3. schôdza

Ďakujem kolegom za reakcie.
Pán Géci, ďakujem za podporné stanovisko, dokonca ste ma niekedy aj doplnili.
Pán Droba, ja som veľmi rád, Juraj, že si pochopil, o čo mi išlo a v čom vidím daný problém v predkladanom zákone. Pevne verím, že budeme i naďalej spolupracovať, i keď som oponent, a budeme si ctiť kolega kolegu. Aj to som rád, že si pochopil, že sa to včera prestrelilo.
A na pána Polláka, viete, ja som vo svojej rozprave spomenul, že mladí ľudia žijú v neformálnom zväzku niekoľko rokov a nikto im v tom nebráni. Kedysi, nejakých 20 - 30 rokov naspäť, ak si spomenieme na tú dobu, keď sme sa zopárkrát poprechádzali po dedine a niekto nás videl držať sa za ruky, tak už starí rodičia v podstate apelovali na našu morálku a upozorňovali, či už nie je potrebné za pár mesiacov pripravovať svadbu. Tá doba je dávno preč. Majú možnosti mladí ľudia naozaj žiť spolu a nikto im teraz nebráni, a skúšať, či by im to v manželstve fungovalo. A majú na to aj niekoľko rokov niekedy.
Čiže tu si myslím, že je priestoru habadej. A keď nadobudnú, nadobudnú istotu, tak sa formálne vezmú. Takže tu vidím oveľa viacej priestoru, aby sa tí mladí ľudia spoznali a aby vstúpili do manželstva pripravení. Ale, samozrejme, v manželstvách bývajú aj krízy, aj problémy, ale tie treba spoločne riešiť a až potom to posledné je to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.).

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja som si to tu včera odsedela a ja som pozorne sledovala tú rozpravu, aj to, kam sa uberá tá rozprava. A musím povedať, že pri mnohých vystúpeniach som znechutená tým, čo tu odznieva v tejto sieni. Dochádza tu k absurdným vyhláseniam o tom, že manželstvo je nejaká súkromno - verejná vec. Ja by som teda chcela všetkým povedať, že ja osobne si veľmi ctím inštitút manželstva, ale chcela by som vás poprosiť, že aby sme z toho nerobili nejaké PPP projekty alebo proste verejnoprospešné aktivity. Manželstvo, tak ako ho vidím ja a tak ako si ho ctím ja, je výsostne intímna záležitosť každého z nás.
Možnože zopár aj právnych argumentov, pán kolega, lebo na vás narážam, manželstvo sa spravuje zákonom o rodine, čo je považované za časť občianskeho práva. Teda ide čisto o súkromno-právnu úpravu. Navyše, a jeho majetková substancia má čisto súkromno- právny charakter, takže aby sme nehovorili len o pocitoch, ale aby sme to mali podložené nejakou právnou argumentáciou. V tej rozprave včera odzneli reči typu, ja radšej dvadsať rokov starú vec opravím, ako by som ju mal vyhodiť. No chcem povedať, že rozvody sú podľa mňa natoľko odpornou záležitosťou, natoľko emocionálne vyčerpávajúcou záležitosťou, že si podľa mňa každý jeden, kto v konečnom dôsledku podstúpi takúto tortúru, predtým stokrát rozmyslí, či do toho pôjde, alebo nepôjde. A ja som si stopercentne istá, že všetci tí, ktorí za sebou nakoniec museli zavrieť tie pomyselné dvere a museli vycúvať zo stavu manželského, sa predtým pokúšali tú dvadsať rokov starú vec opraviť. Pán Hrušovský, kývete hlavou, podľa mňa budete mať možnosť na mňa reagovať.
Ja považujem tie vyjadrenia typu rozvody sú možno negatívny, negatívny jav, áno, za, za svojím spôsobom racionálne, ale povedzme si na druhej strane, ony sú negatívnym javom každej spoločnosti a nikomu z nás asi nelahodí, keď si číta štatistiky o tom, ako stúpa rozvodovosť nielen na Slovensku, to je celosvetový trend, ale sú reálnym javom a ako takým musíme čeliť. Nielen tí, ktorých sa to dotýka, ale aj vy všetci, ktorí hovoríte o usporiadaných rodinách ako o jedinom funkčnom modeli, a ako keby všetci tí ostatní, ktorí sú rozvedení alebo rozvádzajúci sa, by mali byť perzekvovaní, vyhnaní z tejto krajiny, ako keby to boli občania nejakej druhej kategórie.
Ja vám chcem pripomenúť čísla, za posledných päť rokov súdy rozviedli viac ako 60 000 manželstiev, to je stodvadsať tisíc nešťastníkov, keď nerátam ich deti. Ja mám pocit, že to, čo odznievalo v tejto, v tejto sieni, skoro som povedala, že súdnej, lebo taký som z toho mala pocit, tak ja mám pocit, že ste sa dotkli pocitov tých stodvadsať tisíc jednotlivcov, ktorí boli nútení sa rozviesť.
Nie ten návrh je dehonestáciou rodiny, ale mám pocit, že vystúpenia niektorých pánov poslancov sú dehonestáciou tých, ktorí boli nútení z manželstva vycúvať. Ja osobne, a pán kolega Droba tu hovoril o tom, ako by sme to mali vrátiť na tú racionálnu pôdu, áno, aj ja si budem pomáhať niektorými veľmi dobrými a racionálnymi argumentami v tej ďalšej časti. Ale odznelo tu aj od pána kolegu Vašečku, že áno, keď sa povie manželstvo, tak to v nás vo všetkých vzbudzuje city a pocity, takže ja sa pokúsim, aby to bolo také vyvážené. A preto si dovolím povedať, že ja som z niektorých vystúpení mala včera pocit, že boli naozaj inkvizičné a spiatočnícke. Ale nie to mi prekáža najviac. Mne je dnes už jasné, ako sa píše aj v dnešnej tlači, že rozvody bez súdu narazia zrejme v parlamente na odpor, pretože aj pani podpredsedníčka poslaneckého klubu SMER-u, pani Jana Laššáková sa vyjadrila, že na zjednodušovanie rozvodov nevidí dôvody. Mne nevadí ani tak to vaše spiatočníctvo a ani tak ten inkvizičný postoj, ako to, že medzi vami je strašne veľa pokrytcov, pretože v roku 2005 to bol návrh skupiny poslancov z vtedajšej strany ANO a zo SMER-u a medzi nimi bola napríklad aj pani podpredsedníčka, ktorú si inak veľmi vážim, ale boli ste medzi predkladateľmi návrhu novely zákona o rodine, v ktorom, v ktorom ste išli ďaleko za tie hranice, kam sa snažíme dopracovať my.
Ja vám to prečítam, ako sa snažili upraviť v tom čase v § 23 zákon o rodine: "Ak obaja manželia s návrhom na rozvod manželstva súhlasia a predložia súdu dohodu podľa ods. 2 a ods. 3, má sa za to, že sú splnené podmienky podľa § 22 ods. 1 a súd ich manželstvo rozvedie bez zisťovania príčin rozvratu medzi manželmi." To isté chceme my.
Ďalej: "Manželia, ktorí súhlasia s rozvodom, predložia súdu dohodu s úradne overenými podpismi o tom, ako si vysporiadali BSM, bezpodielové vlastníctvo na čas po rozvode a o tom, kto bude bývať v ich spoločnom byte." Išli ste oveľa ďalej, ako ideme my. My neriešime BSM. "Ak z manželstva pochádzajú maloleté deti, manželia okrem dohody podľa ods. 2 zároveň predložia aj písomnú dohodu o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode v rozsahu podľa § 24 ods. 1. Dohoda musí byť v súlade so záujmom maloletých detí." Kde sme? Z nás robíte, z nás liberálov, nás tu dehonestujete za to, že sme sa pokúsili vôbec predložiť takýto návrh zákona, na ktorý máme plné právo. A vy ste v roku 2005 išli oveľa ďalej, keď ste dohodou chceli riešiť aj BSM-ko, aj porozvodovú starostlivosť o maloleté deti.
Ja len pripomeniem, že tento podľa mňa veľmi dobrý návrh novely zákona o rodine, ja vám k tomu tlieskam a som veľmi rada, že máte tiež liberálne vnímanie sveta a ja teda dúfam, že sa to odzrkadlí aj pri dnešnom hlasovaní, tento návrh o rodine neprešiel o jeden jediný hlas. V tom čase zaň hlasoval úplne celý SMER. Len niektoré mená. Pán Baška Jaroslav, pani Gabániová Darina. Pán Róbert Madej, ktorý bol jeden z predkladateľov, on viackrát predložil tento návrh novely. Pán Burian Jozef, Jarjabek Dušan, Paška Pavol, pani Zmajkovičová Renáta, pán Federič Igor, pán Fico Robert, pán Kaliňák Robert, pani Laššáková Jana, pán Murgaš Milan. Bolo ich oveľa viacej, tých, ktorí zdvihli v roku 2005 ruku za takúto liberálnu novelu zákona o rodine. Ja sa pýtam, čo sa stalo? Čo sa stalo od toho roku 2005, že dnes z nás robíte pomaly vydedencov spoločnosti za to, o čo sa tu snažíme?!
Prečítam vám, čo povedal pán Madej potom, ako mu neprešla o jeden hlas, o jeden hlas ten návrh novely. Napriek už dvojnásobnému neúspechu sa Madej nevzdáva. V tejto iniciatíve budem pokračovať, odkazuje kritikom. Podľa jeho návrhu, ktorý poslanci odmietli, súd už nemal zisťovať príčiny rozvratu manželstva a mal ho rozviesť, ak manželia s rozvodom súhlasia a dohodnú sa na vyrovnaní spoločného majetku. Nemám viac čo k tomuto dodať.
Ale v tom mojom diskusnom príspevku ešte budem pokračovať, ak dovolíte. Čoraz viacej mladých ľudí, a ja sa pohybujem medzi mladými ľuďmi, sa rozhoduje vôbec nevstupovať do stavu manželského. Nie preto, že by si nectili tento inštitút, to vôbec nie, ale čoraz viacej počúvam tie názory typu, že no nejdeme sa brať, máme sa strašne radi a budeme mať spolu aj deti, ale nejdeme sa brať, lebo keby náhodou to nevyšlo, ako nám trend ukazuje, že to, žiaľbohu, nevychádza, myslite si o tom, čo chcete, nebudem do toho vstupovať, lebo nebudem potom, nechcem proste prechádzať tou tortúrou rozvodu manželstva. Je fakt, že k uzavretiu manželstva nám stačí partner a občiansky preukaz a k rozvodu musia mať všetci pevné nervy na to, aby sme zvládli tortúru toho, ako štát atomizuje tie najintímnejšie časti nášho života a ako nám vstupuje do osobnej slobody s cieľom diktovať, ako a s kým budeme žiť. To je fakt. Ja sa veľmi hlásim ku klasickému liberalizmu a k tomu, že osobná sloboda moja sa končí tam, kde sa začína napríklad tvoja, Štefan. A na to všetko by mal dohliadať štát. Ale ten štát by mal zasahovať len vtedy, ak dôjde k obmedzeniu takejto osobnej slobody a nie byť sám nástrojom a strojcom toho, ako do tej osobnej slobody a do najintímnejších častí nášho života zasahovať.
Ten návrh novely, ktorú predkladajú moji kolegovia, sleduje predovšetkým zjednodušovanie procesu rozvodového konania. Myslím, že to nie všetci z vás pochopili. Ja mám pocit, že vy z nás robíte niekoho, kto je proste proti rodine ako takej. Ste na obrovskom omyle. Ja sa teda k rodine ako takej veľmi, veľmi hlásim a viem, o čom hovorím. Štát by nemal zasahovať do osobných vzťahov jednotlivcov. Mal by tak robiť len vo výnimočných prípadoch. Pokiaľ manželia nechcú žiť v manželstve, mal by im právny poriadok umožniť, aby si vzájomné intímne vzťahy vyriešili podľa možnosti bez zásahu štátu. Ja vám skutočne môžem povedať aj z vlastnej skúsenosti, že to, že sa dvaja racionálne uvažujúci dospelí ľudia dokážu dohodnúť na tom, ako najlepšie vycúvať zo stavu manželského, predpokladá, že sa rovnako racionálne budú stavať napríklad aj k dohode o vysporiadaní BSM-ka alebo k dohode o tom, kto a ako, v akom časovom rozsahu sa bude starať o deti, ktoré asi najviac trpia tým rozvodom. Takže je to dobré, aj pokiaľ hovoríme o striedavej starostlivosti. Aj keď si viem predstaviť, že ak toto je pre vás kontroverzná téma, tak striedavá starostlivosť ani nehovoriac.
Predmetný návrh nemá za cieľ narušiť princíp, na základe ktorého dohody rodičov o úprave práv a povinností k maloletým deťom musia byť schválené súdom. Na druhej strane však nevidíme dôvod, aby v prípade súhlasu oboch manželov s rozvodom manželstva, súd zisťoval príčiny rozvratu ich vzájomných vzťahov a zasahoval do ich súkromnej sféry, pokiaľ to nie je nevyhnutné, a to hlavne s ohľadom na maloleté deti. Aby bolo všetkým jasné, že o akých počtoch ľudí a občanov, ktorých tu zastupujem, asi hovoríme, tak zopár čísel. Na okresné súdy v Slovenskej republike došlo v roku 2011 spolu 14 957 návrhov na rozvod manželstva. Je to o 15 návrhov menej ako v roku 2010, ale tomu by som veľkú váhu neprikladala. Súdy rozviedli 11 102 manželstiev, čo predstavuje až 94,35 % z počtu vybavených 11 767 vecí, pritom počet rozvedených manželstiev je po roku 2005 prvýkrát pod hranicou 12 000 rozvodov za rok. Celkovo v predchádzajúcich piatich rokoch bolo v Slovenskej republike rozvedených 60 637 manželstiev. Z rozvedených manželstiev v roku 2011 bolo 7 012 s maloletými deťmi. Priemerná dĺžka konania z povolených rozvodov v roku 2011 predstavovala v celosvetovom meradle 6,0 mesiaca.
Zopár príkladov o tom, ako to riešia krajiny celkom relevantné, aj keď niekto tu namietal voči tomu, že či sa môžeme porovnávať s Estónskom. Tak, keď sme raz ako v EÚ, v dvadsaťsedmičke, a to Estónsko zase nie je až tak ďaleko a niekto tu hovoril, že nevie kde je na mape, tak mu to ukážem potom. A ja tu mám Českú republiku. Česká republika, pokiaľ manželia splnia podmienky pre dohodu, súd schváli dohodu o rozvode manželov. To je dostatočne relevantná krajina. Susedná krajina, s ktorou sa podľa mňa môžeme porovnávať. Portugalsko, v Portugalsku sa možno rozviesť na základe vzájomnej dohody alebo súdnou cestou. Rozvod na základe vzájomnej dohody je podmienený súhlasom oboch manželov vo veciach manželského zväzku, ako je poskytovanie výživného partnerovi, ktorý ho potrebuje, rodičovských práv voči maloletým deťom, používanie domu, v ktorom má rodina trvalé bydlisko, a tak ďalej a tak ďalej. Oni sú naozaj oveľa ďalej. A Portugalsko je katolícka krajina, tradične katolícka krajina. Luxembursko, luxemburské právo rozoznáva dve kategórie rozvodu, a to rozvod na základe vzájomnej dohody a rozvod na základe určenej príčiny. O rozvod na základe vzájomnej dohody možno požiadať až po dvoch rokoch manželstva. Obaja manželia, to je jediná podmienka, musia mať dvadsaťtri rokov. Francúzsko, existujú až tri druhy rozvodu. Jedným z nich je aj rozvod na základe vzájomnej dohody. Rozvod na základe vzájomnej dohody môže mať dve rôzne podoby. Rozvod na základe spoločne podanej žiadosti, čo už predpokladá, že sa teda vedia dohodnúť, alebo rozvod na základe žiadosti niektorého z manželov, s ktorou druhý s manželov musí súhlasiť. Belgicko, existujú dve formy rozvodu. Rozvod na základe zistenej príčiny a rozvod na základe vzájomnej dohody. Rozvod na základe vzájomnej dohody sa vykonáva trvalým vyhlásením vôle obidvoch manželov ukončiť ich zväzok. Každý z manželov musí mať najmenej dvadsať rokov. Vzájomná dohoda je prípustná, iba ak manželstvo bolo uzavreté najmenej dva roky pred predložením žiadosti. Estónsko, žiadosť o rozvod sa môže podať na matrike alebo na súde. Matrika môže povoliť rozvod na základe dohody manželov, pokiaľ je dohoda spísaná písomne a manželia sa dohodli na všetkých záležitostiach týkajúcich sa rozvodu. Rumunsko, dokonca Rumunsko, rozvod možno dosiahnuť súdnou cestou, ale aj dohodou. Podmienkou dosiahnutia rozvodu dohodou je, aby v deň podania žiadosti manželstvo trvalo minimálne rok a aby bolo manželstvo bezdetné, čo vlastne sleduje aj naša novela.
Z toho krátkeho výpočtu krajín, v ktorých je možné ukončiť manželstvo vzájomnou dohodou, je zrejmé, že aj v európskom práve existuje niekoľko foriem ukončenia manželstva. Pokiaľ viem, my sa k európskemu právu hlásime. V právnom systéme Slovenskej republiky je zatiaľ možné ukončiť platne uzavreté manželstvo iba jednou formou. V súčasnosti je podľa nášho názoru zasahovanie štátu a súdov do osobnej a intímnej sféry jednotlivca v rodinnoprávnych veciach neprimerané. Je podľa nášho názoru nemožné, aby sudca, ktorý vidí manželov pri rozvode manželstva často po prvý raz v živote, vedel lepšie posúdiť, či vzťahy medzi nimi sú natoľko rozvrátené, že je daný dôvod na rozvod, a to v rámci jedného pojednávania. Myslíme si, sme o tom presvedčení, že dospelí jednotlivci vedia o svojom živote. Nielen o tom, že s kým ho budú žiť, ale aj ako kvalitne ho budú žiť. Lebo aj na to máme právo, okrem rôznych iných vecí. Na to máme právo si povedať, ako kvalitne budeme žiť. A nikto nemá právo podľa mňa rozhodnúť o opaku. Ani súd. A ani štát.
Ďakujem veľmi pekne.

Lucia, chcem ťa pochváliť za rétoricky pekné a pútavé vystúpenie, čo sa týka formy. Čo sa týka obsahu toho tvojho vystúpenia, tak začala si podľa mňa veľmi nešťastne, a to tým, že si na začiatku veľmi zdôraznila jednu podľa mňa vyslovenú lož. A povedala si to, že manželstvo je výsostne, výsostne intímna vec. A ja ti chcem podať, že sa hlboko, hlboko mýliš. Lebo manželstvo nie je výsostne, výsostne intímna vec. Vzťah dvoch ľudí je výsostne, výsostne intímna vec. Avšak manželstvo je inštitút, ktorý vzťah dvoch ľudí formalizuje, a na základe tohto inštitútu títo dvaja ľudia v manželskom zväzku získavajú od cirkvi, či na druhej strane od štátu, práva, ale tak isto sa zaväzujú aj k nejakým svojim povinnostiam.
Čiže ešte raz ti opakujem, manželstvo nie je výsostne, výsostne intímna vec, ale vzťah dvoch ľudí je výsostne intímna vec.

Áno, aj ja by som chcel práve na toto konštatovanie reagovať, ale ja si na rozdiel od môjho predrečníka nemyslím, že pani Nicholsonová použila lož, ale, že to je omyl. To je obyčajný omyl. Naozaj, manželstvo nie je len intímna vec. Samozrejme má aj svoje intímne stránky, ale o tých nemám teraz potrebu tu pri tomto ich návrhu zákona diskutovať. Práve preto, že manželstvo nie je intímnou vecou, tak pri jeho uzatvorení sa vyžaduje prítomnosť zástupcu spoločnosti či štátu. Alebo dokonca, keď sme zrovnoprávnili manželstvo, formu manželstva cirkevnú so štátnou, tak môže to byť aj zástupca cirkvi. Nikto nikoho nenúti, každý si môže slobodne vybrať. A práve preto to nie je intímna vec, že s manželstvom sú spojené mnohé povinnosti a práva. A to tak isto je na dlhšie.
Ale čo my máme naozaj medzi sebou spor, tí, ktorí predkladajú tento návrh, a ostatní, ktorí im oponujeme, že vy chcete, ako ste povedali aj vy, pani Nicholsonová, zjednodušiť, uľahčiť rozvody. No a my to nechceme. My to nechceme práve preto, že tých rozvodov je strašne veľa. Štyridsať percent rozvádzajúcich sa manželstiev, to je veľmi vysoké číslo. A každá moderná krajina pri demografických štatistikách okrem pôrodnosti, úmrtnosti, meria aj rozvodovosť, počet rozvodov. A vysoké číslo pri rozvodovosti je spoločensky negatívny jav. Spoločensky negatívny jav. To, že to je negatívny jav aj pre jednotlivca, to ja nespochybňujem, že to je trauma pre mnohých, ktorí sa rozvádzajú. Veď preto hovorím, mali by sme im pomáhať. A vy tu zlievate všetko dokopy. Vy z toho robíte guláš. Ako keby som ja bol proti tým, ktorí sa rozviedli.