44. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dovoľte mi, aby som teda vystúpil aj ja k vládnemu návrhu zákona o zdravotnom poistení. Ja som sa chystal včera vystúpiť aj v skrátenom legislatívnom konaní, ale potom som usúdil, že možno bude zbytočné dvakrát hovoriť veľmi podobne o skrátenom legislatívnom konaní aj o návrhu zákona. Takže ak dovolíte, zhrniem to všetko v jednom zo svojich vystúpení, a to v tomto.
Ak si pozriete ešte návrh na skrátené legislatívne konanie, prečo vlastne prerokovávame zákon o zdravotnom poistení v takomto režime, tak v odôvodnení si prečítate, že účelom návrhu zákona o zdravotnom poistení je v nadväznosti na zvýšenie sumy minimálnej mzdy na rok 2015 prostredníctvom odpočítateľnej položky zabezpečiť vyšší čistý príjem nízkopríjmových zamestnancov a tým zvýšiť ich životnú úroveň. A dôvodom skráteného konania je, že minimálna mzda sa zvyšuje s účinnosťou od 1. januára 2005, preto je potrebné prijať návrh zákona v rovnakom čase, najmä z možnosti výrazného zvýšenia ceny práce pre zamestnávateľov nízkopríjmových osôb.
To, čo som chcel povedať včera, poviem dnes v tejto chvíli, že, dámy a páni, toto nie je dôvod, prečo tento zákon prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní, a to z jednoduchého dôvodu, pretože ministerstvo zdravotníctva, ktoré je v princípe predkladateľom tohto vládneho návrhu zákona, no ale v princípe je to návrh zákona, ktorý pripravilo alebo vychádza z ministerstva financií. Jednoducho dobre vedeli, že 1. januára sa bude zvyšovať minimálna mzda, a minimálne od pracovného zjazdu strany SMER, ktorý bol začiatkom leta, veľmi dobre vedeli aj to, že vláda chce znížiť zdravotné odvody pre nízkopríjmových. Čiže myslím si, že bolo dostatok schôdzí Národnej rady Slovenskej republiky, aby sa dalo na tieto zmeny, ktoré nastanú 1. januára, pripraviť.
Odznel tu včera už aj argument – a ten by som možno zvýraznil v tejto chvíli –, že možno je to marketingový ťah, tak ako sme boli svedkami prerokovania v skrátenom legislatívnom konaní zvýšenia vianočných dôchodkov, aby teda vláda vyšperkovala tú dramatičnosť v tej chvíli, že teraz alebo nikdy, lebo nám ide o dôchodcov, tak v tejto chvíli chce vláda vyšperkovať dramatičnosť v tejto chvíli, že nám ide o nízkopríjmových ľudí, aby od 1. januára mali vyššie mzdy, lebo budú platiť nižšie odvody zo zdravotného poistenia. Ale zároveň treba ochrániť aj podnikateľov, ktorí zamestnávajú tak ľudí, ktorí majú nízke príjmy. Áno, do určitej miery to môže byť aj takáto marketingová súvislosť.
Ale tá podstata, o ktorej chce hovoriť vo svojom vystúpení viac, je niečo úplne iné, je skutočnosť, že novela zákona o zdravotnom poistení neni jedno čísielko, čísielko, ktoré sa v slovenskom zdravotníctve stalo fetišom. To čísielko je percento z priemernej mzdy v národnom hospodárstve predminulého roka, ktoré bude štát platiť za poistencov štátu do zdravotného poistenia v roku 2015. Toto číslo je fetiš. Je napísané v zákone o zdravotnom poistení ešte z čias ministra Zajaca a dosahuje hodnotu 4 % a každý rok aktuálne podľa toho, koľko sa to podarí vyjednať ministerstvu zdravotníctva s ministerstvom financií, sa to číslo upravuje.
Väčšinou sa snaží ministerstvo zdravotníctva aj ministerstvo financií dostať to číslo na čo najvyššiu úroveň, aby bolo čo najvyššie. V slovenskom zdravotníctve prežíva jeden mýtus, s ktorým sa boria všetky vlády, teraz či sú ľavé alebo pravé, to je úplne jedno. Ten mýtus je, že ak by to číslo neboli 4 % alebo, ale 5 %, všetky problémy slovenského zdravotníctva by už neboli. To je proste fetiš. To je mýtus, o ktorom možno chcem hovoriť trošku z iného pohľadu. Kolega Jožko Mihál, myslím, že veľmi dôsledne rozanalyzoval ten sociálny dopad na nízkopríjmových. Krátko sa o ňom zmienim aj ja, ale toto číslo je podľa mňa to dôležité a budem o ňom hovoriť, prečo musíme prerokovávať tento zákon v skrátenom legislatívnom konaní. A jedným dychom dodávam a skoro sa to stalo pravidlom, že novelizujeme zákon o zdravotnom poistení vždy pred schvaľovaním štátneho rozpočtu, pretože minister financií čaká do poslednej chvíle, aby vedel, že aké to percento vlastne môže byť, ako mu to vlastne vychádza v tom rozpočte. To je celá príčina podľa môjho názoru.
Ale teraz idem po poriadku a venujem sa v tejto chvíli už nie skrátenému legislatívnemu konaniu, ale samotnej novele zákona o zdravotnom poistení. Ja som si vypočul veľmi pozorne kritiku na kvalitu prípravy tejto legislatívnej normy a na to, či by sa to dalo v tom zákone lepšie zadefinovať. Každopádne sme v prvom čítaní, máme sa držať filozofie zákona.
Dámy a páni, skutočnosť, že pre ľudí s nízkymi príjmami, konkrétne podľa tohto návrhu do výšky 570 eur v hrubom mesačne, chceme uľaviť na odvodoch a zabezpečiť im tak vyšší čistý príjem, je filozoficky správne. Je veľmi netypické, aby som sa stotožňoval s návrhom strany SMER, ale chcem to v tejto chvíli povedať. Veľmi dobre si možno pamätáte moje vystúpenia v Národnej rade v tomto funkčnom období, kde opakovane hovoríme o tom hlavne pri malej rómskej reforme, o ktorej sme veľa diskutovali, takto to nazval splnomocnenec vlády, tak sa držím tohto výrazu, aby to bolo zrozumiteľné, veľa hovorili o tom, že jeden z najväčších problémov, ktorý na Slovensku máme, je zaviesť také pravidlá, aby sa pracovať oplatilo. Veľmi dôležité.
A tu prichádzate do situácie, že keďže máme pomerne košatý sociálny systém, ak si človek, ktorý poberá maximálne výhody zo sociálneho systému, lebo je dlhodobo nezamestnaný, a má všetky tie sociálne príspevky od príspevku na bývanie až po školskú dochádzku pre svoje deti – a mohol by som pokračovať ďalej – a nájde si prácu za minimálnu mzdu, tak on si to jednoducho doma prepočíta a zistí, že jemu sa neoplatí pracovať. Áno, toto je jedno také opatrenie, ktoré by malo zvýšiť rozdiel medzi príjmom pracujúcich a príjmom tých, ktorí žijú len zo sociálnych dávok a na nich špekulujú. Čiže filozoficky skutočnosť, že vláda chce zaviesť odpočítateľnú odvodovú položku od príjmu 570 až po príjem 380, alebo správne by som to povedal naopak, od 380, teda od novej minimálnej mzdy až po príjem 570 eur s tým, že progresívne sa táto odpočítateľná položka bude znižovať. To znamená, niekto, kto má len minimálnu mzdu 380 eur v hrubom, v princípe nebude platiť odvody do zdravotného poistenia, a ako mu táto mzda bude postupne narastať, stále bude prispievať menej nejakým ďalším ako rastúcim dielom do zdravotného poistenia. Áno, z tohto pohľadu táto filozofia je správna. Sme v prvom čítaní, v druhom budem hlasovať za pozmeňujúce návrhy a nejdem tu suplovať Jožka Mihála, ktorý, myslím, že vysvetlil všetky úskalia nie tohto návrhu, ale všetky úskalia riešenia, ako je tento návrh navrhnutý v zmene legislatívy.
No ale ja som z výboru pre zdravotníctvo a už sa venujem zdravotníctvu. Dobre, dámy a páni, teší ma, že vláda chce pomáhať ľuďom s nízkymi príjmami, teší ma, že vláda sa drží pravidla "pracovať sa musí oplatiť", len pre rezort zdravotníctva, skutočnosť, že sa znížia odvody pre nízkopríjmových pracujúcich do zdravotného poistenia, v praxi znamená, vyčíslili to ministerstvo financií, mínus 150 mil. eur, mínus 150 mil. eur v časti príjmu pre zdravotné poistenie, ktorý majú zabezpečiť ekonomicky aktívni občania. Faktom je, že ministerstvo financií s týmto výpadkom príjmu vo výške 150 mil. eur v návrhu rozpočtu, ktorý priniesla vláda do Národnej rady v októbri, nepočítalo. A to je veľmi dôležitá poznámka č. 1. Áno, upravovalo sa to pozmeňujúcim návrhom, k tomu sa ešte dostanem. Ale toto je veľmi dôležitá poznámka č. 1. Vo vládnom návrhu, ktorý prišiel do Národnej rady, štátneho rozpočtu, sa počíta s príjmom od ekonomicky aktívnych tak, že tam nie je započítaný predpokladaný výpadok na základe odpočítateľnej položky na zdravotné poistenie pre nízkopríjmové skupiny obyvateľov. Takže to je moja prvá poznámka.
Druhá veľmi dôležitá poznámka je, koľkože to vlastne vláda do Národnej rady doniesla, pretože sa to týka tohto zákona, peňazí za ekonomicky neaktívnych. Koľko vláda navrhla platbu za ekonomicky neaktívnych, keď chcete, poistencov štátu do verejného zdravotného poistenia? Ja o tom budem, samozrejme, viacej hovoriť pri návrhu štátneho rozpočtu, ale to číslo spomeniem už teraz. Dámy a páni, kým v minulom roku alebo v tom, ktorý žijeme, ale, samozrejme, z pohľadu rozpočtu je to už rok 2014 minulý, že kým v roku 2014 bola platba za poistencov štátu vo výške 1,204 408 800 mld. eur, tak v roku 2015 v návrhu štátneho rozpočtu je to len 1,129 986 000 mld. eur. Dámy a páni, vláda na rok 2015 navrhla za poistencov štátu platiť o 75 mil. eur menej ako v roku 2014. Toto je dôležité číslo a chcem ho povedať.
V návrhu štátneho rozpočtu to teda vyzerá asi takto, si pomôžem touto tabuľkou, ospravedlňujem sa, nepremietam (rečník zobral do rúk papier s tabuľkou, ukazujúc ho plénu), že aj keď návrh celkových disponibilných zdrojov v zdravotníctve, teda toho, čím sa platí v zdravotníctve, čím poisťovne platia zdravotníckym zariadeniam, nemocniciam a ambulanciám a čím oni platia dodávateľom za energie, platy svojim lekárom, sestrám, zamestnancom, tak tento celkový objem peňazí medziročne podľa návrhu štátneho rozpočtu mal narásť o 42 mil. eur, čiže existoval tu určitý nárast. Ale pozor! V tomto návrhu štátneho rozpočtu nebolo započítaných mínus 150 mil. eur, teda výpadok, ktorý spôsobí zavedenie odpočítateľnej položky, o ktorej dnes rokujeme. Áno, ja viem, že pán minister Kažimír mi môže v tejto chvíli povedať, že no veď nemohol to tam započítať, lebo ešte nevie, či Národná rada túto odpočítateľnú položku schváli. Ale buďme úprimní, toto je už len také politikárčenie a hranie sa. Nejde o čísla. Ja sa budem držať peňazí, ktoré bude mať zdravotníctvo budúci rok. Čiže tu je výpadok 150 mil. Ako som vám povedal, naprojektovaných v rozpočte pre zdravotníctvo v roku 2015 je v položke platba štátu za svojich poistencov, alebo keď chcete, platba za ekonomicky neaktívnych, číslo 1,129 mld., čiže o 75 mil. menej ako v tomto kalendárnom roku 2014.
Dámy a páni, ak by štát navrhol v štátnom rozpočte platbu 4 % za poistencov štátu, číslo, s ktorým prišiel pán minister Kažimír do Národnej rady, by malo byť o 102 mil. eur vyššie. Tvrdím to veľmi jednoznačne z dôvodu, že v návrhu štátneho rozpočtu sa nikde nedočítate, že by klesol počet poistencov štátu v kalendárnom roku 2015. A napriek tomu, že logicky ministerstvo financií akosi v tej hrubej knihe "návrh štátneho rozpočtu" zabudlo uviesť percento za poistencov štátu napriek tomu, ak je počet poistencov štátu rovnaký alebo približne rovnaký ako v minulom roku a poznáte priemernú mzdu v národnom hospodárstve spred dvoch rokov a poznáte konečnú sumu, ktorú chce štát zaplatiť za ekonomicky neaktívnych, tak už to nie je až taká veľká matematická otázka alebo veľký matematický rébus, aby ste vypočítali, koľkože navrhla vláda Slovenskej republiky percento za poistencov štátu. A to číslo je 3,67 %.
Dámy a páni, návrh štátneho rozpočtu nedodržiaval zákon alebo nedodržiava zákon o zdravotnom poistení, kde by toto percento malo byť na úrovni 4 %. Čiže to je moja druhá poznámka. Preto sme hovorili a určite ste to v médiách zachytili, že kumulatívne dopad opatrenia zníženia odpočítateľnej položky a ponechania percenta za poistencov štátu na úrovni 3,67 % znamená, že v zdravotníctve bude chýbať 250 mil. eur. Áno, chýba 250 mil. eur voči stavu, ak by sa neznižovala odpočítateľná položka pre nízkopríjmových a percento by bolo na úrovni 4, tak ako to predpisuje zákon.
No, dámy a páni, pokračujem ale ďalej. Treba povedať, že na výbore pre zdravotníctvo, ktorý bol 18. novembra, a preto rokujeme o novele zákona o zdravotnom poistení v skrátenom legislatívnom konaní až dnes, na výbore pre zdravotníctvo bol podaný pozmeňovací návrh, ktorý upravuje výdavky kapitoly ministerstva zdravotníctva a zvyšuje ich o sumu 151,979 012 mil., čiže týchto 151, skoro 152 mil. eur je pozmeňovacím návrhom navrhnutý, bude to v spoločnej správe k návrhu štátneho rozpočtu. Ja, samozrejme, som za tento pozmeňovací návrh hlasoval aj budem hlasovať, pretože tento pozmeňovací návrh kompenzuje to, čo schváli Národná rada, ak to schváli v novele zákona o zdravotnom poistení, teda výpadok príjmov do fondov zdravotných poisťovní zo zavedenia odpočítateľnej položky pre nízkopríjmových pracujúcich na zdravotnom poistení. No to je v poriadku.
Čiže vrátim sa do tejto svojej čarovnej tabuľky (rečník zobral do rúk papier s tabuľkou, ukazujúc ho plénu), to znamená, že pán minister Kažimír našiel 150 mil. eur a vracia nám tento výpadok, ktorý nastane v prípade, ak bude schválená novela zákona o zdravotnom poistení. Čiže tá kompenzácia je v tomto návrhu vo výške 150 mil. No ale čo s týmito 100 mil.? Treba povedať, že pán minister Kažimír je veľmi šikovný a postavil nám dobrú pascu, pretože týchto 150 mil. vkladá ako zvýšenie percenta za poistencov štátu do tejto kolónky, teda platby štátu za ekonomicky neaktívnych, teda poistencov štátu. Čiže keď som hovoril, že voči 4 % tam chýba 102 mil. eur, tak pán minister Kažimír prostredníctvom tohto poslaneckého pozmeňovacieho návrhu vkladá tu 150 mil. a dnes máte v návrhu zákona o zdravotnom poistení napísané už percento za poistencov štátu vo výške 4,16. Takže je to šikovná pasca. V tejto chvíli ako zdravotník, ktorý pôsobím v rezorte zdravotníctva, nemôžem nič iné urobiť, iba zahlasovať za 4,16, lebo však kto by sa nepotešil, že vám dávajú 150 mil. eur, to sa nedá odkomunikovať, že sa tomu netešíte. Ja sa tomu teším, len chcem povedať pánovi ministrovi, ktorý je tu za mnou, že ešte nám dlhuje 100 mil. To som chcel povedať v tejto chvíli, že keď chceme mať pokoj v dome, čistý stôl, tak sa poďme dohodnúť na tom, že pán minister ešte nech hľadá veľmi intenzívne v tajomných zákutiach ministerstva financií a v návrhu štátneho rozpočtu ďalších 100 mil. eur, nech sa toto percento za poistencov štátu upraví nie na 4,16, ale na 4,5 %. V tej chvíli sme v situácii, že štát zaplatí za svojich poistencov 4 % z priemernej mzdy spred dvoch rokov. Aj keď to bude 4,5 napísané, ale reálne zaplatí 4 a to polpercento, ktoré dá do tejto kolónky za poistencov štátu, je kompenzácia za odpočítateľnú položku pre nízkopríjmových pracujúcich na zdravotnom poistení, čo pre rezort zdravotníctva znamená mínus 150 mil. eur.
Ja chcem povzbudiť v tejto chvíli aj pána ministra Čisláka, aby to ešte nevzdával, my mu veľmi držíme palce. Tých 100 mil. by nám strašne pomohlo v rezorte zdravotníctva a hlavne by to bolo fér. Hlavne by to bolo fér, lebo viete, už pri minulom štátnom rozpočte sme o tom hovorili, že ono to ministerstvo financií s nami hraje trošku takú hru na slepú babu. Najprv nám zoberie peniaze z rezortu, navrhne veľmi zlý návrh štátneho rozpočtu, my všetci kričíme, že prosím a ešte a dajte, potom minister financií tak blahosklonne ministrovi zdravotníctva povie, no dobre, našiel som ešte niečo. To on už mal pripravené dávno, to je mi jasné. Našiel som niečo, pridávam a my sa všetci tešíme. Kričíme: "Hosana, to je skvelé, pridali nám peniaze, vybavili sme, to je dobré, to je dobré!" Ale, dámy a páni, no veď snažím sa to vysvetľovať a zopakujem to aj pri štátnom rozpočte veľmi jasne. Keď bude zavedená odpočítateľná položka pre nízkopríjmových pracujúcich, znamená to mínus 150 mil., keby štát zaplatil 4% za poistencov štátu v roku 2015, mal by tam pridať ďalších 100 mil. do tej kolónky. Skrátka, ak schválime tento návrh zákona tak, ako je napísaný, a percento za poistencov štátu bude len 4,16, ešte vždy nám chýba 100 mil. eur k stavu, aby bolo percento za poistencov štátu 4 a aby bola kompenzovaná odpočítateľná položka pre nízkopríjmových.
Dámy a páni, moja posledná poznámka je, že ja som dával veľký pozor na vystúpenie pána ministra financií pri odvolávaní predsedu vlády Roberta Fica, a tam sme si trošku vymieňali náš pohľad na oddlženie zdravotníctva, a či treba a netreba. A pán minister financií to povedal veľmi dobre. Povedal, že je ochotný diskutovať o oddlžení, je ochotný diskutovať o tom, aby bolo viac peňazí v zdravotníctve, ale najprv sa musia urobiť také opatrenia, aby sa zdravotníctvo už nezadlžovalo. A to je na ministrovi zdravotníctva, to je na manažéroch zdravotníckych zariadení. Toto je správny postoj. Chcem ale jedným dychom povedať, že verím ministrovi, že nechce dať viacej peňazí do rezortu, keď sú tu závažné podozrenia o tunelovaní verejných zdrojov v zdravotníctve. Ja tomu takisto rozumiem. To vidia všetci. Možno to nepriznajú, ale všetci si hovoria, no tak dáme tam ďalšie peniaze. A na konci dňa, na konci roku bude zdravotníctvo stále zadlžené, dlhy, zadlžovanie sa nespomalí a peniaze sa rozšafária a rozhádžu sa krížom krážom.
Tak tu by som možno využil túto príležitosť a musím povedať, že ranné vystúpenie pána prezidenta Kisku ma veľmi inšpirovalo a veľmi sa mi páčila zdravotnícka kobra. Keď sme sa dokázali dohodnúť v Národnej rade, že chceme niečo urobiť s tým, aby schránkové firmy nemohli ísť do tendrov nielen v zdravotníctve, ale vôbec vo verejnom sektore na Slovensku, tak sa poďme rozprávať o tom, že urobme zdravotnícku kobru. Ja môžem povedať za seba, že budem veľmi súčinný, a môžem prísť aj s nejakým návrhom, ale vôľa musí byť hlavne na strane vlády Slovenskej republiky. Urobme takúto zdravotnícku kobru a poďme tvrdo po tunelovaní verejných zdrojov v slovenskom zdravotníctve. Ukážme naozaj, že nám záleží na tom, aby každé jedno euro bolo maximálne využité v prospech pacientov, aby každé jedno euro bolo maximálne efektívne vynaložené, a potom, to znovu radím pánovi ministrovi Čislákovi, sa nám zdravotníkom bude aj ľahšie vyjednávať s financmi, pretože ich budeme vedieť ľahšie presvedčiť o tom, že tie peniaze, ktoré naozaj potrebujeme na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, sa naozaj aj využijú na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a nestratia sa niekde na Belize v predražených tendroch. Takže dávam takúto na záver viac-menej rečnícku ponuku, aby sme sa nápadom pána prezidenta o zdravotníckej kobre naozaj začali vážne zaoberať.
Tá moja druhá poznámka je tá, že, pán minister Kažimír, ešte raz to zopakujem, prosím, skúste ešte nájsť 100 mil. euro, a musím povedať, že budem úplne nadšený tým, ako sa nám nakoniec podarilo stabilizovať verejné zdroje v slovenskom zdravotníctve a disponibilné zdroje, ktoré slúžia na hradenie zdravotnej starostlivosti.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Mihál. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem kolegovi Viliamovi Novotnému za jeho príspevok, za jeho analýzu.
Pokiaľ ide o rozmer financovania, resp. chýbajúceho dofinancovania zo strany štátu, ja úplne súhlasím s tými číslami, ktoré predniesol. Takisto mi to tak vychádza, nech počítam, ako počítam, a to som vraj dobrý v matike, že, že tu nám niekde zostáva visieť chýbajúcich 100 mil. eur. A tiež ma ako mrzí ako poslanca Národnej rady, aj ako občana, že každý rok sa vlastne trmácame vždy pri rokovaní o štátnom rozpočte s tým, že koľko vlastne bude dávať štát za poistencov štátu. A, prepáčte, zopakujem to, čo som hovoril vo svojom vystúpení hodinovom, štát teda dáva za poistencov štátu okolo 4 % z priemernej mzdy, ale samoplatitelia a živnostníci si musia platiť najmenej 7 % v prepočte z priemernej mzdy a to je výrazný nepomer a ja chápem, že tu má byť určitá solidarita, ale tiež tá má svoje medze.
A momentálne sú práve živnostníci a paradoxne aj samoplatitelia, dobrovoľne nezamestnaní, tí, na ktorých pleciach je financovanie slovenského zdravotníctva.

Chcete reagovať? Nie. To boli písomne prihlásení poslanci. Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy sa ústne nehlási nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Keďže je 12.00 hod., vyhlasujem obedňajšiu prestávku a o 14.00 hod. sa chcú vyjadriť, sa chcú vyjadriť v záverečnom slove predkladatelia. (Reakcia podpredsedu vlády a ministra financií.)
V záverečnom slove chce vystúpiť, keďže obidvaja sa podieľajú na návrhu, takže chcú vystúpiť aj pán minister zdravotníctva, aj pán minister financií.
Takže o 14.00 hod. sa stretneme. Prajem vám dobrú chuť.

(Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

Pekné popoludnie, panie poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní druhého dňa 44. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenom rokovaní v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.
Poprosím pána ministra zdravotníctva Slovenskej republiky Viliama Čisláka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov. Pán spravodajca už, Jozef Valocký už zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Pán minister financií, chcete k rozprave zaujať stanovisko, keďže ste spolupredkladateľ? Áno.
Nech sa páči, máte slovo.

(Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 1319.)

Ďakujem veľmi pekne za možnosť prehovoriť. Naozaj moja účasť počas posledných dvoch dní rokovania Národnej rady na prerokovaní tohto bodu nie je náhodná. Vychádza z toho, že jednak som alebo rezort financií je spolu s rezortom zdravotníctva spolupredkladateľom tohto návrhu, a vychádza to aj z toho, že naozaj v spolupráci rezortov práce, rezortu zdravotníctva, rezortu financií sme spolupracovali na tvorbe nového nástroja, nástroja, ktorý má zásadným spôsobom zmeniť odvodový systém na Slovensku s nasmerovaním na plnenie cieľa lepšej a jednoduchšej zamestnanosti na Slovensku.
Totiž myslím si, že všetci sa v tejto snemovni zhodneme na jednej veci, a to je tá vec a naozaj naprieč vlád rôznych politických zafarbení vidíme na našich makroekonomických ukazovateľoch, ktorých súčasťou, samozrejme, je aj výška nezamestnanosti, že Slovensko naozaj patrí historicky a dlhodobo ku krajinám, ktoré majú problém so štrukturálnou nezamestnanosťou, problém s nízkou zamestnanosťou a problém, myslím, že s obsadením druhej priečky v tom nepríjemnom zozname podiel dlhodobo nezamestnaných na celkovom počte nezamestnaných. Máme tu naozaj tisícky ľudí, ktorí aj pod vplyvom hospodárskej krízy za posledných 6 rokov stratili prácu, to znamená nie je to len výsledkom vlastného rozhodnutia, ale výsledkom proste okolností, ktoré nastúpili zvnútra a zvonku, stratili títo ľudia prácu a ocitli sa mimo trhu práce, strácajú návyky a sú čoraz ťažšie zamestnateľní z pohľadu záujmu trhu práce o ich výkon, o ich schopnosti a znalosti.
Pravdou aj je, že nielen Slovensko, ale aj ďalšie krajiny sa musia vysporiadavať s problematikou, ktorá sa v angličtine volá tax wedge alebo daňový klin, to znamená vyššie a neférové daňové a odvodové zaťaženie nízkopríjmových skupín. Problémom je, samozrejme, aj schopnosť rekvalifikovať týchto ľudí a pripraviť ich na trh práce tak, aby boli za náklady práce, ktoré z hľadiska našej legislatívy sú povedzme minimálne, ak hovoríme o minimálnej mzde, stále z pohľadu ich užitočnosti, týchto ľudí, pre zamestnávateľov vysoké. Nachádzame sa v situácii, kde po vyše 20 rokoch fungovania nového moderného Slovenska sme sa dožili mnohých deformít, mnohých deformácií na, na trhu práce a je to výsledkom, samozrejme, aj sociálneho inžinierstva mnohých vlád. Ja uznávam a môžem prijímať aj legitímnu kritiku z pohľadu, že aj tento nástroj niektorí z vás môžu označiť za sociálne inžinierstvo. Ale chcem podotknúť, že naozaj za posledných vyše 20 rokov slovenský trh práce bol predmetom deformácií z pohľadu preferovania tých alebo iných skupín. Máme tu zamestnancov, ktorých je drvivá väčšina na trhu práce, máme tu skutočných živnostníkov, máme tu falošných živnostníkov, ľudí, ktorí boli zo zamestnaneckého pomeru vytlačení motiváciou nižších odvodov a daní do sféry živnostenského zamestnania a, samozrejme, dokonca často tlačení aj zamestnávateľmi, lebo to bolo proste fifty-fifty biznis z pohľadu toho, pre koho sa to malo javiť výhodné. To znamená, máme tu naozaj časť tzv. falošných živnostníkov, ktorí stratili ochranu, pracovnoprávnu ochranu a sú vystavení z pohľadu, z pohľadu štátu na samoživiteľstvo a s týmto osudom sa musia vysporiadavať. A zároveň na druhej strane stratil tú pracovnoprávnu ochranu a stratili ďalšie výhody, a nie, nie vždy dobrovoľne. Nie vždy dobrovoľne.
No a máme tu ďalší fenomén, a to sú eseročky alebo jednoosobové eseročky. To je fenomén, s ktorým my sa snažíme aj z hľadiska úprav v daňovom systéme vysporiadavať. To už je proste tá vyššia a sofistikovanejšia forma minimalizácie daňových a odvodových nákladov. Takže hýbeme sa v tomto trojuholníku, v tomto začarovanom kruhu a trojuholníku z pohľadu riešenia tej dilemy, koľko majú zamestnávatelia a zamestnanci zaplatiť a aké majú naproti tomu benefity prostredníctvom verejných služieb.
A máme tu ešte ďalší parameter, ktorý je z mojej polohy ministra financií dnes kľúčový, a to je konsolidácia verejných financií. To znamená, snaha nezísť z cesty, ktorej cieľom je vyvážené hospodárenie štátu z hľadiska základného bežného fungovania, pretože strednodobý cieľ, tzv. MTO, ktorý máme splniť v roku 2017 na úrovni polpercentného štrukturálneho deficitu, neznamená nič iné, len to, že štát by mal z hľadiska plnenia svojich základných funkcií hospodáriť vyrovnane. A myslím si, že sme z hľadiska aj mentalitného nastavenia Slovákov z hľadiska konsenzu ku členským krajinám eurozóny sa dohodli, že toto je správna cesta. Jej taktovanie, jej časovanie môže byť predmetom diskusií a vidíme, tieto diskusie sú vyvolané aj v ďalších krajinách, oveľa väčších a vplyvnejších krajinách eurozóny. Ale pravdou je, že odpoveďou, odpoveďou kľúčových hráčov, ekonomických lídrov v jednotlivých krajinách eurozóny bola zhoda o tom, že toto je liek na odpoveď krízy, dlhovej krízy krajín, krízy finančného sektoru a krízy, ktorá sa dnes prenáša a je reálne prítomná v Európe do formy sociálnej krízy z pohľadu počtu 16 mil. nezamestnaných, ktorí tu pred krízou neboli.
Chcem len podotknúť a všetci to určite alebo mnohí z vás to určite dobre viete, že celé roky Slovensku je odporúčané od Európskej komisie, od OECD, od Medzinárodného menového fondu, aby sme sa zaoberali vysokým odvodovým zaťažením nízkopríjmových skupín. A nie je to úloha, ktorú sme dostali proste zvonku a ktorú vytrvalo prehliadalo niekoľko vlád. Je to z pohľadu, z pohľadu vlády, ktorá má zodpovednosť za, za kvalitu života ľudí v tejto krajine, v tomto čase správne rozhodnutie, pretože aj v roku 2014 vidíme efekty možno riskantného rozhodnutia, ale nakoniec rozhodnutia vlády, ktoré sa rozhodlo v roku 2014, nepokračovať v štrukturálnej konsolidácii, ale máme tu v roku 2014 naozaj fiškálnu expanziu. Ale máme tu aj odpoveď na túto fiškálnu expanziu. V roku 2014 sa nám po dlhých rokoch prebudila domáca spotreba, v roku 2014 sa nám po dlhých rokoch prebudili súkromné investície, ktoré pomáhajú lepšej kvalite ekonomického rastu v tejto krajine, ktorej nominálne čísla sú naozaj veľmi slušné, možno môžte povedať, že sú slabé v porovnaní s predkrízovým obdobím, ale sú veľmi slušné v pokrízovom období aj v porovnaní s ďalšími krajinami eurozóny, ale aj v porovnaní s krajinami nášho, nášho priestoru strednej Európy a Višegrádskej štvorky.
A tu neprišlo, to nie len proste náhoda, nie je náhoda, že dva-tri štvrťroky za sebou sa nám darí udržiavať ekonomický rast, domácu spotrebu v situácii, keď náš kľúčový obchodný partner Nemecko má problémy. Sú dokázateľné, neprejavili sa zatiaľ na trhu práce Nemecka ale, ale prejavili sa v strate, v malých stratách zahraničného dopytu a v oslabení priemyselnej výroby v tejto krajine. Napriek tomu, napriek tomu, že tu máme empirické zistenia, že takéto ochladenie ekonomické sa po niekoľkých mesiacoch, po štyroch až piatich mesiacoch dostavujú z Nemecka aj na Slovensko, v tomto prípade, v tomto roku sa tak nestalo. A prečo sa to tak nestalo? Pretože nám podarilo oživiť domácu spotrebu. A my v tejto situácii chceme v tejto politike pokračovať aj budúci rok a to je jeden z dôvodov, prečo sme sa v lete rozhodli politicky oznámiť a následne veľmi usilovne sme sa rozhodli pracovať na návrhu, ktorý dnes vidíte v legislatívnej podobe.
Zaznelo tu mnoho kritiky z pohľadu legislatívnej čistoty, z hľadiska toho, že tento zákon je prijímaný v skrátenom legislatívnom konaní. Tu musím odpovedať mnohým právnym puristom, že sú falošní z pohľadu toho, z pohľadu toho, čo sa tu dialo počas minulých vlád. Ja poznám názor pána poslanca Kadúca, že to, že sa tu dialo v minulosti, sa tu nemusí diať aj, aj v ďalšom. Ale ja naozaj považujem nástroj skráteného legislatívneho konania ako jeden z nástrojov, ako dostať do, do právne účinnej a platnej podoby také, také legislatívne zámery, kde, kde rýchlosť času má prednosť pred, pred dlhodobými, často aj politickými debatami.
Pán poslanec Mihál správne spomenul, že už v lete rezort financií publikoval a zamestnávateľom, kľúčovo zamestnávateľom začiatkom septembra predstavil model tohto opatrenia. My sme, samozrejme, potrebovali na konkrétnych číslach predstaviť opatrenie v podobe, ako by malo a mohlo fungovať. Ja si, myslím si, že aj návrh pozmeňovacích návrhov, s ktorými niektorí poslanci prichádzajú, sú dôkazom toho, že pre nich táto téma nie je nová. Verejná diskusia o odpočítateľnej položke trvá niekoľko mesiacov. Tento legislatívny návrh sa vo svojej filozofii v zásade neodlišuje od zverejneného návrhu, v technických detailoch je možno dotiahnutý a ide, ide ďalej, ale to už je kompetencia kľúčovo tých ľudí, ktorí, ktorí zodpovedajú za, v danom prípade za zdravotné, za zdravotné odvody ako také. Chcem podotknúť, že príčinou toho, prečo je to v tejto zrýchlenej podobe, je rezort financií, priznávam tú zodpovednosť, beriem na seba a ten dôvod je, je snáď veľmi pochopiteľný. Nemusíte s ním súhlasiť, ale my sme naozaj do poslednej chvíle nevedeli zodpovedne nastaviť parametre z pohľadu toho, aby sme splnili ciele fiškálnej konsolidácie. To znamená, my sme naozaj čakali na posledné dáta z makroekonomického vývoja, na posledné dáta zverejnené Štatistickým úradom vývoja rastu našej ekonomiky, ale aj štruktúry našej ekonomiky za tretí štvrťrok tohto roku.
Viete, že sme upravovali našu makroekonomickú prognózu aj na budúci rok, pretože obdobie, v ktorom žijeme, nie je stabilné. Ani prostredie, v ktorom žijeme, nie je stabilné. Takže za týmto váhaním nebola neznalosť a neschopnosť, ale, ale zodpovednosť z pohľadu toho, aby sme boli schopní sa postaviť za návrh, ktorý sme schopní zaplatiť, na ktorý máme fiškálny priestor, bez toho, aby sme ohrozili trajektóriu splnenia základného cieľu, a to je vyrovnaného rozpočtu v roku 2017. A parametre, ktoré máte dnes na stole, tomuto zodpovedajú. Určite si všimli, že pôvodný návrh rátal v podstate s pásmom, s platovým pásmom uplatňovania tejto položky od sumy 380 do úrovne asi 500 eur, ale naozaj posledné čísla a konkrétny technický návrh tam umožnil v podstate za tie isté peniaze alebo za objem podobných peňazí, podobnej sumy peňazí predstaviť návrh, ktorý toto pásmo rozširuje až do úrovne 570 eur.
Prečo tu hovoríme o týchto, o týchto pásmach? Nie je to len tak, ako pán poslanec nás obviňuje z teatrálnosti alebo z nejakých divadelných úspechov. Kľúčový zámer je to, aby sme odpočítateľnú položku nenastavili veľmi strmo, o tej strmosti tej krivky sa môžme, môžme baviť, či je dostatočná, alebo nie je dostatočná, ale pravdou je, že ak máme minimalizovať reálne hroziace škody z pohľadu manipulácií a špekulácií, tak ako ich aj pán poslanec Mihál označil ako za možné, ja ich považujem za, za prípustné a možné, nie za prípustné, za možné, ale tým, že sme natiahli to pásmo až do 570 eur a ten rozdiel po eurách sme v podstate, sme, sme zväčšili, tak, tak z tohto pohľadu sme sa snažili minimalizovať špekulatívne zámery zamestnávateľov možno vo vzájomnej výhodnej hre aj so zamestnancami. Tento jav sa úplne vylúčiť nedá, ale áno, tým, že to pásmo je čoraz, čoraz širšie, sa dá čoraz viac minimalizovať. Mali sme na výbore pre financie a rozpočet dvakrát debatu k tejto téme, v podstate sme predbehli legislatívnu podobu zámeru, bavili sme sa k filozofii.
Ja vnímam aj odlišné koncepty, nechcem ich teraz označovať za, za elitárske prístupy, chcem ich označiť za príspevok k debate a chcem snáď odpovedať na niektoré zdesené otázky. Prečo sa napríklad odpočítateľná položka neuplatnila v sociálnom systéme, na sociálnych odvodoch? Možno by to bolo férovejšie z pohľadu toho, že tí, ktorí by platili nižšie alebo žiadne odvody, by tým pádom mali menšie výhody zo sociálneho systému, lebo v sociálnom systéme by sa to dalo pomerne nastaviť. Prekážka je však veľmi technická a veľmi jednoduchá. Pri sociálnych odvodoch nemáme zatiaľ funkčný systém ročného zúčtovania. Keďže ho nemáme funkčný, museli by sme ho nahradiť obrovskou byrokratickou obštrukciou, ktorou by sme, samozrejme, znehodnotili cieľ tohto nástroja a znechutili by sme ja zamestnancov a zamestnávateľov, pretože by sme ich museli vystaviť obrovskej administratívnej štrapácii, ak to tak ľudovo nazvem.
Viete, že aj zúčtovanie, ročné zúčtovanie zdravotných odvodov prešlo svojimi detskými chorobami a pôsobilo ako výbuška, ako rozbuška pri rokovaniach so zamestnávateľmi, pretože ich to veľmi zaťažovalo. Vieme, že ročné zúčtovanie zdravotných poisťovní sa podarilo dostať na sofistikovanú úroveň elektronickej komunikácie a relatívne malého administratívneho zaťaženia, a preto sme sa rozhodli urobiť toto opatrenie v priestore zdravotného poistenia, aj keď sme vedeli, že zase vytvárame iné riziká, ktoré tu zase pomenoval pán poslanec Novotný, a veľmi citlivo, verte mi, na tieto riziká reaguje aj pán minister zdravotníctva Čislák, takisto jeho predchodkyňa alebo kolegovia z rezortu zdravotníctva a zo zdravotných poisťovní.
Inak podráždený hlas zdravotných poisťovní je prítomný na verejnosti aj teraz, ale treba si vyložiť obsah tejto podráždenosti a ciele, ktoré touto kritikou zdravotné poisťovne nastoľujú. Chcem vás ubezpečiť, že technické riešenie je vám predstavené aj na základe úzkej komunikácie so zdravotnými poisťovňami. Ak hovoríme o zdravotnom poistení, tak sa snáď zhodneme na tom, že zdravotné poistenie je naozaj fakticky daňou, je solidárnou daňou na rozdiel od sociálnych odvodov, kde ten systém, systém je postavený viac na alebo sčasti aj na zásluhovosti, teraz by som už ani nehovoril viac na zásluhovosti, ale sčasti na zásluhovosti. Preto tento nástroj použitia v zdravotných odvodoch sa nám zdá jednoduchší a zrozumiteľnejší. Ak hovorím technickým jazykom, tak, samozrejme, nemôžem, nemôžem opomenúť ale tie kľúčové ciele, ktoré tento nástroj má a môže, môže plniť.
Naozaj sa nám v kombinácii so zavedením odpočítateľnej položky podarilo zaviesť a realizovať historické zvýšenie minimálnej mzdy. Ja viem, že pre časť politického spektra je téma minimálnej mzdy veľmi citlivá. A veľmi. A je proste predmetom pravidelných debát medzi ľavicou a pravicou a je dokonca predmetom aj, aj často napätej komunikácie medzi jednotlivými rezortmi všetkých vlád, lebo rezorty financií majú zväčša iný názor na to ako, ako rezorty práce aj na Slovensku, ale aj v zahraničí. Pravdou ale je, že historicky asi prvýkrát sa rezort financií postavil za nárast tejto minimálnej mzdy o 8 %. A vysvetlím aj prečo. Pretože, pretože v kombinácii s odpočítateľnou položkou tento nárast znamená skutočný, zmysluplný a signifikantný nárast čistého disponibilného príjmu nízkopríjmových zamestnancov, ktorý, samozrejme, má pozitívny následný dopad na domácu spotrebu, pretože pri tejto kategórii ľudí je relatívne nízka sporivosť. Z tohto pohľadu to je pozitívne a prospešné pre maloobchodné tržby pre rozvoj služieb, pre rozvoj živnostníctva, pre, pre trhovú ekonomiku ako, ako takú.
Tento systém v kombinácii s ďalším opatrením, ktorý môžme nazvať medzitrh práce alebo, alebo odborne súbeh práce a poberania dávky, znamená zásadnú motiváciu pre ľudí, ktorí sú schopní pracovať, ale pri mzde, ktorá možno zodpovedá a možno aj právom zodpovedá ich schopnostiam, je pre nich ťažké odtrhnúť sa od dávok, ktoré im nezabezpečujú vysokú kvalitu života, ale zabezpečuje im prežitie. Čiže kombinácia týchto opatrení vzďaľuje v podstate ten minimálny čistý disponibilný príjem takéhoto človeka od dávok, ktoré, na ktoré má automaticky z hľadiska legislatívy nárok, čo podľa nás naozaj zlepšuje atraktivitu schopnosti zamestnanca a ochoty zamestnanca takýchto ľudí a takéhoto človeka.
Pravdou aj je, že rekordné zvýšenie minimálnej mzdy a možné navýšenie nákladov práce je minimalizované alebo je v podstate úplne vynulované kombináciou odpočítateľnej položky a navýšenia tejto mzdy, pretože, poviem vám čísla, keby, keby sme navýšili minimálnu mzdu o 8 % bez odpočítateľnej položky, tak čistý príjem zamestnanca by stúpol o 20 eur a náklady, náklady práce by zvýšili sa o vyše 30 eur. Ak to skombinujeme s týmto opatrením, nárast čistej mzdy bude o 32 eur a náklady práce budú totožné s nákladmi práce na človeka s minimálnou mzdou, ktoré majú aj zamestnávatelia aj dnes. Z tohto pohľadu je to významné opatrenie a najviac sa odzrkadľuje naozaj na úrovni minimálnej mzdy.
Ale ak si pozriete distribúciu dopadov tohto nástroja na zamestnancov a zamestnávateľov v tých ďalších pásmach mzdy, medzi 380 eurami a 570 eurami, tak ten väčší pozitívny dopad je na náklady práce, teda má z nich väčší profit, väčší benefit zamestnávateľ ako taký. Celková distribúcia je 49 % : 51 %, 49 % v prospech zamestnancov, to znamená, povieme, zo 150 mil. eur, o ktorých hovoríme, cca 74 mil. v prospech zamestnancov, o toľko viac peňazí zostane vo vreckách nízkopríjmových zamestnancov a 51 %, cca 76 mil. eur v prospech zamestnávateľov. Samozrejme, že tá opäť distribúcia a adresnosť rozdelenia týchto peňazí nie je plošná, ale smeruje k zamestnávateľom, ktorí zamestnávajú takýto typ zamestnancov, čiže nie je to plošný benefit. A tu si myslíme, že je to, že je to fér, a z tohto pohľadu očakávame aj od pravice, že vie pomenovať, lebo keď hovoríme o druhej strane, ak prichádzame s návrhmi, ktoré zvyšujú daňové zaťaženie alebo zvyšujú objem daní, ktoré plynú do štátu, tak som predmetom kritiky z pohľadu toho, že berieme peniaze z ekonomiky. Ale v danom prípade 150 mil. eur v podobe fifty-fifty v prospech zamestnancov a zamestnávateľov vraciame do ekonomiky. Takže predpokladám, že predstavitelia pravice majú dosť priestoru na to, aby vedeli povedať, ako vedia firmy tieto peniaze využiť. A my tvrdíme, že tieto peniaze využijú buď kľúčovo na to, čo chceme, na zvýšenie zamestnanosti, na tvorbu nových pracovných miest, možno aj na zvýšenie platov, aj to je proste možné, čo je zase pozitívne pre ekonomiku ako takú, alebo na investície, na zvýšenie konkurencieschopnosti, ktoré je takisto potrebné kľúčovo v oblastiach, o ktorých hovoríme, ak hovoríme o firmách, ktoré zamestnávajú nízkokvalifikovaných ľudí, tak kľúčovo ide o oblasti, ktoré nie sú veľmi konkurencieschopné a potrebujú investície na to, aby vedeli súťažiť.
Čiže toto je popis, popis cieľov, na ktorých sa snáď zhodneme. Na nástroji, som pochopil, sa nezhodneme a neviem, do akej miery je to predmet racionálnej kritiky a do akej miery je to len politická póza so snahou odlíšiť sa. Ja som ochotný veriť, že vo väčšej miere je to, je to odborná kritika z pohľadu videnia nástrojov, ktoré majú sa uplatňovať na trhu práce, z pohľadu toho, čo je efektívnejšie, čo je lepšie a čo je dlhodobo udržateľnejšie. Ja len s plnou vážnosťou prehlasujem, že tento nástroj neohrozí udržateľnosť verejných financií, že má pomôcť lepšej kvalite a štruktúre ekonomického rastu, má pomôcť zamestnanosti a na konci dňa, lebo to všetko vám môže znieť tak technicky a odtrhnuté od ľudí, má pomôcť k zlepšeniu životnej úrovni ľudí, ktorí nie vždy z vlastnej viny boli, sa ocitli mimo trhu práce a častokrát s tragickým dopadom aj na osud ich rodín.
Poznáte ma z pohľadu toho, ako rezort financií posledné roky je schopný akceptovať kritiku a je schopný nechať priestor podieľať sa na svojich návrhoch aj opozíciu, aj odbornú verejnosť. Ja si myslím, že som to naposledy dokázal a zase raz dokázal aj pri novele zákona o dani z príjmov, kde prešlo mnoho pozmeňujúcich návrhov aj z lavíc opozičných poslancov. To isté platí aj pri tomto návrhu, aj keď, samozrejme, nemôžem, nemám posledné slovo, lebo posledné slovo má minister zdravotníctva ako predkladateľ zákona, ktorý mu z hľadiska kompetencií patrí. Chcem len podotknúť, že napriek kritike, ktorá sa nepočúva dobre, samozrejme, najvyšším cieľom je prijať opatrenie, ktoré nemá technické chyby a ktoré má splniť, maximálne splniť ciele, na ktoré je nastavené. Z tohto pohľadu aj napriek krátkosti času prijmeme každé opatrenie, ktoré a každý návrh, ktorý má, má hlavu a pätu a má zmysel a naozaj odhaľuje a odhalí technické problémy, ktoré sa v legislatíve vytvoriť mohli.
Z pohľadu slušnosti musíme povedať aj to, že počas rozpravy som asi - nie veľmi verný svojej častej racionálnosti a schopnosti prijímať aj kritické názory - porušil rokovací poriadok a prerušil som príspevok pána poslanca Mihála, za čo sa ospravedlňujem aj vtedy predsedajúcej pani podpredsedníčke Národnej rady, za to, že ma musela riešiť, a ospravedlňujem sa z hľadiska formy aj pánovi poslancovi Mihálovi, lebo som porušil rokovací poriadok. Naozaj sa za to verejne ospravedlňujem.
Z pohľadu obsahu mojej kritiky musím pomenovať, prečo sa tak stalo, a to je náš taký permanentný spor s pánom Mihálom, pretože ja ho mám ako uznávaného odborníka v odvodových systémoch, ale veľkého aj propagátora týchto systémov, samozrejme, aj na verejnosti, čomu sa venuje a čo považujem za misionársku činnosť. Máme odlišný názor ale na to, čo z pozície ústavného činiteľa môžeme hovoriť a čo máme hovoriť, pretože on tvrdí, že odhaľuje chyby, a stojí si za tým, mali sme potom aj osobný rozhovor, ja tvrdím, že chodí po zábradlí z pohľadu toho, že ak pomenúva možné správanie mimozákonné, podotýkam, mimozákonné až nezákonné správanie ľudí a podnikateľov a zamestnávateľov a právnických osôb a firiem, že sa zahráva s ohňom, pretože môže, možno nechtiac, dávať návod na takéto správanie. To bol dôvod, prečo, prečo som v danom momente sa vyjadril ako vyjadril, a myslím, že v tomto spore, na ktorý snáď máme názor, budeme aj ďalej pokračovať a som len ochotný uznať jeho argumentáciu, že to nerobí s vedomím toho, aby šíril takúto informáciu, ale s ohľadom alebo s cieľom na to, aby takýmto veciam zabránil.
Čaká nás ešte rokovanie výborov a potom druhé čítanie. Chcem vás len úplne na záver požiadať, aby ste boli schopní akceptovať, že toto opatrenie je súčasťou ďalších opatrení, pomenoval som ich tu, medzitrh práce, to znamená súbeh dávky a mzdy, nárast minimálnej mzdy a zavedenie odpočítateľnej položky na zdravotné odvody a že táto kombinácia týchto troch opatrení naozaj nemá len svoje politické hľadisko, alebo tak ako tu niekedy bolo sarkasticky pomenované, mediálne hľadisko, ale že tým kľúčovým naším zámerom je reagovať na najväčší problém našej ekonomiky, a to je dlhodobá a štrukturálna nezamestnanosť nízkokvalifikovaných pracovníkov na našom trhu práce.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán minister.
Pán minister zdravotníctva Čislák, nech sa páči, máte slovo. (Reakcie z pléna.)
Pán spravodajca, nech sa páči. Nie. Dobre. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalej budeme pokračovať v prerušenom rokovaní v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o dani z motorových vozidiel (tlač 1122). Rokovanie o tomto bode sme prerušili v stredu 22. októbra 2014 v druhom čítaní po rozprave s tým, že k nej zaujal stanovisko navrhovateľ minister financií Peter Kažimír a spoločný spravodajca z výboru pre financie a rozpočet poslanec Jaroslav Demian, ktorých prosím, aby zaujali miesta pre nich určené.
O slovo sa prihlásil pán podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír.
Nech sa páči.

(Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1122.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. Vzhľadom na odloženie hlasovania o tomto návrhu zákona z programu 39. schôdze Národnej rady je potrebné vykonať zmenu účinnosti celého zákona k 1. januáru 2015 a s tým súvisiace zmeny, ktoré sa týkajú úpravy rozpočtového určenia mínusu dane z motorových vozidiel vrátane zmeny termínu posledného odvodu tejto dane do rozpočtu samosprávnych krajov z decembra tohto roku na január 2015.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi opätovne vás požiadať o podporu pre prijatie a schválenie predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem.

Panie poslankyne, páni poslanci, vystúpením pána ministra sa podľa § 35 ods. 6 zákona o rokovacom poriadku otvára rozprava znova. Pýtam sa pánov poslancov, kto sa hlási do rozpravy ústne. Pán poslanec Demian a pán poslanec Blanár. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pán poslanec Demian, pán spravodajca, máte slovo.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predniesť pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1122).
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny:
K čl. I
1. V čl. I doterajšom § 11 ods. 3, 4 a 6 sa za slová "predpokladaná daň" vkladajú slová "u jedného správcu dane".
2. V čl. I doterajšom § 11 odsek 12 znie:
"(12) Preddavok na daň platí daňovník tomu správcovi dane, ktorý je miestne príslušný k 1. januáru zdaňovacieho obdobia, spôsobom podľa osobitného predpisu." S odkazom na poznámku pod čiarou č. 11. (Pozn. red.: správne má byť 18.)
3. V čl. I doterajší § 14 vrátane nadpisu znie:
"§ 14 Správa dane
(1) Správu dane vykonáva správca dane, ktorým je daňový úrad miestne príslušný podľa miesta evidencie vozidla k 31. decembru predchádzajúceho roka. Ak ide o daňovníka podľa § 3 písm. e), správcu dane vykonáva daňový úrad miestne príslušný podľa sídla zamestnávateľa. Ak vznikne daňová povinnosť počas zdaňovacieho obdobia, správu dane vykonáva daňový úrad miestne príslušný ku dňu vzniku daňovej povinnosti. Na zmenu miestnej príslušnosti počas zdaňovacieho obdobia sa neprihliada.
(2) Ak nemožno určiť miestnu príslušnosť správcu dane podľa odseku 1, postupuje sa podľa osobitného predpisu. 20)
(3) Pri zmene miestnej príslušnosti sa na účely vrátenia daňového preplatku na dani, vymáhania daňového nedoplatku na dani a vyrubenia úroku z omeškania na dani považuje sa za správcu dane ten daňový úrad, u ktorého preplatok na dani alebo nedoplatok na dani vznikol. Pri zmene miestnej príslušnosti je na uloženie pokuty príslušný ten správca dane, ktorému malo byť daňové priznanie podané.
(4) Na správu dane sa vzťahuje osobitný predpis. 21)
4. V čl. I poznámka pod čiarou k odkazu 20 znie:
"20) § 7 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 331/2011 Z. z."
Odôvodnenie k týmto prvým štyrom bodom pozmeňujúceho návrhu:
Z dôvodu plynulého prechodu na nový zákon o dani z motorových vozidiel sa navrhuje zachovať spôsob zúčtovania zaplatených preddavkov na daň spolu s podaním daňového priznania k tejto dani za celé zdaňovacie obdobie tak, ako bol zavedený zákonom č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach.
5. V čl. I doterajšom § 16 ods. 3 sa slová "30. novembri 2014" nahrádzajú slovami "31. decembri 2014".
Ďalšie pozmeňujúce návrhy sú k článku II
6. Doterajší článok II znie:
Čl. II
Zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov v územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 171/2005 Z. z., zákona č. 479/2009 Z. z., zákona č. 38/2011 Z. z., zákona č. 548/2011 Z. z., zákona č. 463/2013 Z. z. a zákona č. .../2014 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 3 sa číslo "21,9" nahrádza číslom "29,2."
2. Za § 7d) sa vkladá § 7e), ktorý znie:
"§ 7e)
Daňové úrady rozdelia, poukážu výnos dane vyšším územným celkom podľa § 3 v znení účinnom od 01. januára 2015 prvýkrát v januári 2015."
Odôvodnenie:
Ide o legislatívno-technickú úpravu vyplývajúcu z už prijatej novely zákona 564/2004 Z. z. na októbrovej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďalšie pozmeňujúce návrhy sú k čl. III.
7. V doterajšom čl. III doterajší bod 9 znie:
9. Za § 104h sa vkladá § 104i, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 104i) Prechodné ustanovenia k úpravám určeným od 01. januára 2015
(1) Správca dane poslednýkrát poukáže výnos dane z motorových vozidiel podľa doterajšieho predpisu vyššiemu územnému celku za mesiac december 2014 do 15. januára 2015.
(2) Daň z motorových vozidiel podľa doterajšieho predpisu vrátane pokuty a úroku z omeškania vzťahujúcich sa k tejto dani a preddavok na túto daň z motorových vozidiel zaplatené po 31. decembri 2014 sú príjmom štátneho rozpočtu.
(3) Výnos cestnej dane vyberanej daňovými úradmi vrátane výnosu z pokuty a sankčného úroku vzťahujúcich sa k tejto dani je po 31. decembri 2014 príjmom štátneho rozpočtu, pričom ustanovenie § 103 ods. 4 sa od 01. januára 2015 neuplatňuje."
Ďalšie pozmeňujúce návrhy sú k čl. VI.
8. V doterajšom čl. VI sa vypúšťajú slová: "01. decembra 2014 okrem čl. I. § 1 až 15 a § 16 ods. 1 a 2, čl. II, čl. III bodov 1 až 5 a 7, 8, 10 a 11 a čl. IV a V, ktoré nadobúdajú účinnosť".
Odôvodnenie:
V nadväznosti na odloženie hlasovania o návrhu zákona na mesiac november a s tým súvisiacu zmenu účinnosti zákona k 01. januáru 2015 sa navrhujú úpravy dátumov, ktoré sa týkajú zmeny rozpočtového určenia výnosu dane z motorových vozidiel vrátane príslušenstva tejto dane, ako i výnosu cestnej dane vrátane výnosu z pokút a sankčných úrokov k nej sa viažucich, vrátane zmeny dátumu posledného odvodu výnosu dane z motorových vozidiel za mesiac december do 15. januára 2015.
V nadväznosti na vyššie uvedené pozmeňujúce návrhy je potrebné body 9 a 10 spoločnej správy vyňať zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie.
Na záver ešte chcem vás informovať, kolegyne, kolegovia, že som spolu s ďalšími dvoma poslancami stiahol podpis spod pozmeňujúceho návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Petrák, takže o tomto návrhu pri hlasovaní už nebudeme hlasovať.
Ďakujem.