44. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem. Zlyhanie finančných inštitúcií je zo strany verejnosti a účastníkov trhu vnímané veľmi citlivo a môže viesť k ohrozeniu úspor obyvateľstva a obmedzeniu finančných operácií potrebných pre správne fungovanie ekonomiky.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je ministerstvom financií považovaný za jeden z najdôležitejších zákonov tohto roka vo finančnom sektore. Tým cieľom je vytvorenie systému prevencie a riešenia krízových situácii na finančnom trhu.
Návrh zákona predstavuje komplexný rámec konkrétnych krokov a opatrení potrebných na účinné predchádzanie a riešenie krízových situácií na finančnom trhu. Vládny návrh zákona zavádza nové právomoci Národnej banky Slovenska pri dohľade na finančnými inštitúciami v procese prevencie vzniku krízových situácií a vytvára Radu pre riešenie krízových situácii, ktorá bude rozhodovať o začatí procesu riešenia krízových situácii, ak takého nastanú. Zákon zavádza inštitút bel-inu alebo kapitalizácie, ktorý prenáša zodpovednosť za primárne financovanie riešenia krízových situácii finančných inštitúcii na ich akcionárov a prednostných veriteľov na rozdiel od doterajšieho prístupu, tzv. bel-outu, kedy zodpovednosť za záchranu bánk niesli štáty a štátne financie, a teda občania.
Funkčnosť navrhovaného rámca dopĺňa vznik Národného fondu na riešenie krízových situácií, ktorý bude zabezpečovať podporné financovanie riešenia takýchto krízových situácií. Tento bude povinne napĺňaný finančnými prostriedkami samotných finančných inštitúcií. Rozhodnutia o riešení a uplatnenie konkrétnych opatrení na riešenie krízových situácií budú zo strany Rady pre riešenie krízových situácii dôsledne analyzované najmä vo vzťahu k možným dopadom na ekonomiku Slovenskej republiky.
Zákon je v súlade s dlhodobou podporou Slovenskej republiky rozširovania vnútorného trhu Európskej únie a podporou vytvorenia stabilnej bankovej únie v rámci eurozóny. Návrh zákona transponuje ustanovenia smernice o krízovom manažmente, tzv. BRRD smernica, ktorá tvorí integrálnu súčasť jednotného rezolučného mechanizmu na úrovni Európskej únie. Rezolučný mechanizmus je jedným z troch základných pilierov bankovej únie.
Toľko na úvod, ďakujem.
Neautorizovaný
Vystúpenia
14:05
Vystúpenie v rozprave 14:05
Peter KažimírTotiž myslím si, že všetci sa v tejto snemovni zhodneme na jednej veci, a to je tá vec a naozaj naprieč vlád rôznych politických zafarbení vidíme na našich makroekonomických ukazovateľoch, ktorých súčasťou, samozrejme, je aj výška nezamestnanosti, že Slovensko naozaj patrí historicky a dlhodobo ku krajinám, ktoré majú problém so štrukturálnou nezamestnanosťou, problém s nízkou zamestnanosťou a problém, myslím, že s obsadením druhej priečky v tom nepríjemnom zozname podiel dlhodobo nezamestnaných na celkovom počte nezamestnaných. Máme tu naozaj tisícky ľudí, ktorí aj pod vplyvom hospodárskej krízy za posledných 6 rokov stratili prácu, to znamená nie je to len výsledkom vlastného rozhodnutia, ale výsledkom proste okolností, ktoré nastúpili zvnútra a zvonku, stratili títo ľudia prácu a ocitli sa mimo trhu práce, strácajú návyky a sú čoraz ťažšie zamestnateľní z pohľadu záujmu trhu práce o ich výkon, o ich schopnosti a znalosti.
Pravdou aj je, že nielen Slovensko, ale aj ďalšie krajiny sa musia vysporiadavať s problematikou, ktorá sa v angličtine volá tax wedge alebo daňový klin, to znamená vyššie a neférové daňové a odvodové zaťaženie nízkopríjmových skupín. Problémom je, samozrejme, aj schopnosť rekvalifikovať týchto ľudí a pripraviť ich na trh práce tak, aby boli za náklady práce, ktoré z hľadiska našej legislatívy sú povedzme minimálne, ak hovoríme o minimálnej mzde, stále z pohľadu ich užitočnosti, týchto ľudí, pre zamestnávateľov vysoké. Nachádzame sa v situácii, kde po vyše 20 rokoch fungovania nového moderného Slovenska sme sa dožili mnohých deformít, mnohých deformácií na, na trhu práce a je to výsledkom, samozrejme, aj sociálneho inžinierstva mnohých vlád. Ja uznávam a môžem prijímať aj legitímnu kritiku z pohľadu, že aj tento nástroj niektorí z vás môžu označiť za sociálne inžinierstvo. Ale chcem podotknúť, že naozaj za posledných vyše 20 rokov slovenský trh práce bol predmetom deformácií z pohľadu preferovania tých alebo iných skupín. Máme tu zamestnancov, ktorých je drvivá väčšina na trhu práce, máme tu skutočných živnostníkov, máme tu falošných živnostníkov, ľudí, ktorí boli zo zamestnaneckého pomeru vytlačení motiváciou nižších odvodov a daní do sféry živnostenského zamestnania a, samozrejme, dokonca často tlačení aj zamestnávateľmi, lebo to bolo proste fifty-fifty biznis z pohľadu toho, pre koho sa to malo javiť výhodné. To znamená, máme tu naozaj časť tzv. falošných živnostníkov, ktorí stratili ochranu, pracovnoprávnu ochranu a sú vystavení z pohľadu, z pohľadu štátu na samoživiteľstvo a s týmto osudom sa musia vysporiadavať. A zároveň na druhej strane stratil tú pracovnoprávnu ochranu a stratili ďalšie výhody, a nie, nie vždy dobrovoľne. Nie vždy dobrovoľne.
No a máme tu ďalší fenomén, a to sú eseročky alebo jednoosobové eseročky. To je fenomén, s ktorým my sa snažíme aj z hľadiska úprav v daňovom systéme vysporiadavať. To už je proste tá vyššia a sofistikovanejšia forma minimalizácie daňových a odvodových nákladov. Takže hýbeme sa v tomto trojuholníku, v tomto začarovanom kruhu a trojuholníku z pohľadu riešenia tej dilemy, koľko majú zamestnávatelia a zamestnanci zaplatiť a aké majú naproti tomu benefity prostredníctvom verejných služieb.
A máme tu ešte ďalší parameter, ktorý je z mojej polohy ministra financií dnes kľúčový, a to je konsolidácia verejných financií. To znamená, snaha nezísť z cesty, ktorej cieľom je vyvážené hospodárenie štátu z hľadiska základného bežného fungovania, pretože strednodobý cieľ, tzv. MTO, ktorý máme splniť v roku 2017 na úrovni polpercentného štrukturálneho deficitu, neznamená nič iné, len to, že štát by mal z hľadiska plnenia svojich základných funkcií hospodáriť vyrovnane. A myslím si, že sme z hľadiska aj mentalitného nastavenia Slovákov z hľadiska konsenzu ku členským krajinám eurozóny sa dohodli, že toto je správna cesta. Jej taktovanie, jej časovanie môže byť predmetom diskusií a vidíme, tieto diskusie sú vyvolané aj v ďalších krajinách, oveľa väčších a vplyvnejších krajinách eurozóny. Ale pravdou je, že odpoveďou, odpoveďou kľúčových hráčov, ekonomických lídrov v jednotlivých krajinách eurozóny bola zhoda o tom, že toto je liek na odpoveď krízy, dlhovej krízy krajín, krízy finančného sektoru a krízy, ktorá sa dnes prenáša a je reálne prítomná v Európe do formy sociálnej krízy z pohľadu počtu 16 mil. nezamestnaných, ktorí tu pred krízou neboli.
Chcem len podotknúť a všetci to určite alebo mnohí z vás to určite dobre viete, že celé roky Slovensku je odporúčané od Európskej komisie, od OECD, od Medzinárodného menového fondu, aby sme sa zaoberali vysokým odvodovým zaťažením nízkopríjmových skupín. A nie je to úloha, ktorú sme dostali proste zvonku a ktorú vytrvalo prehliadalo niekoľko vlád. Je to z pohľadu, z pohľadu vlády, ktorá má zodpovednosť za, za kvalitu života ľudí v tejto krajine, v tomto čase správne rozhodnutie, pretože aj v roku 2014 vidíme efekty možno riskantného rozhodnutia, ale nakoniec rozhodnutia vlády, ktoré sa rozhodlo v roku 2014, nepokračovať v štrukturálnej konsolidácii, ale máme tu v roku 2014 naozaj fiškálnu expanziu. Ale máme tu aj odpoveď na túto fiškálnu expanziu. V roku 2014 sa nám po dlhých rokoch prebudila domáca spotreba, v roku 2014 sa nám po dlhých rokoch prebudili súkromné investície, ktoré pomáhajú lepšej kvalite ekonomického rastu v tejto krajine, ktorej nominálne čísla sú naozaj veľmi slušné, možno môžte povedať, že sú slabé v porovnaní s predkrízovým obdobím, ale sú veľmi slušné v pokrízovom období aj v porovnaní s ďalšími krajinami eurozóny, ale aj v porovnaní s krajinami nášho, nášho priestoru strednej Európy a Višegrádskej štvorky.
A tu neprišlo, to nie len proste náhoda, nie je náhoda, že dva-tri štvrťroky za sebou sa nám darí udržiavať ekonomický rast, domácu spotrebu v situácii, keď náš kľúčový obchodný partner Nemecko má problémy. Sú dokázateľné, neprejavili sa zatiaľ na trhu práce Nemecka ale, ale prejavili sa v strate, v malých stratách zahraničného dopytu a v oslabení priemyselnej výroby v tejto krajine. Napriek tomu, napriek tomu, že tu máme empirické zistenia, že takéto ochladenie ekonomické sa po niekoľkých mesiacoch, po štyroch až piatich mesiacoch dostavujú z Nemecka aj na Slovensko, v tomto prípade, v tomto roku sa tak nestalo. A prečo sa to tak nestalo? Pretože nám podarilo oživiť domácu spotrebu. A my v tejto situácii chceme v tejto politike pokračovať aj budúci rok a to je jeden z dôvodov, prečo sme sa v lete rozhodli politicky oznámiť a následne veľmi usilovne sme sa rozhodli pracovať na návrhu, ktorý dnes vidíte v legislatívnej podobe.
Zaznelo tu mnoho kritiky z pohľadu legislatívnej čistoty, z hľadiska toho, že tento zákon je prijímaný v skrátenom legislatívnom konaní. Tu musím odpovedať mnohým právnym puristom, že sú falošní z pohľadu toho, z pohľadu toho, čo sa tu dialo počas minulých vlád. Ja poznám názor pána poslanca Kadúca, že to, že sa tu dialo v minulosti, sa tu nemusí diať aj, aj v ďalšom. Ale ja naozaj považujem nástroj skráteného legislatívneho konania ako jeden z nástrojov, ako dostať do, do právne účinnej a platnej podoby také, také legislatívne zámery, kde, kde rýchlosť času má prednosť pred, pred dlhodobými, často aj politickými debatami.
Pán poslanec Mihál správne spomenul, že už v lete rezort financií publikoval a zamestnávateľom, kľúčovo zamestnávateľom začiatkom septembra predstavil model tohto opatrenia. My sme, samozrejme, potrebovali na konkrétnych číslach predstaviť opatrenie v podobe, ako by malo a mohlo fungovať. Ja si, myslím si, že aj návrh pozmeňovacích návrhov, s ktorými niektorí poslanci prichádzajú, sú dôkazom toho, že pre nich táto téma nie je nová. Verejná diskusia o odpočítateľnej položke trvá niekoľko mesiacov. Tento legislatívny návrh sa vo svojej filozofii v zásade neodlišuje od zverejneného návrhu, v technických detailoch je možno dotiahnutý a ide, ide ďalej, ale to už je kompetencia kľúčovo tých ľudí, ktorí, ktorí zodpovedajú za, v danom prípade za zdravotné, za zdravotné odvody ako také. Chcem podotknúť, že príčinou toho, prečo je to v tejto zrýchlenej podobe, je rezort financií, priznávam tú zodpovednosť, beriem na seba a ten dôvod je, je snáď veľmi pochopiteľný. Nemusíte s ním súhlasiť, ale my sme naozaj do poslednej chvíle nevedeli zodpovedne nastaviť parametre z pohľadu toho, aby sme splnili ciele fiškálnej konsolidácie. To znamená, my sme naozaj čakali na posledné dáta z makroekonomického vývoja, na posledné dáta zverejnené Štatistickým úradom vývoja rastu našej ekonomiky, ale aj štruktúry našej ekonomiky za tretí štvrťrok tohto roku.
Viete, že sme upravovali našu makroekonomickú prognózu aj na budúci rok, pretože obdobie, v ktorom žijeme, nie je stabilné. Ani prostredie, v ktorom žijeme, nie je stabilné. Takže za týmto váhaním nebola neznalosť a neschopnosť, ale, ale zodpovednosť z pohľadu toho, aby sme boli schopní sa postaviť za návrh, ktorý sme schopní zaplatiť, na ktorý máme fiškálny priestor, bez toho, aby sme ohrozili trajektóriu splnenia základného cieľu, a to je vyrovnaného rozpočtu v roku 2017. A parametre, ktoré máte dnes na stole, tomuto zodpovedajú. Určite si všimli, že pôvodný návrh rátal v podstate s pásmom, s platovým pásmom uplatňovania tejto položky od sumy 380 do úrovne asi 500 eur, ale naozaj posledné čísla a konkrétny technický návrh tam umožnil v podstate za tie isté peniaze alebo za objem podobných peňazí, podobnej sumy peňazí predstaviť návrh, ktorý toto pásmo rozširuje až do úrovne 570 eur.
Prečo tu hovoríme o týchto, o týchto pásmach? Nie je to len tak, ako pán poslanec nás obviňuje z teatrálnosti alebo z nejakých divadelných úspechov. Kľúčový zámer je to, aby sme odpočítateľnú položku nenastavili veľmi strmo, o tej strmosti tej krivky sa môžme, môžme baviť, či je dostatočná, alebo nie je dostatočná, ale pravdou je, že ak máme minimalizovať reálne hroziace škody z pohľadu manipulácií a špekulácií, tak ako ich aj pán poslanec Mihál označil ako za možné, ja ich považujem za, za prípustné a možné, nie za prípustné, za možné, ale tým, že sme natiahli to pásmo až do 570 eur a ten rozdiel po eurách sme v podstate, sme, sme zväčšili, tak, tak z tohto pohľadu sme sa snažili minimalizovať špekulatívne zámery zamestnávateľov možno vo vzájomnej výhodnej hre aj so zamestnancami. Tento jav sa úplne vylúčiť nedá, ale áno, tým, že to pásmo je čoraz, čoraz širšie, sa dá čoraz viac minimalizovať. Mali sme na výbore pre financie a rozpočet dvakrát debatu k tejto téme, v podstate sme predbehli legislatívnu podobu zámeru, bavili sme sa k filozofii.
Ja vnímam aj odlišné koncepty, nechcem ich teraz označovať za, za elitárske prístupy, chcem ich označiť za príspevok k debate a chcem snáď odpovedať na niektoré zdesené otázky. Prečo sa napríklad odpočítateľná položka neuplatnila v sociálnom systéme, na sociálnych odvodoch? Možno by to bolo férovejšie z pohľadu toho, že tí, ktorí by platili nižšie alebo žiadne odvody, by tým pádom mali menšie výhody zo sociálneho systému, lebo v sociálnom systéme by sa to dalo pomerne nastaviť. Prekážka je však veľmi technická a veľmi jednoduchá. Pri sociálnych odvodoch nemáme zatiaľ funkčný systém ročného zúčtovania. Keďže ho nemáme funkčný, museli by sme ho nahradiť obrovskou byrokratickou obštrukciou, ktorou by sme, samozrejme, znehodnotili cieľ tohto nástroja a znechutili by sme ja zamestnancov a zamestnávateľov, pretože by sme ich museli vystaviť obrovskej administratívnej štrapácii, ak to tak ľudovo nazvem.
Viete, že aj zúčtovanie, ročné zúčtovanie zdravotných odvodov prešlo svojimi detskými chorobami a pôsobilo ako výbuška, ako rozbuška pri rokovaniach so zamestnávateľmi, pretože ich to veľmi zaťažovalo. Vieme, že ročné zúčtovanie zdravotných poisťovní sa podarilo dostať na sofistikovanú úroveň elektronickej komunikácie a relatívne malého administratívneho zaťaženia, a preto sme sa rozhodli urobiť toto opatrenie v priestore zdravotného poistenia, aj keď sme vedeli, že zase vytvárame iné riziká, ktoré tu zase pomenoval pán poslanec Novotný, a veľmi citlivo, verte mi, na tieto riziká reaguje aj pán minister zdravotníctva Čislák, takisto jeho predchodkyňa alebo kolegovia z rezortu zdravotníctva a zo zdravotných poisťovní.
Inak podráždený hlas zdravotných poisťovní je prítomný na verejnosti aj teraz, ale treba si vyložiť obsah tejto podráždenosti a ciele, ktoré touto kritikou zdravotné poisťovne nastoľujú. Chcem vás ubezpečiť, že technické riešenie je vám predstavené aj na základe úzkej komunikácie so zdravotnými poisťovňami. Ak hovoríme o zdravotnom poistení, tak sa snáď zhodneme na tom, že zdravotné poistenie je naozaj fakticky daňou, je solidárnou daňou na rozdiel od sociálnych odvodov, kde ten systém, systém je postavený viac na alebo sčasti aj na zásluhovosti, teraz by som už ani nehovoril viac na zásluhovosti, ale sčasti na zásluhovosti. Preto tento nástroj použitia v zdravotných odvodoch sa nám zdá jednoduchší a zrozumiteľnejší. Ak hovorím technickým jazykom, tak, samozrejme, nemôžem, nemôžem opomenúť ale tie kľúčové ciele, ktoré tento nástroj má a môže, môže plniť.
Naozaj sa nám v kombinácii so zavedením odpočítateľnej položky podarilo zaviesť a realizovať historické zvýšenie minimálnej mzdy. Ja viem, že pre časť politického spektra je téma minimálnej mzdy veľmi citlivá. A veľmi. A je proste predmetom pravidelných debát medzi ľavicou a pravicou a je dokonca predmetom aj, aj často napätej komunikácie medzi jednotlivými rezortmi všetkých vlád, lebo rezorty financií majú zväčša iný názor na to ako, ako rezorty práce aj na Slovensku, ale aj v zahraničí. Pravdou ale je, že historicky asi prvýkrát sa rezort financií postavil za nárast tejto minimálnej mzdy o 8 %. A vysvetlím aj prečo. Pretože, pretože v kombinácii s odpočítateľnou položkou tento nárast znamená skutočný, zmysluplný a signifikantný nárast čistého disponibilného príjmu nízkopríjmových zamestnancov, ktorý, samozrejme, má pozitívny následný dopad na domácu spotrebu, pretože pri tejto kategórii ľudí je relatívne nízka sporivosť. Z tohto pohľadu to je pozitívne a prospešné pre maloobchodné tržby pre rozvoj služieb, pre rozvoj živnostníctva, pre, pre trhovú ekonomiku ako, ako takú.
Tento systém v kombinácii s ďalším opatrením, ktorý môžme nazvať medzitrh práce alebo, alebo odborne súbeh práce a poberania dávky, znamená zásadnú motiváciu pre ľudí, ktorí sú schopní pracovať, ale pri mzde, ktorá možno zodpovedá a možno aj právom zodpovedá ich schopnostiam, je pre nich ťažké odtrhnúť sa od dávok, ktoré im nezabezpečujú vysokú kvalitu života, ale zabezpečuje im prežitie. Čiže kombinácia týchto opatrení vzďaľuje v podstate ten minimálny čistý disponibilný príjem takéhoto človeka od dávok, ktoré, na ktoré má automaticky z hľadiska legislatívy nárok, čo podľa nás naozaj zlepšuje atraktivitu schopnosti zamestnanca a ochoty zamestnanca takýchto ľudí a takéhoto človeka.
Pravdou aj je, že rekordné zvýšenie minimálnej mzdy a možné navýšenie nákladov práce je minimalizované alebo je v podstate úplne vynulované kombináciou odpočítateľnej položky a navýšenia tejto mzdy, pretože, poviem vám čísla, keby, keby sme navýšili minimálnu mzdu o 8 % bez odpočítateľnej položky, tak čistý príjem zamestnanca by stúpol o 20 eur a náklady, náklady práce by zvýšili sa o vyše 30 eur. Ak to skombinujeme s týmto opatrením, nárast čistej mzdy bude o 32 eur a náklady práce budú totožné s nákladmi práce na človeka s minimálnou mzdou, ktoré majú aj zamestnávatelia aj dnes. Z tohto pohľadu je to významné opatrenie a najviac sa odzrkadľuje naozaj na úrovni minimálnej mzdy.
Ale ak si pozriete distribúciu dopadov tohto nástroja na zamestnancov a zamestnávateľov v tých ďalších pásmach mzdy, medzi 380 eurami a 570 eurami, tak ten väčší pozitívny dopad je na náklady práce, teda má z nich väčší profit, väčší benefit zamestnávateľ ako taký. Celková distribúcia je 49 % : 51 %, 49 % v prospech zamestnancov, to znamená, povieme, zo 150 mil. eur, o ktorých hovoríme, cca 74 mil. v prospech zamestnancov, o toľko viac peňazí zostane vo vreckách nízkopríjmových zamestnancov a 51 %, cca 76 mil. eur v prospech zamestnávateľov. Samozrejme, že tá opäť distribúcia a adresnosť rozdelenia týchto peňazí nie je plošná, ale smeruje k zamestnávateľom, ktorí zamestnávajú takýto typ zamestnancov, čiže nie je to plošný benefit. A tu si myslíme, že je to, že je to fér, a z tohto pohľadu očakávame aj od pravice, že vie pomenovať, lebo keď hovoríme o druhej strane, ak prichádzame s návrhmi, ktoré zvyšujú daňové zaťaženie alebo zvyšujú objem daní, ktoré plynú do štátu, tak som predmetom kritiky z pohľadu toho, že berieme peniaze z ekonomiky. Ale v danom prípade 150 mil. eur v podobe fifty-fifty v prospech zamestnancov a zamestnávateľov vraciame do ekonomiky. Takže predpokladám, že predstavitelia pravice majú dosť priestoru na to, aby vedeli povedať, ako vedia firmy tieto peniaze využiť. A my tvrdíme, že tieto peniaze využijú buď kľúčovo na to, čo chceme, na zvýšenie zamestnanosti, na tvorbu nových pracovných miest, možno aj na zvýšenie platov, aj to je proste možné, čo je zase pozitívne pre ekonomiku ako takú, alebo na investície, na zvýšenie konkurencieschopnosti, ktoré je takisto potrebné kľúčovo v oblastiach, o ktorých hovoríme, ak hovoríme o firmách, ktoré zamestnávajú nízkokvalifikovaných ľudí, tak kľúčovo ide o oblasti, ktoré nie sú veľmi konkurencieschopné a potrebujú investície na to, aby vedeli súťažiť.
Čiže toto je popis, popis cieľov, na ktorých sa snáď zhodneme. Na nástroji, som pochopil, sa nezhodneme a neviem, do akej miery je to predmet racionálnej kritiky a do akej miery je to len politická póza so snahou odlíšiť sa. Ja som ochotný veriť, že vo väčšej miere je to, je to odborná kritika z pohľadu videnia nástrojov, ktoré majú sa uplatňovať na trhu práce, z pohľadu toho, čo je efektívnejšie, čo je lepšie a čo je dlhodobo udržateľnejšie. Ja len s plnou vážnosťou prehlasujem, že tento nástroj neohrozí udržateľnosť verejných financií, že má pomôcť lepšej kvalite a štruktúre ekonomického rastu, má pomôcť zamestnanosti a na konci dňa, lebo to všetko vám môže znieť tak technicky a odtrhnuté od ľudí, má pomôcť k zlepšeniu životnej úrovni ľudí, ktorí nie vždy z vlastnej viny boli, sa ocitli mimo trhu práce a častokrát s tragickým dopadom aj na osud ich rodín.
Poznáte ma z pohľadu toho, ako rezort financií posledné roky je schopný akceptovať kritiku a je schopný nechať priestor podieľať sa na svojich návrhoch aj opozíciu, aj odbornú verejnosť. Ja si myslím, že som to naposledy dokázal a zase raz dokázal aj pri novele zákona o dani z príjmov, kde prešlo mnoho pozmeňujúcich návrhov aj z lavíc opozičných poslancov. To isté platí aj pri tomto návrhu, aj keď, samozrejme, nemôžem, nemám posledné slovo, lebo posledné slovo má minister zdravotníctva ako predkladateľ zákona, ktorý mu z hľadiska kompetencií patrí. Chcem len podotknúť, že napriek kritike, ktorá sa nepočúva dobre, samozrejme, najvyšším cieľom je prijať opatrenie, ktoré nemá technické chyby a ktoré má splniť, maximálne splniť ciele, na ktoré je nastavené. Z tohto pohľadu aj napriek krátkosti času prijmeme každé opatrenie, ktoré a každý návrh, ktorý má, má hlavu a pätu a má zmysel a naozaj odhaľuje a odhalí technické problémy, ktoré sa v legislatíve vytvoriť mohli.
Z pohľadu slušnosti musíme povedať aj to, že počas rozpravy som asi - nie veľmi verný svojej častej racionálnosti a schopnosti prijímať aj kritické názory - porušil rokovací poriadok a prerušil som príspevok pána poslanca Mihála, za čo sa ospravedlňujem aj vtedy predsedajúcej pani podpredsedníčke Národnej rady, za to, že ma musela riešiť, a ospravedlňujem sa z hľadiska formy aj pánovi poslancovi Mihálovi, lebo som porušil rokovací poriadok. Naozaj sa za to verejne ospravedlňujem.
Z pohľadu obsahu mojej kritiky musím pomenovať, prečo sa tak stalo, a to je náš taký permanentný spor s pánom Mihálom, pretože ja ho mám ako uznávaného odborníka v odvodových systémoch, ale veľkého aj propagátora týchto systémov, samozrejme, aj na verejnosti, čomu sa venuje a čo považujem za misionársku činnosť. Máme odlišný názor ale na to, čo z pozície ústavného činiteľa môžeme hovoriť a čo máme hovoriť, pretože on tvrdí, že odhaľuje chyby, a stojí si za tým, mali sme potom aj osobný rozhovor, ja tvrdím, že chodí po zábradlí z pohľadu toho, že ak pomenúva možné správanie mimozákonné, podotýkam, mimozákonné až nezákonné správanie ľudí a podnikateľov a zamestnávateľov a právnických osôb a firiem, že sa zahráva s ohňom, pretože môže, možno nechtiac, dávať návod na takéto správanie. To bol dôvod, prečo, prečo som v danom momente sa vyjadril ako vyjadril, a myslím, že v tomto spore, na ktorý snáď máme názor, budeme aj ďalej pokračovať a som len ochotný uznať jeho argumentáciu, že to nerobí s vedomím toho, aby šíril takúto informáciu, ale s ohľadom alebo s cieľom na to, aby takýmto veciam zabránil.
Čaká nás ešte rokovanie výborov a potom druhé čítanie. Chcem vás len úplne na záver požiadať, aby ste boli schopní akceptovať, že toto opatrenie je súčasťou ďalších opatrení, pomenoval som ich tu, medzitrh práce, to znamená súbeh dávky a mzdy, nárast minimálnej mzdy a zavedenie odpočítateľnej položky na zdravotné odvody a že táto kombinácia týchto troch opatrení naozaj nemá len svoje politické hľadisko, alebo tak ako tu niekedy bolo sarkasticky pomenované, mediálne hľadisko, ale že tým kľúčovým naším zámerom je reagovať na najväčší problém našej ekonomiky, a to je dlhodobá a štrukturálna nezamestnanosť nízkokvalifikovaných pracovníkov na našom trhu práce.
Ďakujem. (Potlesk.)
Ďakujem veľmi pekne za možnosť prehovoriť. Naozaj moja účasť počas posledných dvoch dní rokovania Národnej rady na prerokovaní tohto bodu nie je náhodná. Vychádza z toho, že jednak som alebo rezort financií je spolu s rezortom zdravotníctva spolupredkladateľom tohto návrhu, a vychádza to aj z toho, že naozaj v spolupráci rezortov práce, rezortu zdravotníctva, rezortu financií sme spolupracovali na tvorbe nového nástroja, nástroja, ktorý má zásadným spôsobom zmeniť odvodový systém na Slovensku s nasmerovaním na plnenie cieľa lepšej a jednoduchšej zamestnanosti na Slovensku.
Totiž myslím si, že všetci sa v tejto snemovni zhodneme na jednej veci, a to je tá vec a naozaj naprieč vlád rôznych politických zafarbení vidíme na našich makroekonomických ukazovateľoch, ktorých súčasťou, samozrejme, je aj výška nezamestnanosti, že Slovensko naozaj patrí historicky a dlhodobo ku krajinám, ktoré majú problém so štrukturálnou nezamestnanosťou, problém s nízkou zamestnanosťou a problém, myslím, že s obsadením druhej priečky v tom nepríjemnom zozname podiel dlhodobo nezamestnaných na celkovom počte nezamestnaných. Máme tu naozaj tisícky ľudí, ktorí aj pod vplyvom hospodárskej krízy za posledných 6 rokov stratili prácu, to znamená nie je to len výsledkom vlastného rozhodnutia, ale výsledkom proste okolností, ktoré nastúpili zvnútra a zvonku, stratili títo ľudia prácu a ocitli sa mimo trhu práce, strácajú návyky a sú čoraz ťažšie zamestnateľní z pohľadu záujmu trhu práce o ich výkon, o ich schopnosti a znalosti.
Pravdou aj je, že nielen Slovensko, ale aj ďalšie krajiny sa musia vysporiadavať s problematikou, ktorá sa v angličtine volá tax wedge alebo daňový klin, to znamená vyššie a neférové daňové a odvodové zaťaženie nízkopríjmových skupín. Problémom je, samozrejme, aj schopnosť rekvalifikovať týchto ľudí a pripraviť ich na trh práce tak, aby boli za náklady práce, ktoré z hľadiska našej legislatívy sú povedzme minimálne, ak hovoríme o minimálnej mzde, stále z pohľadu ich užitočnosti, týchto ľudí, pre zamestnávateľov vysoké. Nachádzame sa v situácii, kde po vyše 20 rokoch fungovania nového moderného Slovenska sme sa dožili mnohých deformít, mnohých deformácií na, na trhu práce a je to výsledkom, samozrejme, aj sociálneho inžinierstva mnohých vlád. Ja uznávam a môžem prijímať aj legitímnu kritiku z pohľadu, že aj tento nástroj niektorí z vás môžu označiť za sociálne inžinierstvo. Ale chcem podotknúť, že naozaj za posledných vyše 20 rokov slovenský trh práce bol predmetom deformácií z pohľadu preferovania tých alebo iných skupín. Máme tu zamestnancov, ktorých je drvivá väčšina na trhu práce, máme tu skutočných živnostníkov, máme tu falošných živnostníkov, ľudí, ktorí boli zo zamestnaneckého pomeru vytlačení motiváciou nižších odvodov a daní do sféry živnostenského zamestnania a, samozrejme, dokonca často tlačení aj zamestnávateľmi, lebo to bolo proste fifty-fifty biznis z pohľadu toho, pre koho sa to malo javiť výhodné. To znamená, máme tu naozaj časť tzv. falošných živnostníkov, ktorí stratili ochranu, pracovnoprávnu ochranu a sú vystavení z pohľadu, z pohľadu štátu na samoživiteľstvo a s týmto osudom sa musia vysporiadavať. A zároveň na druhej strane stratil tú pracovnoprávnu ochranu a stratili ďalšie výhody, a nie, nie vždy dobrovoľne. Nie vždy dobrovoľne.
No a máme tu ďalší fenomén, a to sú eseročky alebo jednoosobové eseročky. To je fenomén, s ktorým my sa snažíme aj z hľadiska úprav v daňovom systéme vysporiadavať. To už je proste tá vyššia a sofistikovanejšia forma minimalizácie daňových a odvodových nákladov. Takže hýbeme sa v tomto trojuholníku, v tomto začarovanom kruhu a trojuholníku z pohľadu riešenia tej dilemy, koľko majú zamestnávatelia a zamestnanci zaplatiť a aké majú naproti tomu benefity prostredníctvom verejných služieb.
A máme tu ešte ďalší parameter, ktorý je z mojej polohy ministra financií dnes kľúčový, a to je konsolidácia verejných financií. To znamená, snaha nezísť z cesty, ktorej cieľom je vyvážené hospodárenie štátu z hľadiska základného bežného fungovania, pretože strednodobý cieľ, tzv. MTO, ktorý máme splniť v roku 2017 na úrovni polpercentného štrukturálneho deficitu, neznamená nič iné, len to, že štát by mal z hľadiska plnenia svojich základných funkcií hospodáriť vyrovnane. A myslím si, že sme z hľadiska aj mentalitného nastavenia Slovákov z hľadiska konsenzu ku členským krajinám eurozóny sa dohodli, že toto je správna cesta. Jej taktovanie, jej časovanie môže byť predmetom diskusií a vidíme, tieto diskusie sú vyvolané aj v ďalších krajinách, oveľa väčších a vplyvnejších krajinách eurozóny. Ale pravdou je, že odpoveďou, odpoveďou kľúčových hráčov, ekonomických lídrov v jednotlivých krajinách eurozóny bola zhoda o tom, že toto je liek na odpoveď krízy, dlhovej krízy krajín, krízy finančného sektoru a krízy, ktorá sa dnes prenáša a je reálne prítomná v Európe do formy sociálnej krízy z pohľadu počtu 16 mil. nezamestnaných, ktorí tu pred krízou neboli.
Chcem len podotknúť a všetci to určite alebo mnohí z vás to určite dobre viete, že celé roky Slovensku je odporúčané od Európskej komisie, od OECD, od Medzinárodného menového fondu, aby sme sa zaoberali vysokým odvodovým zaťažením nízkopríjmových skupín. A nie je to úloha, ktorú sme dostali proste zvonku a ktorú vytrvalo prehliadalo niekoľko vlád. Je to z pohľadu, z pohľadu vlády, ktorá má zodpovednosť za, za kvalitu života ľudí v tejto krajine, v tomto čase správne rozhodnutie, pretože aj v roku 2014 vidíme efekty možno riskantného rozhodnutia, ale nakoniec rozhodnutia vlády, ktoré sa rozhodlo v roku 2014, nepokračovať v štrukturálnej konsolidácii, ale máme tu v roku 2014 naozaj fiškálnu expanziu. Ale máme tu aj odpoveď na túto fiškálnu expanziu. V roku 2014 sa nám po dlhých rokoch prebudila domáca spotreba, v roku 2014 sa nám po dlhých rokoch prebudili súkromné investície, ktoré pomáhajú lepšej kvalite ekonomického rastu v tejto krajine, ktorej nominálne čísla sú naozaj veľmi slušné, možno môžte povedať, že sú slabé v porovnaní s predkrízovým obdobím, ale sú veľmi slušné v pokrízovom období aj v porovnaní s ďalšími krajinami eurozóny, ale aj v porovnaní s krajinami nášho, nášho priestoru strednej Európy a Višegrádskej štvorky.
A tu neprišlo, to nie len proste náhoda, nie je náhoda, že dva-tri štvrťroky za sebou sa nám darí udržiavať ekonomický rast, domácu spotrebu v situácii, keď náš kľúčový obchodný partner Nemecko má problémy. Sú dokázateľné, neprejavili sa zatiaľ na trhu práce Nemecka ale, ale prejavili sa v strate, v malých stratách zahraničného dopytu a v oslabení priemyselnej výroby v tejto krajine. Napriek tomu, napriek tomu, že tu máme empirické zistenia, že takéto ochladenie ekonomické sa po niekoľkých mesiacoch, po štyroch až piatich mesiacoch dostavujú z Nemecka aj na Slovensko, v tomto prípade, v tomto roku sa tak nestalo. A prečo sa to tak nestalo? Pretože nám podarilo oživiť domácu spotrebu. A my v tejto situácii chceme v tejto politike pokračovať aj budúci rok a to je jeden z dôvodov, prečo sme sa v lete rozhodli politicky oznámiť a následne veľmi usilovne sme sa rozhodli pracovať na návrhu, ktorý dnes vidíte v legislatívnej podobe.
Zaznelo tu mnoho kritiky z pohľadu legislatívnej čistoty, z hľadiska toho, že tento zákon je prijímaný v skrátenom legislatívnom konaní. Tu musím odpovedať mnohým právnym puristom, že sú falošní z pohľadu toho, z pohľadu toho, čo sa tu dialo počas minulých vlád. Ja poznám názor pána poslanca Kadúca, že to, že sa tu dialo v minulosti, sa tu nemusí diať aj, aj v ďalšom. Ale ja naozaj považujem nástroj skráteného legislatívneho konania ako jeden z nástrojov, ako dostať do, do právne účinnej a platnej podoby také, také legislatívne zámery, kde, kde rýchlosť času má prednosť pred, pred dlhodobými, často aj politickými debatami.
Pán poslanec Mihál správne spomenul, že už v lete rezort financií publikoval a zamestnávateľom, kľúčovo zamestnávateľom začiatkom septembra predstavil model tohto opatrenia. My sme, samozrejme, potrebovali na konkrétnych číslach predstaviť opatrenie v podobe, ako by malo a mohlo fungovať. Ja si, myslím si, že aj návrh pozmeňovacích návrhov, s ktorými niektorí poslanci prichádzajú, sú dôkazom toho, že pre nich táto téma nie je nová. Verejná diskusia o odpočítateľnej položke trvá niekoľko mesiacov. Tento legislatívny návrh sa vo svojej filozofii v zásade neodlišuje od zverejneného návrhu, v technických detailoch je možno dotiahnutý a ide, ide ďalej, ale to už je kompetencia kľúčovo tých ľudí, ktorí, ktorí zodpovedajú za, v danom prípade za zdravotné, za zdravotné odvody ako také. Chcem podotknúť, že príčinou toho, prečo je to v tejto zrýchlenej podobe, je rezort financií, priznávam tú zodpovednosť, beriem na seba a ten dôvod je, je snáď veľmi pochopiteľný. Nemusíte s ním súhlasiť, ale my sme naozaj do poslednej chvíle nevedeli zodpovedne nastaviť parametre z pohľadu toho, aby sme splnili ciele fiškálnej konsolidácie. To znamená, my sme naozaj čakali na posledné dáta z makroekonomického vývoja, na posledné dáta zverejnené Štatistickým úradom vývoja rastu našej ekonomiky, ale aj štruktúry našej ekonomiky za tretí štvrťrok tohto roku.
Viete, že sme upravovali našu makroekonomickú prognózu aj na budúci rok, pretože obdobie, v ktorom žijeme, nie je stabilné. Ani prostredie, v ktorom žijeme, nie je stabilné. Takže za týmto váhaním nebola neznalosť a neschopnosť, ale, ale zodpovednosť z pohľadu toho, aby sme boli schopní sa postaviť za návrh, ktorý sme schopní zaplatiť, na ktorý máme fiškálny priestor, bez toho, aby sme ohrozili trajektóriu splnenia základného cieľu, a to je vyrovnaného rozpočtu v roku 2017. A parametre, ktoré máte dnes na stole, tomuto zodpovedajú. Určite si všimli, že pôvodný návrh rátal v podstate s pásmom, s platovým pásmom uplatňovania tejto položky od sumy 380 do úrovne asi 500 eur, ale naozaj posledné čísla a konkrétny technický návrh tam umožnil v podstate za tie isté peniaze alebo za objem podobných peňazí, podobnej sumy peňazí predstaviť návrh, ktorý toto pásmo rozširuje až do úrovne 570 eur.
Prečo tu hovoríme o týchto, o týchto pásmach? Nie je to len tak, ako pán poslanec nás obviňuje z teatrálnosti alebo z nejakých divadelných úspechov. Kľúčový zámer je to, aby sme odpočítateľnú položku nenastavili veľmi strmo, o tej strmosti tej krivky sa môžme, môžme baviť, či je dostatočná, alebo nie je dostatočná, ale pravdou je, že ak máme minimalizovať reálne hroziace škody z pohľadu manipulácií a špekulácií, tak ako ich aj pán poslanec Mihál označil ako za možné, ja ich považujem za, za prípustné a možné, nie za prípustné, za možné, ale tým, že sme natiahli to pásmo až do 570 eur a ten rozdiel po eurách sme v podstate, sme, sme zväčšili, tak, tak z tohto pohľadu sme sa snažili minimalizovať špekulatívne zámery zamestnávateľov možno vo vzájomnej výhodnej hre aj so zamestnancami. Tento jav sa úplne vylúčiť nedá, ale áno, tým, že to pásmo je čoraz, čoraz širšie, sa dá čoraz viac minimalizovať. Mali sme na výbore pre financie a rozpočet dvakrát debatu k tejto téme, v podstate sme predbehli legislatívnu podobu zámeru, bavili sme sa k filozofii.
Ja vnímam aj odlišné koncepty, nechcem ich teraz označovať za, za elitárske prístupy, chcem ich označiť za príspevok k debate a chcem snáď odpovedať na niektoré zdesené otázky. Prečo sa napríklad odpočítateľná položka neuplatnila v sociálnom systéme, na sociálnych odvodoch? Možno by to bolo férovejšie z pohľadu toho, že tí, ktorí by platili nižšie alebo žiadne odvody, by tým pádom mali menšie výhody zo sociálneho systému, lebo v sociálnom systéme by sa to dalo pomerne nastaviť. Prekážka je však veľmi technická a veľmi jednoduchá. Pri sociálnych odvodoch nemáme zatiaľ funkčný systém ročného zúčtovania. Keďže ho nemáme funkčný, museli by sme ho nahradiť obrovskou byrokratickou obštrukciou, ktorou by sme, samozrejme, znehodnotili cieľ tohto nástroja a znechutili by sme ja zamestnancov a zamestnávateľov, pretože by sme ich museli vystaviť obrovskej administratívnej štrapácii, ak to tak ľudovo nazvem.
Viete, že aj zúčtovanie, ročné zúčtovanie zdravotných odvodov prešlo svojimi detskými chorobami a pôsobilo ako výbuška, ako rozbuška pri rokovaniach so zamestnávateľmi, pretože ich to veľmi zaťažovalo. Vieme, že ročné zúčtovanie zdravotných poisťovní sa podarilo dostať na sofistikovanú úroveň elektronickej komunikácie a relatívne malého administratívneho zaťaženia, a preto sme sa rozhodli urobiť toto opatrenie v priestore zdravotného poistenia, aj keď sme vedeli, že zase vytvárame iné riziká, ktoré tu zase pomenoval pán poslanec Novotný, a veľmi citlivo, verte mi, na tieto riziká reaguje aj pán minister zdravotníctva Čislák, takisto jeho predchodkyňa alebo kolegovia z rezortu zdravotníctva a zo zdravotných poisťovní.
Inak podráždený hlas zdravotných poisťovní je prítomný na verejnosti aj teraz, ale treba si vyložiť obsah tejto podráždenosti a ciele, ktoré touto kritikou zdravotné poisťovne nastoľujú. Chcem vás ubezpečiť, že technické riešenie je vám predstavené aj na základe úzkej komunikácie so zdravotnými poisťovňami. Ak hovoríme o zdravotnom poistení, tak sa snáď zhodneme na tom, že zdravotné poistenie je naozaj fakticky daňou, je solidárnou daňou na rozdiel od sociálnych odvodov, kde ten systém, systém je postavený viac na alebo sčasti aj na zásluhovosti, teraz by som už ani nehovoril viac na zásluhovosti, ale sčasti na zásluhovosti. Preto tento nástroj použitia v zdravotných odvodoch sa nám zdá jednoduchší a zrozumiteľnejší. Ak hovorím technickým jazykom, tak, samozrejme, nemôžem, nemôžem opomenúť ale tie kľúčové ciele, ktoré tento nástroj má a môže, môže plniť.
Naozaj sa nám v kombinácii so zavedením odpočítateľnej položky podarilo zaviesť a realizovať historické zvýšenie minimálnej mzdy. Ja viem, že pre časť politického spektra je téma minimálnej mzdy veľmi citlivá. A veľmi. A je proste predmetom pravidelných debát medzi ľavicou a pravicou a je dokonca predmetom aj, aj často napätej komunikácie medzi jednotlivými rezortmi všetkých vlád, lebo rezorty financií majú zväčša iný názor na to ako, ako rezorty práce aj na Slovensku, ale aj v zahraničí. Pravdou ale je, že historicky asi prvýkrát sa rezort financií postavil za nárast tejto minimálnej mzdy o 8 %. A vysvetlím aj prečo. Pretože, pretože v kombinácii s odpočítateľnou položkou tento nárast znamená skutočný, zmysluplný a signifikantný nárast čistého disponibilného príjmu nízkopríjmových zamestnancov, ktorý, samozrejme, má pozitívny následný dopad na domácu spotrebu, pretože pri tejto kategórii ľudí je relatívne nízka sporivosť. Z tohto pohľadu to je pozitívne a prospešné pre maloobchodné tržby pre rozvoj služieb, pre rozvoj živnostníctva, pre, pre trhovú ekonomiku ako, ako takú.
Tento systém v kombinácii s ďalším opatrením, ktorý môžme nazvať medzitrh práce alebo, alebo odborne súbeh práce a poberania dávky, znamená zásadnú motiváciu pre ľudí, ktorí sú schopní pracovať, ale pri mzde, ktorá možno zodpovedá a možno aj právom zodpovedá ich schopnostiam, je pre nich ťažké odtrhnúť sa od dávok, ktoré im nezabezpečujú vysokú kvalitu života, ale zabezpečuje im prežitie. Čiže kombinácia týchto opatrení vzďaľuje v podstate ten minimálny čistý disponibilný príjem takéhoto človeka od dávok, ktoré, na ktoré má automaticky z hľadiska legislatívy nárok, čo podľa nás naozaj zlepšuje atraktivitu schopnosti zamestnanca a ochoty zamestnanca takýchto ľudí a takéhoto človeka.
Pravdou aj je, že rekordné zvýšenie minimálnej mzdy a možné navýšenie nákladov práce je minimalizované alebo je v podstate úplne vynulované kombináciou odpočítateľnej položky a navýšenia tejto mzdy, pretože, poviem vám čísla, keby, keby sme navýšili minimálnu mzdu o 8 % bez odpočítateľnej položky, tak čistý príjem zamestnanca by stúpol o 20 eur a náklady, náklady práce by zvýšili sa o vyše 30 eur. Ak to skombinujeme s týmto opatrením, nárast čistej mzdy bude o 32 eur a náklady práce budú totožné s nákladmi práce na človeka s minimálnou mzdou, ktoré majú aj zamestnávatelia aj dnes. Z tohto pohľadu je to významné opatrenie a najviac sa odzrkadľuje naozaj na úrovni minimálnej mzdy.
Ale ak si pozriete distribúciu dopadov tohto nástroja na zamestnancov a zamestnávateľov v tých ďalších pásmach mzdy, medzi 380 eurami a 570 eurami, tak ten väčší pozitívny dopad je na náklady práce, teda má z nich väčší profit, väčší benefit zamestnávateľ ako taký. Celková distribúcia je 49 % : 51 %, 49 % v prospech zamestnancov, to znamená, povieme, zo 150 mil. eur, o ktorých hovoríme, cca 74 mil. v prospech zamestnancov, o toľko viac peňazí zostane vo vreckách nízkopríjmových zamestnancov a 51 %, cca 76 mil. eur v prospech zamestnávateľov. Samozrejme, že tá opäť distribúcia a adresnosť rozdelenia týchto peňazí nie je plošná, ale smeruje k zamestnávateľom, ktorí zamestnávajú takýto typ zamestnancov, čiže nie je to plošný benefit. A tu si myslíme, že je to, že je to fér, a z tohto pohľadu očakávame aj od pravice, že vie pomenovať, lebo keď hovoríme o druhej strane, ak prichádzame s návrhmi, ktoré zvyšujú daňové zaťaženie alebo zvyšujú objem daní, ktoré plynú do štátu, tak som predmetom kritiky z pohľadu toho, že berieme peniaze z ekonomiky. Ale v danom prípade 150 mil. eur v podobe fifty-fifty v prospech zamestnancov a zamestnávateľov vraciame do ekonomiky. Takže predpokladám, že predstavitelia pravice majú dosť priestoru na to, aby vedeli povedať, ako vedia firmy tieto peniaze využiť. A my tvrdíme, že tieto peniaze využijú buď kľúčovo na to, čo chceme, na zvýšenie zamestnanosti, na tvorbu nových pracovných miest, možno aj na zvýšenie platov, aj to je proste možné, čo je zase pozitívne pre ekonomiku ako takú, alebo na investície, na zvýšenie konkurencieschopnosti, ktoré je takisto potrebné kľúčovo v oblastiach, o ktorých hovoríme, ak hovoríme o firmách, ktoré zamestnávajú nízkokvalifikovaných ľudí, tak kľúčovo ide o oblasti, ktoré nie sú veľmi konkurencieschopné a potrebujú investície na to, aby vedeli súťažiť.
Čiže toto je popis, popis cieľov, na ktorých sa snáď zhodneme. Na nástroji, som pochopil, sa nezhodneme a neviem, do akej miery je to predmet racionálnej kritiky a do akej miery je to len politická póza so snahou odlíšiť sa. Ja som ochotný veriť, že vo väčšej miere je to, je to odborná kritika z pohľadu videnia nástrojov, ktoré majú sa uplatňovať na trhu práce, z pohľadu toho, čo je efektívnejšie, čo je lepšie a čo je dlhodobo udržateľnejšie. Ja len s plnou vážnosťou prehlasujem, že tento nástroj neohrozí udržateľnosť verejných financií, že má pomôcť lepšej kvalite a štruktúre ekonomického rastu, má pomôcť zamestnanosti a na konci dňa, lebo to všetko vám môže znieť tak technicky a odtrhnuté od ľudí, má pomôcť k zlepšeniu životnej úrovni ľudí, ktorí nie vždy z vlastnej viny boli, sa ocitli mimo trhu práce a častokrát s tragickým dopadom aj na osud ich rodín.
Poznáte ma z pohľadu toho, ako rezort financií posledné roky je schopný akceptovať kritiku a je schopný nechať priestor podieľať sa na svojich návrhoch aj opozíciu, aj odbornú verejnosť. Ja si myslím, že som to naposledy dokázal a zase raz dokázal aj pri novele zákona o dani z príjmov, kde prešlo mnoho pozmeňujúcich návrhov aj z lavíc opozičných poslancov. To isté platí aj pri tomto návrhu, aj keď, samozrejme, nemôžem, nemám posledné slovo, lebo posledné slovo má minister zdravotníctva ako predkladateľ zákona, ktorý mu z hľadiska kompetencií patrí. Chcem len podotknúť, že napriek kritike, ktorá sa nepočúva dobre, samozrejme, najvyšším cieľom je prijať opatrenie, ktoré nemá technické chyby a ktoré má splniť, maximálne splniť ciele, na ktoré je nastavené. Z tohto pohľadu aj napriek krátkosti času prijmeme každé opatrenie, ktoré a každý návrh, ktorý má, má hlavu a pätu a má zmysel a naozaj odhaľuje a odhalí technické problémy, ktoré sa v legislatíve vytvoriť mohli.
Z pohľadu slušnosti musíme povedať aj to, že počas rozpravy som asi - nie veľmi verný svojej častej racionálnosti a schopnosti prijímať aj kritické názory - porušil rokovací poriadok a prerušil som príspevok pána poslanca Mihála, za čo sa ospravedlňujem aj vtedy predsedajúcej pani podpredsedníčke Národnej rady, za to, že ma musela riešiť, a ospravedlňujem sa z hľadiska formy aj pánovi poslancovi Mihálovi, lebo som porušil rokovací poriadok. Naozaj sa za to verejne ospravedlňujem.
Z pohľadu obsahu mojej kritiky musím pomenovať, prečo sa tak stalo, a to je náš taký permanentný spor s pánom Mihálom, pretože ja ho mám ako uznávaného odborníka v odvodových systémoch, ale veľkého aj propagátora týchto systémov, samozrejme, aj na verejnosti, čomu sa venuje a čo považujem za misionársku činnosť. Máme odlišný názor ale na to, čo z pozície ústavného činiteľa môžeme hovoriť a čo máme hovoriť, pretože on tvrdí, že odhaľuje chyby, a stojí si za tým, mali sme potom aj osobný rozhovor, ja tvrdím, že chodí po zábradlí z pohľadu toho, že ak pomenúva možné správanie mimozákonné, podotýkam, mimozákonné až nezákonné správanie ľudí a podnikateľov a zamestnávateľov a právnických osôb a firiem, že sa zahráva s ohňom, pretože môže, možno nechtiac, dávať návod na takéto správanie. To bol dôvod, prečo, prečo som v danom momente sa vyjadril ako vyjadril, a myslím, že v tomto spore, na ktorý snáď máme názor, budeme aj ďalej pokračovať a som len ochotný uznať jeho argumentáciu, že to nerobí s vedomím toho, aby šíril takúto informáciu, ale s ohľadom alebo s cieľom na to, aby takýmto veciam zabránil.
Čaká nás ešte rokovanie výborov a potom druhé čítanie. Chcem vás len úplne na záver požiadať, aby ste boli schopní akceptovať, že toto opatrenie je súčasťou ďalších opatrení, pomenoval som ich tu, medzitrh práce, to znamená súbeh dávky a mzdy, nárast minimálnej mzdy a zavedenie odpočítateľnej položky na zdravotné odvody a že táto kombinácia týchto troch opatrení naozaj nemá len svoje politické hľadisko, alebo tak ako tu niekedy bolo sarkasticky pomenované, mediálne hľadisko, ale že tým kľúčovým naším zámerom je reagovať na najväčší problém našej ekonomiky, a to je dlhodobá a štrukturálna nezamestnanosť nízkokvalifikovaných pracovníkov na našom trhu práce.
Ďakujem. (Potlesk.)
Neautorizovaný
14:34
Vystúpenie v rozprave 14:34
Peter KažimírVážené...
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi opätovne vás požiadať o podporu pre prijatie a schválenie predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem.
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. Vzhľadom na odloženie hlasovania o tomto návrhu zákona z programu 39. schôdze Národnej rady je potrebné vykonať zmenu účinnosti celého zákona k 1. januáru 2015 a s tým súvisiace zmeny, ktoré sa týkajú úpravy rozpočtového určenia mínusu dane z motorových vozidiel vrátane zmeny termínu posledného odvodu tejto dane do rozpočtu samosprávnych krajov z decembra tohto roku na január 2015.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi opätovne vás požiadať o podporu pre prijatie a schválenie predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem.
Neautorizovaný
14:37
Vystúpenie v rozprave 14:37
Jaroslav DemianV súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov...
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny:
K čl. I
1. V čl. I doterajšom § 11 ods. 3, 4 a 6 sa za slová "predpokladaná daň" vkladajú slová "u jedného správcu dane".
2. V čl. I doterajšom § 11 odsek 12 znie:
"(12) Preddavok na daň platí daňovník tomu správcovi dane, ktorý je miestne príslušný k 1. januáru zdaňovacieho obdobia, spôsobom podľa osobitného predpisu." S odkazom na poznámku pod čiarou č. 11. (Pozn. red.: správne má byť 18.)
3. V čl. I doterajší § 14 vrátane nadpisu znie:
"§ 14 Správa dane
(1) Správu dane vykonáva správca dane, ktorým je daňový úrad miestne príslušný podľa miesta evidencie vozidla k 31. decembru predchádzajúceho roka. Ak ide o daňovníka podľa § 3 písm. e), správcu dane vykonáva daňový úrad miestne príslušný podľa sídla zamestnávateľa. Ak vznikne daňová povinnosť počas zdaňovacieho obdobia, správu dane vykonáva daňový úrad miestne príslušný ku dňu vzniku daňovej povinnosti. Na zmenu miestnej príslušnosti počas zdaňovacieho obdobia sa neprihliada.
(2) Ak nemožno určiť miestnu príslušnosť správcu dane podľa odseku 1, postupuje sa podľa osobitného predpisu. 20)
(3) Pri zmene miestnej príslušnosti sa na účely vrátenia daňového preplatku na dani, vymáhania daňového nedoplatku na dani a vyrubenia úroku z omeškania na dani považuje sa za správcu dane ten daňový úrad, u ktorého preplatok na dani alebo nedoplatok na dani vznikol. Pri zmene miestnej príslušnosti je na uloženie pokuty príslušný ten správca dane, ktorému malo byť daňové priznanie podané.
(4) Na správu dane sa vzťahuje osobitný predpis. 21)
4. V čl. I poznámka pod čiarou k odkazu 20 znie:
"20) § 7 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 331/2011 Z. z."
Odôvodnenie k týmto prvým štyrom bodom pozmeňujúceho návrhu:
Z dôvodu plynulého prechodu na nový zákon o dani z motorových vozidiel sa navrhuje zachovať spôsob zúčtovania zaplatených preddavkov na daň spolu s podaním daňového priznania k tejto dani za celé zdaňovacie obdobie tak, ako bol zavedený zákonom č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach.
5. V čl. I doterajšom § 16 ods. 3 sa slová "30. novembri 2014" nahrádzajú slovami "31. decembri 2014".
Ďalšie pozmeňujúce návrhy sú k článku II
6. Doterajší článok II znie:
Čl. II
Zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov v územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 171/2005 Z. z., zákona č. 479/2009 Z. z., zákona č. 38/2011 Z. z., zákona č. 548/2011 Z. z., zákona č. 463/2013 Z. z. a zákona č. .../2014 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 3 sa číslo "21,9" nahrádza číslom "29,2."
2. Za § 7d) sa vkladá § 7e), ktorý znie:
"§ 7e)
Daňové úrady rozdelia, poukážu výnos dane vyšším územným celkom podľa § 3 v znení účinnom od 01. januára 2015 prvýkrát v januári 2015."
Odôvodnenie:
Ide o legislatívno-technickú úpravu vyplývajúcu z už prijatej novely zákona 564/2004 Z. z. na októbrovej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďalšie pozmeňujúce návrhy sú k čl. III.
7. V doterajšom čl. III doterajší bod 9 znie:
9. Za § 104h sa vkladá § 104i, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 104i) Prechodné ustanovenia k úpravám určeným od 01. januára 2015
(1) Správca dane poslednýkrát poukáže výnos dane z motorových vozidiel podľa doterajšieho predpisu vyššiemu územnému celku za mesiac december 2014 do 15. januára 2015.
(2) Daň z motorových vozidiel podľa doterajšieho predpisu vrátane pokuty a úroku z omeškania vzťahujúcich sa k tejto dani a preddavok na túto daň z motorových vozidiel zaplatené po 31. decembri 2014 sú príjmom štátneho rozpočtu.
(3) Výnos cestnej dane vyberanej daňovými úradmi vrátane výnosu z pokuty a sankčného úroku vzťahujúcich sa k tejto dani je po 31. decembri 2014 príjmom štátneho rozpočtu, pričom ustanovenie § 103 ods. 4 sa od 01. januára 2015 neuplatňuje."
Ďalšie pozmeňujúce návrhy sú k čl. VI.
8. V doterajšom čl. VI sa vypúšťajú slová: "01. decembra 2014 okrem čl. I. § 1 až 15 a § 16 ods. 1 a 2, čl. II, čl. III bodov 1 až 5 a 7, 8, 10 a 11 a čl. IV a V, ktoré nadobúdajú účinnosť".
Odôvodnenie:
V nadväznosti na odloženie hlasovania o návrhu zákona na mesiac november a s tým súvisiacu zmenu účinnosti zákona k 01. januáru 2015 sa navrhujú úpravy dátumov, ktoré sa týkajú zmeny rozpočtového určenia výnosu dane z motorových vozidiel vrátane príslušenstva tejto dane, ako i výnosu cestnej dane vrátane výnosu z pokút a sankčných úrokov k nej sa viažucich, vrátane zmeny dátumu posledného odvodu výnosu dane z motorových vozidiel za mesiac december do 15. januára 2015.
V nadväznosti na vyššie uvedené pozmeňujúce návrhy je potrebné body 9 a 10 spoločnej správy vyňať zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie.
Na záver ešte chcem vás informovať, kolegyne, kolegovia, že som spolu s ďalšími dvoma poslancami stiahol podpis spod pozmeňujúceho návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Petrák, takže o tomto návrhu pri hlasovaní už nebudeme hlasovať.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
26.11.2014 o 14:37 hod.
Ing.
Jaroslav Demian
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predniesť pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1122).
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny:
K čl. I
1. V čl. I doterajšom § 11 ods. 3, 4 a 6 sa za slová "predpokladaná daň" vkladajú slová "u jedného správcu dane".
2. V čl. I doterajšom § 11 odsek 12 znie:
"(12) Preddavok na daň platí daňovník tomu správcovi dane, ktorý je miestne príslušný k 1. januáru zdaňovacieho obdobia, spôsobom podľa osobitného predpisu." S odkazom na poznámku pod čiarou č. 11. (Pozn. red.: správne má byť 18.)
3. V čl. I doterajší § 14 vrátane nadpisu znie:
"§ 14 Správa dane
(1) Správu dane vykonáva správca dane, ktorým je daňový úrad miestne príslušný podľa miesta evidencie vozidla k 31. decembru predchádzajúceho roka. Ak ide o daňovníka podľa § 3 písm. e), správcu dane vykonáva daňový úrad miestne príslušný podľa sídla zamestnávateľa. Ak vznikne daňová povinnosť počas zdaňovacieho obdobia, správu dane vykonáva daňový úrad miestne príslušný ku dňu vzniku daňovej povinnosti. Na zmenu miestnej príslušnosti počas zdaňovacieho obdobia sa neprihliada.
(2) Ak nemožno určiť miestnu príslušnosť správcu dane podľa odseku 1, postupuje sa podľa osobitného predpisu. 20)
(3) Pri zmene miestnej príslušnosti sa na účely vrátenia daňového preplatku na dani, vymáhania daňového nedoplatku na dani a vyrubenia úroku z omeškania na dani považuje sa za správcu dane ten daňový úrad, u ktorého preplatok na dani alebo nedoplatok na dani vznikol. Pri zmene miestnej príslušnosti je na uloženie pokuty príslušný ten správca dane, ktorému malo byť daňové priznanie podané.
(4) Na správu dane sa vzťahuje osobitný predpis. 21)
4. V čl. I poznámka pod čiarou k odkazu 20 znie:
"20) § 7 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 331/2011 Z. z."
Odôvodnenie k týmto prvým štyrom bodom pozmeňujúceho návrhu:
Z dôvodu plynulého prechodu na nový zákon o dani z motorových vozidiel sa navrhuje zachovať spôsob zúčtovania zaplatených preddavkov na daň spolu s podaním daňového priznania k tejto dani za celé zdaňovacie obdobie tak, ako bol zavedený zákonom č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach.
5. V čl. I doterajšom § 16 ods. 3 sa slová "30. novembri 2014" nahrádzajú slovami "31. decembri 2014".
Ďalšie pozmeňujúce návrhy sú k článku II
6. Doterajší článok II znie:
Čl. II
Zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov v územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 171/2005 Z. z., zákona č. 479/2009 Z. z., zákona č. 38/2011 Z. z., zákona č. 548/2011 Z. z., zákona č. 463/2013 Z. z. a zákona č. .../2014 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 3 sa číslo "21,9" nahrádza číslom "29,2."
2. Za § 7d) sa vkladá § 7e), ktorý znie:
"§ 7e)
Daňové úrady rozdelia, poukážu výnos dane vyšším územným celkom podľa § 3 v znení účinnom od 01. januára 2015 prvýkrát v januári 2015."
Odôvodnenie:
Ide o legislatívno-technickú úpravu vyplývajúcu z už prijatej novely zákona 564/2004 Z. z. na októbrovej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďalšie pozmeňujúce návrhy sú k čl. III.
7. V doterajšom čl. III doterajší bod 9 znie:
9. Za § 104h sa vkladá § 104i, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 104i) Prechodné ustanovenia k úpravám určeným od 01. januára 2015
(1) Správca dane poslednýkrát poukáže výnos dane z motorových vozidiel podľa doterajšieho predpisu vyššiemu územnému celku za mesiac december 2014 do 15. januára 2015.
(2) Daň z motorových vozidiel podľa doterajšieho predpisu vrátane pokuty a úroku z omeškania vzťahujúcich sa k tejto dani a preddavok na túto daň z motorových vozidiel zaplatené po 31. decembri 2014 sú príjmom štátneho rozpočtu.
(3) Výnos cestnej dane vyberanej daňovými úradmi vrátane výnosu z pokuty a sankčného úroku vzťahujúcich sa k tejto dani je po 31. decembri 2014 príjmom štátneho rozpočtu, pričom ustanovenie § 103 ods. 4 sa od 01. januára 2015 neuplatňuje."
Ďalšie pozmeňujúce návrhy sú k čl. VI.
8. V doterajšom čl. VI sa vypúšťajú slová: "01. decembra 2014 okrem čl. I. § 1 až 15 a § 16 ods. 1 a 2, čl. II, čl. III bodov 1 až 5 a 7, 8, 10 a 11 a čl. IV a V, ktoré nadobúdajú účinnosť".
Odôvodnenie:
V nadväznosti na odloženie hlasovania o návrhu zákona na mesiac november a s tým súvisiacu zmenu účinnosti zákona k 01. januáru 2015 sa navrhujú úpravy dátumov, ktoré sa týkajú zmeny rozpočtového určenia výnosu dane z motorových vozidiel vrátane príslušenstva tejto dane, ako i výnosu cestnej dane vrátane výnosu z pokút a sankčných úrokov k nej sa viažucich, vrátane zmeny dátumu posledného odvodu výnosu dane z motorových vozidiel za mesiac december do 15. januára 2015.
V nadväznosti na vyššie uvedené pozmeňujúce návrhy je potrebné body 9 a 10 spoločnej správy vyňať zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie.
Na záver ešte chcem vás informovať, kolegyne, kolegovia, že som spolu s ďalšími dvoma poslancami stiahol podpis spod pozmeňujúceho návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Petrák, takže o tomto návrhu pri hlasovaní už nebudeme hlasovať.
Ďakujem.
Neautorizovaný
14:46
Vystúpenie v rozprave 14:46
Juraj BlanárĎakujem veľmi pekne.
Ďakujem veľmi pekne.
Vystúpenie v rozprave
26.11.2014 o 14:46 hod.
Ing.
Juraj Blanár
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán predseda. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vzhľadom na prednesený pozmeňujúci návrh, ktorý vyplýval aj z nášho posunutia hlasovania o tomto návrhu, stiahol pozmeňujúci návrh, ktorý bol prednesený v druhom čítaní pána poslanca Bašku a mňa, čiže o ňom sa nebude hlasovať a zároveň chcem podporiť pozmeňujúci návrh, ktorý tu predniesol pán poslanec Demian.
Ďakujem veľmi pekne.
Neautorizovaný
14:50
Uvádzajúci uvádza bod 14:50
Peter KažimírSú to peniaze navyše, s ktorými župy nerátali, dúfam, že je to pre nich príjemné prekvapenie, pre Bratislavskú župu to reálne znamená, že z nového systému nebude mať v prvom roku fungovania tohto systému žiadnu stratu, pretože tá je nahradená týmto dodatočným príjmom, chcem poznamenať, že s týmto už rátame aj v návrhu rozpočtu na budúci rok a takisto na základe neformálnej komunikácie s jednotlivými županmi predpokladám, že tieto peniaze budú použité aj na navýšenie mzdových nárokov, ktoré vyplývajú zo záveru kolektívneho vyjednávania, ale aj z hľadiska reálnych potrieb na dofinancovania sociálnych služieb, s ktorými, s ktorými musia, s finančnými nárokmi, ktoré vyplývajú z povinnosti župy, musia tieto župy s nimi pracovať. Takže je to nepriamy podľa mňa pozitívny dopad na hospodárenie žúp v roku 2015, a dúfam, že im to padne vhod.
Ďakujem pekne.
Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcel ešte ozrejmiť, čo sa vlastne udialo za ten mesiac z pohľadu toho, že sme posunuli účinnosť zákona od 1. januára. Fakticky sa udialo ešte to, že decembrový výnos dane z motorových vozidiel v pôvodnej podobe, dnes platnej zákonnej podobe bude príjmom, originálnym príjmom vyšších územných celkov v celkovom objeme 11,6 mil. eur, to znamená, skoro 12 mil. eur navyše príde do, do príjmov našich ôsmich žúp, v štruktúre asi 2,9 mil. eur pre Bratislavskú župu, najviac, pretože ten systém, ktorý dodnes funguje, dáva vlastne najvyšší podiel na výnosy z tejto dane pre Bratislavskú župu a pre ďalšie župy niečo medzi jeden až dvoma mil. eur.
Sú to peniaze navyše, s ktorými župy nerátali, dúfam, že je to pre nich príjemné prekvapenie, pre Bratislavskú župu to reálne znamená, že z nového systému nebude mať v prvom roku fungovania tohto systému žiadnu stratu, pretože tá je nahradená týmto dodatočným príjmom, chcem poznamenať, že s týmto už rátame aj v návrhu rozpočtu na budúci rok a takisto na základe neformálnej komunikácie s jednotlivými županmi predpokladám, že tieto peniaze budú použité aj na navýšenie mzdových nárokov, ktoré vyplývajú zo záveru kolektívneho vyjednávania, ale aj z hľadiska reálnych potrieb na dofinancovania sociálnych služieb, s ktorými, s ktorými musia, s finančnými nárokmi, ktoré vyplývajú z povinnosti župy, musia tieto župy s nimi pracovať. Takže je to nepriamy podľa mňa pozitívny dopad na hospodárenie žúp v roku 2015, a dúfam, že im to padne vhod.
Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
14:50
Prijatím návrhu zákona sa dosiahne vykonávanie dohľadu nad dodržiavaním ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov pri ponúkaní a poskytovaní finančných služieb pre finančných...
Prijatím návrhu zákona sa dosiahne vykonávanie dohľadu nad dodržiavaním ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov pri ponúkaní a poskytovaní finančných služieb pre finančných spotrebiteľov. Zároveň sa zabezpečí konanie a rozhodovanie v súvislosti s novou pôsobnosťou, právomocami a kompetenciami Národnej banky Slovenska v oblasti ochrany finančného spotrebiteľa.
Predmetom návrhu je aj zavedenie nových postupov, ukladania sankcií, opatrení na odstránenie zistených nedostatkov a ďalších činností súvisiacich s ochranou finančného spotrebiteľa, ako aj riešenie otázok súvisiacich s financovaním novej kompetencie a pôsobnosti Národnej banky Slovenska.
Návrhom zákona sa novelizujú aj ďalšie zákony, ktoré súvisia s navrhnutým rozšírením pôsobnosti Národnej banky. Tieto úpravy súvisia so zavedením orgánu dohľadu dozoru kontroly v oblasti poskytovania finančných služieb, ktorý bude vykonávať Národná banka Slovenska, kým doteraz ju sčasti vykonávala Slovenská obchodná inšpekcia.
Toľko na úvod, ďakujem.
Ďakujem veľmi pekne. Hlavným cieľom návrhu zákona je zvýšenie ochrany finančného spotrebiteľa a zavedenie novej koncepcie výkonov ochrany finančných spotrebiteľov a rozšírenie pôsobnosti Národnej banky Slovenska pri dohľade nad finančným trhom.
Prijatím návrhu zákona sa dosiahne vykonávanie dohľadu nad dodržiavaním ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov pri ponúkaní a poskytovaní finančných služieb pre finančných spotrebiteľov. Zároveň sa zabezpečí konanie a rozhodovanie v súvislosti s novou pôsobnosťou, právomocami a kompetenciami Národnej banky Slovenska v oblasti ochrany finančného spotrebiteľa.
Predmetom návrhu je aj zavedenie nových postupov, ukladania sankcií, opatrení na odstránenie zistených nedostatkov a ďalších činností súvisiacich s ochranou finančného spotrebiteľa, ako aj riešenie otázok súvisiacich s financovaním novej kompetencie a pôsobnosti Národnej banky Slovenska.
Návrhom zákona sa novelizujú aj ďalšie zákony, ktoré súvisia s navrhnutým rozšírením pôsobnosti Národnej banky. Tieto úpravy súvisia so zavedením orgánu dohľadu dozoru kontroly v oblasti poskytovania finančných služieb, ktorý bude vykonávať Národná banka Slovenska, kým doteraz ju sčasti vykonávala Slovenská obchodná inšpekcia.
Toľko na úvod, ďakujem.
Neautorizovaný
14:51
Vystúpenie spoločného spravodajcu 14:51
Štefan HrehaVýbor...
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výboru.
Národná rada uznesením č. 1390 z 22. októbra 2014 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom: Výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská:
odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi:
- výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 364 zo dňa 18. novembra 2014,
- ústavnoprávny výbor uznesením č. 529 zo dňa 18. novembra 2014.
Gestorský výbor odporúča o návrhu výboroch hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy 1 až 20 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanoviská poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Predmetná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 373 z 24. novembra 2014, výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov, súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady, po druhé navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní.
Ďakujem, pán predseda, skončil som, otvorte rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
26.11.2014 o 14:51 hod.
Ing.
Štefan Hreha
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1209), vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výboru.
Národná rada uznesením č. 1390 z 22. októbra 2014 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom: Výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská:
odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi:
- výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 364 zo dňa 18. novembra 2014,
- ústavnoprávny výbor uznesením č. 529 zo dňa 18. novembra 2014.
Gestorský výbor odporúča o návrhu výboroch hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy 1 až 20 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanoviská poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Predmetná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 373 z 24. novembra 2014, výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov, súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady, po druhé navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní.
Ďakujem, pán predseda, skončil som, otvorte rozpravu.
Neautorizovaný
14:51
Cieľom predkladaného návrhu zákona je ministerstvom financií považovaný za jeden z najdôležitejších zákonov tohto roka vo finančnom sektore. Tým cieľom je vytvorenie systému prevencie a riešenia krízových situácii...
Cieľom predkladaného návrhu zákona je ministerstvom financií považovaný za jeden z najdôležitejších zákonov tohto roka vo finančnom sektore. Tým cieľom je vytvorenie systému prevencie a riešenia krízových situácii na finančnom trhu.
Návrh zákona predstavuje komplexný rámec konkrétnych krokov a opatrení potrebných na účinné predchádzanie a riešenie krízových situácií na finančnom trhu. Vládny návrh zákona zavádza nové právomoci Národnej banky Slovenska pri dohľade na finančnými inštitúciami v procese prevencie vzniku krízových situácií a vytvára Radu pre riešenie krízových situácii, ktorá bude rozhodovať o začatí procesu riešenia krízových situácii, ak takého nastanú. Zákon zavádza inštitút bel-inu alebo kapitalizácie, ktorý prenáša zodpovednosť za primárne financovanie riešenia krízových situácii finančných inštitúcii na ich akcionárov a prednostných veriteľov na rozdiel od doterajšieho prístupu, tzv. bel-outu, kedy zodpovednosť za záchranu bánk niesli štáty a štátne financie, a teda občania.
Funkčnosť navrhovaného rámca dopĺňa vznik Národného fondu na riešenie krízových situácií, ktorý bude zabezpečovať podporné financovanie riešenia takýchto krízových situácií. Tento bude povinne napĺňaný finančnými prostriedkami samotných finančných inštitúcií. Rozhodnutia o riešení a uplatnenie konkrétnych opatrení na riešenie krízových situácií budú zo strany Rady pre riešenie krízových situácii dôsledne analyzované najmä vo vzťahu k možným dopadom na ekonomiku Slovenskej republiky.
Zákon je v súlade s dlhodobou podporou Slovenskej republiky rozširovania vnútorného trhu Európskej únie a podporou vytvorenia stabilnej bankovej únie v rámci eurozóny. Návrh zákona transponuje ustanovenia smernice o krízovom manažmente, tzv. BRRD smernica, ktorá tvorí integrálnu súčasť jednotného rezolučného mechanizmu na úrovni Európskej únie. Rezolučný mechanizmus je jedným z troch základných pilierov bankovej únie.
Toľko na úvod, ďakujem.
Ďakujem. Zlyhanie finančných inštitúcií je zo strany verejnosti a účastníkov trhu vnímané veľmi citlivo a môže viesť k ohrozeniu úspor obyvateľstva a obmedzeniu finančných operácií potrebných pre správne fungovanie ekonomiky.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je ministerstvom financií považovaný za jeden z najdôležitejších zákonov tohto roka vo finančnom sektore. Tým cieľom je vytvorenie systému prevencie a riešenia krízových situácii na finančnom trhu.
Návrh zákona predstavuje komplexný rámec konkrétnych krokov a opatrení potrebných na účinné predchádzanie a riešenie krízových situácií na finančnom trhu. Vládny návrh zákona zavádza nové právomoci Národnej banky Slovenska pri dohľade na finančnými inštitúciami v procese prevencie vzniku krízových situácií a vytvára Radu pre riešenie krízových situácii, ktorá bude rozhodovať o začatí procesu riešenia krízových situácii, ak takého nastanú. Zákon zavádza inštitút bel-inu alebo kapitalizácie, ktorý prenáša zodpovednosť za primárne financovanie riešenia krízových situácii finančných inštitúcii na ich akcionárov a prednostných veriteľov na rozdiel od doterajšieho prístupu, tzv. bel-outu, kedy zodpovednosť za záchranu bánk niesli štáty a štátne financie, a teda občania.
Funkčnosť navrhovaného rámca dopĺňa vznik Národného fondu na riešenie krízových situácií, ktorý bude zabezpečovať podporné financovanie riešenia takýchto krízových situácií. Tento bude povinne napĺňaný finančnými prostriedkami samotných finančných inštitúcií. Rozhodnutia o riešení a uplatnenie konkrétnych opatrení na riešenie krízových situácií budú zo strany Rady pre riešenie krízových situácii dôsledne analyzované najmä vo vzťahu k možným dopadom na ekonomiku Slovenskej republiky.
Zákon je v súlade s dlhodobou podporou Slovenskej republiky rozširovania vnútorného trhu Európskej únie a podporou vytvorenia stabilnej bankovej únie v rámci eurozóny. Návrh zákona transponuje ustanovenia smernice o krízovom manažmente, tzv. BRRD smernica, ktorá tvorí integrálnu súčasť jednotného rezolučného mechanizmu na úrovni Európskej únie. Rezolučný mechanizmus je jedným z troch základných pilierov bankovej únie.
Toľko na úvod, ďakujem.
Neautorizovaný
14:57
Vystúpenie 14:57
Ladislav KamenickýVýbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský...
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1392 z 22. októbra 2014 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona o stanoviská poslancov Národnej rady.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská:
1. Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi:
- výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 365 zo dňa 18. novembra 2014,
- ústavnoprávny výbor uznesením č. 531 zo dňa 18. novembra 2014.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené pod bodom IV.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady hlasovať takto:
- o bodoch spoločnej správy č. 1 až 64, 66 až 191 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť,
- o bode spoločnej správy č. 65 hlasovať s návrhom gestorského výboru neschváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Predmetná správa bola schválená uznesením gestorského výboru č. 375 z 24. novembra 2014. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ma poveril:
1. predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady,
2. navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní.
Ďakujem, pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Ďakujem. Vážený pán predseda, dovoľte mi, prosím, ako určeného spravodajcu výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1216) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1392 z 22. októbra 2014 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona o stanoviská poslancov Národnej rady.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská:
1. Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi:
- výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 365 zo dňa 18. novembra 2014,
- ústavnoprávny výbor uznesením č. 531 zo dňa 18. novembra 2014.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené pod bodom IV.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady hlasovať takto:
- o bodoch spoločnej správy č. 1 až 64, 66 až 191 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť,
- o bode spoločnej správy č. 65 hlasovať s návrhom gestorského výboru neschváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Predmetná správa bola schválená uznesením gestorského výboru č. 375 z 24. novembra 2014. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ma poveril:
1. predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady,
2. navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní.
Ďakujem, pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Neautorizovaný
15:00
Vystúpenie v rozprave 15:00
Ľudovít KaníkTá cesta, ktorá bola zvolená, je v rozhodujúcej miere daná už smernicou Európskej komisie, ktorá tento postup upravuje, ale treba ho upozorniť, že...
Tá cesta, ktorá bola zvolená, je v rozhodujúcej miere daná už smernicou Európskej komisie, ktorá tento postup upravuje, ale treba ho upozorniť, že jedná sa naozaj o doteraz nevídaný, neštandardný a naozaj nový spôsob riešenia danej situácie a zároveň vzniká orgán, ktorý je vybavený mimoriadnymi kompetenciami oproti súčasnému stavu. A všade vždy, keď sa dávajú nejakému orgánu, vytvára sa nejaký orgán a jemu sa zverujú mimoriadne kompetencie, ktoré zasahujú aj do vlastníckych práv, aj do narábaní s majetkom, s hodnotami, so záväzkami, so všetkým, čo s tým súvisí, treba byť mimoriadne opatrný. Pretože, samozrejme, každá takáto mimoriadna právomoc, keď je nesprávne zadefinovaná alebo keď sa nemyslí aj na rôzne negatívne varianty postupu, môže byť zneužitá. A to nikto z nás určite nechce, a preto treba byť opatrný a pozorný.
Moc, ktorá je zverená do rúk jednej skupiny ľudí, sama volá po tom, aby sa vytvorila situácia po ich zneužití, takže ja som s pozrel na túto situáciu a chcem navrhnúť jeden pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka práve kreovania tejto rady, tohto orgánu, ktorý bude mať na starosti v prípade vzniknutej situácie rezolučné konanie, čo do ľudského jazyka preložené je veľmi rýchle, v priebehu víkendu, v priebehu dvoch-troch dní prevzatie bankovej inštitúcie, odstavenie vlastníkov tejto bankovej inštitúcie od akýchkoľvek právomocí a začatie nakladania v plnom rozsahu so všetkým, čo sa s touto inštitúciou spája, touto radou. V navrhnutom riešení, ako ho predkladá ministerstvo financií, má v tomto orgáne zastúpenie Národná banka a ministerstvo financií. A keďže vieme, že ministerstvo financií je, prirodzene, politický orgán, podlieha vláde, podlieha ministrovi, minister tam má svojich ľudí, je jednoznačne príliš vysoká alebo väčšinová váha pri tomto rozhodovaní daná na politických nominantov a to nechcem, aby to bolo braté, že to je voči súčasnému ministerstvu, voči súčasnej vláde, schvaľujeme zákon, ktorý bude pôsobiť dlhodobo, a treba myslieť na akékoľvek situácie, akékoľvek typy vlád alebo akúkoľvek ešte dnes neznámu budúcnosť a treba sa snažiť práve pri takýchto orgánoch rozkladať moc alebo zdroje moci, ktoré vytvárajú tento orgán, podľa možnosti medzi nezávislé zdroje. Tak je to napríklad pri Súdnej rade, tak je to pri Rade pre rozpočtovú zodpovednosť, jednoducho pri všetkých takýchto nezávislých inštitúciách, kde to nenominuje len vláda alebo len jedna inštitúcia, ale je to rozložené medzi viaceré inštitúcie.
Takže navrhujem zmenu v tom smere, aby táto rada bola konštituovaná tak, že časť, časť týchto členov navrhne prezident, časť zvolí Národná rada a zvyšnú časť Národná banka. Takýmto spôsobom by sme to rozdelili medzi jednotlivé inštitúcie a myslím si, že by to bolo vyváženejšie, stabilnejšie a ku spokojnosti všetkých a každý by tam, samozrejme, mal aj priestor na to, aby mohol, mohol presadzovať svojich odborníkov, ktorých považuje za vhodných.
Čiže prikročím k prečítaniu samotného pozmeňujúceho návrhu, aby som zbytočne nezdržoval.
Takže v čl. I v § 4 ods. 1 sa za slovami "vedúci zamestnanci Národnej banky Slovenska" dopĺňajú slová "ktorých vymenúva a odvoláva guvernér Národnej banky Slovenska", za slovami "podľa § 3 ods. 2" sa vkladá bodka a vypúšťajú sa slová "a štyria členovia sú vedúci zamestnanci Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"), pričom aspoň jeden zástupca ministerstva je vo funkcii štátneho tajomníka.", a nahrádzajú sa slovami "Jej ďalšími členmi sú dvaja členovia, ktorých volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky, dvaja členovia, ktorých vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky a riaditeľ Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity.", a následne sa vypúšťajú posledné dve vety.
2. V čl. I § 4 ods. 3 znie:
"(3) Predsedu rady zvolí rada z členov rady."
3. V čl. I v § 5 ods. 1 písm. a) sa slová "ministerstvom" nahrádzajú slovami "Ministerstvom financií Slovenskej republiky" (ďalej len "ministerstvo").
Odôvodnenie.
Zámerom uvedeného pozmeňujúceho návrhu je zmeniť zloženie nového orgánu verejnej moci so širokými právomocami, Rady pre riešenie krízových situácií, keďže súčasný návrh predstavuje čisto zloženie z politických nominantov. Navrhuje sa preto, aby namiesto štyroch členov ako zástupcov Ministerstva financií Slovenskej republiky boli dvaja členovia volení a odvolávaní Národnou radou Slovenskej republiky a dvaja členovia menovaní a odvolávaní prezidentom Slovenskej republiky. Ostatné navrhované zloženie, t. j. 4 členovia ako zástupcovia Národnej banky Slovenska a jeden člen ako riaditeľ Agentúry pre dlh a likviditu, sa navrhuje zachovať.
Súčasne sa navrhuje, v súvislosti s danou zmenou, aby predseda tejto rady bol zvolený spomedzi jej členov samotnými členmi.
Dôvodom navrhovanej zmeny je skutočnosť, že tento nový orgán bude disponovať veľmi širokými právomocami, ako napríklad – a tu citujem zo zákona – vykonávať všetky rozhodovacie právomoci, akcionárske práva, práva iných vlastníkov alebo práva štatutárnych orgánov vybranej inštitúcie, prevádzať akcie alebo iné nástroje vlastníctva vydané vybranou inštitúciou, znížiť, prípadne odpustiť záväzok vybranej inštitúcie, odvolať a vymenovať štatutárny orgán a vrcholový manažment vybranej inštitúcie a podobne.
Keďže návrh zákona deklaruje, že "rezolučné konanie sa uskutočňuje vo verejnom záujme a v nevyhnutnej miere a v primeranom rozsahu, ak ciele tohto zákona podľa § 1 ods. 2 nie je možné dosiahnuť postupom v konkurznom konaní alebo inom obdobnom konaní", a prostredníctvom takéhoto konania dochádza k mohutnému zásahu do vlastníckych práv, ktoré sú pod ochranou Ústavy Slovenskej republiky, a len táto ako najvyšší zákon štátu určuje, kedy môže dôjsť k ich okliešteniu, ide tak o ďalší dôvod, prečo pri tak vážnych rozhodnutiach by nemal rozhodovať orgán zložený z veľkej časti z politických nominantov.
Podobné riešenie možno hľadať v spôsobe, akým sa zostavuje napríklad zloženie Súdnej rady, kde aj, alebo aj Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorí sú volení Národnou radou, pričom aj tu možno nájsť paralelu v tom, že ústavný zákon určuje túto radu ako nezávislý orgán, rovnako aj daný návrh zákona hovorí o rade, že "vykonáva svoju činnosť nestranne a nezávisle...", preto je takáto zmena orgánov nesmierne vhodná, čo súvisí aj s dnes koniec koncov už tu spomínaným nevhodným presahom politických nominantov do ďalších a ďalších dôležitých súčastí rozhodovania štátu, a preto vás, vážení kolegovia, vážené kolegyne, prosím – aj pána ministra – o podporu toho pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
26.11.2014 o 15:00 hod.
Ing.
Ľudovít Kaník
Videokanál poslanca
Vážený pán predseda, vážené kolegyne a kolegovia, tento nový zákon, nová zákonná úprava prináša do slovenskej legislatívy úplne nové riešenia situácií, ktoré sa môžu stať a, žiaľbohu, sa aj stali v minulosti, ktoré nám priniesla kríza, a je vyvolaná hľadaním ciest, ako túto situáciu riešiť.
Tá cesta, ktorá bola zvolená, je v rozhodujúcej miere daná už smernicou Európskej komisie, ktorá tento postup upravuje, ale treba ho upozorniť, že jedná sa naozaj o doteraz nevídaný, neštandardný a naozaj nový spôsob riešenia danej situácie a zároveň vzniká orgán, ktorý je vybavený mimoriadnymi kompetenciami oproti súčasnému stavu. A všade vždy, keď sa dávajú nejakému orgánu, vytvára sa nejaký orgán a jemu sa zverujú mimoriadne kompetencie, ktoré zasahujú aj do vlastníckych práv, aj do narábaní s majetkom, s hodnotami, so záväzkami, so všetkým, čo s tým súvisí, treba byť mimoriadne opatrný. Pretože, samozrejme, každá takáto mimoriadna právomoc, keď je nesprávne zadefinovaná alebo keď sa nemyslí aj na rôzne negatívne varianty postupu, môže byť zneužitá. A to nikto z nás určite nechce, a preto treba byť opatrný a pozorný.
Moc, ktorá je zverená do rúk jednej skupiny ľudí, sama volá po tom, aby sa vytvorila situácia po ich zneužití, takže ja som s pozrel na túto situáciu a chcem navrhnúť jeden pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka práve kreovania tejto rady, tohto orgánu, ktorý bude mať na starosti v prípade vzniknutej situácie rezolučné konanie, čo do ľudského jazyka preložené je veľmi rýchle, v priebehu víkendu, v priebehu dvoch-troch dní prevzatie bankovej inštitúcie, odstavenie vlastníkov tejto bankovej inštitúcie od akýchkoľvek právomocí a začatie nakladania v plnom rozsahu so všetkým, čo sa s touto inštitúciou spája, touto radou. V navrhnutom riešení, ako ho predkladá ministerstvo financií, má v tomto orgáne zastúpenie Národná banka a ministerstvo financií. A keďže vieme, že ministerstvo financií je, prirodzene, politický orgán, podlieha vláde, podlieha ministrovi, minister tam má svojich ľudí, je jednoznačne príliš vysoká alebo väčšinová váha pri tomto rozhodovaní daná na politických nominantov a to nechcem, aby to bolo braté, že to je voči súčasnému ministerstvu, voči súčasnej vláde, schvaľujeme zákon, ktorý bude pôsobiť dlhodobo, a treba myslieť na akékoľvek situácie, akékoľvek typy vlád alebo akúkoľvek ešte dnes neznámu budúcnosť a treba sa snažiť práve pri takýchto orgánoch rozkladať moc alebo zdroje moci, ktoré vytvárajú tento orgán, podľa možnosti medzi nezávislé zdroje. Tak je to napríklad pri Súdnej rade, tak je to pri Rade pre rozpočtovú zodpovednosť, jednoducho pri všetkých takýchto nezávislých inštitúciách, kde to nenominuje len vláda alebo len jedna inštitúcia, ale je to rozložené medzi viaceré inštitúcie.
Takže navrhujem zmenu v tom smere, aby táto rada bola konštituovaná tak, že časť, časť týchto členov navrhne prezident, časť zvolí Národná rada a zvyšnú časť Národná banka. Takýmto spôsobom by sme to rozdelili medzi jednotlivé inštitúcie a myslím si, že by to bolo vyváženejšie, stabilnejšie a ku spokojnosti všetkých a každý by tam, samozrejme, mal aj priestor na to, aby mohol, mohol presadzovať svojich odborníkov, ktorých považuje za vhodných.
Čiže prikročím k prečítaniu samotného pozmeňujúceho návrhu, aby som zbytočne nezdržoval.
Takže v čl. I v § 4 ods. 1 sa za slovami "vedúci zamestnanci Národnej banky Slovenska" dopĺňajú slová "ktorých vymenúva a odvoláva guvernér Národnej banky Slovenska", za slovami "podľa § 3 ods. 2" sa vkladá bodka a vypúšťajú sa slová "a štyria členovia sú vedúci zamestnanci Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"), pričom aspoň jeden zástupca ministerstva je vo funkcii štátneho tajomníka.", a nahrádzajú sa slovami "Jej ďalšími členmi sú dvaja členovia, ktorých volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky, dvaja členovia, ktorých vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky a riaditeľ Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity.", a následne sa vypúšťajú posledné dve vety.
2. V čl. I § 4 ods. 3 znie:
"(3) Predsedu rady zvolí rada z členov rady."
3. V čl. I v § 5 ods. 1 písm. a) sa slová "ministerstvom" nahrádzajú slovami "Ministerstvom financií Slovenskej republiky" (ďalej len "ministerstvo").
Odôvodnenie.
Zámerom uvedeného pozmeňujúceho návrhu je zmeniť zloženie nového orgánu verejnej moci so širokými právomocami, Rady pre riešenie krízových situácií, keďže súčasný návrh predstavuje čisto zloženie z politických nominantov. Navrhuje sa preto, aby namiesto štyroch členov ako zástupcov Ministerstva financií Slovenskej republiky boli dvaja členovia volení a odvolávaní Národnou radou Slovenskej republiky a dvaja členovia menovaní a odvolávaní prezidentom Slovenskej republiky. Ostatné navrhované zloženie, t. j. 4 členovia ako zástupcovia Národnej banky Slovenska a jeden člen ako riaditeľ Agentúry pre dlh a likviditu, sa navrhuje zachovať.
Súčasne sa navrhuje, v súvislosti s danou zmenou, aby predseda tejto rady bol zvolený spomedzi jej členov samotnými členmi.
Dôvodom navrhovanej zmeny je skutočnosť, že tento nový orgán bude disponovať veľmi širokými právomocami, ako napríklad – a tu citujem zo zákona – vykonávať všetky rozhodovacie právomoci, akcionárske práva, práva iných vlastníkov alebo práva štatutárnych orgánov vybranej inštitúcie, prevádzať akcie alebo iné nástroje vlastníctva vydané vybranou inštitúciou, znížiť, prípadne odpustiť záväzok vybranej inštitúcie, odvolať a vymenovať štatutárny orgán a vrcholový manažment vybranej inštitúcie a podobne.
Keďže návrh zákona deklaruje, že "rezolučné konanie sa uskutočňuje vo verejnom záujme a v nevyhnutnej miere a v primeranom rozsahu, ak ciele tohto zákona podľa § 1 ods. 2 nie je možné dosiahnuť postupom v konkurznom konaní alebo inom obdobnom konaní", a prostredníctvom takéhoto konania dochádza k mohutnému zásahu do vlastníckych práv, ktoré sú pod ochranou Ústavy Slovenskej republiky, a len táto ako najvyšší zákon štátu určuje, kedy môže dôjsť k ich okliešteniu, ide tak o ďalší dôvod, prečo pri tak vážnych rozhodnutiach by nemal rozhodovať orgán zložený z veľkej časti z politických nominantov.
Podobné riešenie možno hľadať v spôsobe, akým sa zostavuje napríklad zloženie Súdnej rady, kde aj, alebo aj Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorí sú volení Národnou radou, pričom aj tu možno nájsť paralelu v tom, že ústavný zákon určuje túto radu ako nezávislý orgán, rovnako aj daný návrh zákona hovorí o rade, že "vykonáva svoju činnosť nestranne a nezávisle...", preto je takáto zmena orgánov nesmierne vhodná, čo súvisí aj s dnes koniec koncov už tu spomínaným nevhodným presahom politických nominantov do ďalších a ďalších dôležitých súčastí rozhodovania štátu, a preto vás, vážení kolegovia, vážené kolegyne, prosím – aj pána ministra – o podporu toho pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem.
Neautorizovaný