3. schôdza

Ďakujem pekne. S reakciou pán poslanec Beblavý.

Ďakujem pekne. Priznám sa, že neviem kto bujnel za minulej vlády, lebo som dokumentoval, že minulá vláda práve najvýraznejšie znížila počet štátnych tajomníkov v histórii tejto krajiny od roku '93, kde naozaj len dve ministerstvá mali viac ako toho nevyhnutného jedného, a to ministerstvo financií a ministerstvo dopravy. Práve prvá Ficova vláda mala štátnych tajomníkov všade dvoch, všade tam, kde sa dalo, a pomaly aj tam, kde sa nedalo. A táto vláda znovu tento trend znovu nasleduje, takže priznám sa, že ak ste povedali, že to vezmete len za okolnosti, že priznám niečo, čo nie je pravda, tak vám ťažko môžem vyhovieť, akokoľvek veľmi by som chcel.
Druhá vec na pána kolegu Martvoňa. Opäť takéto pekné freudovské prerieknutie. Ja úplne rešpektujem, že je to predstava vašej vlády o vládnutí, a tá je, že vždy treba viac a viac a viac politických nominantov a viac a viac predstaviteľov, len si dovolím na to poznamenať, že skutočným dôvodom, keď sa pozriete na ten zoznam, nie je ani tak to, že by potrebovala tá vláda toľko odborno-politických zástupcov ministra, aby stihla naozaj pracovať v prospech ľudí, ako ste spomínali. Ale pretože okrem jedného politruka tam väčšinou potrebujete aj jedného odborníka. Takže popri jednom Pellegrinim musíte mať jedného Hudáka, popri jednom Palkovi tam musíte mať, Ježiš, teraz som aj zabudol, je to taká osobnosť, ospravedlňujem sa, vypadlo mi meno druhého štátneho tajomníka ministerstva dopravy, na pôdohospodárstve popri pani profesorke zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity tam musí mať tiež aj svojho politruka. To znamená, že skutočný dôvod je ten, že z minulej vlády ste sa naučili, že keď nemáte odborníkov na poste štátnych tajomníkov, hrozí to problémom, ale keďže teda nie ste schopní nominovať len odborníkov, tak si to v týchto ministerstvách kombinujete na úkor daňovníkov. Uznávam, je to lepšie riešenie ako to minulé, ale stále nie optimálne. Ďakujem

Ďakujem pekne. Ďalšia prihlásená do rozpravy je pani poslankyňa Lucia Nicholsonová. Oceňujem to ticho v sále.

Aj ja, ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, na rozdiel od priateľov zo SMER-u ja sa teda úplne stotožňujem s tým, čo odznelo v príspevku v rozprave od pána poslanca Beblavého. Myslím, že veľmi dobre argumentačne vystavaný príspevok. A ja mám aj iné dôvody, pre ktoré považujem vládny návrh tzv. kompetenčného zákona za minimálne šitý horúcou ihlou, veľmi unáhlený, nepremyslený a tie dôvody sú hlavne tie, že vláda ruší post podpredsedu vlády pre ľudské práva a pre národnostné menšiny bez toho, aby ho adekvátnym spôsobom nahradila. Kompetencie podpredsedu neprechádzajú v plnej miere na žiaden rezort, ani na žiadneho ministra.
Téma ľudských práv nebude mať zastrešenie na vládnej úrovni. A to napriek rozsiahlym medzinárodným záväzkom, ktoré v tejto oblasti Slovenska republika má. A to sa týka celej oblasti diskriminácie ako takej. Vláda pôvodne, aspoň cez nejaké mediálne udičky hovorila o zriadení splnomocnenca pre ľudské práva, dnes je nám asi všetkým jasné, to, že pribudne splnomocnenec pre národnostné menšiny a ostanú splnomocnenci pre rozvoj občianskej spoločnosti a splnomocnenec pre rómske komunity, ale o splnomocnencovi pre ľudské práva sa prestalo hovoriť úplne. A fakticky to znamená, že sa touto agendou nebude asi zaoberať nikto.
Podľa návrhu má problematiku ľudských práv riešiť ministerstvo zahraničných vecí. Ja by som tu oveľa radšej videla pána ministra. Avšak pôsobnosť ministerstva zahraničných vecí je upravená len vo vzťahu k dotačným schémam pre tieto témy. Nie vo vzťahu k vnútroštátnej tvorbe a k implementácii ľudskoprávnych politík a k predchádzaniu diskriminácií akýchkoľvek foriem. Takáto celková pôsobnosť absentuje, čo je však aj logické, keďže, ako všetci vieme, ministerstvo zahraničných vecí je ústredným orgánom štátnej správy v oblasti zahraničnej politiky a nie pre oblasť vnútroštátnych politík. A preto je vôbec otázne, či ministerstvo zahraničných vecí môže rozdeľovať hoci aj granty pre podporu vnútroštátnych projektov a či to nakoniec nedopadne tak, že to budú granty pre rozvoj ľudských práv, napr. v tretích krajinách. Takýto presun je jednak svojou povahou pomerne nešťastný, pretože tento rezort sa primárne zaoberá vonkajšími vzťahmi a aj v oblasti ľudských práv predovšetkým obhajuje Slovenskú republiku pred medzinárodnými inštitúciami, a preto je veľmi ťažko predstaviteľné, že by sa toto ministerstvo, a teda samotný pán minister reálne a systematicky riadili agendou ľudských práv.
Absurdný je podľa mňa aj spôsob tohto presunu kompetencií, pretože v texte zákona nie je explicitne uvedené, že oblasť ľudských práv má koordinovať a riadiť ministerstvo zahraničných vecí. iba v dôvodovej správe sa uvádza, citujem: "Prechodom dotačných titulov v oblasti ľudských práv z pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky do pôsobnosti ministerstva zahraničných vecí sa zároveň ministerstvu zahraničných vecí vymedzuje aj kompetencia v oblasti ľudských práv, pretože kompetenčný zákon v spoločných ustanoveniach ukladá ministerstvám aj plnenie ďalších úloh ustanovených v osobitných predpisoch."
Prepáčte, pri všetkej úcte, ja si myslím, že tento spôsob je až takým výsmechom pre riešenie oblasti ľudských práv na Slovensku. Novela rieši presun niektorých dotačných schém z úradu vlády na iné inštitúcie. Oblasť podpory ľudských práv má napríklad prejsť teda na ministerstvo zahraničných vecí, rómske projekty majú prejsť na ministerstvo vnútra, a tak, ako sme počuli, aj samotný splnomocnenec pre rómske komunity, ale v redukovanej miere len na oblasť riešenia nepriaznivej situácie, pokiaľ ide o granty. Toto opatrenie možno považovať za značne nesystematické. Uvedené rezorty sa daným oblastiam dlhodobo nevenujú. To všetci vieme. A teda nie je predpoklad, že budú schopní kvalitne manažovať tieto dotačné schémy. Podobne ministerstvo vnútra by v budúcnosti prerozdeľovalo zdroje pre rómske komunity, osobne to považujem za absurdné. Nemá pritom žiadne výrazné kompetencie v oblasti zdravia, vzdelávania, bývania či zamestnanosti, čo sú všetko oblasti, ktoré by sme mali riešiť, ak hovoríme o riešení tzv. rómskej otázky. A neprekvapuje preto, že samotné ministerstvo vnútra vo svojich pripomienkach s presunom tejto agendy do svojej pôsobnosti tiež nesúhlasí. Ministerstvo vnútra nesúhlasí podobne ako napríklad 68 mimovládnych organizácií, ktoré zaslalo vláde otvorený list, pretože odmieta návrh novely kompetenčného zákona. Považujú ju za zlú a znepokojujúcu. Podľa mimovládnych organizácií sa ňou vláda plánuje zbaviť zodpovednosti za oblasť ľudských práv, ktoré strácajú inštitucionálne zastrešenie na tej najvyššej úrovni, akej sa jej dostávalo v minulosti, keď to patrilo pod podpredsedov vlády. Navrhovaná novela totiž ruší tento post, a to bez adekvátnej náhrady. Výrazne tým znižuje dôležitosť aj napríklad v oblasti rodovej rovnosti. Mimovládne organizácie preto vyzývajú vládu na verejnú diskusiu o inštitucionálnom zabezpečení ľudskoprávnej a menšinovej a rodovej politiky. Nesúhlasia s presunmi, ktoré boli spomenuté či už v rámci kompetencií, alebo dotačných schém a poukazujú na to, že tento návrh zákona si vyžiadal 159 zásadných pripomienok. Ja si myslím, že je to strašne veľa, a preto sa vraciam k tomu, čo som povedala na úvod, že skutočne si myslím, že je to minimálne šité horúcou ihlou.
A preto, pre tie dôvody, ktoré som uviedla, podávam procedurálny návrh podľa § 34 rokovacieho poriadku na vrátenie návrhu zákona predkladateľovi na dopracovanie. Myslím, že to odôvodnenie je jasné a nemusím sa k tomu už viacej venovať, že pán Brixi? Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za vystúpenie. Na vystúpenie chce reagovať pán poslanec Martvoň s faktickou. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Nicholsonová, je celkom sympatické, že súhlasíte so svojím kolegom Beblavým, ktorý v podstate pred chvíľkou poukázal na politrukoch na ministerstve našej vlády. Dovolím si upozorniť, že v roku 2002 - 2006 i on mal kolegu štátneho tajomníka na ministerstve práce, sociálnych vecí pána Horvátha, čiže asi aj on bol tým politrukom.
Na druhej strane chcem poukázať na to, že nemyslím si, že daná zmena negatívne ovplyvní vývoj a rozvoj ľudských práv na území Slovenskej republiky a dohliadanie nad nimi, myslím si, práve že tomu iba pomôže. Je rozdiel, keď na ľudské práva dohliada a stará sa o ne povedzme kancelária podpredsedu vlády, ktorá má cca 20 ľudí, ako keď časť ľudských práv je presunutá na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, kde sú stovky zamestnancov a časť je presunutá na Úrad vlády, kde sú taktiež mnohí zamestnanci, dá sa povedať v stovkách, poprípade časť kompetencii ešte prejde povedzme v rámci rómskych záležitostí alebo rómskej menšiny na ministerstvo vnútra, kde sú taktiež stovky zamestnancov. Myslím si, že tomu iba pomôže to. Na druhej strane, bojac alebo bojíte sa o to, že čo sa urobí, alebo čo sa neurobí. No dovolím si povedať, že radšej nemať žiadneho podpredsedu vlády pre ľudské práva, ktorý nič neurobí za dva roky, ako to bolo za vašej vlády, teda vlády Radičovej, ako mať tam niekoho, ktorý nepohol ani prstom. Čiže radšej tam nikoho nemať a presunúť to na ministerstvá, ktoré sa tomu budú venovať, poprípade sa tomu venujú aj ďalšie verejnoprávne inštitúcie a ombudsmanka, ako aby tam bol niekto, ktorý v podstate tomu nevenuje nič a iba sa pripravoval na to, že sa pripraví riešiť problematiku ľudských práv v Slovenskej republike.

Ďalší. Nech sa páči, pán poslanec Mihál.

Ďakujem, pán podpredseda. Chcel by som podporiť procedurálny návrh kolegyne Lucie Nicholsonovej, pretože bavme sa skutočne o faktoch. Pozrime sa na medzirezortné pripomienkové konanie, ako dopadlo. Vyše 150 zásadných pripomienok k tomuto návrhu, z čoho veľká časť sú pripomienky z jednotlivých rezortov, z ministerstiev, z pier odborníkov, ktorí sa tejto problematike venujú. Ako naozaj ja chápem, že sa tu musíme občas trošku politicky doťahovať a šťuchať, ale tu ide o problematiku, ktorá je veľmi citlivá, ktorú by sme mali riešiť, a ak takýmto spôsobom cestou nejakého možno trošku rýchlokvaseného nápadu niečo urobíme, tak to naozaj nemusí dopadnúť dobre. Vyše 60 mimovládnych organizácií s pripomienkami, to by sme mali brať vážne a nepodceňovať túto tému a nepodceňovať takúto vážnu zmenu. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Osuský.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Myslím, že pani poslankyňa Nicholsonová úplne pokojne, a ako sa hovorí, bez peny z úst, povedala, kde vidí problém predloženého návrhu, a môžem celkom na prvý aj na poldruhý pohľad odhliadnuť od pripomienky rezortov, povedať, že nezriedka sa jedná o to, že tie rezorty dostávajú nechcené dieťa. A, samozrejme, argumentovať tým, že na rezortoch sú stovky zamestnancov, je veľmi dobré. Otázka je, či tam je aspoň jeden taký, ktorý to mal v popise práce a vedel, čo to obnáša. A potom vôbec nezáleží na tom, či sú ich tam stovky, ale bude stačiť, ak tam bude zopár, ktorí sú kvalifikovaní a ktorí sa tomu chcú venovať. Samozrejme, rozkazom sa dá udeliť čokoľvek, poznáme tento vojenský termín - "dám ti to rozkazom", ale ak rezortné pripomienkovanie prinesie to, čo to prinieslo, tak slová o rýchlo šitom návrhu sú absolútne korektné a myslím si, že jeho prešitie pevnejším stehom bude dobré.