44. schôdza

S reakciou pán poslanec Hlina. Nech sa páči.

Pán kolega, by ste neverili, čo Číňania dokážu. Ešte nám to všetkým ukážu. To, čo sa Európa smiala, že oni len kopírujú a nie sú tvoriví, ešte len budeme vidieť, čo dokážu. A ja neviem, niekde si to dohľadajte. Dajte si, však to bolo aj video k tomu spracované. Kľudne, to som si ja nevymyslel. Podľa mňa, keď si dáte www google, dúfam, že vás v takýchto veciach nie je potrebné nejako doškoľovať.
Ja som chcel tým povedať, že možno to netrvalo dva týždne, možno tri, ja som tým chcel povedať, že na enormné schopnosti ľudstva, ľudstvo má enormné schopnosti, ľudstvo dokáže veľa, keď chce. A my tu hovoríme, my tu chceme povedať, že sme tu partička neschopných ľudí, ktorí si nedokážu spravovať svoju krajinu, nie sú schopní zapojiť do dvoch týždňov, do nejakej doby všetok mozgový trust, ktorý tu existuje, aby pripravil štyri konzistentné vety do zákona? Ak je to tak, ak vy to hovoríte, že je to tak, tak som ponúkal ešte aj únikový modul, že to objednajme z Rakúska, prosím vás. Veď čo ešte viac chcete? Pokiaľ sa zhodneme na tej premise, že to chceme.
Pán Číž, chceme to, nie? Veď tak sa tvárite zas, jak zvyknete, chceme to, chceme to riešiť. Chceme riešiť schránkové firmy, však sme sa na tom zhodli. Teraz je len problém, že ako. No, tak poďme, zapojme sa. Čo treba? Čo treba pizzu doniesť na ministerstvo spravodlivosti večer? Kávu treba doniesť v čajníku? Alebo ja neviem čo. V čom je problém?
Prosím vás, sonda je na Marse, posiela fotky, vzorky a my sa tu trápne vyhovárame, že nie sme schopní niečo pripraviť? Veď to je našou hanbou, vizitkou to bude, ohromnou vizitkou našej neschopnosti a nemohúcnosti. To chceme takto inšpirovať aj mladých ľudí, ktorí tu sú? Že toto je tá partia, ktorá nedokáže napísať štyri vety?

V súlade s rokovacím poriadkom o slovo požiadal podpredseda Národnej rady pán Číž. Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

Pán Kadúc, ak môžete, odpustite mi. Ďakujem pekne, vážená pani podpredsedníčka.
Rozum by velil naozaj nechať túto feériu troch revolucionárov bez komentára, pretože, našťastie, už mám taký pocit, že sa tá atmosféra trošku čistí a že médiá vedia ponúkať spoločnosti trošku realistickejší obraz o tom, čo sa deje. Len, pán Hlina, teda keď tie nesmierne sugestívne výzvy, sedíte vedľa pána, ktorý od roku 1998 bol minimálne osem rokov čelným funkcionárom orgánov štátu, ktorých úlohou je zabezpečovať spravodlivosť. Pokiaľ viem, začínal pán Lipšic ako šéf úradu na ministerstve spravodlivosti, potom bol štyri roky ministrom spravodlivosti a teraz bol ministrom dva či neviem koľko; ak sa mýlim, pán Lipšic, prepáčte mi; ministrom vnútra. Pokiaľ pozriete výsledky volieb, kde verejnosť ocenila výsledky práce pána kolegu, vedľa ktorého teraz sedíte a rozprávate toto všetko, tak nemusím vám to pripomínať, ako to dopadlo v tejto krajine.
Mechanizmus daňových rajov, mechanizmus schránkových firiem bol nosnou ideou, ktorú prinášal pán Lipšic a celá jeho vláda v neoliberálnom koncepte v rámci akože oslobodenia podnikania, ktoré nesmie mať prekážky, treba 15 % dane, veď to majú v programoch. Kedy pán Lipšic niečo rozprával, kým bol vo funkcii, čo len v náznaku, že mu schránkové firmy vadia? Vy máte tú radosť, že ste neboli v parlamente, takže môžete kričať, že vy teda za nič zodpovednosť nenesiete, ale váš ďalší konfábel je pán predseda strany OĽaNO. Kedy rozprával o schránkových firmách – a pritom boli a tu lietali veľké škandály v tomto parlamente –, o schránkových firmách týmto spôsobom, ktorý tu robíte tu a teraz?
Pre moju stranu a pre nás nie je efektívne, aby sme sa púšťali do nezmyselných sporov. Naozaj nechceme rekriminovať a nechceme to pripomínať. Chceme riešiť problém – schránkové firmy. A ja som už verejne niekoľkokrát povedal, veď možno oponovať tento názor, urobiť zo mňa človeka, ktorý hovorí nesprávne veci, že teraz sa vytvára medzinárodné prostredie, kde si národný štát môže aj týmto spôsobom chrániť svoje vlastné záujmy. A nielen preto, že sa za schránkovú firmu môže skrývať niekto, ale predovšetkým preto, že tam hrozia veľké daňové úniky, ktoré nám chýbajú. Potrebujeme do štátu naozaj každú korektnú legitímnu korunu získať. Že táto vláda robí všetko preto, aby predovšetkým v daňových únikoch ako dosiahla úspechy. Veď to tu povedal prezident Kiska, ktorý pravdepodobne sa nevyznačuje veľkou obľubou vo vzťahu k SMER-u, tu to povedal, že tie výstupy a výsledky ministerstva sú obdivuhodné. Rozpočet a hodnotenie Slovenska je hlboko nadštandardné. Nikdy také nebolo v histórii samostatnej Slovenskej republiky. Veď čo. Nečítame noviny?
A ja rozumiem aj vašim politickým potrebám. Rozumiem tomu, že teda jednoducho sa prezentuje, politiku všetci robíme a každý sme boli v nejakej situácii. Ale kdesi to musí mať nejaký elementárny etický rámec a už nesmie tak toľko kvičať tá pravda a tá realita taká, aká je. A keď už chceme sa tváriť akože sme štátnici, tak naozaj Slovensko potrebuje upokojenie a efektívne riešenie mechanizmov.
Desať rokov som učil všeobecnú teóriu štátu a práva. Trošku problém medzi stavbou za dva týždne v Číne toho tridsať- či koľko poschodového hotela a smerom, ktorým sa pohybujeme, že náš svet je nehmotný, je axiomatický. Pravda je to, na čom sa dohodneme, že je pravda, pán Lipšic. V tom je ten celý problém. A ešte tam platí ten hrozný princíp, že keď sa menia pomery, menia sa aj zmluvy. Je to nestabilný problém. A vo väzbe na to, že tento svet, ktorý tu je neoliberálny, deregulovaná spoločnosť, to znamená, že ochraňujeme maximálne súkromné vlastníctvo, nechávame mu anonymitu a neviem čo všetko, že je to veľmi zložitý proces a je chránený súčasným európskym právom. Veď celý mechanizmus verejného obstarávania sme celý kompletne prebrali z Európskej únie. Odkiaľ a kam, veď európske daňové raje, európske, nehovorím o Belize, neviem aké. Hovorím o Monaku, Rakúsku, ostrove Man, Lichtenštajnsku. Možno Švajčiarsku, keď chcete. Je ich tu hrozne veľa. A bojovať s týmto celým a že naozaj vtesnať podnikanie znovu do aspoň elementárnych etických pravidiel, to je ťažká, namáhavá úloha a čím viacej podporovateľov tejto myšlienky tu bude, tak tým väčšia šanca na úspech bude.
Čiže pravdepodobne naozaj nepoďme cestou nezmyselnej konfrontácie, poďme naozaj pozitívne hľadať riešenia. Neurážajme sa, hľadajme na našom konaní aj to, čo je dobré. Pri trošku serióznom pohľade to nájdeme, pán Hlina. A verte, že aj to je cesta k politickému úspechu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni poslanci Lipšic, Galko, Simon, Hlina, Brocka, Matovič, Hraško. Končím možnosť; Martvoň; končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Lipšic.

Pán podpredseda, to, ako ocenili moju činnosť na ministerstve spravodlivosti a vnútra voliči, si spočítajte pri výsledkoch volieb a mojich preferenčných hlasoch. Porovnajte si ich možno s vašimi a budete mať pomerne presný obraz, čo verejnosť oceňuje alebo nie. To je prvá poznámka.
Druhá poznámka je, na rezortoch sme prijali vtedy pomerne veľa vecí. Rekodifikáciu trestnú, konkurznú, rodinnú. Na vnútre teda v zásade dobre viete, že asi nebolo obdobie, kedy sa tak išlo po zločineckých skupinách. A má to aj výsledky. Samozrejme, neurobili sme všetko. Ani vy nie. Veď ste boli šesť rokov vo vláde. Ale to je v poriadku. To nie je argument, že keď niekto nerobí niečo šesť rokov, už s ničím nemôže prísť, lebo to mal urobiť pred šiestimi rokmi. Čo to je za, nechcem povedať škaredo, hlúpy argument?
A teraz vecne. Veď nájdime konštruktívne riešenie a ja stále tvrdím, máme dva týždne. Môžeme rokovať deň a noc, nemáte problém s nočnými schôdzami pléna. Prečo nemôžme rokovať o vecnom riešení zákazu schránkových firiem? Vy ste sem do parlamentu koľko razy prišli v skrátenom konaní s pomerne rozsiahlymi úpravami, ktoré sa schvaľovali v priebehu niekoľkých dní. Obnoviteľné zdroje energie, keď bolo treba proste prihrať PPC-čku 30 miliónov. To vtedy išlo rýchlo! Alebo keď bolo treba riešiť za sekundu z Ústavného súdu, pán minister Borec s tým prišiel, s protiústavnou novelou, samozrejme, námietok zaujatosti. Vtedy to išlo rýchlo, zo dňa na deň. A toto zrazu tak rýchlo proste nejde. Nemáte vôľu to riešiť a neviem, aký je váš konkrétny motív, ale ak chcete povedať, že za dva týždne alebo tri týždne do 23. decembra nevieme nájsť riešenie, ktoré schválime v parlamente, tak to je čistá výhovorka, nič iné.

Pán poslanec Galko.

No, ďakujem pekne. Pán podpredseda Číž, ste vygenerovali pomerne veľké množstvo slov, ale dva postrehy by som si dovolil skomentovať. Ten prvý je, už to tu spomínal aj kolega Lipšic. Ja si myslím, že najlepšie vysvedčenie vystavujú voliči na základe preferenčných hlasov. Pokiaľ sa nemýlim, tak on ich mal cez 100-tisíc, prekrúžkoval sa z tretieho, mám taký pocit, na prvé miesto a naozaj by bolo možno dobré skorej, ako budete na niekoho takýmto spôsobom útočiť, tak si porovnať nielen tie svoje preferenčné hlasy v absolútnom porovnaní, ale aj v relatívnom porovnaní. To znamená, koľko percent z toho daného výsledku celej strany človek získal a potom na niekoho útočiť.
Druhá vec, ktorú by som chcel spomenúť, je to krédo: "Pravda je to, na čom sa dohodneme, že je pravda." No, tak to bolo krásne, to bolo porovnateľné s tým, keď tu bývalý predseda Národnej rady Slovenskej republiky povedal: "Vyhraj voľby a môžeš všetko." Myslím si, že toto krédo – "pravda je to, na čom sa dohodneme, že je pravda" – je možné vytesať do smeráckeho kameňa.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Simon.

Ďakujem pekne. Pán kolega Číž, ja by som do vašej pozornosti chcel dať, že vládnete už skoro tri roky pomaly v politickej strane SMER sami tejto krajine. Prísť a za týmto pultom vystupovať, že vy potrebujete peniaze tých schránkových firiem do daňového rozpočtu a vykrikovať, že kvôli tomu to idete robiť, peniaze do štátneho rozpočtu, aby ste to mohli rozkrádať pre svojich sponzorov? Pozrime sa na cétečká, pozrime sa na rozkrádanie štátneho podniku Lesy, pozrime sa na súťaž, kde váš sponzor Široký, sa prihlási jeho firma do súťaže, je vyhodnotená na štvrtom mieste, a predsa skončí ako víťaz súťaže. Ako, pán predseda, pán podpredseda parlamentu, úplne by stačilo, keby nominanti SMER-u nerozkrádali verejné financie, bolo by na všetko, bolo by na lacné zdravotníctvo, bezplatné zdravotníctvo a vedeli by sme všetko zaplatiť. Dnes zodpovednosť je na vašich pleciach. A práve preto takéto vystúpenie z vašej strany v pléne Národnej rady považujeme za nemiestne.
Ďakujem.