44. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Dovoľte mi predložiť pozmeňovací návrh k vládnemu návrhu zákona, pred jeho predložením, keďže ide o návrh pomerne rozsiahly, a to nielen počtom strán, ale aj obsahovo, vysvetliť stručne jeho logiku a možno sa aj vrátiť trošku k debate o zmysle tohto zákona, keďže ide o pozmeňovací návrh, ktorý sa venuje, by som povedal, samotnému zmyslu toho, s čím vláda prichádza.
Takže cieľom tohto návrhu, ktorý nám vláda predkladá, by malo byť, aby štát nemohol obchodovať s firmami, u ktorých nevieme, kto je za nimi, kto z nich profituje. Logika tohto kroku je podľa mňa pomerne zjavná, niektoré krajiny dokonca dnes idú ďalej, v Spojených štátoch aj vo Veľkej Británii prijali v uplynulých rokoch úpravu, podľa ktorej každá nová firma musí deklarovať, kto je za ňou, nielen kto je formálny vlastník. Tuto sa to navrhuje vo vzťahu len k verejnému sektoru. To znamená, že ak niekto chce mať zo Slovenska firmu v Belize, ale nechce získavať verejné peniaze, tak sa ho to netýka.
Ten dôvod, prečo je to dôležité, a to treba pomenovať veľmi jasne, je, že ak existujú veľké obchody so štátom, za ktorými nestojí renomovaná firma, o ktorej všetci vieme, kto ju vlastní, ale nejaká neznáma anonymná schránka, tak je to zásadný rizikový faktor zneužívania postavenia verejného činiteľa, korupcie a ovládnutia štátu. Pretože dôvod, prečo niekto nie je ochotný identifikovať to, že profituje z obchodov so štátom, je najmä to, ak by v takej pozícii nemal byť. Z tohto hľadiska som rád, že vláda vyhovela verejnému tlaku, ktorý tu vznikol v uplynulých týždňoch. Pripomínam len, rovnako ako v prvom čítaní, že táto vláda už jeden takýto návrh predložila, bolo to v roku 2012 a ´13, pán minister Kaliňák už raz ohlásil koniec schránkových firiem. Ten návrh, ako sme vtedy upozorňovali, bol úplne neúčinný a vláda sa dnes priznáva tým, že prišla s návrhom úplne novým. Preto je dôležité dnes schváliť návrh, ktorý už neúčinný nebude.
V uplynulých dňoch som mal neformálne diskusie s viacerými zástupcami strany SMER na túto tému a reakcia, ktorú som dostal a ktorú koniec koncov aj sám predseda vlády povedal po schválení tohto návrhu, bola, však môžeme diskutovať, pozmeňme ten návrh, doplňme ten návrh, ale tak urobte nejaký kompromis, hľadajme nejaký kompromis. Za seba môžem povedať, že s kompromisom nie je problém. Ale kompromis má zmysel vtedy, ak je zmysluplný. Problém kompromisu nastáva vtedy, ak je to len maskovací, nazvime to, nástroj toho, že sa v skutočnosti nič neudeje.
Spolu s kolegyňou Žitňanskou sme definovali štyri kritériá, ktoré by takýto zákon mal spĺňať, aby mal zmysel. To prvé kritérium je, že by mal identifikovať takzvaných konečných užívateľov výhod. Teda tých, ktorí skutočne profitujú z firmy. Nie tých, ktorí sú oficiálne napísaní ako jej vlastníci. Lebo inak ide len o prázdnu škrupinu.
Druhé kritérium je, že by sa mal týkať obchodov so štátom, nielen verejného obstarávania. To môže znieť zvláštne, však obchod so štátom je verejné obstarávanie a najlukratívnejšie obchody so štátom dneska často nie sú verejné obstarávania. Najlukratívnejší obchod v zdravotníctve dneska nemá MEDICAL GROUP, ale má firma Prefto, ktorá vlastní 50 % Dôvery, ktorá je na Cypre, o ktorej netušíme, kto to je, aj keď sa veľa hovorí. Pretože firma Prefto spolu s firmou HICE, ďalšia schránková firma, ktorá s ňou vlastní poisťovňu Dôvera, vyčerpáva zo slovenského zdravotníctva každoročne významné sumy nad rámec štandardného zisku a štandardných dividend. V minulom roku to bolo viac ako 100 mil. eur.
Druhé kritérium je: ide len o formálne obstarávanie alebo ide o skutočné obchody so štátom a s verejnými peniazmi?
Tretie kritérium je verejná kontrola. Návrh, ktorý neumožní verejnú kontrolu toho, či naozaj schránková firma svoje vlastníctvo a profit toho, kto z nej profituje, odkryla, nebude funkčný.
A štvrté kritérium je vymáhateľnosť, aby v prípade pochybností alebo podnetov bolo možné sa naozaj tomu venovať, či je to pravda, aby to neskončilo formálne na papieri.
Ten návrh, ktorý sem vláda predložila a ktorý je zatiaľ jediný návrh, o ktorom oficiálne rokujeme, nespĺňa žiadne z týchto štyroch kritérií. Pretože nehovorí o konečných užívateľoch, hovorí síce o takzvanej kvalifikovanej účasti, ale tá obsahuje len priamy podiel na riadení firmy. Neobsahuje tých, ktorí profitujú, hoci riadiace práva nemajú. Čo je práve ten najčastejší prípad pri schránkových firmách v exotických lokalitách. Zároveň obsahuje len otázku verejného obstarávania. Zároveň neumožňuje verejnú kontrolu, pretože doklady o vlastníctve sa budú predkladať len obstarávateľovi. A zároveň neobsahuje žiadnu účinnú procedúru vymáhania a kontroly. Okrem toho, že obstarávateľ môže vylúčiť firmu, ak teda bude pokladať tie dokumenty za nepravdivé. Inými slovami, je to návrh, ktorý nebude účinný, ak prejde v tejto podobe, zároveň bude veľmi administratívne náročný. Ten návrh totiž znamená, že do každého verejného obstarávania, ktoré bude na Slovensku prebiehať, každý uchádzať bude musieť nosiť doklady o svojom vlastníctve, nebude stáť, a tie doklady navyše teda nemôžu byť staré, čo je prirodzené, čo bude znamenať, že budú musieť žiadať každýkrát výpisy, dokumenty a potom ich predkladať a budú ich musieť obstarávatelia kontrolovať. Zároveň tu budú kontrolovať obstarávatelia, ktorí na to nie sú nijak vybavení, nemajú schopnosť. Predstavte si, že v nejakej obci Brezovička pri obstarávaní príde firma, ktorá má majiteľa z Cypru, a predloží nejaké dokumenty o tom, kto to vlastní. Ako predpokladáme, že obec Brezovička a jej výberová komisia bude schopná kontrolovať reálne takéto niečo? To znamená, veľké administratívne bremeno, minimálna kontrola, najhoršia možná kombinácia.
Preto predkladám návrh, ktorý sme pripravili s pani kolegyňou Žitňanskou, ktorý by tie štyri veci mal riešiť. Rieši, tá hlavná inovácia, ktorá tam je, tie hlavné inovácie sú dve.
Prvá inovácia je zavedenie registra konečných užívateľov výhod a to je register, kde by práve mali byť uvedené, kto z tej, kto z tej firmy profituje naozaj. Tento register má viesť Národná banka. Stretol som sa už zo strany tých, ktorí hľadajú spôsob, ako to odriecť, s argumentom, že to bude komplikované, byrokratické a drahé. Je pomerne jednoduché vysvetliť, prečo to tak nie je. Pretože položme si na stôl dve situácie. Jedna situácia je, kde firma x, ktorá je uchádzač vo verejnom obstarávaní, napríklad bude nosiť každýkrát do každého verejného obstarávania znovu a znovu tie isté papiere, ktoré každýkrát znovu a znovu bude niekto musieť vyhodnocovať. Položme si opäť k tomu situáciu, keď tie papiere predloží raz do registra, Národná banka preskúma, zapíše a následne až pri zmenách bude nutné s týmto niečo robiť. Je evidentné, že ak chceme so schránkovými firmami niečo robiť, jeden register je oveľa administratívne nenáročnejšie a lacnejšie riešenie ako opakované nosenie papiera v každom jednom prípade.
Druhá inovácia, ktorú prinášame, je, že navrhujeme, aby sa to netýkalo len verejného obstarávania, ale aj iných spôsobov narábania s verejnými prostriedkami. Konkrétne zdravotných poisťovní, čo je asi vecne druhá najväčšia skupina, ale takisto navrhujeme, aby sa to týkalo napríklad aj predaja majetku štátu, obcí, VÚC, to znamená, že keď niekto kupuje, a aby sa to týkalo aj veľkej privatizácie. Inými slovami, ak niekto chce od štátu kúpiť majetok, alebo od obce, mal by byť schopný preukázať svoje vlastníctvo, kto ho vlastní.
Posledná skupina, ktorých by sa to týkalo, sú dotácie pre súkromné firmy z eurofondov. Eurofondy by nemali dostávať schránkové firmy. Predpokladám, že nie je potrebné zdôvodňovať, prečo to tak je, ale napriek tomu to tento návrh, vládny návrh vôbec neobsahuje.
Nebudem ďalej podrobne technicky vysvetľovať podstatu nášho návrhu, ale dovoľte mi len doplniť, že Národná banka, ktorej navrhneme zveriť vedenie registra, v tom návrhu má dané aj právomoci, aj povinnosti reálne sa venovať vyhodnocovaniu týchto informácií, ich dozisťovaniu, prípadne pozastaveniu a výmazu registrácie, ak bude mať pochybnosti, respektíve zistí, že ide o nepravdivé skutočnosti. To znamená, máme tam vynucovací proces. Zároveň tam navrhujeme, aby v prípade, že niektorá krajina a jej autority odmietajú spolupracovať v tomto procese, bolo možné ju zaradiť na takzvanú čiernu listinu. A zároveň navrhujeme, aby firmy z týchto krajín mohli naďalej presviedčať Národnú banku o tom, že ony svoje vlastníctvo vedia dokumentovať, aj ho dokumentovali, čím by sa zároveň zabránilo problematickým medzinárodnoprávnym aspektom a zároveň zabezpečilo to, že krajiny nespolupracujúce v princípe boli vylúčené.
Dovoľte mi teraz prečítať samotný návrh. Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého a Lucie Žitňanskej k vládnemu návrh zákona, ktorým sa mení a dopÍňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
1. V názve zákona sa na konci dopÍňajú slová „a ktorým sa menia a dopÍňajú niektoré zákony".
Je to legislatívno-technická úprava.
2. V čl. I bod 1 v § 26a ods. 1 písm. a) znie:
"a) právnická osoba, ktorá nie je zapísaná v registri konečných užívateľov výhod podľa osobitného predpisu, odkaz 9c) alebo"." (Koniec bodu)
Doterajšie písmeno b) sa vypúšťa a písmeno c) sa označuje ako písmeno b).
Poznámka pod čiarou k odkazu 9c znie:
„9c) § 19a zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov."
3.V čl. I bod 1 v § 26a sa vypúšťa odsek 3.
Tu ide o právnu definíciu registra a najmä vo vzťahu konečným užívateľom a verejnému obstarávaniu.
4. Za čl. I sa vkladajú nové novelizačné články, ktoré znejú:
„Čl. II
Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona sa dopĺňa takto:
1. V § 8a sa ods. 4 sa dopÍňa písmenom f), ktoré znie:
"f) je ako právnická osoba zapísaný v registri konečných užívateľov výhod podľa § 19a.".
2. V § 8a sa ods. 5 dopÍňa písm. f), ktoré znie:
"f) výpisom z registra konečných užívateľov výhod podľa § 19a.".
3. Za § 19 sa vkladá § 19a, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠19a
Register konečných užívateľov výhod
(1) Právnickej osobe, ktorá nie je subjektom verejnej správy podľa § 3 ods. 1, možno poskytnúť verejné prostriedky, majetok štátu alebo štátne finančné aktíva podľa tohto zákona a osobitných predpisov (odkaz 24ad) vtedy, ak je zapísaná v registri konečných užívateľov výhod.
(2) Register konečných užívateľov výhod je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú právnické osoby a ich koneční užívatelia výhod.
(3) Konečným užívateľom výhod je na účely tohto zákona fyzická osoba, v prospech ktorej sa obchod vykonáva, alebo fyzická osoba, ktorá
a) má priamy alebo nepriamy podiel alebo ich súčet najmenej 25 % na základnom imaní alebo na hlasovacích právach v klientovi, ktorým je právnická osoba-podnikateľ, vrátane akcií na doručiteľa, ak nie je táto právnická osoba emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, ktorý podlieha požiadavkám na uverejňovanie informácií podľa osobitného predpisu, odkaz 24ae).
b) má právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať štatutárny orgán, väčšinu členov štatutárneho orgánu, väčšinu členov dozornej rady alebo iný riadiaci orgán, dozorný orgán alebo kontrolný orgán klienta, ktorým je právnická osoba-podnikateľ,
c) iným spôsobom, ako je uvedené v prvom a druhom bode, ovláda klienta, ktorým je právnická osoba-podnikateľ,
d) je zakladateľom, štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu alebo iného riadiaceho orgánu, dozorného orgánu alebo kontrolného orgánu klienta, ktorým je združenie majetku, alebo má právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať tieto orgány,
e) je príjemcom najmenej 25 % prostriedkov, ktoré poskytuje združenie majetku, ak boli určení budúci príjemcovia týchto prostriedkov alebo
f) patrí do okruhu osôb, v prospech ktorých sa zakladá alebo pôsobí združenie majetku, ak neboli určení budúci príjemcovia prostriedkov združenia majetku.
(4) Register konečných užívateľov výhod vedie Národná banka Slovenska.
(5) Národná banka Slovenska zapíše právnickú osobu do registra konečných užívateľov výhod na základe návrhu právnickej osoby. Právnická osoba návrh doloží listinami preukazujúcimi údaje uvedené v návrhu.
(6) Národná banka Slovenska preskúma pravdivosť a úplnosť údajov uvedených v návrhu. V prípade pochybností alebo ak údaje nie sú dostatočne preukázané, je Národná banka Slovenska oprávnená žiadať o
a) doplnenie návrhu právnickú osobu,
b) poskytnutie súčinnosti orgánu členského štátu Európskej únie alebo zahraničného štátu.
(7) Ak Národná banka Slovenska na základe preskúmania podľa odsekov 5 a 6 zistí, že údaje o konečných užívateľoch výhod právnickej osoby sú nepravdivé alebo neúplné, návrh na zápis právnickej osoby do registra konečných užívateľov výhod zamietne.
(8) Národná banka preskúma úplnosť alebo pravdivosť údajov uvedených v registri konečných užívateľov výhod vo vzťahu k zapísanej právnickej osobe aj z vlastného podnetu; ustanovenie odseku 6 tým nie je dotknuté. Do ukončenia preskúmania je Národná banka Slovenska oprávnená pozastaviť účinnosť registrácie právnickej osoby zapísanej v registri konečných užívateľov výhod.
(9) Ak Národná banka Slovenska na základe preskúmania podľa odseku 8 zistí, že údaje o konečných užívateľoch výhod právnickej osoby sú nepravdivé alebo neúplné, rozhodne o výmaze právnickej osoby z registra konečných užívateľov výhod.
(10) Ak Národná banka Slovenska rozhodne o výmaze právnickej osoby z registra konečných užívateľov výhod, môže rozhodnúť aj o zákaze registrácie tejto právnickej osoby, najdlhšie však na päť rokov.
(11) Ak Národná banka Slovenska v rámci svojej činnosti zistí, že na základe nečinnosti, neposkytnutia súčinnosti alebo nedostatočnej spolupráce orgánov určitého štátu (ďalej len „nespolupracujúci štát") nie je možné overiť tvrdenia o konečnom užívateľovi uvedené v návrhu o registrácii, môže tento štát zaradiť na zoznam nespolupracujúcich štátov.
(12) Vyradenie zo zoznamu nespolupracujúcich štátov vykoná Národná banka Slovenska po podstatnej zmene okolností. Zoznam nespolupracujúcich štátov je verejný.
(13) Národná banka Slovenska odmietne zapísať právnickú osobu do registra konečných užívateľov výhod alebo ju z tohto registra vymaže, ak
a) je sídlo tejto právnickej osoby v nespolupracujúcom štáte, alebo b) má v tejto právnickej osobe kvalifikovanú účasť (odkaz 24af) právnická osoba alebo fyzická osoba, so sídlom v nespolupracujúcom štáte.
(14) Ustanovenie odseku 13 sa nepoužije, ak právnická osoba preukáže hodnoverným spôsobom, kto je konečný užívateľ výhod.
(15) Právnická osoba zapísaná do registra konečných užívateľov výhod je povinná do 30 dní ohlásiť Národnej banke Slovenska každú zmenu údajov týkajúcich sa konečných užívateľov výhod.
(16) Ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie podľa odsekov 5 až 15 sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu (odkaz 24ag).
(17) Náležitosti návrhu na zapísanie do registra konečných užívateľov výhod a ohlásenia podľa odseku 15, ako aj podrobnosti o postupe pri zápise a výmaze právnických osôb z registra konečných užívateľov výhod ustanoví všeobecne záväzný predpis, ktorý vydá Národná banka Slovenska.".
Poznámky pod čiarou k odkazom 24ad až 24ag znejú:
"24ad) Napríklad zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, zákon č. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore v znení zákona č. 464/2002 Z. z., zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov, zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Poznámka pod čiarou 24ae) Zákon č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
24af) § 26a ods. 2 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
24ag) Zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.".
3. V § 20 ods. 2 sa na konci pripája táto veta:
„Ak sa prostriedky Európskej únie poskytujú právnickej osobe, ktorá nie je subjektom verejnej správy podľa § 3 ods. 1, táto právnická osoba musí byť zapísaná v registri konečných užívateľov výhod podľa § 19a.".
Čl. III
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov sa dopÍňa takto:
Za § 35a sa vkladá § 35b, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 35b Vedenie registra konečných užívateľov výhod
Národná banka Slovenska plní úlohy pri vedení registra konečných užívateľov výhod podľa osobitného predpisu (odkaz 6c)."
Poznámka pod čiarou k odkazu 6c) znie:
"6c) § 19a zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. .../2014 Z. z.
Čl. IV
Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov sa dopĺňa takto:
Za § 41 sa vkladá § 42, ktorý znie:
㤠42
Právnická osoba môže byť nadobúdateľom privatizovaného majetku podľa tohto zákona vtedy, ak je zapísaná v registri konečných užívateľov výhod podľa osobitného predpisu (odkaz 8k).".
Poznámka pod čiarou k odkazu 8k) znie:
„8k) § 19a zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.".
Čl. V
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov sa dopÍňa takto:
Za § 14b sa vkladá § 14ba, ktorý znie:
"§ 14ba
Právnická osoba, ktoré nie je subjektom verejnej správy, (odkaz 23d) môže byť nadobúdateľom majetku štátu podľa tohto zákona vtedy, ak je zapísaná v registri konečných užívateľov výhod podľa osobitného predpisu (odkaz 23).".
Poznámky pod čiarou k odkazom 23d) a 23e) znejú:
"23d) § 3 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
23e) § 19a zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.".
Čl. VI.
Zákon č. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
V § 14 odsek 2 znie:
„(2) Verejnoprávna inštitúcia nemôže previesť vlastnícke právo k majetku ani na
a) právnickú osobu, v ktorej je štatutárnym orgánom alebo členom riadiaceho, výkonného alebo dozorného orgánu fyzická osoba uvedená v odseku 1, alebo
b) právnickú osobu, ktorá nie je subjektom verejnej správy odkaz 25a) a nie je zapísaná v registri konečných užívateľov výhod podľa osobitného predpisu (odkaz 25b).".
Poznámky pod čiarou k odkazom 25a a 25b znejú:
"25a) § 3 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
25b) § 19a zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. .../2014 Z. z.".
Čl. VII
Zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov sa dopÍňa takto:
Za § 13 sa vkladá § 13a, ktorý znie:
㤠13a
Právnická osoba, ktorá nie je subjektom verejnej správy(odkaz 24a) môže byť nadobúdateľom majetku obce podľa tohto zákona vtedy, ak je zapísaná v registri konečných užívateľov výhod podľa osobitného predpisu (odkaz 24b).".
Poznámky pod čiarou k odkazom 24a a 24b znejú:
„24a) § 3 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
§ 24b, pardon, odkaz 24b) § 19a zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.".
Čl. VIII
Zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov sa dopĺňa takto:
Za § 11 sa vkladá § 11a, ktorý znie:
"§ 11a
Právnická osoba, ktorá nie je subjektom verejnej správy, odkaz 21) môže byť nadobúdateľom majetku vyššieho územného celku podľa tohto zákona vtedy, ak je zapísaná v registri končených užívateľov výhod podľa osobitného predpisu (odkaz 22).".
Poznámky pod čiarou k odkazom 21 a 22 znejú:
"21) § 3 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
22) § 19a zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.".
Čl. IX
Zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa dopĺňa takto:
1. Za § 34 sa vkladá § 34a, ktorý znie:
" 34a
Zdravotná poisťovňa sa zapisuje do registra konečných užívateľov výhod podľa osobitného predpisu (odkaz 57a).".
Poznámka pod čiarou k odkazu 57a znie:
"57a) § 19a zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.".
2. V § 35 sa ods. 2 dopĺňa písm. k), ktoré znie:
"k) výpis z registra konečných užívateľov výhod podľa osobitného predpisu (odkaz 57a).".
3. V § 39 sa ods. 1 dopĺňa písm. i), ktoré znie:
"i) zdravotná poisťovňa nie je zapísaná v registri konečných užívateľov výhod podľa osobitného predpisu (odkaz 57a).".
4. Za § 86l za vkladá § 86m, ktorý znie:
"§ 86m
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2015
Zdravotná poisťovňa, ktorej bolo vydané povolenie podľa doterajších predpisov, je povinná zapísať sa do registra konečných užívateľov výhod podľa osobitného predpisu (odkaz 57a) najneskôr do jedného roka odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.".
Doterajší čl. II sa označuje ako čl. X.
Odôvodnenie k čl. II: Tento článok obsahuje samotný register konečných užívateľov a procesné nástroje k nemu.
Odôvodnenie k čl. III: Ide o legislatívno-technickú úpravu týkajúcu sa vedenie registra konečných užívateľov výhod Národnou bankou Slovenska.
Odôvodnenie k čl. IV, V, VI, VII a VIII: Ustanovuje sa teda v zákone pravidlo, že privatizovaný alebo predávaný majetok štátu sa môže predávať len firmám, ktoré odkryli svoju štruktúru majetkovú oficiálnu aj neoficiálnu.
A zároveň v čl. IX sa navrhuje, aby sa to týkalo aj zdravotných poisťovní, keďže tým už licencie uvedené boli, navrhuje sa to, aby sa to týkalo zdravotných poisťovní aj spätne v tom zmysle, že existujúce zdravotné poisťovne to budú musieť do roka vykonať.
Dovoľte mi, požiadať vás o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu a poďakovať vám za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ja si dovolím tiež predniesť pozmeňujúci návrh, ale najskôr poviem pár slov k tomuto návrhu, ktorý tu predložila vláda. Zhodneme sa asi už dnes všetci, čo oceňujem, vrátane vládnej väčšiny, že návrh, ako ho predložila vláda, nie je dôsledný. Inými slovami, že v skutočnosti by nám neukázal, kto reálne stojí za schránkovými firmami. Maximálne, čo by nám ukázal, by nám ukázal figúry, ktoré tam sú nastrčené, biele kone, ktoré tam figurujú.
Poviem to na príklade. Ako vieme, tak prednedávnom finančná skupina Penta vstúpila do Petit Pressu, teda ovládla na polovicu vydavateľstvo, ktoré vydáva aj SME. Ale ak by podobná úprava platila v tejto kauze, tak sa dozvieme, že 50 alebo 47 % akcií Petit Pressu vlastní agentúra SITA, čo je absurdné v zásade. Tento vládny návrh zákona bol robený, predpokladám, že aj pod určitým samozrejme, že tlakom verejnosti, čo je fajn, ale, ale treba ho podľa mojej mienky výrazne prepracovať, ak má mať zmysel. Ak nechceme prijať len zákon, ktorý v princípe nič nevyrieši, len, len niečo prijmeme.
Ja si myslím, že ak chceme prijať účinný zákon, a teraz poviem ešte pár veci pred tým, ja si nemyslím, že právna úprava, ktorá zverejní konečných užívateľov výhod, je nejakým magickým riešením pre korupciu na Slovensku. Koniec koncov, koniec koncov, aj problém cétečka v Piešťanoch, primárny, bol ten, že stálo o 600-tisíc viac ako pred dvomi rokmi to isté. Až sekundárny problém bol ten, že to bola schránková firma. Ten primárny problém bol ten, že to bolo proste sakramentsky predražené. Druhá poznámka je, že žiaden zákon, aj ten najdokonalejší nie je úplne nepriestrelný. Taký podľa mojej mienky neexistuje. A závisí len od orgánov, ktoré ho aplikujú, či sú dôsledné alebo nie. A k tomu sa potom dostanem v jednej kauze zo Švajčiarska, kde švajčiarske banky dôsledné sú pri skúmaní konečného užívateľa výhod. Zrejme sa už zhodneme, to je fajn, že čo treba zaviesť do zákona, je pojem, o ktorom ja potom budem hovoriť v pozmeňujúcom návrhu, ktorý už naša legislatíva a európska legislatíva pozná. A pozná ho z oblasti legislatívy upravujúcej boj proti praniu špinavých peňazí, teda "konečný užívateľ výhod". Som rád, že aj myslím, že aj vládna väčšina, aj časť opozície, ktorá pôvodne mala akoby iné návrhy, sme zistili, že toto je asi jediná rozumná cesta.
Myslím si zároveň, že pokiaľ by sme chceli tento pojem včleniť do legislatívy, tak je potrebné proste využívať na to štandardné procedúry, ktoré sa týkajú boja proti prianiu špinavých peňazí, a teda kompetencií, ktoré má finančná polícia, orgány činné v trestnom konaní, že nie je najrozumnejšie ísť cestou bankového dohľadu, ale to je vecou diskusie. Otázka je teda, čo je efektívnejšie. Podľa mňa je efektívnejšie ísť cestou proste štandardnou v rámci mechanizmov upravených anti money laundering zákonmi.
Ja by som teda, aj keď to asi nestihnem do siedmej, ale minimálne začnem. Alebo sa dohodneme, že ten pozmeňovák prečítam vcelku zajtra (rečník sa obracia na predsedajúceho schôdzi)? Lebo on je pomerne dlhší, čiže zrejme nestihnem do devätnástej, tak aby som ho nečítal, pozmeňovák, na dvakrát.

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Môžeme zajtra. No aj tak dramaticky tú diskusiu neurýchlime vzhľadom na čas plus počet prihlásených. Tak ja by som odporúčal...

Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Ja by som potom rozdelil pozmeňovák potom na... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Ako nie je problém potom nadviazať aj zajtra, koľko stihneme dnes. Ale som myslel, že ak máte dlhší komentár, tak komentár a čítať potom zajtra. Ale je to na vás.

Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Nechcem toto dlhšie komentovať. Ak je zhoda, tak radšej ešte prečítam asi vcelku ten pozmeňovák, aby som ho nejak nekúskoval po bodoch dnes a zajtra, ak je teda, ak je to v poriadku.

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Ale tým sa legislatívne nič nezmení, ak ho do tej miery, ako sa dá, prednesiete dnes a tú ďalšiu časť ráno.
Takže nech sa páči. Čas treba využiť.

Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Áno, len, len sa mi zdá, že to musí mať aspoň, aspoň nejakú ucelenú štruktúru a veľa toho podľa mojej mienky nezískame, ale v poriadku.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica, Igora Matoviča, Alojza Hlinu a Ľubomíra Galka k vládnemu návrhu zákona, ktorým mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I v bode 1 v § 26a sa odsek 1 dopĺňa písm. d), ktoré znie:
"d) ten, kto nemá zriadený účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky so sídlom na území Slovenskej republiky alebo na území členského štátu a neidentifikuje konečného užívateľa výhod, poznámka 9d), ktorý bude mať na strane úspešného uchádzača alebo úspešných uchádzačov zo zákazky alebo jej časti prospech.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 9d) znie:
"9d) § 9 písm. b) zákona č. 297/ 2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.".
2. V čl. I v bode 1 v § 26a ods. 3 znie:
"(3) Majetková účasť podľa
a) odseku 1 písm. a) až c) sa preukazuje výpisom z obchodného registra alebo výpisom z inej zákonom ustanovenej evidencie, zoznamom akcionárov vedených akciovou spoločnosťou, dokladom vydaným centrálnym depozitárom cenných papierov alebo obdobnými dokladmi, vydané inými orgánmi alebo orgánmi iných štátov, nie staršími ako tri mesiace,
b) odseku 1 písm. d) sa preukazuje potvrdením vydaným bankou alebo pobočkou zahraničnej banky so sídlom na území Slovenskej republiky alebo na území členského štátu.".
3. V čl. I bode 1 sa § 26a dopĺňa ods. 4 a 5, ktoré znejú:
"(4) Úspešný uchádzač alebo úspešní uchádzači, s ktorými verejný obstarávateľ uzatvoril zmluvu, podľa § 45 sú povinní používať na účely plnení v súvislosti so zákazkou len účet podľa ods.1 písm. d), ak sa s verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom nedohodnú inak; verejný obstarávateľ a obstarávateľ sa môžu dohodnúť inak len v prípade, ak by išlo o iný účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky so sídlom na území Slovenskej republiky alebo na území členského štátu, vo vzťahu k zriadeniu ktorého by bolo opätovne predložené potvrdenie podľa ods. 3 písm. b).
(5) Podmienky podľa ods. 1 musia byť splnené počas celého trvania zmluvy a ich zmena spôsobom, ktorý by znamenal zákaz účasti vo verejnom obstarávaní, je dôvodom na odstúpenie verejného obstarávateľa a obstarávateľa od zmluvy. Úspešný uchádzač alebo úspešní uchádzači, s ktorými verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ uzatvoril zmluvu, podľa § 45 sú povinní každoročne k 15. januáru predložiť verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi potvrdenie podľa ods. 3 písm. b); nepredloženie potvrdenia ani v dodatočnej lehote 30 dní je dôvodom na odstúpenie verejného obstarávateľa a obstarávateľa od zmluvy.".
4. V čl. I sa za bod 12 vkladajú nové body 13 až 18, ktoré znejú:
"13. V § 128 ods. 1 a 3 sa za slová "§ 26" vkladajú slová "a § 26a".
14. V § 129 ods. 2 sa za slová "§ 26 ods. 2" vkladajú slová "a § 26 ods. 3.".
15. V § 130 ods. 3 sa na konci pripájajú tieto slová "a § 26a ods. 1.".
16. V § 131 písm. e) sa za slová "§ 26 ods. 2" vkladajú slová "§ 26a ods. 3".
17. V § 132 ods. 6 sa na konci dopĺňajú slová "a § 26a ods. 1.".
18. V § 134 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto slová "a § 26a ods. 1."."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Ja by som len zdôvodnenie k tejto časti pozmeňujúceho návrhu. V princípe potvrdenie banky, banka má, banky už dnes majú pri určitých transakciách povinnosť v zmysle zákona upravujúcich pranie špinavých peňazí majú povinnosť disponovať potvrdením o tom, kto je konečným užívateľom výhod. Je to aj v rámci európskej legislatívy, opakujem znovu, v kontexte boja proti praniu špinavých peňazí. Ak si pamätáte kauza emisie a ten zverejnený organigram od švajčiarskej prokuratúry, kto boli koneční užívatelia výhod z tejto transakcie, teda z emisného obchodu, tak to bolo vďaka tomu, že švajčiarske banky mali pri týchto transakciách povinne, a mali ich, potvrdenie o tom, kto je konečným užívateľom výhod z tých transakcií. A tie poskytli tieto údaje orgánom švajčiarskej prokuratúry. Samozrejme, to potvrdenie z banky nie je vecou, ktorá by podliehala v rámci verejného obstarávania bankovému tajomstvu. To znamená, že to bude, to bude vec, ktorá bude aj verejne dostupná, ak hovoríme o verejnej dostupnosti takejto, takejto informácie, alebo absencii. Pretože ja sa nebudem vyjadrovať k iným pozmeňovacím návrhom a už vôbec nie k takým, ktoré som ešte ani nečítal.
Čiže cieľom tohto pozmeňovacieho, doplňujúceho návrhu je zavedenie novej podmienky účasti na verejnom obstarávaní spočívajúcej v určení konečného užívateľa výhod, čím sa reálne preukáže vlastnícka štruktúra právnických osôb, ktoré vyhrávajú verejné obstarávania.
Verejné obstarávanie určuje pravidlá a postupy, ktorými sa zadávajú zákazky na dodanie tovarov, uskutočnenie stavebných prác, zákazky na poskytnutie služieb, súťaž návrhov, pričom verejným obstarávateľom je spravidla Slovenská republika zastúpená svojimi orgánmi, obcou alebo vyšším územným celkom. Z uvedeného vyplýva, že predmetné zákazky sú financované z verejných zdrojov, teda z peňazí daňových poplatníkov.
Sprísnenie podmienok týkajúcich sa majetkového postavenia účastníka verejného obstarávania spočíva v oznámení konečného užívateľa výhod verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi. Informácia o konečnom užívateľovi výhod musí byť aktualizovaná v priebehu celého trvania zmluvného vzťahu, čo je strašne kľúčové, aby sa nestalo, že niekto vyhrá verejné obstarávanie, potom to prevedie o tri dni na niekoho iného a už v princípe nevieme, kto je za tým. Súčasne bude úspešný uchádzač vo verejnom obstarávaní povinný vykonávať všetky finančné transakcie súvisiace s plnením účelu zmluvy na osobitnom účte vedenom v banke alebo pobočke zahraničnej banky so sídlom na území Slovenskej republiky alebo na území členského štátu, teda buď Európskej únie, alebo Európskeho hospodárskeho priestoru.
Nesplnenie uvedenej povinnosti je dôvodom na odstúpenie verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa od zmluvy a vyčiarknutie úspešného uchádzača zo zoznamu podnikateľov.
Ďalšie časti k návrhu pozmeňovacieho sú už k ďalším zákonom, takže to už by som navrhoval, aby kvôli ucelenosti, aby sme to už nekúskovali podľa písmen.

Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, ja by som teraz dočítal ďalšie články môjho pozmeňovacieho návrhu a potom ešte sa stručne k tomu vyjadrím a zdôvodním ich.
Čiže pokračujem v prečítaní pozmeňovacieho návrhu, ktorý som začal čítať včera.
Bod 5. Za článok I sa vkladajú nové články II až IV, ktoré znejú: "Článok II. Zákon č. 483/2001 Z. z o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov", nemusím všetky novely čítať? (Reakcia predsedajúcej: "Mali by ste prečítať celé znenie.") Nestačí "v znení neskorších predpisov"? Dobre. (Reakcia predsedajúcej: "Ale treba prečítať.") Ak treba, tak treba.
V znení zákona č. 430/2002 Z. z., zákona č. 510/2002 Z. z., zákona č. 165/2003 Z. z., zákona č. 603/2003 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 554/2004 Z. z., zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 69/2005 Z. z., zákona č. 340/2005 Z. z., zákona č. 349/2005 Z. z., zákona č. 214/2006 Z. z., zákona č. 644/2006 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 297/2008 Z. z., zákona č. 552/2008 Z. z., zákona č. 66/2009 Z. z., zákona č. 186/2009 Z. z., zákona č. 276/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 129/2010 Z. z., zákona č. 46/2011 Z. z., zákona č. 130/2011 Z. z., zákona č. 314/2011 Z. z., zákona č. 394/2011 Z. z., zákona č. 520/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 234/2012 Z. z., zákona č. 352/2012 Z. z., zákona č. 132/2013 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z. a zákona č. 213/2014 Z. z. sa dopĺňa takto:
V § 2 sa odsek 2 dopĺňa písmenom r), ktoré znie:
"písm. r) vydávanie potvrdenia na účely podľa osobitného predpisu o tom, kto je konečným užívateľom výhod. Poznámka pod čiarou 5ab."
Poznámky pod čiarou k odkazom 5aa a 5ab znejú:
"5aa) § 26 a ods. 1 písm. d) a § 26 ods. 3 písm. b) zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 15 ods. 3 písm. c) 4. bod zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
5ab) § 9 písm. b) zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.".
Článok III. Zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohode nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 719/2004 Z. z., zákona č. 353/2005 Z. z., zákona č. 538/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 25/2006 Z. z., zákona č. 282/2006 Z. z., zákona č. 522/2006 Z. z., zákona č. 12/2007 Z. z., zákona č. 215/2007 Z. z., zákona č. 309/2007 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 358/2007 Z. z., zákona č. 530/2007 Z. z., zákona č. 594/2007 Z. z., zákona č. 232/2008 Z. z., zákona č. 297/2008 Z. z., zákona č. 461/2008 Z. z., zákona č. 581/2008 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 533/2009 Z. z., zákona č. 121/2010 Z. z., zákona č. 34/2011 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 79/2011 Z. z., zákona č. 97/2011 Z. z., zákona č. 133/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 362/2011 Z. z., zákona č. 185/2012 Z. z., zákona č. 313/2012 Z. z., zákona č. 421/2012 Z. z., zákona č. 41/2013 Z. z., zákona č. 153/2013 Z. z., zákona č. 220/2013 Z. z., zákona č. 338/2013 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z. a zákona č. 185/2014 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
Bod 1. V paragrafe (reakcia navrhovateľa), jaj, a inak to SP-čko ani možnože nemá oveľa viacej tých noviel, o niečo, hej.
V § 3 ods. 6 písm. a) sa za slová "1. bod" vkladajú slová "a 4. bod".
Bod 2. V § 15 ods. 3 písm. c) sa dopĺňa bodom 4, ktorý znie: "Bod 4. Potvrdenie podľa osobitného predpisu. Poznámka pod čiarou 35aaa) o tom, kto je jej konečným užívateľom výhod, poznámka pod čiarou 35aab).".
Poznámky pod čiarou k odkazom 35aaa a 35aab znejú:
"35aaa) § 2 ods. 2 písm. r) zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
35aab) § 9 ods. 2 písm. b) zákona č. 297/2008 Z. z o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov."
Článok IV. Zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 186/2009 Z. z. a zákona č. 394/2011 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
Bod 1. V § 10 ods. 1 písm. b), odsek 1 písmeno b) znie:
"b) identifikáciu konečného užívateľa výhod a prijatie primeraných opatrení na overenie jeho identifikácie, vrátane opatrení na zistenie vlastníckej štruktúry a riadiacej štruktúry klienta, ktorý je právnickou osobou alebo združenie majetku, a to vždy, ak ide o zákazku z verejného obstarávania, keď je klientom zdravotná poisťovňa a v ostatných prípadoch v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu."
Bod 2. V § 24 ods. 2 sa odsek 2 dopĺňa druhou vetou, ktorá znie: "Banka a finančná inštitúcia je povinná zisťovať, či účet klienta alebo platobná operácia súvisí so zákazkou z verejného obstarávania."
Bod 3. V poznámke pod čiarou k odkazu 51 sa citácia "zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov" nahrádza citáciou "zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov, zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov".
Bod 4. V § 24 ods. 5 sa za slová "vzťahujú aj na" vkladajú slová "Štátnu pokladnicu, ak ide o klienta, ktorým je zdravotná poisťovňa a".
Vloženie nových článkov sa v prípade ich schválenia premietne do názvu zákona. Doterajší čl. II sa označuje ako čl. V.
Zdôvodnenie: Navrhuje sa doplniť čl. II, ktorý sa týka rozšírenia bankových činností aj o vydávanie potvrdenia o konečnom užívateľovi výhod pre právnické osoby, ktoré sú zapojené do procesov verejného obstarávania. Takéto potvrdenie bude banka vydávať pre tých súťažiacich, ktorí boli úspešní a budú musieť pred uzavretím zmluvy preukázať svoju skutočnú vlastnícku štruktúru. Konečným užívateľom výhod bude v zmysle zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov fyzická osoba, v prospech ktorej sa obchod vykonáva.
My sme s pánom ministrom včera diskutovali, totižto zákon o legalizácii príjmov má v princípe dve definície konečného užívateľa výhod. Jedna sa týka tej kvalifikovanej účasti, ktorú zakotvuje v určitom zmysle aj vládny návrh a tá druhá alternatíva je potom fyzická osoba, v prospech ktorej sa obchod vykonáva. To znamená, že podľa mojej mienky, ten pozmeňovací návrh nie je v konflikte s tým vládnym, teda po tom, ako sme to konzultovali a to som len chcel uviesť.
V novom čl. III sa navrhuje zaviesť aj pre zdravotné poisťovne povinnosť každoročne informovať úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a vládu o tom, kto je jej konečným užívateľom výhod, a tým odhaliť jej skutočnú a reálnu vlastnícku štruktúru.
V novom čl. IV sa navrhuje precizovať základnú starostlivosť povinnej osoby vo vzťahu ku klientovi, a to najmä, pokiaľ ide o banky a združenia majetku. Ja som odovzdal pozmeňovací návrh pánovi spravodajcovi.
Ja by som zároveň uviedol, že tento pozmeňovací návrh je samozrejme, že aj vykonateľný v štandardných procedúrach, jednak v oblasti postupu policajných zložiek a finančnej polície v oblasti prania špinavých peňazí, ale následne aj v zmysle trestnoprávnom, pretože akékoľvek porušenie zákona o verejnom obstarávaní je sankcionované v rámci skutkovej podstaty trestného činu machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe.
Ja si len dovolím odcitovať z Trestného zákona, z § 266 ods. 1: "...kto v súvislosti s verejným obstarávaním alebo verejnou dražbou v úmysle spôsobiť inému škodu, alebo zadovážiť sebe alebo inému prospech, koná v rozpore so všeobecne záväzným predpisom o verejnom obstarávaní..." No to znamená, že ktokoľvek by sa snažil obísť zákon, alebo tie zákonné povinnosti nerešpektovať, alebo uviesť nejakého nesprávneho, vymysleného konečného užívateľa výhod, tak je možné takýto delikt, takéto skutkové konanie postihovať trestnoprávne. Myslím si, že ako som už uviedol včera v úvode, neviem, či je možné nájsť právnu úpravu, ktorá bude úplne nepriestrelná, taká asi neexistuje, ale myslím si, že tento pozmeňovací návrh je asi najrozumnejšia alternatíva, ktorá by nás mohla priviesť k zisťovaniu konečných užívateľov výhod vo verejných tendroch, ale aj pri zdravotných poisťovniach.
Používa terminológiu, ktorá v našom právnom poriadku, aj v európskej legislatíve existuje, nezavádza nič nové a kontrolné mechanizmy necháva na orgány na to oprávnené, teda finančnú políciu a následne orgány činné v trestnom konaní. Čiže myslím si, že na jednej strane nebyrokratizuje podnikateľské prostredie, alebo ani verejné obstarávanie, pretože zavádza mechanizmy, ktoré už v právnom poriadku, aj keď v inom kontexte platné a účinné sú. Samozrejme, každý zákon, ak bude schválený, potrebuje aj rozumnú, normálnu a dôslednú aplikáciu.
Ja som spomínal včera prípad emisnej kauzy, kde sa zdá, že švajčiarske banky využívajú legislatívu v oblasti prania špinavých peňazí veľmi dôsledne a preto vedia veľmi ľahko švajčiarske orgány činné v trestnom konaní identifikovať v prípade podozrivých transakcií, kto je konečným užívateľom výhod, nielen teda kto je faktický alebo formálny vlastník účtu, ale aj kto je ten konečný užívateľ výhod. To sa samozrejme, že dá následne dohľadať cez klasické mechanizmy preverovania prania špinavých peňazí, to znamená cez ďalšie bankové transakcie, ktoré potom z tých účtov idú ďalej. Preto podľa mojej mienky je aj správne, aby v princípe ten mechanizmus sa prevzal z právnej úpravy boja proti praniu špinavých peňazí.
Pani predsedajúca, ďakujem veľmi pekne. Pevne verím, že pokiaľ je vôľa neprijať len formálny návrh, ktorý nič nevyrieši, ale reálny návrh a sme svedkami toho, že problém zatajenej vlastníckej štruktúry sa objavuje nielen v zdravotníctve, ale aj v iných rezortoch, posledne samozrejme v doprave, ja som rád, že môj kolega na to už pred pol rokom upozornil veľmi jasne vo svojich blogoch, že čo hrozí pri elektronickom mýte, to sa aj udialo. Tak je dôležité, je dôležité, ak toto riešiť, pretože si myslím, že dnešný stav spôsobuje obrovskú mieru nedôvery celkovo k veciam verejným, čoho svedectvom, samozrejme, sú aj názory ľudí, ktoré sú vyjadrované verejne, ale aj apatia frustrácie veľkej časti obyvateľstva. Takže verím, že sa vytvorí priestor na to, aby sa prijala reálna, účinná právna úprava a nielen právna úprava, ktorá v princípe nepovedie k zlepšeniu daného stavu.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážená pani predsedajúca, milé dámy, vážení páni, milé kolegyne, kolegovia, pán minister, kolegyne tu ani veľmi nevidím, ja osobne na pôde tejto Národnej rady vždy budem vítať návrhy zákonov smerujúce k vyššej transparentnosti pri rozdeľovaní verejných zdrojov a preto vítam aj túto novelu zákona o verejnom obstaraní, ktorá má zamedziť vstupovať do tohto procesu uchádzačom s neznámymi vlastníkmi. Mám výhrady však proti tomu, akým spôsobom a akou formou sa prijíma tento návrh zákona, samozrejme aj môžme len tak pripomenúť, že v akom čase, pretože nevidím dôvod, aby sa prijímal v skrátenom legislatívnom konaní, vzhľadom k tomu, že podľa môjho názoru nespĺňa podmienky podávania návrhu zákona o, v skrátenom legislatívnom konaní.
Preto hneď na začiatku sa pýtam, čo skutočne ozaj vedie vládu ako predkladateľa zákona k tomu, aby bolo nutné konať tak rýchlo, že obchádzame štandardný proces? Chystá sa nejaké konkrétne verejné obstarávanie, v ktorom by sa malo zamedziť nejakému adeptovi s nejasnou majetkovou štruktúrou, aby sa dostali k štátnej zákazke? Alebo je situácia taká nebezpečná, že môže v krátkom čase dôjsť k sprenevere nejakého významného štátneho podniku? Alebo si vláda SMER-u rázne vstúpila do svedomia a chce čím skôr nastoliť nové pravidlá a dôsledne, predpokladám, že bude chcieť dôsledne postupovať vo zvýšenom funkčnom období s netransparentnými súťažami? Alebo napokon ide len o signál verejnosti, že sa vláda popasuje s neduhom, že sa chce vláda popasovať s neduhom klientelistického prideľovania zákazok. Môžeme si odpovedať na túto otázku rôzne, no nech je úmysel vlády akýkoľvek, nepokladám ho celkom za úprimný. Už len preto nie, lebo po odchode pár ľudí z vysokých postov mnohí ďalší, ktorí robia podobne, ostávajú a tak aj konajú.
Uvediem konkrétny príklad, ktorý je síce trošku menej zrozumiteľný ako prípad voličom veľmi známy, a to príklad z Piešťanskej nemocnice, ktorý sme tu preberali pred nejakými dvomi týždňami. No rozsahom je tento prípad omnoho závažnejší. Ide o súťaž zabezpečenia platieb za služby elektronického výberu mýta palivovými kartami. Nebudem vysvetľovať technický proces a technické podmienky, ale zameriam sa na proces, pretože hovoríme o zákone o verejnom obstarávaní, ktorý by mal svojím spôsobom regulovať proces. No krátko sa vrátim do minulosti.
V roku 2009 podpísala Národná diaľničná spoločnosť zmluvu so spoločnosťou SkyToll o poskytovaní komplexnej služby elektronického výberu mýta. Už spôsob výberu tohto poskytovateľa bol kontroverzný, bolo okolo toho veľa aj medializovaných výstupov, a to nielen pre vysokú cenu, ale aj preto, že majitelia boli neznámi. Avšak ďalším problémom, ktorý nastal neskôr, bolo podpísanie zmluvy vybraného poskytovateľa s ďalšou spoločnosťou Fleetpay, podotýkam opäť, priamym zadaním, bez výberového konania a opäť neznámi vlastníci, ktorá mala v nasledujúcich rokoch vybrať na poplatkoch prostredníctvom platieb za mýto palivovými kartami 143 mil. eur. Túto subdodávku získal Fleetpay priamym zadaním, ako som spomínal, čo sa okrem iného stalo aj predmetom kritiky Európskej komisie, okrem iných vecí, ktoré bolo treba zmeniť. Spoločným znakom spoločnosti SkyToll a Fleetpay bolo, že ich konkrétni majitelia boli a sú dodnes neznámi.
Áno, môžeme si povedať, že vtedajšia vláda Roberta Fica nemala toľko oduševnenia ako dnes a mená konkrétnych majiteľov jej nechýbali. Muselo prejsť ďalších päť rokov, aby sa takýto spôsob manierovania so štátnymi prostriedkami začal riešiť, ako sme svedkami toho napríklad dnes pri navrhovanej novele.
Problém z čias prvej Ficovej vlády sa dostal na stôl druhej vlády Roberta Fica, o tom chcem hovoriť. Nie preto, že by už vláda mala záujem aspoň dostatočne predražený proces stransparentniť, Národná diaľničná spoločnosť bola až Európskou komisiou prinútená otvoriť staré protekčné zmluvy. Na zabezpečenie platieb za služby elektronického mýta palivovými kartami musela chtiac-nechtiac vypísať výberové konanie, aj keď sa to dalo riešiť snáď aj inými prostriedkami a zmyslom tohto procesu malo byť vykonať transparentnú súťaž a znížiť poplatky za poskytovanú službu a dať do poriadku pripomienky Európskej komisie. Hoci výška týchto poplatkov nebola dovtedy zo strany Národnej diaľničnej spoločnosti nikdy zverejnená, šlo o nemalé zdroje, odhady hovoria okolo 6 až 7 % z každej transakcie vykonanej prostredníctvom palivových kariet. Inými slovami, ak mala Národná diaľničná spoločnosť pri konkrétnej transakcii dostať platbu za elektronické mýto, napr. vo výške 100 eur, tak tých 7 eur išlo v prospech firmy Fleetpay.
Snahu znížiť tieto poplatky vyjadril v novembri v roku 2013 v Národnej rade Slovenskej republiky aj minister dopravy, výstavby a verejných prác, pod krídla ktorého spadá táto oblasť. A spočiatku aj kroky Národnej diaľničnej spoločnosti naznačovali, že sa pôjde cestou snáď zníženia poplatkov, keď v septembri v roku 2013 bola ohlásená súťaž na 75,5 milióna eur. No 2. októbra 2013, o necelý mesiac, alebo teda o mesiac neskôr v novom oznámení vyskočila suma na 135 mil. eur, teda na dvojnásobok, alebo takmer dvojnásobok, samozrejme s pridaním nejakého dodatku. V oznámení sa stanovovali podmienky pre uchádzačov, medzi inými napríklad predloženie dokladu, že za predchádzajúce tri roky záujemcovia, záujemca realizoval minimálne jednu podobnú zákazku. Na vyhlásenie výsledkov sme museli čakať viac než rok. Štrnásteho novembra 2014, to znamená štyri dni po tom, ako sme tu odvolávali premiéra vlády Roberta Fica za schránkovú firmu, Národná diaľničná spoločnosť vyhlásila za víťaza verejnej súťaže spoločnosť PayWell.
Podľa oznámenia vo Vestníku verejného obstarávania môže vybraný uchádzač spoločnosť PayWell získať do roku 2022 pri výbere mýta prostredníctvom palivových kariet 135,5 mil. eur, presnejšie 6,75 % z každej transakcie, ktoré sa dodatkom trošku znížili. O takýto podiel bude mať štát z výberu mýta menej. Firma PayWell vznikla niekoľko dní po vyhlásení verejnej súťaže a dodnes nie sú známi jej vlastníci. Pýtam sa, neuskutočnilo sa toto verejné obstarávanie len naoko, aby sa uspokojila Európska únia alebo Európska komisia a aby si politický spriaznenec, uchádzač prišiel tiež na svoje?
Čo sa udialo za tých dvanásť mesiacov od vyhlásenia obstarávania až po jeho koniec? Účelovosť súťaže a hlavne výber a víťaza potvrdzuje mnohé skutočnosti. Tou najdôležitejšou je, že vybraný uchádzač nesplnil podmienky. V oznámení o vyhlásení verejného obstarávania sa stanovovali podmienky pre uchádzačov, medzi inými napríklad aj to predloženie, že za predchádzajúce tri roky záujemca realizoval minimálne jednu podobnú zákazku. Vybraný uchádzač PayWell to mohol ťažko dokázať, keďže do Obchodného registra bol zapísaný niekoľko dní po vyhlásení súťaže. Podľa všetkého išlo o účelovú, účelovo založenú firmu. Ako mohol teda takýto uchádzač byť akceptovaný verejným obstarávateľom? Jednoducho. Do verejnej súťaže, do podmienok verejnej súťaže sa zakomponovali skutočnosti, že referencie si môže vybraná firma, respektíve uchádzač kúpiť, alebo inak zabezpečiť.
Ďalším problémom sú majitelia spoločností. To nás dnes zaujíma asi najviac, lebo vo verejnom obstarávaní už chceme mať podľa predloženého návrhu zákona, o ktorom rokujeme, konkrétnych majiteľov. Konkrétni majitelia spoločnosti PayWell, víťaza súťaže na platby mýta palivovými kartami, sú dodnes neznámi, pretože víťaza PayWell-u vlastní firma Cromvell, tú zas SVK Distribution a tú zase firma EVOCK Limited, ktorú sa, čuduj sa svete, má schránku na Cypre neznámy vlastník s jasnými znakmi schránkovej firmy.
Uvedená súťaž bola uzavretá len pár dní po tom, ako sa na pôde tejto Národnej rady minister SMER-u Marek Maďarič po oprávnenej kritike ohľadom nákupu predražených počítačových tomografov vyhlásil, že bude proti ďalšej účasti schránkových firiem na výberových konaniach. Následok je, možno následok, aj takýchto vyjadrení, je vládny návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Dá sa to brať vážne? Pri tomografoch išlo o milióny eur, v tomto prípade ide o desiatky miliónov eur, o ktoré príde štát v prospech neznámej schránkovej firmy.
Ak uveríme tvrdeniam niektorých odborníkov, ktorí tvrdia, že takéto transakcie sa dajú uskutočniť za niekoľko ani nie desatín, alebo desatín percent z obratu a ak si zoberieme mieru netransparentnosti podľa počítačového tomografa v Piešťanoch jedno CT, tak v tomto prípade ide o cca 130 počítačových tomografov, ako boli v Piešťanskej nemocnici.
Ak náhodou o tomto verejnom obstarávaní predseda vlády nevedel, ako údajne nevedel o predraženom obstarávaní CT v Piešťanskej nemocnici, nech koná rovnako. Nech buchne po stole a odvoláva konkrétnych zodpovedných ľudí. Ak tak nespraví, potom bolo konanie po kauze Piešťanskej nemocnice a bohužiaľ, musím povedať, že aj prerokovanie tejto novely len hra pre diváka, voliča. Ak ide o princíp, potom o to viac nech ide o objemy premrhaných štátnych prostriedkov.
Pri schvaľovaní predloženého návrhu zákona sa mi bude hlasovať ťažko. Na jednej strane mi vnútorná zodpovednosť hovorí, že samozrejme, chcem podporiť každý krok, ktorý bude viesť k väčšej transparentnosti a možnému zabráneniu spreneverovania štátnych peňazí. Na druhej strane, ako som povedal na začiatku, nevidím celkom úprimný, a pán minister, odpusťte mi, nie je to o vás, záujem.
Preto aj bez problémov podporím pozmeňujúce návrhy, ktoré tu dosť dlho čítali moji kolegovia predrečníci, ktorí by navrhovanú novelu upravili tak, aby jej záujem, respektíve aby jej dikcia zákona hovorila jasne, že môžme reálne zabrániť tomu, aby schránkové firmy nemohli získavať peniaze zo štátneho rozpočtu. Takže s veľmi ťažkým srdcom, ale pán minister, musím povedať skoro, že aj rád podporím túto novelu zákona.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Stretneme sa nejak my. Ťažšie sa stláča faktická teraz. Ja by som len zareagoval na tento, kauzu v rámci elektronického mýta, výberu tých poplatkov za platbu kartou. To považujem za, za absurdné. Kolega inak o tom písal pred pol rokom. Nielenže to sú schránkové firmy, ale je to asi šesťnásobne predražené. Teraz poplatok v bankách za, za platbu kartou je v princípe, dajme tomu, okolo 0,7 %, toto je akože 6, 5, 6 %, proste niekoľko násobne to je, podľa mňa to je úplný škandál, že takéto niečo vlastne vôbec môže existovať. Už nehovorím spôsob toho tendra. Teraz, aby to už nebolo Fleetpay, tak sa prihlásila akože iná spoločnosť, ktorej dala garanciu Fleetpay, ako to potvrdil včera minister dopravy.
No schránkové firmy nie sú ten, ten najdôležitejší problém. Ten najdôležitejší problém sú proste akože neuveriteľne predražené, až škandalózne, v princípe štátne zákazky. Ak za, ak za SkyToll-om stojí firma J&T, tak oni majú vlastnú banku. A tá má poplatky za platobný styk a platby kartou, dajme tomu 0,5 - 0,6 % a Európska únia tlačí ešte na znižovanie tých poplatkov. A tuná to je akože 7 - 8-násobne viac, len tak, bez akéhokoľvek dôvodu? Fíha! Čiže toto je ten základných problém. Len sekundárny problém je, že samozrejme, sú schránkové firmy, za ktorými nie je zrejmá a i len tušená vlastnícka štruktúra.

Vážená pani predsedajúca, pán minister, dámy a páni, nechcel som s faktickou poznámkou reagovať na predrečníka kolegu Mikuša, ktorý tu popísal kauzu firmy PayWell, ktorú sme v pondelok otvorili na tlačovej konferencii a ktorej sa aj viacerí kolegovia venovali aj v minulosti, kde sa uzatvorila zmluva medzi NDS-kou a touto firmou, ktorá má za kontrolu transakcií pri platbách palivovými kartami brať 6,75 alebo po dodatku, ktorým bolo o 8 dní podpísaných 6,15 % plus DPH z každej tranže.
Pán minister, tak to vyzerá pri otvorení tejto kauzy, ako keby sme spolupracovali. Ako keby vy prídete s návrhom zákona o schránkových firmách a my otvoríme jeden konkrétny prípad, jednu konkrétnu kauzu, mimochodom, kde má 135 miliónov odísť pre súkromnú firmu s veľkým predpokladom, že na Cyprus a my vám to priamo ukážeme, ako to robíte, ako robí vaša vláda, pán minister.
Tak budem konkrétny. Pán kolega Mikuš povedal, že pán Maďarič z tohto pultu povedal 10. 11., že je proti schránkovým firmám a je proti tomu teda, aby sa zúčastňovali na verejnom obstarávaní, aby odčerpávali verejné zdroje a 11. 11., deň na to NDS-ka podpísala zmluvu s firmou PayWell. To je čaro nechceného, alebo ako to mám nazvať? Desiateho povie pán minister Maďarič, že si nepraje, aby schránkové firmy odčerpávali verejné zdroje a jedenásteho firma NDS podpíše zmluvu. To sú mi veci!
Áno, tiež som proti tomu, aby neznámi vlastníci odčerpávali verejné zdroje z verejného obstarávania, z našich spoločných peňazí, povedzme si to tak. Z peňazí, ktoré sa vyzbierajú od všetkých občanov Slovenska, následne vláda, ministerstvo dopravy, jeho podriadená organizácia NDS obstaráva takto u firmy, ktorej vlastník sídli na Cypre, cez tri ďalšie firmy. Aj pán minister mi odpovedal vo svojej záverečnej reči a ja som bol rád, že povedal, že takáto firma spĺňa všetky znaky toho, že bola by označená za schránkovú a nemohla by sa zúčastňovať na verejnom obstarávaní. Trochu som konzultoval s niektorými kolegami a tí mi povedali, že áno, pán minister má pravdu, ale keby sa niekto prihlásil k tej firme na Cypre, mohol by to byť aj Mišo, Jano, už by to vraj schránková firma nebola. Tak nie som právnik a naozaj, ak je tak postavený zákon, tak je potom nie v poriadku. Preto som aj ja podporil pozmeňujúci návrh pani kolegyne Žitňanskej, ktorý je z môjho pohľadu oveľa dôslednejší a presnejší.
Ale, pán minister, včera nám v tejto kauze, a môj kolega Mikuš o tom hovoril a ja to musím zvýrazniť, pribudol ďalší prvok. Včera na výbore pán minister Počiatek priznal, že za firmu PayWell túto zákazku bude robiť firma Fleetpay. Firma Fleetpay, ktorá to robí od roku 2010 bez súťaže. To znamená, zahrali sme komédiu, Únii sme povedali, že tak urobíme súťaž. Keď teda Únia chce, Brusel chce súťaž, urobíme súťaž. Nastrčili tam firmu PayWell, ale bude to robiť Fleetpay ďalej. Doteraz to údajne robil za 7 % plus DPH, podotýkam, teraz vysúťažili 6,75. O osem dní nato dodatok za 6,15. Super, dali nám zľavu. Prečo?
A ja sa pýtam, ale kto je vlastníkom firmy Fleetpay, ktorá bude de facto s vysokou pravdepodobnosťou odčerpávať tieto verejné zdroje? Kto je vlastníkom firmy Fleetpay? Je to schránka? Nie je to schránka? Má to nejakých majiteľov? No má to asi nejakých majiteľov. Ale v obchodnom registri ich nenájdete. Bola by tiež považovaná táto firma, kde vidíme len dozornú radu, predstavenstvo, ale už nie skutočných majiteľov, bola by tiež považovaná za schránkovú firmu? A nemohla by sa zúčastňovať verejného obstarávania? To je moja ďalšia otázka na pána ministra.
Ja už som v prvom čítaní povedal, že problém schránkových firiem vo verejnom obstarávaní je vážny problém. Občania, s ktorými peniazmi narába vláda Slovenskej republiky, majú právo vedieť, kto je skutočným poberateľom týchto verejných zdrojov. Ale verejné obstarávanie má aj ďalšie a ďalšie problémy. Tým najpodstatnejším je, aby verejné obstarávanie pri vláde, pri vláde SMER-u, keď vo vláde je iba jedna strana, aby bolo čo najviac transparentné, aby sa súťažilo tak, aby sa vysúťažila čo najpoctivejšia, najnižšia cena z verejných zdrojov pri dodržaní všetkých podmienok kvality a kritérií. Toto je podstata verejného obstarávania. Schránkové firmy je len časť problému.
A preto som avizoval, že s kolegom Hudackým prídeme s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sa priamo nebudú dotýkať problému schránkových firiem. To sme podporili, teda ja konkrétne som podporil kolegyňu Žitňanskú, ktorá sa tejto problematike detailne venovala a som presvedčený, že jej pozmeňujúci návrh je dôslednejší, ako ten vládny. Ale problém verejného obstarávania je aj inde a to pomenujem.
A keď mi bolo naznačené, že teda žiadne iné pozmeňujúce návrhy, mimo tých, čo sa dotýkajú schránkových firiem, nebudú prijaté, tak som bol trochu prekvapený. Lebo pán minister, len nedávno sme tu prijali novelu zákona o miestnych daniach a tuším, že to bolo pri školskom zákone. Myslím si, že dobre si to pamätám. Bolo to pri školskom zákone, kde sa pozmeňujúcim návrhom vládneho poslanca doplnili miestne dane. Už vtedy niektorí kolegovia hovorili, že to je nepriama novela, ale klasik slovenskej politiky povedal, kde je vôľa, tam je cesta.
Tieto pozmeňujúce návrhy, ktoré predkladáme, úzko súvisia so zákonom o verejnom obstarávaní a neriešia ani školský zákon, ani obchodný register, ani ďalšie veci. Naozaj sa priamo dotýkajú verejného obstarávania. A ja tie problémy, o ktorých skoro všetci viete, aj popíšem a pokúsime sa s kolegom to predložiť a požiadať o podporu riešenia tohto, týchto pálčivých problémov.
Prvým problémom, o ktorom všetci vieme, ale vláda za tri roky nemala ochotu ho riešiť, je problém nevyplácania subdodávateľov z verejných zdrojov. To znamená, pri verejnom obstarávaní vyhrá firma, väčšinou sa jedná o nejakú väčšiu firmu a pre ňu robia subdodávatelia a tí nie sú následne vyplácaní. Podotýkam, vždycky hovorím o verejných zdrojoch, to znamená o zdrojoch v Slovenskej republike alebo eurofondoch. Tí nie sú vyplácaní, následne sa dostávajú do obrovských, obrovských problémov, dlhujú napríklad daňovému úradu, ten na nich pošle exekútorov, dostávajú sa títo drobní živnostníci do takých problémov, že sú im exekvované ich rodinné domy. Nie sú schopní vyplácať ďalších, od ktorých nakúpia napríklad materiál, alebo si objednajú ďalšie služby. A už vôbec nehovorím o tom, že nie sú schopní uživiť svoju rodinu. A vždycky hovoríme o zákazke z verejných zdrojov.
Dámy a páni, ako to funguje v súkromnom sektore? Máme predsa aj súkromných investorov, lebo veľakrát sa, hovoríme o stavebných prácach. Ako to funguje v súkromnom sektore? Môže si dovoliť súkromný investor to, že jeho hlavný dodávateľ nevyplatí subdodávateľov? A potom sa môže stať, že subdodávateľ príde na stavbu a vymontuje okná, alebo odmontuje čerpadlá. Môže si to dovoliť súkromník? No, nemôže. Rozumný človek, rozumný investor to urobí tak, že do zmluvy dá podpísať hlavnému dodávateľovi to, že všetky subdodávky pri splnení všetkých podmienok musia byť vyplatené a ku dňu prebratia alebo kolaudácie musí doniesť papier podpísaný tými subdodávateľmi, kde je napísané mimo nejakého zádržného, že sú vyplatení. Súkromný investor si nemôže dovoliť, aby, aby mal na stavbe subdodávateľov, o ktorých ani nevie, že tam sú.
A my sa pri verejných financiách ako tvárime? My sa pri verejných financiách podľa zákona tvárime, že máme jedného hlavného dodávateľa a či tam sú nejakí subdodávatelia, alebo nie sú, tak o nich ako hlavný investor akože nevie. On v skutočnosti o nich vie, on v skutočnosti vie, že sú nevyplácaní, ale kľudne ten hlavný dodávateľ dostane zaplatené a dostane do problémov rad firiem, ktorí sú pod ním.
Kolega Hudacký urobil stránku, internetovú - nezaplatili.sk - a na ňu píšu subdodávatelia. Aj v lete sme niekoľkokrát riešili subdodávateľov, ktorí pracovali pre firmu Váhostav, nedostali zaplatené, boli v obrovských problémoch. Niečo sa nám podarilo, ale tým, že sme určitý nátlak použili na firmu tým, že zverejníme takéto správanie, nakoniec dvoch subdodávateľov sa nám podarilo poriešiť. Ale kde sú ďalšie stovky a tisíce?
Dámy a páni, musím vám v tejto chvíli popísať jeden, jeden prípad, takýto prípad, kde z verejných zdrojov sa dostalo do problémov niekoľko firiem. Dámy a páni, jedná sa o zákazku intenzifikácie a separovaného zberu vo Vranove nad Topľou, kde z eurofondov bola platená zákazka za 4,4 mil. eur, 4,4 milióna a mesto Vranov cez verejné obstarávanie vysúťažilo firmu EURO-BUILDING, a. s. Aby som dlho o tom nehovoril, firma EURO-BUILDING, a. s. si objednala subdodávku vo firme EURO-ŠTUKONZ. Tá si objednala u firmy Segametal, s. r. o., tá si to objednala u firmy Koner, s. r. o., tá v spoločnosti Bauma-SK, s. r. o., tá vo firme Icoma spol. s r. o. a tá nakoniec u firmy CEDENT plus s. r. o. Skutočne zákazku alebo jej stavebnú časť, skutočne jej stavebnú časť vykonávala firma CEDENT, vo firme 665-tisíc.
Táto firma stavebnú časť tejto zákazky vykonávala, dalo by sa povedať, že komplet. Komplet ju vykonala, objem prác - 665-tisíc, samozrejme, aj ona si musela objednať tovar, poddodávky, aj služby u ďalších firiem a predstavte si, táto firma nedostala ani cent. Tí, čo skutočne realizovali práce na stavbe, nedostali ani cent. Táto firma existuje na stavebnom trhu cez 20 rokov, relatívne úspešná stredná firma. Táto zákazka ich dostala do polohy, že sú dneska exekvovaní. A sú exekvovaní aj ich poddodávatelia, ktorí im dodávali ďalšie materiály a služby.
Toto je príklad toho, ako vo verejnom obstarávaní by sa nemalo konať. A naozaj kolega Hudacký a ja spolu s ním sme pripravili novelu zákona o verejnom obstarávaní a tú dneska predkladám ako pozmeňujúci návrh ku verejnému obstarávaniu. Som presvedčený o tom, že hlavný dodávateľ má nahlásiť svojmu investorovi všetkých subdodávateľov, ktorí robia na stavbe. Má nahlásiť aj ich objemy, aj ich splátkové kalendáre, ktoré definujeme, že nesmú byť dlhšie, ako dva mesiace po vykonaní prác a definujeme tam, že keď mesiac po tom, keď mali dostať peniaze, to hovoríme o lehote troch mesiacov po tom, keď vykonajú práce a nedostanú zaplatené, aby sa mohli obrátiť aj títo subdodávatelia na investora, ten, kto vypláca túto zákazku a keď neuspejú, aj na Úrad pre verejné obstarávanie, aby investorovi a hlavnému dodávateľovi dal príkazom, že musia vyplatiť týchto subdodávateľov.
Teraz mi dovoľte prečítať tento pozmeňujúci návrh a potom budem sa venovať ďalšiemu pozmeňujúcemu návrhu.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hudackého a Pavla Zajaca k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1317.
Bod 1. V čl. 1.1 sa vkladajú nové novelizačné body 1 a 2, ktoré znejú:
1. V § 26 sa ods. 1 dopĺňa písm. k), ktoré znie:
„k) nemá evidované nedoplatky voči subdodávateľom vo verejnom obstarávaní podľa § 108.".
2. V § 26 sa ods. 2 dopĺňa písm. h), ktoré znie:
„h) písm. k) čestným vyhlásením uchádzača alebo záujemcu, že nebol vyčiarknutý zo zoznamu podnikateľov podľa § 134 ods. 2 písm. a); verejný obstarávateľ a obstarávateľ je povinný si overiť pravdivosť čestného vyhlásenia v zozname podnikateľov, ktorý je vedený podľa § 128 a vykonať o overení úradný záznam.".
Doterajšie novelizačné body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. 1.1 sa za doterajší novelizačný bod 12 vkladajú nové novelizačné body 13 a 14, ktoré znejú:
13. Za § 108m sa vkladajú § 108n, ktorý vrátane nadpisu znie:
„VI. Ochrana subdodávateľa.
§108n
(1) Pri zadávaní subdodávky, vrátane subdodávky, ktorej predpokladaná hodnota je nižšia ako finančné limity ustanovené v § 4, sa musí uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie a princíp transparentnosti.
(2) V zmluve o subdodávke úspešný uchádzač a subdodávateľ uvedú osobitné ustanovenia o lehotách splatnosti platieb subdodávateľovi za splnenie subdodávky alebo jej častí. Tieto lehoty nesmú byť dlhšie ako dva mesiace a po lehote alebo lehotách splatnosti platieb ustanovených zmluvou medzi obstarávateľom a úspešným uchádzačom. V zmluve o subdodávke sa tiež uvedie skutočnosť, že sa ňou plní časť zákazky vyplývajúcej z verejného obstarávania a konkrétne údaje obstarávateľa.
(3) Úspešný uchádzač po uzavretí zmluvy o subdodávke vypracuje a pošle informáciu o subdodávke obstarávateľovi najneskôr do jedného mesiaca od uzatvorenia zmluvy. V informácii o subdodávke uvedú ustanovenia o lehotách splatnosti platieb subdodávateľovi za splnenie subdodávky.
(4) Subdodávateľ je povinný poskytnúť úspešnému uchádzačovi plnenie ustanovené zmluvou o subdodávke v lehote a kvalite uvedenej v zmluve o subdodávke.
(5) Úspešný uchádzač je povinný za splnenie poskytnuté podľa ods. 4 subdodávateľovi zaplatiť v lehotách podľa osobitných ustanovení o lehotách splatnosti platieb subdodávateľovi za splnenie subdodávky, najneskôr však do troch mesiacov po dni, keď úspešný uchádzač prijme platbu, ktorú za splnenie príslušnej časti zákazky prijme od obstarávateľa.
(6) V prípade, ak subdodávateľ nesplní povinnosti vyplývajúce z ods. 5 alebo nesplní iné závažné povinnosti ustanovené zmluvou o subdodávke alebo všeobecne záväznou právnou normou, úspešný uchádzač to oznámi neodkladne obstarávateľovi.
(7) V prípade, ak úspešný uchádzač neuhradí platbu splatnú podľa zmluvy o subdodávke subdodávateľovi jeden mesiac po uplynutí lehoty jej splatnosti, oznámi to neodkladne subdodávateľ obstarávateľovi.
(8) V prípade, ak obstarávateľ dostane oznámenie subdodávateľa o neplnení povinností úspešného uchádzača podľa odseku 7 a zároveň dostane aj oznámenie úspešného uchádzača o nesplnení povinností subdodávateľa podľa odseku 6, obstarávateľ najskôr vyzve subdodávateľa, aby nedostatky odstránil a následne obstarávateľovi preukázal splnenie povinností vyplývajúcich zo zmluvy o subdodávke.
(9) V prípade, ak obstarávateľ dostane oznámenie subdodávateľa o neplnení povinností úspešného uchádzača podľa odseku 7 a nedostane oznámenie úspešného uchádzača o nesplnení povinností subdodávateľa podľa odseku 6, alebo subdodávateľ preukáže splnenie svojich povinností podľa odseku 7, obstarávateľ vyzve úspešného uchádzača, aby bezodkladne zaplatil subdodávateľovi splatnú platbu, najneskôr však do troch mesiacov po dni, keď úspešný uchádzač prijal platbu, ktorú za splnenie príslušnej časti zákazky prijal od obstarávateľa a zaplatenie splatnej platby preukázal obstarávateľovi.
(10) V prípade, ak úspešný uchádzač nepreukáže zaplatenie splatnej platby subdodávateľovi v trojmesačnej lehote uvedenej v odseku 9, po uplynutí tejto lehoty zablokuje obstarávateľ všetky ďalšie platby, ktoré by mal poskytnúť úspešnému uchádzačovi podľa zmluvy, ktorú uzavrel s úspešným uchádzačom podľa predpisov o verejnom obstarávaní, ktorej súčasťou je i predmet zmluvy o subdodávke.
(11) V prípade, ak úspešný uchádzač nepreukáže zaplatenie splatnej platby subdodávateľovi do šiestich mesiacov po dni, keď úspešný uchádzač prijal platbu, ktorú za plnenie príslušnej časti zákazky prijal od obstarávateľa, oznámi obstarávateľ Úradu pre verejné obstarávanie, že úspešný uchádzač prestal plniť podmienky účasti na verejnom obstarávaní týkajúce sa osobného postavenia podľa § 26 ods. 1 písm. i).
(12) V prípade, ak obstarávateľ zistí, že si úspešný uchádzač nesplnil informačnú povinnosť podľa odseku 3, obstarávateľ vyzve úspešného uchádzača, aby si túto povinnosť bezodkladne splnil.
(13) V prípade, ak si úspešný uchádzač nesplní svoju informačnú povinnosť do jedného mesiaca od výzvy obstarávateľa podľa odseku 12, zablokuje obstarávateľ všetky ďalšie platby, ktoré by mal poskytnúť úspešnému uchádzačovi podľa zmluvy, ktorú uzavrel s úspešným uchádzačom podľa predpisov o verejnom obstarávaní, ktorej súčasťou je i predmet zmluvy o subdodávke.
(14) Blokovanie platieb podľa odsekov 10 a 13 obstarávateľ zruší v deň, ktorý nasleduje po dni, keď úspešný uchádzač preukáže splnenie povinnosti, kvôli nesplneniu ktorej došlo k zablokovaniu platieb.".
14. V § 134 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
"(4) Ak ide o podnikateľa, ktorý prestal spĺňať podmienky účasti vo verejnom obstarávaní podľa § 26 ods.1 písm. k) na základe oznámenia obstarávateľa podľa § 108n, úrad vyzve podnikateľa, aby sa k oznámeniu obstarávateľa vyjadril do 15 dní odo dňa doručenia oznámenia. Ak sa v tejto lehote podnikateľ nevyjadrí, alebo z vyjadrenia nie je zrejmé, že nie je dôvod na vyčiarknutie, úrad rozhodne o vyčiarknutí zo zoznamu.".
Doterajšie odseky 4 a 5 sa označujú ako odseky 5 a 6. Doterajšie novelizačné body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. 1.1 v doterajšom bode 14 sa § 155o dopĺňa odsekom 6, ktorý znie: "(6) Pre zmluvy uzavreté podľa predpisov o verejnom obstarávaní pred dňom účinnosti tohto zákona sa informačná povinnosť úspešných uchádzačov podľa § 108n ods. 3, vrátane dohody o lehotách splatnosti platieb subdodávateľovi za splnenie subdodávky, pokiaľ takáto dohoda nebola súčasťou pôvodnej zmluvy o subdodávke, splní najneskôr do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Po uplynutí trojmesačnej lehoty sa tento zákon uplatní i na zmluvy o subdodávkach pre zákazky z verejného obstarávania uzavreté pred dňom účinnosti tohto zákona v plnom rozsahu.".
Toľko pozmeňujúci návrh.
Ja už k tomu poviem len toľko, že keď pred pár mesiacmi sme už štvrtýkrát predložili tento zákon o verejnom obstarávaní, tak prišla nejaká nejasná odpoveď od vlády, ale aj myslím si, že pán minister Borec prisľúbil, že bude sa problematikou nevyplácania subdodávateľov pri verejnom obstarávaní zaoberať. Problém je naozaj vážny. Nemyslím teraz ministra Vážneho, ale naozaj tento problém je naozaj veľmi markantný na Slovensku. Súvisí aj s dvoma najväčšími stavebnými spoločnosťami Váhostav a Doprastav, ktorí takto nevyplácajú svojich subdodávateľov a v súčasnej chvíli sú v reštrukturalizácii. To znamená, veľa z týchto subdodávateľov nebude na základe tejto reštrukturalizácie alebo vôbec vyplatených alebo teda predpoklad je, že časť svojich pohľadávok dostanú. A veľmi ťažko sa ku nim dostanú.
Preto vás žiadam o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý sme už štyrikrát predkladali ako samostatný zákon.
Druhý pozmeňujúci návrh, ktorý som ohlásil už v prvom čítaní, sa dotýka problematiky takzvaného benchmarkingu. To znamená toho, že verejný obstarávateľ, keď vypisuje súťaž, má za povinnosť vypísať aj najväčšiu prípustnú hodnotu zákazky. A ide o spôsob, ako stanoviť túto najvyššiu prípustnú cenu. Ak by sa to dialo tak, ako dneska sa o tom píše v zákone o verejnom obstarávaní, kde je to napísané len všeobecne, nikdy by nemohlo dôjsť ku kauze piešťanského CT-čka. Ak by ten verejný obstarávateľ, ktorý vypisoval túto súťaž, vedel, že na trhu existujú výrobcovia, Siemens tu bol spomínaný alebo aj ďalší, tak on by si to mal urobiť, keď nevie, aká je hodnota zákazky, tak si má urobiť prieskum trhu. Mal si urobiť prieskum trhu, má tieto príslušné firmy, ktoré niečo také vyrábajú, má ich osloviť, požiadať ich, chcem také a také CT-čko s takými a takými parametrami, prosím vás, dajte mi, koľko také CT-čko vo vašej firme môže stáť. K tomu si nechá urobiť výkres, stavebný, rozpočet. Povie, CT-čko stojí toľko, stavebné práce toľko a túto čiastku takýmto prieskumom trhu a položkovitým stavebným rozpočtom takto stanoví najväčšiu prípustnú cenu. Z niečoho takého by mu vyšlo možno, že najväčšia prípustná cena pri piešťanskom CT-čku je, teraz si dovolím len tak odhadnúť, možno 600-, 700-tisíc. Nikdy by sa nemohlo objaviť v súťažných podmienkach, že najväčšia prípustná cena je 1 mil. 600-tis., a ak by táto najväčšia prípustná cena bola zodpovedne urobená, tak ako to dneska už hovorí zákon o verejnom obstarávaní.
A preto tento zákon o verejnom obstarávaní chceme spresniť, ako sa má táto najväčšia prípustná cena stanoviť. A to prieskumom trhu pri tovaroch a pri niektorých službách troma ponukami alebo pri stavebných prácach nacenením stavebného rozpočtu položkovitého stavebného rozpočtu, ktorý nebude viac ako rok starý. Pri prieskume trhu tieto ponuky nesmú byť podľa nášho návrhu staršie ako 30 dní. A tento prieskum trhu a takto stanovená najväčšia prípustná cena alebo hodnota z obstarávania bude súčasťou dokumentov pri verejnom obstarávaní, príslušnom verejnom obstarávaní, ktorý bude aj zverejnený. Takže dovoľte mi, aby som prečítal pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Zajaca a Jána Hudackého k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov parlamentná tlač 1317.
1. V čl. 1.1 sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:
1. V § 5 sa za odsek 12 vkladá nový odsek 13, ktorý znie: "(13) Verejný obstarávateľ vykoná výpočet predpokladanej hodnoty zákazky formou prieskumu trhu, ocenením zoznamu položiek minimálne od troch uchádzačov pri poskytnutí služieb a dodávke tovaru. Uvedené výpočty, resp. rozpočty musia mať dátum určenia nie starší ako 30 dní k dátumu vyhlásenia verejného obstarávania a tvoria súčasť dokumentácie o výpočte predpokladanej hodnoty zákazky. Pri uskutočnení stavebných prác predpokladanú hodnotu zákazky určí verejný obstarávateľ na základe rozpočtu stavby, ocenenom výkaze výmer stavby, ktorý nie je starší ako 12 mesiacov k dátumu vyhlásenia verejného obstarávania."
Doterajšie odseky 13 a 14 sa prečíslujú na 14 a 15.
2. V čl. 1.1 sa vkladá nový bod 2, ktorý znie:
2. V § 23 sa za odsek 6 vkladá nový odsek 7, ktorý znie: "(7) Po uverejnení oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania je verejný obstarávateľ povinný zverejniť na svojom profile aj dokumentáciu o výpočte predpokladanej hodnoty zákazky."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. 1.1 sa za bod 10 vkladá nový bod 11, ktorý znie:
11. V § 46 ods. 2 sa v poslednej vete slová "jedna ponuka" nahradia novým textom "jedna alebo dve ponuky".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Dámy a páni, ešte by som ozrejmil tretí bod nášho pozmeňujúceho návrhu. Ten sa dotýka § 46, v ktorom sa okrem iného, voľne povedané, píše, že ak verejný obstarávateľ nedostane viac ako dve ponuky, v preklade po slovensky, ak nemá tri ponuky, môže súťaž zrušiť. Počúvajte dobre. Ak nedostane tri ponuky, ale len dve, každé obstarávanie sa môže na Slovensku, príslušný obstarávateľ ho môže zrušiť. To znamená CT-čko v Piešťanoch dve ponuky, myslím si, že diaľnica D1 Hričovské Podhradie - Litavská Lúčka dve ponuky, kontrola transferov pri platbách palivovými kartami medzi NDS-kou a víťaznou firmou Paywell v súťaži dve ponuky.
To znamená, všetky tieto súťaže mohli príslušní obstarávatelia na základe § 46 zrušiť. Nestalo sa tak. Ale viete, čo sa píše v tom § 46 ešte? V tom § 46 sa píše, že ak bola iba jedna ponuka v súťaži, tak musí toto verejný obstarávateľ, ten, kto vypísal súťaž, zdôvodniť, prečo mal iba jednu ponuku a toto musí zverejniť vo vestníku verejného obstarávania, aby sme všetci vedeli, že prečo niekto mal iba jednu ponuku a cez to všetko vyhral. A ja hovorím, dobre, fajn. Prečo ale, keď má dve ponuky, to nemusí zdôvodňovať? A príslušní verejní obstarávatelia pri tejto vláde sa naučili robiť súťaže s dvoma ponukami. Lebo jednu ponuku treba zdôvodňovať, viete, a to tak zle vyzerá. Treba to zdôvodňovať, treba to zverejniť, prečo iba jedna ponuka. Nuž tak, organizujú sa súťaže, kde sú dvaja uchádzači. To už sa nemusí zverejňovať. Dvaja sa predsa len, povedzme si pravdu, ľahšie dohodnú na cenotvorbe, ako viacerí uchádzači.
Tak ja dávam spolu s kolegom Hudackým návrh, aby teda, keď sú nielen jeden, alebo nielen jeden, ale aj keď sú dve ponuky, aby to musel vysvetliť verejný obstarávateľ a zverejniť to takto, prečo mal iba dve ponuky. Naozaj si viem predstaviť situáciu, že na trhu sú iba dve firmy, ktoré robia špecifické práce, ale povedzme si úprimne, postupovali by sme takto, keby sme obstarávali v súkromnom sektore? Robili by ste tak viacerí z vás, keby ste niečo zabezpečovali pre svoju rodinu? Pre seba? Robili by ste to tak, že nechali by ste si vypracovať iba jednu ponuku alebo dve?
Skúste si spomenúť, keď chcete kúpiť auto, alebo chcete kúpiť pračku alebo ďalšie zariadenie do domu, ako postupujete? Máte internet, idete na rôzne stránky a hľadáte, chcem takú a takú napríklad pračku. Zadefinujete si podmienky, aké má spĺňať a následne hľadáte čo? Najvyššiu ponuku? Alebo najnižšiu pri dodržaní všetkej kvality? Všetci takto robíme, aj keď si kupujete zájazd v lete. Zadefinujete si, kde chcete ísť a na ako dlho chcete ísť, odkiaľ chcete letieť a potom nikto z vás nehľadá najdrahšiu ponuku, ale najlacnejšiu. Prečo pri verejnom obstarávaní, pri našich spoločných peniazoch takto nepostupujeme? Prečo posledné prípady ukazujú na to, že sa súťaž vypíše tak, aby ju spĺňalo čo najmenej uchádzačov? Najlepšie dvaja a následne elektronickou aukciou, ako pri cétečku v Piešťanoch, viete, prišla odpoveď: elektronickou aukciou bola vysúťažená tá cena. Nuž áno. Keď sú dvaja uchádzači, predpokladaná hodnota zákazky je 1 milión 600-tisíc, tak ju elektronickou aukciou vysúťažia tak, že dajú cenu nižšiu o 300 eur. Postupoval by niekto z vás takto aj doma? Určite nie.
Preto aspoň v tom treťom bode žiadame, aby keď pri jednej ponuke to dneska musí zdôvodňovať, tak nech to zdôvodňuje aj pri dvoch ponukách. To nie je žiaden pozmeňovací návrh, ktorý by rozvrátil zákon o verejnom obstarávaní. Pri trocha dobrej vôle by to mohlo prejsť a preto aj, pán spravodajca, žiadam, aby o tomto pozmeňujúcom návrhu bolo hlasované tak, že o bodoch 1 a 2 spoločne, lebo súvisia a o bode 3 samostatne, aby vládni poslanci SMER-u mali šancu aspoň takto drobne prispieť k tomu, že sa dozvieme, prečo, keď sú dvaja uchádzači, teda prečo len dvaja uchádzači sú v súťaži a takto sa všetci dozvieme.
Na záver mi dovoľte povedať, ak by neexistoval centrálny register zmlúv, ak by neexistoval vestník verejného obstarávania, nič z týchto posledných káuz, o ktorých dneska hovoríme, cétečko v Piešťanoch, diaľnica Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka, kde je tunel, tunel Žilina na bežný kilometer trikrát predražený ako tunel, ktorý je sedem kilometrov odtiaľ. Firma PayWell, kto by o nej vedel dneska, ak by neexistoval centrálny register zmlúv, ktorý bol prijatý za vlády Ivety Radičovej ako najlepšie antikorupčné opatrenie? Na základe tohto centrálneho registra zmlúv a vestníka verejného obstarávania máme dneska tieto informácie a verejnosť má právo sa dozvedieť, kto podpisuje tu zmluvy v hodnotách niekoľko 100 miliónov a kto, aká firma je za tým. Niekedy sa to dozvieme, niekedy nie, že, pán minister? Nevieme, kto je majiteľom firmy Fleetpay. Štyri roky už z verejných zdrojov dostáva každý rok okolo 7,5 milióna. Na 13 rokov vyzerá, že má zmluvu na 140 miliónov. Takže ale predsa len vďaka centrálnemu registru zmlúv a vďaka vestníku verejného obstarávania tieto informácie dneska máme. Verejnosť má právo dozvedieť sa tieto informácie a preto vás prosím aj o podporu týchto pozmeňujúcich návrhov.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Veľmi, veľmi dobre pán poslanec Zajac upozornil na centrálny register zmlúv a ja si myslím, že v ňom je odpoveď alebo časť odpovede na množstvo problémov, ktoré riešime v súvislosti s predraženými nákupmi. Určite aj tie ostatné opatrenia smerom k eliminácii schránkových firiem nielen v tendroch, ale ako poslanec Beblavý povedal, aj v iných priestoroch, kde sú napojené súkromné firmy na verejné peniaze. Všade tam tie aktuálne opatrenia sú užitočné, ale ak raz už je nakúpené cétečko, alebo aj iný zložitý produkt za veľmi, veľmi vysokú cenu a je nakúpený predražene, tak už je potom naozaj veľmi ťažko tie peniaze po svete naháňať. Je to tak troška, ako chytať vietor po poli. Ja nehovorím, že sa netreba snažiť, ale troška si myslím, že chýba snaha pozrieť sa na ten centrálny register zmlúv. Ten predsa umožňuje, alebo by umožnil po menšom "upgrade" veľmi rýchlo a aktuálne sledovať a porovnávať ceny povedzme zložitých produktov tak, aby si občan mohol kliknúť na centrálny register zmlúv a videl by, aké napríklad cétečká boli kúpené za ostatný mesiac, aká bola štruktúra ceny, koľko sa dalo za cétečko, koľko sa zaplatilo za nejaký súvisiaci servis k tomu cétečku a niečo podobné by sa mohlo spraviť aj pre ďalšie zložité produkty aspoň pilotne a overili by sme si veľmi rýchlo, či to funguje a či naozaj nekupujeme oveľa lacnejšie. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne kolegovi Jurzycovi za to, že ma v podstate pochválil. Veľmi si to vážim od neho, lebo on bol súčasť vlády Ivety Radičovej, ktorá spustila tento centrálny register zmlúv. Tak isto si myslím, že ak by bola vôľa aj v tejto vláde, mohol by sa ešte ďalej vylepšiť aj podľa toho, čo naznačuje on, ale my ideme podobnou cestou v našom pozmeňujúcom návrhu pri tom stanovení najväčšej prípustnej hodnoty zákazky v tom benchmarkingu, keď definujeme, že obstarávateľ by musel prieskumom trhu vypočítať alebo prísť ku tej cene, ktorú stanovuje vo verejnom obstarávaní a musel by to aj zverejňovať. Čiže znova, na vestníku verejného obstarávania by sme všetci mohli pozrieť, že ako prišli k tejto cene, kto dal v prieskume trhu ponuky a ako je možné, že prípadne teda, prípadne nemôže byť vyššia čiastka, lebo by musela byť súťaž teda zrušená. Ale chcem podotknúť ešte aj druhý, teda tretí bod môjho pozmeňujúceho návrhu, kde hovoríme o tom, že dneska verejný obstarávateľ pri jednej ponuke to musí zdôvodňovať a znova to musí zverejniť, ale pri dvoch ponukách už nie a preto tie prípady z posledného obdobia, kde sú dve ponuky na cétečko, dve ponuky na diaľnicu. Mimochodom za vlády Ivety Radičovej, za ministra Figeľa chodilo do súťaží niekoľko konzorcií. Pamätám si zákazku, možno niekto povie, že to je extrémny prípad, trinásť konzorcií prišlo do súťaže na diaľnicu, ale viacej uchádzačov vám vždycky alebo väčšinou vygeneruje lepšiu cenu, ako len dvaja uchádzači a preto požadujeme, aby keď sú dvaja uchádzači v súťaži, aby to museli zdôvodniť a zverejniť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, spravodajca, kolegovia, kolegyne, dovoľte mi podať pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Maroša Kondróta k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1317.
Bod 1. V čl. I. sa pred prvý bod vkladá nový prvý bod, ktorý znie:
1. V § 1 sa odsek 3 dopĺňa písmenom l), ktoré znie: "l) dodanie tovaru alebo poskytnutie služby súvisiacich so zabezpečením prípravy a výkonom predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie, odkaz 6af), okrem zákaziek zadávaných podľa § 91 ods. 1 písm. a)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 6af znie: "Odkaz 6af) Rozhodnutie Rady z 1. decembra 2009, ktorým sa ustanovujú opatrenia na vykonávanie rozhodnutia Európskej rady o vykonávaní predsedníctva Rady o predsedníctve prípravných orgánov Rady (2009/908/EÚ) a v druhej zátvorke (Ú.v. EÚ L 322, 9. 12. 2009).". Doterajšie novelizačné body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Doterajšie aktivity pri príprave na výkon predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie v roku 2016 ukazujú niekoľko významných rizík. V prípade postupu v súlade s dnes platným a účinným zákonom o verejnom obstarávaní môže dôjsť k reálnemu ohrozeniu včasnosti a kvality organizácie predsedníckych aktivít. Zakotvenie výnimky do vnútroštátnej legislatívy v súvislosti s prípravou predsedníctva uskutočnili aj iné krajiny Európskej únie, aby nemuseli postupovať administratívne náročným procesom. Výnimky v sebe zahŕňala aj oblasť sponzoringu. Výnimky boli prijaté v oblasti podlimitných zákaziek, na ktoré sa nevzťahujú ustanovenia Smernice Európskeho Parlamentu a Rady č. 2004/18/ES a 2004/17/ES. Navrhovaná výnimka z aplikácie zákona o verejnom obstarávaní uľahčí proces zadávania zákaziek súvisiacich so zabezpečením prípravy SK slovenského predsedníctva 2016 .
Bod 2. V čl. I v doterajšom prvom bode v § 26a ods. 3 sa slovo "vydané" nahrádza slovom "vydanými".
Odôvodnenie: Navrhuje sa gramatická úprava textu.
Poprosím kolegov, ktorí to sledujú, aby si opravili, tam v slove "v doterajšom prvom bode" v slove "doterajšom" vypadlo písmenko "r", ale prečítal som to s tým.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som. Ešte, ak dovolíte, pardon, požiadam spravodajcu, aby dal hlasovať o obidvoch bodoch súčasne. Poprosím o podporu. Vďaka, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne. Ja neviem, či je cesta za nečinnosť potom robiť výnimky z verejného obstarávania. Predsa to, kedy budeme predsedať, vieme pomerne dlho, tak asi nie sme dosť pripravení, ak potrebujeme výnimku z verejného obstarávania na to, aby sme dokázali zabezpečiť predsedníctvo, ja to musím povedať. A musím povedať aj to, že opakovane tu v pléne sme žiadali, predkladal to spravidla pán poslanec Huba a sme to podporovali, aby vláda predložila do parlamentu správu, ako sme pripravení na predsedníctvo a túto správu sme nikdy nedostali. Zato dnes vidím z návrhu pána poslanca Kondróta, že potrebujeme výnimku na to, aby sme obstarali všetko, čo potrebujeme na to, aby sme boli spôsobilí predsedať. Tak myslím si, že je na to treba upozorniť, pretože potom sa zas môžeme diviť, že budeme mať možno nejaké ďalšie škandály. Ďakujem.