44. schôdza

Pán poslanec Šebej, no vypočula som si váš príspevok a musím vám povedať, že postoj, ktorý ste zaujali k potrebe navýšenia výdavkov do zbrojenia, ma naozaj veľmi znepokojuje. Ja sa vás chcem opýtať, pán poslanec, kde má Slovensko nepriateľov. Komu vadíme? Voči čomu sa potrebujeme brániť? Voči komu? Proti komu ideme útočiť? Kde má Slovensko svojich nepriateľov? To naša krajina nemá iné problémy? Ľudia ledva prežívajú, trápia sa s vlastným prežitím v týchto náročných sociálno-ekonomických otázkach a my tu ideme namiesto toho, aby sme potlačili vojnové štvavé útoky, ideme rozvíjať a rozvirovať diskusiu o potrebe navýšenia výdavkov do zbrojenia? Vy si naozaj toto myslíte, že s týmto vaším postojom súhlasia naši občania? Prosím vás pekne, odpovedzte mi: Kde má Slovensko nepriateľa?
Ja som presvedčená o tom, že ak Slovensko vydá jasný signál o tom, že sa nebude miešať do žiadnych vojnových štvavých záujmov, ak vydá jasný signál o tom, že chce udržiavať neutralitu, priateľské a vzájomne prospešné vzťahy so všetkými krajinami sveta, prosím vás pekne, voči komu sa máme brániť? Je to nezmyselné. Už prestaňme na tejto pôde parlamentu vyvíjať a rozvíjať toto napätie! Prestaňme rozvíjať diskusiu o tom, že namiesto toho, aby sme ľuďom pomohli v riešení ich životných potrieb, budeme tuná zbierať argumenty na to, ako navyšovať rozpočty a náklady pre zbrojenie neznámych štvavých vojnových záujmov! Ja odmietam na takomto niečom participovať.

Pán poslanec Duchoň.

Ďakujem pekne. Tak isto by som rád zareagoval k tým vyjadreniam, čo sa týka rozpočtu na ministerstvo obrany. Pán kolega, tak tým, že som aj pôsobil na ministerstve obrany, poznám docela dobre stav, v akom sa ozbrojené sily dnes nachádzajú. Nespochybňujem to, že technika je morálne aj technicky zastaraná. Ale niekoľko poznámok:
Po prvé, medziročne dochádza k nárastu rozpočtu na ministerstvo obrany o, v absolútnych číslach, o 52 mil., čo predstavuje 7-percentný nárast oproti minulému roku. To po prvé.
Po druhé, ak by sme si zobrali túto sumu a pomerovali ju k roku 2004 a vtedajšiemu HDP, tak by to znamenalo práve tie dve percentá, ktoré aj doporučuje Aliancia k vymedzeniu na rozpočet.
Za ďalšie, sú krajiny v Európskej únii, ktoré naozaj dávali dokonca cez dve percentá. Jednou z nich je Grécko a vieme, akým spôsobom Grécko dopadlo, do akých ťažkostí sa dostalo. A dovolím si tvrdiť, že aj vplyvom prílišných výdavkov na ozbrojené sily.
A to, čo ste tam aj vy konštatovali, s tým súhlasím, že aj keby sme dnes aj zdvojnásobili, aj strojnásobili rozpočet na armádu, neznamenalo by to, že by sa výrazným spôsobom zvýšila bojaschopnosť našej armády, pretože si treba uvedomiť vôbec veľkosť krajiny, veľkosť ozbrojených síl, a k týmto parametrom sa treba potom následne vyjadrovať.
A posledná poznámka. Napriek tým financiám, ktoré sú tam, sa realizovalo niekoľko modernizačných projektov, napríklad osobná výzbroj vojaka, obmeňovala sa kolesová technika, kupovali sa Ivecá. Takže ja si nemyslím, že by sme boli nejakým čiernym pasažierom. Nakoniec je tu účasť v medzinárodnom krízovom manažmente. Naši vojaci pôsobia veľmi úspešne na misiách. Takže hovoriť o nejakom čiernom pasažierovi určite nie je namieste.
Ďakujem.

(Reakcia z pléna.) Musíte ale stlačiť faktickú poznámku. Nech sa páči.

Pani poslankyňa Mezenská, v podstate mi to ani nestojí za to, aby som reagoval, lebo zjavne, zjavne vôbec netušíte nič o medzinárodnej situácii. Naozaj mám pocit, že žijete v nejakej fiktívnej bubline, v svete, kde nemáme nijakých nepriateľov.
No priamo, že by sme mali nepriateľov, ktorí sú zameraní len a špeciálne na Slovensko, ale náš svet, v ktorom žijeme, náš hodnotový systém atď. má nepriateľov. A vy si to, samozrejme, nepamätáte, ale ja som tie ruské tanky na našich uliciach videl a videl som ich aj strieľať. Ja si to veľmi dobre pamätám a dosť ma to poznačilo na celý život. A chcem vás upozorniť, že aj Belgičania, aj Holanďania aj Luxemburčania a ďalšie neutrálne krajiny si v ´39. roku mysleli, veď my nemáme nepriateľov, kto by na nás útočil? Hlboký omyl, pani kolegyňa.
Čo sa týka tých výdavkov, veď ja, pán kolega Duchoň, oceňujem, že sa investujú peniaze do armády. Ja len hovorím, že málo. Ja len hovorím, že by som rád videl viac. Ja si nemyslím, že by obstálo tvrdenie, že by sa vojenské spôsobilosti našej armády aj tak nezvýšili. Vojenské spôsobilosti by sa zvýšili. Určite by sme sa ale nestali najobávanejšou armádou sveta, ale o tom som nehovoril. Ja som len hovoril o tom, že tak ako je nerozumné zanedbávať vlastnú muskulatúru v osobnom živote, tak je nerozumné zanedbávať vlastnú armádu. To som hovoril.

Dávam slovo pánovi ministrovi a podpredsedovi vlády, ktorý požiadal v zmysle rokovacieho poriadku o slovo.

Ďakujem veľmi pekne. Ja veľmi krátko zareagujem. Pán poslanec Šebej ma vytiahol zo stoličky. Ja ho nepovažujem za vojnového štváča, považujem ho za človeka, ktorý sa celý život venuje zahraničnej politike a ktorý tejto problematike aj rozumie. Ale musím povedať, že ho zároveň vnímam ako zanieteného euroatlantistu, ktorý z pohľadu problémov možno hyperbolizuje, to znamená, poukazuje na problém, ktorý je síce prítomný, ale nie v tej, podľa mňa nie v tej konkrétnej podobe, ako ho pomenúva.
Súhlasím s tým, že armáda z pohľadu modernizácie svojej techniky je, dokonca by som nazval, v kritickej situácii, ale to je otázka, a to pán poslanec Šebej snáď uzná, to je otázka naakumulovania problémov aj z minulosti, pretože mali sme obdobia, kde sme plnili parametre zmluvne dané s NATO, s naším členstvom v NATO a nie sme si zrejme istí, a to je naprieč politického spektra, že tie peniaze boli míňané tým najefektívnejším spôsobom.
Ja si ako minister financií dovolím trošku aj polemizovať s vaším výrokom o tom, že v rezorte obrany je všetko v najlepšom poriadku, a toto mám vydiskutované aj s pánom ministrom obrany, to znamená, ja ho teraz za chrbtom akosi nenapádam ani neohováram, ale myslím si, že problémom nášho rezortu obrany je to, čo ja zvyknem nazývať tak obrazne príliš veľa generálov a málo vojakov. Máme trvalý spor, na ktorý poukazujeme z hľadiska rezortu financií a rezortu obrany. Podľa nás existujú ešte vnútorné rezervy. Ja teraz hlavne smerujem na sociálne programy vnútri armády, aby naši občania boli detailne informovaní o niektorých vymoženostiach, ktoré sú tu historicky dané, tak by tiež neboli úplne spokojní, a je otázka, akým spôsobom tieto benefity prispievajú napríklad k našej obranyschopnosti. Nie som o tom presvedčený. Možno opak je pravdou.
Takže máme tu hriechy z minulosti, máme tu z hľadiska konceptu a ďalších členských krajín, a dokonca počul som to aj v Spojených štátoch - výraz, ktorý sa volá smart defence, to znamená, naozaj snažiť sa za menej peňazí viac muziky. Máme tu po rokoch rozhodnutie, ktoré, ja nechápem, prečo to tak muselo dlho trvať, ale máme konečne preukázateľné znaky spolupráce česko-slovenských ozbrojených síl. Je predsa úplne jasné, že takéto malé armády z hľadiska početnosti sú schopné za lepšie ceny obstarávať veľmi drahú vojenskú techniku a vedia z hľadiska deľby práce dosahovať proste synergie. Viedli sa dlhoročné spory o tom, či krajina našej veľkosti má mať vlastné letectvo z hľadiska povedzme stíhacieho letectva. Čiže je tu mnoho vecí, ktoré sú tu nazhromaždené z hľadiska aj takých historických atavizmov a z hľadiska ešte sentimentálnych spomienok na veľké Československo. To si dovolím tiež pripomenúť. Ale musím povedať, že ak to všetko vyjde, tak ja neviem, možno kolegovia z opozície sa na toto nebudú dobre pozerať, ale možno sa ministrovi Glváčovi podarí v tomto ťažkom ekonomickom období preraziť ten začarovaný kruh a ak sa naplnia dohody o spoločnom chránení iba z hľadiska gripenov spolu s Českou republikou, ak sa podarí dopravnú leteckú vojenskú techniku zabezpečiť, ak sa podarí dosiahnuť dohodu medzivládnu s vládou Spojených štátov amerických na výzbroji vrtuľníkovej techniky a ďalších a ďalších prezbrojovacích programov, ktorých väčšina - to musím proste podotknúť a pochváliť rezort obrany - je v rámci kapitoly, v rámci tej skromnej kapitoly, o ktorej hovoríte, tak z tohto pohľadu minister Glváč môže vstúpiť do histórie ministerstva obrany a vôbec našich ozbrojených síl s veľmi, veľmi pozitívnym odkazom.
Ja nie som zástanca čarovných percent a čísel tu. Podporím alebo pripomeniem to, čo povedal pán poslanec Duchoň. V roku 2004 zodpovedala približne tá istá čiastka v absolútnom vyjadrení dvom percentám hrubého domáceho produktu. Dnes je táto čiastka, reprezentuje jedno percento hrubého domáceho produktu. Áno, Slovensko patrí ku krajinám, ktoré rekordne z hľadiska svojej ekonomiky rástli posledných 10 rokov, čo je, samozrejme, veľmi dobré a má to svoje pozitívne efekty z hľadiska životnej úrovne, dobiehania našej úrovne z hľadiska porovnávania sa našich ľudí so životnou úrovňou v západnej Európe, ale má to to negatívum, že nestíhame udržiavať tempo z hľadiska čarovného percenta.
Ja mám za sebou rozhovory, pán poslanec Šebej určite bude rozumieť aké, z hľadiska napríklad diplomatov Spojených štátov amerických alebo Veľkej Británie, ktorým naozaj záleží na tom, aby sme plnili čím viac náš záväzok vyšších obranných výdavkov, ale som presvedčený, že ide o kvalitu míňania. V tomto prípade ide viac ako inde o kvalitu míňania a z tohto pohľadu jasne uprednostňujeme investície do modernizácie alebo do prezbrojovania, ak to chcete tak nazvať, a do väčšej kvality z hľadiska aj personálneho zabezpečenia. Viete, že rezort obrany sa dlhý čas musel zaoberať aj otázkou veľkej časti civilných zamestnancov a dodnes, a to je už mierna kritika, vojenské objekty strážia civilné strážne služby a toto teda považujem, toto považujem za kacírstvo a prílišný luxus. Takže problémy tu máme.
Ja si naozaj, pán poslanec Šebej, neviem predstaviť v tejto situácii, kde z hľadiska kvality alebo konkurencieschopnosti je stav verejných financií v dnešnej dobe jednou z veľmi dôležitých súčastí, neviem si predstaviť ešte väčší náskok z hľadiska priorít, ako je napr. v tomto roku, z hľadiska financovania priorít rezortu obrany, pretože naozaj z pohľadu vášho to hovorím, na obranu. Z pohľadu iných rezortov, iných záujmov, tu musím možno skloniť s hanbou hlavu, ale z hľadiska vládneho návrhu rozpočtu, ktorý stále tu máte vlastne pred sebou, tak bez tých pozmeňovacích návrhov, ktoré boli prijaté na gestorskom výbore, de facto víťazom roka je rezort obrany, lebo medziročný nárast v absolútnom vyjadrení je najväčší.
Áno, po prijatí pozmeňovacích návrhov tým víťazom bude rezort školstva z hľadiska dofinancovania alebo zvýšenia platov našich pedagógov, ktorých ste sa tiež jemne dotkli, ale zatiaľ proste nevieme poskytnúť viac a asi nevieme poskytnúť ani viac z pohľadu všeobecného konsenzu. A tam si myslím, že ste správne smerovali z hľadiska toho, aby sme pochopili, kde sme a v akej situácii sa nachádzame.
Z hľadiska ďalších vašich príspevkov, z hľadiska akadémie, ja som sa už vyjadril a stále si myslím, že z vás hovorí aj človek, ktorý pôsobil v Akadémii vied.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán minister. Dávam slovo, na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka. Takže uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Kuffa.

Ja si dovoľujem reagovať na pána ministra, aj súhlasím zároveň s tým, lebo aj ja sa nad tým zamýšľam. Je to kacírstvo, že v podstate tie vojenské objekty strážia civilisti a potom je to tak, keď sa pýtajú tých civilných zamestnancov, či logistické centrum zriadiť v Poprade alebo nezriadiť pre vojská NATO, tak tí civilní zamestnanci asi, pán minister, reagujú takto, že zriadiť, lebo aspoň 20 pracovných miest sa udrží. To je úplne totálne a totálne absurdné a je to neprijateľné. Ja žijem v tom regióne a žijem v tomto kraji. Ja si tam neželám nijaké logistické centrum. Logistické centrá sú tie prvé, ktoré sú zamerané raketami už dopredu, vopred. Ja bývam tam len 15 km od tohoto mesta a záleží mi na tom. Je to nádherný kraj pod Tatrami. Čo chceme si tuná zrobiť logistické centrá?
A to je presne, čo pán Šebej rozprával. On zažil tie tanky v uliciach. Ja tak isto ako chlapec som ich zažil. Ja si to neželám, aby tu neboli žiadne tanky, či z Východu, či zo Západu. A teraz my tuná zo Západu nedávame tanky, ale rakety. Rakety, dneska je to čosi iné. Ja si pamätám, keď tu rozprával aj o tom dáždniku ochrannom. Ten dáždnik nám raz spadne na hlavu. Na hlavu nám spadne.
A presne, jak ste to aj povedali, čo sa týka ako zbrojenia, treba sa nad tým zamyslieť, lebo či naša krajina potrebuje naozaj nadzvukové lietadlá. Keď tuná pán kolega tak isto rozprával o životnom prostredí, a to súvisí s tým, keď je to podtatranská oblasť, my máme tam národné parky. Minimálne dva veľmi blízko, resp. tri národné parky, ktoré sú veľmi blízko, a keď ten výbuch nadzvukovej stíhačky, ktorý vybuchne, tak si človek myslí naozaj, že to začína vojna. Naša krajina nemá mať nepriateľov, my máme byť tým mostom, ktorý spája aj Východ so Západom, a nie s takou nenávisťou že by sme my tuná vystupovali, a vôbec nie už v Národnej rade.
Prepáčte mi to, nestihnem to viacej ako dopovedať, ale aspoň toľko.

Dávam slovo ďalšiemu prihlásenému rečníkovi pánovi poslancovi Jánovi Hudackému.