44. schôdza

Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, vážená predsedníčka alebo predsedajúca, dovoľte, aby som sa vyjadril k tomuto skrátenému legislatívnemu konaniu. Ja samozrejme potom v rámci rozpravy už k samotnému návrhu zákona budem dlhšie hovoriť a budem hovoriť viacej k meritu veci, ale dovoľte mi zopár poznámok, prečo zásadne nesúhlasíme s takýmto spôsobom uvedenia takéhoto dôležitého zákonu. No v prvom rade nám strašne vadí, že toto, ako to narýchlo robíte, predkladáte tento taký zásadný zákon, svedčí o tom, že odmietate a nedávate čas na vecnú diskusiu, aj keď síce je pravdou, že na túto tému som s ministrom financií dosť dlho debatoval na výbore pre financie a rozpočet a si myslím, že nestačí len toto, ale k tomuto sa musia vyjadriť aj podnikatelia, aj dotknuté organizácie, nezávislé inštitúcie a mnoho, mnoho, mnoho iných, iných ľudí, ktorí majú čo vlastne povedať k tomuto.
Ono to neni také jednoduché, ako sa to zdá, pretože ak prijmeme tento zákon, tak bude mať veľmi veľa nedozerných následkov, ktoré, bude vlastne musieť sa s tým vysporiadať svojím spôsobom aj nejaká ďalšia vláda, a to hovorím napríklad, že keď dáte nejakú, nejaký verejný statok, v tomto prípade zdravotné poistenie určitej, vybranej skupine ľudí zadarmo, tak bude ťažko pre akúkoľvek vládu povedať, tak viete čo, my vám to teraz zoberieme, čo vám dal SMER. To hovorím ako príklad, hej? Je tam samozrejme strašne veľa vecí a určite zásadná ďalšia vec je, že tento zákon vlastne bude mať následok prehĺbenia deficitu verejných financií. Zdôrazňujem, prehĺbenia deficitu verejných financií, pretože vláda predložila rozpočet, ktorý mal byť do 2 % deficitu, a týmto sa prehĺbi deficit verejných financií. A samozrejme potom je diskutabilné, aké vlastne národohospodárske škody vznikajú, keď sa zvyšujú výdavky štátu, keď sa prehlbuje deficit týmto zákonom. Samozrejme, teraz som to povedal ironicky, pretože následkom tohto zákona bude hlbší deficit verejných financií. Bodka.
Dovoľte mi ešte, pán minister, vy ste citovali, citovali odôvodnenie a v tom odôvodnení, nechcem ho opakovať, ale ja len poviem, že odôvodnenie bolo v tom, že od 1. januára sa zvyšuje minimálna mzda, od 1. januára 2015 sa zvyšuje minimálna mzda. A vy ste nevedeli, že každý rok sa zvyšuje minimálna mzda? Ja sa len pýtam, nevedeli ste o tom? Však všetci o tom vieme. Tak každý rok sa zvyšuje minimálna mzda, my, samozrejme, máme rozdielne názory. Niekto, že o koľko, čo a ako, alebo mal by, ale sa zvyšuje. Jednoducho to neni nepredvídateľná okolnosť, jak vianočné dôchodky. Sme mali zase skrátené legislatívne konanie a vy ste nevedeli, že budú vianočné dôchodky? Však každý vedel, že budú vianočné dôchodky.
Takže to je nič nového, ale čo ma zaujalo v tom odôvodnení, že sa zvyšuje teda tá minimálna mzda, je teda potrebné rýchlo pripraviť nejaký zákon, pretože by hrozili štátu značné hospodárske škody, vyplývajúce najmä z výrazného zvýšenia ceny práce pre zamestnávateľov nízko príjmových skupín a s ním súvisiace hroziace prepúšťanie, rastom nezamestnanosti a hospodárskymi ťažkosťami podnikov. Tak tu musím povedať, že to je strašná irónia, pretože vždycky SMER tvrdil, že zvýšením minimálnej mzdy alebo ceny práce sa vlastne (povedané so smiechom) nič nedeje, že to je len v prospech. Vy ste vlastne explicitne povedali, že keď neadekvátne zvýšite cenu práce, tak jednoducho poškodzuje to priamo podnikateľské prostredie a hrozí to, hroziac prepúšťaním, rastom nezamestnanosti a hospodárskymi ťažkosťami podnikov.
Takže v každom prípade, vrátim sa, vrátim sa k tomu, k tomu meritu veci, tam bude veľa problémov, proste je to nedomyslené, diskriminujete ostatných ľudí, iné príjmové skupiny, zvyšujete deficit. Ja samozrejme chápem, že ste prišli so sociálnym balíčkom a ktorý ako, nehnevajte sa, ale ja to poviem otvorene, čo sa týka toho sociálneho balíčku, proste ten sociálny balíček je zmes populizmu a opíjanie rožkom ľudí. Ale samozrejme, potom budem v rozprave k meritu veci, poviem, že čo je, čo je problém s tými zdravotnými odvodmi.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán kolega, v plnej miere súhlasím s tebou a hoci viem, že to nie je chyba terajšieho ministra, ale v každom prípade to, že tento návrh je tu v skrátenom legislatívnom konaní, poukazuje fakt na to, na čo si aj poukázal s tým, že si citoval z dôvodovej správy, že to nie je koncepčný návrh, ale len populistický. A práve kvôli tomu ako skrátené v legislatívnom konaní by to nemalo čo hľadať. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ivan, pomenoval si to, s čím som rozmýšľal, či vystúpiť aj ja, že jediný relevantný a uvedený dôvod pre skrátené legislatívne konanie o tomto návrhu zákona sú podľa samotnej vlády Slovenskej republiky hroziace hospodárske škody z dôvodu zvýšenia minimálnej mzdy. Tak ja som na jednej strane tiež vďačný, že konečne to priznali, že z opatrení, ktoré táto vláda schvaľuje, hrozia štátu značné hospodárske škody. Na druhej strane podotýkam, že aj zo samotného vecného návrhu takéto škody hrozia, pretože na Slovensku máme niečo, čo sa nazýva minimálne mzdové tarify a zvýšenie minimálnej mzdy aj napriek tomu, že tento parlament zrejme prijme odvodovú odpočítateľnú položku, stále bude znamenať výrazné zvýšenie nákladov pre zamestnancov v tých vyšších tarifách, ktoré nebude nejakým spôsobom kompenzované. Čiže predložený návrh kvôli zvyšovaniu minimálnej mzdy môže viesť aj k výraznému nárastu nezamestnanosti, respektíve k strate práce pri ľuďoch, ktorí majú vyššiu než minimálnu mzdu a spadajú do tých prudko zvýšených minimálnych mzdových taríf.

Myslím si, že, pán poslanec, si tratil klinec po hlavičke. Ja som vo svojom vystúpení o tom chcel hovoriť, aj budem o tom rozprávať, že trošku na nás vláda pripravila týmto skráteným legislatívnym konaním a novelou zákona o zdravotnom poistení pascu, lebo v princípe za to by sme mali hlasovať, čo je tam napísané. Otázkou je, prečo to nedoniesli v riadnom legislatívnom konaní, pretože veľmi dobre vedeli, že bude vyššia minimálna mzda a minimálne od pracovného zjazdu SMER-u, ktorý bol v júni, vedeli, že chcú zaviesť odpočítateľnú položku pre nízkopríjmových zamestnancov na zdravotné poistenie. Čiže toto nie sú nové skutočnosti. Dokonca ešte aj štátny rozpočet, ktorý bol predložený do Národnej rady, bol predložený s tým, ako keby nepočítal so zavedením tejto odpočítateľnej položky. Ale o tom viac už budem vo svojom vystúpení. Dnes sme ale v situácii, že osobne si myslím, že je predložená novela zákona o zdravotnom poistení v skrátenom legislatívnom konaní hlavne preto, a o tom budem hovoriť vo svojom vystúpení, že sa tam upravuje sadzba za poistencov štátu, o čom sa nič nehovorí v skrátenom legislatívnom konaní. Z neuvedeného čísla v štátnom rozpočte, ktoré je na úrovni 3,67 % z priemernej mzdy na 4,16 %. O to väčšia je to pasca, lebo ako zdravotníkovi je mi ťažké nehlasovať za viac peňazí do zdravotníctva, aj keď aj to má svoj háčik. Faktom ale je, že takéto závažné opatrenie by sme nemali robiť takto pod tlakom a myslím si, že je to viac-menej znovu len marketingový ťah zo strany SMER-u, ako si na to aj správne poukázal, pretože vedeli o tom, tak ako vedeli o tom, že chcú zvýšiť vianočné dôchodky, tak isto vedeli o tom, že chcú zvýšiť minimálnu mzdu a zaviesť odpočítateľnú položku na zdravotné poistenie.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážený pán podpredseda vlády a pán minister financií, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení prítomní, Ivan Švejna povedal prakticky všetko to, čo som chcel povedať aj ja, možno niečo pridám a možno niečo zopakujem.
V prvom rade, pán minister, aj touto cestou vám gratulujem k vymenovaniu do funkcie, ku ktorému došlo pred pár dňami a je teda dosť smutné, že vašu vlastne priamu nejakú účasť v parlamente k nejakému vášmu zákonu začínate práve takýmto nešťastným spôsobom. Pretože ten zákon, ktorý ste priniesli, tá novela zákona o zdravotnom poistení nech je, aká chce, ale tie dôvody na skrátené legislatívne konanie a celé tie tanečky zase okolo toho, to je čistá faloš, marketing a ide len o to, aby ste si v správnom čase vedeli na úrade vlády urobiť vpredu jednu fajočku, čo sociálneho ste zase urobili a vzadu ďalšiu fajočku, že ako ste zasa dodžubali živnostníkov, podnikateľov a pokazili podnikateľské prostredie o ďalší kúsok.
Takže teraz k veci, k skrátenému legislatívnemu konaniu, pretože k zákonu ako takému to budem mať ešte iné vystúpenie, možno dnes, vlastne dnes nie, zajtra. Tak ako Ivan Švejna citoval, ešte raz zacitujem, lebo to naozaj stojí za to. Vzhľadom na to, teda citujem, citujem z vášho odôvodnenia, prečo sa má rokovať v skrátenom legislatívnom konaní: "Vzhľadom na to, že minimálna mzda sa zvyšuje s účinnosťou od 1. januára 2015, je potrebné prijať návrh zákona v rovnakom čase, pretože v prípade jeho prijatia v neskoršom čase by hrozili štátu značné hospodárske škody, vyplývajúce najmä z výrazného zvýšenia ceny práce pre zamestnávateľov nízkopríjmových osôb a s ním súvisiacim hroziacim prepúšťaním, rastom nezamestnanosti a hospodárskymi ťažkosťami podnikov.".
Takže aj ja sa pripájam k tým gratulantom, ktorí gratulujú strane SMER k veľkému objavu a to, že prudký rast minimálnej mzdy môže spôsobiť a zrejme aj spôsobí hospodárske ťažkosti podnikom, že spôsobí hroziace prepúšťanie, tu je, a rast nezamestnanosti. Čiže to, čo my hovoríme, pre niekoho možno to vyznieva nudne, to, čo hovoríme stále a upozorňujeme, že opatrne s rastom minimálnej mzdy. Tak to ste vy vlastne teraz oficiálne priznali. Ak dovolíte, ja si to vytlačím, vystrihnem a dám zarámovať do zlatého rámu, že čo napísal pán minister zdravotníctva v novembri 2014. A veľmi rád sa na to budem každý večer a každé ráno pozerať a pripomínať si tieto sväté slová.
Vy teda chcete kompenzovať to zvýšenie minimálnej mzdy zavedením odpočítateľnej položky v zdravotnom poistení, čo zníži, resp. vlastne vynuluje v niektorých prípadoch zdravotné odvody tzv. nízkopríjmových zamestnancov. No to je síce fajn, ale ak tu náhodou niekto rozumie tomu, čo je to minimálna mzda, čo je to Zákonník práce, akým spôsobom to celé funguje, lebo ja sa vás, pán minister, nechcem dotknúť, ste expert na zdravotníctvo a toto sú predsa len veci, ktoré máte v rezorte, ale skôr tak, lebo to tam skrátka je, ale samozrejme, že je to niečo úplne, to je iná téma.
Tak chcem pripomenúť, tak ako tu povedal predrečník môj, Martin Chren, že v Zákonníku práce existuje § 120, volá sa to sadzby minimálnych mzdových nárokov, čo vlastne znamená, že v tomto štáte je uzákonených šesť stupňov minimálnej mzdy postupne koeficientom 1,2, 1,4, 1,6, 1,8 až 2,0 sa tá štandardná minimálna mzda, ktorá bude 380 eur, prenásobuje, takže napríklad zamestnanec v tom najvyššom stupni náročnosti má minimálnu mzdu 760 eur. Ak sú takíto zamestnanci v tomto štáte, a nepochybne sú, tak u nich tiež dôjde k zvýšeniu tej ich minimálnej mzdy a keďže tento váš návrh obsahuje zavedenie odpočítateľnej položky do výšky príjmu 570 eur, tak to túto vrstvu zamestnancov nezasiahne ani náhodou. To znamená, že u tejto časti zamestnancov, môže ich byť možno tretina, možno štvrtina, možno polovica z tých, ktorých sa týka tá minimálna mzda v nejakom tom stupni, tak tým sa takisto zvýši cena práce a takisto tam hrozia hospodárske ťažkosti podnikov a takisto tam hrozí prepúšťanie a nezamestnanosť. Čo urobíte s týmito ľuďmi? Tam, po prvé, nerobíte v zákone nič a po druhé, že by v nejakom skrátenom legislatívnom konaní ste aj pre takýchto ľudí priniesli nejaký, nejaký pozitívny návrh, no to by som sa čudoval, lebo to už nestihnete, aj keby ste sa akokoľvek spamätali, lebo už nebude vláda, už nestíhate. Čiže toto odôvodnenie je vysoko falošné. Je to čistý marketing, čistý marketing a čistá vaša, myslím tým vašej vlády neschopnosť prijímať opatrenia jednak načas a jednak tak, aby boli rozumné.
Skrátené legislatívne konania. Tak naschvál som si zobral tento kalendárik, ktorý nosím vždy so sebou do parlamentu, kedy sú aké termíny, kedy sa čo musí stihnúť a podobne, lebo ja napríklad si veľký pozor dávam na tie červené dni, a to je o tom, že nieže dostanem do nosa a potečie mi z neho krv, ale to je o tom, že dovtedy musím odovzdať poslanecký návrh zákona, ak chcem, aby sa o ňom aj rokovalo. Totižto okrem toho, že v júni na tom vašom sneme ste prijali tie záväzky, že ako bude vyzerať ten sociálny balíček a tam už vlastne zaznelo, že bude nejaká odpočítateľná položka, že bude zníženie zdravotných odvodov, tak 19. augusta, 19. augusta sa objavil na webovej stránke ministerstva financií oficiálny materiál, ktorého autorom sú ľudia z IFP, z Inštitútu finančnej politiky, kde je veľmi podrobne rozobrané, čo to bude, ako to bude fungovať. Nie je to úplne to isté, čo máme teraz v parlamente, samozrejme, sú tam rozdiely, ale nie zásadné.
Čiže vy ste vlastne, resp. ministerstvo financií, ktoré vám to celé nachystalo a dalo do ruky, vedeli už v polovici augusta v podstate z hľadiska celého spracovania toho zámeru, ako to bude. Keby bolo keby a keby ste boli féroví, tak rátajte so mnou. Keby ste boli dali toho 19. augusta návrh zákona do pripomienkového konania úplne štandardne na tri týždne, tak pripomienkové konanie by končilo niekde okolo deviateho, 9. septembra. To znamená, bol by tam ešte ten zhruba potrebný týždeň na rozporové konania, bol by tam ešte priestor na tripartitu a bolo by tam priestor na to, aby ste 24. septembra mali tento zákon na vláde a aby 26. septembra bol regulárnym spôsobom doručený do parlamentu tak, aby sa stihol, aby sa stihol tento zákon riadnym procesom zaradiť do prvého čítania na októbrovú schôdzu, ktorá začínala 14. októbra. A tu teraz by sme mali tento zákon v druhom čítaní a bolo by dostatok času na to, aby sa k tomu vyjadrili nielen poslanci, ktorí sa k tomu vyjadriť chcú a chcú dať nejaké pozmeňujúce návrhy napríklad, ale najmä, aby sa k tomu mohla vyjadriť odborná verejnosť.
Pretože viete, pán minister, čo sa deje napríklad v takých softvérových firmách, ktoré toto budú musieť za pár dní naprogramovať? V tých softvérových firmách sú tí programátori a tí manažéri, ktorí nesú zodpovednosť za svoj produkt a chcú mať dobré programy u svojich zákazníkov a tí zákazníci, to sú vlastne vaši klienti, ktorí budú platiť to poistné do zdravotných poisťovní a možno nebudú ho platiť dobre, pretože to, čo je takto pripravené, je pripravené z ich pohľadu narýchlo. Teraz sa skrátka niečo dozvedeli, budú tu ešte určite zmeny za tie dva - tri dni, pokým to celé prebehne a oni to majú teraz takto bez toho, že by sa k tomu mohli nejako vyjadriť, čo je zlé, ako je zlé, oni to teraz majú všetko stíhať. Nielen ide o nejaké tie softvérové firmy, ide napríklad o naše tri zdravotné poisťovne, ktoré takisto si musia svoj systém upraviť na to, aby vedeli spracovať všetky tie januárové tlačivá, či už prihlášky, či už mesačné výkazy. Veď to nie je jednoduché.
Viete, pán minister, koľko tam máte technických chýb, v tom návrhu zákona? Ja to teraz hovoriť nebudem, pretože to budem hovoriť o hodinu alebo zajtra, keď bude prvé čítanie. Ale viete, koľko tam máte nezmyslov? Viete koľko? Ja napríklad som sa veľmi čudoval, že keď som si porovnal tú verziu zákona, v tom skrátenom, veď beží to všetko v skrátenom konaní, ale tak snažím sa sledovať to, keď som si porovnal verziu, ktorá išla do toho mini MPK, ktoré trvalo deň, dva, to bolo trinásteho, 13. novembra a porovnal som si to s verziou, ktorá potom prešla cez vládu, lebo cez vládu ste tam dali kopec pripomienok, to sú v podstate skoro dva rozdielne zákony. No a to, čo vyjde na konci, viem, že bude úplne iné, pretože bude, pretože je tam toľko nezmyslov, že ak to neopravíte, tak to jednoducho nebude fungovať. Ako v dobrom vás varujem. Nebude to fungovať.
Mne môže byť úplne srdečne jedno, či ste zaviedli nejakú odpočítateľnú položku, či sa o niečo snažíte, či si urobíte tie fajky, ale vás varujem, že toto nebude fungovať a keď sa s tým rýchlo niečo nespraví, tak sa s vami stavím o 100 eur, takto ako tu stojím, že niekedy vo februári, v marci sem donesiete novelu, ktorou sa to celé bude musieť opravovať, pretože vám zdravotné poisťovne prídu klopať na dvere, že toto predseda takto nemôže byť. A to všetko je dané tým, že vy tu robíte marketing, marketing, fajočky, sociálne balíčky, ale nerobíte tie zákony poctivo tak, ako by sa mali.
Dobre. K ďalším pripomienkam vecného charakteru, samozrejme, priestor je v prvom čítaní, takže sa vidíme zajtra. Ale opakujem, tento proces, to je, to nie je babráctvo, to je jednoducho marketing, ktorý ste povýšili nad všetky princípy nejakej štábnej kultúry prijímania zákonov.

Ďakujem pekne. Dve veci. Po prvé, koho sa to pozitívne dotkne? Dneska vieme, že ľudia, ktorí zarábajú zhruba do 570 eur, je ich okolo 627-tisíc, čiže ten pozitívny dopad pre týchto ľudí bude, myslím si, že dosť pozitívny a to číslo je dosť veľké. To je jedna vec. Druhá vec, taký obraz, keď niekto zarába 380 eur, tak na zdravotné odvody bude odvádzať, že nula. To znamená, že preňho to prinesie každý mesiac navýšenie mzdy v čistom okolo 32 eur. To znamená, v jeho prípade by bolo navýšenie mzdy, ako keby dostal trinásty plat. To je jedna vec.
Ďalšia vec, čo sa týka pána poslanca Novotného. Spomínal tu percento poistenca štátu. Vieme dobre, že zo zákona vyplýva, že 4 % sú dané. Toho času sme pri čísle 4,16 a narážame teraz na rozpočet v rámci zdravotníctva. V tejto chvíli je oproti minulému roku, máme o 80 miliónov viacej a necelé 2 % viacej, plus kapitálové výdavky. To znamená, že to aj pre nás sú pozitívne čísla, čo sa týka zdravotníctva ako takého.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Veľmi pekne ďakujem, pán predseda. Vážené pani poslankyne, poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predkladám za účelom, aby sa verejného obstarávania zúčastňovali iba právnické osoby s prehľadnou a najmä vysledovateľnou vlastníckou štruktúrou, čím sa znemožní tzv. schránkovým firmám získavať zákazky z verejných zdrojov. Uvedený účel sa dosiahne sprísnením vládneho návrhu zákona a to konkrétne vymedzením ďalších podmienok účasti na verejnom obstarávaní, týkajúcich sa majetkového postavenia uchádzačov alebo záujemcov. Podľa predloženého vládneho návrhu zákona bude musieť právnická osoba, ktorá bude mať záujem na získanie zákazky z verejných zdrojov, preukázať svoje vlastnícke vzťahy a to až po úroveň fyzických osôb.
Prijatím navrhovaných zmien sa docieli účinnejšia kontrola a adresnosť finančných prostriedkov, ktoré štát ako správca prerozdeľuje príjemcom zákaziek z verejných zdrojov. Štátu, ako aj občanom budú známe osoby, ktoré nakladajú s verejnými prostriedkami. Vládny návrh zákona neumožní zúčastniť sa verejného obstarávania právnickej osobe, ktorá má sídlo v štáte, ktorého právny poriadok neumožňuje preukázať, ktoré fyzické osoby v nej majú kvalifikovanú účasť alebo právnickej osobe, v ktorej majú kvalifikovanú účasť fyzické osoby, ktoré majú bydlisko v štáte, ktorého právny poriadok neumožňuje takúto kvalifikovanú účasť preukázať. Taktiež verejného obstarávania sa nebudú môcť zúčastniť právnické osoby, v ktorých majú kvalifikovanú účasť verejní funkcionári vymenovaní v ústavnom zákone o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.
Kvalifikovanou účasťou sa rozumie pre účely tohto zákona priamy alebo nepriamy podiel, ktorý predstavuje minimálne 10 % na základnom imaní právnickej osoby alebo na hlasovacích právach právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto účelu. Boj proti tzv. schránkovým firmám však vláda Slovenskej republiky nezačína týmto predloženým vládnym návrhom zákona. Rozsiahlou novelou zákona o verejnom obstarávaní z roku 2013 sa zaviedla možnosť a pri nadlimitných zákazkách povinnosť pre uchádzačov, záujemcov a členov skupiny dodávateľov, ktorí sú obchodnou spoločnosťou, predložiť zoznam všetkých svojich spoločníkov a známych akcionárov. Avšak predložený vládny návrh zákona tieto podmienky sprísňuje a z tohto dôvodu spomínané ustanovenie vypúšťa.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že uvedený vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, pán minister. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 383 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1317.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch a v gestorskom výbore ihneď.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

Vážený pán predseda Národnej rady, pán minister, spravodajca, dámy a páni, dôvodom na predloženie tohto návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní sú obrovské hospodárske škody pri verejnom obstarávaní. Áno, musím potvrdiť, keď máme pri vláde stranu, jednu stranu, vládo-stranu SMER-u, hrozia pri verejnom obstarávaní neustále obrovské hospodárske škody. Prečo je tomu tak? Okrem iného preto, že tu chýba kontrola, kontrola verejných financií. Odkázala vám to Európska komisia v lete, keď pre nefungujúci audit eurofondov pozastavila vyplácanie, preplácanie eurofondov a niektoré nám už nezaplatí nikdy. Takzvané korekcie pre korupciu pri verejnom obstarávaní, pri verejnom obstarávaní jednotlivých operačných programov. Ako funguje kontrola NKÚ?
Dámy a páni, všimol si niekto, že v decembri bude tomu desať rokov, čo bol zvolený za predsedu NKÚ pán Jasovský? Všimol si niekto, že SMER obsadil funkciu dvoch podpredsedov NKÚ? Máme predsedkyňu ÚVO, ktorú nominoval SMER, podpredsedu ÚVO, ktorý bol okresným predsedom SMER-u a dnes je podpredseda ÚVO. Ako tu môže fungovať kontrola pri verejnom obstarávaní? Ešte šťastie, že tu máme povinnosť zverejňovať zmluvy v centrálnom registri zmlúv, čo zaviedla prvá vláda, teda vláda Ivety Radičovej. Toto je najlepší antikorupčný prostriedok, ktorý tu bol zavedený. Plus tu máme ešte vestník verejného obstarávania. Ak by sme nemali takto pod verejnou kontrolou, alebo týmto spôsobom cez centrálny register zmlúv a cez vestník, o kauzách, ktoré viedli aj ku tomu, že musel odstúpiť predseda Národnej rady pán Paška, ale aj ďalšie kauzy, ktoré sme spolu s kolegami prezentovali, nič by sme o týchto kauzách nevedeli.
Ja len dávam do pozornosti rok 2009, keď bola vysúťažená najdrahšia ponuka na elektronické mýto na Slovensku, firma SkyToll, ktorá bola drahšia o 200 miliónov, vtedy sme centrálny register zmlúv nemali. Dodneska nevieme, čo je v tejto zmluve a kto je majiteľom tejto firmy SkyToll a k akým zmluvným vzťahom sa Slovensko zaviazalo.
Ďalším dôvodom, pre ktorý predkladáte návrh zákona, sú schránkové firmy, ktoré využívajú benefity z verejného obstarávania. Ja si dovolím tvrdiť, že toto nie je najväčší problém verejného obstarávania na Slovensku. Verejné obstarávanie na Slovensku má zásadný problém v tom, že tu potrebujeme, aby tu bola transparentná, férová súťaž, aby viacerí účastníci vygenerovali najlepšiu cenu, ideálne čo najnižšiu cenu z verejných zdrojov pri dodržaní všetkých podmienok a kritérií. To znamená, aby dodržali kvalitu, ale čo za najnižšiu cenu. Ale ako sa to deje? A na kom to záleží, aby boli viacerí účastníci, ktorí vygenerujú najnižšiu cenu? No veľakrát to záleží na tom, kto vypisuje túto súťaž, ako zadefinuje podmienky, ako zadefinuje kritériá súťaží.
Preto, preto sme tu odvolávali pána ministra Richtera, že odporúčal firmu Star EU, aby cez ňu museli starostovia, primátori obstarávať eurofondy a firma Star EU mala spriaznenú firmu na verejné obstarávanie. A táto firma, cez túto firmu sa obstarávalo 70 zákaziek v objeme 66 miliónov. A táto firma nastavovala pravidlá a kritériá, na základe ktorých sa mohli jednotliví účastníci uchádzať o tieto verejné financie. Na tom veľmi záleží, kto vypisuje súťaž a ako ju vypisuje. A ja uvediem niekoľko prípadov z posledného obdobia, aj tie kauzy, ktoré boli spomínané.
Dámy a páni, prvou kauzou, ktorá spustila lavínu aj protestov verejnosti, ktoré bolo, ktoré sú aj dneska, aj v tejto chvíli a ktoré viedli aj k odstúpeniu Pavla Pašku, bolo cétečko v Piešťanoch netransparentne obstarávané. Ako je možné, že ten, kto vypisoval túto súťaž, nezadefinoval podmienky, okrem iného aj najvyššiu prípustnú cenu, alebo predpokladanú cenu? Dneska to v zákone o verejnom obstarávaní máme. Ten, kto vypisuje súťaž, vypisuje predpokladanú cenu. A tú predpokladanú cenu on nemôže vypísať tak, že sa udrie po bruchu, ako sa hovorí ľudovo. Tento musí tú predpokladanú cenu zistiť prieskumom trhu troma ponukami, ktoré si musí overiť, ktoré musí dokladovať úradu pre verejné obstarávanie. Tak je to dneska, tak sú dneska poúčaní tí, ktorí sú na školeniach pre spôsobilé osoby pri verejnom obstarávaní. Alebo potom má, keď sa to dotýka stavebných prác, stavebný rozpočet, ktorý by nemal byť starší ako jeden rok. Ak je stavebný rozpočet starší ako jeden rok, buď si dá urobiť nový rozpočet, alebo ho indexuje. Dámy a páni, toto KDH navrhovalo už pred troma rokmi aj Robertovi Ficovi. Volá sa to "benchmarking", kde ten obstarávateľ zadefinuje hranicu odkiaľ-pokiaľ sa bude obstarávať. A keď sa neobstaráva v týchto intenciách, tak tá súťaž má byť zrušená.
Ďalším príkladom, ktorý sa nebude dotýkať financií alebo predpokladanej hodnoty, uvediem príklad, ktorý som tu už v Národnej rade hovoril, išlo o firmu Obstarávateľ SK, ktorý obstarával pre ďalších verejných činiteľov objem zákaziek na geodetické práce v objeme 150 mil. eur. Tam boli tak zadefinované prísne kritériá a podmienky, že bežné geodetické firmy, ktoré by inak zvládli túto prácu, sa nemohli zúčastniť tohto obstarávania, lebo tam bola napríklad podmienka, že za posledné tri roky musia preukázať aj povolenie na letecké snímkovanie, ktoré geodetické firmy to majú. A ďalšie prísne kritériá, ktoré obmedzujú, aby sa verejných súťaží zúčastňovali ďalší uchádzači. Veľakrát sú tieto podmienky vypísané tak, aby boli našité na jedného účastníka, alebo, ako vidíme v posledných týždňoch a mesiacoch, sú ušité na dvoch účastníkov. Viete, prečo je to veľakrát tak, že sa na týchto súťažiach zúčastňujú dvaja uchádzači? Nuž preto, že keď súťaží iba jeden uchádzač, tak ten, kto vypísal súťaž, musí vo vestníku verejného obstarávania zdôvodniť, prečo bol v súťaži iba jeden uchádzač.
Dámy a páni, máme v zákone o verejnom obstarávaní aj paragraf, ktorý umožňuje verejnému obstarávateľovi, že keď nie sú v súťaži viac ako dvaja uchádzači, to znamená minimálne traja, preložené, má právo súťaž zrušiť. Toto mohli napríklad využiť v Piešťanskej nemocnici a mohli zrušiť cétečko, alebo mohli zrušiť súťaž NDS-ka na diaľnici D1 pri Žiline, kde boli v užšej súťaži iba dvaja uchádzači. Tender, ktorý sme spomínali aj s naším predsedom Jánom Figeľom pred týždňom na tlačovej konferencii, prečo úsek D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka, kde boli iba dvaja uchádzači, nebol zrušený? Znova boli podmienky účasti na tejto súťaži vypísané tak, veľmi prísne podmienky, ktoré na jednej strane z odborného hľadiska odborníci povedia: no áno, nech to robia iba kvalitné firmy. Ale keď tie prísne podmienky vedú k tomu, že ani tie najkvalitnejšie firmy na Slovensku to samostatne nedokážu splniť, tieto súťažné podmienky, a musia sa spojiť do jedného veľkého konzorcia, ako chceme vygenerovať najlepšiu cenu pre slovenských daňových poplatníkov? Myslím si, že potrebujeme zadefinovať kvalitne podmienky a kritériá, ale nie tak, aby to bolo našité pre jedného alebo maximálne dvoch, ktorí sa hrajú na to, že robia súťaž. Lebo aj odpoveď z piešťanského cétečka prišla, že bolo vygenerované elektronickou aukciou, čo ešte chcete? Nuž áno, ak sú aj v elektronickej aukcii len dvaja uchádzači, tak dvaja uchádzači sa vedia teda dohodnúť aj na tom, aké ceny budú definovať. Preto som povedal, že najväčším problémom verejného obstarávania sú transparentné, férové súťaže, ktoré pri viacerých účastníkoch vygenerujú najlepšiu cenu. A tak sa to dialo za vlády Ivety Radičovej, za ministrovania Jána Figeľa na diaľniciach. Chodili do súťaží konzorciá, aj desiati, aj desať účastníkov tam bolo, aj dvanásti. A naozaj férovo súťažili.
Dámy a páni, to bude aj moja otázka na pána ministra. Pomenujem úplne konkrétne jednu kauzu, ktorá súvisí s verejným obstarávaním, súvisí so schránkovými firmami a ja sa vás, pán minister, konkrétne na tomto príklade, tak ako to Ján Amos Komenský hovoril, že treba, treba riešiť konkrétne príklady a tak to vysvetľovať, sa vás pýtam, či tento zákon, ktorý predkladáte, bude riešiť takéto prípady. Hovorím o firme Paywell, s ktorou NDS-ka 11. novembra podpísala zmluvu na to, že bude kontrolovať transfery, keď vodiči platia palivovými kartami za elektronické mýto. Táto firma vysúťažila pri dvoch teda ponukách, lebo bolo mi odkázané včera, že boli štyria uchádzači, nuž ale boli predložené iba dve ponuky. Táto firma vysúťažila cenu za to, že bude kontrolovať transakcie vo výške 6,75 % plus DPH.
Následne, to je tiež celkom zaujímavé z právneho hľadiska, táto firma 19. 11., o osem dní podpísala dodatok k tejto zmluve. Pán minister, vy ste nepredkladali zákon o verejnom obstarávaní a pán minister Kaliňák tu neustále hovoril: "dodatky budú zakázané". Ako je možné, že 11. 11. firma podpíše zmluvu a o osem dní podpíše dodatok? Bolo povedané, že dodatky budú musieť prechádzať Radou ÚVO. Za osem dní stihlo to prejsť Radou ÚVO? Ale poďme ďalej. To možno nie je na tom to najpodstatnejšie, ten dodatok. Mimochodom, ten dodatok znížil čiastku zo 6,75 % na 6,15 %, čo z pohľadu verejných financií je plus. Len sa pýtam, či, rok sa súťaží firma, podpíše sa zmluva a o osem dní sa podpisuje dodatok? Čo keby došlo ku navýšeniu? Neviem si to predstaviť.
Ale poďme ďalej k tým schránkovým firmám. Firma Paywell sídli na adrese Lamačská 22. Jej majiteľom je firma Cromwell, adresa Lamačská 22. Majiteľom firmy Cromwell je firma SVK Distribution, Lamačská 22 a majiteľom firmy SVK Distribution je firma EVOCK Limited Nikózia Cyprus. Nikózia Cyprus, v tej istej budove, na tom istom poschodí, v tej istej kancelárii sídlia firmy z portfólia finančnej skupiny J&T. Pýtam sa, tento prípad by postihoval zákon tak, ako ho predkladáte? Odhalil by, odhalil by túto schránkovú firmu? Pán minister, len tento mesiac ste s touto firmou podpísali zmluvu. Teda nie vy, pardon, vláda, teda NDS-ka, myslel som vládu, pardon, vládu. NDS-ka patrí pod ministerstvo dopravy a podpísali s nimi takúto zmluvu. Preto ako tu uvádzam ako príklad toho a preto sa na to aj pýtam takto verejne. Myslím si, že ako poslanec mám na to právo a vy môžte vystúpiť a môžete mi odpovedať.
Mimochodom, banky pri autorizačných centrách, ktoré kontrolujú platby platobnými kartami, si účtujú okolo 0,5 %, maximálne do 1,5 %. Rozdiel, pán minister, rozdiel 6,15 a keď aj zoberieme tú najvyššiu čiastku pri bankách 1,5, rozdiel na tomto obstarávaní za trinásť rokov je 100 mil. eur. Sto miliónov eur za trinásť rokov z verejných zdrojov, lebo NDS-ka má verejné zdroje, väčšinou používa verejné zdroje. Čiže sú to aj naše peniaze. Mimochodom, NDS-ku toho roku podľa ESA 2010 už musíme aj zahŕňať do verejných financií. To len pre tých, ktorí sú finančníci a predtým sa NDS-ka neustále tvárila, ale aj Železničná spoločnosť Slovenska sa tvárili, že ony nie sú naviazané na verejné zdroje a neboli započítavané napríklad ani do HDP, ale ani do nášho dlhu.
Myslím si, že tak to je správne, sú to štátne akciové spoločnosti a majú byť zahrnuté aj do HDP, aj do verejného dlhu, ale to je len drobná poznámka pre tých, ktorí sa zaujímajú verejnými financiami. Podstatné je to, že uviedol som príklad ani nie dva týždne starý, ktorý umožňuje firme, aby za trinásť rokov na Cyprus odtieklo 135 miliónov. Ak by to robili autorizačné centrá bánk, alebo možno obstarávateľ elektronického mýta, to sa mohlo samozrejme zahrnúť kedysi do zmluvy, ktorú prvá vláda Roberta Fica robila. Mohol to vykonávať tento prevádzkovateľ elektronického mýta. Mimochodom, tak to je v susednej Českej republike.
Pán minister, v súvislosti s týmto benchmarkingom, s tým, že určitým spôsobom verejný obstarávateľ, ktorý vypisuje súťaž, definuje predpokladanú cenu, máme pripravené pozmeňujúce návrhy, kde by sme chceli zadefinovať, akým spôsobom musí verejný obstarávateľ definovať túto čiastku a musí ju zahrnúť aj do dokumentov, ktoré budú zverejnené a budú k dispozícii aj pri kontrolách ÚVO. Určite na to potrebuje, máme aj ďalšie nápady v súvislosti s tým, ako vylepšiť zákon o verejnom obstarávaní tak, aby sa stal viacej transparentný, aby bol viacej pod dohľadom verejnosti, aby generoval nám viacerých súťažiacich. Tým netvrdím, že keď sú dvaja súťažiaci, že to musí byť a priori zlé. Naozaj, keď dvaja súťažiaci budú poctivo súťažiť a vygenerujú cenu, ja budem za, ale posledné prípady nám ukazujú, že sa to tak nedeje. Preto takéto pozmeňujúce návrhy pripravíme. Preto by som sa pridal ku tým kolegom, ktorí odporúčajú, aby medzi prvým a druhým čítaním bol určitý časový priestor, aby sa mohlo debatovať a vyprecizovať jednotlivé pozmeňujúce návrhy. A preto možno, pán minister, vás prekvapím, my v prvom čítaní tento návrh zákona o verejnom obstarávaní podporíme, lebo naozaj, každým dňom vznikajú pri vláde SMER-u národno-hospodárske škody pri verejnom obstarávaní.
Preto podporíme a budeme sa snažiť v druhom čítaní vylepšiť tento zákon, lebo myslíme si, že to, čo ste predložili, je pomerne dosť slabé aj voči schránkovým firmám.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, toto bude zjavne veľmi krátka rozprava o návrhu zákona, ktorým sa má podľa vlády riešiť jedna z požiadaviek ľudí, ktorí stoja pred parlamentom, pretože návrh zákona, o ktorom rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, je odpoveď vlády na protesty ľudí, na nespokojnosť ľudí, ktorá vypukla, asi to bola posledná kvapka, tá kauza cétečko a musím povedať, že je to veľmi slabá odpoveď vlády, pretože nerieši podstatu problému.
Podstata problému pri schránkových firmách totižto je, aby sme vedeli, že ten, kto sa uchádza o verejné zdroje, kto je. Ale nie biely kôň, ale ten, kto naozaj stojí za danou firmou. O to ide v prípade zákona o legalizácii príjmov z trestnej činnosti, o to ide aj v prípade celej témy schránkových firiem a ich účasti vo verejných obstarávaniach, ale vôbec, pri celej téme, či máme právo, alebo nemáme právo vedieť, keď štát dáva verejné zdroje na nejaký účel, kto stojí za firmami, ktorým tieto verejné zdroje dáva.
Je to vážna téma, ťažká téma, rieši sa nielen na Slovensku, rieši sa na celom svete, na celom svete sa sprísňujú pravidlá, pokiaľ ide o schránkové firmy, na celom svete sa postupne prijímajú právne predpisy, ktoré ukladajú zverejniť, stransparentniť ľudí, ktorí stoja za takýmito tzv. schránkovými firmami. Čiže to podstatné, čo potrebujeme dosiahnuť zmenou právnej úpravy je, aby sme poznali toho, koho zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti nazýva užívateľom konečných výhod.
Musím povedať, že návrh novely zákona o verejnom obstarávaní nerieši tento problém, pretože podľa návrhu, ktorý predložila vláda Roberta Fica, ako odpoveď na protesty ľudí na uliciach, túto otázku nerieši, ukazuje nám len osoby, ktoré sú zapísané v príslušných registroch ako majitelia firiem, ale nerieši to, či sú naozaj užívateľmi konečných výhod.
Druhý problém, ktorý táto novela zákona o verejnom obstarávaní nerieši, je to, že nie je komplexná. Už poslanec Beblavý vo svojom príhovore povedal, že omnoho väčšie verejné zdroje odchádzajú do schránkovej firmy cez zdravotnú poisťovňu Dôvera ako cez verejné obstarávanie vo všetkých nemocniciach na Slovensku. Minulý rok to bolo 100 miliónov. Čiže druhá požiadavka, ktorú by mal dobrý zákon spĺňať, je komplexnosť, aby sme neriešili len to, kto je konečným užívateľom výhod v prípade verejných obstarávaní, ale aj to, kto je konečným užívateľom výhod pri akejkoľvek transakcii so štátom, či ide o poskytovanie verejných zdrojov do zdravotníctva, či ide o privatizáciu, alebo ide o iné transakcie.
A čo je ešte dôležitejšie, alebo tiež dôležité je, aby sme to mohli vidieť, pretože pokiaľ nebudeme vidieť, kto sú koneční užívatelia výhod, tak nebudeme môcť verejne kontrolovať, že či naozaj zákon sa dodržiava. A ešte potrebujeme inštitúciu, ktorá dokáže tieto informácie aj overiť, a to je, zdá sa, na Slovensku len Národná banka Slovenska. Takýto komplexný návrh novely predložíme spolu s poslancom Beblavým ako pozmeňovací návrh k novele zákona o verejnom obstarávaní, ktorú ste predložili, pán minister, sem na rokovanie, pretože si myslíme, že je mimoriadne dôležité, keď sa púšťame do tejto témy, púšťame sa do tejto témy preto, lebo ľudia sú už nahnevaní, naozaj aj tento problém vyriešiť.
Ten problém nie je na stole prvýkrát. Ja osobne som sa ním začala zaoberať v roku 2011, keď sme prijímali na vláde, alebo spracovávali na ministerstve spravodlivosti vecný zámer zákona o verejnom obstarávaní, čo bola úloha, ktorou ma poverila vláda Ivety Radičovej, keď sme dospeli k záveru, že ďalšími novelami zákona o verejnom obstarávaní sa ďalej nedostaneme. Riešili sme vo vecnej rovine, nie v legislatívno-technickej, vo vecnej rovine aj problém schránkových firiem a vychádzali sme z toho, že pokiaľ neodkryjeme konečných užívateľov výhod, tak v zásade neriešime nič a len klameme ľudí, že niečo riešime.
To, čo navrhneme s pánom poslancom Beblavým v rámci druhého čítania, je ale návrh, ktorý ide ešte ďalej, pretože je kompletný a zakáže poskytnúť akékoľvek verejné zdroje komukoľvek, kto neodkryje, kto je za ním. Čiže kto je jeho konečným užívateľom výhod s tým, že navrhneme, aby to preskúmala Národná banka Slovenska, tieto osoby sa zapisovali do verejného registra, ktorý bude verejne prístupný. To považujeme za komplexné riešenie, položíme vám ho na stôl a vy sa k nemu budete môcť postaviť.
Považujem za neprípustné a zlé a naozaj frustrujúce pre spoločnosť, keď reagujeme na problémy tohto typu až keď prichádzajú ľudia na ulicu s transparentmi, s požiadavkou na odvolanie predsedu parlamentu a predsedu vlády a keď už teda reagujeme neskoro, pretože doteraz sme si ten problém nevšímali, tak ho riešime len marketingovo, pretože ďalšie marketingové riešenie môže priniesť len ďalšie sklamané očakávania a ďalšie sklamané očakávania prinesú len ďalšiu frustráciu a nahnevanosť ľudí a táto špirála môže len pokračovať. Ja považujem za hazard tejto vlády, s dôverou ľudí na Slovensku a s pokojom ľudí na Slovensku, keď sú ľudia nahnevaní na uliciach, pretože sú oprávnene nahnevaní, keď v situácii, keď mnohým nie je dobre, čítajú v novinách o rôznych korupčných kauzách a predražených tendroch a my na to reagujeme tým, vláda na to reaguje tým, že spraví marketingovú novelu zákona o verejnom obstarávaní, o ktorej musí vedieť a vie, že problém, ktorý deklaruje, že rieši, v skutočnosti nerieši. Je to hazard s pokojom na Slovensku, pretože to môže dopadnúť naozaj len tým, že vzbudíme očakávania, že všetko bude v poriadku, ukáže sa, že nič nie je v poriadku a naozaj to môže skončiť len tým, že ľudí na ulici bude viac.
Preto vás nabádam, pán minister, vráťte sa teraz z kratšej cesty, zoberte tento návrh zákona domov, urobte ho poriadne a príďte s ním znova. Myslím si, že to je jediné poctivé riešenie. Keďže neočakávam, že to urobíte sám, tak navrhujem, aby sme prijali uznesenie vrátiť návrh zákona na dopracovanie.
Keďže neočakávam ani to, že toto schválite, tak si dovolím vysloviť aspoň žiadosť, dajte, prosím, dostatočný čas výborom, aby sme sa aspoň vo výboroch mohli solídne tým návrhom zákona zaoberať a toto je aj moja požiadavka na nového predsedu parlamentu, aby aspoň tento priestor zabezpečil, aby sme mali aspoň do konca schôdze čas sa solídne s týmto návrhom zákona vo výboroch zaoberať, lebo to je to minimum, čo sme povinní v tejto situácie urobiť - spraviť dobrý návrh zákona, ktorý zabezpečí naozaj to, že téma schránkových firiem na Slovensku prestane byť témou.
Ďakujem pekne.