44. schôdza

Ďakujem. Takže to by malo byť finále pre mňa dnes. Aj sa celkom teším.
Takže súhrnná výročná správa je dokument, ktorý obsahuje legislatívou predpísané informácie o rozpočtovom hospodárení verejnej správy Slovenska za uplynulý rok. Je to vlastne taký druhý diel štátneho záverečného účtu. Tento diel ale je v podobe už výkazov v novej metodike ESA 2010, o ktorej sme tak často hovorili pri schvaľovaní štátneho rozpočtu alebo pri rozprave ku štátnemu rozpočtu. Obsahuje bilanciu rozpočtu verejnej správy, informáciu o čistom bohatstve, súhrnnú účtovnú závierku a ďalšie a ďalšie údaje ustanovené zákonom o rozpočtovej zodpovednosti.
Z pohľadu údajovej základne bolo najvýznamnejšou zmenou zavedenie metodiky ESA 2010, podľa ktorej sa vykazujú výsledky hospodárenia verejnej správy všetkých členských krajín Európskej únie prvýkrát za rok 2013. Pri tejto zmene bolo dôležité správne zachytiť prechod od metodiky ESA 95 na ESA 2010, a preto súčasťou správy sú aj podrobné informácie o vplyve tejto zmeny na saldo a dlh verejnej správy ku koncu roku 2013.
V roku 2013 dosiahla verejná správa Slovenskej republiky tieto výsledky hospodárenia: V rámci tzv. jesennej notifikácie Eurostat potvrdil a 21. októbra t. r. aj zverejnil údaje o schodku a dlhu verejnej správy v novej metodika ESA 2010. Podľa týchto údajov hospodárila verejná správa Slovenskej republiky v roku 2013 so schodkom 2,6 % hrubého domáceho produktu a dlh verejnej správy ku koncu roku 2013 dosiahol úroveň 54,6 % hrubého domáceho produktu. Tieto čísla sú už chronicky známe a dobré. Znížením schodku verejnej správy pod 3 % hrubého domáceho produktu v roku 2013 Slovenská republika splnila hlavnú podmienku ukončenia procedúry nadmerného deficitu v rámci európskych fiškálnych pravidiel. Rozhodnutie rady EKFIN zo dňa 20. júna t. r. ukončilo procedúru nadmerného deficitu pre Slovensko.
Po prepočítaní výsledkov hospodárenia verejnej správy v novej metodike aj za rok 2012 môžem konštatovať, že deficit verejnej správy je medziročne nižšie o 1,6 % hrubého domáceho produktu a dlh je medziročne vyšší o 2,5 % hrubého domáceho produktu. Nižší deficit verejnej správy bol dosiahnutý konsolidačnými opatreniami vo výške 2 % hrubého domáceho produktu, ktoré sa realizovali na strane výdavkov, ako aj na strane príjmov. Nárast dlhu o 2,5 % bol spôsobený hlavne hotovostným schodkom štátneho rozpočtu za rok 2013 vo výške 2,02 mld. eur, ktorý však bol významne, naozaj významne, o vyše miliardu nižší, ako bol pôvodne rozpočtovaný. Ďalšie zvýšenie dlhu bolo spôsobené preradením niektorých subjektov do sektora verejnej správy a záväzkami Slovenska vyplývajúcimi z účasti na finančných mechanizmoch ESM a ESF, to je trvalý a dočasný euroval.
Pri porovnaní výsledku v rámci 28 členských štátov Európskej únie 13 krajín vykazuje vyšší schodok a 18 krajín vyšší dlh ako Slovenská republika. Priemerný schodok verejnej správy Európskej únie, teda EÚ 28, v novej metodike ESA 29 bol 3,2 % hrubého domáceho produktu, čiže 3,2 kontra 2,6 za Slovensko, a priemerný dlh verejnej správy Európskej únie, teda EÚ 28, bol 85,4 % hrubého domáceho produktu. Čiže 85,4 priemer verzus 54,6, to je slovenský výsledok.
Údaje požadované zákonom o rozpočtovej zodpovednosti. V súlade s týmto ústavným zákonom súhrnná výročná správa má a obsahuje aj informácie o čistom bohatstve v jednorazových efektoch v štrukturálnom salde, čistom dlhu a zmenách vlastného imania podnikov štátnej správy. Zatiaľ sa to týka týchto podnikov: Ide o SPP, a. s., Železnice Slovenskej republiky, ide o Národnú diaľničnú spoločnosť, o Slovenské elektrárne, SEPS, Západoslovenskú energetiku, Stredoslovenskú energetiku, Východoslovenskú energetiku, štátny podnik Lesy Slovenskej republiky a týmto zoznam aj končí. Tento zoznam sa bude postupne rozširovať.
V porovnaní s rokom 2012 došlo k zníženiu negatívneho podielu čistého bohatstva na HDP o 1,1 %. Zmena bola výsledkom zavedenia opäť novej metodiky ESA 2010 s vplyvom na výšku samotného hrubého domáceho produktu, ale aj zmenou položiek čistého bohatstva s pozitívnym alebo negatívnym vplyvom na výšku čistého bohatstva. V roku 2013 neboli zaznamenané žiadne jednorazové efekty. Štrukturálny deficit dosiahol výšku 1,3 % hrubého domáceho produktu.
Ešte raz opakujem, v roku 2013 neboli zaznamenané žiadne jednorazové efekty, to je k tomu nekonečnému verklíku o jednorazových efektoch, ktoré my používame, neboli zaznamenané žiadne jednorazové efekty a štrukturálny deficit dosiahol výšku 1,3 % hrubého domáceho produktu, čo bol najnižší štrukturálny deficit v doterajšej histórii Slovenska.
Fiškálna politika bola v minulom roku výrazne reštriktívna, štrukturálny deficit klesol o 2,2 % hrubého domáceho produktu. Čistý dlh, ktorý ukazuje schopnosť štátu splatiť svoj hrubý dlh na základe speňaženia svojich najlikvidnejších finančných aktív, predstavoval ku koncu roka 48,2 % hrubého domáceho produktu. Čistý dlh, skutočný dlh 48,2 kontra 54,6, to je ten verejný maastrichtský dlh.
Súhrnná účtovná závierka predstavuje konsolidovanú účtovnú závierku súhrnného celku po eliminácii vzájomných vzťahov v rámci jednotiek súhrnného celku. Ide o údaje za takmer 8-tisíc subjektov štátnej správy a samosprávy. Z týchto údajov vyplýva, že celkový majetok verejnej správy ku koncu minulého roku dosiahol spolu 58,6 mld. eur, čo je oproti roku 2012 viac o 1,5 mld. eur, čiže sme zbohatli. Najvýznamnejšou položkou z majetku bol dlhodobý hmotný majetok, ten predstavuje hodnotu 38,6 mld. eur. Z neho hlavne stavby a pozemky, na prírastku majetku sa podieľal najmä dlhodobý finančný majetok v podobe pôžičiek Štátneho fondu rozvoja bývania, dlhodobý hmotný majetok, pohľadávky, finančné účty a tak ďalej, úbytok zaznamenali najmä zásoby a časové rozlíšenie aktív.
Na strane pasív, ktoré boli v rovnakej výške 58,6 mld. eur, to tak už býva, že sa aktíva rovnajú pasívam, boli najvýznamnejšou položkou záväzky vo výške 37,5 mld. eur, tvorené hlavne záväzkami z obsluhy štátneho dlhu, to jest štátnymi dlhopismi, a medziročný nárast bol spôsobený najmä záväzkami z vydaných štátnych dlhopisov a časovým rozlíšením transferov, pokles zaznamenali položky pasív ako bankové úvery a vlastné imanie. To je všetko a som rád, že nie som účtovník. Som rád, že to len čítam.
Ďakujem pekne, to je všetko. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu Súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky za rok 2013, tlač 1311.
Návrh Súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky za rok 2013, tlač 1311 pridelil na prerokovanie predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1316 zo dňa 20. novembra 2014 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj do 2. decembra 2014. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.
Výsledok rokovania výborov: V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1316 zo dňa 20. novembra 2014 určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali návrh súhrnnej výročnej správy, tlač 1311: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesenie č. 379 zo dňa 24. novembra 2014 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesenie č. 204 zo dňa 24. novembra 2014. Predloženú správu uvedené výbory zobrali na vedomie. Zároveň odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh súhrnnej výročnej správy vziať na vedomie.
Gestorský výbor podľa § 79 ods. 4 a 5 schválil spoločnú správu uznesením č. 383 zo dňa 25. novembra 2014. Určil ma za spravodajkyňu výboru. Výbor ma poveril predniesť spoločnú správu výboru na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a po druhé, navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní. Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto správy.
Pani predsedajúca, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte predložiť návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Viery Tomanovej, Viery Šedivcovej, Evy Hufkovej a Jany Vaľovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Cieľom tohto návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je reagovať na problémy, ktoré sa vyskytli pri jeho aplikácii v praxi, pretože tieto peňažné kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia neboli smerované do všetkých zariadení sociálnych služieb.
Návrh zákona precizuje ustanovenia zákona pri poskytovaní peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov a peňažného príspevku na opatrovanie do zariadení krízovej intervencie. Zariadeniam krízovej intervencie sú útulok, domov na pol ceste, zariadenie núdzového bývania a zariadenie podporovaného bývania.
Verím, že tento náš návrh zákona podporíte, pretože naozaj prax si vyžiadala takýto zákon a túto úpravu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Viery Tomanovej, Viery Šedivcovej, Evy Hufkovej a Jany Vaľovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1248a.
Národná rada uznesením č. 1388 z 21. októbra 2014 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre sociálne veci. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporučili schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 519 z 18. novembra 2014, Výbor Národnej rady pre sociálne veci uznesením č. 144 z 19. novembra 2014.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňujúci návrh, ktorý je obsiahnutý v tejto spoločnej správe v bode IV. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade návrh zákona v znení schváleného pozmeňujúceho návrhu schváliť.
Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril vystúpiť na schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu zákona v druhom a treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre sociálne veci číslo 151 z 25. novembra 2014.
Ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte predložiť návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Viery Tomanovej, Viery Šedivcovej, Evy Hufkovej a Jany Vaľovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.
Navrhovanou právnou úpravou sa zabezpečuje možnosť poskytovateľa sociálnych služieb v domove sociálnych služieb s celoročnou pobytovou službou, ktorý túto sociálnu službu poskytoval k 31. 12. 2013, prispôsobiť prevádzkovanie objektu tohto zariadenia reálnemu dopytu po sociálnej službe v domove sociálnych služieb s celoročným pobytom. Ide o potrebu zabezpečenia využiteľnosti existujúcich miest v objekte zariadenia i možnosti prevádzkovania domova sociálnych služieb s celoročnou pobytovou formou už po uskutočnenej transformácii určitého počtu miest na sociálnu službu v špecializovanom zariadení alebo v zariadení pre seniorov. Vo svojich dôsledkoch ide v rámci upraveného prechodného ustanovenia o zabezpečenie právnej ochrany už vykonávanej zárobkovej činnosti, ktorá začala a bola realizovaná v inom právnom prostredí podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2013. Navrhovaná úprava má za následok možnosť vykonania registrácie domova sociálnych služieb s celoročnou pobytovou formou, a to bez obmedzenia regulácie počtu miest v takomto domove sociálnych služieb a za splnenia podmienok ustanovených v § 110e. Opäť túto požiadavku priniesla prax, takže verím, že tento návrh podporíte.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Viery Tomanovej, Viery Šedivcovej, Evy Hufkovej a Jany Vaľovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 1249a.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1389 z 21. októbra 2014 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre sociálne veci. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 520 z 18. novembra 2014, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 145 z 19. novembra 2014.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci prijal dva pozmeňujúce a dva doplňujúce návrhy obsiahnuté v časti IV tejto spoločnej správy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 a 2 v IV. časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor má určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma vystúpiť na schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu zákona v druhom a treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a predložiť Národnej rade návrhy podľa príslušných ustanovení v rokovacom poriadku Národnej rady.
Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre sociálne veci č. 152 z 25. novembra 2014.
Ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Na vystúpenie pani podpredsedníčky s faktickými poznámkami pani poslankyňa Tomanová a pani predkladateľka Šedivcová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pani poslankyňa Tomanová.

Veľmi pekne ďakujem, pani predsedajúca. Ja osobne by som podporila tento návrh, ale treba si uvedomiť, nie je to o rozhodnutí ministerstva práce, pretože treba komunikovať so Združením miest a obcí Slovenska, pretože sa jedná o originálnu pôsobnosť miest a obcí, teda územnej samosprávy, ale taktiež aj regionálnej samosprávy. Čiže jednoznačne to má dopad na rozpočty obcí, ale treba si uvedomiť, že to bol pôvodný platný právny stav a keď by sme dnes po schválení rozpočtu prijali takéto riešenie, predpokladám, že nie je prijateľné pre obce a vyššie územné celky. To je aj tá otázka, prípad, ktorý ste naniesli, že kde bratislavská VÚC-ka neplatí, pretože nemá dostatok finančných zdrojov na to, aby pokryla. Bola by som veľmi rada, keby sme prestali členiť, a je to predovšetkým v prospech prijímateľov sociálnej služby, pretože tí potrebujú okamžite službu, keď sa o nich nemá kto iný postarať. Ale bola by som rada, keby sme do budúcnosti v prospech týchto ľudí skutočne prijali také opatrenia, ako je jedno z týchto. Budeme snáď rokovať, ak by ste súhlasili, v tejto chvíli by som ja neodporúčala prijať tento pozmeňujúci návrh, ale vyrokovať to na úrovni vyšších územných celkov, na úrovni združenia miest a obcí a ministerstva a potom pripraviť vrátane ďalších dvoch možno častí pozmeňujúceho návrhu, ktoré by pomohli predovšetkým prijímateľom sociálnej služby.
Ja vám ďakujem za ten predložený návrh.

Ďakujem. Ja zareagujem na pani podpredsedníčku a chápem ju, že má snahu predložiť takýto pozmeňujúci návrh. Myslím si, že tiež je to požiadavka z praxe, ja som bola účastná konferencie minulý týždeň, kde takáto požiadavka zaznela, ale na druhej strane musím povedať aj to, že určite by tu bol zvýšený nárok na rozpočet miest a obcí, samosprávnych krajov, ale aj určite na rozpočet štátu, ktorý sa práve teraz schvaľuje, a nemyslím si, že by sme ho mohli hneď v tejto chvíli takto predložený prijať, pretože sme ho nekonzultovali so združením miest a obcí, nebol odkonzultovaný so samosprávnymi krajmi ani s rezortom, s naším ministerstvom, ale viem, že sa môžeme o tom baviť v budúcom roku, keď sa určite bude otvárať zákon, pretože niektoré veci tam treba riešiť.
A situácia v niektorých krajoch naozaj je kritická, Bratislavský kraj, Prešovský kraj, ale sú kraje, kde nie je až taká kritická situácia, a pokiaľ sa jedná o veľmi urgentné prípady, tak vždycky to samospráva vie riešiť, ak nie samospráva, tak neverejní poskytovatelia vždycky nájdu miesto pre takýchto klientov. A nemyslím si, že by toto ustanovenie zákona presne riešilo túto krízovú situáciu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za reakcie. Áno, aj som to v úvode povedala, že možno naozaj narýchlo a možno aj zbrklo, skúsim aspoň minimálne komunikovať s ministerstvom, aj keď predpokladám, že ich reakcia bude podobná ako vaša. Ale teda prijímam tú ponuku, ktorú ste dali, že pokiaľ sa budú robiť ďalšie zmeny a bude snaha aj o presadenie takéhoto návrhu, tak, samozrejme, bude k dispozícii alebo teda viete, o čo sa jedná, tak verím, že ho zaradíte do ďalšej novely.
Na druhej strane, áno, je to kompetencia obcí a samospráv, ale hovorila som aj o tom, že minister sa sám pochválil, aj kvitujem, že naozaj na oblasť sociálnych služieb je vyčlenená navyše alebo oproti tomuto roku je zvýšené finančné krytie o veľa miliónov. A práve preto si myslím, že to môže súvisieť práve s dofinancovaním a aj práve tá zavedená lehota by spôsobila možno lepší stav istoty. Naozaj ide o to, aby aj tí klienti, aj tí poskytovatelia tunak cítili aj právnu istotu. A bohužiaľ, odobratím tejto lehoty sa tá istota aj klientov, aj poskytovateľov stratila.
Je pravda tiež, že naozaj sa zbytočne u nás často rozpráva, v našej spoločnosti myslím, o verejných, neverejných poskytovateľoch a budem veľmi rada, ak sa prestanú poskytovatelia takýmto spôsobom deliť, lebo nie je naozaj dôležité kto, ale ako tú službu poskytuje. Že o to by nám malo ísť, aby sa každý dostal k tejto službe, aby bola dostatočne, v dostatočnej kvalite vykonávaná.
Ďakujem pekne ešte raz za poznámky.