44. schôdza

Pán kolega Brocka, vy ste hovorili, že si neviete predstaviť, že by poslanci za stranu SMER tento váš pozmeňujúci návrh nepodporili, pretože vlastne cez tento pozmeňujúci návrh prenášate vládny návrh do toho istého zákona. Ja vám len chcem povedať, že ja mám väčšiu predstavivosť ako vy.
No, bohužiaľ, alebo, chvalabohu, budeme musieť každý polrok prichádzať s návrhom zákona, ktorý vylúči súbeh plného platu poslanca a starostu, resp. primátora. Ale tiež chcem veriť, že Robert Fico opäť ako prvý pochopí, že strane SMER tento súbeh platov škodí, a po roku-dvoch dá príkaz zmeniť dátum účinnosti a predloží krátku novelu, ktoré tieto dva súčasne plné platy poslanca a starostu vylúči, a že to spraví skôr ako od 1. 1. 2018. Ja Robertovi Ficovi verím.
No niečo mi na vašom vystúpení chýbalo. Predpokladal som, že prečítate zoznam poslancov, ktorých sa to týka a ktorí do roku 2018 budú poberať plné dva platy, teda poslanecký plat poslanca Národnej rady a starostu a primátora.
Chcem sa spýtať, že či je to tým, že ešte nemáte aktualizovaný zoznam novozvolených primátorov a starostov, alebo či ste na to zabudli.

Ďakujem pekne, pán predseda. Rokujeme o zákone o zmrazení platov poslancov a iných ústavných činiteľov. Nebudem vám komentovať, budem sa držať toho starého latinského sapienti sat, ale uvediem niektoré údaje.
Plat poslanca, ako sa môžeme dočítať z majetkového priznania na webovej stránke Národnej rady, je ročne 24-tisíc, plat premiéra 45-tisíc, plat ministra okolo 35-tisíc. Konkrétne ministra školstva bol takýto príjem, tento minister má pod sebou mládež, regionálne školstvo, šport, vedu, vysoké školy. A tam, kde som sa mohol dopátrať, som sa pozrel na priznania rektorov, ktoré sa pohybujú ročne od 70- do 100-tisíc.
Skončil som, ďakujem.

Ďakujem pekne. Na pána poslanca Přidala, u predstavivosti, áno, ja som o svojej predstavivosti hovoril, že neviem si predstaviť, že poslanci za SMER tento návrh nepodporia, lebo ak by ho nepodporili, tak sú podvodníci. Tak som to myslel a ja si myslím, že poslanci za SMER nie sú podvodníci. Čiže predpokladám, že tento návrh prejde.
Ale čo sa týka toho zoznamu, ja som na ten zoznam nieže zabudol, ale nezdalo sa mi to vhodné v tejto chvíli, lebo ja som prednášal návrh vlády, návrh Roberta Fica. Ale keby, nedajbože, tento návrh neprešiel pri hlasovaní, tak budeme o tomto rokovať v bode č. 33 a tam už asi budem musieť zasa prísť aj so zoznamom.

Vážený pán predseda, podpredseda striedajúci, ja teda som mal strach, že nestihnem ani Arsenal – Dortmund, za chvíľu začne zápas, a teda keby pán Brocka, keby hrala dneska Trnava, určite by skončil skorej. Nebolo to až také zaujímavé počúvanie, tak by som povedal, ale kontroloval som ťa a bolo to skutočne do písmena rovnaké, keď upozorňujem, že ešte je zákon, bod č. 45 (1196), ktorý dajú Obyčajní ľudia, ich dvanásť ľudí, a keby som bol zlomyseľný, tak aj tento zoberiem jako pozmeňovák k tomuto a čítam to teraz naozaj do druhého polčasu Arsenalu.
Na tento typ zákona sa tu nezvykne diskutovať v parlamente, predsa si dovolím povedať pár slov k tomu, aj keď môj diskusný elán trocha poklesol po tom predchádzajúcom vyčerpávajúcom návrhu. Mnohé moje poznámky sa netýkajú meritu teda veci, to znamená zmrazenie našich platov, v poriadku, ale skôr sa týkajú toho, že jedná sa o politiku, o určitý rituál, vhodenie tymianu bohom s malým bé, ako to voľakedy bolo v starom Ríme. Je to, ináč povedané, spoločenská objednávka, ktorú tento parlament už štyrikrát promptne vybavil a ešte možná ešte aj mnohokrát tiež vybaví.
Pamätáte sa, jak to bolo tiež na objednávku s priestupkovou a trestnoprávnou imunitou. Niežeby som chcel jazdiť na červenú alebo nejaké banky vykrádať, ale oboch imunít sme sa veľmi rýchlo vzdali a mne sa zdá, že jednohlasne. Vtedy mi to pripomenulo voľbu prezidenta Havla v roku '89, keď, ak sa pamätáte, vtedy poslanci všetci členovia KSČ, spar kooptovanými novými poslancami, jednomyseľne zvolili prezidenta Havla, ktorý tu pozdvihol, že keby aspoň jeden bol vtedy proti. A od straty našich imunít aj mandátový imunitný výbor veľa práce nemá. To vie potvrdiť aj pán podpredseda. Áno, je tu. Vždy koncom roka vznikne určitá súťaž, že kto teda tento návrh prvý do Národnej rady dá na zmrazenie platov poslancov aj paušálnych náhrad na úroveň 2011, prípadne niektorých na 2012. Tento rok teda vyhrali devätnásti poslanci SMER-u, nič proti tomu. Keby sme mali ROH v parlamente, tak by sme sa mali na koho obrátiť, ale ROH nemáme, takže nemáme sa na koho obrátiť.
Tento zákon sa teda týka aj iných, sudcov Ústavného súdu, tým sa to prispôsobilo na rok 2012, ombudsman tiež na rok 2012 s tým, že jemu sa to zvyšuje o 5 %. Tiež neviem, prečo 5, prečo nie 4, prečo 6? To je také zvláštne z neba spadnuté. Aj sudcom sa to pozdržiava na rok 2012. Predseda kontrolného najvyššieho úradu a jeho podpredseda, to je dobre, lebo Generálna prokuratúra sa jeho podpredsedu to netýka a tým pádom by ho mohol ten námestník generálneho prokurátora aj preskočiť. Voľakedy sa stalo vo federálnej vláde, keď štátni tajomníci preskočili ministrov, vtedy mali ministri 12-tisíc korún, 400 euro a potom tesne pred voľbami sme to chceli nejako zachrániť vtedy, valorizovať aj tých, aj tých a sa nám to nevyplatilo, lebo dva mesiace s tým opozícia čakala, pred voľbami to vytiahla. Ale pozor na to preskočenie námestníkov, štatutárov, lebo im sa platy valorizujú, ostatným nie.
Zvláštne takisto je, že štatutárov vo verejných funkciách, v služobných úradoch, ktorým je ministerstvo, a sú odvodené od platu poslanca, sa tiež znižuje plat o 5 %, zase z neba spadnutých nie 4,6, ale o 5. ja by som povedal, že aj dôvodová správa je relatívne chudobná, pár riadkov a vlastne jediný dôvod je tam, že ide o konsolidáciu verejných výdavkov, teda úspory sa 14,1 mil., Pánboh zaplať, aj keď napr. aj ministerstvo zahraničia dáva na príspevky do medzinárodných organizácií 22,9 mil., ostatné ministerstvá tiež na medzinárodné organizácie dohromady 49 mil., no čiže aj tam by som mohol hľadať úsporu a to ešte v rozprave k rozpočtu spomeniem.
No tak záverom, nepoznám stanovisko ministerstva financií, ktorý oceňuje ten pozitívny prínos tých 14,1 mil. euro, aj keď v závere upozorňuje, že navrhovatelia mali uviesť aj všetky negatívne dôsledky na rozpočet verejnej správy. Neviem, aké sú, ale možná by nám to niekto z navrhovateľov mohol vysvetliť, keď ich na to upozorní aj ministerstvo financií špeciálnym listom a aj keď nebrali to do úvahy navrhovatelia v tomto návrhu zákona.
Takže to bolo asi všetko, som sľúbil sedem minút, ďakujem za pozornosť a ten fodbal ešte stihneme.

Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, chcel by som predložiť pozmeňujúci návrh, ktorým by sme chceli zabrániť tomu, aby sme v podstate toto isté, čo tu teraz robíme, robili každý rok pred Vianocami.
Naozaj mi to pripadá vrcholný populizmus zo strany SMER – sociálna demokracia alebo od Roberta Fica, keď každý rok sa tvári, teda že jak sa samotrýzni, a predkladá návrh na zmrazovanie platov poslancov alebo verejných činiteľov. A ono to je vidieť aj ten populizmus v tom, že keď sme ten návrh predložili my v septembri, tak rýchlo, rýchlo, teda len aby ste náhodou nemuseli zahlasovať za náš návrh, tak za týždeň ste predložili vy ten návrh a potom ešte Pavol Paška, bývalý, našťastie, predseda parlamentu, ten váš návrh smerácky predradil pred náš, len teda aby náhodou sa o našom návrhu nerokovalo skorej. Myslím, že dosť trápne a populistické konanie.
A preto opakovane, už asi tretíkrát, predkladáme návrh zákona, aby sme zmrazili platy verejných činiteľov dovtedy, dokedy budú – alebo teda politikov – dokedy budú, dokedy budú politici zadlžovať Slovenskú republiku alebo dokedy budú zadlžovať štát. Inak povedané, mali by sme zmrazené platy dovtedy, dokedy sa začneme správať podľa starého známeho, zakrývaj sa len takou perinou, na ktorú máš.
Bohužiaľ, za 25 rokov na Slovensku, či to bola vláda taká, onaká alebo teda posledné Ficove vlády, vždy to bolo iba o zatínaní sekery, zadlžovaní, zadlžovaní, zadlžovaní a výsledok dnes poznáme, 40 mld. eur všetky vlády zavesili na krk našim budúcim generáciám, to znamená, našim deťom a vnúčatám. Z tých 40 miliárd eur 22 mld. eur za 6,5 roka zavesila vláda Roberta Fica prvá a druhá. Keďže toto konanie považujeme za veľmi nezodpovedné, myslíme si, že politici by mali znášať primeraný trest, a primeraný – no, primeraný to nie je, aspoň teda symbolicky, by som povedal – a symbolický trest, že budú mať zmrazené platy dovtedy, dokedy neprestanú zadlžovať Slovenskú republiku, si myslíme, že to je správny a spravodlivý trest.
Takže dovoľte, aby som prečítal teda pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča a Petra Polláka k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopÍňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopÍňajú niektoré zákony (tlač 1202).
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopÍňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopÍňajú niektoré zákony, sa mení a dopÍňajú takto:
1. V čl. I v bode 3 § 29l znie:
"§ 29l
(1) Poslancovi, prezidentovi, členovi vlády, predsedovi kontrolného úradu, podpredsedovi kontrolného úradu a generálnemu prokurátorovi patrí v období od 1. januára 2015 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) zverejní údaje 1a) o tom, že Slovenská republika dosiahla schodok rozpočtu verejnej správy 15), plat a paušálne náhrady vo výške určenej v roku 2011 (§ 29g).
(2) Odmena asistenta poslanca a výdavky na prevádzku poslaneckej kancelárie zriadenej podľa § 4a ods. 1 druhej vety sú v období od 1. januára 2015 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje 1a) o tom, že Slovenská republika dosiahla schodok rozpočtu verejnej správy 15) rovnaké ako v roku 2011.
(3) Skončenie obdobia uplatňovania zníženého platu podľa odsekov 1 a 2 vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
(4) V roku 2015 patrí sudcovi ústavného sudu plat vo výške určenej v roku 2012.
(5) Priemerný plat sudcu vo výške určenej v roku 2012 podľa tohto zákona je priemerným platom sudcu aj v roku 2015.
(6) Platové pomery sudcov v roku 2015 ustanovuje podľa zásady uvedenej v odseku 5 osobitný predpis."
Poznámky pod čiarou k odkazom 1a a 15 znejú:
"1a) Čl. 14 nariadenia Rady (ES) č. 479/2009 z 25. mája 2009 o uplatňovaní Protokolu o postupe pri nadmernom schodku, ktorý tvorí prílohu Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 145, 10. 6. 2009).
15) § 4 ods. 8 zákona č. 523/ 2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."
2. V čl. I sa za bod 3 vkladá nový bod 4, ktorý znie:
4. Za § 29m sa vkladá nový § 29n, ktorý znie:
"§ 29n
(1) Poslancovi, prezidentovi, členovi vlády, predsedovi kontrolného úradu, podpredsedovi kontrolného úradu a generálnemu prokurátorovi patrí po prerušení obdobia podľa § 29l plat a paušálne náhrady vo výške určenej v roku 2011, v prípade, ak za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa plat poslanca vypočítava, Európska komisia (Eurostat) zverejní údaje 1a) o tom, že Slovenská republika dosiahla schodok rozpočtu verejnej správy 15).
(2) Odmena asistenta poslanca a výdavky na prevádzku poslaneckej kancelárie zriadenej podľa § 4a ods. 1 druhej vety sú po prerušení obdobia podľa § 29l rovnaké ako v roku 2011, v prípade ak Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje 1a) o tom, že Slovenská republika dosiahla schodok rozpočtu verejnej správy 15).
(3) Skončenie obdobia uplatňovania zníženého platu podľa odsekov 1 a 2 vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom."
Odôvodnenie:
Hlavným účelom pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je stanoviť presné pravidlá pre výpočet platov ústavných činiteľov a zaviesť tak pravidlo, podľa ktorého budú platy politikov zmrazené na úrovni platov z roku 2011 od nasledujúceho roka až do obdobia, kým Slovenská republika bude hospodáriť s deficitom.
V súčasnej ekonomickej situácii by práve ústavní činitelia ako poslanci či ministri mali mať svoj plat naviazaný na hospodárenie štátu. A teda ak štát vytvára deficit, čiže hospodári so stratou, je nemysliteľné, aby jeho predstavitelia – politici mali nárok na zvyšovanie svojich platov. V prípade ak Európska komisia vydá rozhodnutie o tom, že Slovenská republika nehospodárila so stratou, a teda politici sa správali zodpovedne k verejným financiám, t. j. finančným prostriedkom všetkých občanov, budú následne mať nárok na zvýšenie svojich platov.
Navrhujeme okrem zmrazenia platov politikov v tomto období aj určitú poistku do budúcnosti pre prípad, že by opätovne chceli začať politici míňať viac, ako sú štátne príjmy. V tom prípade by sa im opätovne zmrazili platy na úrovni roka 2011. Pozmeňujúci návrh predkladá Igor Matovič a Peter Pollák, podporilo ho 15 poslancov svojím podpisom.
Čiže ešte raz, veľmi jednoduché pravidlo, ušetríme si prácu, nebudeme každý jeden rok tu zažívať populizmus vládnej strany SMER, kde tu bude sa samobičovať a trýzniť a zmrazovať si platy, spravíme to jedným jednoduchým opatrením, a to tým, že platy si zmrazíme dovtedy, dokedy sa nebudeme správať zodpovedne a dokedy politici budú zadlžovať Slovenskú republiku, čiže budú naše deti a vnúčatá a budú vytvárať dlh, ktoré naše deti a vnúčatá budú za nás splácať. Myslíme si, že to je spravodlivý návrh a dávno mal byť prijatý.
Ďakujem pekne za podporu.

Ďakujem pekne. Igor, myslím, že každý súdne uvažujúci človek, ktorý sleduje, ako sa vyvíjajú alebo nevyvíjajú platy poslancov a aký je deficit nášho rozpočtu, by to mal iba privítať a chcem veriť, že mali by sme ísť príkladom, ako si to už povedal, to znamená, v prvom rade očistiť si sami pred svojím prahom, až potom ísť von a hovoriť, že aké my tu máme priemerné mzdy, ktoré, tvrdím, že tú priemernú mzdu na Slovensku koľko občanov, sa pýtam, berie. Mal by byť ukazovateľ najviac braná mzda, ale asi to už je o inom už.
Takže, samozrejme, že vítam, a dúfam, že poslanci SMER-u tento návrh podporia pretože ukážu tým, ako sociálne cítia s našimi občanmi, keď sú poslanci v Národnej rade Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, musím povedať, že nás je tu pomerne málo na to, aká je to citlivá téma, ale nedbám. To, s čím chcem vystúpiť ja, sa týka jednej konkrétnej veci a musím povedať, že to vôbec nie je ľúbivá téma, mediálne už vôbec nie. Ale si myslím, že toto nie je súťaž krásy a mali by sme prinášať vecné riešenia. A to, čo chcem povedať ja, je čiastkové riešenie a týka sa hlavne sudcov alebo súdnictva celkovo.
Preto chcem tomuto návrhu, vládnemu návrhu, resp. návrhu vládnych poslancov, vytknúť jednu podľa môjho názoru celkom závažnú vec, ktorou je zmrazenie platov sudcov. A to nie preto, že podľa môjho názoru na justícii sa šetriť nemá, ale pretože podľa môjho názoru takýto návrh má vysoký potenciál toho, aby bol vyhlásený za nesúladný s ústavou.
Ja svoje tvrdenia aj vysvetlím a myslím, že by nemalo ísť v tomto prípade alebo mal by ísť ten marketing zmrazovania platov verených činiteľov bokom a mali by sme sa, čo sa týka súdnictva, postaviť tomu čelom a uvedomiť si, aké sú, aké sú čísla a čo hrozí, ak budeme k súdnictvu pristupovať naozaj marketingovo, a nie vecne.
No, vážené teda kolegyne, kolegovia, návrh skupiny poslancov o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov sa... alebo je problematický dvojako. Finančne sankcionuje sudcov za politicky nesprávne rozhodnutia vlády a v spojitosti s tým sa zahráva s ich motiváciou čo najoddanejšie slúžiť tejto republike. Malo sa to javiť ako krásna formulka, ale, žiaľ, je to tak, taká je dnešná situácia, čo sa týka sudcov a celkovej situácie, nie iba ich platov. Pretože tie platy nie sú ani tak malé, skôr tu ide o princíp. O princíp, ako sa táto vláda a časť tejto snemovne stavia k problému riešenia justície. Hmotné zabezpečenie sudcov musí byť chápané ako stabilné a neredukovateľné, nesmie sa stať pohyblivým činiteľom, s ktorým sa môže výkonná moc a zákonodarná moc, môže ľubovoľne nakladať. A toto nehovorím ja, toto hovorí v zásade, hovoria to ústavné súdy naprieč spektrom, ak sa nemýlim, celej Európy. Alebo časti Európy, aby som bol presný.
Pritom je takpovediac finančná paralyzácia sudcov za stav verejných financií veľmi nebezpečným a tenkým ľadom. Na jednej strane nariekame nad žalostným stavom dôvery ľudí súdnictvo a na tej druhej sa chystáme postihovať sudcov nie za ich, ale chybné vládne a ekonomicko-politické rozhodnutia. Toto je podľa mňa úplne zvrátené. Teda za rozhodnutia, ktoré sami sudcovia nemôžu ovplyvniť. Inými slovami, naväzujeme ich plat na to, ako hospodári táto vláda. Ako také sa to nemusí javiť možno nezmyselné, ale zabúdame na trojdelenie moci, kedy výkonná moc a zákonodarná vôbec nemá čo zasahovať do výkonu samotnej justície, do realizácie rozhodovania o konkrétnych právach a povinnostiach. Inými slovami povedané, vládna strana mieri do tyla motivácie sudcov slúžiť čo najužitočnejšie svojmu poslaniu. Ak totiž zmrazíme ich príjmy pod únosnú hranicu, môže sa vytvoriť rámec, že tento sudca prestane byť nezávislý. Začne byť závislý a začne brať ohľad na zákonodarnú a výkonnú moc. Podľa mňa je to, ako som povedal, je to zvrátené. Zoberme si, že tým sudcom budeme tie platy znižovať až na nulu, a to len preto, aby sme im ukázali, kto je tu pánom. Ich nezávislosť nieže utrpím, oni tú nezávislosť stratia. To je možno ten lepší pohľad, pretože ten horší pohľad je, že sudcovia v tom najhoršom možnom prípade si budú hľadať iné cestičky, ako zabezpečiť svoj príjem.
Hoci ústava nevylučuje prepojenie platových pomerov sudcov a sudcov Ústavného súdu a všeobecných súdov so stavom ekonomiky ani prostredníctvom ústavného príkazu neznižovania platov sudcov po dobu ich výkonu, ich funkcií a ani prostredníctvom žiadnej inej ústavnej garancie vzťahujúcej sa na platové pomery sudcov, sudcovia majú a musia mať v systéme deľby moci demokratického a právneho štátu špecifické postavenie s ohľadom, práve s ohľadom na ich hmotné zabezpečenie. A opäť toto nehovorím ja, to hovorí judikatúra nášho slovenského Ústavného súdu.
Zmrazenie platov sudcov na úroveň roka 2012 neodráža reálny vývoj ekonomiky, pričom znamená zmrazenie ich jediného pravidelného mesačného príjmu. Vedie ich k príjmovej degradácii v porovnaní s ostatnými právnickými profesiami a k znižovaniu ich spoločenského postavenia. Či chceme, alebo nechceme, ak tento trend zavedieme, toto sa pokojne môže stať. A ja si uvedomujem, že toto nie je téma, ktorá, za ktorú ma niekto pochváli, ale ako som povedal, moja motivácia je krok po kroku, per partes, spraviť s tým súdnictvom, spraviť z neho fungujúci efektívny systém, a ktorý je dôveryhodný. Pritom peňažné prostriedky ušetrené z platov sudcov vo vzťahu k príjmom a výdavkom štátneho rozpočtu sú úplne zanedbateľné. Tu sa nebavíme o tých 14 mil., ktoré sľubujú navrhovatelia. Bavíme sa o zlomku z tejto sumy a myslím si, že tá hodnota, o ktorú ide, je nevýrazná oproti tomu, čo v súdnictve potrebujeme. Relevantné ohodnotenie sudcov za ich zodpovednú a potrebnú robotu je zanedbateľnou cenou za právne zdravie a kvalitu života našej spoločnosti.
V skratke, ďalšie nekvalitné riešenie zo smeráckej dielne. A je mi to úprimne ľúto. Na jednej strane plno rečí o zefektívnenia súdnictva a zvyšovania dôvery ľudí v neho, na druhej strane pri možnosti aspoň čiastočnej eliminácie príčin aktuálneho stavu nulová, absolútne nulová pridaná hodnota.
Čo je ale omnoho zarážajúcejšie, keď predkladatelia sú z vládnej strany, ja musím pripomenúť podanie časti vládnej strany na Ústavný súd z roku 2011, kedy úspešne napadlo 35 poslancov za, najmä za vládnu stranu, ktorí tu aj sedia, ktorí budú zrejme hlasovať za, napadlo tento princíp na Ústavnom súde a oni ten Ústavný súd "vyhrali". Ústavný súd povedal, že zmrazenie platov v tej podobe, ktoré bolo v tom roku, nebolo v súlade s ústavou. Máme tu obdobný prípad. A tí istí poslanci, ktorí to napádali, teraz idú tie platy zmrazovať. Preto tvrdím, že je to nič iné ako marketingový ťah pre verejnosť a takto by sa to robiť nepochybne nemalo. Ja tu nebudem čítať argumentáciu toho rozhodnutia. Každopádne je dostupné a je pomerne rozsiahle, možnože pri tom bode 33 sa k tomu odhodlám, ale treba si povedať, nemôžme jeden rok hovoriť niečo iné ako o dva roky zase niečo úplne iné. Opakujem, argumentácia, ktorú zvolili poslanci za vládnu stranu v 2011., presne sedí na túto situáciu, čo tu máme dnes, ale úplne opačne. Dnes, čo by to mali brániť, navrhujú zmraziť platy sudcom.
Možno len krátko, preventívne k tomu, čo povedal k tejto veci Ústavný súd. Ja to hovorím naozaj s dobrým úmyslom, aby sme sa nedostali do situácie, že Ústavný súd rozhodne a opäť Národnú radu svojím spôsobom poníži na úroveň poznania, že nepoznajú poslanci niektorí ústavu.
Ústavný súd okrem iného v tom konkrétnom rozhodnutí povedal, z vývoja judikatúry možno odvodiť, že Ústavný súd môže považovať za ústavne nesúladné intenzívne, inými slovami aj opakované, čo je tento konkrétny prípad, pretože je to už, myslím, druhý rok po sebe, a arbitrárne, to znamená nedôvodné. V tomto prípade sa argumentuje štátnym rozpočtom a konsolidáciou verejných financií. Arbitrárne zasahuje do platov sudcov, čo môže znamenať nesúlad s čl. 144 ústavy. To povedal náš slovenský Ústavný súd v roku 2013. Teda minulý rok.
V zásade, ja som mal potrebu toto vystúpenie povedať a upozorniť na možné riziká tohto návrhu, ktorý v zásade považujem za správny, pretože ja nevidím dôvod, aby sa ostatným verejným činiteľom platy nezmrazovali, ale čo sa týka justície a sudcov zvlášť, kde tie peniaze chýbajú, ak hovoríme o vyšších súdnych úradníkoch, administratíve. Tento signál je podľa mňa jasný signál, že vládna strana nejde čelom k problému zvýšenia dôveryhodnosti justície.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Táto diskusia je veľmi zaujímavá a naozaj už o tom hovorili mnohí predrečníci v rozprave, že stále sa pri schvaľovaní štátneho rozpočtu objavuje. Ale môj otec ma onehdy učil, že každý vtip je len raz vtip. A keď naozaj zlá situácia v krajine a je potrebné zmraziť platy ústavných činiteľov, tak to treba urobiť. A myslím si, že nikto v tejto snemovni s tým nemá problém. Ani nikto vo vláde s tým nemá problém. A je úplne jedno, či je vláda modrá alebo červená, ľavá alebo pravá.
No ale viete, keď tento vtip opakujeme každý rok, tak dnes sa vlastne dostávame do situácie, že vlastne už ani nemôžme odmraziť platy, lebo by došlo k takému prudkému nárastu platov, že to už ani nie je možné. Reálne tento zákon je už nepoužiteľný. A čudujem sa vláde Roberta Fica, ktorá vládne osemdesiatrojkou v parlamente, že už neprišla s novým návrhom zákona. Jednoducho si tam napíšme, že platy ústavných činiteľov sú dvojnásobkom priemernej mzdy v národnom hospodárstve, keď nevieme dodržať trojnásobok, ale toto, čo tu prebieha, je presne tak, ako to povedal pán poslanec Kadúc, na hranici alebo možno aj za hranicou ústavnosti. A to, o čom hovoril, o sudcoch, o tom, že oni už raz uspeli predsa na Ústavnom súde a teraz znovu ideme ich zmrazovanie platov odvodzovať od nejakého miery zadlženia krajiny, resp. výkonnosti ekonomiky, sú už absolútne nepochopiteľné veci, lebo keď na kabáte zapnete prvý gombík zle, tak už hore pri krku vám to nijak raz nevychádza, tak musíte vymýšľať ďalšiu bastardizáciu tohto návrhu zákona. Čiže z môjho pohľadu, nech sa páči, zmrazme si platy aj tento rok, tvárme sa, že ako nám, aké je to výborné riešenie, ale dobrým a čistým riešením by bolo prijatie nového zákona, kde to zadefinujeme pre všetkých ústav... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Dobrý večer. Vážená pani podpredsedníčka, pán navrhovateľ, spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov. Keď som tak počúval aj svojich predrečníkov, tiež trošku zašli do tých udalostí posledných dní, ktoré sa tuná u nás udiali v tejto našej krajine. Dovolím si aj ja k tomu zaujať nejaký ten postoj.
A obdobne som chcel presne aj ja reagovať podobne, ako aj predrečník kolega a tiež som sa zamyslel presne nad sudcami, či už je to Ústavný súd, Najvyšší súd alebo bežne ako sudcovia, a zamýšľal som sa aj ja nad tým, kolega Kadúc to rozprával tak viac právnicky, ja to poviem tak možno viac zrozumiteľne aj pre ľudí. Jednoducho naozaj na jednej strane by sme chceli, aby to súdnictvo bolo spravodlivé, flexibilné, aby neboli prieťahy v konaní. Pán generálny prokurátor predkladal tú správu, koľko sa súdnych sporov, hej, sa naťahuje a sa premlčali. A jednoducho my tých ľudí nie sme schopní zaplatiť, resp. nie sme ochotní zaplatiť, hej. A to sa mi nepáči.
Ale ja tak smelo aj v úvode hneď poviem, že ja nebudem hlasovať za návrh tohto zákona. Je to možno nepopulárne, darmo sa na mňa, pán kolega, pozeráš, ale nebudem hlasovať za tento návrh zákona.
A poviem ešte a podotknem aj jednu vec a všetkých tých ešte chcem upozorniť, okrem iného budete hlasovať aj o tom, že sa zmrazí plat pánu prezidentovi. A pán prezident je práve ten, ktorý svoj plat dáva na dobročinné účely. Tak aj toto zmrazíme. Celý plat pán prezident dáva na dobročinné účely. Zmrazíme aj tento plat na tie dobročinné účely. Ale nedá sa s tým súhlasiť. A naozaj to nemôže byť donekonečna. Myslím si, že správame sa mnohí veľmi pokrytecky. Toto tu raz musí skončiť. Donekonečna my nemôžeme zmrazovať platy ani poslancov, ani ústavných činiteľov. Možno to preženiem, ale keď by sme to dlho, keď, ak by bol ten proces ako dlhodobý, na jednej strane zvyšujeme minimálnu mzdu, na druhej strane toto budeme zmrazovať, tak keď to v tom prenesenom slova zmysle, tak by sa to po nejakom čase naozaj aj vyrovnalo.
Naozaj dochádza k takým veľkým paradoxom, ako tuná kolega spomenul, a to je naozaj veľmi silný paradox. Na jednej strane minister školstva, ktorý má na starosti celé školstvo, celý rezort, naozaj je to veľmi náročné starať sa o šport, o mládež, o univerzitné vzdelávanie, základné vzdelávanie a minister tejto krajiny má 35-tisícový ročný príjem, čo je, nie je málo. Nechcem povedať, že to je málo, ale na druhej strane v tom protiklade, ktorý tuná je, a naozaj sa ho nedá nevidieť, a sú tu rektori univerzít, ktorí majú platy na úrovni 70- až 100-tisíc. Tak my dostatočne, by som povedal, nevieme doceniť naozaj toho najvyššieho šéfa, akým je minister školstva. A teraz si zoberte, že ten plat, ja neviem, rektor univerzity má raz taký, trojnásobne taký. Nemyslím si, že je to spravodlivé. Či azda zamyslíme sa aj nad tým, že budeme tie platy zmrazovať aj tam? Budeme aj toto znižovať? Nie je to možné. A u sudcov je to zvlášť ako citlivá téma. Rovnako patrí aj do toho generálny prokurátor. A na druhej strane táto spoločnosť očakáva, naozaj aby sudcovia rozhodovali spravodlivo, podľa možnosti rýchlo, flexibilne, a na druhej strane v podstate my sme tí, a musím povedať, všetci tí, ktorí budeme hlasovať za to, tak budeme tou, tou brzdou.
Zhrniem ešte jednu vec a už s tým skončím. Sľúbil som, že do 18.30 hod. (povedané so smiechom), aby som to skončil naozaj. Udiali sa tuná aj toho týždňa tri také veľmi vážne veci. Okrem iného zvolili sme si nového predsedu parlamentu a podpredsedu parlamentu. Obidvom gratulujem. Ja som to hlasovanie zmeškal, ale ak by som tuná bol, a v tom tajnom hlasovaní obidvom by som dal tie hlasy za. Teda pán predseda by mal nie 120, ale jedna, dva, jedna, číslo 121 hlasov a pán podpredseda nemal by 99, ale mal by 100 hlasov. To by boli dva moje hlasy. Ja som tuná tieto hlasy dal aj celkom na začiatku, keď som tu pred dva a pol rokmi nastupoval ako poslanec Národnej rady, aby som sa nepomýlil, a chcem si to zachovať kontinuálne. Ak je dohoda medzi koalíciou a opozíciou a navrhli sa tuná aj to predsedníctvo, aby som nemusel to rozdeľovať a aby som sa raz nepomýlil, všetky, všetci tí, ktorí boli zvolení doposiaľ vždy som hlasoval za. A myslím si, že muselo by to byť čosi mimoriadne, aby som naozaj hlasoval proti, ak aby to bol necharakterný, nečestný človek navrhovaný na takúto funkciu, musel by som o tom vedieť. V tom prípade by som hlasoval inak. Toľko som chcel povedať.
Ja im gratulujem k tomu, že boli zvolení do tak vysokých pozícií, a naozaj tá Národná rada, aby fungovala podľa možností oveľa kultúrnejšie tak, ako to aj dnes pán prezident hovoril. Mňa to tiež mrzí, za celé tie dva a pol roka koľkokrát sme veľmi takí osobní a neúctiví vzájomne voči sebe. Presne tak, my udávame kultúru aj tomuto národu. Ak my budeme k sebe takto vzájomne sa správať, vzájomne sa napádať, osočovať jeden druhého, ohovárať, myslím si, že aj ľudia veľmi nás v tomto budú kopírovať.
Pri tejto príležitosti, ak dovolíte ešte, prepáčte, kolegovia, ale chcem aj poďakovať aj nášmu predsedovi bývalému Pavlovi Paškovi za tú službu, ktorú tuná robil. Ja mu osobne chcem poďakovať, lebo táto služba predsedu Národnej rady naozaj nie je ľahká, je náročná a ja ju nezávidím naozaj nikomu. Bol to môj kolega, ktorého si chcem aj naďalej vážiť, naďalej si ho chcem vážiť a nebudem o ňom ani dehonestujúco rozprávať, ani voči nemu vystupovať. Naopak, treba sa zamyslieť, aj to, čo sa deje aj v uliciach v týchto dňoch. Vždy tuná budem od tohto pultu vyzývať k pokoju, ku kľudu, aby nedošlo tuná naozaj k anarchii. A azda chceme udalosti, ktoré máme v susednej krajine, na Ukrajine, aby sme nasledovali túto krajinu? Ja toto odmietam a veľmi kategoricky. Odmietam to, nechcem, aby naša krajina išla týmto smerom. Možno dnes by sme sa tak smiali, tak jak to bolo pred rokom na Ukrajine a v centre Kyjeva. Tam začínal Majdan. Spýtajme sa tých ľudí, či by chceli, dnes sa ich pýtajte, či by chceli takúto krajinu, akú ju majú dnes, v rozvrate, zavraždení ľudia. Vlastní ľudia sa vraždia medzi sebou, musím povedať, vraždia. Je tam občianska vojna a krajina je v rozvrate. Touto cestou chce ísť aj naša krajina? Touto cestou? A nepáči sa mi, kolegovia, aj keď hovorím do poloprázdnej sály tuná, ale nepáči sa mi jedna vec a to je taká nesolidárnosť a nekolegialita, ako sa správame vzájomne ku sebe, a to je rovnako aj k bývalému predsedovi. Kričať svojmu predsedovi, že by ja som stál pod oknami a kričal: "Do basy!" a podobné tieto výkriky a atakoval rodinu svojho kolegu, nikdy sa pre to nechcem znížiť. Viete, čo to je? Nikdy! Dúfam, že tak hlboko neklesnem. Nechcem takto padnúť. Ja som rozrušený z týchto udalostí. Naozaj som tuná, tri týždne som tu nebol, mal som na to naozaj rodinné dôvody, ale to, čo som mal možnosť sledovať cez tie médiá, naozaj som bol zhrozený a sa mi to nechce uveriť. Nerobme, nepokračujme v tej destabilizácii tejto našej krajiny, pretože naozaj, aj keď sa to nezdá, aj naša krajina by mohla vykročiť veľmi nesprávnym smerom. Je to tenký ľad, ktorý sa veľmi rýchle môže preboriť.
Druhá taká udalosť, bola to vystúpenie prezidenta Slovenskej republiky. Ja som to pozorne, som to počúval, boli veci, s ktorými som súhlasil, boli veci, nad ktorými som sa zamyslel. Nechcem to komentovať, možno to osobne aj pánu prezidentovi poviem, ale veľakrát v tomto pléne Národnej rady ukazujem prstom na teba alebo ukážem to takto, že si to ty. Ale nezabúdaj na to, že tá ruka ukazuje, jeden prst ukazuje tam, ty si na vine, ale druhý smeruje k tebe, moja vina. A takí by sme mali byť. Buď sebakritický, zhodnoť svoje veci, tak môžeš potom poukazovať na prstoch, ale nezabudni, že ten palec druhý, druhý je natrčený práve na teba.
Prepáčte mi, trošku som tak odbočil, ja som nemal možnosť ani v tej rozprave aj, pani podpredsedníčka, ďakujem, že si ma neprerušila, lebo nie je to takým zvykom, aj keď som trošku ako odbočil od témy, ale nemal som možnosť sa vyjadriť k tým udalostiam, ktoré tuná boli. Tak toto som chcel takto ako zhrnúť.
Na záver chcem len povedať toľko. O tomto zákone. Však je to druhé čítanie o platových pomeroch ústavných činiteľov, o zmrazení platov ústavných činiteľov. Nebudem hlasovať za zmrazenie týchto platov. Nechcem sa správať ako taký pokrytec. Mnohých kolegov, ktorých počúvam na chodbe, frflú a nadávajú na ten zákon, ktorí tu v tejto rokovacej sále hlasujú zaňho, ale za týmito dverami na ten istý zákon nadávajú. Na koho nadávajú? Nadávaj na seba! Palcom ukazujú na seba. Ty si ten hlupák! Aj ja môžem na seba ukázať palcom, že ja som ten hlupák. Možno aj v tejto chvíli aj ja som tým hlupákom, pretože tieto slová, ktoré som povedal, sú veľmi nepopulárne, politické body moje nebudú stúpať, ale mne na tom nezáleží, lebo pravda je jedna. A veľmi veľakrát sa veľmi ťažko zasadzuje za pravdu a spravodlivosť, ale toto bol môj sľub, ktorý som dal svojim voličom, snažím sa ho napĺňať. Nikdy som si nemyslel, že to bude také ťažké. Nenapísal som to na taký veľký bilbord, že budem hovoriť pravdu a budem sa za ňu zasadzovať. To, že sa pomýlim, to som človek alebo to, že ma niekto oklame, môže ma niekto dobehnúť, ale vo svojom svedomí, snažím sa, usilujem sa podľa toho aj žiť aj konať. A myslím si, že nie raz, nie dva razy som tento postoj tuná v Národnej rade zaujal.
A ak by som tuná bol na tej mimoriadnej schôdzi, ktorá tuná bola o odvolaní premiéra tejto krajiny, môj hlas by bol taký, že by nehlasoval som za jeho odvolanie, pretože to destabilizuje túto krajinu. Hlasoval by som proti. Ďakujem za pozornosť a, prepáčte mi, ale dovolil som si toto, ak už možno v závere, večer.
Ďakujem pekne.

Ja budem reagovať len na tú prvú časť tvojho vystúpenia, pán poslanec, keď si hovoril o platových pomeroch ústavných činiteľov. Ja budem hlasovať za zmrazenie týchto platov, tak ako som hlasoval každý rok, len znovu využijem túto príležitosť, aby som podčiarkol skutočnosť, že toto nie je systémové riešenie, v tom máš absolútnu pravdu. A ty si to povedal veľmi pejoratívne, áno, je to trošku pokrytecké. Je to trošku pokrytecké, lebo my si tu zmrazíme platy a tvárime sa, že tým sme to vyriešili. Keď chceme mať nižšie mzdy, dámy a páni, prijmime zákon o tom, že plat poslanca Národnej rady je dvojnásobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Nemám s tým žiaden problém. Ale aby sme to tu zmrazovali každý rok a tvárili sa, že aké to je veľmi populárne opatrenie a akí sme sociálni, je to farizejstvo.
Druhá moja poznámka. Veľmi dobre si hovoril, pán poslanec, o tom, že sú nejakí poslanci Národnej rady a sú nejakí sudcovia, ktorých riešime v jednom zákone. Pamätám sa veľmi na to, ako sme rušili imunitu, ale len poslancom Národnej rady, potom neskôr sme riešili imunitu sudcov. Tak buď všetkým alebo nikomu. Toto je podľa mňa reálne riešenie, lebo sudcovia to potom na Ústavnom súde odblokujú pre seba a teraz ešte požadujú od vlády, že im má niečo doplatiť. Nedobrý zákon má vždy potom aj zlú dohru na ďalších stupňoch. Opakujem, zmraziť platy jednorazovo pri vážnej situácii v krajine, súhlasím, ale toto nie je systémové riešenie.
A posledná moja poznámka, veľmi dobre si poukázal, preto som sa prihlásil aj s faktickou poznámkou, aj na skutočnosť, o ktorej akosi nechceme hovoriť. A daná skutočnosť, že nie poslanci Národnej rady, ani nie členovia vlády, dokonca ani nie prezident a premiér tu majú nejaké najvyššie platy z verejných funkcionárov, ale práve nominanti štátu v rôznych štátnych firmách aj verejnoprávnych inštitúciách zarábajú mnohokrát viacej ako prezident alebo premiér tejto krajiny... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)