44. schôdza

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, chcete stanovisko? Nech sa páči, zaujmite stanovisko.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán predseda, poslankyne, poslanci, ten dôvod, prečo som otvoril rozpravu, bol práve to, že považujem, aj vláda Slovenskej republiky považuje túto tému za mimoriadne dôležitú, a preto som chcel, aby ešte prebehla debata k navrhovanému zákonu a aby sme si vypočuli prípadne ešte ďalšie návrhy. Hneď na začiatku ale musím povedať, že ma veľmi sklamala politická nekultúra poslancov, ktorí vystúpili, konkrétne pán poslanec Lipšic, Hlina, Brocka, Galko a Matovič, ktorí, vidím tuná len jedného pána poslanca z menovaných, ostatní neviem, čo robia a kde sú, ale mal som pocit, že im táto téma veľmi leží na srdci. Hovorím konkrétne o tom, že tunak všetci títo nejakým spôsobom spomínali, že peniaze, ktoré majú tiecť na Belize a podobne, budú tiecť naďalej.
No tak, páni poslanci, ako ja neviem, či ste ten návrh nečítali, ktorý predložila vláda, ale mám pocit, že naozaj nie. Pretože od 1. januára tohto roka bude absolútny zákaz robiť verejné obstarávania s tými firmami, ktoré pochádzajú z jurisdikcií, kde sú schránkové firmy. Tak ja neviem, či ste to čítali, alebo nie, ale chcem vás požiadať, aby ste čítali návrhy zákonov a vyjadrovali sa vecne k týmto témam, aj keď chápem, že politicky máte nejaký iný záujem, ale považujem to za absolútne nefér a politicky absolútne nekultúrne. Nehovorím, že návrh zákona, ktorý vláda predložila v skrátenom konaní, rieši všetky problémy, rieši niektoré problémy, ale rozhodne je to krok správnym smerom, pretože zakazuje vstupovať do verejných obstarávaní firmám, ktoré majú nejasnú vlastnícku štruktúru, ktoré zjavne pochádzajú z jurisdikcií, kde nie je možné zistiť vlastníkov týchto firiem. To znamená, títo budú jednoducho od 1. januára, pokiaľ tento návrh zákona prejde, mimo verejných obstarávaní. To, prosím, si uvedomte, lebo mal som pocit, že nikto alebo väčšina z vás to nechápe alebo nechce pochopiť.
Samozrejme, tá rozprava bola otvorená aj preto, že som mal možnosť komunikovať a chcel som komunikovať aj s predstaviteľmi opozície o návrhoch, ktoré predložili, pričom chcem povedať, že ten návrh, ktorý bol predložený zo strany pani poslankyne Žitňanskej a Beblavého sa mi pozdával, mal som tam ovšem technické požiadavky a problémy, pretože ako som avizoval viackrát a myslím si, že to všetci potvrdili, tento návrh zákona, alebo vôbec táto problematika zasahuje mimo hraníc Slovenskej republiky, a preto je veľmi zložitá. A preto aj s tým návrhom, o ktorom sme hovorili, samozrejme, dal som si spracovať nejaké stanoviská aj z Národnej banky a musím povedať, že na to, aby sme mohli ďalej pokračovať, to nie je otázka toho, čo tuná pán poslanec Hlina, to tiež musím povedať, ako nehnevajte sa, pán poslanec Hlina, ale povedať, že je to otázka štyroch viet a že si máme brať príklad z Rakúska, tak ako vy, pán poslanec Hlina, ste boli predkladateľ, spolupredkladateľ návrhu zákona, ktorý obsahuje niekoľko zložitých strán textu a vy si nepamätáte, čo ste tam, ako sa pripodpísali? To sú 4 alebo 5 viet? No tak ako pardon, ale tiež mám pocit, že pán poslanec Hlina nie celkom vie, čo hovorí, ale zrejme len právny nihilizmus a hlboká nevedomosť ako zákonodarcu vás v tomto prípade usvedčuje. To je naozaj zlé.
Myslím si, že tá úloha, ktorú máme pred sebou, a aj to uznesenie, ktoré bolo navrhnuté zo strany poslankyne Žitňanskej, len svedčí tomu, že chceme naozaj úprimne urobiť všetko pre to, aby tento návrh bol dopracovaný primeraným spôsobom legislatívno-technicky, aby sme mali, ak chceme napríklad, aby Národná banka, to musím povedať, viedla register takýchto osôb, ktoré by mali byť konečnými prijímateľmi výhod, je potrebné získať súhlas Rady guvernérov Európskej centrálnej banky. Samozrejme, toto vieme zabezpečiť, ale nedá sa to urobiť ani dnes, ani zajtra, ani za týždeň a nezávisí to od poslancov ani exekutívy Slovenskej republiky, takže preto ten časový priestor a, samozrejme, aj takýto register bude potrebné, ak to bude vytvárať ktokoľvek, či už centrálna banka alebo Úrad pre verejné obstarávanie, chce čas a ten chceme získať nie na to, aby tuná niekto kradol, ale na to, aby to bolo správne, poctivo a dobre urobené. Takže to chcem podčiarknuť.
Tiež chcem povedať, že návrhy, ktoré predložil či už pán poslanec Kaník, alebo aj to, čo spomínal vo svojom vystúpení pán poslanec Kadúc, samozrejme, tieto veci sa dajú zohľadniť, respektíve treba o nich debatovať, a chcem upozorniť, že preto aj ten určitý časový priestor, pretože sa pripravuje momentálne úplne nový zákon o verejnom obstarávaní, ktorého gestorom je Úrad pre verejné obstarávanie. Takže ja si myslím, že ten priestor treba využiť, a myslím si, že v spolupráci poslancov Národnej rady aj vlády Slovenskej republiky vznikne jeden slušný a dobrý zákon, ktorý bude zohľadňovať v čo najväčšej miere všetky tie požiadavky, ktoré dnes sú tu na stole.
Čiže ja chcem povedať, že chcem vás požiadať, aby ten návrh uznesenia, ktorý tu bol prednesený, bol podporený a zároveň vás chcem požiadať, aby ste podporili aj vládny návrh zákona, ktorý absolútne zakazuje vstup do verejného obstarávania všetkým firmám, ktoré sa zjednodušene nazývajú schránkové firmy, ale ide o firmy z rôznych jurisdikcií kdekoľvek zo sveta, kde nie je jasná vlastnícka štruktúra a, samozrejme, musím povedať tiež, že aj tento návrh, ktorý teraz máme na stole a ktorý pripravila vláda, ide nad rámec pravidiel európskeho obstarávania, pretože určitým spôsobom zamedzuje vstupu na trh verejného obstarávania v Slovenskej republike firmám, ktoré pochádzajú z európskeho priestoru. Ale myslím si, že tam bude naozaj naša úloha odargumentovať toto, že je to vo verejnom záujme občanov Slovenskej republiky.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Hlasovať budeme, ako oznámil pán predseda, o 17.00 hodine.

Teraz budeme pokračovať v rozprave o štátnom rozpočte.
Poprosím vás, aby ste, áno, rozpravu nedokončil pred hlasovaním pán poslanec Hudacký. Nie je prítomný v sále. Pán poslanec Novotný, nie je prítomný v sále, stráca poradie, pán poslanec Kadúc, stráca poradie, pán poslanec Beblavý, pán poslanec Hlina, nech sa páči.
Pán poslanec Beblavý, mám pocit, že už druhýkrát stratil poradie, tak vás poprosím, aby ste ho, tak, dobre.
Nech sa páči, pán poslanec Hlina, máte slovo. Pán minister a podpredseda vlády už sedí na stoličke predkladateľa, aj spravodajca, máte slovo, nech sa páči.

(Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2015, tlač 1170.)

Vážená pani predsedajúca, vážený pán predseda, vážený pán minister, pravdou je, že som nebol nastavený, že vystúpim, ale keď treba, tak treba. Čo povedať tak, aby som priniesol do toho niečo nové? Bola dobrá tá diskusia, že ešte máme aj titanov, by som povedal, z pohľadu toho, že tomu rozumejú a že to uchopujú cez nejakú podstatu, že tie vystúpenia naozaj, škoda, že raz za rok, to musím vytknúť teda, nebojím sa to vytknúť bývalému ministrovi financií, že mal by tie farby ideové hájiť aj častejšie, je príležitosť aj pri iných príležitostiach, nielen pri štátnom rozpočte, lebo potom to utečie tak, ako to utieka, že tu niektorí od nás sa hlásia, hrdo sa bijú do pŕs za niečo, čo by jeden nepovedal, že vôbec niekto predloží. To sa potom ten ideový zápas stráca a to už potom neviem, aký je to zápas, ale tak...
Prosím vás pekne, ja chcem povedať nasledovné, len mi to nevyjde, lebo ja som chcel dneska vystupovať presne 13 minút. Teda nie je to nejaké že tmárstvo, že 13 minút, že nešťastné číslo, ale 13 minút preto, že za každú minútu tento štát zaplatí 2 500 eur v rámci dlhovej služby, úroky z toho, čo si napožičiaval, čiže minúta vyjde na 2,5-tisíc. 13 minút je a ľuďom sa to ľahšie pamätá a uchopuje cez, takí aj tí starší čo sú, a ja mám už taký fanklub, čiže pre nich to hovorím, že milión korún je 13 minút. Čiže keď 13 minút tu budem rozprávať, tak tento štát musí poslať len na úrokoch milión korún tým, od ktorých si napožičiaval. To sú obrovské peniaze. Za deň to je 3,5 mil. euro, 100 mil. korún denne. Dobre som rátal, teda ak dobre rátali, vychádzam z podkladov ministerstva financií. Keď my niekde na úrovni 1,3 mld. ročne posielame len na úrokoch, mýlim sa, pán minister? Potvrdzuje aj pán minister financií, čiže cirka, zoberte si to, ináč to je obludné číslo. 1,3 mld. eur, pozor, eur, viete, koľko je 1,2 mld. eur? 1 200 mld. korún. Predstavte si miliardu korún a teraz si predstavte, prípadne ma opravte, ale tak to vychádza. 1 200 mld. korún. No neni sú to hrozné peniaze? Viete a toto bola bohatá krajina dakedy. Nám dlžili krajiny ako Čína, tu boli časy, keď nám dlhovali, Číňania nám dlhovali. A my sme sa proste dopracovali správou štátu, úspešnou správou štátu, v úvodzovkách, za to obdobie, čo sme dostali, získali tú slobodu si riadiť štát sami, do situácie, kde ja som dlžný, pán Mičovský, pán Brocka, ale aj ty, Fecko, aj ty, Maťo Fecko, aj tí, ktorí prípadne pozeráte, teda nie priamo, ale sprostredkovane, 40 mld., lebo teraz to je tu 40 mld. eur. 40 mld. eur je dlhová, tak je to, pán minister? Prípadne ma opravte. (Reakcia ministra.) Prosím? Pozor, to sú úroky. Ale dlh je 40 mld. Áno. Ľudia, 40 mld. eur my dlžíme, čiže to je 1 200 mld. korún. To je obludné číslo, to je obludné číslo. Čiže za to obdobie, čiže budem to mať prerušené, to moje vystúpenie, ale za tých 13 minút, čo by som tu rečnil, to je milión korún v ťahu. Čiže treba potom aj šetriť s časom, alebo treba ísť tie peniaze zarábať, nuž naozaj, tam sme to dopracovali, vážení. Bohatá krajina, bohatá krajina, ktorá mala zdroje, ktorá nebola zadlžená, to dopracovala tam.
A teraz otázka stojí, a prirodzená: Kde sú tie peniaze? No kde sú? A teraz si zoberte, že štát po Novembri predal, čo videl, dokonca aj to, čo nevidel, čiže jemu na príjmovej stránke prišli ohromné peniaze z toho, čo predal. Už ako to predal, všetci vieme. Ale aké-také prišli. Teraz si zoberte, že vlastne to sa už vyminulo, nič, hotovo, nula bodov, neni čo, už iba chodníky. Viete, to je, ja žasnem, keď niekto povie, že majetok mesta Bratislava je neviem koľko miliónov alebo miliárd korún a keď si to človek rozmení na drobné, tak mesto Bratislava vlastní iba chodníky. To znamená, ergo nevlastní dokopy nič. Lebo to je skôr pasívum, lebo o tie chodníky sa treba starať, hej? Že to sú, to je to čaro tých čísel, hej, že vlastne si zoberte, že po tom všetkom proste nízke zadlženie, obrovský majetok, ktorý tu vytvorili aj komunisti, no však komunisti tiež nespali len, niečo sa predsa len vybudovalo, hej, za tých 40 rokov, všetko sa predalo, všetko sa sprivatizovalo, neviem čo a napriek tomu všetkému, čo znamená, že štát sa dostal do plusu, bum, 40 mld. eur. Nuž ťažko sa s tým žije.
A tu si, ľudia, vizualizujte to, že denne, každý deň 100 mil. korún táto republika musí poslať. Musí poslať. Chvalabohu, že aspoň to, čo pán minister povedal, že to už neni, teraz je to pri tej úrokovej sadzbe, ktorá je pozitívna, ale nikto nevie, ako sa veci zmenia. Hej, nikto nevie. Ale také milené bolo, že pán minister ocenil, že penzijný fond amerických učiteľov nám proste zagratuloval, že sme success story, že zoberte, že tí Američania, tí americkí učitelia majú penzijný fond investične naladený (hovorené so smiechom), tak si zoberte, zoberte si penzijný fond slovenských učiteľov, že či by on kupoval nejaké obligácie štátu. Hej, to sú tie veci, ktoré niekedy nútia zamyslieť človeka, no aspoň že to teda nie je úročené tak brutálne, ako vedia úročiť chlapci od SMER-u, ktorí sa pohybujú v nebankovkách. To by bol len prúser, bohvie, ako (reakcia ministra); niektoré témy sú večné, pán minister. Ja vám sľubujem, to vám viem sľúbiť, že pokiaľ tu budem, tak vám tých kolegov, a ja sa vám čudujem ináč, že im kryjete chrbát, lebo vás to vyjde draho, fakt. To vás ako vyjde v konečnom dôsledku draho. Čím skôr, čím skôr to urobíte, tým lepšie pre vás, ale nech sa páči.
No, čiže ešte zdá sa, že pozitívnou správou pri tom všetkom je, že ten trh finančný, taký, ako je, že sa peniaze pomaly požičiavajú za zápor, hej, čiže to je, len nikto nevie, jak sa to zmení. Čiže nakoniec suma môže dramaticky, môže sa dramaticky zmeniť. To som chcel s tým začať a aby si ľudia vedeli predstaviť, že kde krajina je a že v štátnom rozpočte to zahrnuté musí byť a je to tam zahrnuté, lebo to je našou povinnosťou, keď sme si napožičiavali, tak to treba vrátiť.
Pán minister spomínal, že ten, je to tak, ja nespochybňujem, koniec koncov ja ako poľnohospodár sa nebudem púšťať do odborných tém, ale z počutého môžem súhlasiť s tým, že je tak, ako ste ho mali predložiť, spĺňa tie požiadavky, ktoré boli na nás kladené, a je to aj tá komunikácia poslancov, tá, ktorá stála za to, vám v zásade kopu vecí uznala. Treba, treba to uznať a ja to nespochybňujem. Len, čiže asi sa vám o niečo ľahšie robí, keď máte silnú vládu, v ktorej ste si vybudovali rešpekt aj tým, že čo ste povedali, ste asi aj urobili a to aj vidno, že ste urobili, čiže sa vám ťažko, čiže sa možno o niečo lepšie robí. Bohvie, ako by sme my robili, keby naši mali sa o koho oprieť a keby sme my nehrali brutusa, aj keď nemusíme. Čiže to je tiež, ale dobre, dobre, pre krajinu dobre. Hej, pre krajinu dobre, ja upozorním, predsa len mi nedá; ja som tu neni na to, aby som vás chválil, hej; na riziká.
Vy ste spomenuli, že váš rozpočet má dve priority, zamestnanosť a vzdelávanie. No nedá mi nespomenúť, že dúfam, že nie tú, čo predstavuje pán minister Richter v svojich podporných programoch. Hej, že naozaj ja sa stotožňujem s prioritami rozpočtu, ste ich definovali, to som si opísal z vášho vyjadrenia. Stotožňujem sa s nimi, podpisujem sa pod ne. Len prosím vás aj v tom, že ako nie je zamestnanosť ako zamestnanosť, hej, lebo aj to, myslím, kolega Mihál spomínal, že je taký salón v Hrašnom, tiež možno by teoreticky potreboval nejakú podporu a tu neviem, ktorási z vašich kolegýň poslankýň hovorila, že my nemáme robiť rozdiel v tom, kto dostane podporu na zamestnávanie. Tak dúfam, že by teda už keď sme jednu hranicu prekročili, že sme dali exekútorom, že dúfam, že nebude mimoriadka kvôli tomu, že teda naplnia sa slová jednej vašej kolegyne, už si nespomínam ktorej, ktorá povedala, že nemali by sme robiť rozdiel, lebo vy by ste si to možno lajsli, že to skúsite aj tento typ masérskych služieb prípadne podporiť.
Čiže nie je zamestnanosť ako zamestnanosť a nie je podpora zamestnanosti ako zamestnanosti, tam naozaj verím, že. Lebo čo je lepšie, možno je lepšie tie peniaze nechať na úložke, ako ich dať na podporu niečoho, čo je zlé. I keď úložka bude asi ešte horšia, ako si požičať, ale možno sú lepšie tie peniaze niekde v kopke na trezore ako takto vyhodené. To je; a prišporené, to dávam na zváženie.
A vzdelávanie, pri tom vzdelávaní tiež asi treba byť opatrný. Ja som s ním kandidoval a podľa mňa to sedí, že, a v tomto boli komunisti o niečo poctivejší, že ľuďom dali montérky a tým vlastne ergo povedali, že čo je ich úlohou. U nás, žiaľ, tu, to sa hovorí tak, že nezobrali ťa do roboty, choď na vysokú školu. Hej, že naozaj dneska už študujú všetci, je to vidieť, že naozaj všetci študujú, a podľa mňa je poctivejšie mať kvalitné montérky ako nekvalitný diplom, hej? Čiže, a naozaj, aby sme, to niekedy vidím, že ideme týmto smerom, toho príkladom, neviem jak vy sa k tomu staviate, je aj maštaľná univerzita v Šamoríne, ktorá je, myslím, že na MPK, že sa pripomienkuje a nedá sa vylúčiť, že príde na vládu, to je maštaľná univerzita, pán minister. To Hoffman si spravil areál jazdecký, mal tam nejakú ubikáciu, že čo s tým.
Viete, niekde bohatí ľudia dotujú univerzity, u nás bohatí ľudia si robia univerzity na to, aby brali dotácie. To je tiež ináč, mimochodom, takým svedectvom o tom, kto sme, čo sme. Nebudem menovať, ale už myslím, že nie jeden príklad takýto by sme mohli uchopiť, a zdá sa, že to zachutilo, lebo častokrát prijímateľom aj tej pomoci aj Európskej únie a rôznych programov môže byť vzdelávacia inštitúcia. Nuž čo, tak si založím vzdelávaciu inštitúciu. Čo že pri maštali, nevadí, však mi to prejde. To, že Čaplovič to nepodpísal, Čaploviča odpálime, dáme iného a niekto to, tú maštaľnú univerzitu, podpíše. A vy ste schopní sem prísť a povedať, že v rámci vzdelávania a priorít rozpočtu ste podporili maštaľnú univerzitu v Šamoríne, a verím, že aj tu niektorí kolegovia zatlieskajú. Len to nie je ten typ, pod ktorý by som sa podpisoval, že toto treba podporovať, pán minister.
Ak dovolíte, tak by som potom pokračoval po prestávke.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Ale už je skoro 13 minút, čo ste chceli (povedané so smiechom), takže ja som vás nechala, že 13 minút.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Trinásť minút je, a teraz je 13 minút. Vážení občania, ubehlo 13 minút, to znamená, táto republika za tú chvíľu, čo som rečnil, musí poslať milión korún. To je dosť, predstavte si, za túto chvíľočku, čo som tu rečnil, musí poslať milión korún. Ale predsa len po prestávke by som dokončil. Nebude to druhých 13 minút, ale.
Ďakujem pekne.

Dobre. Tak po prestávke bude, vystúpi ešte znovu, dokončí svoje vystúpenie pán poslanec Hlina.
Prajem vám dobrú chuť, pokračujeme o 14.00 hodine.
Áno, nech sa páči, procedurálny návrh.

Ďakujem pekne. Hoci, dúfam, že ma počujú. Výbor dnes zasadá, náš pre pôdohospodárstvo a životné prostredie 13.05, takže, kolegovia, dostavte sa, buďte dochvíľni. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Tak dobrú chuť vám.

(Prerušenie rokovania o 13.03 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

Čakáme (reakcia z pléna), to už sú dve minúty. (Reakcie z pléna.) Písomne, písomne.
Poprosím pána podpredsedu vlády a ministra financií, aby prišiel do rokovacej miestnosti.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní šiesteho dňa 44. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v druhom čítaní o

vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2015 (tlač 1170).

Pán podpredseda vlády už zaujal miesto určené pre navrhovateľov aj pani spravodajkyňa.
Dnes dopoludnia neukončil svoje vystúpenie do rozpravy písomne prihlásený poslanec Alojz Hlina, ktorému by som odovzdala slovo, ale tu nie je prítomný. Mal by sa pripraviť pán poslanec Hudacký.
Ale na vystúpenie pána poslanca Hlinu mal faktickú poznámku pán poslanec Mikloško, nech sa páči. Aj keď neukončil svoje vystúpenie, ale nie je tu. Nech sa páči, pán poslanec.

Hlina zruší všetko to, čo povedal, tak potom moja poznámka ani nebude platná. Ale chcem povedať, že on kritizoval nás za to, že máme 54,5 % dlhu HDP, čo je, samozrejme, zlé a nemalo by to stúpať. Určite to zapríčinila najmä zo začiatku privatizácia v ´94., potom neskôr toxické úvery v rôznych bankách v súvislosti s privatizáciou, potom aj privatizácia veľkých strategických surovín a tak ďalej a tak ďalej, oddlženie bánk a takto to pokračuje. Len chcem povedať, že teda v ´91. a v ´92. skutočne aj federálny rozpočet, aj slovenský rozpočet bol vyrovnaný. Čiže bola by zaujímavá štúdia alebo diplomovka, doktorská práca, jak to vlastne a prečo došlo do tohto stavu, ktorý je teraz. A dneska sú všetky štáty sveta zadlžené, chcem povedať, že Belgicko má dlh 102 HDP a 380 mld. eur má Belgicko, slávne Belgicko s veľkými možnosťami Európskeho parlamentu a Európskej komisie. Taliansko má 108 % HDP, Japonsko 173. Priemer krajín OECD je 79,7 a Amerika má 73,2, čo je, samozrejme, tiež katastrofa, najmä preto, že konkrétny dlh stúpa z dvetisícpiateho 7,9 biliónov a v tomto roku už dosiahol 18 biliónov dolárov. Čiže proste to je hrozné a polovica verejného dlhu je v rukách zahraničných veriteľov. Čiže tento trend sveta je katastrofický všade, a teda jedine keby sa zmenil svetový hospodársky systém, ku ktorému nikto nemá chuť a nie zabezpečovala sa vysoká úroveň nielen dlhom a životom nad pomery, ale aj ináč, keby sa zrušili derivátne obchody bublinové cez krytie a tlačenie nekrytých peňazí, vtedy by sa dalo niečo robiť, ale momentálne ani Amerika, ani Európa nemá k tomuto chuť. Čiže tento termín katastrofálny bude stále pokračovať a, žiaľ,... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Hlina nie je prítomný. Ďalej písomne do rozpravy je prihlásený pán poslanec Hudacký, ktorý nie je prítomný v rokovacej sále. Pán poslanec Novotný, ktorý tiež nie je prítomný v sále,
Vystúpili všetci páni poslanci, ktorí boli prihlásení do rozpravy písomne. Teraz sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne.
Do rozpravy ústne sa hlásia, pani poslankyňa Vášáryová. Do rozpravy ústne sa hlásia páni poslanci: Kadúc Miroslav, pán poslanec Fecko, pani poslankyňa Vášáryová, pán poslanec Kaník. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ale predtým, pán poslanec, o slovo v súlade s rokovacím poriadkom požiadal pán minister vnútra.
Nech sa páči, pán minister.