3. schôdza

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Poliačik, no je to, bolo to zaujímavé odborné vystúpenie, ale dovolím si kriticky na to povedať to, že tento systém bol nastavený aj za pána Jurzycu, čiže to sa týka aj pána docenta Fronca, tento systém bol nastavený aj za pána ministra Jurzycu, a nič ste s tým, keď ste boli v parlamente, a teda vo vláde, neurobili. Teraz, keď ste v opozícii, tak to snažíte sa zmeniť. Tak pýtam sa, tie dva roky ste to čo, iba testovali, že teda ako to bude fungovať, alebo teda vám vyhovoval ten systém, teraz zrazu nevyhovuje? Určite sa zjednotíme na tom, že s tým normatívnym financovaním treba niečo robiť, možno nastaviť nejako kritériá, ale zasa nie tak, ako to povedal aj predtým pán poslanec Matovič, že jednoducho časť škôl potom bude zvýhodnená, lebo má výborných študentov, a časť škôl, kde sú povedzme študenti rómskej menšiny, alebo sú to študenti, ktorí sú z okrajových častí Slovenska, kde popri štúdiu ešte doma pomáhajú a nemajú toľko času sa učiť, by potom tie školy mali problém prežiť. Čiže môj názor je taký, tie kritéria treba nastaviť objektívne a nie len na základe toho, že akí sú výborní študenti, alebo interne ako to pedagógovia hodnotia. Čiže určite treba niečo robiť s tým normatívnym financovaním, treba to nejako nastaviť, ale nie tým spôsobom, ako to tu bolo povedané.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja som sa kus aj pousmial, lebo až teraz som sa v diskusii dozvedel, že ste učiteľ. Moja prvá otázka chcela znieť v tom zmysle, že či teda ste učiteľ, som čakal, že poviete, že nie. A bol by som potom povedal: Aha, tak chápem celkové to vystúpenie. Spomínali ste, čo sa týka kombajnu, ja si myslím, že mnoho, mnoho škôl a mnoho učiteľov čaká na takýto kombajn, aby sme, aby sme to rozbité školstvo slovenské dali trošku do nejakého normálu a dali mu nejaké normálne pravidlá, a myslím si, že aj naši kolegovia učitelia už nečakajú, alebo, alebo majú dosť množstva všelijakých experimentov a chcú, skôr by som povedal, taký pokoj pri práci a skôr riešiť také problémy, ako sme napríklad mnohí z nás čítali od učiteliek, ktoré napísali list z Dobšinej, a vieme, že takýchto situácií je množstvo, množstvo po našej krajine, takže ja si myslím, že taký kombajn, by bolo veľmi dobre, keby prišiel a spravil by poriadok v rámci nášho školstva. A dal, dal to do nie, do nejakého, striktných pravidiel, ale určite nie takých širokých, ako sú v tomto momente.

Kolegovia zo SMER-u neviem, či počúvajú napríklad štátneho tajomníka, keď rozpráva, ale ja si myslím, že ak používa rétoriku, v ktorej hovorí o nedostatkoch kádrov na Slovensku, tak normalizačný valec je celkom dobrá rétorika, ktorá by sa mala odraziť naspäť. Ja nemám nič proti, proti nastaveniu dobrých pravidiel. Určite, odkedy sedím v tomto parlamente, hovorím presne o tom istom, potrebujeme dobré pravidlá, ale dobré pravidlá také, ktoré, po prvé, nechávajú slobodu v rukách učiteľov, aby mohli učiť takým spôsobom, aký sami uznajú za najlepší. To je prvá vec. Druhá, pravidlá financovania také, aby neboli zvýhodňovaní alebo znevýhodňovaní niektorí zriaďovatelia. To znamená rovnaké pravidlá pre verejné školy, súkromné školy, cirkevné školy takým spôsobom, aby nebola diskriminácia dieťaťa na základe zriaďovateľa školy, do ktorej chodí. A po tretie, pravidlá, ktoré jednoznačne potrestajú porušovanie tých predchádzajúcich dvoch. To znamená, že ak niekto nevie poriadne hospodáriť s peniazmi, alebo neučí takým spôsobom, ako si štát predstavuje, tak by tam mala byť nie trest, ale, ale doporučenie alebo odporučenie, akým spôsobom má toto všetko urobiť. Ja som nehovoril vo svojom príhovore v prospech návrhu, ktorý máme na stole. Ten som zhodnotil a povedal som, že áno, spomenúť si na kvalitu je dobré, ale treba to spraviť koncepčne, ale hlavne som sa venoval tomu, že ako by to koncepčné malo vyzerať. A podľa mňa by to malo vyzerať tak, že o výchove svojich detí a vzdelávaní svojich detí by mali rozhodovať hlavne rodičia a nemal by to robiť centrálne štát.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ďakujem všetkým kolegom za ich vyjadrenie. Dovolím si na niektoré vystúpenia reagovať. Rovnakým spôsobom, samozrejme. Tam, kde je hrubé vrece, je aj hrubá záplata.
Pán kolega Vašečka, hovoríte o ambícii na komplexné riešenie a súhlasíte. A ja myslím, že je to tak, že ku kvalite treba motivovať. Ja som presvedčený, že áno, treba motivovať, a poviem, že ja nie som za cestu, ktorá sa teraz rysuje a ktorá má znaky parného valca, ako povedal kolega Poliačik, s tým súhlasím, má prvé znaky parného valca. Som presvedčený, že sa musíme riadiť motiváciou, že to je lepšia cesta. Dovolím si urobiť ako tiež pedagóg, a tým poznačený, prirovnanie, pretože keď niekto si postaví ideu, že bude zlo likvidovať, to je tak ako keď si postaví záhradník, že najprv zlikviduje burinu a potom začne sadiť ušľachtilé rastliny. No, tak skončí tak, že keď príde na koniec záhrady, mu už na začiatku záhrady burina znova vyrastie, ale treba sadiť ušľachtilé rastliny a pomáhať im rásť, a pritom likvidovať tú burinu, likvidovať zlo a potom, samozrejme, keď tie rastliny podrastú, tak sami sa dokážu brániť, a toto je krok k tomu. To je krok k tomu, nehovorím, že komplexný, a teraz aj na to, že či ministerstvo a tak ďalej, aj čo hovorila kolegyňa Obrimčáková, no, ja som túto podobu zákona podal, keď ste boli, pani kolegyňa, štátnou tajomníčkou. Sú to už roky. Nič sa, nič sa zatiaľ nepohlo, ani malý krôčik. A z toho pohľadu si myslím, že aspoň krôčik je viac ako nič. Lebo problém stále viac nám narastá. Viete, to je štandardný spôsob, ako niektoré veci odbiť, že komplexné riešenie a viac treba. No, tak ja si pamätám veľmi dobre pôsobenie vášho bývalého kolegu, keď bol minister a ja jeho štátny tajomník, tak keď vznikol problém, tiež mal takú dobrú metódu. Odborníci, komplexné riešenie, komisia. Pán kolega Bagačka, komisia, komisia, to bolo kanalizovanie problému. Riešila, hádala sa, riešila, nič nevyriešila. Ja si myslím, že konkrétne kroky, aj keď malé, sú cestou.
Niektoré veci, musím povedať, že ste nie celkom pozorne čítali ten zákon, pretože ja nehovorím, a v tom sa stotožňujem s vami, kolegyňa Obrimčáková, lebo ja tam len príkladmo uvádzam, v dôvodovej správe, monitor a testovanie, tie maturitné testy ako príklady celoštátneho merania, ale zákon hovorí, že musí to byť celoštátne. A takisto ja pokladám za dôležité, aby to urobilo ministerstvo školstva, lebo detaily, kritériá a tak ďalej, preto tam v zákone je, že ministerstvo školstva urobí všeobecný záväzný predpis, a tam by bola tá diskusia o tom, že či také alebo onaké kritérium tam má byť. Tam by sme sa mohli o tom sporiť, takže ja dúfam, že ministerstvo také niečo urobí, a keby nič iného, lebo cítim, že to hodíte do koša, keď len to bude inšpirovať ministerstvo a že sa čosi pohne, chvalabohu, Pán Boh zaplať.
Pani kolegyňa Nachtmannová, viete, vy hodíte balvan bez akýchkoľvek argumentov a končíte tým. Ja vám môžem povedať, že analýzy financovania normatívom boli urobené nezávislými inštitúciami, môžete si ich pozrieť. Tak to je, viac nebudem komentovať.
No, nechcem byť zlý, pán kolega Bagačka, vy ste podľa všetkého teda takisto pedagóg. Ja to nerobím tak, že sa v noci zobudím a niečo napíšem, to bola podpásovka. Ale ja sa vás opýtam, keďže predpokladám, že už nie ste najmladší, ste dlhodobo pedagógom, boli ste pedagógom aj predtým, keď nebolo normatívne financovanie, pred dvetisíc tretím rokom. Akým spôsobom išli peniaze? Pamätáte sa, čo to bolo? Veď to bola darebnosť, korupcia. Povedal som, jemne som to povedal, že to bol lobing, ale to, čo sa dialo, akým spôsobom dostávali peniaze na školy, bola jedna katastrofa. A za tým si stojím a predpokladám, že ak chcete byť objektívny, že je to tak.
Má kolega Poliačik pravdu, ja si nemyslím, že toto vyrieši komplexne ako kvalitu a že ku kvalite a hľadaniu cesty, ako podporiť kvalitu, musíme ísť, samozrejme, oveľa v širšom smere. To je pravda, je to krok. Podľa mňa, po rokoch keď to spí, nič sa nedeje, je to jeden z krokov.
Pán kolega Matovič, ja sa snažím nereagovať na vás celý čas, ale vy si to ani neprečítate a nepočujete, čo som povedal. Ja som tých 20 mil. tuná odôvodnil, ako to vzniklo, prečo, 10 percent najlepších škôl, percento z toho, čo dostávajú na normatívy. Ja som to nehodil odboka, len obávam sa, že vyhovoríte všetkému, že ste tu jeden stratený génius. Je mi to ľúto, že len jeden takýto geniálny človek prišiel a všetko vie, všetkému rozumie. No, tak keď si to myslíte, pokračujte naďalej v tomto, ja vám v tom brániť určite nebudem, takže to je k niektorým tým poznámkam.
A na záver, viete, ten problém, kolega keby ešte chvíľku počkal zo SaS-ky, nie, nie, nie, pretože myslím si, že napriek mnohým iným pohľadom sa zhodneme, a čo pokladám za podstatné v tom celom, je filozofia. Filozofia, ku ktorej smeruje novela zákona, teraz pripravená, o financovaní, ktorá podľa mňa tak nastavenými kritériami podľa známok len vytvorí priestor pre korupciu, nič nezlepší, ale to je pre mňa hrozné, pretože ja verím v to, že kľúčová je sloboda vzdelávacej cesty. A toto vlastne chceme, to, čo sa ide udiať, čo chceme urobiť. Chceme urobiť jednotnú školu presne takým istým spôsobom, ako pred rokom 1989. A s týmto, ja si vážim pána ministra, v mnohých veciach máme podobné názory, ale filozoficky sa zásadne rozchádzame. Jednotná škola, to nie je budúcnosť slovenskej vzdelávacej sústavy, to je cesta do hrobu.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Predkladaný návrh zákona reaguje na problém, ktorý sa v posledných mesiacoch začína čoraz častejšie objavovať v našich obciach a mestách, a tým problémom je snaha niektorých, väčšinou bohatších a vplyvnejších ľudí chovať nebezpečné zvieratá ako napríklad levy, tigre a ďalšie druhy nebezpečných živočíchov. Bohužiaľ, ľudia, ktorých sa priamo dotýka tento chov nebezpečných zvierat, nemajú možnosti a šance brániť sa proti tomu, alebo nejakým spôsobom zapojiť sa do rozhodovania o tom, či v ich blízkosti a v blízkosti ich obydlí bude môcť byť povolený chov takýchto nebezpečných zvierat. Z tohto dôvodu navrhujem v predkladanom zákone, aby v prípade záujmu o chov nebezpečných zvierat, tak ako sú vymenované v textovej časti zákona, aby chov takýchto zvierat podliehal súhlasu miestne príslušného obecného zastupiteľstva. Inými slovami, obec sa vyjadruje k určitým činnostiam, či už podnikateľským alebo iným, ktoré významným spôsobom zasahujú do života občanov. A domnievam sa, že je vhodné, lebo chov nebezpečných zvierat je činnosť, ktorá by mala spadať pod rozhodovanie obecného zastupiteľstva. Poslanci obecného zastupiteľstva, ktorí zastupujú svojich spoluobčanov, sú kompetentní na to, aby v zbore, v zastupiteľstve rozhodli, či v danej lokalite je vhodné chovať nebezpečné zvieratá, alebo nie. Myslím si, že je to návrh zákona, ktorý je všeobecne prospešný a má určité logické ratio, a preto vás chcem, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, poprosiť o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie ma svojím uznesením č. 12 z 12. júna 2012 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Podmanického na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Problematika poslaneckého návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 1. júna 2012 č. 78 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani podpredsedníčka, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, a dovoľte na začiatok uviesť, aby som nebol, ako tu pán Fronc spomínal, že mudrujem do všetkého, aj do tých volieb sudcov, ale do tohto trošku, tak tomu rozumiem a dokonca som to aj študoval, síce nedoštudoval, v Nitre, ale študoval. A čiže chovateľstvu sa trochu rozumiem. V tomto návrhu zákona identifikujem určité riziká, ktoré môžu nastať. Relatívne akceptujem to odôvodnenie, ktoré tu je. Na druhej strane však všetci vieme, v akej krajine žijeme. Identifikujem riziká, že môže dôjsť k takému čiastočnému, a možno aj k obštrukciám alebo nejakým takým vracaním si loptičiek zo strany samosprávy. Ale netvrdím, že hneď a absolútne. Čiže to, to treba len veľmi, veľmi opatrne vyhodnocovať. Každopádne, keď teda je tento návrh pripravený na úspech a na to, že prejde, tak by som si dovolil, keď otvárame, keď ho otvárame a keď v dôvodovej správe bolo uvedené to, čo bolo uvedené, ho doplniť. V dôvodovej správe je napísané, že ktorých živočíchov sa to týka, tam mačkovité šelmy a nespomeniem si hneď všetko, medveďovité, tigre a neviem čo. A ja by som doplnil vzhľadom na okolnosti, ktoré sú. Ja viem, že sa možno teraz na chvíľku zarazíte, ale, žiaľ, asi inú možnosť nemáme. Ja by som odporučil do toho vložiť aj druhy ako Rattus rattus a Rattus norvegicus. To je potkan a krysa. My naozaj sa stretávame v tejto krajine relatívne často s tým, že niekto si zo svojho dvora spraví chovnú stanicu a samosprávy sú častokrát úplne bezmocné voči tomu, že akým spôsobom to riešiť. Viem, že na ten prvý pohľad sa to môže zdať až absurdné, avšak absurdné je aj si urobiť z dvora chovnú stanicu. Čiže je to len reakcia na to, že aký stav nastal. Asi jeden zo spôsobov môže byť aj to, tá bezradnosť, lebo na to, namodelujem na jednom konkrétnom prípade, napríklad na Malackách, keď pán Dobrovodský, my sme tam vtedy dávali taký plašič. To funguje iba určitú chvíľku. Potom to už nefunguje. Ale absolútna bezradnosť z toho, že vlastne sused si vedľa z dvora spraví chovnú stanicu a vy, vy nemáte možnosť sa brániť, a zdá sa, že ani samospráva, má obmedzené možnosti, že ako, ako tento stav riešiť. Hej, čiže keď teraz by sme definovali, že tieto dva druhy, že sú tiež nebezpečné, a boli by v tejto kategórii, že sú nebezpečné a niekto by sa zaoberal ich chovom. I keď v tomto prípade to naozaj znie absurdne. Ale však absurdné je chovať aj tigra na Slovensku svojím spôsobom určite, určitým. A mohli by sme definovať, samozrejme, pre potreby vyhlášky bude potrebné definovať, čo už je chov a čo je bežný výskyt. Tak potom tým pádom, keď nezíska povolenie, čo predpokladám, že chovateľ nezíska povolenie na chov potkanov, hej, tak potom tá samospráva získava aj určité možnosti, ako sa ďalej a účinnejšie brániť voči tomu, aby tento chov potkanov v danej, v danom priestore prebiehal. Či už s možnosťou nejakých. Neviem, jak to presne rieši ten existujúci zákon vo výške pokút, rozsahu pokút a následnej možnosti ich vymôcť, to znamená exekuovať. Čiže dávame do ruky aj samosprávam určitú zbraň. Nie hromadného ničenia, ale čiastočnej pomoci, aj susedom, v tom, že budú mať o niečo viac v tej výbave, ako riešiť to, že niekto si spraví zo svojho dvora chovnú stanicu. Takže moje, môj návrh bude v tom, že sa teda pokúsim na rokovanie výboru príslušného proste doručiť nejaký návrh a verím teda, že sa budú týmto prípadne zodpovedne zaoberať. Lebo naozaj tá situácia, nielen v Malackách, ale aj na veľa iných miest dozrela do, do až úplne obludných rozmerov a nájde sa aj spôsob, aby to teda sedelo aj významovo aj formálne a aby aj ten jazyk bol jasný a čistý, tak ako zákony majú byť. A výsledkom bolo to, že, že naozaj, že sa ľudia vedia účinne brániť, tak ako sa vedia. Toto poskytuje zbraň, že keď má niekto niekomu revať celý deň, rev, tiger pri uchu zo susednej záhrady, hej, tak bude sa mať možnosť brániť, keď si niekto spraví chovnú stanicu zo svojho dvora, potkanov. Hej, čiže toto vcelku môže byť, môže byť pomocou a možno ten výskyt bude aj častejší. Čiže ten účel toho zákona, lebo toto je tiež, predpokladám, že problém. Ale neviem, ten rozsah asi nebude až taký veľký, ako, ako je rozsah toho, že niekto si z dvoch nebezpečných druhov, lebo však hádam sa nebudeme sporiť o tom, že či druhy ako potkan a krysa v tom veľkom rozsahu sú alebo nie sú nebezpečným druhom živočícha z pohľadu epidemiologického, z pohľadu aj dokonca priameho ohrozenia života. Takže predpokladám a dúfam, že, že bude vôľa nejakým spôsobom to, keď otvárame tento zákon o veterinárnej starostlivosti, do toho zapracovať. Keď sa to podarí, budem rád. A myslím si, že nie ja, lebo ja, chvalabohu, s tým problém nemám. Akože by som v susedstve mal chovateľa potkanov, ale, ale predkladám to a hovorím to práve kvôli tým ľuďom, ktorí s tým naozaj majú obrovské problémy.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Ja len som chcel doplniť, že ten návrh zákona ráta, že tuná je, ak ide o zariadenie chovného zariadenia na chov alebo držanie nebezpečných živočíchov spadajúcich do triedy cicavce. To znamená, že nielen chov, ale aj držanie týchto živočíchov. Neviem, ja keď som sa tak nad tým zase zamyslel, hej. Možno je to tak na zváženie, že čo všetko ešte patrí k tým nebezpečným živočíchom, snáď sú tu ešte aj iné živočíšne druhy, kde sa stáva takmer ako módou. Dnes už pomaly by sme aj v obývačke slona asi chovali. Ja neviem teraz, či by bol nebezpečný, alebo nebol nebezpečný. A tiež patrí medzi cicavce. Ale takisto aj možné plazy a chrobáky a rôzne takéto živočíchy, ktoré sa tu exoticky dovážajú, a možno susedia sa pretekajú jedni pred druhými. Potom to kdesi voľne sa púšťa aj do prírody. Veľakrát o tom ani nevieme. Nerád by som sa s tým stretol kdesi v lese. Ten je schopný prežiť. Možno tie živočíšne druhy ako sú chrobáky, keď je dobrá zima, mínus 30, tak zamrznú. Ale veľakrát, naozaj, voľne do prírody sa púšťajú tieto živočíšne druhy a takisto aj, toto nie je tu v tom návrhu zákona, ale rovnako aj ryby takisto z akvárií a púšťajú sa do riek, do potokov, čo nie sú naše živočíšne druhy. Je to čosi úplne cudzie. Teda v zásade návrh zákona vítam, že čosi také je tu, len snáď by som ešte navrhovateľovi odporúčal zamyslieť sa ešte aj na tých ďalších možných rizikách, ktoré tu sú ešte aj pri tých ďalších živočíšnych druhoch. Ja len toľko na doplnenie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja v zásade súhlasím s týmito návrhmi a názormi, ktoré zazneli v rozprave. Len ten pôvodný zámer návrhu zákona bolo ochrana pred nebezpečnými živočíchmi, ktoré ohrozujú život. Poviem príklad. Susedia v blízkosti takéhoto chovného zariadenia, kde sú nebezpečné zvieratá ako napríklad tigre alebo levy, tak pochopiteľne sa boja pomaly chodiť na ulicu, boja sa pustiť deti na ulicu, pretože je tu stále riziko, že môže ujsť takéto zviera a môže ohroziť na živote alebo na zdraví tých ľudí, ktorí bývajú v blízkosti. Čiže to sú nebezpečné živočíchy, ktoré doslova ohrozujú život a zdravie. To, čo spomínal pán poslanec Hlina alebo pán poslanec Kuffa, sú skôr, tak by som povedal, obťažujúce živočíchy, ale nemám problém, aby sme možno v druhom čítaní skúsili po dohode s odborníkmi, s veterinármi, zaradiť aj tento okruh, ale musí to byť v duchu určitej systematiky aj terminológie. Čiže v zásade súhlasím, ale hľadajme spôsob ako. Chcem povedať aj to, že v prípade obťažujúcich zvierat existuje paragraf o susedských sporoch v Občianskom zákonníku, ktorý umožňuje riešiť takéto problémy ako susedské spory. Čiže nie som si celkom istý, že či zaradiť tento okruh ďalších živočíchov do tohto zákona. Ale som pripravený na to, aby sme o tom diskutovali a našli nejaké vhodné riešenie. Napadá ma aj také možno úsmevné riešenie, že by sme nebezpečné živočíchy typu tigre a levy povolili alebo prikázali chovať tým, ktorí majú tie potkany, a tým pádom by to tie levy a tigre vyriešili a potom by, potom by sme mali po probléme. Ale to naozaj som len úsmevne chcel povedať. Takže som pripravený, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, aby sme v druhom čítaní na základe aj určitých odborných argumentov zapracovali všetky relevantné pripomienky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, blízkou debatou alebo podobnou debatou sa táto snemovňa zaoberala donedávna. Len pred chvíľou sme skončili veľmi rozsiahlu a obšírnu diskusiu, ktorá k problému, ktorého riešením sa zaoberá aj tento predložený, predkladaný návrh zákona. Je to jednoducho preto tak, lebo máme zle nastavený sociálny systém. Sociálny systém, ktorý vedie ľudí k takému spôsobu života, správania, ktorý je zlý. Pre nich samotných veľmi škodlivý a pre krajinu, všetkých ostatných obyvateľov takisto veľmi škodlivý.
Cieľom návrhu zákona je preto zvýšiť motiváciu, nájsť a udržať si zamestnanie, a to aj v nižšie platených pozíciách, a zároveň odstrániť negatívnu motiváciu u sociálne vylúčených skupín obyvateľstva, zabezpečovať a zvyšovať si svoj príjem prostredníctvom sociálnych dávok, ktoré sú viazané na počet detí. V čl. I sa zavádza kritérium, ktorým sa posudzuje aktivita rodičov pri snahe hľadať a udržať si prácu, alebo študovať s cieľom pripraviť sa na výkon budúceho povolania. Počas štvorročného obdobia pred vznikom nároku na dávku sa požaduje, aby aspoň jeden z rodičov bol nemocensky poistený. To znamená zamestnaný aspoň 270 dní, alebo aspoň dve tretiny z tohto času, to znamená, 180 dní bol zamestnaný a zvyšných 90 dní vykonával aktivačnú činnosť. Za rovnakú aktivitu ako je práca, sa považuje aj štúdium na vysokej škole, rovnako aj absolvovanie vysokej školy v prvom alebo druhom stupni, alebo strednej školy v sledovanom období.
V prípade ak rodina, ktorá žiada o rodičovský príspevok, nespĺňa tieto kritériá, znižuje sa výška rodičovského príspevku o 50 percent. Následne sa výška rodičovského príspevku môže kedykoľvek zvýšiť na plnú výšku, ak aj počas poberania rodičovského príspevku rodina žiadateľa splní kritériá. Do obdobia 270 dní sa započítava aj obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia, ktoré sa započítava na účely materského.
V článku rímska. Návrh zákona bude mať priaznivý dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie ani na podnikateľské prostredie. Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vážené dámy, vážení páni, prijatím tohto návrhu zákona nastavíme systém takým spôsobom, aby tí, ktorí sa snažia získať prácu a zabezpečiť pre svoju rodinu príjem z pracovnej činnosti, boli aj hmotne aj ekonomicky na tom citeľne lepšie ako tí, ktorí tak nerobia, ako tí, ktorí fungujú len na systéme nastavenej dlane. Pretože škodlivosť tohto správania nespočíva len v tom, že niekto nehľadá prácu, nechce nájsť prácu a spolieha sa len na príjem zo sociálnych dávok. Škodlivosť tohto pôsobenia je veľmi veľká aj v tom, že tento spôsob života je, sa stáva potom vzorom, tento zlý spôsob života, sa stáva vzorom pre nasledujúce generácie detí, ktoré sa rodia do týchto rodín len ako, alebo z veľkej časti ako zdroj príjmu cez sociálne dávky, nasávajú od ranného detstva tento spôsob života, tento model života ako svoje, svoj vzor, ktorý potom recyklujú a opakujú. A takýmto spôsobom sa nám rapídne rozrastá to negatívne, čo sa tu mnohokrát kritizovalo a ktoré občania vnímajú a vidia najmä v tých regiónoch, ktoré sú veľmi silne poznačené takýmito, výskytom takýchto spoločenstiev. Ten negatívny dopad spočíva aj v tom, že všade existujú, samozrejme, aj pozitívne príklady aj ľudia, ktorí takto nechcú žiť, aj keď sa narodia do takéhoto prostredia. Ale práve takíto ľudia, ktorí by radi žili iným spôsobom života, sú vystavovaní dennodenne veľkému psychickému tlaku a tlaku okolia a prostredia, ktorí, ktorí ich spochybňujú až zosmiešňujú len zato, že uprednostňujú získavanie si prostriedkov prácou a nie len prostredníctvom sociálnych dávok. Súčasne nastavený sociálny systém je nastavený tak, že príjem z celého sumáru rôznych typov sociálnych dávok vytvára dohromady príjem, ktorý je veľmi blízky príjmu, ktorý získava rodina, pokiaľ jej jeden z členov pracuje v málokvalifikovaných činnostiach, spravidla manuálnych, čo je normálne a typické pre nízkokvalifikovanú pracovnú silu, s ktorou, o ktorej v tomto prípade spravidla hovoríme.
Dostávame sa tak do začarovaného kruhu. Aj pokiaľ človek už nechce takýmto životom žiť alebo vôbec nechce, dennodenne sa dostáva pod tlak svojho okolia, ktoré ho práve nabáda, aby žil takým spôsobom života a ktoré mu na ekonomických argumentov preukazuje, že je nerozumné, pokiaľ robí inak, pokiaľ ráno vstáva do práce, cestuje, tvrdo pracuje, poobede alebo večer sa vracia k svojej rodine, zatiaľ čo všetci ostatní tak robiť nemusia. Keď chceme tieto veci zmeniť, musíme zmeniť veľa vecí, ale môžme začať aj s jednoduchými a rýchlymi riešeniami, a toto je, tento návrh zákona, tento návrh novely zákona je takým riešením. Aj ten, ku ktorému sa dostaneme za chvíľu ďalej. Takže, vážené dámy, vážení páni, odložme ideologické okuliare, odložme kvázi humanistické postoje, pretože tento problém je vážny, treba ho riešiť a jeho odkladanie znamená pre túto krajinu stále rastúce škody a veľký neriešený problém, ktorý sa v blízkej budúcnosti môže stať takmer neriešiteľným.
Ďakujem za pozornosť.