44. schôdza

Ďakujem, pán poslanec, za postavenú otázku. Začnem možno trochu netradične a idem urobiť niekoľko porovnaní, pokiaľ ide o vyhlásenia.
Dámy a páni, ja, samozrejme, aj po dlhých rokoch strávených v Národnej rade vnímam právo opozície kritizovať a vyjadrovať sa kriticky aj k štátnemu rozpočtu. Ale skúsme sa pozrieť do minulosti na to, ako sa opozícia vyjadrovala k rozpočtu na predchádzajúci rok.
Citujem: "Tento rozpočet," teda na rok 2014, "je jasným dôkazom toho, že vláda nevie šetriť. Vie len zvyšovať dane a odvody." Bývalý minister financií Ivan Mikloš.
Ďalší citát: "Návrh budúcoročného štátneho rozpočtu je nereálny. Zaslúžite si Nobelovu cenu za najderavejší rozpočet. Nemá žiadne ambície na výdavkovej strane a na príjmovej je založený iba na zbožných prianiach." Juraj Miškov.
Ďalší: "Poslanci SMER-u schválili štátny rozpočet, ktorý v sebe má zakódovanú neudržateľnosť deficitu pod 3 percentá." Béla Bugár.
Ďalší citát: "Jednoducho budú míňať viac štátne úrady a ministerstvá budú míňať viac, šetriť nebudú". Miloš Moravčík, expert z KDH.
Ďalší: "Socialistický rozpočet, ktorý je postavený na vode. Tieto čísla v rozpočte sú nereálne. Takto tento rozpočet fungovať nebude." Richard Sulík.
Aká bola realita, dámy a páni? Došlo k jednému z najvýraznejších znížení schodku od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. Verejná správa hospodárila so schodkom 2,6 % HDP. Racionalizáciou a realizáciou rozpočtových opatrení boli výdavky znížené o 2 mld. eur. A konsolidačné úsilie bolo jedno z najväčších od nášho vstupu do Európskej únie, a to vo výške 2,2 % HDP. Výsledok bol najnižší štrukturálny deficit v histórii Slovenska. A tieto úspechy znamenali, že rozhodnutie Rady Ekofinu zo dňa 20. júna 2014 ukončilo procedúru nadmerného deficitu v Slovenskej republike, čo len potvrdzuje, že to bol mimoriadne kvalitný rozpočet.
Čiže vždy musíme vnímať opozičnú rétoriku ako povinnú jazdu a takto sme ju vnímali aj teraz, pretože predkladáme zdravý a dobrý štátny rozpočet a tento zdravý a dobrý štátny rozpočet ste dnes hlasovaním aj odobrili.
Dámy a páni, chcem sa, samozrejme, dotknúť aj obsahu samotnej otázky, ale predovšetkým chcem pripomenúť, že sme dostali k tomuto rozpočtu pozitívne hodnotenia od tých najkompetentnejších inštitúcií. Najmä by som spomenul hodnotenie Európskej komisie, ku ktorému sa ešte vrátim. Z domácich subjektov to bola Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá ocenila, že vláda v roku 2015 prezentuje zámer zlepšovať dlhodobú udržateľnosť verejných financií.
Dovoľte mi však upriamiť vašu pozornosť ešte na jeden kľúčový moment, ktorý súvisí s dnešnou témou. Relevantnosť ekonomického vplyvu štátneho rozpočtu a rozpočtu verejnej správy na hospodárstvo Slovenska dokumentuje aj to, že predstavujú jednak ťažisko finančnej politiky na uvedené obdobie a zároveň tvoria jednu z najdôležitejších oblastí makroekonomického rámca hospodárskej politiky vlády s nemalým vplyvom na podnikateľské prostredie, ako aj samotné podnikanie firiem. Úzke prepojenia, význam štátneho rozpočtu, ako aj rozpočtového výhľadu pri realizácii zámerov hospodárskej politiky vlády v duchu priorít jej programového vyhlásenia nespomínam náhodou. Okrem mnohých pozitív vlády dosiahnutých v ekonomickej oblasti, o ktorej som už hovoril, treba tiež otvorene diskutovať aj o ťažkostiach, ktoré trápia našich podnikateľov a ovplyvňujú súčasný vývoj hospodárstva Slovenska, či už je to napríklad nízka produkčná výkonnosť a konkurencieschopnosť domácich subjektov podnikateľského sektora, najmä malých a stredných podnikov, poddimenzovaná tvorba inovácií v priemyselných firmách spojená s nedostatočne rozvinutou technickou a technologickou základňou, absencia požadovaného počtu kvalifikovaných a technicky zameraných pracovníkov, a mohol by som pokračovať.
Pokiaľ by som mal v stručnosti charakterizovať štátny rozpočet Slovenska alebo v komparácii s členskými štátmi v rámci Európskej únie v duchu znenia vašej otázky, budem vychádzať z hodnotenia Európskej komisie ako inštitúcie, ktorá je na to najkompetentnejšia. Kondíciu verejných financií členských štátov Európskej únie vyhodnocuje Európska komisia na základe dosiahnutej štrukturálnej bilancie ich štátnych rozpočtov. Prísne kritériá na posudzovanie štrukturálneho salda sú zakomponované v európskych pravidlách reformovaného Paktu stability a rastu, ktorého cieľom je zabezpečiť zdravé verejné financie v celej Únii. Európska komisia 28. novembra oficiálne oznámila, že ukončila posudzovanie návrhov rozpočtových plánov na rok 2015, ktoré sa týkalo 16-ch štátov eurozóny z celkového počtu 18 štátov. Toto posudzovanie sa netýkalo len Grécka a Cypru, pretože na tieto dva štáty sa vzťahujú programy makroekonomických úprav. Komisia sa prioritne zamerala na zosúladenie návrhov rozpočtových plánov s ustanoveniami Paktu rastu a stability. Tam, kde boli identifikované možné riziká, na ne dotknuté štáty upozornila.
Z výsledkov hodnotenia vyplynulo, že Slovensko patrí medzi päť krajín eurozóny, ktorých návrh rozpočtu je v súlade s týmto paktom. Do tejto elitnej skupiny krajín patria okrem nás Holandsko, Írsko, Luxembursko a Nemecko. Aj to je dôkaz, že sme predložili kvalitný návrh štátneho rozpočtu.
Dámy a páni, štátny rozpočet, ktorý ste schválili, patrí v novodobej histórii našej krajiny medzi najlepšie vybilancované a vo vzťahu k hospodársko-politickým prioritám a k cieľom vlády je aj adekvátne ambiciózny. Publikované posúdenie zo strany Európskej komisie, ako aj hodnotenie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť tento fakt ešte viac zvýrazňujú. Rozpočet udržateľným spôsobom znižuje verejný deficit, ako aj dlh. Zároveň tým zlepšuje finančnú kondíciu štátu a vytvára predpoklady pre dlhodobú stabilitu verejných financií.
Na záver vás chcem všetkých tu prítomných ubezpečiť, že vláda si bude aj naďalej zodpovedne plniť priority svojho programového vyhlásenia. Dôraz bude kladený na konsolidované verejné financie, vzdelávanie, vedu, výskum, inovácie, podnikanie, ako aj na podporu hospodárskeho rastu a tvorbu zamestnanosti.
Dámy a páni, máme pred nami rok, ktorý môže byť vnímaný ako veľmi úspešný, jeden z najvyšších hospodárskych rastov, pretrvávajúci pokles nezamestnanosti, konsolidované verejné financie, vytváranie nových pracovných miest. Myslím si, že rok 2015 bude z hľadiska ekonomického, sociálneho a finančného ešte úspešnejší, ako bol rok 2014. A rovnako verím, že sa nám vytvorí možnosť predstaviť slovenskej verejnosti druhý takzvaný sociálny pozitívny balík na zlepšenie životnej úrovne ľudí. Ten, čo bol predstavený v júli 2014, sa napĺňa a bude naplnený do poslednej bodky, tak ako bolo slovenskej verejnosti aj sľúbené.
Ďakujem pekne, pokiaľ ide o túto otázku. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predseda.
Pýtam sa pána poslanca, či má doplňujúcu otázku. Nie, nemá.
Pán predseda, druhú otázku položil pán poslanec Jozef Mikloško: "Na terajšiu 44. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky som navrhol bod programu, ktorý nebol odsúhlasený, o súčasnej situácii na Ukrajine, ktorá je dramatická. V utorok ste, pán premiér, v HN klube spomenuli, že na 70 % hrozí na Ukrajine priamy vojenský konflikt, a to nie rusko-ukrajinský. Mohli by ste zákonodarný zbor viac informovať, aký konflikt ste mali na mysli?"
Nech sa páči, pán predseda.

Ďakujem pekne. Možno som prvú otázku zodpovedal v rýchlejšom tempe, ale som nechcel sklamať pána poslanca, aby nemal pocit, že sa vyhýbam otázkam.
Pán poslanec, ďakujem za otázku. Nakoniec sa často stretávame na zasadnutiach integračného výboru, kde veľmi často k témam geopolitického charakteru vystupujete. Chcem vás ubezpečiť všetkých, dámy a páni, že vláda Slovenskej republiky denne, na dennej báze monitoruje situáciu na Ukrajine a komunikuje a koordinuje svoje postoje k tejto krízovej situácii s našimi partnermi v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii. Úlohou kabinetu, ako aj mojou osobnou úlohou je chrániť záujmy Slovenska a jeho občanov. Predovšetkým si želáme, aby táto mimoriadne komplikovaná situácia bola vyriešená štandardnou diplomatickou cestou.
Od začiatku obhajujem názor, pán poslanec, že k stabilnému riešeniu je okrem iného potrebná aktívna a konštruktívna úloha Ruska a Európskej únie. Hovorím to veľmi otvorene. Mám pocit, ako keby Európska únia nezohrávala natoľko aktívnu úlohu, ako by mohla zohrávať. Slovenská republika si praje stabilnú, demokratickú a prosperujúcu Ukrajinu.
Nie náhodou, nie náhodou, keď bol na návšteve prezident Ukrajiny pán Porošenko, som navrhol, aby hneď po tom, ako vznikne ukrajinská vláda, sme zorganizovali spoločné zasadnutie slovenskej a ukrajinskej vlády na našich hraniciach. Možno pol dňa budeme v Sobranciach, možno budeme druhého pol dňa v Užhorode, ale musíme naštartovať vzťahy, ktoré ani zďaleka nemajú takú dynamiku a takú aktivitu a kvalitu, ako je to s inými krajinami, ktoré sú našimi susedmi. My nechceme, aby sa Ukrajina dostala do izolácie, lebo to neprospeje ani Ukrajine, ani nám. Máme spolu 98 kilometrov hraníc a musíme všetko pre to robiť, aby sme navzájom dobre vychádzali. Myslím si, že aj naše rozhodnutie, pokiaľ ide o zabezpečenie technickej stránky reverzného toku plynu, bolo jasným signálom, že chceme veci riešiť konštruktívne a nie rinčaním zbraňami a rôznymi nezmyselnými návrhmi, ktoré sa tu objavujú.
Konflikt na Ukrajine považujeme za vážny a zložitý. A jeho dopady zasahujú rôzne oblasti života nielen Ukrajiny a jej spoločnosti, ale už dnes celej Európy.
Náš politický postoj zostáva nezmenený. Podporujeme politické riešenie krízy na Ukrajine a pokračovanie v otvorenom a intenzívnom dialógu s Ruskom, pretože si myslím, že strategická spolupráca s Ruskom sa nedá v strednej a východnej Európe obísť. V tomto konflikte môže najviac utrpieť Európska únia.
Vážne vyjadrenia súvisiace s eskaláciou napätia na Ukrajine sa opierajú o konkrétne medzinárodné rokovania, ktoré som absolvoval, a z nich vyplývajúcich faktov. Nejedná sa o nijakú politickú výstrednosť. Naopak, bolo by nekorektné tvrdo mlčať, napriek tendenciám, aby vojenský konflikt na Ukrajine nadobudol vleklý charakter. Na druhej strane existuje viacero aktivít, ktoré ponúkajú diplomatické riešenie. S uspokojením som privítal informáciu exprezidenta Kučmu, ktorý 3. decembra oznámil, že ďalšie kolo mierových rozhovorov sa môže uskutočniť už budúci týždeň. Toto je správa, ktorá prináša nádej, že namiesto vojenského riešenia, ktoré sa dostáva do popredia, sa bude uplatňovať diplomatický a pragmatický prístup k riešeniu krízy. Odporúčam každému, aby si dnes možno aj pozrel obsah vystúpenia ruského prezidenta. Napätie rastie každým jedným dňom a vyjadrenia z jednej aj z druhej strany sú čím ďalej tým tvrdšie. Toto nikto si nemôže želať.
Rovnako aj medzinárodné rokovania, ktorých som sa zúčastnil, majú snahu priniesť konkrétny plán riešenia ukrajinskej krízy. Dovoľte mi len pár námetov, čo by mohlo byť obsahom takéhoto plánu. Po prvé, aby všetky zúčastnené strany chápali Ukrajinu ako suverénny štát. Po druhé, zdržanlivý postoj k členstvu Ukrajiny v NATO ako záruky integrity a nedeliteľnosti Ukrajiny. Toto je európsky názor, ktorý sa začína objavovať čím ďalej tým viac. Ďalej garancia dodržiavania práv národnostných menšín žijúcich na území Ukrajiny. A nakoniec postupné plnenie kritérií pre vstup Ukrajiny do Európskej únie. Čiže na jednej strane zdržanlivosť, pokiaľ ide o NATO, na druhej strane aktívna pomoc. Ak sa rozhodne Ukrajina, že chce plniť podmienky asociačnej dohody, je to na Ukrajine. Hoci niekoľkokrát sme vyjadrili veľkú mieru pochybnosti, či je schopná ktorákoľvek politická generácia na Ukrajine splniť také reformné kroky, ktoré sa od Ukrajiny v tejto súvislosti očakávajú. Kto poznáte Ukrajinu a bývate možno v blízkosti tohto obrovského štátu, viete, že životná úroveň ani zďaleka nedosahuje životnú úroveň Slovenska. A ak sa prijmú reformy, ktoré sa musia prijať na Ukrajine, životná úroveň pôjde prudko dole. Otázka je potom legitímna: ktorá politická generácia zvládne takéto reformy? Ale ak to Ukrajina chce, tak je našou povinnosťou vytvoriť jej podmienky na približovanie sa k Európskej únii, čo môže trvať veľmi, veľmi dlhé roky. Ale toto by mohlo byť obsahom určitých rokovaní vo vzťahu ku kríze na Ukrajine.
Postoj Slovenskej republiky k dianiu na Ukrajine bol od prepuknutia krízy jednoznačný a principiálny. Neskáčeme ako blchy. Máme jasné stabilné postoje k tomu, čo sa na Ukrajine deje. Slovensko naďalej apeluje a bude apelovať na význam dialógu, rešpektovanie ľudských práv a demokratických princípov a zdržania sa násilia, rešpektovania suverenity a teritoriálnej integrity Ukrajiny.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predseda.
Pán poslanec, neumožním vám už dať doplňujúcu poznámku, nakoľko sme vyčerpali čas vyhradený pre odpovede na predsedu. (Reakcia z pléna.)
Ale nech sa páči, zapnite mikrofón pánovi.

Prvú otázku odpovedal aj z opozície. Mne sa zdá, že prvýkrát. (Pobavená reakcia premiéra: Kvôli vám, pán poslanec.)
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujeme. Budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia. Poprosím pani podpredsedníčku, aby viedla rokovanie.

Prvá otázka je od poslankyne Edity Pfundtner na ministra spravodlivosti Tomáša Boreca, ktorého zastupuje pán minister Jahnátek, a otázka znie: "Vážený pán minister, Legislatívna rada vlády tento týždeň rokuje o troch procesných kódexoch – civilnom sporovom poriadku, civilnom mimosporovom poriadku a správnom súdnom poriadku. V akom štádiu sa nachádza celý proces a kedy sa nové kódexy predložia na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky?"
Poprosím vás, pán minister, o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani poslankyňa, dovoľte, aby som sprostredkoval odpoveď pána kolegu Boreca.
Ďakujem veľmi pekne za položenie výsostne aktuálnej otázky. Rekodifikáciu civilného práva procesného považujem rozsahom i významom za jedno z najvýznamnejších právnych reforiem v oblasti netrestného práva od vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Cieľom reformy je vytvoriť podmienky pre efektívnejšie, rýchlejšie, hospodárnejšie a v prvom rade spravodlivejšie súdne konanie.
Som hrdý na to, že za dva a pol roka činnosti rekodifikačnej komisie sa podarilo nielen schváliť legislatívny zámer, ale tento zámer aj dotiahnuť do vrcholného legislatívneho štádia a pripraviť vlastné návrhy civilného sporového poriadku, civilného mimosporového poriadku a správneho súdneho poriadku. Uvedené kódexy nahradia Občiansky súdny poriadok z roku 1963 a zabezpečia, že Slovensko bude mať moderné procesné kódexy, ktoré vychádzajú z najlepšej európskej tradície.
Návrhy nových procesných kódexov sa nachádzajú vo vrcholnom štádiu legislatívneho procesu. Len pred krátkym časom bolo ukončené a vyhodnotené medzirezortné pripomienkové konanie a práve teraz v tomto momente prebieha v priestoroch Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky dvojdňové zasadnutie Legislatívnej rady Slovenskej republiky venované rekodifikácii. V závislosti od výsledku rokovania Legislatívnej rady vlády budú návrhy predložené na rokovanie vlády Slovenskej republiky.
Po prerokovaní vládou budú návrhy predložené do Národnej rady Slovenskej republiky, pričom našou ambíciou je, aby mohli byť materiály prerokované v prvom čítaní už na januárovej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne za pozornosť, skončil som.

Pani poslankyňa, chcete doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Zapnite pani poslankyňu Pfundtner.

Ďakujem pekne, pán minister, za odpoveď, aj keď vlastne sprostredkovanú. Všetci očakávame od týchto pripravovaných kódexov hlavne urýchlenie konaní pred súdmi. Keď som si však vytiahla vyhodnotenie medzirezortného pripomienkového konania, tak pozerala som si dosť dôkladne, kto tie pripomienky poslal, koľko takých pripomienok bolo. A s prekvapením som zistila, že neboli vôbec pripomienky ani od okresných, ani od krajských súdov. Na toto bude zrejme vedieť odpovedať pán minister spravodlivosti, avšak moja otázka by znela, a ja by som vás poprosila, keby ste to mohli sprostredkovať, že či sa vytvorila nejaká zvláštna komisia pre sudcov, ktorí to majú aplikovať v praxi, aby sa vlastne dali zapracovať do týchto kódexov aj ich pripomienky.
Ďakujem veľmi pekne.