3. schôdza

Pán poslanec Bagačka.

Ďakujem pekne za slovo. Ja som sa kus aj pousmial, lebo až teraz som sa v diskusii dozvedel, že ste učiteľ. Moja prvá otázka chcela znieť v tom zmysle, že či teda ste učiteľ, som čakal, že poviete, že nie. A bol by som potom povedal: Aha, tak chápem celkové to vystúpenie. Spomínali ste, čo sa týka kombajnu, ja si myslím, že mnoho, mnoho škôl a mnoho učiteľov čaká na takýto kombajn, aby sme, aby sme to rozbité školstvo slovenské dali trošku do nejakého normálu a dali mu nejaké normálne pravidlá, a myslím si, že aj naši kolegovia učitelia už nečakajú, alebo, alebo majú dosť množstva všelijakých experimentov a chcú, skôr by som povedal, taký pokoj pri práci a skôr riešiť také problémy, ako sme napríklad mnohí z nás čítali od učiteliek, ktoré napísali list z Dobšinej, a vieme, že takýchto situácií je množstvo, množstvo po našej krajine, takže ja si myslím, že taký kombajn, by bolo veľmi dobre, keby prišiel a spravil by poriadok v rámci nášho školstva. A dal, dal to do nie, do nejakého, striktných pravidiel, ale určite nie takých širokých, ako sú v tomto momente.

Pán poslanec, vaša reakcia.

Kolegovia zo SMER-u neviem, či počúvajú napríklad štátneho tajomníka, keď rozpráva, ale ja si myslím, že ak používa rétoriku, v ktorej hovorí o nedostatkoch kádrov na Slovensku, tak normalizačný valec je celkom dobrá rétorika, ktorá by sa mala odraziť naspäť. Ja nemám nič proti, proti nastaveniu dobrých pravidiel. Určite, odkedy sedím v tomto parlamente, hovorím presne o tom istom, potrebujeme dobré pravidlá, ale dobré pravidlá také, ktoré, po prvé, nechávajú slobodu v rukách učiteľov, aby mohli učiť takým spôsobom, aký sami uznajú za najlepší. To je prvá vec. Druhá, pravidlá financovania také, aby neboli zvýhodňovaní alebo znevýhodňovaní niektorí zriaďovatelia. To znamená rovnaké pravidlá pre verejné školy, súkromné školy, cirkevné školy takým spôsobom, aby nebola diskriminácia dieťaťa na základe zriaďovateľa školy, do ktorej chodí. A po tretie, pravidlá, ktoré jednoznačne potrestajú porušovanie tých predchádzajúcich dvoch. To znamená, že ak niekto nevie poriadne hospodáriť s peniazmi, alebo neučí takým spôsobom, ako si štát predstavuje, tak by tam mala byť nie trest, ale, ale doporučenie alebo odporučenie, akým spôsobom má toto všetko urobiť. Ja som nehovoril vo svojom príhovore v prospech návrhu, ktorý máme na stole. Ten som zhodnotil a povedal som, že áno, spomenúť si na kvalitu je dobré, ale treba to spraviť koncepčne, ale hlavne som sa venoval tomu, že ako by to koncepčné malo vyzerať. A podľa mňa by to malo vyzerať tak, že o výchove svojich detí a vzdelávaní svojich detí by mali rozhodovať hlavne rodičia a nemal by to robiť centrálne štát.

Ďakujem pekne. Končím rozpravu. Pán poslanec Poliačik bol jediný ústne prihlásený.
Pán navrhovateľ, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ďakujem všetkým kolegom za ich vyjadrenie. Dovolím si na niektoré vystúpenia reagovať. Rovnakým spôsobom, samozrejme. Tam, kde je hrubé vrece, je aj hrubá záplata.
Pán kolega Vašečka, hovoríte o ambícii na komplexné riešenie a súhlasíte. A ja myslím, že je to tak, že ku kvalite treba motivovať. Ja som presvedčený, že áno, treba motivovať, a poviem, že ja nie som za cestu, ktorá sa teraz rysuje a ktorá má znaky parného valca, ako povedal kolega Poliačik, s tým súhlasím, má prvé znaky parného valca. Som presvedčený, že sa musíme riadiť motiváciou, že to je lepšia cesta. Dovolím si urobiť ako tiež pedagóg, a tým poznačený, prirovnanie, pretože keď niekto si postaví ideu, že bude zlo likvidovať, to je tak ako keď si postaví záhradník, že najprv zlikviduje burinu a potom začne sadiť ušľachtilé rastliny. No, tak skončí tak, že keď príde na koniec záhrady, mu už na začiatku záhrady burina znova vyrastie, ale treba sadiť ušľachtilé rastliny a pomáhať im rásť, a pritom likvidovať tú burinu, likvidovať zlo a potom, samozrejme, keď tie rastliny podrastú, tak sami sa dokážu brániť, a toto je krok k tomu. To je krok k tomu, nehovorím, že komplexný, a teraz aj na to, že či ministerstvo a tak ďalej, aj čo hovorila kolegyňa Obrimčáková, no, ja som túto podobu zákona podal, keď ste boli, pani kolegyňa, štátnou tajomníčkou. Sú to už roky. Nič sa, nič sa zatiaľ nepohlo, ani malý krôčik. A z toho pohľadu si myslím, že aspoň krôčik je viac ako nič. Lebo problém stále viac nám narastá. Viete, to je štandardný spôsob, ako niektoré veci odbiť, že komplexné riešenie a viac treba. No, tak ja si pamätám veľmi dobre pôsobenie vášho bývalého kolegu, keď bol minister a ja jeho štátny tajomník, tak keď vznikol problém, tiež mal takú dobrú metódu. Odborníci, komplexné riešenie, komisia. Pán kolega Bagačka, komisia, komisia, to bolo kanalizovanie problému. Riešila, hádala sa, riešila, nič nevyriešila. Ja si myslím, že konkrétne kroky, aj keď malé, sú cestou.
Niektoré veci, musím povedať, že ste nie celkom pozorne čítali ten zákon, pretože ja nehovorím, a v tom sa stotožňujem s vami, kolegyňa Obrimčáková, lebo ja tam len príkladmo uvádzam, v dôvodovej správe, monitor a testovanie, tie maturitné testy ako príklady celoštátneho merania, ale zákon hovorí, že musí to byť celoštátne. A takisto ja pokladám za dôležité, aby to urobilo ministerstvo školstva, lebo detaily, kritériá a tak ďalej, preto tam v zákone je, že ministerstvo školstva urobí všeobecný záväzný predpis, a tam by bola tá diskusia o tom, že či také alebo onaké kritérium tam má byť. Tam by sme sa mohli o tom sporiť, takže ja dúfam, že ministerstvo také niečo urobí, a keby nič iného, lebo cítim, že to hodíte do koša, keď len to bude inšpirovať ministerstvo a že sa čosi pohne, chvalabohu, Pán Boh zaplať.
Pani kolegyňa Nachtmannová, viete, vy hodíte balvan bez akýchkoľvek argumentov a končíte tým. Ja vám môžem povedať, že analýzy financovania normatívom boli urobené nezávislými inštitúciami, môžete si ich pozrieť. Tak to je, viac nebudem komentovať.
No, nechcem byť zlý, pán kolega Bagačka, vy ste podľa všetkého teda takisto pedagóg. Ja to nerobím tak, že sa v noci zobudím a niečo napíšem, to bola podpásovka. Ale ja sa vás opýtam, keďže predpokladám, že už nie ste najmladší, ste dlhodobo pedagógom, boli ste pedagógom aj predtým, keď nebolo normatívne financovanie, pred dvetisíc tretím rokom. Akým spôsobom išli peniaze? Pamätáte sa, čo to bolo? Veď to bola darebnosť, korupcia. Povedal som, jemne som to povedal, že to bol lobing, ale to, čo sa dialo, akým spôsobom dostávali peniaze na školy, bola jedna katastrofa. A za tým si stojím a predpokladám, že ak chcete byť objektívny, že je to tak.
Má kolega Poliačik pravdu, ja si nemyslím, že toto vyrieši komplexne ako kvalitu a že ku kvalite a hľadaniu cesty, ako podporiť kvalitu, musíme ísť, samozrejme, oveľa v širšom smere. To je pravda, je to krok. Podľa mňa, po rokoch keď to spí, nič sa nedeje, je to jeden z krokov.
Pán kolega Matovič, ja sa snažím nereagovať na vás celý čas, ale vy si to ani neprečítate a nepočujete, čo som povedal. Ja som tých 20 mil. tuná odôvodnil, ako to vzniklo, prečo, 10 percent najlepších škôl, percento z toho, čo dostávajú na normatívy. Ja som to nehodil odboka, len obávam sa, že vyhovoríte všetkému, že ste tu jeden stratený génius. Je mi to ľúto, že len jeden takýto geniálny človek prišiel a všetko vie, všetkému rozumie. No, tak keď si to myslíte, pokračujte naďalej v tomto, ja vám v tom brániť určite nebudem, takže to je k niektorým tým poznámkam.
A na záver, viete, ten problém, kolega keby ešte chvíľku počkal zo SaS-ky, nie, nie, nie, pretože myslím si, že napriek mnohým iným pohľadom sa zhodneme, a čo pokladám za podstatné v tom celom, je filozofia. Filozofia, ku ktorej smeruje novela zákona, teraz pripravená, o financovaní, ktorá podľa mňa tak nastavenými kritériami podľa známok len vytvorí priestor pre korupciu, nič nezlepší, ale to je pre mňa hrozné, pretože ja verím v to, že kľúčová je sloboda vzdelávacej cesty. A toto vlastne chceme, to, čo sa ide udiať, čo chceme urobiť. Chceme urobiť jednotnú školu presne takým istým spôsobom, ako pred rokom 1989. A s týmto, ja si vážim pána ministra, v mnohých veciach máme podobné názory, ale filozoficky sa zásadne rozchádzame. Jednotná škola, to nie je budúcnosť slovenskej vzdelávacej sústavy, to je cesta do hrobu.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pán poslanec Podmanický uvedie v prvom čítaní svoj návrh na vydanie zákona č. 39 o veterinárnej starostlivosti. Je to tlač 92. Je tu pán poslanec Podmanický?
Chvíľočku počkáme, videl som tu pred chvíľočkou pána poslanca. Poprosím pána poslanca, ak je niekde na pôde Národnej rady, aby prišiel, ak nie, vidím tu pána poslanca Kaníka. Súhlasíte, pán poslanec, aby sme preskočili tento bod a mohli by ste uviesť svoj návrh?
Takže vás poprosím, budeme pokračovať návrhom pánov poslancov Ľudovíta Kaníka, Pavla Freša a Viliama Novotného na.
Ospravedlňujem sa.
Pán poslanec, poprosím vás, aby ste uviedli svoj návrh zákona.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána PODMANICKÉHO na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, tlač 92.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Predkladaný návrh zákona reaguje na problém, ktorý sa v posledných mesiacoch začína čoraz častejšie objavovať v našich obciach a mestách, a tým problémom je snaha niektorých, väčšinou bohatších a vplyvnejších ľudí chovať nebezpečné zvieratá ako napríklad levy, tigre a ďalšie druhy nebezpečných živočíchov. Bohužiaľ, ľudia, ktorých sa priamo dotýka tento chov nebezpečných zvierat, nemajú možnosti a šance brániť sa proti tomu, alebo nejakým spôsobom zapojiť sa do rozhodovania o tom, či v ich blízkosti a v blízkosti ich obydlí bude môcť byť povolený chov takýchto nebezpečných zvierat. Z tohto dôvodu navrhujem v predkladanom zákone, aby v prípade záujmu o chov nebezpečných zvierat, tak ako sú vymenované v textovej časti zákona, aby chov takýchto zvierat podliehal súhlasu miestne príslušného obecného zastupiteľstva. Inými slovami, obec sa vyjadruje k určitým činnostiam, či už podnikateľským alebo iným, ktoré významným spôsobom zasahujú do života občanov. A domnievam sa, že je vhodné, lebo chov nebezpečných zvierat je činnosť, ktorá by mala spadať pod rozhodovanie obecného zastupiteľstva. Poslanci obecného zastupiteľstva, ktorí zastupujú svojich spoluobčanov, sú kompetentní na to, aby v zbore, v zastupiteľstve rozhodli, či v danej lokalite je vhodné chovať nebezpečné zvieratá, alebo nie. Myslím si, že je to návrh zákona, ktorý je všeobecne prospešný a má určité logické ratio, a preto vás chcem, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, poprosiť o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Zaujmite miesto, pán poslanec, pre navrhovateľa. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, poslancovi Tiborovi Lebockému.
Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie ma svojím uznesením č. 12 z 12. júna 2012 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Podmanického na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Problematika poslaneckého návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 1. júna 2012 č. 78 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani podpredsedníčka, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.