3. schôdza

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, musím sa priznať, že debata, ktorá tu odznela s návrhom o rozvodoch s dohodou, ma prekvapila. Toľko zjednodušovania a stereotypov, ktoré boli zaobalené do vznešených slov, človek tak často nepočuje. Citlivé a intímne témy, to je vždy vec, ku ktorej sa každý rád vyjadrí. Každý má pocit, že má správnu odpoveď, problém je ale v tom, že tu správna odpoveď jednoducho neexistuje. Nikto a nikdy nebude vedieť posúdiť, čo spôsobilo koniec manželstva. Nikto a nikdy nebude vedieť, ako sa veľmi partneri snažili, alebo nesnažili, a či im na vzťahu skutočne záležalo alebo nie.
Niektorí z vás spomínali, že ak zjednodušíme rozvody, ľudia budú k sobášom pristupovať ľahkovážnejšie. Ľudia, ktorí sa rozhodnú pre rozvod, nie sú menej zodpovední. Vy o tom však hovoríte, akoby rozvod bol len akýmsi spestrením inak nudného popoludnia. Uisťujem vás, že to tak nie je. Rozvod je vrcholne nepríjemná a traumatizujúca skúsenosť, ktorá človeka poznačí po zvyšok života.
Viete, prekvapuje ma, že traumu, ktorá súvisí s rozvodom, najviac zľahčujú ľudia, ktorí takéto niečo nikdy nezažili. Aj keď vám veľmi prajem, aby to tak ostalo a aby ste to nikdy naozaj nezažili. Skutočný život však nevyzerá ako nejaká utopistická vízia spoločnosti, ktorej súčasťou sú celoživotné monogamné partnerstvá. A vôbec nezáleží na tom, že či by to bolo alebo nebolo ideálne, samozrejme, že bolo by to správne a ideálne.
Ale pozrime sa na fakty. Takmer polovica manželstiev sa rozpadá, a to všetko v krajine, kde sa takmer 63 % obyvateľstva hlási ku katolíckemu vierovyznaniu. Je teda viac, ako jasné, že značná časť z tých, ktorí sa rozvádzajú, vyznávajú princípy, o ktorých tu hovorili hlavne konzervatívne orientovaní poslanci. Kolegovia, tí z vás, ktorí ste sa sobášili v kostole, si isto veľmi dobre pamätáte na sľub, ktorý ste dávali svojej budúcej manželke alebo manželovi. Hovorili ste presne tieto slová: "Beriem si teba, sľubujem, že ti budem verným manželom, že ťa nikdy neopustím, ani v šťastí, ani v nešťastí, ani v zdraví, ani v chorobe a že ťa budem milovať a ctiť po všetky dni svojho života." Vy chcete, aby tento parlament posudzoval lásku a vzťah medzi dvoma ľuďmi? Hovoríte o nich ako o povinnosti. Mne sa to zdá jednoducho strašné. Ako ďaleko by ste ešte chceli zájsť?
Každý jeden z nás si uvedomuje, že na vzťahu musíme pracovať, lebo bez toho nemá šancu na prežitie. Ale skutočný život nie je čierny alebo biely. Vzťah medzi dvomi ľuďmi nemá nik právo posudzovať. Nik doň nevidí, je to niečo tak intímne, že štát by doň mal zasahovať len v absolútne nevyhnutnej miere. Upravme preto legislatívu tak, aby rozvod manželom spôsoboval čo najmenej bolesti. Toto je tá hlavná myšlienka celého návrhu, naozaj, nehľadajte za tým nič iné. Jediné, čo sme chceli dosiahnuť, je zjednodušiť to tým, ktorí sa už aj tak dohodli.
Argumentuje sa posvätnosťou manželstva, zodpovednosťou voči rodine a spoločnosti, ale to, čo niektorí z vás včera v rozprave vyhlasovali, vyznieva pre mňa až desivo. Každý má predsa právo rozhodnúť sa o svojom živote. Ak sa niekto rozhodne zotrvať v nefunkčnom manželstve, ak je preňho dôležitejšie dokazovať okoliu, že vo vzťahu nezlyhal, alebo ak sú preňho princípy viery nadovšetko, rešpektujeme to a žiadnym spôsobom to nejdeme súdiť. Každý bol vychovaný inak, každý sme zažili rôzne udalosti, ktoré nás formovali. Nikdy nebudeme všetci rovnakí. Ale na tom nie je nič zlé, práve naopak.
Poprosím vás, aby ste naozaj netlačili svoj svetonázor tým, ktorí sa k nemu nehlásia. My rešpektujeme vás a vaše rozhodnutia, preto nevstupujte do života tých, ktorí si neželajú a neprajú žiť podľa vašich pravidiel a podľa vašich dogiem.
Pán Brocka, ak máte šťastné manželstvo, ak vaša vnučka vidí starých rodičov, ktorí sa milujú, rešpektujú a sú si oporou, tak jej to dá do života veľmi veľa a je to naozaj krásne. Ale nik z nás nie je taký naivný, aby si myslel, že všetky vzťahy fungujú. Vaše manželstvo je pre vašu vnučku modelom jej budúceho vzťahu. Ale rovnako vplýva na deti aj nefunkčný vzťah ich rodičov, hádky, bitky, žiarlivosť, nedôvera. To rozhodne nie je dobrý štart do vlastného života pre dieťa. Aj v tejto úvahe však vystúpenia zašli priďaleko, porozvodovú starostlivosť o deti bude aj naďalej posudzovať súd a do toho nemienime a nechceme žiadnym spôsobom vstupovať.
Nie je však na nikom z nás posudzovať, prečo sa objavili problémy a ani to, či ľudia boli dostatočne bojovní za záchranu vzťahu, ktorý sa im zrúcal. Vždy budú existovať ľudia, ktorí vstupujú do manželstva ľahkovážne, a rovnako sa vždy nájde aj niekoľko takých, ktorí boj o svoje manželstvo vzdali až príliš ľahko. Ale ani žiadny zákon, ani žiadne náboženstvo neudržia rodinu pohromade. Tá buď je, alebo nie je. Ak dvaja spolu byť nedokážu a nechcú, ani zákon ich k tomu neprinúti, ani súdy, ani nič, čo by sme im postavili do cesty ako prekážku.
Rozdiel medzi liberálnou a konzervatívnou argumentáciou je v tejto chvíli úplne jednoznačný, vy nútite ostatných, aby žili podľa vašich pravidiel, my rešpektujeme právo ľudí na slobodnú vôľu. Návrh, ktorý predkladáme, hovorí o možnosti rozviesť sa bez nedôstojného vyšetrovania na súde. Nehovorí o povinnosti rozviesť sa, keď vzťah nebude vyzerať, ako by sme si ho sami vysnívali. Je to len možnosť, ako dôstojne vyriešiť jednu z najťažších životných situácií.
Vážení kolegovia, každému jednému človeku, ktorý sa rozhodol vstúpiť do manželstva, prajem, aby to bolo na celý život. Aby dokázal byť svojmu partnerovi alebo partnerke a rodine skutočnou oporou. Ale ak manželstvo stroskotá, oni sa rozhodnú, že už spolu nedokážu žiť, že sa nedokážu milovať a ctiť, ako si to sľúbili pri sobáši, nekomplikujme im, prosím, život. Nechajme im právo na vlastné pocity a na súkromie. Rozvod, na ktorom sa partneri slušne dohodnú, spoločnosti nijako neublíži. Spoločnosti ublíži to, ak budeme ľudí, ktorým manželstvo nevyšlo, odsudzovať a vytláčať na okraj spoločnosti. A verím, že toto už máme v našej kultúre za sebou. Vyhnime sa pokušeniu nútiť ostatným vlastný hodnotový rebríček. Skúsme ľuďom jednoducho pomôcť, aspoň trocha zjednodušiť toto veľmi náročné životné obdobie.
Záverom sa ešte chcem spýtať kolegov zo strany SMER, čo sa u nich stalo, čo ich primälo k tomu, že zrazu sa otočili čelom vzad a kráčajú úplne opačným smerom? V roku 2005 tu o jeden hlas neprešiel návrh, ktorý išiel ďaleko nad rámec toho, čo navrhujeme, predkladáme my.
Páni poslanci, páni kolegovia, pán predseda Paška, pán kolega Madej, Róbert, ty si bol navrhovateľom pred siedmimi rokmi. Pani kolegyne, Laššáková, Zmajkovičová, niekde som postrehol v diskusii náznaky toho, že nemáte názor jednotný, preto ma naozaj prekvapuje, že idete neposunúť tento návrh do druhého kola len preto, že, neviem... Neviem, nevidím ten dôvod, možno politika.
Prešlo sedem rokov od roku 2005, kedy tento návrh, a teda omnoho liberálnejší návrh, v parlamente prešiel, neprešiel naozaj iba o jeden hlas. A ja mám pocit, že my sa dnes vraciame späť o dvadsaťtri rokov, do obdobia pred rokom 1989, keď nám štát určoval farbu košele, čas používania toalety a v podstate rozhodoval úplne o všetkom v našich životoch.
Vážení kolegovia, pozerám sa teraz hlavne na túto časť pléna, poprosím, aby ste rozmýšľali pred tým, ako stlačíte tlačidlo. Návrh si podľa mňa zaslúži druhé čítanie.
Ďakujem za podporu.

Ďakujem, pán predseda, za slovo. Dámy a páni, dobrý deň vám prajem všetkým. Dovoľte mi predstaviť návrh zákona, ktorý už je pre mňa evergreenom v posledné dni z hľadiska toho, ako som pred vás predstúpil, či už s návrhom na skrátené legislatívne konanie, prvé čítanie, rokovanie vo výboroch. Viete veľmi dobre, že ide o návrh zákona, ktorý je zhmotnením zmluvy, ktorú sme v tejto Národnej rade, alebo ktorú ste schválili väčšinou sto osemnástich hlasov. Aby táto zmluva bola platná, musíme ju dať do súladu s národnou legislatívou. Pre vašu informáciu, ak by tento zákon bol schválený, následne ho podpíše prezident, pán prezident, začína mu plynúť 15-dňová lehota na to, aby sme v zmysle zmluvy a splátkového kalendára na splatenie prvej časti kapitálu, začína teda plynúť 15-dňová lehota na to, aby sme zaplatili prvú splátku vo výške skoro 132 mil. eur. Aby nám bolo všetkým jasné, o čo ide.
Takže tak isto, nechcem predbiehať, ale tá debata na príslušných výboroch bola búrlivá, predpokladám, ale veľmi vecná. Predpokladám, že podobne tomu bude aj teraz v pléne a ja som pripravený, samozrejme, na všetky podnety reagovať.
Ďakujem.

Ďakujem, vážený pán predseda. Vážený pán podpredseda vlády a minister financií, dovoľte mi, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som vystúpil ako spravodajca so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o Európskom mechanizme pre stabilitu a doplnení niektorých zákonov (tlač 85).
Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona:
Národná rada uznesením č. 81 z 27. júna 2012 pridelila vládny návrh zákona o Európskom mechanizme pre stabilitu prostredníctvom skráteného legislatívneho konania týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, zahraničnému výboru, výboru pre európske záležitosti. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania stanoviská poslancov.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: 1. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi - výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor; 2. odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť - zahraničný výbor, výbor pre európske záležitosti.
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte všetci uvedené pod bodom IV spoločnej správy. Tu by som chcel upozorniť, že v bode 2 vypadol odkaz 3.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov, ktoré sú uvedené v spoločnej správe hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1, 2, 3, 4, 5 hlasovať s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o Európskom mechanizme pre stabilitu vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o Európskom mechanizme pre stabilitu a doplnení niektorých zákonov (tlač 85) schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Predmetná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 41 z 28. júna 2012. Výbor určil poslanca Daniela Duchoňa za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ho poveril po prvé, predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky; po druhé, navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy a hlasovať o predmetnom vládnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy k nemu.
Ďakujem, pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som za skupinu poslancov predložil Národnej rade Slovenskej republiky návrh na zmenu predkladaného vládneho návrhu zákona o Európskom mechanizme pre stabilitu a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokovávame ako parlamentnú tlač.
Cieľom mojej navrhovanej zmeny je upraviť vzťah vlády a parlamentu pri prerokovávaní jednotlivých povinností vyplývajúcich z nášho členstva v ESM. Dovoľte, aby som predložil v normatívnej podobe návrh zmeny.
1. V článku I § 4 ods. 3 sa slovo "vlády" nahrádza slovami "Národnej rady Slovenskej republiky".
2. V čl. I § 4 ods. 3 sa dopĺňa písmenom d), ktoré znie:
"d) o udelení podpory pre stabilitu členovi Európskeho mechanizmu pre stabilitu vo forme finančnej pomoci. 4)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 4 znie: "Čl. 13 ods. 2 zmluvy, ktorou sa zriaďuje Európsky mechanizmus pre stabilitu.".
3. Za čl. II sa vkladá nový článok III, ktorý znie:
"Článok III.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky 350/1996 Z. z.. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov a nálezu Ústavného súdu sa mení a dopĺňa takto:
V § 2 ods. 2 sa dopĺňa písm. t), ktoré znie:
"t) vyslovuje súhlas na hlasovanie ministra financií Slovenskej republiky v Rade guvernérov Európskeho mechanizmu pre stabilitu podľa osobitného predpisu. 3a)".
Poznámka pod čiarou:
"3a) § 4 ods. 3 zákona o Európskom mechanizme pre stabilitu a o doplnení niektorých zákonoch.".
Pán predseda, ďakujem. Návrh, pozmeňovací návrh, ktorý som teraz predniesol ústne, už kancelária Národnej rady rozdala poslancom písomne do lavíc, preto týmto moje vystúpenie končím.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Dámy a páni, vážený pán minister, vážení hostia, Európsky mechanizmus pre stabilitu je veľmi dôležité rozhodovanie. Vývoj je veľmi dynamický, a preto si myslíme, že o vývoji by mala rokovať Národná rada. Nielen o vývoji, ale samozrejme o dôležitých zmenách v Európskom mechanizme pre stabilitu. Chcem najskôr oceniť ústretový prístup ministerstva financií, keďže túto tému sme navrhli už pred mesiacom na rokovaní Národnej rady vo forme uznesenia. Musíme skonštatovať, že ministerstvo financií pristúpilo veľmi ústretovo a zorganizovalo stretnutie, ktoré sa odohralo na pôde výboru pre európske záležitosti, kde sme rokovali o tom, aké kompetencie by mohla mať Národná rada v tejto oblasti. Prišlo aj k určitému návrhu zo strany vlády, najmä čo sa týka zmien o základnom imaní a aktualizácii distribučného kľúča, aby táto kompetencia bola posunutá na Národnú radu.
Keďže zastávame presvedčenie, že použitie akejkoľvek pomoci by malo byť predmetom tiež rokovania Národnej rady, dovoľte mi predniesť tento pozmeňovací návrh. Musím tiež zdôrazniť, že samozrejme chápem istú potrebu flexibility pri rozhodovaní, najmä ministerstva financií, ale táto otázka je stále veľmi dôležitá, kľúčová, preto podávam tento pozmeňujúci návrh.
V § 4 sa za ods. 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
" Predchádzajúci súhlas Národnej rady sa vyžaduje na hlasovaní ministra financií v Rade guvernérov mechanizmu o:
a) zmene schváleného základného imania o prispôsobení maximálneho objemu finančnej stabilizačnej pomoci mechanizmu v súlade s rámcovou zmluvou,
b) aktualizáciách kľúča na určenie príspevkov v súlade s rámcovou zmluvou,
c) akejkoľvek požadovanej finančnej pomoci z mechanizmov pre stabilitu eurozóny."
Doterajší ods. 4 sa označuje ako ods. 5.
Odôvodnenie: Navrhuje sa úprava zákona, v zmysle ktorej by si akékoľvek hlasovanie ministra financií v Rade guvernérov, mechanizmu o zmene schváleného základného imania a prispôsobením maximálneho objemu finančnej stabilizačnej pomoci mechanizmu, akejkoľvek požadovanej finančnej pomoci a hlasovanie o aktualizácii kľúča na určenie príspevkov vyžadovalo predchádzajúce prerokovanie v Národnej rade. V daných prípadoch ide o záležitosti, ktoré budú zásadným spôsobom meniť podmienky súčasného znenia zmluvy o založení Európskeho mechanizmu pre stabilitu.
Dámy a páni, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto návrhu.
Ďakujem.

Vážené dámy, vážení páni, touto témou sme sa zaoberali už veľakrát a veľa hodín diskusie jej bolo venovaných. A ja začnem tým, čo som povedal mnohokrát pred tým. To, že peniaze potrebujeme, že Európa potrebuje mať silný balík peňazí, silnú, veľkú palebnú silu, aby riešila problém, ktorý, zdá sa, sa nezmenšuje, ale naopak, zväčšuje, je isté z môjho pohľadu. Ale rozhodujúce je, ako sa tie peniaze budú používať. To je ešte dôležitejšie ako to, že tieto peniaze sa nejakým spôsobom vytvorili alebo že sme prijali záväzky, ktoré smerujú k príspevku, a z pohľadu Slovenska k obrovskému vynaloženiu finančných prostriedkov, aby sme sa o niečo pokúsili. Ale to, o čo sa pokúsime, to je to rozhodujúce. Lebo ten pokus môže byť absolútne nezmyselný, absolútne neefektívny, absolútne zbytočný, môže to byť vyhodenie peňazí z okna, hodenie peňazí do čiernej diery, a to by bolo určite veľmi zlé. Ale môže to byť aj pokus alebo krok, ktorý naozaj bude riešiť problém, ktorý vznikol, reálne vznikol a pomôže ten problém vyriešiť.
Preto je naozaj kľúčové a dôležité, aby sme pri každom súhlase, ktorý náš zástupca, alebo každý mandát, ktorý náš zástupca v príslušných orgánoch bude mať, aby podporil alebo naopak, aby nesúhlasil s niečím, aby tento mandát vznikol na základe dôkladnej, odbornej a hlbokej diskusie. A tá diskusia by mala prebehnúť na pôde Národnej rady. Nemyslím si, že je správne, aby sa vláda zatvorila do svojej rokovacej miestnosti a aby na základe návrhu ministerstva financií, ktorý predtým nebol nejako prediskutovaný, prijala rozhodnutie o stovkách miliónov alebo o stovkách miliárd eur. Veď sa pozrime okolo seba. Hľadáme riešenie problému napr. dôchodkového systému. Valí sa na nás vlna, ktorá znamená, že naši občania prídu o viac než o polovicu dôchodkových úspor na základe rozhodnutia tejto vlády. A zdôvodnenie je, že musíme znižovať dlh, že si nemôžeme dovoliť vynakladať tieto peniaze v prospech občanov tejto krajiny. A preto, ako sa pozrieme občanom do očí a ako budeme vysvetľovať, či sme naložili s ich peniazmi zodpovedne a či sme dali súhlas na tú alebo onú pomoc tak, že to bolo dobré rozhodnutie, že tá pomoc bola naozaj nevyhnutná, že to neznamenalo len urobenie zadosť nejakým lobistickým záujmom alebo predĺženie času, ktorý tak či tak speje k nejakému negatívnemu záveru? My musíme naozaj si byť všetci stopercentne istí, že to rozhodnutie bolo správne, a keď si aj nebudeme všetci istí, lebo stopercentný jednotný názor pravdepodobne nikdy nebude, ale že sa to tu naozaj dôsledne prediskutuje a dá sa šanca tomu, aby sa prijalo dobré rozhodnutie.
Neviem, kde odišiel teraz predkladateľ, aha, dobre, pardon, som ťa len nevidel, lebo chcem položiť pár otázok pánovi ministrovi financií. Tá najaktuálnejšia vec, ktorou sa bude musieť vláda zaoberať, a ja si myslím, že by sa ňou mala zaoberať aj Národná rada, je pomoc pre španielske banky. Požiadal Cyprus o pomoc a možno veľmi rýchlo budú ďalšie. Ale taká najznámejšia z hľadiska času, koľko uplynulo od avizovania, že táto pomoc bude požiadaná, je pomoc pre španielske banky. A ja sa opätovne pýtam a úplne priamo a žiadam od pána ministra, aby nás informoval a pokiaľ možno aj hneď, vo svojej reakcii alebo záverečnom slove, čo už vieme o tejto žiadosti? Ako sme, do akej hĺbky sme o nej informovaní? Ktorým bankám sa má toto pomoc poskytnúť? Sú tieto banky všetky, aj ich udržanie, aj pomoc týmto bankám nevyhnutná pre stabilitu v eurozóne? Nie je lepšie vybrať len niektorú z týchto bánk a niektoré banky povedať, sorry, tak bude bankrot? Koľko amerických bánk zbankrotovalo a nie každá bola zachraňovaná. Koľko slovenským bankám sme pomáhali z našich vlastných zdrojov.
A ďalšia otázka. Ako preukázala španielska vláda alebo čím preukázala španielska vláda, že vyčerpala všetky svoje vnútorné možnosti, získavanie svojich prostriedkov pre to, aby si zabezpečila prostriedky pre záchranu svojich bánk? Je to už naozaj vyčerpané alebo sú tam ešte rezervy? Pretože až na tieto otázky nebudú odpovede typu, že áno, všetko sme dôsledne preskúmali, tak si myslím, že je namieste, aby zástupca Slovenska povedal nie, nesúhlasíme s pomocou španielskym bankám alebo nesúhlasíme v plnom rozsahu. Ale či áno, či nie, na to nemáme zatiaľ dostatok informácií. A ja si myslím, že by sme ich mali mať. Mali by sme ich žiadať a mali by sme byť s nimi oboznámení. Takže žiadam pána ministra, aby nám zodpovedal na tieto otázky. A myslím, že aj z toho dôvodu na tomto príklade je vidieť, aké to rozhodovanie nie je jednoduché a nie je čiernobiele.
Určite sa nájde mnoho ľudí, ktorí povedia, prečo by sme mali pomáhať bankám? Ja zas hovorím, je rozumné pomáhať bankám, keď je to opodstatnené a nevyhnutné a keď sa tým zabráni kolapsu celého finančného systému. Pretože kolaps finančného systému Európy by znamenal kolaps európskeho hospodárstva, s následnou dramatickou nezamestnanosťou a s veľmi negatívnymi dopadmi na Slovensko. Ale tá pomoc nemá byť automatická. Tá pomoc má byť naozaj posudzovaná veľmi kriticky a veľmi detailne. A preto si myslím, že pozmeňovacie návrhy, ktoré, jeden z nich už zaznel, ale zaznejú aj ďalšie, sú plne namieste. A myslím si, že by mali byť Národnou radou podporené, aby sme naozaj v Národnej rade a po širokej diskusii a po tom najlepšom a najdôslednejšom zvážení rozhodovali, či pomoc poskytnúť, alebo pomoc neposkytnúť.
Ďakujem za pozornosť.

Áno, ďakujem pekne. No, Ľudovít, nariekaš dnes, že riziko, že hodíme peniaze do čiernej diery je veľké a musíme byť opatrní. No asi si si nevšimol, že najmä vďaka SDKÚ my už dnes peniaze usilovne hádžeme do čiernej diery. Pripomínam záruky, ktoré už boli vystavené a už vstupujú do slovenského verejného dlhu vo výške viac ako jednej miliardy eur.
Hovoríš, že ako sa pozrieš občanom do očí, no mňa by zaujímalo, ako sa im pozrieš do očí potom, čo si schválil trvalý euroval. A teraz sa môžeš akurát tak dotazovať, či pomoc je nevyhnutná a prosíkať o pozmeňovacie návrh, tu kolegov SMER-u. Pred pár mesiacmi ste boli vedúcou vládnou stranou a stačilo trochu odvahy a povievať nie. Lenže tu, skrátka, hlava, nehlava, muselo to byť schválené. Brusel si želal, aby to bolo, a teraz akurát je to také štekanie psov a karavána ide ďalej.
No ale podstatná otázka, ktorú mám na teba, Ľudovít, ako predsedu poslaneckého klubu SDKÚ, čo spravíš, keď smeráci odignorujú tento váš návrh, ako odignorovali všetky doteraz? Tiež poslušne dvihnete ruku, ako ste dvihli za trvalý euroval? Lebo, keď to spravíte, tak si si to mal celé ušetriť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ospravedlňujem sa za technické nedostatky, som nemal kartu zasunutú. Richard, točíme sa v kruhu. Ja som vystúpil, myslím, že viackrát a veľmi rozsiahlo v rozprave o príslušných mechanizmoch, ktoré sme tu schvaľovali. A na zložité otázky nebývajú jednoduché odpovede, preto ani tuto sa to nedá povedať veľmi jednoducho.
Znova opakujem, ja som presvedčený, že ten vývoj je negatívny a jeho následky bude treba nejakým spôsobom sanovať. Aa na to budeme potrebovať peniaze. Ale rozhodujúce je, ako tie peniaze použijeme. A v tom nemáme absolútne zhodu. Lebo ty hovoríš, žiadne peniaze nepotrebujeme, kašlime na to, nech sa stane, čo sa stane, aj tak nejako prežijeme. No ja si myslím, že sa máme k tomu postaviť aktívne. Ale stále budem hovoriť a hovorím to od samého počiatku, to neznamená automatický súhlas s každou žiadosťou len preto, že sme malá krajina. To znamená veľmi kritické a veľmi dôsledné posudzovanie práve z hľadiska slovenských skúseností a z hľadiska tej tŕnistej cesty, ktorú sme si my sami prešli k zdravej a výkonnej ekonomike, či tá krajina naozaj vyčerpala všetky svoje možnosti a či aj prípadný bankrot tej krajiny je vec, proti ktorej sa, je potrebné bojovať.
Nemyslím si to, že vždy je potrebné proti tomu bojovať, naopak si myslím, že oddeľovanie nevyhnutných bankrotov je škodlivé a že treba k nim pristúpiť, keď je to potrebné, bez odkladov, a preto hovorím to, čo hovorím. Ale zároveň hovorím, že finančný sektor je kľúčová vec, a preto netreba zatvárať oči nad tým, čo sa deje a aké dopady má dlhová kríza... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán podpredseda vlády, dámy a páni, dovoľte, aby som na úvod uviedol jeden osobný pocit, ktorý by som nazval dvomi slovami, odvaha zlacnela. Teraz ste boli pred chvíľočkou svedkami toho, že sa tu roztrhlo vrece, doslova, dopísmena, s pozmeňujúcimi návrhmi. Počuli sme pred chvíľočkou plamenné vystúpenie kolegu poslanca Kaníka, ako mu záleží na tom, aby sa účelne, efektívne a podľa možnosti, s čo najnižším rizikom používali finančné prostriedky z eurovalu.
Keď si spomínate, uplynulý týždeň, keď sme schvaľovali v piatok 22. júna, keď sme ratifikovali pristúpenie Slovenskej republiky k zmluve o ESM, tak odznel tu takisto návrh z dielne SDKÚ - DS, opäť poslanca Kaníka, na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré hovorilo o tom, že Národná rada môže požiadať vládu, aby vláda predtým než rozhodne o použití prostriedky a dá, udelí mandát nášmu zástupcovi v Rade guvernérov, čiže ministrovi financií, že Národná rada môže požiadať vládu, aby to prišla odkomunikovať do pléna Národnej rady. Rovnako sme ten istý piatok uplynulého týždňa, ak si spomínate, väčšinovým hlasovaním odmietli ďalšie dva návrhy na uznesenie Národnej rady, jeden z dielne KDH, ktorý predkladal predseda strany Ján Figeľ, a druhý, keď si spomínate, predkladal Daniel Lipšic. Ten návrh Daniela Lipšica bol nevykonateľný, on má síce svoje ratio, svoje opodstatnenie, aby poskytnutie konkrétneho programu finančnej pomoci konkrétnej krajine bolo viazané zárukami, aby boli poskytnuté nejaké zábezpeky, garancie, ale jednoducho takýto návrh už teraz v tomto okamihu nie je na úrovni bruselských štruktúr vyrokovateľný, a preto hovorím, že nie je feasibilný, proste nie je reálny. Akokoľvek obsahovo má svoje ratio, ale nedá sa vykonať v súčasnom štádiu.
No a dnes sme boli svedkami opäť, to roztrhnuté vrece pokračovalo ďalej. Ako som povedal, plamenné reči kolegu Kaníka o tom, ako mu na srdci leží efektívne, účelné a čo najmenej rizikové použitie peňazí z Európskeho stabilizačného mechanizmu. To je naozaj dojímavé takto sledovať starostlivosť niektorých poslancov o verejné zdroje Slovenskej republiky. No ale naozaj vrátim sa k tomu, čo hovoril pred chvíľočkou vo faktickej poznámke Richard Sulík. Čo urobíte, páni z KDH, z SDKÚ - DS, čo urobíte v prípade, že ani jeden z vašich pozmeňujúcich návrhov neprejde? A to, že neprejdú, je pravdepodobnosť hraničiaca s istotou. Čo urobíte potom? Dvihnete ruky za tento zákon, domáci vykonávací zákon, ktorým sa vykonáva pristúpenie Slovenskej republiky k Európskemu stabilizačnému mechanizmu? Ja som naozaj zvedavý, keď dnes v popoludňajších hodinách dôjde k hlasovaniu, či uvedené poslanecké kluby, predovšetkým v tomto prípade KDH a SDKÚ, zahlasujú za tento zákon. Pretože logika je neúprosná, vaše pozmeňujúce návrhy neprejdú, takisto ako neprejde ten, ktorý o chvíľočku prednesiem ja v mene poslancov SaS, ale aj niektorých poslancov klubu Obyčajných ľudí - nezávislých osobností. No len my máme integritu našej osobnosti poistenú tým, že my budeme hlasovať proti zákonu, ktorý práve prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní. V prípade, ako som už hovoril, SDKÚ - DS a KDH s vysokou pravdepodobnosťou budú hlasovať za, napriek tomu, že ich pozmeňováky neprejdú. Tak sa teda pýtam, hráme sa tu na nejaký marketing alebo nám naozaj leží na srdci efektívne, účelné a čo najmenej rizikové použitie finančných prostriedkov verejných zdrojov Slovenskej republiky?
No a teraz mi dovoľte ešte uviesť niekoľko, niekoľko poznámok. Na zasadnutí výboru pre financie a rozpočet, ktoré bolo dnes ráno, v spoločnej správe, ak sa mýlim, tak ma opravte, pán predseda výboru, prešiel pozmeňujúci návrh, ktorý je obsiahnutý, ako som hovoril, v spoločnej správe a ten je viac-menej, myslím, že z dielne ministerstva financií. A ten hovorí práve o tom, že je na určitý kompromis pripravená aj vláda Slovenskej republiky. Ten kompromis má pozostávať v tom, že na rozhodnutí vlády by sa ponechalo odsúhlasenie výzvy na úhradu akcií splatných na požiadanie. To znamená, z tých 5,1 mld. eur, čo je ten Call Capital alebo Capital Diamond, kapitál na zavolanie. Takže ak dôjde k takémuto rozhodnutiu na úrovni eurovalu, takže o tomto bude u nás v národných schvaľovacích procedúrach rozhodovať vláda.
Kompromis spočíva v tom, ktorý ponúka ministerstvo financií, že na Národnú radu Slovenskej republiky, teda na rokovanie v pléne Národnej rady Slovenskej republiky by sa de facto preniesli dve kompetencie. Tá prvá je, ak by došlo k zmene základného imania Európskeho mechanizmu pre stabilitu, a tá druhá je, pokiaľ ide o aktualizáciu distribučného kľúča, to znamená, ktorá krajina, akým podielom vstupuje do tohto mechanizmu.
No tu chcem ale uviesť jednu poznámku veľmi dôležitú, kľúčovú. Základné imanie eurovalu je dnes, toho trvalého eurovalu, 700 mld. eur. Veď ak v budúcnosti dôjde k navýšeniu tohto základného imania, tak či tak, akákoľvek vláda bude pri moci bude musieť prísť do Národnej rady Slovenskej republiky a vypýtať si k tomuto súhlas. Vy si viete predstaviť, že to základné imanie by sa navyšovalo na 1400 mld. eur, čiže na dvojnásobok zo 700 na 1400 a niekto by to len tak odsúhlasil na zasadnutí vlády? No určite nie. Čiže tak či tak by si tá vláda prišla podiel Slovenskej republiky na takomto navýšenom základnom imaní vypýtať súhlas do pléna Národnej rady.
A pokiaľ ide o aktualizáciu distribučných kľúčov, tá prichádza do úvahy, táto aktualizácia, len v prípade, že do Európskeho stabilizačného mechanizmu pristúpi nejaká nová krajina. Pripusťme, a to naozaj s veľkou mierou rezervovanosti teraz hovorím, že jedného dňa sa rozhodne Česká republika prijať euro, alebo že do toho mechanizmu by jedného dňa v budúcnosti, v roku 2040 vstupovalo Chorvátsko, no tak sa budú meniť podiely jednotlivých krajín, bude sa meniť distribučný kľúč. A toto navrhuje ministerstvo financií ako kompromisné riešenie, ako kvázi nejaký ústupok, nazvime to, že s takouto zmenou distribučného kľúča by boli ochotní prísť vypýtať si, jednoducho povedané, súhlas do pléna Národnej rady Slovenskej republiky.
Opakujem ešte raz, vítam na jednej strane aj takýto milimetrový posun, alebo takúto, takýto skôr signálny efekt, že predsa chceme len nejaké kompetencie z vlády preniesť na rozhodovanie v pléne Národnej rady Slovenskej republiky. Ale opakujem, v praxi je to viac-menej beh na dlhé trate niekedy v roku 2030 - 40. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec, prepáčte, je 12.03 h. Môžem vás požiadať, aby sme prerušili na obedňajšiu prestávku rokovanie a pokračovali by ste až po hodine otázok a po interpeláciách a pokračovali by sme v rokovaní o tomto bode?

Kollár, Jozef, poslanec NR SR
Dobre.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, pekný deň vám všetkým želám. Dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády Slovenskej republiky v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády z dôvodov ich pracovných ciest a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomní sú: pán minister hospodárstva Tomáš Malatinský na zahraničnej pracovnej ceste, zastupuje ho pán minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek; ďalej neprítomný podpredseda vlády a minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, takisto na zahraničnej pracovnej ceste, bude ho zastupovať podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír.
To je všetko, pani predsedajúca.