44. schôdza

Ďakujem pekne. Pán kolega, súhlasím s vami, že vláda má nárok a má väčšinu prijímať takéto paškvily, aké hodlá prijať, ale na druhej strane aj musí počítať s tým, že bude niesť následky. Návrh tohto uznesenia pokladám za vyjadrenie určitého strachu pred protestami ulice a je to jednoducho len oddialenie riešenia. Prikláňam sa k tomu, čo povedal kolega Zajac z KDH, poctivé by bolo, ak treba ešte nejaký čas, tak návrh zákona stiahnuť a pripraviť zákon nový. Vôbec si nemyslím, že návrh takéhoto uznesenia prinúti Roberta Fica a partaj okolo neho, aby pripravili nejaký kvalitný návrh. Už niekoľkokrát sa stalo v minulosti, že slovo jednoducho nedodržali, a je to len oddialenie času. My za takéto uznesenie hlasovať nebudeme.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Vážený pán poslanec Beblavý, chcem vám povedať, že je to v poriadku, že budeme riešiť transparentnosť verejných obstarávaní aj s tým, že aby sme nemali schránkové firmy v týchto obchodných súťažiach. Ale netreba zabudnúť a treba pripomínať vláde stále a dookola tú vec, že táto minca má dve stránky. A tou druhou je verejné obstarávanie, načo budeme mať očistené firmy od vlastne nejakých beneficientov, ktorí sú v úzadí, zatajení, keď nebudeme mať čisté verejné obstarávanie? Čiže budeme musieť riešiť aj verejné obstarávanie veľmi rýchlo, veľmi razantne, lebo tieto dva zákony, zákon o verejnom obstarávaní a zákon, ktorým zamedzíme byť v súťaži s firmami, ktoré nemajú jasné majetkové pomery, tak tie spolu nám zabezpečia, aby sme tuto mali čisté verejné obstarávanie a transparentné nakladanie s verejnými prostriedkami. Čiže musí nasledovať ešte jeden krok, a to vylepšiť zákon o verejnom obstarávaní, nie a la Kaliňák z februára, ale a la národ, spoločnosť.

Ďakujem veľmi pekne za obe faktické poznámky. S tým, čo povedal kolega Gál, môžem súhlasiť do bodky, takže nevidím dôvod to nejak ďalej komentovať.
S tým, čo povedal pán kolega Galko, tiež v mnohom môžem súhlasiť a keby to bolo na mne, tak tiež by som buď prerušil rokovanie, stiahol zákon a povedal si, že počkajme na ten komplexný, a preto ja dnes nebudem hlasovať za ten návrh zákona, tak ako bol predložený vládou, to tu hovorím veľmi otvorene. Zároveň som však cítil potrebu zdôrazniť, že ak dôjde k širšej politickej dohode na tom, že sa tá skutočná podoba pripraví v krátkom čase, tak to pokladám za úspech, a preto si myslím, že za to uznesenie, teda ako predkladateľ zaňho hlasovať aj musím, preto si myslím, že je to vhodné. To znamená, že ak vy nebudete hlasovať za niečo, čo považujete za marketingovú novelu a myslím si, že pomerne oprávnene, tak, samozrejme, tomu ja úplne rozumiem a zachovám sa rovnako, hoci náznak zase ústretovosti, priznám sa, že sa zdržím, nebudem hlasovať proti, lebo chcem, aby tu bol signál aj z našej strany, že tá spolupráca možná je, keď ide o verejný záujem.
Ale priznám sa, tie dôvody, prečo nehlasovať za uznesenie, ktoré zaviaže vládu v spolupráci s poslancami na rokovanie pripraviť skutočné riešenie, a to riešenie, ktoré tam pomerne je podrobne opísané, to z môjho pohľadu celkom zrejmá tá argumentácia mi nie je. Takže tam by som na vás možno ešte apeloval zvážiť do sedemnástej hodiny, kým skončí táto rozprava, či predsa len by nebolo možné toto uznesenie podporiť.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážené dámy, vážení páni, táto téma citlivá a aktuálna v posledných dňoch, už sa o nej povedalo dosť, ale tak ako sme aj v rozprave viackrát poznamenali, keď už dôjde k nákupu predraženého čohokoľvek, či to je cétečko alebo akýkoľvek iný tovar, potom už chytať ten vietor v poli je márne z hľadiska verejných financií. Môže sa niečo zachrániť, môže sa niečo došetriť, môže sa niečo dopátrať, môže sa zistiť, kto za tým stojí, ale tie peniaze sú jednoducho preč. Takže na jednej strane áno, to, čo sa navrhuje, aj keď tiež zdieľam názor, že je to deravé a až potom sa to bude riešiť, ale v poriadku.
Ale to, čo je kľúčové a podstatné, čo môže zamedziť tomu, aby dochádzalo k tunelovaniu verejných financií cez predražené tendre, je, že sa budeme pozerať na ceny, že sa zameriame na cenovú kontrolu v rámci verejného obstarávania. A tá sa nedá urobiť ináč, len porovnávaním cien pri vyhlásení verejného obstarávania. To znamená, keby napríklad, aby som bol konkrétny, keď sa zaobstarávalo to slávne, smutne slávne cétečko, bolo na stránke Úradu pre verejné obstarávanie, na centrálnom registri cenové porovnanie porovnateľných zariadení, ktoré sa zrealizovalo na dostupnom trhu na Slovensku, v Čechách, v Nemecku, neviem kde všade možne, tak by každý jeden včítane toho verejného obstarávateľa vedel, v akých cenových reláciách sa plus-mínus pohybujú dané prístroje, a tomu, kto sa snaží zmanipulovať to verejné obstarávanie, by de facto bolo znemožnené, aby k tomu, k tej manipulácii došlo, pretože by to okamžite veľmi kričalo, resp. by bolo veľmi ľahké odhaliť takéto konanie.
Toto dnes nie je, pretože buď takéto prieskumy trhu vykonáva samotný obstarávateľ a keď je zainteresovaný do celého procesu, keď proste koná v súhre, v súlade s tým, kto chce na tomto zarábať, tak, samozrejme, manipuluje a predkladá také informácie, aby to vyhovovalo, a vieme, že sa to dá všetkými spôsobmi.
To znamená, účinný spôsob je len ten, že táto povinnosť sa uloží úradu, Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý, samozrejme, na to bude musieť vyčleniť príslušné kapacity, bude to znamenať vznik pravdepodobne nového oddelenia, posilnenie personálnych kapacít, ale jednoducho úrad bude musieť na základe toho, že je tu verejné obstarávanie nad istú hranicu, asi nie je účelné, aby sme sa každou drobnosťou takto podrobne zaoberali, ale pri tých drahších obstarávaniach, aby sa tak konalo, a úrad vykoná cenové porovnanie na relevantnom trhu dostupnom a zverejní toto porovnanie, aby to bolo verejnosti a všetkým dostupné a aby sme takýmto spôsobom zabezpečili transparentnosť celého procesu. A v tejto súvislosti SDKÚ - DS prichádza s pozmeňujúcim návrhom, ktorý hneď môže toto, čo som povedal, zakomponovať do tohto zákona. Takže dovoľte, aby som ho predniesol.
Pozmeňujúci návrh mňa a Eugena Jurzycu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o verejnom obstarávaní.
1. V čl. I sa dopĺňa nový bod 1, ktorý znie:
1. Dopĺňa sa nový § 24.
Úrad po vyhlásení verejného obstarávania, ak predpokladaná hodnota zákazky predstavuje najmenej 30-tisíc eur, uskutoční cenové porovnanie predmetu verejného obstarávania na dostupnom trhu a výsledky tohto porovnania zverejní v centrálnom registri zmlúv a na svojej internetovej stránke.
Doterajšie paragrafy sa v prípade potreby prečíslujú.
2. V čl. I sa dopĺňa nový bod 10, ktorý znie:
10. V § 34 ods. 9 sa za slová "technické požiadavky" dopĺňajú slová "a opis predmetu zákazky" a nasledujúci text sa označuje ako písmeno b) a dopĺňa sa písmeno a), ktoré znie:
a) nesmú byť stanovené tak, aby v nich boli obsiahnuté také požiadavky, ktoré nemajú významný vplyv na naplnenie účelu zákazky.
K tomuto druhému bodu ešte doplním vysvetlenie, ktoré som v úvode nespomínal. Častokrát sa obchádza alebo komplikuje verejné obstarávanie tým, že sa dopredu zadávajú do požiadaviek na tých, ktorí vstupujú do verejného obstarávania, také špecifikácie, také špeciálne veci, ktoré s účelom zákazky nemajú žiadny súvis, nemajú na to žiaden vplyv, ale dopredu ako keby ukazujú na jedného dodávateľa. Robí sa tak rôznymi umelými záležitosťami, možno ako príklad taký známy, že sa obstarávali trolejbusy, ktoré sa požadoval počet dverí taký, ktorý spĺňa len jeden výrobca, a je samozrejmé, že pri napríklad týchto trolejbusoch je úplne jedno, koľko majú dverí, teda nie jedno, že jedny, ale sú nejaké štandardy, ale keď tam špeciálne uvedieme niečo špeciálne, tak je to manipulácia za účelom, aby sme ukázali len na jednu firmu. Tak podobne v rôznych veciach sa to robí pri iných veciach, môžem si vymyslieť, že pri budove sa pri žalúziach požaduje, aby to boli medziokenné žalúzie alebo vnútri medzi dvoma sklami žalúzie, ako keby nebolo jedno, či sú zvonku, či sú zvnútra, ten účel to napĺňa. Jednoducho účelom tohto je, aby tie parametre, ktoré nemajú žiaden vplyv na účel verejného obstarávania, aby neboli povolené a aby jednoducho takýmto spôsobom sa verejné obstarávanie nemohlo manipulovať.
Takže ďakujem za pozornosť a prosím o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Myslím, že by významnou mierou obmedzil možnosť manipulácie, ktorá dneska vo verejnom obstarávaní bežne prebieha a deformuje prostredie a tuneluje verejné financie. Odovzdávam spravodajcovi.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Kaník, budem reagovať iba na tú prvú časť vášho vystúpenia, ktorá bola taká všeobecnejšia. Vy hovoríte o nákupe predraženého tovaru, vy aj vaši predrečníci ste ako príklad spomínali to CT, hlavne vaši predrečníci. No chcem sa spýtať potom, čo je to predražený tovar, keď sa CT kúpi za 1,5 alebo 1,6 mil., čo je drahé, keď za bývalého ministra pána Uhliarika sa podobné CT prenajalo za 1,7 mil. eur na 21 mesiacov. Čo je potom tento váš prípad za vašej bývalej vlády? Jednoducho je tu problém, ktorý treba riešiť možno aj v širšom kontexte, aby ani nájomné zmluvy nemali väčšiu hodnotu, ako je hodnota toho prístroja ako takého, čo bola zase praktika bývalej vašej vlády. Čiže na toto chcem upozorniť a tomuto ste sa vo vašom vystúpení nevenovali. Jedine možnože by malo na to dopad to porovnávanie tých cien zo strany Úradu pre verejné obstarávanie, len neviem, ako si to predstaviť, ako by to robil práve pri takýchto nájmoch, pri tak špecifickom tovare, ako je CT.

Porovnanie cien zložitých tovarov je nepochybne náročné, ale môžeme sa pozrieť na projekt, ktorý zrealizovalo INEKO spolu s Transparency International, kde porovnávali mimovládkari ceny nakupovaných zložitých tovarov v nemocniciach a ten projekt bol celkom úspešný. Chcem ale hlavne povedať, že ten projekt bol lacný, neviem, nepamätám si presne výšku nákladov, ale boli to rádovo desiatky tisíc, čiže som presvedčený, že peniaze investované do porovnania cien majú extrémne vysokú návratnosť.
Ďakujem.

Pán poslanec Martvoň, je tradičné, že vy na akýkoľvek argument len viete reagovať a čo ste robili vy pred xxx časovými jednotkami. Skúsme sa pozerať radšej na to, čo treba robiť lepšie a do budúca. A odpoveď, ako by sa riešili takéto nájmy, úplne rovnako. Pokiaľ by to šlo cez verejné obstarávanie, úplne rovnakým spôsobom, porovnávaním, zakomponovanie tohto princípu by malo úplne rovnaký vplyv na všetko, pokiaľ by to išlo nad tú stanovenú čiastku. Môžeme sa baviť o tom, či je tá čiastka vysoká alebo nízka, ale ten princíp porovnávania cien je jediná cesta, ako zamedziť manipuláciu pred uzavretím verejnej súťaže a dať ľuďom informáciu o tom, či je to predražené alebo to predražené nie je. Ostatné je len ex post.
Ďakujem.

Haló. Prosím vás, zapnite mi mi... Ďakujem.
Kolegovia, prepáčte, že takto in medias res, ale som prepásol príležitosť urobiť to, keď sa zapisovali ľudia do rozpravy. Zahraničný výbor zasadá o jednej hodine namiesto o dvanástej, ako bolo pôvodne určené, v miestnosti č. 149, čo je rokovacia miestnosť výboru pre európske záležitosti. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, Robert Fico sa bojí protestov, bojí sa ľudí a bojí sa verejnej mienky. Legitímna požiadavka zakázať v tendroch schránkové firmy je absolútne správna a do Vianoc si ju kedykoľvek môžeme vyriešiť, ale Robert Fico potrebuje, aby niečím zdanlivo ľudí ukľudnil. Čo ma mrzí, je, že mu prichádza na pomoc aj strana Sieť a strana MOST – HÍD. Riešenie, podľa ktorého na jar si znovu sadneme a možno niečo príde, nie je žiadnym riešením. Táto schôdza bude ešte trvať dva týždne, ak by bol reálny záujem zakázať schránkové firmy v tendroch, tak do dvoch týždňov sa prijme právna úprava, ktorá bude účinná, a ja o tom budem hovoriť, že ktorá účinná je.
Tento návrh slúži len na to, aby sa problém oddialil, neriešil, aby Robert Fico mohol povedať protestujúcim ľuďom, vidíte, mám v budúcnosti záujem to riešiť. Tak ako povedal učiteľom, že v roku 2020 bude riešiť ich platy, a armáde, že v roku 2016 bude riešiť rozpočet na obranyschopnosť. Je to podľa mňa absolútne priehľadná pasca a je mi ľúto, že aj Sieť, aj MOST sa do nej chytili. Nevidím žiaden dôvod, ak je tu reálna vôľa problém riešiť, odložiť hlasovanie na 17. december. Mať dva týždne na to, aby sa prijal reálny pozmeňovací návrh aj v spolupráci so SMER-om, ale riešenie tu navrhnuté, že sa neprijme v princípe nič, len vládny návrh, ktorý je neúčinný, a potom bude znovu komisia, ktorá to bude riešiť, nie je žiadnym riešením. A podľa mojej mienky je zo strany aj navrhovateľov tohto riešenia výsmechom pre protestujúcich ľudí. A je mi to veľmi ľúto.
Čo to znamená? Že do jari ešte prevedieme miliardy na Belize? Že budeme možno systémovo niečo riešiť, ale zlodejina bude tu a teraz? Koľko ešte miliárd sa stihne previesť na Belize, kým sa prijme riešenie, ktoré je pre vládu nezáväzné?
Takisto, ako si vyberá SMER, s kým ide do diskusií, vyberá si aj, s kým ide rokovať, a to je právo SMER-u. Keď sme predložili s kolegami pozmeňovací návrh, ktorý je vykonateľný, zrozumiteľný a účinný, prvá reakcia aj ministra spravodlivosti a vedenia parlamentu bola, nemáme k tomu výhrady, to je dobre napísané. Dnes už výhrady, aj keď nie verejne známe, zjavne sú. Je potrebné oddialiť riešenie. Ja som to hovoril aj v rozprave, že zákaz schránkových firiem je, samozrejme, len téma sekundárna, problém pri cétečku primárny bol ten, že cétečko bolo predražené o 60 %. Samozrejme, nové informácie, ktoré stanovujú aj to, že prevádzka cétečka, že jednotlivé výkony na cétečkách a na MR-kách sú trojnásobne drahšie ako v Nemecku, sú tiež výpovedné. Že na tom profitujú firmy príliš blízke niektorým stranám v opozícii - starým aj novým - je smutný fakt, ktorý mi dokresľuje, prečo pri odvolávaní pána premiéra Fica a pána predsedu Pašku niektorí v tejto snemovni boli ticho a nevystupovali, a to mi je ľúto.
Pozmeňovací návrh, ktorý bol nami predložený a ktorý teda SMER nechce schváliť, je podľa mojej mienky - a môžem sa v tomto mýliť, kľudne ho vylepšite - najlepším riešením preto, že konečný užívateľ výhod je pojem, ktorý sa používa v našej legislatíve aj v európskej legislatíve v kontexte prania špinavých peňazí. Národná banka Slovenska s ním nič nemá. Národná banka Slovenska nedohľadáva konečných užívateľov výhod, to môže urobiť v kontexte spolupráce policajnej len finančná polícia alebo orgány činné v trestnom konaní. Organigram v emisnej kauze, ktorý sme zverejnili začiatkom roka, bol organigram nie švajčiarskej národnej banky, ale švajčiarskych orgánov činných v trestnom konaní. Národná banka nemá právomoci, možnosti a prostriedky dosledovať cez transakcie na účtoch, kto je konečným užívateľom výhod. Túto možnosť má v kontexte policajnej spolupráce len finančná polícia a orgány činné v trestnom konaní. O tom som nechcel pôvodne hovoriť, lebo si nemyslím, že je rozumné a správne vybíjať si opozičné návrhy, ale návrh s Národnou bankou má túto zásadnú chybu, že posúva kompetencie Národnej banke pri konečnom užívateľovi výhod, ktoré nijako s jej činnosťou, možnosťami, kompetenciami preverovania nesúvisí, nesúvisí.
A áno, preto vlastne nebudem hlasovať za uznesenie, lebo si myslím, že je to, že je to v princípe gaťafalš. Že je to gaťafalš na ľuďoch. Ak je reálna snaha zo strany kohokoľvek v snemovni podľa akejkoľvek mustry vyriešiť tento problém, máme dva týždne, máme dva týždne. Nie je problém ho vyriešiť. Tento problém odložiť aj s podporou časti opozície považujem naozaj za snahu okabátiť ľudí na námestiach. A je mi to, samozrejme, že ľúto.
A znovu sa opýtam: Do jari, keď príde potenciálne návrh, bude schválený, bude účinný, v lete, na jeseň, koľko miliárd z tendrov sa ešte presunie do daňových rajov? Koľko ich bude? Koľko ešte kšeftov dovtedy sa potenciálne stihne? Preto je takéto riešenie neprijateľné, nebudem hlasovať a myslím si, že bude absolútne oprávnené, keď budú protesty občanov pokračovať aj naďalej.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predseda, za slovo. Pán kolega Lipšic, viete, problém váš je v tom, že vy chcete všetko alebo nič. Hovoríte o tom, že do jari ešte koľko takýchto miliárd nájdeme povedzme v schránkových firmách; povedzte riešenie. My za tento zákon hlasovať nemôžeme, prepáčte, môžete ukazovať váš návrh, aj my sme podali návrh, len k tomu musíte získať väčšinu a keď väčšinu nezískate, tak buď opravíte to, čo je momentálne tu, alebo poviete, že ja potom nechcem nič. Toto nie je zodpovedná politika. A prepáčte, nehovorte tu o pasci. Viete, opozičná politika nie je to, že idete von na námestie a tam začnete kričať, opozičná politika je aj o tom, že ak viem, že ja chcem 100 %, viem, že povedzme druhá strana, povedzme v tomto prípade SMER chce mínus desať, prepáčte, že takto hovorím, tak nedosiahnem sto, ale možnože to bude 40 alebo 50 % a bude lepšie ako momentálne máme. Bude lepšie ako tento návrh zákona. A my sa snažíme o korektnú opozičnú politiku, lebo zato nás volili ľudia, nie zato, aby sme kričali na námestiach.