3. schôdza

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, vážení prítomní, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 13. júna 2012 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Drobu, Martina Poliačika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 77). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.
Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67, § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy.
Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Predložený návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy a nemá vplyv na životné prostredie, na zamestnanosť, podnikateľské prostredie ani informatizáciu spoločnosti.
Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v článku 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 31. mája 2012 č. 59 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní určené výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán navrhovateľ, pán spravodajca, statočne zotrvávajúci kolegovia a kolegyne, podľa mňa toto je naozaj veľmi vážna téma, nechcem zľahčovať ani jednu stránku, ani druhú stránku, pán poslanec Droba už avizoval, že konzervatívna časť snemovne bude argumentovať, ale mýli sa v tom, z akej pozície budem argumentovať.
Naozaj pripúšťam a uznávam dobrý úmysel navrhovateľa pána poslanca Drobu a pána poslanca Poliačika pomôcť v takých zložitých veciach, ktoré sú potom takým dramaturgickým námetom pre relácie typu Súdna sieň, ktoré sú naozaj asi nie príliš vkusné a povzbudzujúce, ale chcem ja, naopak, skúmať viac vecnú stránku, to znamená vec z pohľadu zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. A keď som si dobre teda preštudoval dôvodovú správu, vypočul som si pána navrhovateľa a navzájom sme aj konzultovali túto vec, chcel by som teda vecne argumentovať.
Ja by som najprv zacitoval z dôvodovej správy: „Predmetný návrh zákona predkladáme s cieľom zmenšovať zasahovanie súdov a štátu do súkromnej sféry jednotlivcov pri rozvode manželstva. Spolužitie manželov a ich vzájomné vzťahy považujeme za súkromnú záležitosť, do ktorej by mal štát zasahovať len vo výnimočných patologických prípadoch, ako je domáce násilie a podobne. Štát má vytvárať podmienky na realizáciu slobodných rozhodnutí jednotlivcov, pokiaľ ide o vstup do manželského zväzku a podľa nášho názoru aj pre zrušenie manželstva rozvodom. Máme dôvod sa domnievať, že by bolo vhodné, aby sa proces rozvodu manželstva zjednodušil, pretože neexistuje dôvod na pomerne rigidnú právnu úpravu, ktorú máme na Slovensku v súčasnosti.“ Ja som presvedčený, že návrh mylne argumentuje nerovnováhou medzi podmienkami pre vstup do manželstva a podmienkami pre zrušenie manželstva rozvodom.
Pomerne podrobne som si pozrel, aká je dikcia zákona. A zákon o rodine sa venuje podmienkam pre vstup do manželstva v § 9 až § 17, teda v celkovo deviatich paragrafoch, a podmienkam na zrušenie manželstva rozvodom v § 22 až § 27, teda v šiestich paragrafoch. Pozrel som si aj rozsah tých paragrafov, je zhruba proporcionálny. Čiže je to 9 paragrafov proti šiestim paragrafom, samozrejme, manželstvo požíva priazeň práva, to znamená, že nesnažia sa klásť nejaké podmienky, ktoré by skomplikovali uzavretie manželstva, a preto zvyčajne nie je problém tie podmienky splniť. Preto nejako nevystupujú do popredia. Je asi málo prípadov, že by sa v svadobný deň pri zisťovaní zákonných podmienok zistilo nečakane, že, čože, my sme brat a sestra, nemôžeme sa zobrať? To je asi pochopiteľné, že takéto problémy zvyčajne nenastávajú. Ale naopak, keďže manželstvo požíva priazeň zákona, tak vyžaduje odôvodnené prípady pre zrušenie manželstva rozvodom. Toto je jedna z vecí, ktorú, si myslím, je veľmi nebezpečné otvárať. A je veľmi nebezpečné pri nej dávať akoby úplne voľný priechod rozpadu manželstva.
Úplne súhlasím s navrhovateľom, že štát tu nie je na to, aby odrádzal ľudí od rozvodu alebo by ich strašil nejakým hrôzostrašným súdnym prejednávaním alebo pojednávaním. To nie je efektívne. A z tejto strany ani nechcem argumentovať.
Nemyslím si, že tento návrh nie je dobrý preto, že by zvýšil počet rozvodov. Ale myslím si, že práve zavádza takú nerovnováhu medzi vstupom do manželstva a zrušením manželstva rozvodom. Prečo? Pretože uzavretie manželstva je verejný akt. Zacitujem zo zákona: „Manželstvo sa uzatvára verejne a slávnostným spôsobom v prítomnosti dvoch svedkov pred orgánom obce alebo mestskej časti, ktorá vedie matriku, alebo pred orgánom registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.“ Je to § 2 spomenutého zákona. Ak by zrušenie manželstva bolo ale len nejakým súkromným rozhodnutím, ktoré je teda úradne, samozrejme, potvrdené, lebo dnes naozaj papier potrebujete na všetko, aj na to, že ste odovzdali poklop v zbere, tak to ešte neznamená, že je tam rovnováha. Ak je manželstvo naozaj verejná vec a uzatvára sa verejným spôsobom, uzákoňuje ju nejaký spoločenský status, tak potom urobiť rozvod ako niečo len tak mimochodom, že no poobede bol som na plavárni, nakúpil som v supermarkete, rozviedol som sa a potom som bol v kine, naozaj toto ohrozuje status manželstva. Ja by som povedal, že ak by to fungovalo takto, tak je nebezpečenstvo, že z manželstva sa stane v skutočnosti len nejaké registrované partnerstvo heterosexuálov. A tuto vidím aj určité podozrenie, nemyslím teraz, že by som chcel obviňovať navrhovateľa, ale možno tak nepriamo podozrenie, že toto je spôsob, akým sa práve liberálna ideológia, ja spomeniem kľudne aj liberálne vierovyznanie, snaží tieto vzťahy rozobrať, aby potom mohli postupovať v ďalšej argumentácii z opačnej strany. Čiže myslím si, že návrh je v rozpore s celkovou stavbou a filozofiou zákona o rodine. Preto tento návrh zákona nepodporím. Navrhujem dobrý úmysel riešiť komplikácie a zasahovanie do intímnej sféry manželov riešiť úpravou súdneho poriadku, kde sú určité rezervy.
Takisto chcem povedať, že je mi veľmi ľúto ľudí, ktorí majú negatívne zážitky s rozvodovým konaním. A určite nie som proti tomu, aby sa urobili kroky, podnikli kroky, ktoré takýmto nepríjemným záležitostiam pomôžu, teda v tom slova zmysle, aby sa nediali. Ale myslím si, že tento návrh by okrem toho, že by čiastočne tieto veci vyriešil, zároveň bol proti hodnote manželstva a rodiny, tak ako ho uvádza spomínaný zákon. Čiže by som to možno uzavrel, nejde tu o to, že by sme boli v tejto občianskej spoločnosti proti rozvodu. Nie sme ako donedávna Malta alebo Filipíny, možnosť tu je, štátny zákon to rešpektuje, napriek tomu, že je tu určitý súbeh cirkevného práva, štátneho práva, teda je tu možnosť aj cirkevného sobáša, rovnako uznávaného, je tu rešpektovanie civilného sobáša aj civilného rozvodu, ale myslím si, že by vznikla práve taká nerovnováha, kde by rozvod sa stal niečím, čo by bolo naozaj niečím na poobedie.
A ešte možno taký príklad na záver. V niektorých štátoch je možnosť pomerne ľahko sa dostať ku zbrani, kúpiť si ju bez nejakých dlhých vybavovačiek, ale ten človek keď tam príde, tak ju nedostane hneď do ruky. Dá si žiadosť, príde si pre ňu o dva týždne, bez nejakých dlhých formalít. A buď veľmi veľa ľudí si to rozmyslí, alebo prípadne ak si nerozmyslí to kúpenie, tak si rozmyslí možno nejaké to chvíľkové emocionálne použitie, pretože ak by niekto nahnevaný prišiel, rovno by si vytiahol z pultu búchačku, nabil ju, tak možno by naozaj nastalo niekoľko emocionálnych konaní. Preto si myslím, že je dobré, ak v dnešnom poriadku právnom existuje taká možnosť, že existuje podanie žiadosti o rozvod a o nejaký čas je potom to súdne pojednávanie. Hoci to nie je nejaké štatisticky vysoké číslo, predsa len niekoľko stoviek rozvodov je stiahnutých medzi podaním a súdnym pojednávaním. To nehovorím ako argument, to hovorím na objektívnosť posúdenia. Myslím si, že každé jedno manželstvo akýmkoľvek spôsobom podporené a zachránené má význam.
A opakujem, nemyslím si, že zákazom rozvodov sa posilní manželstvo, ale myslím si, že definovaním manželstva ako nejakého súkromného úkonu jednotlivcov manželstvo naozaj stratí zmysel. A potom v podstate nám zostane už len nejaký romantický obrad, ktorý je, nie je, môže byť, nemusí byť, potom nemá zmysel hovoriť o manželstve, o rodine, ale naozaj už len o nejakých právnych úkonoch. To nemôžem podporiť, pretože si myslím, že je to škodlivé pre manželstvo, rodiny i spoločnosť. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Ja mám pocit, že to vaše vystúpenie bolo naozaj o pocitoch, ktoré ste ale nepodložili žiadnymi nejakými pádnymi argumentmi. Vy ste sa ich snažili tak nejako načrtnúť. Napr. ten váš argument o tom, že nastane nejaká nerovnováha medzi vstupom do manželstva a jeho zrušením je podľa mňa tiež o vašich pocitoch. A nemáte to nijako právne podložené ani nijako vyargumentované.
Rovnako podľa mňa vôbec neobstojí ten argument, keď ste porovnávali počet paragrafov, ktoré upravujú vstup do manželstva a zrušenie manželstva. To je podľa mňa veľmi slabý argument. A ja môžem povedať, že dospieť k dohode o zrušení manželstva, rozpade manželstva nie je vôbec jednoduché a nie je to vôbec beh na krátku trať, naopak, je to množstvo rozhovorov dvoch dospelých ľudí, ktorí chcú to najlepšie, hlavne ak sa v tom manželstve nachádzajú maloleté deti. Dospieť k takej dohode predpokladá obrovskú námahu. Ale je úžasné, keď sa tá dohoda nakoniec zrodí medzi tými dvoma ľuďmi, pretože potom to otvára bránu pre taký lepší život, hlavne pre tie maloleté deti, ktoré v konečnom dôsledku musia byť zverené niekomu do opatery. A to, že sa dvaja ľudia dokážu veľmi rozumným a nekonfliktným spôsobom dohodnúť na tom, akým spôsobom ukončia ich manželský vzťah, predpokladá, že sa budú oveľa ľahšie a dospelejšie správať napr. vo vzťahu k dohode o starostlivosti, porozvodovej starostlivosti o maloleté deti. Takže ja som toho veľkým prívržencom. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, aj napriek modernosti tém by som chcel poznamenať, že dohoda o zrušení manželstva nie je nič podobné, ako vybrať si auto na lízing alebo požiadať si o nový občiansky preukaz. Zákon jasne hovorí, za akých podmienok je možné ukončiť tak vážny inštitút, ako je inštitút manželstva. Okrem iného to hovorí aj Občiansky súdny poriadok. Treba povedať, že zákon hovorí, že manželstvo sa rozvádza súdom, za predpokladu, že nie je možné obnoviť jeho pôvodnú funkciu, a teda že tie vzťahy sú narušené tak trvalo a rozvrátiteľne, že manželstvo nebude na žiadnej úrovni pôsobiť tak a v zmysle toho, na čo uzavreté bolo.
Chcem zvýrazniť ďalšiu vec. Hovorili ste tu o rozvode manželstva dohodou a nikde ste nespomenuli uznávanie rozsudkov súdmi v zahraničí. Ak sa dvaja manželia rozvedú, tak súd v zahraničí túto dohodu môže uznať pri dohode, pri notárskej zápisnici to upravené nie je. Ďalej tu máme súdny poplatok, ktorý platia záujemcovia o rozvod súdu, teda štát príde v istom rozmere o nemalý finančný rozpočet, vzhľadom na to, koľko rozvodov na Slovensku prebieha.
A v neposlednom rade chcem povedať, že dohodu o ukončení manželstva treba rozhodne nadviazať na dohodu o vysporiadaní BSM, lebo tieto dve veci veľmi úzko súvisia. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Nepredpokladal som teda, že pán kolega Vašečka prekvapí. V tomto návrhu neprekvapil. Dalo sa to očakávať. Je dobré, keď niektoré veci viete predpokladať. Ja nechcem ísť do rozpravy. Myslím, že to, čo chcem povedať, stihnem vo faktickej. Zákon o rodine, to znie tak vážne, tak dôležito. A ja nechcem byť osobný, aj keď niekto iný začal, ale nemyslím si, že zrovna pán Poliačik je človek, ktorý by mal predkladať zákon o rodine. A to poviem preto, že som bol s ním v jednej relácii v rozhlase a tam v diskusii povedal, to sa dá spustiť zo záznamu, neviem, či to budem citovať doslovne, niečo v tom zmysle, že zahuliť si je normálne. Čiže možno sa spýtať tých ľudí, ktorí s tým v rodine majú problém. Čiže toto mi príde ako vážny problém. A toto by možno filtračne pôsobilo, že keď sa prekladá nejaký takýto kontroverzný alebo ťažký návrh, tak možno skúsiť aj takto personálne to zvládnuť.
Chcem byť milosrdný, nebudem sa to snažiť rozdupať, len poviem toľko, že v odôvodnení zaznelo niečo o Estónsku. Juraj, ja ani poriadne neviem, kde je Estónsko. Viem, kde je, ale žartujem. No však, čo sa hovorí v Nemecku, čo hovorí v Rakúsku, to je podľa mňa o niečo dôležitejšie. Mám pocit, že vám to neprejde, čo je v zásade dobré.
A zaujímavé je, že ani ľavicový SMER nehrá s vami tú hru na to vyťahovanie kontroverzných tém. Tam len upozorňujem, že tak ako je tenká hranica medzi daňou z úspechu a progresívnou daňou, tak je tenká hranica medzi otváraním kontroverzných tém a takým, až by som povedal, mršinárstvom. To som chcel povedať. Ďakujem.

Ďakujem pekne. No ja pevne verím, že mňa nikto nebude podozrievať z nejakej podpory tohto návrhu zákona, že som si niekde niečo pripravoval. O mne je známe, že ja som trošku konzervatívnejší liberál. Žijem 21 rokov s mojou manželkou a pevne verím, že s ňou dožijem svoj život. Napriek tomu dovolím si opäť nesúhlasiť s kolegom Vašečkom, pretože ten návrh zákona je jednoznačne o tom, uľahčiť ťažké rozhodnutie, o ktorom aj hovorila Lucia, dvom ľuďom, dvom dospelým ľuďom, ktorí po nejakom rozumnom zvažovaní došli na to, že ich spolužitie naďalej nemá zmysel. Žiadnymi bariérami alebo žiadnymi nejakými hrozbami, vytváraním nejakého strachu z toho, že ten človek bude musieť pred úplne cudzím človekom na súde rozprávať naozaj o tých najintímnejších veciach, nezabránime tomu, aby muž alebo žena, ktorá prestala ľúbiť svojho partnera, prestala si vážiť svojho manžela alebo manželku, nejakým spôsobom tento svoj názor zmenila a aby to rozhodnutie, ku ktorému spoločne prídu, nejakým spôsobom prehodnotili.
A chcel by som jeden argument ešte napadnúť, ktorý odznel, to s tou dvojtýždňovou lehotou, že najprv si dajú žiadosť o zbraň a dostanú zbraň aj o dva týždne. Áno, to je vec, ktorá by sa priamo aj v tomto zákone v druhom čítaní dala vyriešiť, že by tam bolo nejaké obdobie, počas ktorého by plynula nejaká lehota, dokedy by tú dohodu bolo možné... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vôbec nechcem spochybňovať snahu o uľahčenie alebo zjednodušenie, ale naozaj mám veľmi silný pocit, že váš v podstate ušľachtilý cieľ o zjednodušenie je pre mňa alebo pre ponímanie manželstva dosť nebezpečný. Naozaj, ako aj Juraj hovoril, zoberme to zdravým sedliackym rozumom. Mne práve ten zdravý sedliacky rozum hovorí pozor a že naozaj by sme mali ten náš pohľad zamerať na hodnotu inštitútu manželstva. Takže ak chceme uzatvárať manželstvo pred štátom, neviem, prečo by sme mali práve pri rozluke, pri odlúčení, pri rozvode manželstva zjednodušiť tento úkon iba na právny úkon bez štátu.
Nie som zástancom ani zbytočného preťahovania. Myslím si, že naozaj treba hľadať tie spôsoby, ako to zjednodušiť, ako vyjsť v ústrety. Ak sú manželia ochotní dohodnúť sa, tak naozaj treba robiť všetko pre to, aby sa táto ich trauma zjednodušila. Ale, skutočne, pýtam sa, prečo nejdeme do toho, otvoriť ten Občiansky súdny poriadok, keď už, prečo sa nebudeme snažiť vylúčiť verejnosť z pojednávania napr., neviem, myslím si, že dá sa to riešiť aj iným spôsobom. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Ja by som chcel pochváliť pána Vašečku. Mne sa to opäť veľmi páčilo. Ale aj by som si dovolil doplniť to, čo povedal. Manželstvo je podľa môjho názoru súkromná vec, ale má verejnoprávne aspekty, ktoré sú naozaj nezanedbateľné. Preto možno hovoriť o veci, že je to súkromno-verejná vec, hej. Aj samotný zákon o rodine, rovnako tak článok 41 chráni manželstvo. Výslovne tu hovorí o tom, že treba manželstvo chrániť. Ochrana spočíva aj v tom, že právne predpisy stanovujú určitý proces, ktorý musí prebehnúť, aby k tomu rozvodu vôbec prišlo. Zo skúseností právneho zástupcu môžem potvrdiť, to sú vlastne tie argumenty, ktoré spomenula pani Nicholsonová, že je nemalé množstvo manželstiev, ktoré neskončí rozvodom len preto, že v manželstve v čase od podania návrhu až po nariadenie pojednávania vlastne hlavy vychladnú a manžel, ktorý navrhoval rozvod, tento návrh stiahne. Samotný rozvod, inak, mimochodom, prakticky trvá, ak sa dohodnú, asi 30 minút. Osobne by som nebral takýmto ľuďom možnosť, aby im vychladli tie hlavy a aby sa predišlo takej reakcii, ktorá spočíva hlavne v nejakom emocionálnom rozpoložení, vlastne ochránili manželstvá tie, ktoré ešte ochrániť sa dajú. Ďakujem.

Ja som môj príspevok do rozpravy v podstate povedal v čase venovanom navrhovateľovi, takže ja budem reagovať teraz iba na kolegu Vašečku a potom vlastne vstúpim do rozpravy iba jednou vetou a nechám vás reagovať na môj príspevok do rozpravy.
Pán kolega, ono ten rozvod má vždy tri fázy, prvou je samotný akt rozvodu, druhou je výchova detí alebo poručníctvo o deťoch a treťou je majetkové vysporiadanie alebo riešenie tzv. BSM. Čiže náš návrh sa týka naozaj len samotného aktu rozvodu. Cez tie ďalšie dve veci, samozrejme, partneri budú musieť prejsť. Tam išlo o to, že ja som to zažil na vlastnej koži. Takže viem, o čom hovorím. Mal som jeden z najkrajších rozvodov, aké si viete predstaviť. Boli sme perfektne dohodnutí, boli sme kamaráti, napriek tomu sa nás sudkyňa pýtala na otázky, ktoré by som nehovoril asi nikomu inému, len svojmu partnerovi. Jednoducho bol som v tej situácii, musel som odpovedať na veľmi nepríjemné osobné otázky. Nechcem tomuto stresu vystavovať iných ľudí na Slovensku, pokým to robiť nemusím.
Hovoríte o nerovnováhe. No pre mňa práve naozaj počet písmeniek paragrafov nie je argument. Nerovnováha je podľa mňa naozaj práve to, že aké jednoduché je vstúpiť do manželstva. Vy sa opijete v krčme, poviete si s tou ženou o polnoci, že zajtra sa zoberieme. Vy naozaj reálne keď zoženiete tie papiere v priebehu jedného dňa, tak sa môžete zobrať. Bolo to opité rozhodnutie, máte ešte opicu ďalší deň, poviete si, že je to fasa nápad, zoberiete sa. Naozaj veľmi jednoducho sa dá vstúpiť do toho manželstva. Práveže ja hľadám úroveň, kde sa to dostane približne aspoň na tú istú úroveň teda.
Nestihnem asi úplne na všetko reagovať, ešte poviem, že liberalizmus nie je náboženstvom, ale liberalizmus je vierou v slobodu a zodpovednosť. A tak ako je dnes upravená možnosť rozvodov, nepovažujem to za slobodné. Myslím si, že štát príliš šliape ľuďom na krk a mieša sa im do vecí, do ktorých ho naozaj nič nie je.
Zvyškom potom budem reagovať. Ďakujem.

Ďakujem. Ja by som najprv pani poslankyni Nicholsonovej hneď v úvode o tých argumentoch povedal. Vy ste spomínali deti. Ide práve o manželstvá, v ktorých maloleté deti nie sú, takže to tiež nie je argument. Spomenuli ste pocity. Áno, ja sa úprimne priznávam, že rodina, manželstvo vo mne vyvolávajú pocity. Ako niekto hovorí, pocity nastupujú tam, kde je príliš nebezpečné nechať veci len chladnému rozumu. Moje otcovské srdce, moje srdce manžela ma tiež dosť výrazne ovplyvňuje, znie proti môjmu rozumu, ale myslím si, že je dosť dôležité.
Ďalšia vec. Tak ako povedal pán poslanec Droba, myslím si, že to nie je len o nejakých právnických argumentoch, ale naozaj aj o viere, viere v slobodu, liberalizmus. Čiže máme tu v podstate stret ideológií, liberalizmu, konzervativizmu. Obe majú priestor, ale treba vedieť, že to nie je tak, že konzervatívci sú nejakí zaostalí, nevedeckí a liberáli, to sú tí moderní. Moderní sú možno v tých trendoch, ktoré sú teraz in v spoločnosti.
Ja by som to zakončil takými dvoma výrokmi. Na facebooku minule koloval taký obrázok, kde boli takí starí manželia a pýtali sa, ako tak dlho vydržali, možno ešte dlhšie ako pán Galko s manželkou. Tak oni hovorili, že vyrastali v dobe, keď sa veci nevyhadzovali a keď vždy sa ich pokúsili opraviť. To je, myslím, dosť dôležitá myšlienka.
A ďalšia vec. Povedal by som, že manželstvo nie je súkromná vec, ale osobná vec, ktorá sa z veľkej časti stáva verejnou. Ďakujem.