44. schôdza

Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky som bol určený predsedom výboru pre financie a rozpočet za spravodajcu k uvedenému vládnemu návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.
Pán predseda, skončil som, prosím vás, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto prihlási do rozpravy ústne. Jedna pani poslankyňa. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Nech sa páči, v rozprave vystúpi pani poslankyňa Mezenská ako jediná prihlásená do rozpravy ústne.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, pán spravodajca, prítomní poslanci, opätovne sa dostávame k predkladaniu zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý vnímam ako ďalší zo zákonov, zo série prijatých legislatívnych úprav zákonov s tým súvisiacich, ktoré majú za cieľ zamedziť úžere a nárastu zadlženosti obyvateľov našej krajiny.
Opätovne však ale musím hneď v úvode v prvom čítaní vyjadriť svoje znepokojenie s tým, že očakávania, naplnenia očakávaného cieľa sa podľa môjho názoru nenaplnia, pretože na riešenie problému zadlženosti nestačí prijať iba niekoľko formálnych opatrení v prislúchajúcich zákonoch, a to už je jedno, či ide o zákon o spotrebiteľskom úvere alebo zákon, Občiansky zákonník, Občiansky súdny poriadok, alebo sme tu mali aj upravovaný na niekoľkokrát zákon o Exekučnom poriadku.
Naposledy, keď si pamätám, bol tu nakoniec predkladaný aj zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, kde som poukázala práve na to, že prezentovaná snaha zamedziť nárastu úžery aj snaha pomôcť spotrebiteľom, ktorí sa do dlhovej špirály dostali, je naozaj formálna z toho dôvodu, že vznik záväzkov z takejto rozhodcovsko-spotrebiteľskej zmluvy nebol viazaný na stav vyššej opatrnosti a bdelosti spotrebiteľa, teda na vznik sporu medzi veriteľom a medzi dlžníkom.
Toto svoje tvrdenie zakladám aj na tom, že neustále vidím takú neschopnosť alebo možno aj neochotu vlády vyrovnať sa s tým, v čom vidím veľké rezervy, a síce je to to, že postrádam akúkoľvek širšiu osvetu pre zvýšenie finančnej gramotnosti našich obyvateľov. Svedčí o tom aj to, v akom stave bol prijatý návrh rozpočtu na budúci rok. Len keď idem cez parameter zdrojov určených pre činnosť spotrebiteľských združení, ktoré sa majú podieľať nielen na zvyšovaní informovanosti spotrebiteľskej verejnosti, ale ktoré aj priamo vstupovali do procesov zastupovania – či už mimosúdne, alebo na súde spotrebiteľov –, tak naozaj ten nenavýšený rozpočet alebo 20-tisíc eur ročne na činnosť týchto spotrebiteľských združení, je veľmi podvyživená táto suma a je veľmi poddimenzovaná. To bol aj jeden z takých kľúčových dôvodov okrem iných, pre ktorý ja návrh rozpočtu nemôžem podporiť, pretože v tom vidím naozaj nevyváženosť. Veľké plytvanie na strane nedôvodných, možno aj duplicitných výdavkov verejnoprávnych inštitúcií a na druhej strane podvyživenosť niektorých inštitúcií – či už verejnoprávneho, alebo mimovládneho charakteru –, ktoré poskytujú reálnu a efektívnu pomoc ľuďom. Už ani nehovoriac o tom, že, a vidím, aký je problém vysporiadať sa s mnohými kauzami, ktoré vlastne v dnešných dňoch rezonujú, lietajú v nich desiatky až stámilióny eur, a na druhej strane vidím z poznania konkrétnych ľudí upozornenia a nespokojnosť na to, že sú teraz naháňaní rôznymi kontrolami alebo výzvami na úhradu pokút a sankcií, ktoré sú prevetrávané ešte z roku 2008, 2012. Takže takáto nerovnováha a takýto nerovnomerný, nerovnocenný postup mi v žiadnom prípade nedáva možnosť, aby som za takýto rozpočet, návrh rozpočtu mohla bez akýchkoľvek výčitiek svedomia zahlasovať.
Ja chcem poukázať, že ak vláda aj poslanci majú úprimnú snahu sa vysporiadať s vysokou zadlženosťou na Slovensku, ak majú úprimný záujem túto zadlženosť odstrániť, bude potrebné ísť hlbšie ako len do formálnych úprav predkladaných s tým súvisiacich zákonov. Som presvedčená o tom, a toto moje presvedčenie naozaj je výrazom dozrievania v tom poznaní, že mnohí ľudia siahajú po týchto pôžičkách už aj z bytostných dôvodov, z dôvodov zabezpečenia základných, primárnych funkcií, som presvedčená o tom, že aj to, akým spôsobom je nastavená minimálna mzda, ako sú nastavené príjmy nášho bežného obyvateľstva, sa výraznou mierou ako príčina, nie ako dôsledok, podpisuje pod to, že mnohí ľudia sú nútení po týchto pôžičkách a úveroch siahať.
Preto si dovolím dnes naniesť to, čo už vlastne mám na jazyku dlhú dobu. Je veľmi vážne, je veľmi potrebné zamyslieť sa nad tým, či pri deklarovaní úprimnej snahy odstrániť zadlžovanie našich rodín sa rovnako nezamyslíme nad zvýšením minimálnej mzdy, a to nie na 300, 400, ale ja si dovolím povedať, poznajúc reálie a životné potreby, náklady každej bežnej slovenskej domácnosti, tú reálnu mzdu, teda pardon, minimálnu mzdu pre každého jednotlivca, pre zamestnanca, ktorý je riadne zamestnaný, je potrebné nastaviť v dnešných európskych štandardoch a parametroch minimálne na sumu tisíc eur.
Všetko to dianie, ktoré dnes vlastne nejakým spôsobom spôsobuje napätie v parlamente aj na politickej, občianskej scéne, poukazuje na to, že zdroje pre takúto úvahu tuná sú. Táto úvaha nie je nereálna, pretože aj keď idem medzi ľudí a sa s nimi bežne rozprávam, samozrejme, že poukazujú na to, ako je to možné, že nám niekto káže žiť z 300, 400 eur, a tuná vlastne čelíme kauzám alebo podozreniam na korupciu, na niekoľko miliónmi predražené zákazky. Takéto procesy a takéto správanie, neefektívne a plytvavé korupčné správanie sa naozaj z pozície verejnosti nedá viac tolerovať a ja dúfam, že si to vláda plne uvedomuje.
Riešenie zadlženosti na Slovensku preto prostredníctvom či už zákona o spotrebiteľských úveroch, alebo aj zákona o rozhodcovskom spotrebiteľskom konaní považujem za riešenie v dôsledku. Nie je riešenie v príčine. Ja som presvedčená, že tak ako každý dobrý lekár, ak chce riešiť chorobu toho-ktorého pacienta, nestopuje po dôsledku jej prejavu, ale hľadá príčinu toho ochorenia, aby vedel správne nastaviť liečenie, aby vedel správne nastaviť lieky, tak aj my ako politici, ak naozaj chceme riešiť zadlženosť našich spoluobčanov, nemôžeme sa nejakým spôsobom uspokojiť iba s riešením v dôsledkoch, teda v prejavoch. Samotná ani inštitucionálna úprava cez posilnené kompetencie Národnej banky Slovenska, ani podľa mňa formálna úprava legislatívy na to nepostačuje.
Z tohto miesta by som chcela preto ešte raz zdôrazniť, v podmienkach, v akých sa nachádzame, keď vidíme, že dochádza k plytvaniu s verejnými prostriedkami, k ich tunelovaniu, keď naozaj čelíme rôznym podozreniam na predražené zákazky, kde lietajú stámilióny, v podmienkach, keď si dovolíme privatizovať strategické suroviny, zdroje, tak ako vodu, subjekty, je neprípustné, aby sme spochybňovali potrebu ustanovenia a zvýšenia minimálnej mzdy.
Ja som presvedčená o tom, že ak túto minimálnu mzdu zdvihneme, tak naši občania nebudú nútení práve preto, aby zabezpečili svoje základné životné potreby, siahať po drahých pôžičkách, po drahých úveroch. Rovnako chcem zdôrazniť, že prevenciu pred tým, aby sme čelili nárastu zadlženosti treba zabezpečovať aj riadnou informovanosťou a osvetou, preto ešte raz chcem zdôrazniť, že ak takéto subjekty, ktoré pomáhajú spotrebiteľom v zvýšení ich finančnej gramotnosti a ich informovanosti o tých-ktorých finančných produktoch máme, tak určite nestačí vyčlenený 20-tisícový balík pre činnosť takýchto združení. Naozaj je to poľutovaniahodná, veľmi nízka suma.
A rovnako chcem zdôrazniť, že ak by vláda mala záujem a snahu úprimne zakročiť, zamedziť úžere, tak nerozumiem, kde je problém v tom, aby sa nastavila prípustná hranica odplaty za poskytnutie takejto pôžičky. Ja vôbec nevidím problém v tom, aby sme prijali, a to už teraz neviem, v ktorom príslušnom zákone, nechám na vašu úvahu, je to pre mňa len legislatívno-technická otázka, v ktorom zákone by sme upravili, že pri povedzme, že všetko čo bude nad 20 % odplaty za poskytnutie úveru a pôžičky, budeme označovať ako úžerne nastavenú pôžičku, ako úžerne nastavený úver. Toto sú veľmi jednoduché opatrenia, veľmi jednoduché navrhované riešenia, o ktorých som presvedčená, že ak sa ich cestou vydáme, tak dosiahneme očakávaný a požadovaný efekt. Od týchto, prepáčte, formálnych návrhov a úprav ja zásadnú zmenu ani kvalitatívny posun neočakávam.
Takže pokým touto cestou nepôjdeme, teda kým nebudeme hovoriť o zlepšení životnej úrovne nášho obyvateľstva, a zdroje na to sú, o tom som presvedčená, chýba len vôľa, pokiaľ nezvýšime príjem slovenských domácností, ak nezvýšime finančnú gramotnosť našich občanov, ak ich prostredníctvom špecificky k tomuto účelu zameraných organizácií nebudeme v tomto smere, nebudeme zvyšovať informovanosť finančných spotrebiteľov a rovnako, ak neprijmeme také jednoduché opatrenie, ktoré v niektorých vyspelých európskych krajinách je účinné, že nastavíme prípustnosť a najvyššiu možnú výšku odplaty na 20, prípadne 25 %, všetko od toho už by bolo potom úžernou zmluvou, úžernou pôžičkou, tak dovtedy budem tvrdiť a budem aj vyjadrovať svoju nespokojnosť, kritický postoj k prijímaným opatreniam.
Už po tom takmer 2,5-ročnom období, keď sme tu, ako vravím, ako som v úvode povedala, sme prijali sériu rôznych opatrení a ten žiaduci efekt sa nedostavil, si myslím, že je najvyšší čas sa nad tým, čo navrhujem, a verím, že aj vy ste vnútorne s tým stotožnení, je potrebné sa nad tým zamyslieť a uviesť to do praxe. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani poslankyňa.
S faktickou poznámkou pán poslanec Martvoň. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Pani poslankyňa, dovoľte, aby som zareagoval na vaše vystúpenie. V prvom rade chcem vás upozorniť, že na začiatku vystúpenia podľa rokovacieho poriadku ste mali uviesť, že ste v konflikte záujmov, nakoľko ste sa prihovárali za zastupovanie občianskymi spotrebiteľskými združeniami, v ktorých pôsobíte alebo ste pôsobila. Čiže podľa môjho názoru ste to mali spomenúť.
Druhá časť vášho vystúpenia je ale trošku taká zvláštna, lebo hovoríte o tom, že ako sa má zaviesť maximálna výška odplaty, hoci ste si nevšimli, že už viac ako pol roka, pomaly trištvrte roka platí, alebo pol roka, môžeme tak presne povedať, platí vládna alebo platia vládne novely zákonov, ktoré sa týkajú práve tejto maximálnej výšky odplaty, na ktorých v podstate tento parlament rokoval niekedy prvý polrok 2014, kde je to aj zakotvené. To, ako ste vy povedali, že však určme maximálne 20 – 25 %, no to sú čísla, ktoré trošku strieľate kvôli tomu, že my sme to, viedli sa tu v parlamente dlho alebo dlhé hodiny diskusií, ako má byť to nastavované a určil sa určitý kľúč, ktorý, samozrejme, odráža aj, a presne upresňuje aj nariadenie vlády, ktoré už medzitým bolo taktiež dávno prijaté. Čiže vy ste otvorili tému, ktorá je už podľa môjho názoru dávno vyriešená, len nejako vám to uniklo.

Ďakujem. S reakciou pani poslankyňa Mezenská, nech sa páči.

No, opakovane, pán Martvoň, zdôrazňujete, že som v spotrebiteľskom združení. No áno, samozrejme, že sa venujem oblasti spotrebiteľského práva, ale ja vám opakovane zodpovedám, že odkedy som a vykonávam poslanecký mandát, moja organizácia nečerpá verejné zdroje. Takže o konflikte záujmov je bezvecné v tomto prípade naozaj hovoriť. Bola by som rada, ak by ste si už tento váš argument odpustili, lebo už je to naozaj trápne, keď stále ho opakovane prednášate. No a čo sa týka už tých prijatých opatrení, je vidieť, že v praxi nie sú účinné. Lebo ak by boli účinné, tak určite by sme sa nestretávali v kanceláriách alebo v spotrebiteľských poradniach namiesto nespokojnosti s vybavením reklamácií práve s naliehavými žiadosťami a prosbami dotknutých občanov o pomoc. Ide o občanov, ktorí čelia úžere. Tak ja neviem, ako tieto zákony sú účinné, keď nezaznamenávam pokles ľudí, ktorí by boli inštitucionálne alebo legislatívne chránení. Zrejme nie náhodou aj dnes máme predložený v parlamente tento zákon. Ak by to, pán Martvoň, dobre fungovalo, tak nie je dôvod, aby sme znova upravovali už niekoľkokrát upravovaný zákon. Zadlženosť Slovenska, nie sme s ňou, občanov nie je vyriešená, a preto treba hľadať účinné opatrenia. Ten návod som poskytla.

Ďakujem pekne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či pán predkladateľ chce zaujať stanovisko.
Nech sa páči, pán minister.

Myslím iba pár slov. Pani poslankyňa Mezenská, ja v jednej veci s vami súhlasím, že pokiaľ neuvidíme všetci reálne výsledky, reálne zmeny, tak sú to len naše priania. Jednu vec ale, ktorú nemôžte spochybniť, že sa naozaj dva roky intenzívne na rôznych úrovniach venujeme ochrane spotrebiteľov na finančnom trhu. Ja vám naozaj zodpovedne prehlasujem, že na rezorte financií je to jedna z kľúčových agend, okrem tej agendy, ktorá je proste jasnou povinnosťou rezortu financií spravovať verejné financie, je toto úplná ďalšia domáca priorita. My máme, samozrejme, aj svoje ďalšie európske agendy, ale aj tu je veľký prienik, pretože veľké zmeny sa dejú aj na európskom poli.
Pravdou je, že taký ten neformálny spôsob požičiavania, respektíve nebankovky, pôsobenie nebankoviek v našom prostredí nadobudlo rozmery chobotnice za posledných desať-pätnásť rokov a že vôbec nie je jednoduché sa s týmto fenoménom vysporiadať. A už vôbec nie je jednoduché sa s tým vysporiadať bez toho, aby sme nemali na druhej strane dopady v oblasti obmedzenia ľudí k alternatívnemu druhu financovania, pretože tu máme veľmi historicky dané financovanie zo strany bánk, ktoré je relatívne prísne a je veľmi konzervatívne. Máme tu veľkú sporivosť časti obyvateľstva. Ináč aj posledné dnešné aktuálne údaje hovoria, že zase nám rastie sporivosť slovenského obyvateľstva, čo je jednou z reakcií na zvýšenie reálnych miezd, a to je zároveň aj z informácií o tom, že nám rastú reálne mzdy, rastie nám domáca spotreba a ešte rastie aj sporivosť. To znamená, v tomto sme naozaj Slováci obdivuhodní, že ešte z toho mála sme stále schopní si ešte niečo aj odložiť. Ale pravdou je, že je tu naozaj veľká skupina ľudí a treba ju rátať zrejme v státisícoch aj s ich rodinami, ktoré sú často uvrhnutí do takého nekonečného sledu. To je proste tunel, do ktorého vlezú z pohľadu toho, že si požičiavajú a potom reštrukturalizujú, to je také eufemistické slovo, svoje úvery ďalšími a ďalšími pôžičkami, ktoré ich ešte ďalej a ďalej proste sťahujú pod vodu.
V jednej veci ale s vami nemôžem zásadne súhlasiť. A ja nespochybňujem vaše skúsenosti aj z hľadiska tretieho sektoru a spotrebiteľských združení, ani dobrú vôľu, ani tú nespochybňujem, ale skúste uveriť alebo aspoň, nie, vieru by som od vás nechcel, ale uznať, uznať to, že sa snažíme z pohľadu zmien urobiť zásadné systémové zmeny. To je tiež také slovo okrúhle, ale naozaj po rokoch takej roztrúsenej zodpovednosti, kde vlastne, áno, ešte dva roky dozadu nebolo kam sa odvolať, hej? To znamená, ľudia vypisovali vám, ľudia vypisovali na ministerstvo financií, do Národnej banky, do Slovenskej obchodnej inšpekcie a kade-tade. Zúfalo proste vypisovali.
Urobilo sa viacero zmien. Teraz je to jedno miesto, je to centrálna banka. Nie ľahkou procedúrou a musím byť povďačný aj guvernérovi centrálnej banky, aj ľuďom centrálnej banky, že na seba berú obrovskú zodpovednosť, lebo budú pod delostreleckou paľbou aj vás opozičných poslancov, médií, pretože oni musia behom veľmi krátkej doby doručiť výsledky. Oni idú licencovať nebankové subjekty. Proste idú strihať trávnik v džungli s jasnými aj negatívnymi proste dopadmi a problémami. Veď my odhadujeme, že počet nebankových subjektov klesne o dve tretiny, na jednu tretinu. Toto je proste odhad z pohľadu toho, že aké nároky sa budú klásť na licencovanie, lebo to znamená, že tie firmy budú musieť spĺňať, tak ako som hovoril, jasné finančné parametre, personálne, kvalifikačné. Proste z istého pohľadu je to taká obmedzená banková licencia. Budú sa musieť správať ako malé banky so všetkým, čo k tomu patrí. Môžte byť skeptická, lebo život vás možno naučí, že treba byť k istým veciam skeptický. Ale musíme si počkať na výsledok. A ja toto nevnímam ako formálne opatrenia, pretože Národná banka bude naozaj vedieť preskúmať konanie veriteľa a práve v dôsledku zavedenia registra a plnenia povinnosti veriteľa preskúmať schopnosť spotrebiteľa splatiť tento úver. A takto sa teda aj zvyšuje zodpovednosť veriteľa samotného, toho, kto poskytuje tú pôžičku alebo vábi občana na to, aby si požičal práve uňho, zodpovednosť za to splatenie.
Takže finančná, a zároveň musím povedať, že finančná osveta nie je agenda rezortu financií, ale sme pripravení a podieľame sa na príprave národného štandardu finančnej gramotnosti, ktorý sa začal ešte v roku 2009 na rezorte školstva. Pokračuje ďalej, pokračoval. Je to vlastne cez tri vlády. No ale je to proste beh na dlhú trať. Je to proste o vzdelávaní, o edukácii a je to o tej trvalej asymetrii informácií, o tej presilovke medzi tými, ktorí sú tí bohatí, ktorí sa živia požičiavaním peňazí, a na druhej tí, ktorí tie peniaze, na druhej strane tí, ktorí ich potrebujú. A súhlasím aj s tým, že to bude večný boj.
A áno, keby tu bolo nebo na zemi, a to nie je, to vám proste nejako priznávam, že nie je, tak ľudia by si nemuseli požičiavať. Len problém je aj ten, že proste žijeme v období, keď vzory správania sú ďaleko zrejme vzdialené, vzory správania sa mladých ľudí a mladej generácie sú už, teraz hovorím už jak starý kmeť, sú vzdialené od ideálov a sú viac a viac sa koncentrujú v podstate na materiálne statky. A z tohto pohľadu, a keď sa pozriete na štatistiky, tak naša krajina naozaj z hľadiska mentality je sporivá a relatívne málo si požičiava. Áno, ten nárast zadlženosti, súkromnej zadlženosti tu je a je ináč rekordný. V posledných rokoch sú to rekordné prírasty. A prečo? Lebo je prirodzený priestor, to znamená ten biznis, to industry, ten priemysel sa tam, tam sú, proste zapnite si televízor, pozrite si, aký podiel na reklame, reklamnom priestore majú práve tieto typy spoločností. A sú to proste tie hlasy sirén o tom, požičajte si, požičajte si, veď my vám pomôžeme. No do hrobu vám ako často akože pomôžeme. To je proste, to je a to počujete aj dokonca z verejnoprávneho priestoru aj odvšadiaľ, kde to môžete počuť.
Čiže je to ťažký súboj a myslím si, že z tohto pohľadu sme na jednej lodi a tak isto môžte mať na to iný názor a súhlasím aj s tým, že my máme momentálne exekutívnu zodpovednosť a z tohto pohľadu máme aj hlavu na kláte a ešte ju rok a pol aj budeme mať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pýtam sa spravodajcu, nechce zaujať stanovisko. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Nasleduje prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 1289. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1291.
Opäť poprosím pána ministra financií Petra Kažimíra, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.