44. schôdza

S reakciou pán podpredseda Číž, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, chcem vám poďakovať, že ste ocenili tak masívnym počtom faktických poznámok moje vystúpenie. Len viete, pán Hlina, vy máte ten pocit, že vy ste mierou všetkých vecí. Čo vy viete, to je vrchol poznania a nejaké poznanie mimo vás neexistuje.
Pánovi Galkovi to chcem ukázať na tom celom, že teda bohorovne, ja hovorím, že pravda je, na čom sa dohodneme. Svet spoločenských vied je svetom axióm. A axióma je to, na čom sa dohodneme, pán Galko, o tom, čo je sociálna spravodlivosť, to je jeden taký bod, čo je to rovnosť. Mám stopercentnú istotu, že mám dramaticky rozdielny názor ako vy a je to pritom hodnotou a spolu asi nenájdem ani desiatich ľudí, aby sa dohodli detailne. Spravodlivosť, pravda dokonca, čo sama osebe, čo je každý z nás, čo si myslí, že je pravda. To sú tie axiómy a to je ten svet humanitných vied, pán Galko, ale to dajme teraz bokom.
Čo sa mi zdá z tohto, že je dôležité, pán Brocka. Prečo ste vyhnali ľudí, prečo vytvárame priestor pre odchod peňazí do daňových rajov? To je jeden klasik: "Prečo krv narieka a skala vraví?" Vy ste boli Arcifeom, pán kolega všetkých týchto neoliberálnych, deregulačných snáh, ktoré urobili z národného menej štátu, menej práva, štát sa do ničoho nesmie miešať, deregulovať, nič sa nesmie zákonom obmedzovať, absolútne voľná cesta pre pohyb kapitálu a pre jeho rozbeh. Ničím nerušení, sme proinvestičná krajina. Na tú tému sme strávili tu štrnásť rokov z tých šesť, teda čo sme tu, tak z tých šesť, či koľko sme boli v opozícii, sme to zásadným spôsobom kritizovali. A keď sme prišli k moci, sme sa snažili aspoň čiastočne urobiť niečo, aby sme v tomto smere vedeli ochrániť aspoň minimálne národné záujmy.
Vy ste boli, vy ste, vaše vlády nevedeli, čo sú to národné záujmy, už som tu citoval Dzurindu, pani Vášáryová. Dzurindu som citoval, ktorý povedal pri druhej vláde, on nevie, čo je národný záujem. Prečítajte si to v jeho inauguračnej reči túto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Nech sa páči, pán poslanec Kadúc. Pán poslanec je posledným z ústne prihlásených do rozpravy. Po záverečných slovách budeme pokračovať štátnym rozpočtom. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja priznám sa, že nečakal som, že budem dnes vystupovať, preto verím, že mi odpustíte a dovolíte zároveň predniesť v zásade nekonzistentné vystúpenie, ale musím povedať niektoré myšlienky, ktoré mňa trápia a ktoré myslím, že prispejú k tomu, aby sme ten problém, ktorý nedávno nastal, aby sme ho vyriešili.
Možno v prvom rade, aj napriek tomu, že si myslím, že riešime zástupný problém v tejto rozprave, súhlasím s kolegom Hlinom a možno by som bližšie špecifikoval ten jeho návrh procedurálny, a to je, že navrhujem, aby sme odložili hlasovanie o tomto bode programu až na posledné hlasovanie tejto schôdze. To je môj návrh.
No a prečo si myslím, že je to zástupný problém? Keď si spomenieme, kedy vznikol problém schránkových firiem, alebo kedy sa objavil problém schránkových firiem tuto v parlamente po dlhej dobe, alebo kedy bol najaktuálnejší, a to bolo práve v čase cétečka. A vznikol práve preto, že niekto zistil, že tá cena je takmer trojnásobne vyššia. Ten problém nevznikol preto, že to bola schránková firma. To je prvá premisa, na ktorú by sme nemali zabudnúť a ku ktorej sa dostanem až k záveru.
Ešte musím teda povedať, že ja budem hlasovať za to uznesenie, ktoré navrhla pani Žitňanská, ale mrzí ma, že k tomu, aby sme rokovali, alebo aby vláda rokovala, alebo aby sa prijalo nejaké opatrenie, potrebujeme nejaké uznesenie. To si myslím, že je úplne zbytočné. Vláda tu je od toho, aby počúvala občanov a aby riešila problémy priebežne, ktoré prichádzajú, a samozrejme, aby plnila programové vyhlásenie vlády. Čiže môj názor je taký, uznesenie je zbytočné, ale aj napriek tomu zaňho zahlasujem.
Čo sa týka času, odkedy sú tu schránkové firmy, odkedy sú v spoločnosti, páni a dámy, tento problém nevznikol včera, minulý týždeň. Tento problém tu je dlhé roky. A myslím si, a som presvedčený, že mali by si spytovať svedomie všetci tí, ktorí boli časťou výkonnej moci. Všetci tí. Všetci tí, ktorí mali možnosť tie schránkové firmy obmedziť alebo ich riešiť. Hovorím hlavne o štandardných stranách. Tí, ktorí sú tu aj desať rokov - a schránkové firmy sú tu určite desať rokov -, len sa prizerali tomuto problému. Toto možno slúži pánovi ministrovi ku cti, že je tu vlastne iba tri roky a aj teda, keď my sme mali posledné dva týždne nejaký spor, ja mu to musím povedať, že toto mu slúži ku cti.
No a možno sčasti k tým návrhom, ktoré tu predniesol pán minister Borec, pani Žitňanská, pán Lipšic, oni ten problém schránkových firiem posúvajú ďalej. Určite ho posúvajú o krok, o dva ďalej. Ale určite neriešia to, čo je kľúčové, a to, čo možno trápi veľa ľudí, a to je možno tá "provízia", ktorú dostávajú ľudia v pozadí firiem schránkových alebo akýchkoľvek iných. Len ja si dovolím povedať, že my nikdy nevyriešime toho posledného, ktorý dostal akúkoľvek províziu. Matematicky vyjadrené, ak povedzme v tom Medical Groupe bol niekto, kto mal z toho províziu 20 %, dajme si kľudne za týmto človekom ďalší rad tých, ktorí dostávali províziu. Kľudne limitne sa tá provízia môže blížiť k nule. To znamená, nikdy nebude nula, ale bude tam nejaká provízia, bude tam nejaký zisk. Potom aj limitne môžu sa koneční užívatelia výhod blížiť k nekonečnu. My nezistíme toho posledného užívateľa výhod. Toto, toto je ten problém. Preto tvrdím, že riešime zástupný problém.
V našich podmienkach sú schránkové firmy neprijateľné. Ja však musím povedať, že principiálne so schránkovou firmou, naozaj principiálne, ale súhlasím so schránkovou firmou, pokiaľ dá najnižšiu cenu. Ale jedným dychom dodávam, že schránka v slovenských podmienkach nemá čo robiť. Ak by sme mali štandardné a slušné podmienky, v tom prípade schránková firma, ktorá ponúkne najnižšiu cenu, prečo nie? Mal by niekto problém, ak by Medical Group poskytla trhovú cenu toho cétečka? Po prvé, nikto by sa neozval, a po druhé, prečo nie? Podľa mňa aj pán minister financií by povedal: hurá, veď súťažíme, obstarávame za najnižšie ceny. Ako hovorím, problém opäť je inde.
Osobne si myslím, že za tie problémy, ktoré vznikli, by mal niekto niesť zodpovednosť. A zhodneme sa, myslím, že aj s pánom ministrom, že nie je to úplne jednoduché, jednak vyvodiť zodpovednosť a jednak vrátiť späť tie peniaze. Stále nepracujeme s myšlienkou hmotnej zodpovednosti, obmedzenou, neobmedzenou, akoukoľvek, tých, ktorí obstarávajú, tých, ktorí to verejné obstarávanie robia, tých, ktorí oberajú tento štát o peniaze, ktoré patria ľuďom tejto krajiny. Nerozumiem, prečo nepoužijeme princípy, ktoré v zásade používa, myslím, že Európska komisia alebo minimálne EÚ, keď poskytuje dotácie. Ak nesplníte podmienky, tie peniaze vám nevyplatíme, zoberieme vám ich späť. Pán minister to možno pozná a minimálne v Občianskom zákonníku máme takzvané odporovateľné právne úkony. Je to podľa mňa princíp, ktorý je aplikovateľný aj možno na štátny rozpočet.
Toto je myšlienka, ktorú nemám nejako dotiahnutú do konca, ale podľa mňa treba s ňou pracovať, treba hovoriť o tom, že ak niekto, tretí subjekt má z niečoho výhodu, ktorá je zjavne neprimeraná, veď ju pýtajme od neho. To už dnes platí v Občianskom zákonníku. Je to odporovateľný právny úkon. Ak niekto chce ukrátiť veriteľa a ukráti ho, ja môžem žiadať peniaze od toho subjektu, na ktorého previedol ten majetok. Vymyslím si, subjekt A predá subjektu B auto, a pritom subjekt A má dlhy. Subjekt A ho predá za jedno euro. Nič nezíska, žiadnu protihodnotu, ale ten, voči komu má dlhy, môže to auto zobrať od subjektu B. Toto je to riešenie, ktoré tu je, len je v malom, alebo je riešenie na úrovni občianskeho práva. My toto riešenie nevieme použiť, pán minister? Možno potrebujeme čas. Ja tvrdím, že potrebujeme čas na takéto kauzy, na takéto spoločenské situácie si dajme čas a riešme to, a riešme to poctivo, dôrazne a detailne. Tak, ako to napríklad rieši EÚ. Ten systém tam funguje.
A tiež by som sa nebál možno tak mierne kacírsky ísť nad rámec regulácie EÚ. Prečo nie? Že stanovisko, že Komisia vydá nejaké stanovisko? A že nás potom bude riešiť Európsky súd pre, nie, ESD v Luxemburgu? No, ja verím tomu, že táto vláda alebo ktokoľvek z tejto sály je schopný obhájiť verejný záujem takéhoto riešenia, ktoré pôjde nad rámec regulácie EÚ. A už, a som zvedavý na riešenie alebo na argumentáciu Komisie, prečo idete proti EÚ. Veď s týmto problémom nemá problém iba Slovensko. Väčšina krajín Európskej únie má s tým problém. Prečo nebyť lídrom v tom, ako riešime schránky? Prečo nie? Pretože sme malí? Pretože máme len päť miliónov? Ja si myslím, že mali by sme ísť ďaleko, ďaleko ďalej a mali by sme ísť nad rámec. Ak chceme dôsledne vyriešiť schránkové firmy, mali by sme ísť nad rámec, alebo sa o to minimálne pokúsiť, pretože tie peniaze, ktoré unikajú nášmu rozpočtu, nie sú miliónové, sú miliardové. Myslím, že väčšina z nás to vie a mali by sme to zastaviť.
Keď sa vrátim na začiatok, hovoril som o zástupnom probléme. My riešime jednu stranu v tom dodávateľsko-odberateľskom vzťahu, kedy je na jednej strane obstarávateľ, na druhej dodávateľ. Nám strašne vadí ten dodávateľ, ktorý má premrštené ceny a nevieme, kto za ním stojí. Ale, dámy a páni, ten problém je práve vo verejnom obstarávateľovi. Čiže na tej druhej strane. Čiže náš verejný obstarávateľ nevie obstarávať, nevie obstarávať tak, aby mal z toho štát úžitok. Opýtajte sa na úrade pre verejné obstarávanie, popýtajte sa iných verejných obstarávateľov, popýtajte sa dodávateľov súkromných alebo tých, ktorí robia verejné obstarávanie pre štát. Problém je v obstarávateľoch. V tom, že títo ľudia nekonajú častokrát čestne, odborne, dôsledne a nenesú za to zodpovednosť. Ak by to robili tak, ako majú, a to hovorím o odbornosti a dôslednosti a o hmotnej zodpovednosti týchto ľudí, ja vám garantujem, že kauza CT by sa nikdy nebola stala. Nikdy by sa nebola stala, pretože by nikdy ten človek nebol schopný obstarať cétečko, ktoré je trikrát drahšie. Preto môj názor, alebo som o tom presvedčený, že to tak má byť, pán minister, že riešme počas vytvoreného priestoru hlavne verejných obstarávateľov, ich zodpovednosť za verejné obstarávanie.
Pokiaľ verejní obstarávatelia budú obstarávať za najnižšiu, alebo budú mať motiváciu obstarávať za najnižšiu cenu, vtedy dosiahneme to, čo všetci chceme, aby štátny rozpočet mal na verejné statky alebo na obstarávanie verejných statkov čo najnižšie náklady. Čiže toto je ten kľúčový problém, dámy a páni.
To je, myslím, všetko, čo som chcel povedať. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a verím, že odvrátime pozornosť od, ako som povedal, zástupného problému a prídeme k tomu kľúčovému. Zopakujem to, pretože to považujem za dôležité, je to práve verejný obstarávateľ.
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami pán podpredseda Číž a pán poslanec Martvoň. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán podpredseda.

Ďakujem pekne. No, ja vám chcem, pán kolega, poďakovať za toto vystúpenie, pretože nepochybne s niečím súhlasím, s niečím menej, ale v každom prípade to, o čom ste hovorili, o tom sa diskutovať dá. Škoda, že tu nie je váš predseda strany, aby počul vystúpenie právnika. Ospravedlňujem sa, no ja viem, že to je osobne citlivé, ale povedať to musím, lebo asi ten problém, čo prejednávame a v akej atmosfére prejednávame, je asi väčšia hodnota. Problém je naozaj, tento prístup potrebuje naozaj vecnú a odbornú diskusiu, lebo ide výsostne o odbornú tému. Odborná téma, ktorá sa dotýka postavenia Slovenska a jeho práva ako členského štátu vstupovať relatívne osobitými ustanoveniami do inak veľmi chráneného obchodného prostredia alebo hospodárskeho prostredia, kde je snaha teda, aby boli úplne rovnaké podmienky vo všetkých krajinách. Čiže Slovensko v danom prípade musí vedieť obhájiť svoju pozíciu. A po druhé, budú adresáti toho zákona, tie takzvané schránkové firmy a tie schránkové firmy tiež budú pravdepodobne využívať svoje práva a v prostredí, pokiaľ budú môcť čo len čiastočne namietať to a ono, nejakú drobnú nedokonalosť toho zákona, tak vážnym spôsobom môžu zdržovať verejné obstarávanie, čo si zas dovoliť nemôžeme.
Takže pokiaľ vieme, že normálne je doba na zapracovanie veľkých návrhov, a chceme ísť naozaj aj do dôsledného pripomienkového konania, tak už aj tá lehota, ktorú sme povedali, je značne skrátená. Ale pokiaľ sa nám podarí v tej lehote pripraviť naozaj dobrý zákon, ktorý naozaj nebude vzbudzovať pri interpretácii zásadné problémy, to bude naše víťazstvo, nás všetkých. O tom som absolútne presvedčený a vďačný som za každé konštruktívne slovo, ktoré smeruje alebo ktorého ťažiskom je naozaj vyriešiť aktuálnu situáciu a nie iba loviť v mútnych politických vodách a naháňať veľmi pochybné politické body.
Ďakujem vám.

Pán poslanec Martvoň.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Kadúc, musím uznať vcelku fakt odborné vystúpenie, uznávam. Myslím si, že ideš v duchu svojich ostatných vystúpení, ktoré idú vždy odborne. V podstate s niektorými vecami súhlasím, s viacerými nie. Ja osobne som toho názoru, že v podstate je lepšie prijať aspoň nejakú právnu úpravu, ktorá sa v praxi, ktorá nám v praxi ukáže nejaké prípadné legislatívne diery alebo prípadné chyby a potom to opraviť promptne, ako nemať žiadnu úpravu v tejto oblasti. Čiže preto ja si myslím, že až prax nám ukáže, či tá prijatá, nami prijatá právna úprava bude efektívna. Nedá sa to takto od stola povedať, prax to ukáže.
Čo chcem ale poukázať, je to, že je vždy zaujímavé, že tvoji kolegovia, ktorým by sa zišlo trošku popočúvať tvoje vystúpenie, hlavne pánovi Hlinovi, aby sa niečo podnaučil, tak vždy vtedy odídu. Ale chcem sa ťa, pán poslanec, spýtať, ako by si potom charakterizoval, keď to isté CT, ktoré sa kúpilo za 1,6 mil., sa predtým prenajalo na 21 mesiacov za pána Uhliarika za 1,7 mil. eur. Ako by si potom toto nazval?

Pán poslanec Kadúc, chcete reagovať? Nech sa páči. Bolo sa treba prihlásiť.

Ďakujem pekne. Ja teda som za to, aby sme tu mali vecnú a konštruktívnu debatu, ale určite do parlamentu patrí aj nejaká politická debata a zbieranie politických bodov. A to niektorí robia a robia to podľa mňa celkom oprávnene, pretože to, čo sa deje, si zaslúži nejakú reakciu, zaslúži si reakciu spoločnosti a práve na tlak spoločnosti, práve na tlak tých, o ktorých ste, pán podpredseda, hovorili, ktorí lovili v mútnych vodách, práve na tento tlak prišiel tento zákon. Je veľmi smutné, že až na tlak ulice riešime to, čo tu je už dlhé roky.
Ja, ak sa nemýlim, tak v budúcom roku niekde v júni by mal prísť nový zákon o verejnom obstarávaní. Verím, že pán podpredseda vlády, pán minister Kaliňák sa bude zaoberať dôsledne verejným obstarávaním aj teda vyvodzovaním zodpovednosti. Pretože si myslím, že aj teraz je riešenie, ak budeme dôsledne vyvodzovať zodpovednosť od tých ľudí, ktorí to verejné obstarávanie urobili. Fakt som presvedčený o tom, že ak niekto bude sankcionovať, teraz sa nebavím o druhu sankcií, ale akokoľvek vyvodzovať zodpovednosť od ľudí, ktorí poškodili tento štát, vtedy tí ľudia nebudú obstarávať za nadhodnotené ceny alebo za ceny, ktoré nie sú trhové, nie sú také, ktoré patria štátu.
A to, čo ste sa pýtali, pán Martvoň, na ten prenájom, no jasné, je to zlé, to tu nemá čo robiť. Ale prosím, nerobme to, že budeme odvracať pozornosť od problému poukázaním na iný problém. Vyriešme obidva problémy. Vyriešme ich. Nech niekto nesie zodpovednosť. Ja netvrdím, že pošlime všetkých do basy. Nech niekto nesie nejakú zodpovednosť, aspoň nejakú. Ja vám garantujem, nikdy sa to už nebude opakovať, ak tá zodpovednosť sa bude... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)