44. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
3.12.2014 o 12:39 hod.
JUDr. Ing.
Miroslav Kadúc
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Ja teda som za to, aby sme tu mali vecnú a konštruktívnu debatu, ale určite do parlamentu patrí aj nejaká politická debata a zbieranie politických bodov. A to niektorí robia a robia to podľa mňa celkom oprávnene, pretože to, čo sa deje, si zaslúži nejakú reakciu, zaslúži si reakciu spoločnosti a práve na tlak spoločnosti, práve na tlak tých, o ktorých ste, pán podpredseda, hovorili, ktorí lovili v mútnych vodách, práve na tento tlak prišiel tento zákon. Je veľmi smutné, že až na tlak ulice riešime to, čo tu je už dlhé roky.
Ja, ak sa nemýlim, tak v budúcom roku niekde v júni by mal prísť nový zákon o verejnom obstarávaní. Verím, že pán podpredseda vlády, pán minister Kaliňák sa bude zaoberať dôsledne verejným obstarávaním aj teda vyvodzovaním zodpovednosti. Pretože si myslím, že aj teraz je riešenie, ak budeme dôsledne vyvodzovať zodpovednosť od tých ľudí, ktorí to verejné obstarávanie urobili. Fakt som presvedčený o tom, že ak niekto bude sankcionovať, teraz sa nebavím o druhu sankcií, ale akokoľvek vyvodzovať zodpovednosť od ľudí, ktorí poškodili tento štát, vtedy tí ľudia nebudú obstarávať za nadhodnotené ceny alebo za ceny, ktoré nie sú trhové, nie sú také, ktoré patria štátu.
A to, čo ste sa pýtali, pán Martvoň, na ten prenájom, no jasné, je to zlé, to tu nemá čo robiť. Ale prosím, nerobme to, že budeme odvracať pozornosť od problému poukázaním na iný problém. Vyriešme obidva problémy. Vyriešme ich. Nech niekto nesie zodpovednosť. Ja netvrdím, že pošlime všetkých do basy. Nech niekto nesie nejakú zodpovednosť, aspoň nejakú. Ja vám garantujem, nikdy sa to už nebude opakovať, ak tá zodpovednosť sa bude... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Autorizovaný
Vystúpenia
12:22
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:22
Anton MartvoňVystúpenie s faktickou poznámkou
3.12.2014 o 12:22 hod.
Mgr. PhD.
Anton Martvoň
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Pán poslanec Číž, zjavne ste zaujali opozíciu a nastolili ste im zrkadlo, keďže také veľké reakcie na vašu stranu. Ja osobne si myslím, že to, čo ste povedali, ste jasne a zreteľne povedali, že jednoducho je zaujímavé, že niektorí poslanci z opozície, keď boli súčasťou parlamentu a podporovali vtedajšiu koalíciu pri viacerých kauzách vtedajšej koalície, za vlády Ivety Radičovej mlčali, alebo dokonca, keď boli v ministerskom zbore, ani ich to nezaujímalo, čo sa deje na iných ministerstvách, ako sa porušuje zákon. A teraz, teraz sa dávajú do role ľudí, ktorí moralizujú, ktorí proste sa tvária ako najviac spravodliví ľudia a ktorí proste poukazujú na všetky nedostatky, ktoré sa objavujú. Je to veľmi zaujímavé, no ja osobne to nazývam farizejský prístup a myslím si, že v tomto duchu sa do budúcnosti budem aj ďalej vyjadrovať.
Autorizovaný
12:23
Vystúpenie v rozprave 12:23
Miroslav KadúcMožno v prvom rade, aj napriek tomu, že si...
Možno v prvom rade, aj napriek tomu, že si myslím, že riešime zástupný problém v tejto rozprave, súhlasím s kolegom Hlinom a možno by som bližšie špecifikoval ten jeho návrh procedurálny, a to je, že navrhujem, aby sme odložili hlasovanie o tomto bode programu až na posledné hlasovanie tejto schôdze. To je môj návrh.
No a prečo si myslím, že je to zástupný problém? Keď si spomenieme, kedy vznikol problém schránkových firiem, alebo kedy sa objavil problém schránkových firiem tuto v parlamente po dlhej dobe, alebo kedy bol najaktuálnejší, a to bolo práve v čase cétečka. A vznikol práve preto, že niekto zistil, že tá cena je takmer trojnásobne vyššia. Ten problém nevznikol preto, že to bola schránková firma. To je prvá premisa, na ktorú by sme nemali zabudnúť a ku ktorej sa dostanem až k záveru.
Ešte musím teda povedať, že ja budem hlasovať za to uznesenie, ktoré navrhla pani Žitňanská, ale mrzí ma, že k tomu, aby sme rokovali, alebo aby vláda rokovala, alebo aby sa prijalo nejaké opatrenie, potrebujeme nejaké uznesenie. To si myslím, že je úplne zbytočné. Vláda tu je od toho, aby počúvala občanov a aby riešila problémy priebežne, ktoré prichádzajú, a samozrejme, aby plnila programové vyhlásenie vlády. Čiže môj názor je taký, uznesenie je zbytočné, ale aj napriek tomu zaňho zahlasujem.
Čo sa týka času, odkedy sú tu schránkové firmy, odkedy sú v spoločnosti, páni a dámy, tento problém nevznikol včera, minulý týždeň. Tento problém tu je dlhé roky. A myslím si, a som presvedčený, že mali by si spytovať svedomie všetci tí, ktorí boli časťou výkonnej moci. Všetci tí. Všetci tí, ktorí mali možnosť tie schránkové firmy obmedziť alebo ich riešiť. Hovorím hlavne o štandardných stranách. Tí, ktorí sú tu aj desať rokov - a schránkové firmy sú tu určite desať rokov -, len sa prizerali tomuto problému. Toto možno slúži pánovi ministrovi ku cti, že je tu vlastne iba tri roky a aj teda, keď my sme mali posledné dva týždne nejaký spor, ja mu to musím povedať, že toto mu slúži ku cti.
No a možno sčasti k tým návrhom, ktoré tu predniesol pán minister Borec, pani Žitňanská, pán Lipšic, oni ten problém schránkových firiem posúvajú ďalej. Určite ho posúvajú o krok, o dva ďalej. Ale určite neriešia to, čo je kľúčové, a to, čo možno trápi veľa ľudí, a to je možno tá "provízia", ktorú dostávajú ľudia v pozadí firiem schránkových alebo akýchkoľvek iných. Len ja si dovolím povedať, že my nikdy nevyriešime toho posledného, ktorý dostal akúkoľvek províziu. Matematicky vyjadrené, ak povedzme v tom Medical Groupe bol niekto, kto mal z toho províziu 20 %, dajme si kľudne za týmto človekom ďalší rad tých, ktorí dostávali províziu. Kľudne limitne sa tá provízia môže blížiť k nule. To znamená, nikdy nebude nula, ale bude tam nejaká provízia, bude tam nejaký zisk. Potom aj limitne môžu sa koneční užívatelia výhod blížiť k nekonečnu. My nezistíme toho posledného užívateľa výhod. Toto, toto je ten problém. Preto tvrdím, že riešime zástupný problém.
V našich podmienkach sú schránkové firmy neprijateľné. Ja však musím povedať, že principiálne so schránkovou firmou, naozaj principiálne, ale súhlasím so schránkovou firmou, pokiaľ dá najnižšiu cenu. Ale jedným dychom dodávam, že schránka v slovenských podmienkach nemá čo robiť. Ak by sme mali štandardné a slušné podmienky, v tom prípade schránková firma, ktorá ponúkne najnižšiu cenu, prečo nie? Mal by niekto problém, ak by Medical Group poskytla trhovú cenu toho cétečka? Po prvé, nikto by sa neozval, a po druhé, prečo nie? Podľa mňa aj pán minister financií by povedal: hurá, veď súťažíme, obstarávame za najnižšie ceny. Ako hovorím, problém opäť je inde.
Osobne si myslím, že za tie problémy, ktoré vznikli, by mal niekto niesť zodpovednosť. A zhodneme sa, myslím, že aj s pánom ministrom, že nie je to úplne jednoduché, jednak vyvodiť zodpovednosť a jednak vrátiť späť tie peniaze. Stále nepracujeme s myšlienkou hmotnej zodpovednosti, obmedzenou, neobmedzenou, akoukoľvek, tých, ktorí obstarávajú, tých, ktorí to verejné obstarávanie robia, tých, ktorí oberajú tento štát o peniaze, ktoré patria ľuďom tejto krajiny. Nerozumiem, prečo nepoužijeme princípy, ktoré v zásade používa, myslím, že Európska komisia alebo minimálne EÚ, keď poskytuje dotácie. Ak nesplníte podmienky, tie peniaze vám nevyplatíme, zoberieme vám ich späť. Pán minister to možno pozná a minimálne v Občianskom zákonníku máme takzvané odporovateľné právne úkony. Je to podľa mňa princíp, ktorý je aplikovateľný aj možno na štátny rozpočet.
Toto je myšlienka, ktorú nemám nejako dotiahnutú do konca, ale podľa mňa treba s ňou pracovať, treba hovoriť o tom, že ak niekto, tretí subjekt má z niečoho výhodu, ktorá je zjavne neprimeraná, veď ju pýtajme od neho. To už dnes platí v Občianskom zákonníku. Je to odporovateľný právny úkon. Ak niekto chce ukrátiť veriteľa a ukráti ho, ja môžem žiadať peniaze od toho subjektu, na ktorého previedol ten majetok. Vymyslím si, subjekt A predá subjektu B auto, a pritom subjekt A má dlhy. Subjekt A ho predá za jedno euro. Nič nezíska, žiadnu protihodnotu, ale ten, voči komu má dlhy, môže to auto zobrať od subjektu B. Toto je to riešenie, ktoré tu je, len je v malom, alebo je riešenie na úrovni občianskeho práva. My toto riešenie nevieme použiť, pán minister? Možno potrebujeme čas. Ja tvrdím, že potrebujeme čas na takéto kauzy, na takéto spoločenské situácie si dajme čas a riešme to, a riešme to poctivo, dôrazne a detailne. Tak, ako to napríklad rieši EÚ. Ten systém tam funguje.
A tiež by som sa nebál možno tak mierne kacírsky ísť nad rámec regulácie EÚ. Prečo nie? Že stanovisko, že Komisia vydá nejaké stanovisko? A že nás potom bude riešiť Európsky súd pre, nie, ESD v Luxemburgu? No, ja verím tomu, že táto vláda alebo ktokoľvek z tejto sály je schopný obhájiť verejný záujem takéhoto riešenia, ktoré pôjde nad rámec regulácie EÚ. A už, a som zvedavý na riešenie alebo na argumentáciu Komisie, prečo idete proti EÚ. Veď s týmto problémom nemá problém iba Slovensko. Väčšina krajín Európskej únie má s tým problém. Prečo nebyť lídrom v tom, ako riešime schránky? Prečo nie? Pretože sme malí? Pretože máme len päť miliónov? Ja si myslím, že mali by sme ísť ďaleko, ďaleko ďalej a mali by sme ísť nad rámec. Ak chceme dôsledne vyriešiť schránkové firmy, mali by sme ísť nad rámec, alebo sa o to minimálne pokúsiť, pretože tie peniaze, ktoré unikajú nášmu rozpočtu, nie sú miliónové, sú miliardové. Myslím, že väčšina z nás to vie a mali by sme to zastaviť.
Keď sa vrátim na začiatok, hovoril som o zástupnom probléme. My riešime jednu stranu v tom dodávateľsko-odberateľskom vzťahu, kedy je na jednej strane obstarávateľ, na druhej dodávateľ. Nám strašne vadí ten dodávateľ, ktorý má premrštené ceny a nevieme, kto za ním stojí. Ale, dámy a páni, ten problém je práve vo verejnom obstarávateľovi. Čiže na tej druhej strane. Čiže náš verejný obstarávateľ nevie obstarávať, nevie obstarávať tak, aby mal z toho štát úžitok. Opýtajte sa na úrade pre verejné obstarávanie, popýtajte sa iných verejných obstarávateľov, popýtajte sa dodávateľov súkromných alebo tých, ktorí robia verejné obstarávanie pre štát. Problém je v obstarávateľoch. V tom, že títo ľudia nekonajú častokrát čestne, odborne, dôsledne a nenesú za to zodpovednosť. Ak by to robili tak, ako majú, a to hovorím o odbornosti a dôslednosti a o hmotnej zodpovednosti týchto ľudí, ja vám garantujem, že kauza CT by sa nikdy nebola stala. Nikdy by sa nebola stala, pretože by nikdy ten človek nebol schopný obstarať cétečko, ktoré je trikrát drahšie. Preto môj názor, alebo som o tom presvedčený, že to tak má byť, pán minister, že riešme počas vytvoreného priestoru hlavne verejných obstarávateľov, ich zodpovednosť za verejné obstarávanie.
Pokiaľ verejní obstarávatelia budú obstarávať za najnižšiu, alebo budú mať motiváciu obstarávať za najnižšiu cenu, vtedy dosiahneme to, čo všetci chceme, aby štátny rozpočet mal na verejné statky alebo na obstarávanie verejných statkov čo najnižšie náklady. Čiže toto je ten kľúčový problém, dámy a páni.
To je, myslím, všetko, čo som chcel povedať. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a verím, že odvrátime pozornosť od, ako som povedal, zástupného problému a prídeme k tomu kľúčovému. Zopakujem to, pretože to považujem za dôležité, je to práve verejný obstarávateľ.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave
3.12.2014 o 12:23 hod.
JUDr. Ing.
Miroslav Kadúc
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja priznám sa, že nečakal som, že budem dnes vystupovať, preto verím, že mi odpustíte a dovolíte zároveň predniesť v zásade nekonzistentné vystúpenie, ale musím povedať niektoré myšlienky, ktoré mňa trápia a ktoré myslím, že prispejú k tomu, aby sme ten problém, ktorý nedávno nastal, aby sme ho vyriešili.
Možno v prvom rade, aj napriek tomu, že si myslím, že riešime zástupný problém v tejto rozprave, súhlasím s kolegom Hlinom a možno by som bližšie špecifikoval ten jeho návrh procedurálny, a to je, že navrhujem, aby sme odložili hlasovanie o tomto bode programu až na posledné hlasovanie tejto schôdze. To je môj návrh.
No a prečo si myslím, že je to zástupný problém? Keď si spomenieme, kedy vznikol problém schránkových firiem, alebo kedy sa objavil problém schránkových firiem tuto v parlamente po dlhej dobe, alebo kedy bol najaktuálnejší, a to bolo práve v čase cétečka. A vznikol práve preto, že niekto zistil, že tá cena je takmer trojnásobne vyššia. Ten problém nevznikol preto, že to bola schránková firma. To je prvá premisa, na ktorú by sme nemali zabudnúť a ku ktorej sa dostanem až k záveru.
Ešte musím teda povedať, že ja budem hlasovať za to uznesenie, ktoré navrhla pani Žitňanská, ale mrzí ma, že k tomu, aby sme rokovali, alebo aby vláda rokovala, alebo aby sa prijalo nejaké opatrenie, potrebujeme nejaké uznesenie. To si myslím, že je úplne zbytočné. Vláda tu je od toho, aby počúvala občanov a aby riešila problémy priebežne, ktoré prichádzajú, a samozrejme, aby plnila programové vyhlásenie vlády. Čiže môj názor je taký, uznesenie je zbytočné, ale aj napriek tomu zaňho zahlasujem.
Čo sa týka času, odkedy sú tu schránkové firmy, odkedy sú v spoločnosti, páni a dámy, tento problém nevznikol včera, minulý týždeň. Tento problém tu je dlhé roky. A myslím si, a som presvedčený, že mali by si spytovať svedomie všetci tí, ktorí boli časťou výkonnej moci. Všetci tí. Všetci tí, ktorí mali možnosť tie schránkové firmy obmedziť alebo ich riešiť. Hovorím hlavne o štandardných stranách. Tí, ktorí sú tu aj desať rokov - a schránkové firmy sú tu určite desať rokov -, len sa prizerali tomuto problému. Toto možno slúži pánovi ministrovi ku cti, že je tu vlastne iba tri roky a aj teda, keď my sme mali posledné dva týždne nejaký spor, ja mu to musím povedať, že toto mu slúži ku cti.
No a možno sčasti k tým návrhom, ktoré tu predniesol pán minister Borec, pani Žitňanská, pán Lipšic, oni ten problém schránkových firiem posúvajú ďalej. Určite ho posúvajú o krok, o dva ďalej. Ale určite neriešia to, čo je kľúčové, a to, čo možno trápi veľa ľudí, a to je možno tá "provízia", ktorú dostávajú ľudia v pozadí firiem schránkových alebo akýchkoľvek iných. Len ja si dovolím povedať, že my nikdy nevyriešime toho posledného, ktorý dostal akúkoľvek províziu. Matematicky vyjadrené, ak povedzme v tom Medical Groupe bol niekto, kto mal z toho províziu 20 %, dajme si kľudne za týmto človekom ďalší rad tých, ktorí dostávali províziu. Kľudne limitne sa tá provízia môže blížiť k nule. To znamená, nikdy nebude nula, ale bude tam nejaká provízia, bude tam nejaký zisk. Potom aj limitne môžu sa koneční užívatelia výhod blížiť k nekonečnu. My nezistíme toho posledného užívateľa výhod. Toto, toto je ten problém. Preto tvrdím, že riešime zástupný problém.
V našich podmienkach sú schránkové firmy neprijateľné. Ja však musím povedať, že principiálne so schránkovou firmou, naozaj principiálne, ale súhlasím so schránkovou firmou, pokiaľ dá najnižšiu cenu. Ale jedným dychom dodávam, že schránka v slovenských podmienkach nemá čo robiť. Ak by sme mali štandardné a slušné podmienky, v tom prípade schránková firma, ktorá ponúkne najnižšiu cenu, prečo nie? Mal by niekto problém, ak by Medical Group poskytla trhovú cenu toho cétečka? Po prvé, nikto by sa neozval, a po druhé, prečo nie? Podľa mňa aj pán minister financií by povedal: hurá, veď súťažíme, obstarávame za najnižšie ceny. Ako hovorím, problém opäť je inde.
Osobne si myslím, že za tie problémy, ktoré vznikli, by mal niekto niesť zodpovednosť. A zhodneme sa, myslím, že aj s pánom ministrom, že nie je to úplne jednoduché, jednak vyvodiť zodpovednosť a jednak vrátiť späť tie peniaze. Stále nepracujeme s myšlienkou hmotnej zodpovednosti, obmedzenou, neobmedzenou, akoukoľvek, tých, ktorí obstarávajú, tých, ktorí to verejné obstarávanie robia, tých, ktorí oberajú tento štát o peniaze, ktoré patria ľuďom tejto krajiny. Nerozumiem, prečo nepoužijeme princípy, ktoré v zásade používa, myslím, že Európska komisia alebo minimálne EÚ, keď poskytuje dotácie. Ak nesplníte podmienky, tie peniaze vám nevyplatíme, zoberieme vám ich späť. Pán minister to možno pozná a minimálne v Občianskom zákonníku máme takzvané odporovateľné právne úkony. Je to podľa mňa princíp, ktorý je aplikovateľný aj možno na štátny rozpočet.
Toto je myšlienka, ktorú nemám nejako dotiahnutú do konca, ale podľa mňa treba s ňou pracovať, treba hovoriť o tom, že ak niekto, tretí subjekt má z niečoho výhodu, ktorá je zjavne neprimeraná, veď ju pýtajme od neho. To už dnes platí v Občianskom zákonníku. Je to odporovateľný právny úkon. Ak niekto chce ukrátiť veriteľa a ukráti ho, ja môžem žiadať peniaze od toho subjektu, na ktorého previedol ten majetok. Vymyslím si, subjekt A predá subjektu B auto, a pritom subjekt A má dlhy. Subjekt A ho predá za jedno euro. Nič nezíska, žiadnu protihodnotu, ale ten, voči komu má dlhy, môže to auto zobrať od subjektu B. Toto je to riešenie, ktoré tu je, len je v malom, alebo je riešenie na úrovni občianskeho práva. My toto riešenie nevieme použiť, pán minister? Možno potrebujeme čas. Ja tvrdím, že potrebujeme čas na takéto kauzy, na takéto spoločenské situácie si dajme čas a riešme to, a riešme to poctivo, dôrazne a detailne. Tak, ako to napríklad rieši EÚ. Ten systém tam funguje.
A tiež by som sa nebál možno tak mierne kacírsky ísť nad rámec regulácie EÚ. Prečo nie? Že stanovisko, že Komisia vydá nejaké stanovisko? A že nás potom bude riešiť Európsky súd pre, nie, ESD v Luxemburgu? No, ja verím tomu, že táto vláda alebo ktokoľvek z tejto sály je schopný obhájiť verejný záujem takéhoto riešenia, ktoré pôjde nad rámec regulácie EÚ. A už, a som zvedavý na riešenie alebo na argumentáciu Komisie, prečo idete proti EÚ. Veď s týmto problémom nemá problém iba Slovensko. Väčšina krajín Európskej únie má s tým problém. Prečo nebyť lídrom v tom, ako riešime schránky? Prečo nie? Pretože sme malí? Pretože máme len päť miliónov? Ja si myslím, že mali by sme ísť ďaleko, ďaleko ďalej a mali by sme ísť nad rámec. Ak chceme dôsledne vyriešiť schránkové firmy, mali by sme ísť nad rámec, alebo sa o to minimálne pokúsiť, pretože tie peniaze, ktoré unikajú nášmu rozpočtu, nie sú miliónové, sú miliardové. Myslím, že väčšina z nás to vie a mali by sme to zastaviť.
Keď sa vrátim na začiatok, hovoril som o zástupnom probléme. My riešime jednu stranu v tom dodávateľsko-odberateľskom vzťahu, kedy je na jednej strane obstarávateľ, na druhej dodávateľ. Nám strašne vadí ten dodávateľ, ktorý má premrštené ceny a nevieme, kto za ním stojí. Ale, dámy a páni, ten problém je práve vo verejnom obstarávateľovi. Čiže na tej druhej strane. Čiže náš verejný obstarávateľ nevie obstarávať, nevie obstarávať tak, aby mal z toho štát úžitok. Opýtajte sa na úrade pre verejné obstarávanie, popýtajte sa iných verejných obstarávateľov, popýtajte sa dodávateľov súkromných alebo tých, ktorí robia verejné obstarávanie pre štát. Problém je v obstarávateľoch. V tom, že títo ľudia nekonajú častokrát čestne, odborne, dôsledne a nenesú za to zodpovednosť. Ak by to robili tak, ako majú, a to hovorím o odbornosti a dôslednosti a o hmotnej zodpovednosti týchto ľudí, ja vám garantujem, že kauza CT by sa nikdy nebola stala. Nikdy by sa nebola stala, pretože by nikdy ten človek nebol schopný obstarať cétečko, ktoré je trikrát drahšie. Preto môj názor, alebo som o tom presvedčený, že to tak má byť, pán minister, že riešme počas vytvoreného priestoru hlavne verejných obstarávateľov, ich zodpovednosť za verejné obstarávanie.
Pokiaľ verejní obstarávatelia budú obstarávať za najnižšiu, alebo budú mať motiváciu obstarávať za najnižšiu cenu, vtedy dosiahneme to, čo všetci chceme, aby štátny rozpočet mal na verejné statky alebo na obstarávanie verejných statkov čo najnižšie náklady. Čiže toto je ten kľúčový problém, dámy a páni.
To je, myslím, všetko, čo som chcel povedať. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a verím, že odvrátime pozornosť od, ako som povedal, zástupného problému a prídeme k tomu kľúčovému. Zopakujem to, pretože to považujem za dôležité, je to práve verejný obstarávateľ.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
12:36
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:36
Miroslav ČížTakže pokiaľ vieme, že normálne je doba na zapracovanie veľkých návrhov, a chceme ísť naozaj aj do dôsledného pripomienkového konania, tak už aj tá lehota, ktorú sme povedali, je značne skrátená. Ale pokiaľ sa nám podarí v tej lehote pripraviť naozaj dobrý zákon, ktorý naozaj nebude vzbudzovať pri interpretácii zásadné problémy, to bude naše víťazstvo, nás všetkých. O tom som absolútne presvedčený a vďačný som za každé konštruktívne slovo, ktoré smeruje alebo ktorého ťažiskom je naozaj vyriešiť aktuálnu situáciu a nie iba loviť v mútnych politických vodách a naháňať veľmi pochybné politické body.
Ďakujem vám.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
3.12.2014 o 12:36 hod.
JUDr.
Miroslav Číž
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. No, ja vám chcem, pán kolega, poďakovať za toto vystúpenie, pretože nepochybne s niečím súhlasím, s niečím menej, ale v každom prípade to, o čom ste hovorili, o tom sa diskutovať dá. Škoda, že tu nie je váš predseda strany, aby počul vystúpenie právnika. Ospravedlňujem sa, no ja viem, že to je osobne citlivé, ale povedať to musím, lebo asi ten problém, čo prejednávame a v akej atmosfére prejednávame, je asi väčšia hodnota. Problém je naozaj, tento prístup potrebuje naozaj vecnú a odbornú diskusiu, lebo ide výsostne o odbornú tému. Odborná téma, ktorá sa dotýka postavenia Slovenska a jeho práva ako členského štátu vstupovať relatívne osobitými ustanoveniami do inak veľmi chráneného obchodného prostredia alebo hospodárskeho prostredia, kde je snaha teda, aby boli úplne rovnaké podmienky vo všetkých krajinách. Čiže Slovensko v danom prípade musí vedieť obhájiť svoju pozíciu. A po druhé, budú adresáti toho zákona, tie takzvané schránkové firmy a tie schránkové firmy tiež budú pravdepodobne využívať svoje práva a v prostredí, pokiaľ budú môcť čo len čiastočne namietať to a ono, nejakú drobnú nedokonalosť toho zákona, tak vážnym spôsobom môžu zdržovať verejné obstarávanie, čo si zas dovoliť nemôžeme.
Takže pokiaľ vieme, že normálne je doba na zapracovanie veľkých návrhov, a chceme ísť naozaj aj do dôsledného pripomienkového konania, tak už aj tá lehota, ktorú sme povedali, je značne skrátená. Ale pokiaľ sa nám podarí v tej lehote pripraviť naozaj dobrý zákon, ktorý naozaj nebude vzbudzovať pri interpretácii zásadné problémy, to bude naše víťazstvo, nás všetkých. O tom som absolútne presvedčený a vďačný som za každé konštruktívne slovo, ktoré smeruje alebo ktorého ťažiskom je naozaj vyriešiť aktuálnu situáciu a nie iba loviť v mútnych politických vodách a naháňať veľmi pochybné politické body.
Ďakujem vám.
Autorizovaný
12:38
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:38
Anton MartvoňČo chcem ale poukázať, je to, že je vždy zaujímavé, že tvoji kolegovia, ktorým by sa zišlo trošku popočúvať tvoje vystúpenie, hlavne pánovi Hlinovi, aby sa niečo podnaučil, tak vždy vtedy odídu. Ale chcem sa ťa, pán poslanec, spýtať, ako by si potom charakterizoval, keď to isté CT, ktoré sa kúpilo za 1,6 mil., sa predtým prenajalo na 21 mesiacov za pána Uhliarika za 1,7 mil. eur. Ako by si potom toto nazval?
Vystúpenie s faktickou poznámkou
3.12.2014 o 12:38 hod.
Mgr. PhD.
Anton Martvoň
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Pán poslanec Kadúc, musím uznať vcelku fakt odborné vystúpenie, uznávam. Myslím si, že ideš v duchu svojich ostatných vystúpení, ktoré idú vždy odborne. V podstate s niektorými vecami súhlasím, s viacerými nie. Ja osobne som toho názoru, že v podstate je lepšie prijať aspoň nejakú právnu úpravu, ktorá sa v praxi, ktorá nám v praxi ukáže nejaké prípadné legislatívne diery alebo prípadné chyby a potom to opraviť promptne, ako nemať žiadnu úpravu v tejto oblasti. Čiže preto ja si myslím, že až prax nám ukáže, či tá prijatá, nami prijatá právna úprava bude efektívna. Nedá sa to takto od stola povedať, prax to ukáže.
Čo chcem ale poukázať, je to, že je vždy zaujímavé, že tvoji kolegovia, ktorým by sa zišlo trošku popočúvať tvoje vystúpenie, hlavne pánovi Hlinovi, aby sa niečo podnaučil, tak vždy vtedy odídu. Ale chcem sa ťa, pán poslanec, spýtať, ako by si potom charakterizoval, keď to isté CT, ktoré sa kúpilo za 1,6 mil., sa predtým prenajalo na 21 mesiacov za pána Uhliarika za 1,7 mil. eur. Ako by si potom toto nazval?
Autorizovaný
12:39
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:39
Miroslav KadúcJa, ak sa nemýlim, tak v budúcom roku niekde v júni by mal prísť nový zákon o verejnom obstarávaní. Verím, že pán podpredseda vlády, pán minister Kaliňák sa bude zaoberať dôsledne verejným obstarávaním aj teda vyvodzovaním zodpovednosti. Pretože si myslím, že aj teraz je riešenie, ak budeme dôsledne vyvodzovať zodpovednosť od tých ľudí, ktorí to verejné obstarávanie urobili. Fakt som presvedčený o tom, že ak niekto bude sankcionovať, teraz sa nebavím o druhu sankcií, ale akokoľvek vyvodzovať zodpovednosť od ľudí, ktorí poškodili tento štát, vtedy tí ľudia nebudú obstarávať za nadhodnotené ceny alebo za ceny, ktoré nie sú trhové, nie sú také, ktoré patria štátu.
A to, čo ste sa pýtali, pán Martvoň, na ten prenájom, no jasné, je to zlé, to tu nemá čo robiť. Ale prosím, nerobme to, že budeme odvracať pozornosť od problému poukázaním na iný problém. Vyriešme obidva problémy. Vyriešme ich. Nech niekto nesie zodpovednosť. Ja netvrdím, že pošlime všetkých do basy. Nech niekto nesie nejakú zodpovednosť, aspoň nejakú. Ja vám garantujem, nikdy sa to už nebude opakovať, ak tá zodpovednosť sa bude... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
3.12.2014 o 12:39 hod.
JUDr. Ing.
Miroslav Kadúc
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Ja teda som za to, aby sme tu mali vecnú a konštruktívnu debatu, ale určite do parlamentu patrí aj nejaká politická debata a zbieranie politických bodov. A to niektorí robia a robia to podľa mňa celkom oprávnene, pretože to, čo sa deje, si zaslúži nejakú reakciu, zaslúži si reakciu spoločnosti a práve na tlak spoločnosti, práve na tlak tých, o ktorých ste, pán podpredseda, hovorili, ktorí lovili v mútnych vodách, práve na tento tlak prišiel tento zákon. Je veľmi smutné, že až na tlak ulice riešime to, čo tu je už dlhé roky.
Ja, ak sa nemýlim, tak v budúcom roku niekde v júni by mal prísť nový zákon o verejnom obstarávaní. Verím, že pán podpredseda vlády, pán minister Kaliňák sa bude zaoberať dôsledne verejným obstarávaním aj teda vyvodzovaním zodpovednosti. Pretože si myslím, že aj teraz je riešenie, ak budeme dôsledne vyvodzovať zodpovednosť od tých ľudí, ktorí to verejné obstarávanie urobili. Fakt som presvedčený o tom, že ak niekto bude sankcionovať, teraz sa nebavím o druhu sankcií, ale akokoľvek vyvodzovať zodpovednosť od ľudí, ktorí poškodili tento štát, vtedy tí ľudia nebudú obstarávať za nadhodnotené ceny alebo za ceny, ktoré nie sú trhové, nie sú také, ktoré patria štátu.
A to, čo ste sa pýtali, pán Martvoň, na ten prenájom, no jasné, je to zlé, to tu nemá čo robiť. Ale prosím, nerobme to, že budeme odvracať pozornosť od problému poukázaním na iný problém. Vyriešme obidva problémy. Vyriešme ich. Nech niekto nesie zodpovednosť. Ja netvrdím, že pošlime všetkých do basy. Nech niekto nesie nejakú zodpovednosť, aspoň nejakú. Ja vám garantujem, nikdy sa to už nebude opakovať, ak tá zodpovednosť sa bude... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Autorizovaný
12:41
No tak, páni poslanci, ako ja neviem, či ste ten návrh nečítali, ktorý predložila vláda, ale mám pocit, že naozaj nie. Pretože od 1. januára tohto roka bude absolútny zákaz robiť verejné obstarávania s tými firmami, ktoré pochádzajú z jurisdikcií, kde sú schránkové firmy. Tak ja neviem, či ste to čítali, alebo nie, ale chcem vás požiadať, aby ste čítali návrhy zákonov a vyjadrovali sa vecne k týmto témam, aj keď chápem, že politicky máte nejaký iný záujem, ale považujem to za absolútne nefér a politicky absolútne nekultúrne. Nehovorím, že návrh zákona, ktorý vláda predložila v skrátenom konaní, rieši všetky problémy, rieši niektoré problémy, ale rozhodne je to krok správnym smerom, pretože zakazuje vstupovať do verejných obstarávaní firmám, ktoré majú nejasnú vlastnícku štruktúru, ktoré zjavne pochádzajú z jurisdikcií, kde nie je možné zistiť vlastníkov týchto firiem. To znamená, títo budú jednoducho od 1. januára, pokiaľ tento návrh zákona prejde, mimo verejných obstarávaní. To, prosím, si uvedomte, lebo mal som pocit, že nikto alebo väčšina z vás to nechápe alebo nechce pochopiť.
Samozrejme, tá rozprava bola otvorená aj preto, že som mal možnosť komunikovať a chcel som komunikovať aj s predstaviteľmi opozície o návrhoch, ktoré predložili, pričom chcem povedať, že ten návrh, ktorý bol predložený zo strany pani poslankyne Žitňanskej a Beblavého sa mi pozdával, mal som tam ovšem technické požiadavky a problémy, pretože ako som avizoval viackrát a myslím si, že to všetci potvrdili, tento návrh zákona, alebo vôbec táto problematika zasahuje mimo hraníc Slovenskej republiky, a preto je veľmi zložitá. A preto aj s tým návrhom, o ktorom sme hovorili, samozrejme, dal som si spracovať nejaké stanoviská aj z Národnej banky a musím povedať, že na to, aby sme mohli ďalej pokračovať, to nie je otázka toho, čo tuná pán poslanec Hlina, to tiež musím povedať, ako nehnevajte sa, pán poslanec Hlina, ale povedať, že je to otázka štyroch viet a že si máme brať príklad z Rakúska, tak ako vy, pán poslanec Hlina, ste boli predkladateľ, spolupredkladateľ návrhu zákona, ktorý obsahuje niekoľko zložitých strán textu a vy si nepamätáte, čo ste tam, ako sa pripodpísali? To sú 4 alebo 5 viet? No tak ako pardon, ale tiež mám pocit, že pán poslanec Hlina nie celkom vie, čo hovorí, ale zrejme len právny nihilizmus a hlboká nevedomosť ako zákonodarcu vás v tomto prípade usvedčuje. To je naozaj zlé.
Myslím si, že tá úloha, ktorú máme pred sebou, a aj to uznesenie, ktoré bolo navrhnuté zo strany poslankyne Žitňanskej, len svedčí tomu, že chceme naozaj úprimne urobiť všetko pre to, aby tento návrh bol dopracovaný primeraným spôsobom legislatívno-technicky, aby sme mali, ak chceme napríklad, aby Národná banka, to musím povedať, viedla register takýchto osôb, ktoré by mali byť konečnými prijímateľmi výhod, je potrebné získať súhlas Rady guvernérov Európskej centrálnej banky. Samozrejme, toto vieme zabezpečiť, ale nedá sa to urobiť ani dnes, ani zajtra, ani za týždeň a nezávisí to od poslancov ani exekutívy Slovenskej republiky, takže preto ten časový priestor a, samozrejme, aj takýto register bude potrebné, ak to bude vytvárať ktokoľvek, či už centrálna banka alebo Úrad pre verejné obstarávanie, chce čas a ten chceme získať nie na to, aby tuná niekto kradol, ale na to, aby to bolo správne, poctivo a dobre urobené. Takže to chcem podčiarknuť.
Tiež chcem povedať, že návrhy, ktoré predložil či už pán poslanec Kaník, alebo aj to, čo spomínal vo svojom vystúpení pán poslanec Kadúc, samozrejme, tieto veci sa dajú zohľadniť, respektíve treba o nich debatovať, a chcem upozorniť, že preto aj ten určitý časový priestor, pretože sa pripravuje momentálne úplne nový zákon o verejnom obstarávaní, ktorého gestorom je Úrad pre verejné obstarávanie. Takže ja si myslím, že ten priestor treba využiť, a myslím si, že v spolupráci poslancov Národnej rady aj vlády Slovenskej republiky vznikne jeden slušný a dobrý zákon, ktorý bude zohľadňovať v čo najväčšej miere všetky tie požiadavky, ktoré dnes sú tu na stole.
Čiže ja chcem povedať, že chcem vás požiadať, aby ten návrh uznesenia, ktorý tu bol prednesený, bol podporený a zároveň vás chcem požiadať, aby ste podporili aj vládny návrh zákona, ktorý absolútne zakazuje vstup do verejného obstarávania všetkým firmám, ktoré sa zjednodušene nazývajú schránkové firmy, ale ide o firmy z rôznych jurisdikcií kdekoľvek zo sveta, kde nie je jasná vlastnícka štruktúra a, samozrejme, musím povedať tiež, že aj tento návrh, ktorý teraz máme na stole a ktorý pripravila vláda, ide nad rámec pravidiel európskeho obstarávania, pretože určitým spôsobom zamedzuje vstupu na trh verejného obstarávania v Slovenskej republike firmám, ktoré pochádzajú z európskeho priestoru. Ale myslím si, že tam bude naozaj naša úloha odargumentovať toto, že je to vo verejnom záujme občanov Slovenskej republiky.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán predseda, poslankyne, poslanci, ten dôvod, prečo som otvoril rozpravu, bol práve to, že považujem, aj vláda Slovenskej republiky považuje túto tému za mimoriadne dôležitú, a preto som chcel, aby ešte prebehla debata k navrhovanému zákonu a aby sme si vypočuli prípadne ešte ďalšie návrhy. Hneď na začiatku ale musím povedať, že ma veľmi sklamala politická nekultúra poslancov, ktorí vystúpili, konkrétne pán poslanec Lipšic, Hlina, Brocka, Galko a Matovič, ktorí, vidím tuná len jedného pána poslanca z menovaných, ostatní neviem, čo robia a kde sú, ale mal som pocit, že im táto téma veľmi leží na srdci. Hovorím konkrétne o tom, že tunak všetci títo nejakým spôsobom spomínali, že peniaze, ktoré majú tiecť na Belize a podobne, budú tiecť naďalej.
No tak, páni poslanci, ako ja neviem, či ste ten návrh nečítali, ktorý predložila vláda, ale mám pocit, že naozaj nie. Pretože od 1. januára tohto roka bude absolútny zákaz robiť verejné obstarávania s tými firmami, ktoré pochádzajú z jurisdikcií, kde sú schránkové firmy. Tak ja neviem, či ste to čítali, alebo nie, ale chcem vás požiadať, aby ste čítali návrhy zákonov a vyjadrovali sa vecne k týmto témam, aj keď chápem, že politicky máte nejaký iný záujem, ale považujem to za absolútne nefér a politicky absolútne nekultúrne. Nehovorím, že návrh zákona, ktorý vláda predložila v skrátenom konaní, rieši všetky problémy, rieši niektoré problémy, ale rozhodne je to krok správnym smerom, pretože zakazuje vstupovať do verejných obstarávaní firmám, ktoré majú nejasnú vlastnícku štruktúru, ktoré zjavne pochádzajú z jurisdikcií, kde nie je možné zistiť vlastníkov týchto firiem. To znamená, títo budú jednoducho od 1. januára, pokiaľ tento návrh zákona prejde, mimo verejných obstarávaní. To, prosím, si uvedomte, lebo mal som pocit, že nikto alebo väčšina z vás to nechápe alebo nechce pochopiť.
Samozrejme, tá rozprava bola otvorená aj preto, že som mal možnosť komunikovať a chcel som komunikovať aj s predstaviteľmi opozície o návrhoch, ktoré predložili, pričom chcem povedať, že ten návrh, ktorý bol predložený zo strany pani poslankyne Žitňanskej a Beblavého sa mi pozdával, mal som tam ovšem technické požiadavky a problémy, pretože ako som avizoval viackrát a myslím si, že to všetci potvrdili, tento návrh zákona, alebo vôbec táto problematika zasahuje mimo hraníc Slovenskej republiky, a preto je veľmi zložitá. A preto aj s tým návrhom, o ktorom sme hovorili, samozrejme, dal som si spracovať nejaké stanoviská aj z Národnej banky a musím povedať, že na to, aby sme mohli ďalej pokračovať, to nie je otázka toho, čo tuná pán poslanec Hlina, to tiež musím povedať, ako nehnevajte sa, pán poslanec Hlina, ale povedať, že je to otázka štyroch viet a že si máme brať príklad z Rakúska, tak ako vy, pán poslanec Hlina, ste boli predkladateľ, spolupredkladateľ návrhu zákona, ktorý obsahuje niekoľko zložitých strán textu a vy si nepamätáte, čo ste tam, ako sa pripodpísali? To sú 4 alebo 5 viet? No tak ako pardon, ale tiež mám pocit, že pán poslanec Hlina nie celkom vie, čo hovorí, ale zrejme len právny nihilizmus a hlboká nevedomosť ako zákonodarcu vás v tomto prípade usvedčuje. To je naozaj zlé.
Myslím si, že tá úloha, ktorú máme pred sebou, a aj to uznesenie, ktoré bolo navrhnuté zo strany poslankyne Žitňanskej, len svedčí tomu, že chceme naozaj úprimne urobiť všetko pre to, aby tento návrh bol dopracovaný primeraným spôsobom legislatívno-technicky, aby sme mali, ak chceme napríklad, aby Národná banka, to musím povedať, viedla register takýchto osôb, ktoré by mali byť konečnými prijímateľmi výhod, je potrebné získať súhlas Rady guvernérov Európskej centrálnej banky. Samozrejme, toto vieme zabezpečiť, ale nedá sa to urobiť ani dnes, ani zajtra, ani za týždeň a nezávisí to od poslancov ani exekutívy Slovenskej republiky, takže preto ten časový priestor a, samozrejme, aj takýto register bude potrebné, ak to bude vytvárať ktokoľvek, či už centrálna banka alebo Úrad pre verejné obstarávanie, chce čas a ten chceme získať nie na to, aby tuná niekto kradol, ale na to, aby to bolo správne, poctivo a dobre urobené. Takže to chcem podčiarknuť.
Tiež chcem povedať, že návrhy, ktoré predložil či už pán poslanec Kaník, alebo aj to, čo spomínal vo svojom vystúpení pán poslanec Kadúc, samozrejme, tieto veci sa dajú zohľadniť, respektíve treba o nich debatovať, a chcem upozorniť, že preto aj ten určitý časový priestor, pretože sa pripravuje momentálne úplne nový zákon o verejnom obstarávaní, ktorého gestorom je Úrad pre verejné obstarávanie. Takže ja si myslím, že ten priestor treba využiť, a myslím si, že v spolupráci poslancov Národnej rady aj vlády Slovenskej republiky vznikne jeden slušný a dobrý zákon, ktorý bude zohľadňovať v čo najväčšej miere všetky tie požiadavky, ktoré dnes sú tu na stole.
Čiže ja chcem povedať, že chcem vás požiadať, aby ten návrh uznesenia, ktorý tu bol prednesený, bol podporený a zároveň vás chcem požiadať, aby ste podporili aj vládny návrh zákona, ktorý absolútne zakazuje vstup do verejného obstarávania všetkým firmám, ktoré sa zjednodušene nazývajú schránkové firmy, ale ide o firmy z rôznych jurisdikcií kdekoľvek zo sveta, kde nie je jasná vlastnícka štruktúra a, samozrejme, musím povedať tiež, že aj tento návrh, ktorý teraz máme na stole a ktorý pripravila vláda, ide nad rámec pravidiel európskeho obstarávania, pretože určitým spôsobom zamedzuje vstupu na trh verejného obstarávania v Slovenskej republike firmám, ktoré pochádzajú z európskeho priestoru. Ale myslím si, že tam bude naozaj naša úloha odargumentovať toto, že je to vo verejnom záujme občanov Slovenskej republiky.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Autorizovaný
12:49
Vystúpenie v rozprave 12:49
Alojz HlinaProsím vás pekne, ja chcem povedať nasledovné, len mi to nevyjde, lebo ja som chcel dneska vystupovať presne 13 minút. Teda nie je to nejaké že tmárstvo, že 13 minút, že nešťastné číslo, ale 13 minút preto, že za každú minútu tento štát zaplatí 2 500 eur v rámci dlhovej služby, úroky z toho, čo si napožičiaval, čiže minúta vyjde na 2,5-tisíc. 13 minút je a ľuďom sa to ľahšie pamätá a uchopuje cez, takí aj tí starší čo sú, a ja mám už taký fanklub, čiže pre nich to hovorím, že milión korún je 13 minút. Čiže keď 13 minút tu budem rozprávať, tak tento štát musí poslať len na úrokoch milión korún tým, od ktorých si napožičiaval. To sú obrovské peniaze. Za deň to je 3,5 mil. euro, 100 mil. korún denne. Dobre som rátal, teda ak dobre rátali, vychádzam z podkladov ministerstva financií. Keď my niekde na úrovni 1,3 mld. ročne posielame len na úrokoch, mýlim sa, pán minister? Potvrdzuje aj pán minister financií, čiže cirka, zoberte si to, ináč to je obludné číslo. 1,3 mld. eur, pozor, eur, viete, koľko je 1,2 mld. eur? 1 200 mld. korún. Predstavte si miliardu korún a teraz si predstavte, prípadne ma opravte, ale tak to vychádza. 1 200 mld. korún. No neni sú to hrozné peniaze? Viete a toto bola bohatá krajina dakedy. Nám dlžili krajiny ako Čína, tu boli časy, keď nám dlhovali, Číňania nám dlhovali. A my sme sa proste dopracovali správou štátu, úspešnou správou štátu, v úvodzovkách, za to obdobie, čo sme dostali, získali tú slobodu si riadiť štát sami, do situácie, kde ja som dlžný, pán Mičovský, pán Brocka, ale aj ty, Fecko, aj ty, Maťo Fecko, aj tí, ktorí prípadne pozeráte, teda nie priamo, ale sprostredkovane, 40 mld., lebo teraz to je tu 40 mld. eur. 40 mld. eur je dlhová, tak je to, pán minister? Prípadne ma opravte. (Reakcia ministra.) Prosím? Pozor, to sú úroky. Ale dlh je 40 mld. Áno. Ľudia, 40 mld. eur my dlžíme, čiže to je 1 200 mld. korún. To je obludné číslo, to je obludné číslo. Čiže za to obdobie, čiže budem to mať prerušené, to moje vystúpenie, ale za tých 13 minút, čo by som tu rečnil, to je milión korún v ťahu. Čiže treba potom aj šetriť s časom, alebo treba ísť tie peniaze zarábať, nuž naozaj, tam sme to dopracovali, vážení. Bohatá krajina, bohatá krajina, ktorá mala zdroje, ktorá nebola zadlžená, to dopracovala tam.
A teraz otázka stojí, a prirodzená: Kde sú tie peniaze? No kde sú? A teraz si zoberte, že štát po Novembri predal, čo videl, dokonca aj to, čo nevidel, čiže jemu na príjmovej stránke prišli ohromné peniaze z toho, čo predal. Už ako to predal, všetci vieme. Ale aké-také prišli. Teraz si zoberte, že vlastne to sa už vyminulo, nič, hotovo, nula bodov, neni čo, už iba chodníky. Viete, to je, ja žasnem, keď niekto povie, že majetok mesta Bratislava je neviem koľko miliónov alebo miliárd korún a keď si to človek rozmení na drobné, tak mesto Bratislava vlastní iba chodníky. To znamená, ergo nevlastní dokopy nič. Lebo to je skôr pasívum, lebo o tie chodníky sa treba starať, hej? Že to sú, to je to čaro tých čísel, hej, že vlastne si zoberte, že po tom všetkom proste nízke zadlženie, obrovský majetok, ktorý tu vytvorili aj komunisti, no však komunisti tiež nespali len, niečo sa predsa len vybudovalo, hej, za tých 40 rokov, všetko sa predalo, všetko sa sprivatizovalo, neviem čo a napriek tomu všetkému, čo znamená, že štát sa dostal do plusu, bum, 40 mld. eur. Nuž ťažko sa s tým žije.
A tu si, ľudia, vizualizujte to, že denne, každý deň 100 mil. korún táto republika musí poslať. Musí poslať. Chvalabohu, že aspoň to, čo pán minister povedal, že to už neni, teraz je to pri tej úrokovej sadzbe, ktorá je pozitívna, ale nikto nevie, ako sa veci zmenia. Hej, nikto nevie. Ale také milené bolo, že pán minister ocenil, že penzijný fond amerických učiteľov nám proste zagratuloval, že sme success story, že zoberte, že tí Američania, tí americkí učitelia majú penzijný fond investične naladený (hovorené so smiechom), tak si zoberte, zoberte si penzijný fond slovenských učiteľov, že či by on kupoval nejaké obligácie štátu. Hej, to sú tie veci, ktoré niekedy nútia zamyslieť človeka, no aspoň že to teda nie je úročené tak brutálne, ako vedia úročiť chlapci od SMER-u, ktorí sa pohybujú v nebankovkách. To by bol len prúser, bohvie, ako (reakcia ministra); niektoré témy sú večné, pán minister. Ja vám sľubujem, to vám viem sľúbiť, že pokiaľ tu budem, tak vám tých kolegov, a ja sa vám čudujem ináč, že im kryjete chrbát, lebo vás to vyjde draho, fakt. To vás ako vyjde v konečnom dôsledku draho. Čím skôr, čím skôr to urobíte, tým lepšie pre vás, ale nech sa páči.
No, čiže ešte zdá sa, že pozitívnou správou pri tom všetkom je, že ten trh finančný, taký, ako je, že sa peniaze pomaly požičiavajú za zápor, hej, čiže to je, len nikto nevie, jak sa to zmení. Čiže nakoniec suma môže dramaticky, môže sa dramaticky zmeniť. To som chcel s tým začať a aby si ľudia vedeli predstaviť, že kde krajina je a že v štátnom rozpočte to zahrnuté musí byť a je to tam zahrnuté, lebo to je našou povinnosťou, keď sme si napožičiavali, tak to treba vrátiť.
Pán minister spomínal, že ten, je to tak, ja nespochybňujem, koniec koncov ja ako poľnohospodár sa nebudem púšťať do odborných tém, ale z počutého môžem súhlasiť s tým, že je tak, ako ste ho mali predložiť, spĺňa tie požiadavky, ktoré boli na nás kladené, a je to aj tá komunikácia poslancov, tá, ktorá stála za to, vám v zásade kopu vecí uznala. Treba, treba to uznať a ja to nespochybňujem. Len, čiže asi sa vám o niečo ľahšie robí, keď máte silnú vládu, v ktorej ste si vybudovali rešpekt aj tým, že čo ste povedali, ste asi aj urobili a to aj vidno, že ste urobili, čiže sa vám ťažko, čiže sa možno o niečo lepšie robí. Bohvie, ako by sme my robili, keby naši mali sa o koho oprieť a keby sme my nehrali brutusa, aj keď nemusíme. Čiže to je tiež, ale dobre, dobre, pre krajinu dobre. Hej, pre krajinu dobre, ja upozorním, predsa len mi nedá; ja som tu neni na to, aby som vás chválil, hej; na riziká.
Vy ste spomenuli, že váš rozpočet má dve priority, zamestnanosť a vzdelávanie. No nedá mi nespomenúť, že dúfam, že nie tú, čo predstavuje pán minister Richter v svojich podporných programoch. Hej, že naozaj ja sa stotožňujem s prioritami rozpočtu, ste ich definovali, to som si opísal z vášho vyjadrenia. Stotožňujem sa s nimi, podpisujem sa pod ne. Len prosím vás aj v tom, že ako nie je zamestnanosť ako zamestnanosť, hej, lebo aj to, myslím, kolega Mihál spomínal, že je taký salón v Hrašnom, tiež možno by teoreticky potreboval nejakú podporu a tu neviem, ktorási z vašich kolegýň poslankýň hovorila, že my nemáme robiť rozdiel v tom, kto dostane podporu na zamestnávanie. Tak dúfam, že by teda už keď sme jednu hranicu prekročili, že sme dali exekútorom, že dúfam, že nebude mimoriadka kvôli tomu, že teda naplnia sa slová jednej vašej kolegyne, už si nespomínam ktorej, ktorá povedala, že nemali by sme robiť rozdiel, lebo vy by ste si to možno lajsli, že to skúsite aj tento typ masérskych služieb prípadne podporiť.
Čiže nie je zamestnanosť ako zamestnanosť a nie je podpora zamestnanosti ako zamestnanosti, tam naozaj verím, že. Lebo čo je lepšie, možno je lepšie tie peniaze nechať na úložke, ako ich dať na podporu niečoho, čo je zlé. I keď úložka bude asi ešte horšia, ako si požičať, ale možno sú lepšie tie peniaze niekde v kopke na trezore ako takto vyhodené. To je; a prišporené, to dávam na zváženie.
A vzdelávanie, pri tom vzdelávaní tiež asi treba byť opatrný. Ja som s ním kandidoval a podľa mňa to sedí, že, a v tomto boli komunisti o niečo poctivejší, že ľuďom dali montérky a tým vlastne ergo povedali, že čo je ich úlohou. U nás, žiaľ, tu, to sa hovorí tak, že nezobrali ťa do roboty, choď na vysokú školu. Hej, že naozaj dneska už študujú všetci, je to vidieť, že naozaj všetci študujú, a podľa mňa je poctivejšie mať kvalitné montérky ako nekvalitný diplom, hej? Čiže, a naozaj, aby sme, to niekedy vidím, že ideme týmto smerom, toho príkladom, neviem jak vy sa k tomu staviate, je aj maštaľná univerzita v Šamoríne, ktorá je, myslím, že na MPK, že sa pripomienkuje a nedá sa vylúčiť, že príde na vládu, to je maštaľná univerzita, pán minister. To Hoffman si spravil areál jazdecký, mal tam nejakú ubikáciu, že čo s tým.
Viete, niekde bohatí ľudia dotujú univerzity, u nás bohatí ľudia si robia univerzity na to, aby brali dotácie. To je tiež ináč, mimochodom, takým svedectvom o tom, kto sme, čo sme. Nebudem menovať, ale už myslím, že nie jeden príklad takýto by sme mohli uchopiť, a zdá sa, že to zachutilo, lebo častokrát prijímateľom aj tej pomoci aj Európskej únie a rôznych programov môže byť vzdelávacia inštitúcia. Nuž čo, tak si založím vzdelávaciu inštitúciu. Čo že pri maštali, nevadí, však mi to prejde. To, že Čaplovič to nepodpísal, Čaploviča odpálime, dáme iného a niekto to, tú maštaľnú univerzitu, podpíše. A vy ste schopní sem prísť a povedať, že v rámci vzdelávania a priorít rozpočtu ste podporili maštaľnú univerzitu v Šamoríne, a verím, že aj tu niektorí kolegovia zatlieskajú. Len to nie je ten typ, pod ktorý by som sa podpisoval, že toto treba podporovať, pán minister.
Ak dovolíte, tak by som potom pokračoval po prestávke.
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Ale už je skoro 13 minút, čo ste chceli (povedané so smiechom), takže ja som vás nechala, že 13 minút.
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Trinásť minút je, a teraz je 13 minút. Vážení občania, ubehlo 13 minút, to znamená, táto republika za tú chvíľu, čo som rečnil, musí poslať milión korún. To je dosť, predstavte si, za túto chvíľočku, čo som tu rečnil, musí poslať milión korún. Ale predsa len po prestávke by som dokončil. Nebude to druhých 13 minút, ale.
Ďakujem pekne.
Vážená pani predsedajúca, vážený pán predseda, vážený pán minister, pravdou je, že som nebol nastavený, že vystúpim, ale keď treba, tak treba. Čo povedať tak, aby som priniesol do toho niečo nové? Bola dobrá tá diskusia, že ešte máme aj titanov, by som povedal, z pohľadu toho, že tomu rozumejú a že to uchopujú cez nejakú podstatu, že tie vystúpenia naozaj, škoda, že raz za rok, to musím vytknúť teda, nebojím sa to vytknúť bývalému ministrovi financií, že mal by tie farby ideové hájiť aj častejšie, je príležitosť aj pri iných príležitostiach, nielen pri štátnom rozpočte, lebo potom to utečie tak, ako to utieka, že tu niektorí od nás sa hlásia, hrdo sa bijú do pŕs za niečo, čo by jeden nepovedal, že vôbec niekto predloží. To sa potom ten ideový zápas stráca a to už potom neviem, aký je to zápas, ale tak...
Prosím vás pekne, ja chcem povedať nasledovné, len mi to nevyjde, lebo ja som chcel dneska vystupovať presne 13 minút. Teda nie je to nejaké že tmárstvo, že 13 minút, že nešťastné číslo, ale 13 minút preto, že za každú minútu tento štát zaplatí 2 500 eur v rámci dlhovej služby, úroky z toho, čo si napožičiaval, čiže minúta vyjde na 2,5-tisíc. 13 minút je a ľuďom sa to ľahšie pamätá a uchopuje cez, takí aj tí starší čo sú, a ja mám už taký fanklub, čiže pre nich to hovorím, že milión korún je 13 minút. Čiže keď 13 minút tu budem rozprávať, tak tento štát musí poslať len na úrokoch milión korún tým, od ktorých si napožičiaval. To sú obrovské peniaze. Za deň to je 3,5 mil. euro, 100 mil. korún denne. Dobre som rátal, teda ak dobre rátali, vychádzam z podkladov ministerstva financií. Keď my niekde na úrovni 1,3 mld. ročne posielame len na úrokoch, mýlim sa, pán minister? Potvrdzuje aj pán minister financií, čiže cirka, zoberte si to, ináč to je obludné číslo. 1,3 mld. eur, pozor, eur, viete, koľko je 1,2 mld. eur? 1 200 mld. korún. Predstavte si miliardu korún a teraz si predstavte, prípadne ma opravte, ale tak to vychádza. 1 200 mld. korún. No neni sú to hrozné peniaze? Viete a toto bola bohatá krajina dakedy. Nám dlžili krajiny ako Čína, tu boli časy, keď nám dlhovali, Číňania nám dlhovali. A my sme sa proste dopracovali správou štátu, úspešnou správou štátu, v úvodzovkách, za to obdobie, čo sme dostali, získali tú slobodu si riadiť štát sami, do situácie, kde ja som dlžný, pán Mičovský, pán Brocka, ale aj ty, Fecko, aj ty, Maťo Fecko, aj tí, ktorí prípadne pozeráte, teda nie priamo, ale sprostredkovane, 40 mld., lebo teraz to je tu 40 mld. eur. 40 mld. eur je dlhová, tak je to, pán minister? Prípadne ma opravte. (Reakcia ministra.) Prosím? Pozor, to sú úroky. Ale dlh je 40 mld. Áno. Ľudia, 40 mld. eur my dlžíme, čiže to je 1 200 mld. korún. To je obludné číslo, to je obludné číslo. Čiže za to obdobie, čiže budem to mať prerušené, to moje vystúpenie, ale za tých 13 minút, čo by som tu rečnil, to je milión korún v ťahu. Čiže treba potom aj šetriť s časom, alebo treba ísť tie peniaze zarábať, nuž naozaj, tam sme to dopracovali, vážení. Bohatá krajina, bohatá krajina, ktorá mala zdroje, ktorá nebola zadlžená, to dopracovala tam.
A teraz otázka stojí, a prirodzená: Kde sú tie peniaze? No kde sú? A teraz si zoberte, že štát po Novembri predal, čo videl, dokonca aj to, čo nevidel, čiže jemu na príjmovej stránke prišli ohromné peniaze z toho, čo predal. Už ako to predal, všetci vieme. Ale aké-také prišli. Teraz si zoberte, že vlastne to sa už vyminulo, nič, hotovo, nula bodov, neni čo, už iba chodníky. Viete, to je, ja žasnem, keď niekto povie, že majetok mesta Bratislava je neviem koľko miliónov alebo miliárd korún a keď si to človek rozmení na drobné, tak mesto Bratislava vlastní iba chodníky. To znamená, ergo nevlastní dokopy nič. Lebo to je skôr pasívum, lebo o tie chodníky sa treba starať, hej? Že to sú, to je to čaro tých čísel, hej, že vlastne si zoberte, že po tom všetkom proste nízke zadlženie, obrovský majetok, ktorý tu vytvorili aj komunisti, no však komunisti tiež nespali len, niečo sa predsa len vybudovalo, hej, za tých 40 rokov, všetko sa predalo, všetko sa sprivatizovalo, neviem čo a napriek tomu všetkému, čo znamená, že štát sa dostal do plusu, bum, 40 mld. eur. Nuž ťažko sa s tým žije.
A tu si, ľudia, vizualizujte to, že denne, každý deň 100 mil. korún táto republika musí poslať. Musí poslať. Chvalabohu, že aspoň to, čo pán minister povedal, že to už neni, teraz je to pri tej úrokovej sadzbe, ktorá je pozitívna, ale nikto nevie, ako sa veci zmenia. Hej, nikto nevie. Ale také milené bolo, že pán minister ocenil, že penzijný fond amerických učiteľov nám proste zagratuloval, že sme success story, že zoberte, že tí Američania, tí americkí učitelia majú penzijný fond investične naladený (hovorené so smiechom), tak si zoberte, zoberte si penzijný fond slovenských učiteľov, že či by on kupoval nejaké obligácie štátu. Hej, to sú tie veci, ktoré niekedy nútia zamyslieť človeka, no aspoň že to teda nie je úročené tak brutálne, ako vedia úročiť chlapci od SMER-u, ktorí sa pohybujú v nebankovkách. To by bol len prúser, bohvie, ako (reakcia ministra); niektoré témy sú večné, pán minister. Ja vám sľubujem, to vám viem sľúbiť, že pokiaľ tu budem, tak vám tých kolegov, a ja sa vám čudujem ináč, že im kryjete chrbát, lebo vás to vyjde draho, fakt. To vás ako vyjde v konečnom dôsledku draho. Čím skôr, čím skôr to urobíte, tým lepšie pre vás, ale nech sa páči.
No, čiže ešte zdá sa, že pozitívnou správou pri tom všetkom je, že ten trh finančný, taký, ako je, že sa peniaze pomaly požičiavajú za zápor, hej, čiže to je, len nikto nevie, jak sa to zmení. Čiže nakoniec suma môže dramaticky, môže sa dramaticky zmeniť. To som chcel s tým začať a aby si ľudia vedeli predstaviť, že kde krajina je a že v štátnom rozpočte to zahrnuté musí byť a je to tam zahrnuté, lebo to je našou povinnosťou, keď sme si napožičiavali, tak to treba vrátiť.
Pán minister spomínal, že ten, je to tak, ja nespochybňujem, koniec koncov ja ako poľnohospodár sa nebudem púšťať do odborných tém, ale z počutého môžem súhlasiť s tým, že je tak, ako ste ho mali predložiť, spĺňa tie požiadavky, ktoré boli na nás kladené, a je to aj tá komunikácia poslancov, tá, ktorá stála za to, vám v zásade kopu vecí uznala. Treba, treba to uznať a ja to nespochybňujem. Len, čiže asi sa vám o niečo ľahšie robí, keď máte silnú vládu, v ktorej ste si vybudovali rešpekt aj tým, že čo ste povedali, ste asi aj urobili a to aj vidno, že ste urobili, čiže sa vám ťažko, čiže sa možno o niečo lepšie robí. Bohvie, ako by sme my robili, keby naši mali sa o koho oprieť a keby sme my nehrali brutusa, aj keď nemusíme. Čiže to je tiež, ale dobre, dobre, pre krajinu dobre. Hej, pre krajinu dobre, ja upozorním, predsa len mi nedá; ja som tu neni na to, aby som vás chválil, hej; na riziká.
Vy ste spomenuli, že váš rozpočet má dve priority, zamestnanosť a vzdelávanie. No nedá mi nespomenúť, že dúfam, že nie tú, čo predstavuje pán minister Richter v svojich podporných programoch. Hej, že naozaj ja sa stotožňujem s prioritami rozpočtu, ste ich definovali, to som si opísal z vášho vyjadrenia. Stotožňujem sa s nimi, podpisujem sa pod ne. Len prosím vás aj v tom, že ako nie je zamestnanosť ako zamestnanosť, hej, lebo aj to, myslím, kolega Mihál spomínal, že je taký salón v Hrašnom, tiež možno by teoreticky potreboval nejakú podporu a tu neviem, ktorási z vašich kolegýň poslankýň hovorila, že my nemáme robiť rozdiel v tom, kto dostane podporu na zamestnávanie. Tak dúfam, že by teda už keď sme jednu hranicu prekročili, že sme dali exekútorom, že dúfam, že nebude mimoriadka kvôli tomu, že teda naplnia sa slová jednej vašej kolegyne, už si nespomínam ktorej, ktorá povedala, že nemali by sme robiť rozdiel, lebo vy by ste si to možno lajsli, že to skúsite aj tento typ masérskych služieb prípadne podporiť.
Čiže nie je zamestnanosť ako zamestnanosť a nie je podpora zamestnanosti ako zamestnanosti, tam naozaj verím, že. Lebo čo je lepšie, možno je lepšie tie peniaze nechať na úložke, ako ich dať na podporu niečoho, čo je zlé. I keď úložka bude asi ešte horšia, ako si požičať, ale možno sú lepšie tie peniaze niekde v kopke na trezore ako takto vyhodené. To je; a prišporené, to dávam na zváženie.
A vzdelávanie, pri tom vzdelávaní tiež asi treba byť opatrný. Ja som s ním kandidoval a podľa mňa to sedí, že, a v tomto boli komunisti o niečo poctivejší, že ľuďom dali montérky a tým vlastne ergo povedali, že čo je ich úlohou. U nás, žiaľ, tu, to sa hovorí tak, že nezobrali ťa do roboty, choď na vysokú školu. Hej, že naozaj dneska už študujú všetci, je to vidieť, že naozaj všetci študujú, a podľa mňa je poctivejšie mať kvalitné montérky ako nekvalitný diplom, hej? Čiže, a naozaj, aby sme, to niekedy vidím, že ideme týmto smerom, toho príkladom, neviem jak vy sa k tomu staviate, je aj maštaľná univerzita v Šamoríne, ktorá je, myslím, že na MPK, že sa pripomienkuje a nedá sa vylúčiť, že príde na vládu, to je maštaľná univerzita, pán minister. To Hoffman si spravil areál jazdecký, mal tam nejakú ubikáciu, že čo s tým.
Viete, niekde bohatí ľudia dotujú univerzity, u nás bohatí ľudia si robia univerzity na to, aby brali dotácie. To je tiež ináč, mimochodom, takým svedectvom o tom, kto sme, čo sme. Nebudem menovať, ale už myslím, že nie jeden príklad takýto by sme mohli uchopiť, a zdá sa, že to zachutilo, lebo častokrát prijímateľom aj tej pomoci aj Európskej únie a rôznych programov môže byť vzdelávacia inštitúcia. Nuž čo, tak si založím vzdelávaciu inštitúciu. Čo že pri maštali, nevadí, však mi to prejde. To, že Čaplovič to nepodpísal, Čaploviča odpálime, dáme iného a niekto to, tú maštaľnú univerzitu, podpíše. A vy ste schopní sem prísť a povedať, že v rámci vzdelávania a priorít rozpočtu ste podporili maštaľnú univerzitu v Šamoríne, a verím, že aj tu niektorí kolegovia zatlieskajú. Len to nie je ten typ, pod ktorý by som sa podpisoval, že toto treba podporovať, pán minister.
Ak dovolíte, tak by som potom pokračoval po prestávke.
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Ale už je skoro 13 minút, čo ste chceli (povedané so smiechom), takže ja som vás nechala, že 13 minút.
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Trinásť minút je, a teraz je 13 minút. Vážení občania, ubehlo 13 minút, to znamená, táto republika za tú chvíľu, čo som rečnil, musí poslať milión korún. To je dosť, predstavte si, za túto chvíľočku, čo som tu rečnil, musí poslať milión korún. Ale predsa len po prestávke by som dokončil. Nebude to druhých 13 minút, ale.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
12:54
Vystúpenie v rozprave 12:54
Jana LaššákováPrajem vám dobrú chuť, pokračujeme o 14.00 hodine.
Áno, nech sa páči, procedurálny návrh.
Prajem vám dobrú chuť, pokračujeme o 14.00 hodine.
Áno, nech sa páči, procedurálny návrh.
Vystúpenie v rozprave
3.12.2014 o 12:54 hod.
JUDr.
Jana Laššáková
Videokanál poslanca
Dobre. Tak po prestávke bude, vystúpi ešte znovu, dokončí svoje vystúpenie pán poslanec Hlina.
Prajem vám dobrú chuť, pokračujeme o 14.00 hodine.
Áno, nech sa páči, procedurálny návrh.
Autorizovaný
12:54
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 12:54
Martin FeckoVystúpenie s procedurálnym návrhom
3.12.2014 o 12:54 hod.
Ing.
Martin Fecko
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Hoci, dúfam, že ma počujú. Výbor dnes zasadá, náš pre pôdohospodárstvo a životné prostredie 13.05, takže, kolegovia, dostavte sa, buďte dochvíľni. Ďakujem pekne.
Autorizovaný
14:05
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:05
Jozef MikloškoVystúpenie s faktickou poznámkou
3.12.2014 o 14:05 hod.
Doc. RNDr. DrSc.
Jozef Mikloško
Videokanál poslanca
Hlina zruší všetko to, čo povedal, tak potom moja poznámka ani nebude platná. Ale chcem povedať, že on kritizoval nás za to, že máme 54,5 % dlhu HDP, čo je, samozrejme, zlé a nemalo by to stúpať. Určite to zapríčinila najmä zo začiatku privatizácia v ´94., potom neskôr toxické úvery v rôznych bankách v súvislosti s privatizáciou, potom aj privatizácia veľkých strategických surovín a tak ďalej a tak ďalej, oddlženie bánk a takto to pokračuje. Len chcem povedať, že teda v ´91. a v ´92. skutočne aj federálny rozpočet, aj slovenský rozpočet bol vyrovnaný. Čiže bola by zaujímavá štúdia alebo diplomovka, doktorská práca, jak to vlastne a prečo došlo do tohto stavu, ktorý je teraz. A dneska sú všetky štáty sveta zadlžené, chcem povedať, že Belgicko má dlh 102 HDP a 380 mld. eur má Belgicko, slávne Belgicko s veľkými možnosťami Európskeho parlamentu a Európskej komisie. Taliansko má 108 % HDP, Japonsko 173. Priemer krajín OECD je 79,7 a Amerika má 73,2, čo je, samozrejme, tiež katastrofa, najmä preto, že konkrétny dlh stúpa z dvetisícpiateho 7,9 biliónov a v tomto roku už dosiahol 18 biliónov dolárov. Čiže proste to je hrozné a polovica verejného dlhu je v rukách zahraničných veriteľov. Čiže tento trend sveta je katastrofický všade, a teda jedine keby sa zmenil svetový hospodársky systém, ku ktorému nikto nemá chuť a nie zabezpečovala sa vysoká úroveň nielen dlhom a životom nad pomery, ale aj ináč, keby sa zrušili derivátne obchody bublinové cez krytie a tlačenie nekrytých peňazí, vtedy by sa dalo niečo robiť, ale momentálne ani Amerika, ani Európa nemá k tomuto chuť. Čiže tento termín katastrofálny bude stále pokračovať a, žiaľ,... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Autorizovaný