3. schôdza

Ďakujem, pani predsedajúca. Keďže som posledná v tejto debate, tak sa pokúsim nejako dôstojne ukončiť túto debatu.
Chcela by som, dúfam, že teda bude pokračovať teda ďalej v širšom kruhu, reagovať na pána poslanca Gála v tom zmysle, že nemyslím si, že keď teraz by náhodou ten zákon neprešiel v prvom čítaní, že sa táto téma zablokuje a že nič iné nebude. Myslím si, že práve týmto ste otvorili túto diskusiu a že je potrebné veľmi veľa v tom zákone zmeniť. Nemyslím si, že by to bolo vhodné robiť v druhom čítaní.
Myslím si, že na financovanie športu sa skutočne treba pozrieť komplexne, tak ako aj minister školstva vyhlásil na zasadaní nášho výboru, že nepustí sem ani jedno euro, kým nebude šport zastrešený jednou organizáciou, ktorá ho bude financovať. Myslím si, že v prvom rade by sa mala riešiť táto otázka. Toto mi príde ako taký zúfalý výkrik o pomoc, že treba niečo s tými športovcami robiť, treba na to poukázať. Ale zdá sa mi, že sa to rieši veľmi nekoncepčne. Čiže sama keď takéto návrhy prídu, podporím akýkoľvek vlastne dobrý návrh, ktorý bude motivovať športovcov, aj deti, aby športovali. Ale myslím si, že to treba robiť ozaj koncepčnejšie. Okrem toho viem aj o názore niektorých odborníkov, ako napr. je aj Klub športových redaktorov Slovenského syndikátu novinárov, ktorí sami sa vlastne postavili odmietavo k tomuto z toho dôvodu, že práve to, čo hovorili mnohí kolegovia, je diskriminačné pre viacerých športovcov. A myslím si, že by to mohlo ozaj pôsobiť demotivujúco. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Idem v poradí, ako ste mi dali tie faktické poznámky.
Že sme tu boli vo vláde, že čo sme robili. No my sme sa chystali vládnuť štyri roky. Osud to chcel inak. Nestihli sme to. My sme to mali v programe . My sme to mali v pláne. Nestihli sme to. Tak vidíte, je pár mesiacov po voľbách, už sme tu s týmto zákonom.
K poslancom, ktorí povedali, že odložme to, že potrebuje to čas, diskusiu. No, viete, šport je troška aj o stávkach, lebo dá sa stavať tie na výsledky. Nie som zástancom hazardu, ale stavil by som sa s vami, kedy príde nejaký ten návrh.
K tým poslancom ktorí, vlastne to bola taká väčšina, hovorili, že je nepodstatný alebo podstatný ten okruh ľudí, ktorých by sa to týkalo. No áno, ale to sa dá upraviť v druhom čítaní. Môžeme navýšiť vek, upraviť okruh ľudí, športovcov, ktorých by sa to týkalo, ubrať niektoré tie športy, pridať niektoré športy. Na toto je druhé čítanie. Keď to zabijem, tak druhé čítanie nebude. A minimálne žiadna debata na túto tému nebude polroka, lebo rokovací poriadok tam to nedovolí.
A k tým poslancom, ktorí hovorili o tom, že áno treba komplexný návrh, koncepčný, systematický. Tak čakám od vás systematiku. A som zvedavý, akú systematiku dáte do tohto pléna, lebo to sú také plané slová vždy, systematika, koncepcia. No proste buď ideme niečo riešiť, alebo nejdeme niečo riešiť. Keď vytýkate nekoncepčnosť, tak, prosím, očakávam od vás tú komplexnosť, lebo veľmi ľahko sa kritizuje, ale... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Takže som veľmi rád a ďakujem každému, kto nejakým spôsobom prispel k tejto debate. Ale, vážení, dovoľte, aby som sa poďakoval za tú historickú myšlienku, ktorú povedal pán Osuský v začiatku jeho vystúpenia. A chcel by som povedať jednu vec, čo povedal ešte pán Coubertin, čo politici pokazia, to športovci napravia. Takže to je jedna taká základná jeho myšlienka. Tak dúfam, že my politici skúsime niečo napravovať.
A dovoľte mi, aby som povedal pár čísiel, ktoré sa týkajú toho, o čom sa bavíme. Máme doteraz žijúcich jedenásť olympijských zlatých medailistov, dvadsaťšesť strieborných a jedenásť tretích miest pri normálnych ako zdravých športovcoch. Paralympijskí športovci, to nie sú chorí športovci, pozor, lebo sme to hovorili, že nijakým spôsobom sa nedajú porovnať. Oni závodia v tých disciplínach, do ktorých oni patria. Čiže ja nie som rád, keď hovoríme, že oni sú chorí športovci, to nie sú, len sú postihnutí. Takže tam je pätnásť prvých miest, dvadsaťšesť druhých miest, dvadsaťjeden tretích miest. Majstrov sveta, tých, o ktorých sme hovorili tu, čo pán Galis predniesol, máme tridsaťdva medzi športovcami. A máme tridsaťštyri parašportovcov, ktorí sú majstri sveta. Ale otázka znie tak: Majú to byť majstri sveta všetci? My sme ochotní hovoriť aj o majstroch sveta, lebo nebol by som športovec, keby som nepovedal, že čím viacej športovcov dostane túto nejakými spôsobom doživotnú rentu, tým viac je to výhodné. Prosím vás pekne, toto si treba uvedomiť, že nie sú to iné disciplíny, lebo potom ja neviem vymyslím si niečo, čo nie je olympijská disciplína. A dostane doživotnú rentu. Tuto by sme mali povedať, áno, ale v olympijských disciplínach ja nie som proti tomu. A môžem vám povedať, že je to navýšenie o päťdesiattisíc eur.
Tuto nebudem menovať každého osobitne, kto o tom hovoril nejakým spôsobom, len pokúsim sa to zhrnúť. Na druhej strane majster sveta v olympijskej disciplíne nemá šancu získať olympijskú medailu? Má šancu získať olympijskú medailu. Len, ako povedal pán Osuský, a súhlasím s pánom Osuským, podľa môjho názoru majster sveta je každý rok, môže ním byť, ale olympijský víťaz môže byť raz za štyri roky v tej istej disciplíne, čo majster sveta. Preto si to cením na vyššie miesto. Čo sa týka hokejistov, samozrejme, teraz sme boli strieborní na majstrovstvách sveta, je to fantastický výsledok, ale tiež tu odznelo to, že na týchto majstrovstvách sveta nikdy nehrajú najlepší hokejisti, prosím vás pekne, ešte v Stanley cupe nie sú ani v semifinále. Ale na olympiáde, čo povedal tiež pán Osuský, hrajú vždycky najlepší hokejisti raz za štyri rok. To je ten dream team v basketbale alebo hokejisti. Toto si tiež treba v konečnom dôsledku uvedomiť.
Pán Brixi povedal, že kto to má dostávať, Áno, v tom zákone je všetko napísané, kto si môže o to požiadať. To nie je o tom, že to má dostávať, si o to musí požiadať ten v prvom rade, kto má nárok na túto rentu. A keď odpočítame od tých čísiel, čo som vám povedal, kto má nárok v alternatívach v tridsiatich piatich alebo v štyridsiatich rokoch dovŕšenia veku právo požiadať o túto rentu, tak je to ešte menej peňazí. Preto hovorím aj pánovi Hlinovi, že nemusíme predať všetky lesy, je to len dokopy, keď ideme od tridsiatich piatich rokov, tak je to štyristoosemdesiattisíc eur za rok. A to nie je ani päťdesiat metrov diaľnice v prepočte. Prosím vás pekne, nemôžeme vynechať z toho, keď sa odrážame od toho, že je tu olympijská renta. Ja viem, že šachisti sú takisto športovci. Nevymysleli sme to my. Majú to Česi, Poliaci, Maďari, Rumuni, Ukrajinci. Majú to všetci. Je to olympijská disciplína. Že to je psychická hra, O. K. beriem to, nie je to nijaké náročné, ale pre tých, ktorí to hrajú, je to obrovská námaha, psychická. A preto my nemôžeme vybrať z toho šachistov. Nemôžeme ich z toho vybrať, lebo majú oficiálnu olympijskú súťaž. A takisto prečo by sme mali nejakým spôsobom povedať, že hluchí športovci majú dostať menšiu rentu ako normálny športovec, olympijský športovec, veď on závodí vo svojej disciplíne, prosím vás pekne. Chceme ho hendikepovať alebo to je druhoradý človek? Pre mňa je to človek, ktorý získa medzi svojimi tú istú zlatú medailu čo zdravý človek medzi zdravými. A to platí aj pre paralympionikov.
Pani poslankyňa Horváthová, hovoríte, že nie je to motivácia. Prečo by to nebola motivácia? Pre tých športovcov, ktorí sa teraz nedostali do Londýna, keď my posunieme tento zákon, ak prejde alebo neprejde aj s úpravami, ja nie som proti úpravám, dobrým myšlienkam, ktoré sú tu, nebude to motivácia? Čo myslíte, prečo to zaviedli v ostatných štátoch? Pretože je to motivujúce. To sme nevymysleli my. To vymysleli tí, ktorí majú viacej olympijských medailistov. A dokonca tam dostávajú rentu aj tréneri, síce 50 % z toho a tak ďalej. A u nich sa to dedí, u nás nie, my to nechceme. My chceme, aby ju dostali tí, ktorí si to zaslúžili. A preto si myslím, že je to ohromne motivujúca vec. A máme olympijskú víťazku, zaplať Pán Boh, ktorú máme z Ruska, lebo sa nezmestila do národného výberu Ruska. A my ju máme, zhodou okolností nám spravila dve zlaté medaily. My chceme to, aby naši športovci, a máme na to príklad, sú to vodní pólisti, odchádzali od nás, pretože majú vytvorené možno lepšie podmienky. Ale tam napr. Gergely z Košíc je trojnásobný olympijský víťaz za Maďarsko a berie rentu. A tu sú aj hádzanári, budú aj futbalisti. Čo sa týka futbalu, áno, o pánovi Galisovi viem, lebo dlhodobým futbalistom je. Prosím vás pekne, aj futbal máme na olympiáde. Ale my sa tam nevieme kvalifikovať, ešte nie na majstrovská sveta. To je náš najväčší hriech. Najprv sa dostaňme na olympiádu, futbalisti nech vyhrajú olympiádu a potom dostanú doživotnú rentu. Mne už je jedno, či tam bude hrať najlepší futbalista, alebo z B triedy futbalista, nech sa tam kvalifikuje a nech vyhrá. A, samozrejme, máme v tom zozname športovcov, to môžem prečítať, futbalistov, ktorí získali v Moskve na, myslím, „malej olympiáde“, bola bojkotovaná, prvé miesto, sú tam zaradení. Sú tam hokejisti zaradení, ktorí tiež získali bronzovú medailu na olympiáde. Takže ja nevidím v tom nejakým spôsobom takú vec, že niekto by bol hendikepovaný a nemal tú možnosť. Máme tu možnosť. Čo sa týka olympiády v roku 1984 v Los Angeles, prosím vás pekne, tu odzneli slová o družbe, turnaji socialistických štátov. Tí športovci nie z vlastnej vôle neišli na tú olympiádu, ich nepustil systém, lebo sme povedali, že ideme bojkotovať olympiádu. Ja neviem Bugár tam bol. A sú tam napr. hádzanárky, ktoré získali druhé miesto. (Smiech v sále.) Nie ty, Béla. Ale nie je to podstatné. Nie je to podstatné, pán Bugár, podstatné je to, že nešli na olympiádu z tej vôle, že nechceli tam oni ísť. Oni sa pripravili. A bol som v tých zoznamoch, keď oni mali ísť na tú olympiádu. My sme sa dokonca pripravovali, len sme nemali šancu tam sa dostať. A mňa sa netýka renta. Hovorím vám, nehľadajte to. Ale v konečnom dôsledku chcem len toľko povedať, to je éra roku 1984, z tých dievčat hádzanárok slovenských z pätnásťčlenného družstva štrnásť dievčat hralo za Slovensko a získali strieborné medaily na tej náhradnej olympiáde, na družbe, ktoré v konečnom dôsledku hrali s Ruskami to finále, tam len prehrali. My sme aj vtedy mali silné družstvo, ale za to nemôžu.
V závere dovoľte mi ešte jednu poznámku povedať, čo sa týka toho, prečo predkladáme ten zákon. Žiaľbohu, je to tak, že to, čo povedal aj pán poslanec Gál, ja som pripravoval športový program strany MOST – HÍD aj za predchádzajúce obdobie na štyri roky, tento zákon nebol pripravený, doriešili sme ho teraz, je pripravený, predkladáme ho nie teraz preto, lebo teraz je iné obdobie. My sme si mysleli, že to bude dlhšie. A bol na to čas, priestor, aby sme to predložili.
Takže preto vás prosím, ak by ste tento zákon, o čo vás prosím, pustili do druhého čítania, je tu ešte stále možnosť doplniť ho. Hovorím, bol by som nešportovec, keby som sa bránil tomu, aby z toho balíka nedostali viacerí. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená snemovňa, napriek tomu, že ma iste kolegovia z vládnucej strany budú považovať za nejako prudko vyhraneného človeka, nemyslím si, že to je vždy pravda. A vyznačujem sa, pokiaľ ide o zákonné návrhy, jednou vecou. Myslím si, že by sme nemali žiarliť.
S návrhom tohto zákona nemám osobne nič spoločné. Nepracoval som na ňom, nebol som v tej skupine. Ak ho podporujem, robím to preto, lebo nežiarlim a nezávidím z podstaty veci. Jednoducho je jasné, že to, čo doznie, keď skončí moje vystúpenie, bude možno zaznamenané v archíve Národnej rady a neprinesie mi to, v duchu sokolského hesla, ni zisk, ni slávu. Napriek tomu sa za to, aby sa o tomto návrhu ďalej rokovalo v druhom čítaní, prihováram.
Ešte raz hovorím, nezávidím autorom. A myslím si, že je to dobrá idea a že ju môžeme i v školskom výbore, ktorý je gestorským výborom, spoločnou rukou, nerozdielnou, posunúť do ešte lepšej podoby.
Viete, zaznelo tu vo vystúpení „palec hore“ autorom. Áno, ale z toho, čo tu hlavne zaznelo, vyplýva síce palec hore autorom, ale palec dole Tónovi Švajlenovi, i Tónovi Urbanovi, i Jankovi Zacharovi, pretože, ako hovorí jedno také trošku cynické "řčení", v konečnom dôsledku sme všetci mŕtvi. A tobôž mŕtvi budú dnes sedemdesiatroční olympijskí medailisti. Takže môžeme ešte vydržať pár volebných období a hovoriť o komplexnom riešení. Friedrich Dürrenmatt vo svojej hre Fyzici má jednu krásnu sentenciu – vytvorme medzikomisiu, medzikomisia vytvorená. Áno, toto je tá najlepšia cesta zahrabať všetko pod čiernu zem, nabaliť na to čo najviac a najťažšie riešiteľných problémov, ktoré by stiahli aj nepotopiteľnejší Titanic, ako bol ten pôvodný Titanic, a potom povedať, no nedalo sa, lebo to bolo príliš zložité. Naopak, vymedzenie vekové, možno menej veľkorysé, a vymedzenie tematické, možno absolútne úzke, ako som povedal, na zimné a letné olympijské hry, znamená prvý základný kamienok v mozaike, ktorý je presne definovaný, ktorý je vedený, ešte raz to zdôrazňujem, rozpočtovou zodpovednosťou. Vy máte v rukách ministerstvo financií a na krku ekonomickú situáciu štátu, ale sprísnenie pravidiel, o ktorých tu je reč, znamená ešte menšiu rozpočtovú dieru. Naopak, to čo tu zaznieva, znamená bezbrehú rozpočtovú dieru. Takže, s dovolením, sa autori, ako by povedal nebohý Dušan Slobodník, eticky zosamoregulovali týmto návrhom. Nechcú poškodzovať vaše ministerstvo financií a neľahkú situáciu, ktorú bude musieť pán minister Kažimír a vláda riešiť.
Takže musím povedať, že ak sa takýto návrh odmietne s tým, že to treba riešiť oveľa širšie, oveľa komplexnejšie, tak je to jednoducho zúčtovanie s tými športovcami, o ktorých ide, pretože tu sa hovorí, kolegyňa Horváthová, vo veľkom o motivácii. Tak ja vám niečo poviem. Naša výprava na letné olympijské hry do Londýna je najmenšia v dejinách Slovenskej republiky, najmenšia svojím počtom, najmenej ľudí sa dostalo na olympiádu. My hovoríme o motivácii, je pochopiteľné, že Martikán nebojoval v kanáloch divokej vody kvôli tomuto, o čom vtedy nevedel a čo teraz kolegovia navrhujú. Ozaj toto nie je ani pre Cháru k prípadnej zlatej medaile na olympijskom hokejovom turnaji žiadna motivácia. A viem si živo predstaviť, že by to aj s Hossom okamžite venovali na výstroj pre deti. Ale to, o čom hovoríme, nemá nič s motiváciou, lebo ak to vymedzíme na dnes 40- či, ako by som si ja predstavoval, možno 50-ročných a starších, tak tých už nepotrebujeme motivovať, tí už svoje odviedli. A motivovať mali tých, ktorí prídu po nás a ktorí prídu po nich a ktorých je od olympiády k olympiáde menej. Ak si myslíme, že po tejto olympiáde nám o 15 rokov, keď prekročia vekovú príslušnú hranicu, ktorú im môžeme vymedziť v druhom čítaní, pribudne strašne veľa tých, ktorí budú mať zlato alebo striebro, bronz, tak vám poviem, bodaj by vaše slová sväté boli. Nevidím to tak ružovo a tak nádejne s našim športom. Takže si myslím, že tých pár ľudí, ktorí to dokázali, a pripusťme, že ten vek posunieme, často v skromných podmienkach, Janko Zachara dostal za svoju zlatú olympijskú medailu z Helsínk zimník, Makyta mu venovala zimník, si to zaslúžilo. To vtedy nebolo také celkom bezvýznamné, zimník sa zišiel. Takže keď budeme topiť tento návrh, tak si môžeme skutočne povedať, že ak ešte chvíľku vydržíme, tak tí, ktorí kládli základy úspechom slovenského športu, budú definitívne mŕtvi. (Potlesk.)

Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 13. júna 2012 určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Návrh je uvedený pod číslom tlače 64. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.
Návrh ústavného zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, a to, samozrejme, obmedzenie a riešenie poslaneckej imunity.
Predložený návrh ústavného zákona nie je v rozpore s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Návrh ústavného zákona nepredpokladá ani dopad na verejné financie, zamestnanosť a ani vplyv na životné prostredie.
Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v článku 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie a ani nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného ústavného zákona.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh ústavného zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 28. mája 2012 pod č. 42 navrhujem, aby návrh ústavného zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor odporúčam a navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby predmetný návrh ústavného zákona prerokovali v druhom čítaní výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu ústavného zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som, prosím, aby ste otvorili rozpravu. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, ctené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte, aby som z poverenia navrhovateľov predložil Národnej rade Slovenskej republiky návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Trestnom poriadku, zákon o poslancoch Národnej rady Slovenskej republiky a zákon o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predseda Národnej rady v predchádzajúcom bode programu uviedol návrh na zmenu Ústavy Slovenskej republiky, ktorou navrhuje po dlhých a náročných politických rokovaniach zmeniť tie ustanovenia ústavy, ktoré dávali istú exkluzivitu poslancom a iným ústavným činiteľom na požívanie takzvanej imunity. Právny poriadok Slovenskej republiky na vykonanie tohto ústavného inštitútu musel do iných právnych predpisov preniesť tento inštitút, tak aby sa mohol vykonať v konkrétnych právnych normách, tak ako som spomínal, v Trestnom poriadku, v zákone o poslancoch Národnej rady a v zákone o rokovacom poriadku. Teda bol akýmsi vykonávacím predpisom k ústavnému inštitútu imunity. Ja som rád, že za skupinu poslancov môžem predniesť tento návrh na zmenu týchto právnych noriem.
Nechcem príliš politicky, ani stranícky otvoriť diskusiu o tejto téme, skôr by som si chcel zaželať, aby sme naozaj svojím postojom, hlasovaním, ale aj rozhodnutím definitívne vyriešili tento problém, ktorý sa stal vždy témou vďačných straníckych diskusií, ktorými sme ovplyvňovali verejnú mienku a získavali tak aj niekedy účelovo sympatie slovenskej verejnosti.
Som presvedčený, že je vhodný čas na to, aby sme zavŕšili toto úsilie o naplnenie želania všetkých poslaneckých klubov a politických strán zastúpených v Národnej rade a svojím hlasovaním potvrdili to presvedčenie všetkých poslancov o zrovnoprávnenie občanov Slovenskej republiky pred zákonom bez ohľadu na to, či niekto je ústavným činiteľom alebo je radovým občanom Slovenskej republiky, preto chcem požiadať všetkých, aby sme v prvom čítaní podporili tento návrh a odsúhlasili prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní. Samozrejme, má to význam len vtedy, keď podporíme aj prerokovanie návrhu ústavného zákona, ktorý predkladal pán predseda Národnej rady, preto, lebo ináč by bolo bezpredmetné o tomto návrhu zákona rokovať. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán predseda, vážené pani kolegyne poslankyne, páni poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 13. júna 2012 určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v nadväznosti na tlač 65. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.
Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, nie je v rozpore s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Návrh zákona nepredpokladá dopad na verejné financie a zamestnanosť a nemá vplyv na životné prostredie.
Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v článku 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie a ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 28. mája 2012 č. 43 navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Pekný deň, dámy a páni. Návrh na zrušenie či už priestupkovej alebo trestnoprávnej imunity bol v tejto snemovni v minulosti mimoriadne vďačnou politickou témou. Spomínal to už môj predrečník Paľo Hrušovský. Príznačné pri predkladaní týchto návrhov zväčša bolo to, že cieľom nebolo to, aby tieto návrhy prešli, ale neprešli. To je naozaj politická realita. V podstate tieto návrhy slúžili ako marketingové nástroje. Niekoľkokrát mnohí z vás aj priamo zažili tie divadlá pri prerokúvaní takýchto návrhov.
Som presvedčený, že po tom, ako sme dokázali zrušiť priestupkovú imunitu, sa tentoraz odhodlá slovenský parlament zrušiť aj imunitu trestnoprávnu. Som presvedčený, že teraz konečne po dlhých rokoch už nepôjde o to klasické marketingové divadlo, ale je tu naozaj úprimná snaha a v prípade možno niektorých poslancov aj istá obava nepodporiť takýto návrh. Som preto presvedčený, že tentoraz to bude úspešné rokovanie a úspešné hlasovanie. Som zároveň aj rád, že som členom strany, ktorá prispela k tomu, že azda po prvýkrát parlament úprimne má snahu zrušiť po priestupkovej imunite aj trestnoprávnu imunitu. Organizovali sme referendum, kde takmer milión občanov sa vyjadrilo vcelku jednoznačne, aký má na to názor. Som presvedčený, že aj predchádzajúca vláda Ivety Radičovej to myslela úprimne. Mali sme to ako súčasť programového vyhlásenia, len vzhľadom na politickú realitu a to, že nebola k dispozícii ústavná väčšina, sa nám to nepodarilo presadiť. Teraz sme už naozaj v inej polohe.
Zmysel zrušenia trestnoprávnej imunity, tak ako to vidím ja, spočíva v tom, že v minulosti tu bolo takmer tridsať žiadostí o zrušenie imunity vo vzťahu k jednotlivým poslancom. A často sa či už príslušný výbor alebo snemovňa uchyľovala k tomu, že neskúmala to, čo by mala, to znamená akési procesné dôvody, prečo by nemala podporiť takýto návrh, ale často sa poslanci stavali do polohy sudcov, resp. politikov. A nebola snaha pristupovať k jednotlivým návrhom podľa toho, ako to ustanovuje zákon. Preto sa stalo aj v niektorých prípadoch, že Národná rada zamietla alebo nedala súhlas na trestné stíhanie. Mnohí si dokonca pamätajú aj tie nočné rokovania, keď parlament zbavoval imunity bývalého šéfa tajnej služby Ivana Lexu. Vieme, čo sa tu všetko dialo, koľko tu bolo emócií. Som osobne presvedčený, že toto ani v minulosti nebola úloha zo zákona poslancov, a preto je dobré, že tento inštitút a táto kompetencia a táto právomoc vypadne z nášho právneho systému.
Ďalší dôvod, pre ktorý vidím, že je tu naozaj reálna šanca presadiť zrušenie trestnoprávnej imunity, je tlak verejnosti, ktorý naozaj mnohí z politikov cítia. Aj keď možno neboli presvedčení o tom, že by niečo také podporili, tak teraz si to nedovolia. Ten tlak verejnosti eskaloval aj v súvislosti s kauzou Gorila. A myslím si, že túto legitímnu požiadavku verejnosti tentoraz Národná rada naplní. Totižto zachovanie trestnoprávnej imunity, koniec koncov treba povedať úprimne, vo viacerých krajinách Európskej únie existuje táto imunita dokonca aj širšia, aká je súčasne v našom právnom poriadku, má zmysel, ale zmysel má podľa môjho názoru zachovanie takéhoto inštitútu naozaj v krajinách, kde môže dojsť k zneužívaniu zo strany vládnej moci. V minulosti práve opozícia často argumentovala svojím nesúhlasom s podporou takéhoto návrhu, že má reálne obavy, že vládna moc môže zneužiť represívne zložky na stíhanie opozičných poslancov. Ako opozičný poslanec prehlasujem verejne, že takúto obavu nemám. Myslím si, a teraz bez ohľadu na to, kto je teraz pri moci, že máme vládu jednej strany, že táto krajina je už tak civilizovaná, že k takýmto aktom dochádzať nebude. Je preto naozaj reálna šanca, že tentoraz trestnoprávnu imunitu zrušíme. No a ak sa nám to podarí, tak som presvedčený, že postupne môže rásť aj dôveryhodnosť tohto parlamentu, ktorá je v tejto spoločnosti mimoriadne, mimoriadne nízka. Ďakujem pekne.

Daniel, ja by som chcel iba pripomenúť, lebo myslím si, že úplne tak to nezaznelo, si hovoril o tom, že v referende vlastne ľudia povedali, aký majú názor na otázku imunity, ale strana SaS organizovala referendum iba o zrušení priestupkovej imunity, nič viac.

Veľmi krátka. Veď o priestupkovej imunite v tomto kontexte som hovoril. A návrh na zrušenie priestupkovej imunity tu bol v minulosti len často márnym pokusom alebo marketingovým ťahom. Čiže som presvedčený, že to referendum, ktoré organizovala SaS, prispelo k tomu, že ten proces sa naštartoval. Áno, v prvom kroku to bola priestupková imunita. Tam nebola potrebná ústavná väčšina. A teraz je šanca získať ústavnú väčšinu na zrušenie trestnoprávnej imunity.