetci traja kandidáti sa boli predstaviť na zasadnutí finančného výboru a mali krátke vystúpenie, na základe ktorého sa teda dá takisto konštatovať, že ich odborná zdatnosť je maximálne namieste a doplnil by som ešte informáciu v prípade kandidáta na predsedu tejto rady, pána Ivana Šramka, je to bývalý guvernér národnej banky, takže absolútne odborne zdatná osoba. Ďakujem.

Dobrý deň prajem. Pán poslanec Hlina, ja by sa chcel iba spýtať jednu takú technickú otázku, že v podstate tento pán, ktorého ani ja nepoznám, priznám sa, ani som ho nevidel a nemám tú potrebu zasa ja ho vidieť, chcem sa spýtať, podľa toho, čo tu bolo povedané, som pochopil, že je nominovaný opozíciou. Vy ste, teda vaša strana je druhá najsilnejšia opozičná strana podľa výsledkov volieb a chcem sa spýtať, či s vami nikto nekonzultoval tento návrh, alebo vás nezavolali, alebo vám nedali možnosť tiež navrhnúť nejakého takéhoto svojho kandidáta, je to čisto, myslím si, možno iba nejaké technické nedorozumenie, že SDKÚ so SaS-kou boli teda rýchlejší ako vy, ale v tom prípade treba sa ozvať. Možno toľko z mojej strany.

Akoby nie, však toľko toho bolo povedaného. Viete, to, že proste boli na výboroch, teda ja som poslanec a neviem, či je povinnosťou poslanca sledovať, kde je kto, kde má byť a kde mám naháňať nejakého kandidáta, a teraz to nepochopte zle, že teda bohviečo myslím, ale že nejako procedurálne, ale ja neviem, aký výraz sa na to hodí, hej, však tu niekto chce byť týmto parlamentom zvolený a ten, kto ho má voliť, má naháňať toho, že kedy kde vystupuje, aby si ho pozrel, v zásade mi to naozaj nesedí.
Jozef, ty máš takú, strašne teda potrebuješ na všetko reagovať, však to je úplne v pohode a čuduješ sa, že iný názor, nuž ja mám v občianskom napísané Alojz Hlina, ty máš v občianskom napísané Jozef Viskupič. Vieš, to je, určite je to aj tým. Takže to je v poriadku.
Pán Šebej, nemyslel som, samozrejme, že to je také, už len také možno aj dosť formálne, hej, to zhliadnutie, lebo ja som hovoril, vy ste tu myslím neboli, keď som mal to moje prvé vystúpenie v rozprave, áno, že proste je to fakt formalizované, ale je to, má to v sebe takú tú, ja neviem, ako to nazvať, znova vidíte, pomôžte mi, ja nemám tú slovnú zásobu takú ako tuná títo géniovia niektorí, že taká noblesa je to, patrí to k tomu parlamentu, že to má takú tú štábnu kultúru, hej, že teda je to taká, proste má to také dekórum nejaké aspoň.
Pán kolega Martvoň, ja neviem, ako prebiehali tie diskusie, však ale ja ich rešpektujem v zásade áno, však keby sme mali voliť tak, že budeme voliť tu, tak nezvolíme nikoho pokiaľ v tom poriadok nebude, ja toto nespochybňujem, však ja som to hovoril. Ja len hovorím, že mi chýba to dekórum, tak ako mi chýbalo dekórum, že v tejto sále nebola vlajka, som rád, že už tu konečne je a dúfam, že keď ho raz budú búrať, tak iba vtedy odtiaľto odíde, tak tak mi proste vadí, normálne mi to vadí, však ma pochopte, ďakujem, že mi to vadí. Ďakujem... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Nie som predkladateľ, ale dovoľte mi ako členovi vlády vystúpiť k tejto téme veľmi krátko. Ani nie tak ako členovi vlády, ale ako človeku, ktorý dostal tú česť, mal tú česť v decembri minulého roku byť predkladateľom ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti v mene všetkých vtedajších predkladateľov, a to boli všetky poslanecké kluby vtedajšieho parlamentu, teda minulého parlamentu.
Fiškálna rada, o ktorej zložení budeme za chvíľu alebo budete za chvíľu rozhodovať, je naozaj nový orgán, ktorý zapadá do celkového nového pohľadu regulácie, akéhosi nového pohľadu aj väčšej fiškálnej kooperácie medzi krajinami Európskej únie. Mali by sme si pripomenúť, že Slovensko ako jedna z prvých krajín v Európe prijala zákon o rozpočtovej zodpovednosti aj s dlhovým stropom, aj s jednotlivými sankciami, pásmami, s veľmi sofistikovaným spôsobom výnimiek v zákone stanovených a aj so stanovením fiškálnej rady ako takej a urobil to slovenský parlament a Slovensko to urobilo skôr, než mu to odporučila Európska komisia a následne mu to odporúča fiškálny kompakt, alebo zmluva o stabilite, ktorú budeme v tomto parlamente, dúfam, že ratifikovať na jeseň tohto roku.
Ja viem, že v dome obesenca sa o povraze nehovorí, ale, prepáčte, vadí mi genetický kód opozičný - koaličný kandidát. V tomto prípade ja veľmi, veľmi oceňujem, že sa podarilo opäť dosiahnuť ako pri tomto zákone dohodu a podpisy naprieč celého politického spektra pod všetkých troch kandidátov. A prosím vás, ja vás na to vyzývam, zabudnime na to, kto odkiaľ bol navrhovaný, ja ako terajší minister financií podpisujem a aj pán poslanec Hlina, vysoko vám odporúčam, aby ste aspoň na chvíľu urobili výnimku z toho, z čoho ste sa zaprisahali, aby ste hlasovali za týchto ľudí, ja takisto všetkých troch osobne poznám, osobne som mal možnosť s nimi spolupracovať a som veľmi spokojný, že výsledkom zákona o rozpočtovej zodpovednosti je aj takýto typ nominácii. Naozaj nie je ľahké dosiahnuť dohodu a už vôbec nie je ľahké dosiahnuť ju pri politickom procese v procedúre schvaľovania. Lebo vždycky sa nájdu nejaké ústupky, problémy, smietky, ktoré niekomu na niečo môžu vadiť, ale, prosím vás, zabudnime aj na to, že by sme volili do fiškálnej rady nejakých kamarátov. Oni nás ani od zajtra ani jedných, ani druhých nemajú čo chváliť, ani jedným, ani druhým nemajú čo vychádzať v ústrety, nemajú nás hladiť, nemajú nám nejakým spôsobom zametať chodníček alebo zastierať naše prešľapy. Tento orgán fiškálnej rady je tu naozaj na to, aby dohliadal na akúkoľvek vládu akejkoľvek farby, na to, ako narába so všetkými ustanoveniami zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Ale a navyše toto prvé navolenie, tento prvý tím, ktorý tam vstupuje, tú radu musí založiť, musí vytvoriť okolo seba odborný tím ľudí, malý tím ľudí, malý, lacný relatívne orgán, ktorý bude schopný si vybudovať vážnosť. To je strašne dôležité. Totiž fiškálne rady už existovali aj v iných krajinách, ale zničili ich médiá a zničili ich politici, pretože skôr či neskôr ich začali atakovať a začali presne ich rodokmeň skúmať, či sú to socialisti, maoisti alebo neoliberáli, alebo neviem akí. Viete, koho jazyk teraz používam, takže s týmto by som bol veľmi rád, keby sa pri tejto fiškálnej rade, aby sme sa tohto vyvarovali i keď to, samozrejme, neviem garantovať, ale viem určite, že fiškálna rada hneď ako začne fungovať a ujme sa svojich kompetencií, má byť ježkom v nohaviciach každej jednej vlády, exekutívy a títo páni ešte budú mať navyše tie úlohy, že budú musieť pomáhať vláde a ako minister financií sa naozaj uchádzam o spoluprácu s budúcou fiškálnou radou na tvorbe napríklad výdavkových stropov, ďalších a ďalších zákonov, ktoré nám budú vyplývať z hľadiska inkorporovania zmluvy o stabilite - "fiscal compactu" do našej legislatívy, je tu množstvo, množstvo práce, ktorú treba urobiť v oblasti tzv. konceptu čistého bohatstva. Je treba urobiť poriadok v tejto krajine z hľadiska účtovníctva, vnímania tzv. implicitných skrytých dlhov, proste mnoho a mnoho vecí, ktoré skôr či neskôr vyjdú na povrch, ktoré viac alebo menej používa tá alebo oná exekutíva na preferovanie alebo skrývanie svojich skvelých cieľov. Ja opäť a opäť musím podotknúť, že zákon o rozpočtovej zodpovednosti hocako nie je dokonalý, ale určite v danom momente a stále nereaguje na všetky životné udalosti a myslím si, že sa to časom bude musieť, dúfam, že konsenzuálne meniť, aby sme reagovali na konkrétne okolnosti, ale jeho úlohou je naozaj robiť poriadok a začať proste čistiť, čomu sa hovorí v účtovníctve, v správe majetku, v evidencii, aby sme mohli budovať koncept čistého bohatstva, aby sme sa mohli vyjadrovať k jednotlivým opatreniam takým alebo onakým z hľadiska dlhodobej udržateľnosti s dopadom na verejné financie ako také. A v tomto nám má fiškálna rada, bez toho aký má rodokmeň politický, má nám pomôcť.
Čiže vaše hlasovanie bude veľmi dôležité, nebudem spomínať, že ustanovenie fiškálnej rady ani jej navolenie, nám odporúča Európska komisia v odporúčaniach, ktoré zajtra si vypočuje premiér na summite, my tak či tak ideme svojím tempom, som rád, že Slovenská republika bude mať fiškálnu radu, a ja som naozaj rád, že presne v tomto zložení, ktoré zodpovedá asi maximálnym možnostiam Slovenska z hľadiska prezentovania ľudí, ktorí majú skúsenosti v zahraničí, ktorí nie sú, to nevidia len z tzv. domáceho dvora, v zložení, o Ivanovi Šramkovi sa hovorilo málo, ale veľmi dobre viete, že dlhoročný viceguvernér a guvernér Národnej banky, ktorý doviedol túto krajinu do eurozóny, že veľmi veľa urobil z hľadiska popularizácie tohto projektu, že ten projekt dopadol z hľadiska zavedenia eura veľmi dobre a že je to rešpektovaný bankár dodnes.
To isté sa týka tých ďalších dvoch pánov, o ktorých tu bolo už veľa, veľa povedané. Čiže nemám vám právo odporúčať, lebo dnes z hľadiska zákona je to v kompetencii parlamentu, ale ako predstaviteľ exekutívy a bývalý predkladateľ tohto zákona a spoluautor tohto zákona s kolegami ako Kollár, Štefanec, Švejna, Počiatek, dúfam, že som na nikoho nezabudol a keď áno, tak nech mi to prepáčia. Tóna Marcinčina som, samozrejme, zabudol o ňom hovoriť, tak v mene všetkých týchto sa prihováram za to, aby títo páni dostali od vás čo najväčší počet hlasov a aby oni budovali rešpekt inštitúcie, ktorý všetci potrebujeme. Ďakujem. (Potlesk.)

Chcel by som ešte poukázať na vážny rozdiel medzi riaditeľmi týchto inštitúcií a budúcimi napr. veľvyslancami. Čo robí veľvyslanec, keď ide napr. von? Napíše veľmi podrobnú koncepciu svojho zastupiteľského úradu, dlho študuje krajinu budúceho vyslania, na tejto správe dlho sedí. Navštívil aj ministrov, ministerstiev, vyžiadal si od veľa inštitúcií návrhy na spoluprácu tej krajiny prijatie na tri-štyri roky pre seba a pre svoj veľký kolektív, ktorý býva. A potom ide s týmto na vedenie ministerstva, kde si to obhajuje, a odtiaľ ide na hearing na zahraničný výbor, agremán prijímacej krajiny. Či je to určitá procedúra, z ktorej vidno, že ten človek pozná tú problematiku, má nejaké plány najmä do budúcnosti, čo s ňou, a vidí, čo by sa malo zlepšiť.
No čiže môj námet je taký, že pre budúcnosť, bez nejakého uznesenia, že by mali tí funkcionári, ktorí prichádzajú na také vysoké funkcie - teším sa, že vyberáte odborníkov a nie tých, ktorí sú niekomu bližší - tak ako veľvyslanci pripravujú určitú koncepciu písomnú riadenia takého veľkého inštitútu, ako je napríklad, čo ja viem, banka alebo neviem, čo ešte ďalšie bude. Čiže toto by som chcel ako malú faktickú poznámku povedať.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené dámy a páni, návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2011 prerokovala vláda Slovenskej republiky 27. apríla tohto roku a schválila ho uznesením č. 158, ktorým ma súčasne poverila, aby som tento bod uviedol pri prerokovaní v Národnej rade.
Návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za minulý rok sa predkladá po prvý raz v novom obsahu a novej štruktúre na základe novelizovaného zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Inovovaná náplň predkladaného materiálu je výsledkom praktickej aplikácie princípov medzinárodných účtovných štandardov vo výkazníctve verejnej správy, ktorá sa začala už roku 2008. Tým sa dosiahla štandardizácia dokumentov hodnotiacich hospodárenie verejného sektora, a to rozdelením pôvodného záverečného účtu verejnej správy na dva dokumenty, a to na štátny záverečný účet, ktorý je odpočtom rozpočtového hospodárenia a na súhrnnú výročnú správu, ktorá bude predložená na jeseň tohto roku a bude po prvýkrát poskytovať komplexný pohľad na finančnú situáciu verejnej správy Slovenskej republiky.
Predložený materiál predstavuje dokument, v ktorom sa hodnotia výsledky rozpočtového hospodárenia verejnej správy Slovenskej republiky v jednotnej metodiky ESA 95 platné pre Európsku úniu a výsledky plnenia štátneho rozpočtu Slovenskej republiky tak, ako sa prejavili na príjmových a výdavkových rozpočtových účtoch za celý minulý rok. Podľa metodiky ESA 95 hospodárila verejná správa Slovenskej republiky v roku 2011 so schodkom 4,8 % hrubého domáceho produktu a dlh verejnej správy k 31. decembru v roku 2011 dosiahol výšku 43,3 % hrubého domáceho produktu. Tieto údaje treba chápať ako predbežné, nakoľko podľa nariadenia o uplatňovaní protokolu o postupe pri nadmernom schodku, ktorý tvorí prílohu zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, sa Európskej komisii a jej orgánu Eurostatu predkladajú plánované a skutočné výsledky dvakrát ročne. Po prvýkrát k 1. apríla bežného roku, tzv. jarná notifikácia, kedy sa predloží odhad skutočného schodku za uplynulý rok, a druhýkrát 1. októbra, tzv. jesenná notifikácia bežného roka, sa predkladá aktuálny schodok za uplynulý rok.
V absolútnom vyjadrení sa hospodárenie s verejnými financiami v roku 2011 končilo schodkom vo výške 3 mld. 327 mil. eur. Vo vykázanom schodku verejnej správy sa prejavili dva výrazné jednorázové vplyvy, a to vykázanie dlhov železničných spoločností a zdravotníckych zariadení v celkovej výške 574 mil. eur, čo malo negatívny vplyv na schodok vo výške 0,8 % HDP, a po druhé je to daň z pridanej hodnoty, uhradená konzorciom Granvia pri výstavbe rýchlostnej cesty R1 v celkovej výške 174 mil. eur, ktorá mala, táto oprava pozitívny vplyv na schodok 0,2 % HDP. Maastrichtský dlh verejnej správy Slovenskej republiky dosiahol k ultimu minulého roku hodnotu 29 mld. 911 mil. eur, čo pri vyčíslenom predbežnom hrubom domácom produkte 69 mld. 58 mil. eur, predstavuje ten hrubý maastrichtský dlh, to číslo nie je milé, 43,3 %. Čiže hrubý dlh dosiahol v ultimu minulého roku 43,3 %. Oproti roku 2010 sa zvýšil o 2 mld. 913 mil. eur a jeho pomer k HDP o 2,2 percentuálneho bodu. Zvýšenie pomeru dlhu k HDP bolo spôsobené rastom dlhu o 10,8 % pri raste HDP v bežných cenách o 5 %. Rozhodujúcu časť až 94 % dlhu verejnej správy tvorí dlh, ktorého nositeľom sú štátne rozpočtové organizácie a ktorý je v správe Ministerstva financií Slovenskej republiky. Ten dosiahol ku koncu roka 2011 menovitú hodnotu 28 mld. 772 mil. eur a medziročne sa zvýšil o 2 mld. 947 mil. eur, to znamená o 11,4 %.
Hlavnou príčinou takéhoto výrazné zvýšenia dlhu bol schodok štátneho rozpočtu. V rámci krajín Európskej únie vykazuje Slovensko hodnotou 4,8 %, myslím deficit, jedenáste miesto z hľadiska podielu deficitu verejnej správy na hrubom domácom produkte, v rámci samotnej eurozóny je to siedme miesto a z hľadiska podielu dlhu na hrubom domácom produkte vyjadrené číslom 43,3 % je Slovensko na devätnástom mieste, v rámci eurozóny na pätnástom mieste.
Príjmy štátneho rozpočtu roku 2011 dosiahli 12 mld. 2 mil. eur a výdavky 15 mld. 278 mil. eur, takže rozpočtové hospodárenie sa skončilo schodkom 3 mld. 276 mil. eur.
Rozpočet daňových príjmov sa nesplnil o 87 mil. eur, nedaňové príjmy boli vyššie o 171 mil. eur a vysoké neplnenie rozpočtu grandov a transferov o 1 mld. 851 mil. eur bolo zapríčinené, bohužiaľ, nečerpaním európskych fondov.
Odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie, ktorým schvaľuje návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2011. Ďakujem.