3. schôdza

Ďakujem pekne.
S reakciou pán poslanec Kaník, nech sa páči.

Pán poslanec, vy ste starosta obce, tak začnem tým, že zopakujem tú výzvu. Veď vy poznáte svojich obyvateľov, tak až máte vo svojej obci takú rodinu, ktorá za štyri roky ani, ani jeden z jej členov rodiny sa nedokázal zamestnať ani na 270, ani priebežne alebo postupne na 270 dní, veľmi rád sa s ňou zoznámim. Je to teraz na vás, ako loptička je na vašej strane, pán poslanec a starosta, lebo vy určite veľmi dobre poznáte svojich obyvateľov, a určite taký prípad tam máte, keď tak zápalisto diskutujete, že to nemôžeme, tak až taký je, tak veľmi rád sa naozaj s ním oboznámim. A keď hovorím o tom, že je to aj príležitostná práca, áno, na tom trvám, zahŕňa sa do toho aj práca na dohodu aj brigáda, takže to môže byť aj na dva týždne aj sezónne práce, mesiac či dva, dohromady je dôležité, tak je ten zákon postavený. A sme v prvom čítaní, no, až vidíte na ňom niektoré veci, ktoré sú technicky nedotiahnuté, no tak v druhom čítaní máme príležitosť vylepšiť to, aby to bolo tak, aby to tým ľuďom umožnilo. Ale vráťme sa naozaj k tým skutočným reálnym argumentom, lebo choďte sa spýtať tých ľudí, čo žijú tam, kde sa stretávajú s týmto problémom, čo vám na to povedia. Ja by som bol strašne rád, keby ste počuli, tak ako oni vidia skutočnosť, s ktorou sa musia dennodenne stretávať.

Ďakujem pekne, ďalším rečníkom v rozprave je pán poslanec Peter Pollák.
Nech sa páči.
Kľud, páni kolegovia.

Pán podpredseda, dámy a páni, dovoľte aj môj pohľad na tento návrh zákona. Chcel som, Ľudo, ťa pochváliť tým, že si neklesol tak hlboko a že si nepoužil v podstate tie etnické argumenty, ktoré mi strašne vadia pri, pri prednese akýchkoľvek zákonov, ktoré súvisia s reformou sociálneho systému. Ráno hlboko klesli podľa mňa SaS-kári, ktorí vehementne použili tieto etnické argumenty. Aj keď pri ich prípade som taktiež súhlasil, páčila sa mi myšlienka, aj keď teda tá myšlienka nebola pretavená do lepšieho, možno komplexnejšieho a systematického riešenia, ktoré teda, ktoré mohli lepšie zapracovať vo svojom návrhu zákona. Chcel som ťa fakt pochváliť, ale aj ty si klesol, ale nie tak hlboko ako SaS-kári. Nezdá sa mi, že tento zákon je spravodlivý, nezdá sa mi, že akceptuje objektívne šance ľudí, ktorí napríklad sú z východného Slovenska, a vôbec to nemusia byť Rómovia. Vážne si myslím to, že tento zákon sa dotkne aj ľudí, Nerómov, ktorým sa počas štyroch rokov nepodarilo dostať na trh práce. Vážne si to myslím, som z východného Slovenska, vážne a úprimne hovorím zo svojej skúsenosti a som o tom presvedčený, že v tejto skupine ľudí, ktorých postihne tento zákon, sa nájdu ľudia, ktorí nie sú etnický príslušník rómskej menšiny.
A ja súhlasím s tým, že systém je neudržateľný, nespravodlivý, zneužívajú ho v podstate ľudia, sú to tak Rómovia, ako aj Nerómovia, ktorí zneužívajú tento systém, avšak odsudzujem akékoľvek etnické argumenty, odsudzujem argumenty typu Rómovia zneužívajú systém. Rómovia nie sú na vine, že zneužívajú ten systém, už to tu odznelo, ak chceme niekoho haniť, tak haňme tých, ktorí ten systém vytvorili a ktorí teda ten systém nespravodlivo postavili, a je v súčasnosti platný. Nehaňme, Rómovia vôbec za nič nemôžu, Rómovia tu nesedeli v parlamente a akékoľvek používanie týchto etnických argumentov zbytočne dáva tromfy do rúk radikálnym skupinám a zbytočne ich my nejakým spôsobom legalizujeme. A vážne, ešte raz zdôrazňujem, si myslím, že tento zákon postihne rodiny, ktoré sa na trh práce chceli dostať, avšak systém alebo spoločnosť, alebo my všetci sme im neumožnili na trh práce sa dostať. A budú potrestaní, nie za to, že, alebo tento zákon v podstate trestá ľudí, ktorí sa na trh práce nedostali.
Netrestá ľudí za to, že nechcú sa dostať na trh práce, ale trestá ľudí, že jednoducho sa na trh práce nedostali. A neskúma tento zákon, že či sa nedostali na trh práce aj napríklad z toho dôvodu, že tú šancu na východnom Slovensku mnohé rodiny nemali. Ale som si stopercentne istý, že aj medzi Rómami by sa strašne veľa rodín chcelo zamestnať, avšak tú šancu nedostali. A, bohužiaľ, tento zákon v podstate postihne aj týchto ľudí, ktorí možno sa snažia, ale na trh práce sa nedostanú. Je najjednoduchšie urobiť to, že prijať v podstate nejakú plošnú, plošnú legislatívu, plošnú reformu, ktorá sa dotkne všetkých rodín, to je najjednoduchší spôsob, to, o čom ja rozprávam, ak máme medzi ľuďmi na Slovensku rodiny, ktoré zneužívajú sociálny systém, tak ich identifikujme. A nie je to problém, identifikovať týchto, tieto rodiny. A týchto trestajme. Ak nájdeme aj v rómskych komunitách, a mne je to úplne jedno, či to bude v rómskych komunitách alebo niekde úplne inde, ak nájdeme rodiny, ktoré zneužívajú sociálny systém, tak ich identifikujme a trestajme. A nebudú dostávať peniaze, ale budú dostávať neviem čo, pôjdu na obed, pošleme ich na obed, alebo dáme ich do ubytovne, alebo čokoľvek iné, len nie je možné paušálne prijať a trestať všetkých ľudí, lebo ešte raz opakujem, nie všetci mali objektívne, objektívne šance dostať sa napríklad na trh práce a z tohto dôvodu tento zákon vlastne postihne aj ich.
Avšak súhlasím s tým, s myšlienkou, ktorú, s ktorou prišiel poslanec Kaník, áno, my musíme reformovať sociálny systém, lebo je neudržateľný, a máme tu ľudí, ktorí tento systém v podstate obchádzajú, alebo zneužívajú v neprospech svojich detí. A navyše, tento návrh má aj, aj ďalšiu medzeru. A tá medzera spočíva v tom, ľudia, ktorí aspoň trošku poznajú zákon o hmotnej núdzi, tak vedia, že rodina je spoločne posudzovaná. Akýkoľvek príjem v rodine je spoločne posudzovaný. Čiže ak matka poberá rodičovský príspevok a otec napríklad poberá dávku v hmotnej núdzi, tak ak my znížime rodičovský príspevok, automaticky otec, ktorý poberá pre rodinu dávku v hmotnej núdzi, tak tú dávku štát im zvýši. Síce možno o trošku menej, ako je to teraz, ale aj tak im zvýši. Čiže tu uberieme, rodičovský príspevok uberieme, ale automaticky sa zvýši suma z dávky v hmotnej núdzi. Takže tam tiež vidím medzeru, ktorá sa dá zneužiť, alebo jednoducho veľa peňazí zase neušetríme. Len nejakým spôsobom skomplikujeme život napríklad ľuďom v rómskych osadách. Počul som tu aj ráno, aj teraz som tu počul argumenty v súvislosti s Rómami, že nič pozitívne mnohí ľudia z rómskych komunít pre túto spoločnosť nespravili. Ja som si istý, že mnohí Rómovia pre túto spoločnosť urobili strašne veľa, len si to nedokážeme, alebo nedokážeme ich vidieť, tieto dobré alebo mnohé pozitívne veci, ktoré sa udiali na Slovensku.
Nepozerajme na Rómov očami predsudkov a stereotypov, sú tu aj iné teda pohľady, ktoré zatiaľ si mnohí nejakým spôsobom nepripúšťajú, aby sa, aby sa pozerali na Rómov ináč ako cestou predsudkov a stereotypov. Aj zneužívanie sociálnych dávok je iba blbý predsudok a stereotyp v súvislosti s rómskou komunitou, ešte raz opakujem, Rómovia nevytvorili tento systém, ak chceme na niekoho nadávať, tak nadávajme na tých ľudí, ktorí vytvorili tento systém. Nie na Rómov. Padol tu aj taký názor, že rezervy treba hľadať u bohatých, súhlasím s tým, mnoho bohatých ľudí zneužíva sociálny systém, a nie sú tak pranierovaní ako Rómovia v sociálnom systéme. Tam vidím obrovské rezervy, ktoré by sa mohli ušetriť v štátnom rozpočte. A taktiež, ešte raz opakujem, vidím obrovské rezervy v rodinách, ktoré zneužívajú náš sociálny systém, a mne je to úplne jedno, či to budú rómske alebo nerómske, nepozerajme na to cestou etnicity. Toto nie je dobrá cesta. Dajme na stôl odborné argumenty a nechajme si ten populizmus možno tesne pred voľbami, keď tu na to, ten populizmus stále teda používať na to, aby ste získali hlasy, a nedokážete sa dostať do parlamentu ináč ako cestou populizmu, tak si to nechajte pred voľbami. Teraz, teraz nie je čas na to, aby sme sa bavili o populistických návrhoch, bavme sa odborne. A zatiaľ som tú odbornosť ani ráno, ani dnes veľmi nezaregistroval.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Na vystúpenie dve faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

Ďakujem. Tvrdé slová na záver. A ja som iba chcel jeden, jeden malý moment, ktorý som si aj zvykol používať, a to je slová zneužívať a využívať. Čiže myslím si, že asi si mal na mysli, že využívajú systém, a nie zneužívajú, lebo systém aj tuná predkladatelia, aj tak nastavoval niekto iný. A ak nie sú mimo práva, tak si myslím, že ho využívajú, i keď v mnohých ľuďoch práve to, tie zle nastavené parametre spôsobujú problémy, a možnože práve aj s týmto sa mýliš ty.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Matovič.

Peter, presne ten, ten záver bol dobrý, že ak nedokážete žiť bez populizmu, tak si ho odložte až pred voľby, a teraz mu dajte pokoj ako, to sa mi páčilo. Ale zdieľam ten tvoj názor a myslím si, že veľmi dobre si to vystihol, a určite by som to nekázal povedať lepšie. Hlavne tá paušalizácia mi tam, mi tam vadí, že všetkých ideme teraz hodiť do jedného mecha, a síce naoko máme medzi nimi nejaké kritériá, ktoré by mali tých ľudí rozlíšiť, ale v prostredí, kde si prácu nenájde ani biely, a ja teraz to poviem takto, aj keď teda chcel, chcel by si, aby sme hovorili inak, tak veľmi ťažko očakávať od Róma, aby si tú prácu našiel. Takže tá paušalizácia, bohužiaľ, alebo inak povedané, taká neľudskosť tam trošičku v tom návrhu zákona je.

Ďakujem pekne. Ďalším prihláseným v rozprave je pán poslanec Viliam Novotný.
Týmto mu udeľujem slovo.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som zareagoval ako spolupredkladateľ na predložený návrh zákona, povedal niekoľko možno myšlienok, ktorou, ktorými posuniem túto diskusiu ďalej, a ak budem reagovať aj na niektoré vyjadrenia z rozpravy, ktorá plynie do týchto chvíľ, tak nech je mi to dovolené ako spolupredkladateľovi, reagovať na tieto vyjadrenia. Nechcel som zdržiavať čas zbytočne faktickými poznámkami, keď mám teda priestor na vystúpenie. Naozaj, tento návrh zákona aj ten ďalší, ktorý po ňom prerokujeme, sa snaží riešiť situáciu v sociálne vylúčených skupinách, ktorú všetci pozorujeme. Všetci ju vidíme, možno kolega Kaník, kolega Frešo a ja sme mali tú odvahu aj v tomto novom funkčnom období otvoriť túto tému konkrétnym návrhom zákona. A chcem povedať, že sme pripravení na túto diskusiu, aj na vecné pripomienky, aj na zmeny tohto zákona v druhom čítaní, keď budú niektoré konkrétne návrhy, ktoré tento zákon vylepšia. Každopádne ale nemôžme privierať oči nad skutočnosťou, že plodenie, rodenie detí sa stalo zárobkovou činnosťou pre veľkú skupinu ľudí, ktorých označujeme za sociálne vylúčených. A nemôžme zatvárať oči ani pred tým, že deti majú deti. A tento jav sa stáva v týchto sociálne vylúčených skupinách bežnou praxou, skôr je výnimkou, že tomu tak nie je.
Pán poslanec Pollák, skôr ako by aj mňa možno obvinil z toho, že mám nejaké predsudky, chcem otvorene povedať, že žijem na východnom Slovensku, celý život žijem na východnom Slovensku a chodím veľmi často okolo rómskych osád a nemám voči týmto ľuďom dešpekt, som lekár. Veľa im som pomohol v bolesti v chorobe. Nemám absolútne žiadne predsudky, rasové, etnické, vidím ale to, že tá situácia tam nie je dobrá. Zo zdravotno-sociálneho pohľadu nie je dobrá v týchto rómskych osadách a potrebujeme nejaké riešenia. Toto je pokus, je zlý, dajte iný pokus, dajte iný konkrétny návrh, poďme o ňom diskutovať. Tento návrh zákona, prosím, vnímajte ako snahu riešiť tento problém, keď rodenie detí je zaujímavejšou zárobkovou činnosťou, ako hľadanie si práce. Naozaj, v týchto skupinách ľudí sa pracovať neoplatí. Ten, kto pracuje, poznáme tie príbehy, že ten, kto pracuje, skôr je na smiech pre tých ostatných, pretože tí ostatní sa vedia dostať k lepším peniazom ako ten, ktorý chodí do práce a nájde si prácu. To nie je dobrý jav, je tu systémová chyba. Veľmi jednoducho si ju pomenujme, nie je predsa normálne, ak máte šikovného zvárača v súkromnej firme a ten vám príde povedať, že dáva výpoveď, a na otázku prečo odchádza, odpovedá, lebo jediný z tej skupiny ľudí chodí ráno do práce a všetci sa mu smejú. Konkrétny príklad živnostníka, môžem ho pomenovať, ktorý mi tento príbeh porozprával, to je zlé. Toto nie je dobré, my tých ostatných musíme motivovať, aby si prácu hľadali. Ja si uvedomujem aj to, čo povedal pán poslanec Brixi, tiež žije na východnom Slovensku, je problém s prácou. Raz som o tom rozprával v Trebišove a prihlásila sa veľmi šarmantná dáma v najlepších rokoch a povedala: "Máte svätú pravdu, pán poslanec, ja tú prácu hľadám, pomôžte mi ju nájsť." A je priestor v aktivačných prácach a prídeme s takýmito návrhmi, je priestor v aktivačných prácach, lebo naozaj nájsť inú prácu v niektorých regiónoch Slovenska, hlavne na východnom Slovensku, je obrovský problém, ktorí tam žijeme, to vidíme. Ale to nič nemení na podstate, že tento návrh zákona má motivovať ľudí študovať, chodiť do školy, chodiť na aktivačné práce a snažiť sa vykonávať aktivačné práce, alebo hľadať si prácu, hoci na dohodu, hoci brigádnickú, hoci len na určitý čas, ale byť motivovaný hľadať si prácu, niečo robiť, nie doma počítať, ako je výhodné mať koľko detí, aby bola efektivita zo sociálneho systému čo najvyššia. Ktorí sme praxovali občas vo východoslovenských pôrodniciach, alebo máme kolegov, ktorí v nich pracujú, túto otázku mnohokrát od žien z týchto sociálne vylúčených skupín budete počuť, keď sa vás opýtajú, pán doktor, to koľko detí musím mať na takú a takú cieľovú sumu? Opýtajte sa tých lekárov, donesiem vám ho tu, spýtajte sa ho, konkrétne z nemocnice z Krompách. Čiže viete, ako môžme sa tváriť, že tento problém neexistuje a nechajme ho ďalej narastať, alebo poďme hľadať riešenia, nie silové, nie agresívne, nie proti deťom, nie proti týmto ľuďom, ale také, ktoré budú motivovať dospelých, tých, ktorí chcú založiť rodinu a mať deti, študovať a pracovať, hľadať si aspoň prácu, snažiť sa hľadať si túto prácu. Chcem hneď povedať, že som veriaci človek a mnohopočetné rodiny nie sú niečím zlým, ale sú žiaducim v našej spoločnosti. Ja mám tri deti a bývam so susedmi, kde majú všetci jedno alebo dve deti. A väčšinou moju ženu prekvapia otázkou, že to ako vlastne my sme prišli k takému veľkému množstvu detí, to ako vlastne žijeme s toľkými deťmi. Skúste si zaplatiť dovolenku, máte problém, dva plus dva je žiaduce číslo, traja je problém, skúste dať tri detské sedačky na zadné sedadlo. A ja tieto problémy poznám. Naša spoločnosť sa nastavila na model dva plus dva, to je tak správne, dvaja rodičia, jedno, dve deti, stačí. Nie, keď tak sledujem zámery našich kolegov z najsilnejšej strany v tomto parlamente, priam budeme nutne potrebovať mnohopočetné rodiny, keď budeme chcieť ufinancovať sociálny dôchodkový systém z prvého piliera. Kolega Uhliarik tiež prikyvuje. Prečo to hovorím? Môj otec pochádza z rodiny, kde bolo päť detí, a moja babička z rodiny, kde bolo jedenásť detí. Môj otec od šestnástich rokov pracoval a popri práci skončil strednú školu a študoval vysokú školu. Ani ich nenapadlo v tej rodine počítať sociálne dávky, bolo úplne normálne, že prácou musíme uživiť deti. No, len iste, keď je systém nastavený tak, že je výhodnejšie poberať dávky ako pracovať, že z dávok získate viac ako z práce, tak to fungovať nikdy nebude. A o tom je tento návrh zákona.
O to viac si dovolím ešte na jednu citlivú oblasť možno poukázať, a nech je mi vopred odpustené, keď to bude znieť tak trošku neotesane. Ale predstava o tom, že tie peniaze naozaj sa dostanú k tým najslabším prostredníctvom týchto rodičovských príspevkov, že naozaj to tí rodičia v týchto sociálne vylúčených skupinách použijú na výchovu detí, na nákup školských pomôcok, na nákup kozmetických prípravkov, liekov, na nákup lepšej stravy, je dosť iluzórna. Mnohokrát, žiaľ, tieto peniaze skončia ako lepší príjem pre rodičov v alkohole a cigaretách a, žiaľ, často končia v rukách úžerníkov. Čiže predstava, že týmito peniazmi pomáhame práve tým deťom a my teraz tým deťom chceme zobrať peniaze, je veľmi iluzórna a veľmi diskutabilná.
Zopakujem ešte raz, návrh tohto zákona je o tom, aby motivoval ľudí, ktorí si chcú založiť rodinu, ktorí majú rodinu, ktorí chcú mať veľa detí, aby pracovať a študovať sa oplatilo. Rád by som zareagoval aj na vystúpenie pána poslanca Mihála a na jeho pripomienku o osemnástich rokoch, veľmi jednoducho to, to skrátim, dostal som veľa mailov a veľa návrhov presne rovnakého znenia, ako ste vy povedali v ostatných týždňoch alebo dňoch po podaní tohto návrhu zákona. Myslím si, že je to naozaj inšpiratívny návrh, treba o tom diskutovať, ako by to vyzeralo, keby sme naozaj explicitne napísali do zákona, že naším záujmom je, aby príspevky dostávali rodičia, ktorí obidvaja majú 18 rokov. Vtedy je, myslím, čas zakladať rodinu a starať sa o svoju rodinu.
Otvorí to ale mnoho iných otáznikov, a nechcem teraz o tom do detailu hovoriť. Pán poslanec Bublavý hovoril o tom, že prečo to predkladáme teraz, prečo sme to nepredkladali v minulosti alebo, respektíve, keď sme to predkladali, pán poslanec Kaník to predkladal aj v predchádzajúcom období, to nezískalo podporu. Chcem na záver možno povedať, že, pán poslanec, nezískalo to podporu, lebo tá diskusia bola veľmi podobná ako teraz. A zrejme veľmi podobná ako bude aj k ďalšiemu návrhu zákona. Chcem ale povedať, že to budeme predkladať vždy znovu a znovu a budeme o tom diskutovať a budeme na tento problém upozorňovať, pretože taká základná, logická spravodlivosť v tejto spoločnosti by mala existovať. Malo by napríklad platiť to, že nebude mať vyšší dôchodok ten, kto nikdy nepracoval. Dnes, keď chodíte medzi ľudí, tak budete počuť, že odpracovali desať, dvadsať, tridsať rokov, a tí, ktorí nikdy nepracovali, keďže sa im dôchodok počíta z priemernej mzdy, ho majú vyšší. To je spravodlivé? To je sociálna spravodlivosť? Malo by platiť v tejto spoločnosti, že pracovať sa oplatí, lebo dnes platí hlavne v týchto sociálne vylúčených skupinách, že pracovať sa neoplatí, lebo dávky znamenajú lepší príjem. Nemalo by platiť, že študovať sa neoplatí, lebo keď študujem, nakoniec aj tak skončím na tých istých rovnakých dávkach, ako keď neštudujem, tak načo chodiť do školy? Nemalo by platiť, že stačí mať veľa detí, lebo oni znamenajú lepší príjem, ale už ďalej neplatí, že sa treba o nich aj poriadne starať, lebo predpokladám, že to nie je naším záujmom. A určite by nemalo platiť, a o tom je aj tento návrh zákona, že je lepšie mať deti ako pracovať, lebo keď máte deti, a nepracujete, ste na tom sociálne lepšie, ako keď pracujete, lebo vtedy sa dokonca neviete ani takto postarať o svoje deti.
Dámy a páni, toľko som chcel povedať a teším sa na vaše faktické poznámky, ktorých, ako vidím, pribúda.
Ďakujem pekne.