3. schôdza

Dovolím si povedať dve poznámky. Prvá k talianskemu ľudu: je iný, ako ho prezentoval pán poslanec Šebej. Päť rokov som sa ním denne stýkal, aj som to literárne zachytili. Je iný. Taliansko je kolíska demokracie, práva aj kultúry. Taliansky národ je veľkorysý, nobilný, priateľský k malým národom. Sándor Márai napísal, košický rodák, že v jeho krvi je vírus kultúrnosti, že aj prostí ľudia vedia, čo je pekné, čo škaredé, čo kultúrne, čo gýč, čo je dôležité, čo nie je dôležité. Mimochodom aj včera Taliani ukázali Nemcom, že sú lepší, teda aj keď poslanec Galis hovoril opak, tvrdil, že to bude opačne. Pardon za nevhodnú túto.
Druhá poznámka je k rozdeleniu Československa. Tiež som bol pri tom. Vtedy 2 mil. ľudí bolo proti rozdeleniu v Československu. Písali takú podpisovku, ale v mnohých štátoch bolo veľmi podobne. Zvrchovanosť, ústava, referendum a potom dlhá vojna. Nehovorím, že to u nás muselo tak byť, ale dva roky diskusie po hradoch a zámkoch politikov priniesli absolútne nulový výsledok, a teda, dalo by sa povedať, tú hviezdnu chvíľu Slovenska, tá by sa nebola konala. Tri štáty, á, 23 štátov sa vtedy v Európe osamostatnilo, Slovensko malo tiež na to svoje právo. Ak by vtedy sa do toho neseklo a Mečiar a Klaus, každý z iných dôvodov, vtedy tak urobili, tak táto diskusia po hradoch, zámkoch bude pokračovať ďalej, ďalej a bohvie, ako by to potom skončilo. A ak by sme sa rozdelili neústavne, tak potom diplomatické uznania, následnosť oboch republík, zákony, majetky, zástup...(rýchlo vyslovené) a tak ďalej by neboli... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec Šebej, veľmi si vás vážim, ale v jednej veci s vami nemôžem súhlasiť. Myslím si, že nie je vhodné, že sa tu spomína na tejto pôde niekto, ako je Hitler, a nepatrí to tu podľa môjho osobného názoru.
Na druhej strany sa mi páči tá myšlienka, čo ste spomínali, tie staroveké Atény, že tam sa museli zhromaždiť muži, ktorí v podstate potom sa vyjadrili a aj zodpovedne sa k tomu potom správali. No mne sa to páči z toho dôvodu, lebo nepriamo znova potvrdzujete to, čo som povedal, že na Slovensku je asi, sú iba tie dve riešenia, ktoré vidím teraz také aktívne alebo atraktívne v tomto právnom systéme: buď teda dáme účasť na referende ako povinnosť, alebo tam bude potom nejaká motivácia, či už v nejakej daňovej odpočítateľnej položke. Tá povinnosť, je to bežné, tá povinnosť je zakotvená napríklad v Belgicku, na Cypre, dokonca máme povinnosť ísť na zubnú prehliadku, pokiaľ nejdeme, tak, samozrejme, si to ďalší rok platíme, čiže tieto povinnosti sú už zakotvované.
Ďalej si dovolím upozorniť na to, že referendum je druh ľudového hlasovania, hlasovania, ktoré sa nedá použiť pravidelne, nakoľko nie je možné, aby ľud bol neustále pripravený rozhodovať, čím by teda nemohol pohotovo reagovať alebo by sa nedalo potom reagovať na aktuálne problémy. Z toho by vznikla aj potom rôzna hrozba pre menšiny. Je to môj názor, a preto si myslím, že neznižujme dôležitosť inštitútu referenda. Skôr ho používajme, ako to je doteraz robené, ako doplnok reprezentatívnej demokracie, nakoľko Slovenská republika sa radí medzi polopriame demokracie v zmysle iných demokratických štátov.
No a rozvíjajme radšej ďalšie formy priamej demokracie, ako sú zhromaždenia obyvateľov obcí, všeľudové diskusie alebo dokonca ľudové iniciatívy, ktoré nie sú vôbec zakotvené v Slovenskej republike. Čiže prostriedky, ako môžu ľudia prejaviť svoje názory, sú tu, len ich treba rozvíjať a sú využívané v iných demokratických štátoch, napríklad ľudová... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Ja som povedal, že k tejto téme moc nebudem diskutovať. Môj vzťah k tomuto návrhu je taký trošku, trošku vlažnejší, nie vlažný k tej téme, ale k tomu samotnému návrhu. Čiže k tomu sa ja až tak nebudem.
Ale nedalo mi, pán Šebej hovoril teda, že aké extrémy môžu nastať uplatňovaním tohto inštitútu. Nuž dovoľte, aby som povedal, že, viete, aj vy ste takým určitým extrémom, ale z tej opačnej strany, že aké extrémy môžu nastať z pohľadu parlamentnej demokracie, hej, že proste akým spôsobom je možné v rámci existujúcich pravidiel sa sem aj dostať, hej. Ale ja nevravím teda, že vy zrovna nie ste prínosom, vo vašom prípade by som to zrovna nehovoril, podľa mňa ste, ale tá absurdita tu určitá je, hej, že proste to pokrútenie toho existujúceho je tak, že vlastne sa tu aj takto môžte objaviť. Ale aj trebárs aj vaši kolegovia, ktorých vlastne prerody zvečera do rána z ťažkého konzervatívca na liberála. A aby tej absurdity nebolo dosť, tak aktuálny stav, že predseda konzervatívnej rady, á, strany robí poslaneckého asistenta poslancovi liberálnej strany, to sú tiež určitým spôsobom ohromné absurdity. Čiže môžu, môžu nastať aj na tejto strane. Čiže treba to tak vnímať v tomto kontexte.
Ja len chcem povedať, že, ku koncu, že u vás nie, ale niekde, bojím sa, že či ho nezačnem identifikovať a keď trošku to názorové žoldnierstvo tu vidím, ono to súvisí aj s tým, že tie prerody sa stávajú, ako sa stávajú. Čiže keď hovoríme, že, to ma prekvapilo a vyrušilo, že ste tak až vyhnali do absurdít. Niekde ono vždycky nakoniec tá pravda je niekde v strede a niekde na polovici, tak možno je to aj v tomto prípade. Čiže to som chcel povedať.

Ďakujem.
Najprv odpoviem pánovi kolegovi Chrenovi. Nie som elitár, a ak si myslíte, že v súčasnej dobe sú voliči lepšie informovaní ako v minulosti, obávam sa, že trpíte ilúziou.
Reakcia na kolegu Viskupiča. No, Hitlerove referendá, že či nespochybňujú proste tie príklady samotný demokratický systém. No, viete, tak trochu áno, lebo je to veľmi relatívne. Pozrite sa na výsledky demokratických volieb do Egypta a skúste sa na nich spätne pozrieť povedzme oddnes o rok. A zistíte si, že úplne legitímnym demokratickým spôsobom sa Egypťania pripravili o slobodu, rovnosť medzi mužmi a ženami, o vnútorný mier, aj o prosperitu - ale prosím.
K pánovi poslancovi Kadúcovi na otázku, že či je tento súčasný stav ústavný. No tak ja nie som Ústavný súd ani ho nemôžem nahradiť, ale, prepáčte, naozaj tento súčasný stav je ústavný, pretože sa riadi literou ústavy, preto je ústavný. Taká tautológia.
Pán kolega Blaha, samozrejme, že sú aj iné formy participácie a, samozrejme, že mnohé sú veľmi užitočné, ale v tomto momente diskutujeme o referende a o kvóre jeho platnosti. Len toľko.
Richardovi Sulíkovi. No tak, čo by bolo, keby sa boli ľudia zúčastnili? V tejto chvíli neviem, ťažko povedať spätne. Máš pravdu, ale neviem.
Jozef Mikloško. Prosím ťa, Taliansko nie je kolískou demokracie, pre historický poriadok, tou je Grécko. Ale Taliansko je kolískou všetkého možného - od rímskeho práva cez všetky možné formy diktatúry... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená páni predsedajúca, dámy a páni, nedá mi nereagovať o trošku viac jako iba faktickou na vystúpenie pána poslanca Šebeja. Kebyže ho zhrniem, tak bolo to podľa mňa iba strašenie, strašenie, strašenie od elitárskeho typického politika, ktorý si, ktorý uznáva názor ľudí iba vtedy, kedy mu dávajú moc, ale v tom momente, ako mu ju do ruky dajú, tak odvtedy názor ľudí je preňho nepodstatný a odvtedy sú ľudia nerozumní a hlúpi.
Začínali ste tým, že teda zásadne hlboko nesúhlasíte s nápadom, prečo to a považujete to za nebezpečný nápad. Švajčiarsko je podľa vás príklad vlastne nanič, z ktorého si nie je treba brať príklad, lebo v podstate Švajčiarsko je úkaz, ktorý sa napodobniť v ničom nedá. Hlboko, hlboko nesúhlasím zase s týmto ja a myslím si, že práve pozitívne vzory by mali byť vzory, na ktoré by sme sa upínali a ktoré by sme sa snažili napodobniť.
"Hľadať múdre rozhodnutia v štatistickej väčšine je hlúpe", vaše slová som teraz použil, tým pádom, áno, zrušme voľby, však vlastne tá štatistická väčšina vo voľbách rozhoduje. Zrušme referendá, vymenujme Šebeja za cisára Slovenskej republiky, nech tu rozhoduje on sám jediný osvietený a nech rozhoduje o všetkom za nás za všetkých, tá menšina v tomto prípade asi bude tá najrozumnejšia.
Potom ste vymenovávali tie jednotlivé referendá a spomínali ste teda, že ako ktoré bolo teda vlastne zvrátené. Keď Ľupták navrhol, aby sa preukazoval pôvod peňazí použitých pri privatizácii, hneď ste to zavrhli, lebo teda na druhý deň by doniesol papier niekde z banky, a tým pádom vlastne akú to len blbosť navrhol. Ale mne to tak nejako pripadá, že automaticky to, čo nevymyslíte vy, je automaticky zlé. Prečo? Nebolo by naozaj dobré, aby sme teda vtedy, alebo teda keď nebolo plénum schopné prijať zákon o poukazovaní pôvodu peňazí alebo majetku, prečo to teda sme nemohli alebo prečo to automaticky odsudzujeme, že to bola zlá iniciatíva? Nepomohlo by to Slovenskej republike, že by sme od začiatku strážili ten, ten beh peňazí, špinavých peňazí, ktoré sa v privatizácii použili? Asi vám to vyhovovalo, ja neviem, prečo automaticky takúto vec odsudzujete.
Ten názor, alebo myslím si, že krásne ste sa vyfarbili, keď ste povedali, že Šimkovo referendum, ktoré chcelo zaviesť priamu voľbu prezidenta, že to bol chorý nápad. Tam ste odokryli karty. Áno, keď ľudia si majú priamo zvoliť prezidenta, to je choré, ale ak by tu sedel jeden jediný Šebej a ten by volil prezidenta, vtedy by to bolo múdre a spravodlivé.
To, že ste potom povedali, že vládna moc doplnila Šimkovo referendum o priamej voľbe prezidenta totálne perfídnymi otázkami, tromi otázkami, tak vy ste presne rovnako totálnymi tromi perfídnymi príkladmi o Mussolinim, Napoleonovi a Hitlerovi doplnili túto diskusiu o niečo, čo v nej vôbec nepatrilo. Totálne perfídnym spôsobom ste znevážili vy inštitút referenda tým, že automaticky ste podsúvali tejto sále a ľuďom na Slovensku názor, že referendum alebo dôsledkom referenda sú iba zvolení diktátori Mussolini, Hitler a Napoleon. Ak vôbec ste sa nezaoberali tým, že títo ľudia boli zvolení v demokratických voľbách, kde zase znova väčšina rozhodovala. Odrazu voľby vtedy, kedy Šebej je zvolený, to je správne, ale referendum, kedy rozhodujú ľudia, to už nie je správne. Ale je to koniec koncov to isté. Stále tá väčšina rozhoduje. Sorry, ale naozaj ste ma týmto nesmierne vytočili. To, že keď vy idete poukazovať na HZDS alebo neviem koho, kto vtedy vládol, že doplnil referendum o priamej voľbe prezidenta nejakými perfídnymi otázkami a vy tu perfídne idete znevažovať takto inštitút referenda a manipulujete, to, čo ste vyčítali Hitlerovi, že vlastne boli totálne ľudia zblbnutí Hitlerom a vy tu totálne ste išli zblbnúť ľudí v tejto sále a ľudí na Slovensku tým, že ste použili tieto tri príklady, tak jednoducho vodu kážete, víno pijete. Odsudzujete iných, že totálne blbnú ľudí a vy ste tu totálne blbli ľudí, a používam vaše slová, perfídnym prirovnaním alebo perfídnymi tromi príkladmi.
Keď ste tiež hovorili, že ak by bolo zrušené kvórum pri, teda v referende o vstupe NATO, tak 10 ľudí, 10 % zúčastnených ľudí by vlastne zablokovalo náš vstup do NATO. Súhlasím s Richardom Sulíkom. Prečo automaticky predpokladáte, že by sa zúčastnilo iba 10 % ľudí? Verte tomu, že by sa zúčastnilo omnoho viacej ľudí ako tých 10 %, ktorí zúčastnení boli. Ale nie, vy ste typický politik, ktorému vyhovuje názor ľudu iba vtedy, kedy je v súlade s jeho názorom, ale vtedy, kedy to nie je, tak vtedy mu to nevyhovuje. Dôkazom toho je aj to, že už referendum o vstupe do EÚ, tam ste povedali, áno, to bolo dobré, to bolo správne, to referendum o vstupe do EÚ.
Takisto ste sa demaskovali, keď ste povedali, že aj referendum o rozdelení Československa, to by bolo tiež správne, lebo jednoducho to bol váš názor. Lebo vy ste si tajne priali, aby to Československo sa nerozdelilo. (Reakcia z pléna.) Jednoducho vám išlo o to, aby ste, vám vyhovuje referendum iba vtedy, ak by výsledok dopredu bol zrejmý, že bude v súlade s vaším názorom. Ale to je choré, to nie je demokratické. To je typické správanie sa politika, ktorý potrebuje byť zvolený, zavre sa do slonovinovej veži a on je tam jediný osvietený na vrchole, ktorý rozhoduje o všetkých ľuďoch okolo.
Súhlasím s vami, a teda na druhej strane, že referendá o predčasných voľbách, jak vy ste to nazvali, to je špinavý trik. To si naozaj myslím, aj to Richard, myslím, spomenul. Nie je najmenší problém, že dohodnúť sa, že aby referendá nemohli byť o konaní predčasných volieb. Naozaj spochybňovať potom legitímne zvolenú vládu alebo legitímne zvolenú nejakú vládnu väčšinu tým, že budeme vlastne stále hroziť týmto ľudom, že môže nejaká skupina ľudí zorganizovať referendum o predčasných voľbách, by bolo naozaj v situácii nulového alebo zníženého kvóra veľmi až nepríjemné a vlastne také stresujúce pre tú vládnu väčšinu. Takže tu si myslím, že naozaj, ak by sme touto cestou išli, že znižovať kvórum alebo rušiť kvórum jednoznačne spolu s tým, že referendum by sa nemohlo konať o predčasných voľbách aby teda tá vládna moc naozaj vedela, že má moc v rukách na štyri roky, a v kľude aby sa mohla sústrediť. Lebo vieme sami, že ten politický cyklus býva taký, že tie nepopulárne veci, aj vy sa snažíte teraz robiť len na začiatku vládnutia, aby následne ste možno bližšie k voľbám boli trošku populárnejší.
Vaše slová "ľud netreba zaťažovať parciálnymi otázkami, nemajú dostatok informácií". Prečo ale neriešime to, že teda ako teda tým ľuďom dať dostatok informácií? Urobiť dostatočnú propagáciu tomu referendu, namiesto toho odrádzať ľudí, aby išli k referendu. Riešme toto. Dajme im možnosť si urobiť kedy-tedy, raz do roka možno, referendum a my politici snažiť sa tým ľuďom vysvetliť, aké je dôležité sa zúčastniť, a vysvetliť im tie otázky akokoľvek zložité. Tí ľudia by mali byť zástupci nás. A nenahovárajme si, že sme múdrejší, ako sú oni. A takisto jako my tu počúvame možno niečo o eurovale a snažíme sa absorbovať nejaké informácie, tak títo ľudia tiež budú počúvať a nechajú si poradiť. A verte tomu, zase budú akceptovať a budú sa riadiť názorom politických strán. Keď bude raz k nim hovoriť Fico, jak je dobré podporiť euroval, tak tí voliči pravdepodobne Ficovi asi budú nasledovať názor toho človeka, ktorému dôverujú v politike.
Takže nebojme sa toho, ale hľadajme cestu, jako ľuďom dať informácie a nabádať ich k referendu, ale nie dopredu hovoriť, že vlastne oni nebudú mať dosť informácií. To je to, že my si nechceme dopredu robiť svoju robotu, ktorú by sme si mali robiť.
To som už raz spomenul, naozaj tie tri príklady Napoleona, Mussoliniho a Hitlera a vypisovať tu, že vlastne referendá boli cestou k moci týmto ľudom, tak jednoducho to je hrubé zavádzanie, a ešte raz použijem vaše slovo, je to perfídne. A keď to budete robiť nabudúce, tak pre mňa budete perfídny politik. Títo ľudia, najprv tá ich cesta k moci bola cez voľby a následne referendami, možno skrátenou formou alebo preto, teda to inou formou chceli poznať názor ľudí, tak to referendum využili. Okej, zblbli tých ľudí. Ale takisto aj vy ste zblbli ľudí na to, aby vás sem zvolili, aj vy ste medzi rokmi 1998 a 2002 boli v tejto sále a podieľali ste sa na rôznych rozhodnutiach. A teraz čo? Teraz ja mám používať príklad hlasovania poslanca Šebeja za privatizáciu strategických podnikov ako príklad na to, že prečo treba zrušiť voľby? Alebo prečo treba zdvihnúť laťku alebo zaviesť kvórum pri voľbách? Nie, nebudem to. Boli ste demokraticky zvolený a rešpektujem, že aj bez nejakého kvóra pri tých voľbách. Ale aj vy za to obdobie ste urobili kopu chybných rozhodnutí, kopu chybných hlasovaní, ale nikdy neskĺznem do toho, aby som to používal ako zbraň proti inštitútu volieb.
"Vôľa ľudí musí nájsť svoj obraz v politickom systéme." A to sú vaše slová. Čiže ale podľa vás naozaj jediný obraz vôle ľudí v politickom systéme ste vy sám. Vy osvietený poslanec Šebej, ktorého treba raz za štyri roky zvoliť a to je jediný obraz vôle ľudí, ktorý je prípustný. Ale, božechráň, nejaké referendum, kde by ľudia kedy-tedy mohli prísť k urnám a mohli by prejaviť svoju vôľu.
Kalifornia, znova strašenie, že referendami si skoro zrušili dane. Viete sám, že na Slovensku to nie je možné. Ak by niečo také prípadne hrozilo v nejakých iných otázkach, vieme si upraviť ten inštitút a nadstaviť mantinely tak, aby sa ľudia teoreticky vedeli pri tom referende pohybovať odtiaľ-potiaľ.
Ešte raz. Každopádne podľa mňa týmto, toto bolo iba strašenie, strašenie, strašenie osvieteného typického politika, ktorému vyhovuje vôľa ľudu iba vtedy, kedy mu ľudia dávajú moc a kedy má z toho osobný úžitok.

Ďakujem. No vidím, že Fero Šebej dvihol hodenú rukavicu, lebo je hneď po mne na rade s faktickou poznámkou. A až teda by som mohol iba jednu otázku, lebo toľko príkladov bolo uvedených - Napoleon, Hitler a Mussolini. Tak čo tak príklad Švajčiarsko? A moja otázka znie: Prečo to vo Švajčiarsku, to referendum, funguje? Sú tam o toľko chytrejší tí ľudia alebo majú o toľko lepšie pravidlá? Možno, že by to stálo za odpoveď priamo od Fera Šebeja. Ďakujem pekne.

No, Richard, to nebolo celkom reakcia na príspevok Igora Matoviča. Ale môžme si to povedať osobne.
Takto, ja som tušil, že k tomu príde, že jednoducho som pána kolegu Matoviča svojím prejavom naštval a že ma obviní zo všetkého možného a z toho sa vytratí podstata toho, čo som povedal. Naopak, ja si myslím, že na rozdiel od aj kolegu Martvoňa, aj od kolegu Matoviča, že spomenúť Hitlera v akejkoľvek súvislosti, keď sa jedná o zneužitie ľudu, je úplne primerané.
Neviem, či to všetko stojí vôbec za komentovanie, ale mám taký pocit, že keď som vzbudil takúto emóciu, tak asi som povedal niečo správneho.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Mňa trošku mrzí, že tento inštitút referenda bol zneužitý skôr na politickú propagáciu z politických strán ako takých. Dovolím si upozorniť na to, že poslanci Národnej rady Slovenskej republiky sú zástupcami ľudu, majú s ľudom diskutovať a potom majú teda v Národnej rade pracovať v zákonodarnom procese pre ľudí. Nie aby potom ľudia robili za nich cez inštitút referenda a potom za nich prijímali zásadné rozhodnutia popri svojej tvrdej práci, ktorú majú.
Čiže nemyslím si, že by mal byť alebo že by mala byť znižovaná dôležitosť inštitútu referenda. Poďme radšej teda, keď tu všetci spomínate to Švajčiarsko, cestou taktiež priamej formy demokracie, a to ľudovej iniciatívy. Táto ľudová iniciatíva bola úspešne prvýkrát uplatnená v roku 1845 vo Švajčiarsku. Ide o možnosť obyvateľov sa obrátiť na štátny orgán s návrhom, či už všeobecným, alebo konkrétnym, na riešenie pálčivého problému, no a poďme touto cestou. Zakotvime toto, nech teda, keď občania majú potrebu niečo riešiť, tak nech idú práve touto cestou. Alebo zakotvime ďalší systém alebo inštitút priamej demokracie, a to je odvolanie alebo tzv. rekol občianskym zástupcom. No, keď teda občan bude nespokojný s poslancom, ktorý ho tu zastupuje, no tak nech ho, nech je inštitút, možné ho teda odvolať. Ako poďme touto cestou. Ale neznižujme alebo tú dôležitosť referenda a nezaťažujme občanov rozhodnutiami, ktoré budú musieť robiť namiesto nás, keď si nás tu zvolili. Tak potom radšej zrušme celý parlament a nech to je ako vo Švajčiarsku, že o zásadných otázkach sa budú rozhodovať občania. Samozrejme, aj vo Švajčiarsku majú dvojkomorový parlament, ale už to trošku nadnesene hovorím, že nerobme teda z ľudí, ktorí musia popri svojom každodennom živote pracovať, ešte robiť aj zásadné rozhodnutia vo vzťahu k zákonodarnému procesu.
Ďakujem pekne.

No, pri všetkej úcte k pánovi Šebejovi, k úcte k jeho vedomostiam a prehľadu, ktorý nám tu prezentoval, ja rovnako zastávam názor, ako prezentoval pán Matovič, že hovorí z neho strach a veľká nedôvera. Veľká nedôvera voči slovenským ľuďom, ktorých zastupuje. Ako ak politik on neverí ľuďom, ako ľudia môžu veriť jemu? Tento strach je neprípustný a ja chcem v tejto chvíli prezentovať, že naozaj sú chvíle, a je ich čím viac, keď sa politici mýlia, v zásadných rozhodnutiach sa mýlia a je to v príkrom strete a kontraste s tým, ako by rozhodovali ľudia. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená predsedajúca, kolegovia, nemyslel som si, že bude taká ostrá diskusia pri tomto bode programu o referende. Ale z toho, čo som si tak doposiaľ tak vypočul, tiež by som si dovolil odprezentovať ako svoj názor.
Ja napríklad sa nebojím to kvórum na účasti referenda znížiť. Ja by som sa nebavil tuná ani o percentách, jak kolegovia to tu spomínali, či 40, 25 % alebo koľko. Spokojne by som dal tú nulu. Myslím si, že naozaj tá psychológia ako človeka funguje trochu ako inak. Ak by bolo kvórum celkom ako znížené, človek uvažuje práve tak kontraverzne, ako to tu bolo kolegom Matovičom ako spomenuté, že jeden človek a rozhodne v tejto krajine. No tak ja budem ten druhý, aby ma on neprehlasoval. A pridá sa tretí a ďalší a myslím si, že tá účasť na tých referendách by bola výrazne, výrazne vyššia. Bola by nad 50 %. Tým, že by sa práve to kvórum ako znížilo.
Keď som si tu vypočul aj tie protichodné názory, tak zas na druhej strane je tu riziko v tom, a o tom by som bol ochotný sa napríklad baviť, čo nemôže byť predmetom referenda. Ústava teraz štyri, tuším štyri sú to veci, ktoré ako vymedzuje. Ale jedna z nich by mohla byť. Aj trebárs mohli by sme sa baviť, čo ešte by tam mohlo byť. Ale to sú napríklad aj tie predčasné voľby, aby to sme nemali tuná referendum každú chvíľu, a nepáči sa mi ktosi ako v politike, zoženiem si tých 350 podpisov a aby bolo to referendum.
Takže o tejto otázke by som sa dokázal baviť. Ale čo sa týka percent, spokojne to môže byť na nule.
Ďakujem pekne.