3. schôdza

Pán poslanec Kadúc, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Ako dlhodobý športovec veľmi oceňujem úpravu, ktorou plánujete motivovať športovcov do budúcna. Vlastne toto priznávate aj v dôvodovej správe. Dovolím si však povedať dve také zásadné výčitky, ktoré tam vidím ja aj moji kolegovia. Tou prvou je, že chýbajú tam niektoré športy, ktoré by tam podľa názoru viacerých mali byť. A tou druhou je, že tento zákon nediferencuje medzi športami, ktoré sú schopné úspešných športovcov živiť aj po skončení vlastne športovej kariéry, či už je to hokej alebo futbal, kde sú tie zárobky naozaj rozprávkové. Možno navrhovateľ napadne, že takáto úprava by bola diskriminačná. Ja si to nemyslím, ale viem si predstaviť úpravu, ktorá by diskriminačná nebola. Je to vlastne iba otázka techniky.
Na záver iba toľko, že vraj ten úmysel nie je dobrý. Podľa mňa je výborný a treba oceniť ľudí, ktorí sa zaslúžili o dobrú reprezentáciu Slovenska v zahraničí. Ďakujem.

Pán poslanec Kuffa, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Teší ma, že to, že je taký veľký záujem o šport aj v Národnej rade, určite áno, je to veľmi ako potrebné a nevyhnutné, aby nemusela v televízii bežať reklama Zober loptu a nie drogy. Treba naozaj myslieť na ten aktívny šport, určite vedieť to aj doceniť aj finančne.
Myslím si, že ten úmysel predkladateľov zákona je ten najlepší, aj keď si dovolím povedať ako bývalý vrcholový športovec, že financie a finančné prostriedky nemôžu byť len to, čo motivuje športovca, aby športoval. Myslím si, že väčšinu športovcov motivuje víťazstvo v športe. Teda robím niečo pre radosť a zároveň ak dosahujem veľmi dobré výsledky aj v tom športe, tak som hrdý na to, že môžem aj reprezentovať svoju vlastnú krajinu. Určite treba vedieť doceniť aj tých športovcov, hlavne na dôchodku, tak, ako to bolo spomenuté, aby naozaj neživorili. Zas na druhej strane myslím si, tak ako to odznelo tuná od kolegov, treba niektoré veci dobrúsiť, aby naozaj sme nepodporovali niekoho, kto tých finančných prostriedkov má nazvyš, ešte nejakou tou rentou.
Čo sa týka veku, ten vek 35 rokov mne osobne sa zdá nízky, to si dovolím takto komentovať, mohol by byť vyšší, ale to, samozrejme, je na takú dlhšiu diskusiu. Ďakujem za slovo.

Pán poslanec Hraško, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolega, nezabíjam zákon, takže len hovorím, že ho treba urobiť komplexnejšie. Takže ja som nehovoril, či ho treba podporiť alebo nepodporiť. Myšlienka je veľmi dobrá, lebo skutočne kto reprezentuje Slovensko, zaslúži si nejakú odmenu. No a v tomto prípade baleťáci, to bol tak trochu nešťastný príklad. Tí skutočne už vo svojom vyššom veku nemajú veľa možností na uplatnenie. A balet je v podstate všade vo svete, má rovnaký základ, takže sú tam len výnimky, ktoré svietia na umeleckom nebi. A teda aj on je reprezentatívny, ale nie až tak ako, povedzme, trebárs tie iné žánre. Takže skutočne treba, tak ako aj pred chvíľou kolega Kuffa mi zobral slová z úst, aj oddeliť tých, ktorí za svoje úspechy už berú nejaké odmeny. A rádovo sú to dosť vysoké čiastky. A či takíto ešte skutočne si zaslúžia ešte nejakú rentu od štátu? Áno treba dať im ešte aj nejaké iné odmenenie alebo ocenenie, ale skutočne treba rozlišovať, kto teda tieto odmeny dostáva a kto nie a komu teda by mali prislúchať a komu nie. Ďakujem.

Pán poslanec Hlina, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Musím, aby ma niekto nezastal, vzácne, ale vzácne mimoriadne súhlasiť s pánom Osuským, že tuto zaznieva v tých diskusiách, že keby sme to riešili komplexne, tak z toho nič nebude. Čiže to asi fakt tak môže skončiť. Čiže je dobré, že tento návrh zákona je tu predložený, aj jeho názov je dobrý, všetko sedí. Trošku sa bojím, že aj keby sa posunul do druhého čítania, tak tam vzniká taký ten záväzok toho vyplácania tých rent. A keby sa aj v tom druhom čítaní výrazne pozmenil, tak pri tej zatrpknutosti tých ľudí, ktorých sa to týka, povedia, aha, že iba to skúšali a nakoniec nám nič nedali. Čiže by sme ich nejakým spôsobom nabudili a potom by sme ich museli prudko schladiť. Čiže ja s tým nemám principiálny problém.
Skôr si naozaj myslím, že treba hovoriť aj o určitej morálnej satisfakcii. Však naozaj ľudia nešportujú len kvôli peniazom, keď sa rozhodnú, že idú športovať. Čiže možno aj to je pre nich ocenenie. Podľa mňa tam je silne deficitná spoločnosť voči nim. To je dôležité.
A potom, znova zopakujem to, čo som povedal. Hovorme o záchrannej sociálnej sieti pre bývalých športovcov. A pokiaľ by sa takéto niečo v tom návrhu zákona objavovalo, tak, znova opakujem, nemám s tým najmenší problém. Naozaj, urobme to, lebo je nedôstojné, keby človek, ktorý vlastne odovzdal tomuto štátu dosť v podobe, že uspel, musel zbierať ponožky alebo resp. nejakú inú nedôstojnú činnosť vykonávať. Čiže to je aj znakom vyspelosti toho štátu, že proste má takúto sieť, ktorá ho zachytí.
Čiže toto sú moje dva návrhy, keby sa tam niekde objavili, tak nielenže budem za ne, ale koho stretnem, toho budem o tom presviedčať. A určite sa k tomu zaväzujem. Ďakujem.

Pani poslankyňa Horváthová, nech sa páči.

Ďakujem, pani predsedajúca. Keďže som posledná v tejto debate, tak sa pokúsim nejako dôstojne ukončiť túto debatu.
Chcela by som, dúfam, že teda bude pokračovať teda ďalej v širšom kruhu, reagovať na pána poslanca Gála v tom zmysle, že nemyslím si, že keď teraz by náhodou ten zákon neprešiel v prvom čítaní, že sa táto téma zablokuje a že nič iné nebude. Myslím si, že práve týmto ste otvorili túto diskusiu a že je potrebné veľmi veľa v tom zákone zmeniť. Nemyslím si, že by to bolo vhodné robiť v druhom čítaní.
Myslím si, že na financovanie športu sa skutočne treba pozrieť komplexne, tak ako aj minister školstva vyhlásil na zasadaní nášho výboru, že nepustí sem ani jedno euro, kým nebude šport zastrešený jednou organizáciou, ktorá ho bude financovať. Myslím si, že v prvom rade by sa mala riešiť táto otázka. Toto mi príde ako taký zúfalý výkrik o pomoc, že treba niečo s tými športovcami robiť, treba na to poukázať. Ale zdá sa mi, že sa to rieši veľmi nekoncepčne. Čiže sama keď takéto návrhy prídu, podporím akýkoľvek vlastne dobrý návrh, ktorý bude motivovať športovcov, aj deti, aby športovali. Ale myslím si, že to treba robiť ozaj koncepčnejšie. Okrem toho viem aj o názore niektorých odborníkov, ako napr. je aj Klub športových redaktorov Slovenského syndikátu novinárov, ktorí sami sa vlastne postavili odmietavo k tomuto z toho dôvodu, že práve to, čo hovorili mnohí kolegovia, je diskriminačné pre viacerých športovcov. A myslím si, že by to mohlo ozaj pôsobiť demotivujúco. Ďakujem.