44. schôdza

Myslím si, že, ako už aj bolo uvedené, že tento inštrument sa javí ako veľmi vhodný práve preto, že je postavený na regionálnom princípe a združovaní tých regionálnych organizácií alebo podnikateľov v danom segmente a ich lepšej koordinácii, preto chceme tento nástroj podporovať. Treba však pripomenúť, že momentálne napätie vo verejných financiách je veľké, preto dúfame, že budeme schopní vyfinancovať túto aktivitu obdobným spôsobom ako za ostatné roky.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Vážený pán poslanec, zmeníme tému, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky považuje násilie na ženách za jeden z najzávažnejších problémov, ktorý je dôsledkom stále pretrvávajúcich nerovností, rodových stereotypov a predsudkov voči ženám a dievčatám v našej spoločnosti a bráni dosiahnutiu rodovej rovnosti. Preto sa snažíme problém riešiť prostredníctvom úloh, aké sú obsiahnuté v nedávno schválenej Celoštátnej stratégii rodovej rovnosti a príslušnom akčnom pláne na roky 2014 až 2019.
Špecificky zamerané opatrenia sú obsiahnuté najmä v Národnom akčnom pláne na elimináciu a prevenciu násilia na ženách na roky 2014 až 2019, ktorý vláda Slovenskej republiky prijala vlani v decembri a ktorého ambíciou je vytvárať systémové opatrenia na pomoc ženám a ich deťom ohrozených násilím, ale i posilniť jeho prevenciu a osvetu o ňom.
Za významný krok považujeme aj Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu. Bol prijatý v roku 2010 a tento rok vstúpi do platnosti a v súčasnosti sa v podmienkach Slovenskej republiky pripravujeme na jeho ratifikáciu, ktorú ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny plne podporuje a urobí všetko pre jej uskutočnenie v budúcom roku v zmysle schváleného národného akčného plánu.
Na pomoc ženám ohrozených násilím pripravuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky aj veľmi konkrétne opatrenia a projekty, ako je národná bezplatná nonstop linka, posilnenie kapacít špecifických poradenských služieb a vytvorenie koordinačno-metodického centra na rodovo podmienené domáce násilie. Projekty budú implementované inštitútom pre výskum práce a rodiny v spolupráci s odborom rodovej rovnosti a príležitosti ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, od čoho si sľubujeme vytvorenie inštitucionálneho rámca na zabezpečenie trvalo udržateľnej koordinácie štátnej politiky v tejto oblasti.
Kvôli potrebe mať takúto inštitúciu na národnej úrovni bol inštitútom práce a rodiny rozšírený aj štatút o poskytovaní sociálnych služieb vo forme dištančného poradenstva prostredníctvom telefónnej linky a cez internet. Novinkou, predstavenou pri príležitosti tohto významného dňa, je aj ministerstvo vnútra pripravené novelizovať zákon č. 171 o Policajnom zbore, ktorý umožní policajtom vykázať násilnú osobu zo spoločného obydlia na 10 dní. Platný zákon hovorí o 48-ch hodinách, čo sa ukazuje ako nedostatočná doba na zaistenie bezpečnosti osoby ohrozenej násilím. Návrh novely bol pripravený na základe konzultácií s odborom rodovej rovnosti a rovnosti príležitosti, aj medzivládnymi, mimovládnymi organizáciami.
Pozitívnou správou je aj podpora Nórskeho finančného mechanizmu a Európskeho sociálneho fondu v tomto i v novom programovacom období, ktoré predstavujú nevyhnutný zdroj finančných prostriedkov na posilnenie existujúcich služieb v sociálnej oblasti v tejto problematike, ale aj ďalších systémových opatrení obsiahnutých v spomínanom národnom akčnom pláne.
Zhodou okolností je to práve dnešný deň, kedy sa prostredníctvom neziskovej organizácie Centrum Slniečko v Nitre otvára a predstaví nový projekt "Život bez násilia", tzv. bezpečný ženský dom, priestor pre plnohodnotný život bez násilia. Sú to z nórskych prostriedkov štyri bezpečné ženské domy. Pozitívum je, že Úrad vlády takú istú čiastku vyčlenil zo štátneho rozpočtu, to znamená na výstavbu ďalších, celkove ôsmich tzv. bezpečných domov. To znamená 35 rodinných miest spolu až pre 80 – 90 klientov z nórskeho mechanizmu, taký istý počet prostredníctvom štátnych prostriedkov. Osobne si myslím, aj napriek tomu, že my v operačnom programe nemáme tzv. tvrdé prostriedky investičného charakteru, že budeme hľadať formu a spôsob ako podporiť aj tento priestor pre opodstatnené fungovanie takýchto zariadení.
Na záver chcem zdôrazniť, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ani žiadne iné ministerstvo či organizácia nedokážu tento problém riešiť a vyriešiť samostatne. Rozhodujúca je tu medzirezortná spolupráca a zabezpečenie komplexného prístupu, čo by sme chceli systémovo zabezpečiť aj špecifickým zákonom, ktorý máme v pláne pripraviť a realizovať v procese legislatívnom v budúcom roku. Veľmi dôležitou súčasťou tohto systému a prevencie je spolupráca s mimovládnymi organizáciami v oblasti pomoci ženám a ich deťom ohrozeným násilím. Predstavujú neodmysliteľný a rozhodujúci článok tohto systému, za čo im aj pri príležitosti spomínaného Medzinárodného dňa boja proti násiliu na ženách chcem aj z tohto miesta, aj touto formou úprimne poďakovať.
Skončil som. (Potlesk.)

Vážený pán minister, veľmi oceňujem tie aktivity, ktoré sa chystajú predovšetkým v legislatívnej oblasti na posilnenie ochrany obetí. My v rámci služieb, ktoré vykonávame na samosprávnych krajoch, to vidíme, že mnohé takéto obete končia v krízových centrách a sú to predovšetkým ženy, mamičky, koľkokrát aj s deťmi, a majú malú možnosť sa ochraňovať, pretože sú väčšinou traumatizované. Čiže ponúkame aj my ako samosprávne kraje, a myslím si, že to aj doteraz beží, aby sme sa zapojili do rozšírenia vzájomného spolupôsobenia, pretože je to naozaj komplexný problém, a v rámci našich krízových centier, ale aj v rámci našich poradenských činností veľmi radi sa k tomu prihlásime a napojíme sa na to. Čiže je to skôr podaná ruka.
A chcem takisto poďakovať všetkým mimovládnym organizáciám, ktoré v tejto oblasti pôsobia a významné pomáhajú zmierňovať dopady.
Ešte raz ďakujem, pán minister.

Pán poslanec, ďakujem pekne aj ja, možno vaším prostredníctvom aj samosprávnym krajom. Dôležité je, že pri týchto krízových centrách, ktoré plnia trošku širší diapazón, vznikajú špecializované zariadenia sociálnych služieb tohto charakteru priamo pre ženy a ich deti, ktoré, som presvedčený, že môžu v značnej miere už tie problémy, ktoré, som povedal, vyústili do potreby individuálneho riešenia, zabezpečiť. Samozrejmá vec, naším, by som povedal, konečným cieľom, systémovým cieľom je aj prevencia. To znamená, zabezpečiť a urobiť všetko pre to, aby matky a deti nemuseli odchádzať z prirodzeného rodinného prostredia.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh zákona zavádza zásadnú zmenu v oblasti odvodov poistného na verejné zdravotné poistenie, vďaka ktorej sa zvýši čistá mzda zamestnancom s nízkymi zárobkami. Zároveň dochádza ku kompenzácii zvýšených mzdových nákladov zamestnávateľa, ktoré súvisia so zvýšením minimálnej mzdy. Zavedením odpočítateľnej položky sa výrazne znížia odvody nízkopríjmových zamestnancov, čo môže pozitívne pocítiť až do 627-tisíc zamestnancov. Zároveň zamestnávateľom klesnú náklady na prácu v pásme od úrovne minimálnej mzdy do výšky 570 eur.
Od tejto zmeny sa očakáva jednak zvýšenie záujmu zamestnávať, jednak rast motivácie legálne sa zamestnať. Vzhľadom na zvýšenie minimálnej mzdy na úroveň 380 eur na mesiac, sa navrhuje odpočítateľná položka z vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorý má príjem iba z pracovnoprávneho vzťahu, štátnozamestnaneckého vzťahu, služobného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu s vylúčením dohôd vykonaných mimo pracovného pomeru, aby sa pozitívne ovplyvnil pomaly sa zotavujúci trh práce a zvýšila sa tak čistá minimálna mzda.
Odpočítateľná položka sa bude alikvotne znižovať podľa odpracovaného obdobia a v ročnom zúčtovaní sa navrhuje, aby sa pomerne rozpočítavala medzi všetkých zamestnávateľov, ktorí vyplácajú príjem, ktorý je možné znížiť o odpočítateľnú položku. Ak má poistenec príjem nižší ako 380 eur mesačne, odpočítateľná položka sa uplatní najviac vo výške vyplateného príjmu, maximálna ročná odpočítateľná položka bude vo výške 4 560 eur. Zamestnanec je povinný oznámiť zamestnávateľovi, že má nárok na uplatnenie odpočítateľnej položky. Pri platení preddavkov na poistné sa odpočítateľná položka bude môcť uplatniť iba u jedného zamestnávateľa. Ak má zamestnanec viacerých zamestnávateľov alebo je samostatne zárobkovo činnou osobou, odpočítateľná položka sa uplatní až v ročnom zúčtovaní poistného. V nadväznosti na zavedenie odvodovej odpočítateľnej položky sa zvyšuje sadzba poistného za poistencov štátu ako kompenzácia za výpadok príjmov zdravotných poisťovní za osoby, ktoré si uplatnia odpočítateľnú položku.
Vplyv návrhu zákona na rozpočet verejnej správy na podnikateľské prostredie a na sociálne vplyvy je uvedený v doložke vybraných vplyvov, návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil ako spravodajca výboru a uviedol spoločnú správu o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 1319, vo výboroch.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1424 z. 26. novembra 2014 rozhodla, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní a pridelila návrh na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre zdravotníctvo. Výbory prerokovali návrh zákona v stanovenej lehote a odporučili Národnej rade návrh zákona schváliť. Gestorský výbor rokoval 27. novembra 2014 a na základe stanovísk výbor odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť.
Pán predseda, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený predsedajúci, dovoľte mi vystúpiť zase alebo opätovne k tomuto zákonu. Tak ako sa hovorí, opakovanie je matkou múdrosti, tak dovoľte mi ešte raz niektoré veci zdôrazniť, ktoré považujeme za, ak nie neštandardné, tak minimálne vyvolávajúce veľa otáznikov na túto tému.
Vážení kolegovia, toto je tak závažná vec, ktorá sa bude dotýkať nielen tých ľudí, ale samozrejme aj budúcej vlády, pretože tento takzvaný reformný zákon bude sa dotýkať nielen 600-tisíc ľudí, ale bude sa dotýkať v zásadnom spôsobe aj deficitu verejných financií. Ja som sa už vyjadroval, že nám veľmi vadí, akým spôsobom tento zákon bol predložený, to znamená, bol predložený v skrátenom legislatívnom konaní a, žiaľbohu, žiaľbohu, nebolo dosť času na vecnú odbornú diskusiu k tomuto zákonu. Žiaľbohu, sme sa nemohli vyjadriť spolu s nezávislými ekonómami, čo to vlastne bude znamenať, nemohli sme si overiť ani prepočty, to znamená, že čo to bude znamenať do budúcna.
Ja rozumiem, rozumiem tomu, že vláda, súčasná vláda chce silou-mocou poukázať na to, že pomáha nízkopríjmovým skupinám a znižuje odvody, ale ako som sa veľakrát vyjadril k tomu, že nesprávnym spôsobom. Treba si uvedomiť, že tých 150 mil., čo v starej mene znamená 4,5 mld. korún, vlastne táto, v úvodzovkách, reforma zdravotných odvodov bude nás stáť nie len v tomto roku, ale aj v ďalších budúcich rokoch.
Keď si to zoberieme, že čo to vlastne znamená, že 150 miliónov... (Hluk v sále. Rečník sa na chvíľu odmlčal. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Páni kolegovia, poslankyne, poslanci, udržme si elementárnu kultúru v rokovacej sále.
Nech sa páči, pán poslanec.

Švejna, Ivan, poslanec NR SR
Žiaľbohu, mám taký pocit, že v súčasnosti už nachádzame sa ako keby v nejakom volebnom období, keď vláda a nielen vláda teda ponúka niečo, v úvodzovkách, ľuďom zadarmo. A teraz si vybrala zase cieľovú skupinu "zadarmo", že dostanú zdravotné poistenie ľudia, ktorí majú minimálnu mzdu ,a samozrejme tí do výšky, do výšky 570 euro budú mať znížené zdravotné odvody.
No v prvom rade chcem povedať, že slovo "zadarmo", každý ekonóm vie, že neexistuje, a zjednodušene povedané, všetci ostatní, čo to nebudú mať zadarmo, sa budú musieť na to zložiť. A keď to prepočítam len na množstvo pracujúcich, znamená to, že odteraz všetci, čo sú pracujúci, tak zaplatia v priemere 60 eur ročne na to, aby strana SMER mohla vyhlásiť, že niektorí ľudia budú mať zadarmo, v úvodzovkách zadarmo, zdravotné poistenie. Samozrejme, tá technika je taká, že týmito, týmito nákladmi 150 mil. eur sa zvýši deficit verejných financií, a to je to, čo vlastne na druhej strane ľudia nebudú vidieť. To znamená, že budú vidieť síce, že získajú 30 eur v čistej mzde, ale z druhého hľadiska im vlastne vláda zoberie.
Naše výhrady, výhrady boli, keby som to zhrnul, v podstate v dvoch veciach alebo v dvoch zásadných veciach, a to, že tento spôsob dávania niečoho zadarmo diskriminuje iné príjmové skupiny, ktoré sú dokonca, majú nižšie príjmy, ako je tých 380 euro. To znamená, že aj keď akokoľvek chápem, chápem a rozumiem povedzme ľavicovému pohľadu, že treba byť solidárny, a ja s tým nemám najmenší problém byť solidárny, ale skutočne treba byť solidárny s tými, ktorí to skutočne potrebujú, a netreba vyberať vyvolené skupiny. V tomto prípade ľudia, ktorí sú zamestnaní na plný pracovný úväzok a majú minimálnu mzdu 380 euro, sú ľudia, sú skupiny, ktoré majú dokonca nižší príjem ako 380 euro a budú musieť platiť zdravotné odvody. Určite tie skupiny vieme, sú to živnostníci, sú to dohodári, sú to napríklad aj ľudia, ktorí sú neevidovaní na úrade práce a musia platiť zdravotné poistenie, ktoré teda minimum je teraz 56 euro 35 centov.
Treba povedať jasne zásadnú vec, že táto takzvaná reforma vôbec nezlepšuje zdravotníctvo, kvalitu, alebo niečo takého, to znamená, že tieto peniaze, zdravotníctvo nedostane de facto nič navyše. To znamená, že sa nezlepšia, nezlepšia výkony, nezlepší sa kvalita a zdravotníctvo bude v takom marazme pokračovať jak doteraz. V podstate tu ide len o to, aby časť vyvolených, pravdepodobne potencionálnych voličov, bude mať niečo zadarmo a ostatní, zvyšok ľudí, to zaplatia. V tomto prípade musím jasne povedať, že vláda polarizuje, a nielen v tomto prípade, ale aj v tých ďalších, keď ponúka, ponúka nejaký verejný statok zadarmo.
Viac vecí už okrem tohoto bolo povedané k tejto téme a ja len spomeniem, že to je úplne nedomyslený zákon, ktorý má plno technických vád, technických chýb, kde jednoducho aj tie "odpočítateľné položky" sú nesprávne nastavené. Ja dokonca poviem aj tak na adresu, aby som to trochu odľahčil, aj keď je to smrteľne vážna téma, že vzhľadom na to, že to je nedomyslené, tak pán kolega Jozef Mihál bude mať zasa priestor na to, aby napísal možno ďalšiu knižku na tému typov, odvodových typov, ako optimalizovať, nazveme to, ako optimalizovať súčasné zdravotné odvody. A zase môžem povedať len ironicky, že zase niektoré IT firmy budú mať ďalšie zákazky, aby jednoducho pripravili softvér na tento spôsob zase rôznych, rôznych odpočtov, prepočtov týchto zdravotných odvodov.
Takže je mi veľmi smutno, že v súčasnosti sa de facto roztrhlo vrece, že akým spôsobom sa budú, nazvem to otvorene, uplácať, samozrejme myslím to, myslím to tak v úvodzovkách, vybraté skupiny ľudí, aby pravdepodobne teda boli vďační vláde, že budú mať vyššie príjmy.
A možno ešte spomeniem zopár vecí, že prečo to považujem za nebezpečné. Považujem to aj za nebezpečné preto, lebo v budúcnosti akákoľvek vláda príde, bude ťažko, ťažko politicky meniť tento zákon, alebo túto takzvanú reformu odvodov, pretože jednoducho ľudia si zvyknú, že budú mať akože vyššie čisté mzdy, a veľmi ťažko sa bude dať vysvetľovať akejkoľvek vláde, že jednoducho nemôžu mať aj títo ľudia, pokiaľ majú príjem, zdravotné poistenie zadarmo. Takže to je niečo podobné, ja som tomu, tomu hovorím niečo ako tyrania status quo. Vieme, že opatrenie je zlé, ale ťažko sa bude meniť. To je niečo podobné ako, že vianočné dôchodky, namiesto toho, aby sa systémovo zvýšili dôchodky, tak jednoducho sa vláda hrá na nejakého Deda Mráza alebo, alebo Ježiška, že na Vianoce prispeje niekomu, a potom sa handrkujeme, že koľko, koľko prispeje akémukoľvek dôchodcovi. A je logické, že sa to strašne ťažko mení. A ja som možno, možno by som ešte povedal, že irónia je to, že zdravotníctvo je dlhodobo podfinancované, a to pravdepodobne súhlasíte všetci, či sú to riaditelia nemocníc alebo členovia zdravotného výboru, a že to zdravotníctvo skutočne potrebuje za a) viacej financií a za b) vnútornú reformu celého systému, o ktorom sme samozrejme hovorili, o tom, že koľko je tam predražených zákaziek a podobne. Takže irónia je to, že zrazu akékoľvek vlády hovorili, že nemajú peniaze na dodatočné financovanie zdravotníctva, ale tu sa zrazu našlo 150 mil., ale ktoré, ironicky zas ako hovorím, nepôjdu do toho zdravotníctva, ale len pôjdu ako výmena za to, že niekomu odpustíme, odpustíme zdravotné odvody.
Takže ja toto považujem za veľmi nesystémový populistický krok, ktorý skutočne nie je reformou, ale je to ukazovanie sa voličom za peniaze iných, zdôrazňujem, za peniaze iných.
Takže ďakujem za pozornosť.

Ešte môžem pozmeňovák? Ja by som žiadal, aby tento zákon bol stiahnutý.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, sme v druhom čítaní po včerajšku, takže je posledná šanca skúsiť to, čo v zákone je navrhnuté, ako-tak pomeniť.
Ja som včera vystupoval asi hodinu, takže nemyslím si, že treba všetko opakovať, to, čo som povedal včera. Som rád, že sa niektoré veci vysvetlili, som rád, že sme určitým spôsobom našli spoločný jazyk. Ja rozumiem tomu, že niektoré nastavenia je asi zbytočné sa snažiť nejako prelomiť, pretože ste sa rozhodli tak, ako ste sa rozhodli, ale minimálne som rád, že sa k niektorým bodom novely, ktoré, poviem to tak, ako neboli možno technicky dokonalé, uskutočnilo stretnutie a z toho stretnutia vzišiel vlastne môj prvý pozmeňovací návrh, ktorý dnes potom aj prednesiem, o pár minút. Čiže verím, že tento prvý pozmeňovací návrh, ktorý po dohode nás všetkých, ktorí sme do toho zaangažovaní, zlepší, zlepší technicky zákon, získa podporu tohto parlamentu.
Ale poviem potom ešte ďalšie dva návrhy, ktoré sú zamerané na živnostníkov, a teda neodpustím si, neodpustím si konštatovať ešte pred tým, ako prejdem k pozmeňovacím návrhom, že moja najväčšia výhrada, moje najväčšia výhrada voči tomuto návrhu zákona je, že sa vzťahuje len na určitú skupinu poistencov, a to konkrétne zamestnancov v pracovnom pomere, v štátnozamestnaneckom pomere, pri výkone práce vo verejnom záujme, v štátnej službe. Čiže netýka sa to ďalších skupín zamestnancov a tým myslím najmä dohodárov, netýka sa to živnostníkov a ďalších samostatne zárobkovo činných osôb. A to nepovažujem za férový prístup.
Veď keď si len zoberiete živnostníkov, tak táto vláda, druhá vláda Roberta Fica za posledné dva a pol roka, čo urobila? Znížila možnosti uplatňovania paušálnych výdavkov v zákone o dani z príjmov. To by sa možno dalo zniesť. Má to svoju určitú logiku. Ale pokiaľ ide o odvody, tak tam sa zásadným spôsobom zmenil spôsob výpočtu vymeriavacieho základu, najmä v tej veci, vlastne v dvoch, že k základu dane sa pripočítavajú aj výdavky na zdravotné a sociálne poistenie, čo znamená značný nárast tejto položky, a delenie takto navýšeného základu dane už nie je koeficientom 2, respektíve 2,14, ale v konečnom dôsledku sa delí koeficientom 1,482. Takže ak sa tu hovorí, že odvody živnostníkov by mali byť porovnateľné s odvodmi zamestnanca a zamestnávateľa, tak môj názor je, že po týchto úpravách a zmenách, ktoré tu boli schválené pred rokom, dvomi, je dnes situácia v odvodoch živnostníkov taká, že odvody živnostníkov sú prakticky rovnaké, zhodné, ako sú odvody zamestnanca a zamestnávateľa, či sa týka sociálneho, či sa týka zdravotného poistenia. Naviac, odvody živnostníkov v sebe obsahujú jeden dôležitý prvok, a to je inštitút takzvaného minimálneho vymeriavacieho základu, ktorý je tento rok 402,50, budúci rok 412 eur, čo vlastne znamená, že aj keď príjem živnostníka, ktorý mu vyjde z daňového priznania, základ dane a tak ďalej, je možno okolo 200, 300 eur čistého mesačne, musí platiť odvody najmenej zo 412 eur. To v prípade zamestnanca, zamestnávateľa neexistuje. Čiže to už je dlhodobo existujúca diskriminácia živnostníkov ako takých.
A teraz si zoberte, že okrem týchto krokov, ktoré vlastne obhajujete tým, že veď živnostníci by mali platiť rovnaké odvody ako zamestnanci, dobre, už sa stalo, už to v zákone je, už to platí, tak teraz ste vlastne sa dostali do fázy, kedy zavádzate výnimky. Čiže dajme tomu, že ste urobili nejaký poriadok, dajme tomu, a teraz ste už vo fáze, už sa blížia voľby, kedy sa zavádzajú rôzne výnimky a úľavy. No a koho sa tieto výnimky týkajú? No týkajú sa zamestnancov. Bolo zavedené zvýhodnenie pre dlhodobo nezamestnaných s cieľom, aby sa dlhodobo nezamestnaní vedeli lepšie zamestnať, aby mali lepšie podmienky oni a hlavne zamestnávatelia pri zamestnávaní tejto problematickej skupiny zamestnancov. Dobre, čiže na celý jeden rok sa tým dlhodobo nezamestnaným a ich zamestnávateľom odpustili odvody s výnimkou symbolického úrazového garančného poistenia. Celý jeden rok. A bez toho, že by tam bol nejaký povedzme záväzok, že ten zamestnanec musí ešte pokračovať v tej firme dajme tomu ďalší rok. Také niečo neexistuje. Čiže keď niekto zamestná dlhodobo nezamestnaného presne na 12 mesiacov a potom ho prepustí, tak ten rok sa neplatia odvody. Hotovo. To je svojím spôsobom obrovská výhoda pre túto skupinu zamestnancov, odôvodnená tým, že je dlhodobo nezamestnaný. No dobre.
No a druhá výnimka sa zavádza vlastne teraz v týchto chvíľach. Odpočítateľná položka, ktorá sa má vzťahovať len na zamestnancov, len na zamestnancov.
Čiže po schválení tohto zákona bude v našom odvodovom systéme dvojica veľmi dôležitých a zásadných výnimiek, spravidla ktoré sa budú týkať tej alebo tej skupiny zamestnancov, zamestnancov. Živnostníci nič. Veď keď si len zoberiete napríklad dlhodobo nezamestnaných a chceme ich podporiť, aby sa lepšie zamestnali. No a prečo by sme nemali uvažovať tak, že ich podporíme, keď si založia živnosť? Prečo len v prípade, že prejdú do zamestnania? Prvý rok síce neplatia sociálne poistenie, ale zdravotné platia. Tí zamestnanci, tí neplatia ani jedno, ani druhé. Čiže áno, rozumiem, že je tu nejaká zaužívaná výhoda, ale nie v zdravotnom poistení, tam musia platiť zo 402 alebo 412 eur, čo je 56 – 57 eur mesačne, to nie je malá suma.
Čiže takáto výnimka, ktorá bola pre dlhodobo nezamestnaných, nových zamestnancov, pre dlhodobo nezamestnaných, pre nových živnostníkov neexistuje. A teraz odpočítateľná položka, ktorá sa bude vzťahovať na všetkých zamestnancov s nízkymi príjmami v pracovnom pomere, štátnozamestnaneckom pomere, sa nebude týkať ani jedného živnostníka. To je jednoducho nespravodlivé. Prečo to takto robíte? Ja si nemôžem pomyslieť nič iné ako to, že sa snažíte vydusiť doslova živnostníkov takýmito opatreniami, aby prešli do zamestnaneckých pomerov. No k čomu je to dobré? Prečo to je tak? Ja s touto filozofiou nemôžem súhlasiť.
Dohodári. Zoberte si napríklad argumentáciu, ktorú správne používate v dôvodovej správe. Zrušenie odvodov pre nízkopríjmových zamestnancov úzko súvisí so zvýšením minimálnej mzdy na 380 eur alebo, pripomeniem, na 2,184 eur pre zamestnancov, ktorí sú odmeňovaní minimálnou hodinovou mzdou. Čiže argument je, s ktorým sa stotožňujem, zvýšenie, takéto prudké zvýšenie minimálnej mzdy bude týmto zamestnancom a hlavne ich zamestnávateľom kompenzované odpustením celej alebo čiastočnej sumy zdravotných odvodov. Dobre. Dohodári, dohodári predsa tiež musia, zamestnávateľ dohodára tiež musí rešpektovať inštitút minimálnej mzdy, a to zvýšenie hodinovej minimálnej mzdy na 2,184 sa plne týka aj dohodárov, pretože dohodári musia mať po novom tiež odmenu na hodinu najmenej 2,184. To znamená, že to zvýšenie minimálnej hodinovej mzdy zasiahne nielen zamestnancov v pracovnom pomere, ale aj dohodárov úplne rovnako.
Prečo ich tým pádom diskriminujete a nedáte im tiež a ich zamestnávateľom hlavne nejakú výhodu?! Veď v zmysle vašej argumentácie, s ktorou sa stotožňujem, môže dôjsť k prepúšťaniu tých dohodárov. Dohodár je nejaká druhoradá kategória pracovná? To nám je jedno? Státisíce ľudí v tomto štáte pracujú na dohodu, pretože jednoducho nemajú inú možnosť. Sú radi, že majú aspoň takúto prácu. A ich zamestnávateľa za daných podmienok, lebo sa zaviedli odvody, sú radi, že im tú prácu môžu dať. Ak sa takto zdvihne minimálna hodinová mzda, tak to môže poškodiť nielen zamestnancov v pracovnom pomere, ale aj týchto dohodárov. Veď to je presne v línii vašej argumentácie, s ktorou sa 100-percentne v tomto stotožňujem. Takže na tých dohodárov sme zabudli? Alebo sú skrátka druhoradá kategória? To sú nejakí občania typu B? To nepovažujem za správne. Veď tým pádom môže tým zvýšením minimálnej mzdy dôjsť k tomu, že budú tí dohodári prepúšťaní, ale nie tak, že sa z nich stanú zamestnanci, ale prepúšťaní definitívne. Koniec. Prišiel si o robotu. To nie je dobré.
Ďalej. Ďalšia výhrada je, že odpočítateľná položka, ktorá je nastavená tak, ako je nastavená, nie je nastavená podľa môjho názoru logicky dobre, pretože príliš prudko vyklesáva. Už pri príjme 570 eur zamestnanec nebude cítiť žiadnu výhodu. A tam sú dva problémy.
Prvý problém je ten, že ak sa znova vrátime k argumentu zvýšenie minimálnej mzdy môže priniesť problémy, tak znova, znova zdôrazňujem s ostatnými kolegami, ktorí vedia, čo je Zákonník práce, aké to má všetko dôsledky, že zvýšenie minimálnej mzdy zároveň znamená zvýšenie všetkých šesť pásiem tzv. minimálnych mzdových nárokov podľa § 120 Zákonníka práce. Toto sa samozrejme netýka všetkých zamestnancov a všetkých firiem. Tu v Bratislave a okolí, kde sa o minimálnej mzde nemusíme baviť, to nie je téma. Ale toto je téma na východnom, strednom Slovensku, kde firmy dodržiavajú Zákonník práce a platia tým kvalifikovanejším zamestnancom na zodpovednejších pozíciách tú príslušnú minimálnu mzdu. Povedzme bolo to 600 eur a teraz sa im to zvýši na 650. Budú to musieť zamestnancovi pridať. Lenže oni sú v mnohých prípadoch dnes na hrane. A to pridanie na 650 a zvýšenie odvodov, ktoré s tým súvisí, skutočne v duchu vašej argumentácie, dôvodová správa, môže znamenať ťažkosti a môže znamenať prepúšťanie tejto skupiny zamestnancov, respektíve to zvýši náklady, vynútené náklady firiem, ktorým sa zúži manévrovací priestor povedzme na to, aby iným spôsobom nejako odmenili zamestnanca nejakými benefitmi alebo zlepšili pracovné podmienky. No nebudú môcť, pretože sa musí zvýšiť minimálna mzda.
Čiže vyklesávanie odpočítateľnej položky z 380 na 570, pri mzde z 380 na 570 eur je príliš prudké a títo zamestnanci a ich zamestnávatelia z toho jednoducho nebudú nič mať.
Druhá vec je, čo som hovoril príklad včera, zopakujem, lebo je to dôležité: predstavte si rodinu, kde obidvaja rodičia pracujú, no dajme tomu za minimálnu mzdu, každý má 380 eur hrubého. V tejto rodine sa potešia, pretože obidvaja rodičia pri mzde 380 eur nebudú vôbec platiť zdravotné odvody, čiže ich čistý príjem sa, samozrejme, pekne zvýši. V poriadku. Ale v prípade, že tá rodina je v situácii, kedy matka je pri malých deťoch a nemôže pracovať, a, naopak, ten otec maká ako blázon a má dva úväzky, a to je prípad mnohých slovenských rodín, a zarába teda dvakrát po 380, zarába 760 eur hrubého mesačne, aby uživil rodinu, tak pri 760 eurách mesačne nemá nárok na odpočítateľnú položku. Čiže jeho čistá mzda sa nijakým spôsobom nezlepší. Čiže ešte raz, tá jedna rodina, druhá rodina, v obidvoch rodinách je brutto príjem 760 eur. V jednej je to rozdelené na otca - matku, v druhej to má iba otec, lebo má dva úväzky, no skrátka tá rodina, kde ten otec robí, čo môže, nebude mať z toho nič.
Ja viem, argument je ten, že dali ste k dispozícii 150 – 160 mil., na veľkorysejšie nejaké úpravy nie sú peniaze. No ja si myslím, že keby sa to urobilo tak, že odpočítateľná položka by nezačínala na úrovni 380 eur, ale povedzme 250 alebo 300 eur by bola tá základná suma, a to vyklesávanie by bolo pomalšie a bolo by povedzme na jedno euro príjmu päťdesiat centov vyklesávanie, čiže štyrikrát menej ako teraz, nemám to v hlave zrátané, takže možno pri 700 - 800 eurách by to vyklesávanie skončilo. Keby ste to takto prepočítali a nastavili, tak ten výpadok na strane príjmov by mohol byť teda rovnaký. Len tá krivka, ktorá je dnes takto, by bola takto (rečník znázorňuje rozdielnosť spomínaných kriviek). Čiže viac zamestnancov, aj tí zamestnanci, ktorí sa blížia k priemernému príjmu tých zhruba 800 eur, by mali z toho nejaký úžitok, bolo by to spravodlivejšie.
Áno, samozrejme, zamestnanec s minimálnou mzdou, tomu by sa tá čistá mzda až tak nezvýšila, ako sa zvýši teraz. To mi je jasné, ale tvrdím, že takéto nastavenie by bolo spravodlivejšie. Pocítilo by to síce v menšej sume, ale viac zamestnancov. A hlavne keď sa bavíme znova o tých sadzbách minimálnych mzdových nárokov, tak tento môj argument by som samozrejme použiť nemohol, pretože by nebolo o čom, pretože by to získali aj tí stredne príjmovejší zamestnanci. Čiže toto, toto sa mi jednoducho nepáči. Ale dobre. Možno sa to niekedy časom upraví, keď to už takto máme, nechajme tak.
Mimochodom aj dnes som mal nejakých 180 ľudí doobeda na seminári. Samozrejme, že som im vysvetľoval, čo sa ide zaviesť. Viete, aké boli reakcie? Viete, aké boli reakcie? Reakcie boli také, že aj keď ten náš zamestnanec by si tú odpočítateľnú položku mohol pri výpočte preddavkov uplatniť, radšej ho prehovoríme, nech si neuplatní, lebo sa bojíme nedoplatkov v ročnom zúčtovaní, lebo kopa našich zamestnancov má všelijaké bočáčiky, tu, tam dohoda, tam je poslanec v obci, má za to nejaký peniaz, tam má nejakú živnosť, síce biednu, ale má, zarobí na to niečo, tu má nejakú znaleckú pečiatku a neviem čo všetko. Skrátka veľa ľudí je takých, že síce v tom svojom kmeňovom zamestnaní zarába 380, 450 eur, ale popritom si skrátka ešte tí ľudia nejako privyrábajú, lebo je fakt, že z 350 eur čistého ťažko uživíte seba či dokonca štvorčlennú rodinu. Takže ten efekt a tá radosť na strane zamestnávateľov až taká veľká nebude, ako predpokladáte. Ale dobre. Dobre.
Idem na pozmeňujúce návrhy. Tu je prvý. Poprosím kolegyne, kolegov, aby ste sa z toho vedeli vyznať, tento prvý návrh je návrh, ktorý sme spoločne dohodli. Čiže tento by mal získať vašu podporu a ja ho teda prečítam.
Pozmeňovací návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 1319).
1. V čl. I 2. bode § 13 ods. 1 sa slovo "pripájajú" nahrádza slovami "pripája čiarka a".
Odôvodnenie: Ide o legislatívno-technickú úpravu.
2. V čl. I 3. bode v § 13a ods. 4 druhá veta znie:
"Ak zamestnanec nemal príjem pre uplatnenie odpočítateľnej položky počas celého rozhodujúceho obdobia a nepovažoval sa za fyzickú osobu podľa § 11 ods. 7 písm. m) a s), odpočítateľná položka sa alikvotne znižuje v závislosti od počtu kalendárnych dní, kedy zamestnanec nemal príjem pre uplatnenie odpočítateľnej položky a nepovažoval sa za fyzickú osobu podľa § 11 ods. 7 písm. m) a s).".
Odôvodnenie: Umožňuje sa, aby sa nárok na odpočítateľnú položku neznižoval o obdobia, kedy zamestnanec nemal príjem pre uplatnenie odpočítateľnej položky z dôvodu, že sa považoval za fyzickú osobu podľa § 11 ods. 7 písm. m) a s), napríklad poberal nemocenské, materské, ošetrovné.
3. V čl. I v 4. bode v § 16 ods. 16 v prvej vete sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: "ak si zamestnanec uplatnil nárok na odpočítateľnú položku podľa § 23 ods. 6.".
Odôvodnenie: Ide o spresnenie ustanovenia. Vzhľadom na povinnosť zamestnanca v navrhovanom bode 8 v § 23 ods. 6 sa na účely výpočtu preddavku na poistné môže príjem zamestnanca znížiť o odpočítateľnú položku len vtedy, ak si zamestnanec uplatnil nárok na odpočítateľnú položku podľa navrhovaného § 23 ods. 6.
4. V čl. I sa za 8. bod vkladá nový 9. bod, ktorý znie:
"9. § 24 sa dopĺňa písmenom m), ktoré znie:
"m) písomne alebo elektronicky oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni do ôsmich pracovných dní odo dňa vzniku alebo zániku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu s odkazom 51) zamestnanca, ktorý má nárok na odpočítateľnú položku podľa § 16 ods. 16 a ktorý sa pokladá za zamestnanca aj z iného dôvodu, vznik alebo zánik pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu odkaz 51) tohto zamestnanca, spôsobom určeným úradom.".
Doterajšie body vládneho návrhu zákona sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Zavádza sa nová vykazovacia povinnosť pre zamestnávateľa pri zamestnancoch, ktorí majú nárok na uplatnenie odpočítateľnej položky a zároveň sú aj zamestnancami aj z iného dôvodu, napríklad konatelia, alebo majú dohody vykonávané mimo pracovného pomeru. Vykazovacia povinnosť je potrebná, aby zdravotné poisťovne mali všetky údaje pre správne vykonanie ročného zúčtovania poistného. Takže tento pozmeňujúci návrh má štyri body a o všetkých by sa malo hlasovať spoločne a poprosím o jeho podporu. Nech sa páči (rečník podáva predmetný návrh spravodajcovi).
Tak. Potom tu mám druhý pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka samostatne zárobkovo činných osôb a ktorého podstata je v tom, aby sa samostatne zárobkovo činným osobám zrušila povinnosť platiť poistné na zdravotné poistenie najmenej z minimálneho vymeriavacieho základu. Inými slovami, aby sa zrušil inštitút tzv. minimálneho vymeriavacieho základu pre samostatne zárobkovo činné osoby. Čiže SZČO, či už sú to živnostníci alebo iné osoby, by poistné na zdravotné poistenie platili z toho základu, ktorý im skutočne vyjde z daňového priznania, zo základu dane a nie umelo navýšeného na budúcoročnú minimálnu úroveň 412 eur.
Pozmeňujúci návrh, predkladáme ho traja poslanci, takže pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála, Jany Kiššovej a Lucie Nicholsonovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 1319.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa za bod 2 vkladajú nové body 3 až 5, ktoré znejú:
3. V § 13 odsek 8 znie:
"(8) Vymeriavací základ poistenca, u ktorého dochádza v rozhodujúcom období postupne alebo súčasne k súbehu platiteľov poistného podľa § 11 ods. 1 písm. a) a b) a poistencov uvedených v § 11 ods. 2, je úhrn vymeriavacích základov podľa odsekov 1 až 7; v období, v ktorom je poistenec považovaný za poistenca podľa § 11 ods. 2 sa do úhrnu vymeriavacieho základu započítava najmenej minimálny základ podľa odsekov 10 a 11 za každý kalendárny mesiac, počas ktorého má platiteľ povinnosť platiť poistné.".
4. V § 13 odseky 10 a 11 znejú:
"(10) Na účely tohto zákona sa minimálnym základom poistenca podľa § 11 ods. 2 rozumie 50 % z priemernej mesačnej mzdy.
(11) Minimálny základ podľa odseku 10 sa znižuje o pomernú časť prislúchajúcu k počtu kalendárnych dní, počas ktorých za poistenca platí poistné štát podľa § 11 ods. 7 písm. c), m) a s) alebo počas ktorých sa poistenec nepovažoval za poistenca podľa § 11 ods. 2.".
5. V § 13 sa vypúšťa odsek 13.
Doterajšie odseky 14 až 18 sa označujú ako odseky 13 až 17. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Druhý bod návrhu. V čl. I sa za bod 3 vkladá nový 4. bod, ktorý znie:
4. V § 16 odsek 8 znie:
"(8) Výška preddavku na poistné
a) zamestnanca je najviac vo výške určenej sadzbou poistného [§ 12 ods. 1 písm. a)] z päťnásobku priemernej mesačnej mzdy,
b) samostatne zárobkovo činnej osoby je najviac vo výške určenej sadzbou poistného [§ 12 ods. 1 písm. c)] z päťnásobku priemernej mesačnej mzdy,
c) zamestnávateľa je najviac vo výške určenej sadzbou poistného [§ 12 ods. 1 písm. d)] z päťnásobku priemernej mesačnej mzdy za každého zamestnanca,
d) poistenca podľa § 11 ods. 2 je najmenej vo výške určenej sadzbou poistného [§ 12 ods. 1 písm. e)] z minimálneho základu podľa § 13 ods. 10 a 11 a najviac vo výške určenej sadzbou poistného [§ 12 ods. 1 písm. e)] z päťnásobku priemernej mesačnej mzdy,
f) poistenca, ktorý má príjem z dividend vyplatených platiteľom dividend, je najviac vo výške určenej sadzbou poistného [§ 12 ods. 1 písm. g)] zo 60-násobku priemernej mesačnej mzdy.".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Pokiaľ ide o finančné dopady, nečiním si nárok na presnosť, ale podľa odhadu, je asi 200-tisíc živnostníkov alebo SZČO, ktorí platia zdravotné poistenie z minimálneho základu, a pri predpoklade, ak teda dnes platia 56 alebo po novom 57 eur mesačne, ak predpokladáme, že im poistné v priemere na mesiac klesne o 30 eur mesačne, tak ak to prepočítame, 200-tisíc krát 30, krát 12 mesiacov, šlo by o výpadok príjmov pre zdravotné poisťovne odhadom o 70 mil. ročne. Čiže to je v podstate necelá polovica toho výpadku príjmov, ktorý nám urobí zavedenie odpočítateľnej položky pre zamestnancov.
No pokiaľ by sa nás teda ministerstvo financií spýtalo, ako predkladateľov, že ako mienime zafinancovať tento výpadok príjmov v systéme zdravotného poistenia, tak moja odpoveď by bola, no zhruba takisto, ako sa vyfinancuje výpadok 150, 160 mil. pri zavedení odpočítateľnej položky pre zamestnancov. Čiže buchneme sa po brušku, pošúchame sa a na druhej strane nám vypadne 70 mil., ktoré naviac zaplatí štát. Tak zvýšime percento za poistencov štátu, nebude štyri, nebude 4,16, ale bude nejakých 4,30.
Dobre. Ďalší, to teda bol druhý pozmeňovací návrh, a teraz tretí.
Tretí pozmeňovací návrh sa takisto týka samostatne zárobkovo činných osôb. No a keďže sme si pragmaticky vedomí, že tento druhý, lebo 70 mil. je naozaj veľká suma, tento druhý temer isto neprejde, nezíska podporu, tak skúšame ešte teda dať tretí pozmeňovací návrh, ktorý sa takisto týka samostatne zárobkovo činných osôb, ktorý je veľmi, veľmi mäkučký, a kde ide len a len o to, aby sa im na budúci rok nezvyšovali tie povinné minimálne odvody. Čiže ak sa v tomto roku platí, aby som to presne povedal, ak sa v tomto roku platí mesačne 56 eur 35 centov a v budúcom roku, lebo vieme, koľko to bude v budúcom roku, sa má platiť 57,68 eura, to je teda rozdiel, to je teda rozdiel o nejaké 1,34 euro, 1,33 euro, aby k tomu navýšeniu o 1,33 euro na budúci rok nedošlo. Čiže aby aj na budúci rok zostali tie povinné minimálne odvody pre samostatne zárobkovo činné osoby v rovnakej výške ako pre rok 2014. Rovno teda poviem, že podľa teda mojich skromných prepočtov, nečiním si nárok na presnosť, by to znamenalo výpadok 3 mil. eur, pán minister. Tri milióny eur, to keď sa trošku pohráte v Exceli s nejakými položkami, 3 mil. eur, to by sa snáď dalo niekde nájsť.
Takže tu je pozmeňovací návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála, Jany Kiššovej a Lucie Nicholsonovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 1319.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto, je tam iba jediný bod:
V čl. I bod 11 znie:
"11. Za § 38ea sa vkladá § 38eb, ktorý vrátanie nadpisu znie:
"§ 38eb
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2015.
(1) Zamestnanec, ktorý má nárok na uplatnenie odpočítateľnej položky pri výpočte preddavkov na poistné podľa § 16 ods. 8, je povinný túto skutočnosť písomne oznámiť zamestnávateľovi prvýkrát do 25. januára 2015.
(2) Od januára 2015 do 31. decembra 2015 je sadzba poistného pre štát 4,16 % z vymeriavacieho základu.
(3) Od 1. januára 2015 sa na účely stanovenia minimálneho základu samostatne zárobkovo činnej osoby (§ 13 ods. 10) použije suma 402,50 eura.".".
Čiže vlastne zmena je v tom, že do prechodných ustanovení pridávame ods. 3, podľa ktorého sa aj od 1. januára 2015 ponechá minimálny vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby na aktuálne platnej úrovni 402,50, čiže tie povinné minimálne odvody živnostníkom by sa od januára nezvyšovali o to 1,33 euro.
Takže to bol pozmeňovací návrh č. 3.
A teraz, ja som teda mal ešte pripravený štvrtý pozmeňovací návrh, aj ste sa mi, kolegovia, ďakujem pekne, naň podpísali, aj bol teda cez aparát Národnej rady rozdaný, predpokladám, do lavíc, ale tento štvrtý návrh nepredkladám. Tento štvrtý návrh sa mal týkať žiakov a študentov počas odbornej praxe, kedy podľa súčasného znenia zákona o zdravotnom poistení pri odbornej praxi študentov a žiakov sa z toho nejakého maličkého príjmu, nejakej symbolickej odmeny, ktorú ten praktikant pri praxi dostane, musia platiť zdravotné odvody. Čiže tento návrh bol vlastne o tom, aby sa tá povinnosť platiť zdravotné odvody z príjmov pri praxi, odbornej praxi zrušila. Ale tento návrh nepredkladáme, a to preto, pretože, a dúfam, že to poviem správne, v legislatívnom procese je návrh zákona o odbornom vzdelávaní z dielne pána už teraz predsedu parlamentu, predtým ministra školstva, pána Pellegriniho, tento je teda v pripomienkovom konaní a v ňom nájdeme zrušenie, alebo respektíve oslobodenie takýchto príjmov praktikantov od dane, čo je veľmi pozitívne, a tým pádom následne automaticky aj od povinnosti platiť zdravotné poistenie. Čiže rešpektujem, rešpektujem, že máme v legislatívnom procese návrh zákona o odbornom vzdelávaní, ktorý je v tomto vlastne ešte lepší, pretože príjmy praktikantov sa nebudú nielenže zodvodňovať, ale nebudú, nebude sa z nich vlastne ani potenciálne platiť daň z príjmov. Čiže tento štvrtý návrh prednesený, pán spravodajca, nie je oficiálne.
Ďakujem pekne za pozornosť a bol by som rád, keby teda ten prvý návrh podporu získal, lebo ide o technické zlepšenia, a ak vám leží na srdci ťažký osud slovenských živnostníkov, tak ak už nie ten druhý, tak aspoň ten symbolický tretí pozmeňovací návrh, poprosím v mene 200 – 300-tisíc živnostníkov o vašu podporu.
Ďakujem.

Ďakujem. No, ja veľakrát s Jozefom Mihálom súhlasím, ale dovoľte mi aj teraz nesúhlasiť. Neviem, či cieľom má byť to, že napríklad keď zamestnanci nebudú platiť zdravotné odvody, tak začneme odpúšťať aj iným skupinám. To je niečo podobného, keď strana SMER zavedie cestovanie zadarmo vlakmi dôchodcom a študentom.
Naším cieľom nemá byť to, že ich budeme prekrikovať, že nech to všetci majú zadarmo. Jednoducho treba povedať to, že takýto spôsob, ako to vymyslela strana SMER, je nesprávny a jednoducho tí, ktorí majú príjem, majú príjem, jednoducho majú platiť zdravotné poistenie. Bodka. My máme byť solidárni s tými, ktorí nemajú príjem. A ja s tým nemám najmenší problém. Uvedomme si, že ešte tu máme 3,1 mil. poistencov štátu. Chceme, aby proste neplatili odvody skoro všetci? Že to má byť proste cieľom? Nie. Tento zákon treba stiahnuť a minimálne ho prepracovať na úplne inej úrovni.
Ďakujem.