44. schôdza

Ďakujem pekne. Ja len upozorňujem na ten včerajší článok v Topkách, kde vystrašení rodičia z Košíc sa sťažujú na sexuálny kurz v škole, kde teda im predvádzali všeličo. Tak nechcem už vedieť váš názor, ale pozrite si noviny. Až tak Topkám moc neverím, ale keď je to pravda, je to strašné.
Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, kolegovia, kolegyne. V súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo spravodajcom k návrhu uvedeného zákona, tlač 1288. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Škoda, mal som pocit, že sa k tomuto vyjadria aj iní, špeciálne v prvom čítaní aj vo svetle aktuálnych udalostí. Lebo zjednodušene čo treba povedať, že hovoríme o tom, že by sa za niečo malo, za niečo nemalo, a keď už sa má, niekto to určí, nejaké tie poplatky, a zistíme a vlastne zisťujeme priebežne, už to trvá nejakú tú dobu, že čo je to za čiernu dieru, to zdravotníctvo, že akí ľudia sa okolo toho motajú. Viete, to je, myslím, že Octavianus, kto vie, ma opravte, to povedal, rímsky cisár, že "peniaze nesmrdia", keď začal vyberať peniaze z verejných záchodov v Ríme. A naozaj žijeme vo svete, kde kopu peňazí niekomu, alebo spôsoby ich získavania niekomu nesmrdia. Ale že, že až tak?! Že až tak? Že niekde sa človek dočíta, že sa potkne o linoleum pani a tu ctihodní občania sa nerozpakujú chodiť po plesoch, po báloch. Teraz budú fašiangy. Koľkí z dodávateľov, koľkí z tej kliky, z tej loby sa budú predvádzať na plesoch, sa tváriť za ctihodných občanov a budú pri bare platiť možno nejaký drahý koňak? A pýta sa niekto, že z akých peňazí? No z takých peňazí, že niekto je schopný predať niečo, čo stojí sumu x, tak niekto je ju schopný predať do zdravotníctva za trikrát x. Čo sú to za ľudia?
Viete, dajú sa zarobiť peniaze, dajú. Jeden môj známy hovorí, že tečú po ceste, len musíš kýbeľ nastaviť. Ak by ste neverili, že sú, sú sféry, kde sa proste dajú. Ale toto je sféra, do ktorej sme pustili, to je podľa mňa to isté, ja viem, že sa niekto teraz usmeje, že to je furt, sa k tomu dostanem, to sú, to je tá istá krvná skupina jak úžerníci. To je to isté. Nesmrdí, nesmrdí nič. Keď viem, že sú ľudia, ktorí čakajú na cétečko nejakú tú dobu. To cétečko však by tie nemocnice za to, čo sa vylundrovalo, vykradlo z tých nemocníc, na tie cétečká by vás mali pozývať. Normálne by mali povedať: Príďte v pondelok, utorok, kedy chcete, príďte. Cétečko by malo byť na chodbe, ale teraz hyperbolizujem. Nemocnice by mali za tie peniaze, čo sa vykradli, za tie peniaze, vy keď prídete do nemocnice, by ste mali mať problém zistiť, či to je Kempinski alebo nemocnica, prosím vás. Lenže vy viete, čo je Kempinski, lebo tam veľa tých peňazí sa stratí. A viete aj, čo sú iné hotely, lebo tam sa stratí. Ale v nemocnici tiež viete, kde prídete, do nemocnice, sa potknete o linoleum, prosím vás. A sadnete si na roztrhanú sedačku. Čo sme to za ľudia, čo sme to dovolili, že sme do tohto pustili?
Tu príde Kažimír, minulý rok povie, že už si nedá vložiť deficit nemocníc, a napriek tomu ste ho tam nasúkali. Viete, v čom je to cynické, viete, v čom je to zákerné? Zákerné je to v tom, že keby niekto lundroval hutníctvo alebo cez hutníctvo, tak niekto, sa povie: však nebláznite, čo to hutníctvo toľko lundrujutete! Niekto by sa vzopäl, povedal, že nie, už nedovolíme robiť dieru a furt. Ale zdravotníctvo?! Všetci uznanlivo prikývneme, ide o zdravie. V tom je to zákerné. V tom je to ohromný cynizmus tých ľudí, ktorí sa okolo toho pasú. V tom je to cynické, že rátajú s tým, že si to nikto nevšimne, nebude ani krik v parlamente. Kažimír to tam musí tú stovku pustiť. Bola málo stovka, už je to stosedemdesiat. Stosedemdesiat, prosím vás, je to päť miliárd korún, sa niekde zase stratilo. A kalkulujú s tým, že všetci uznanlivo prikývnu: zdravotníctvo, zdravie. V tom je to obludné.
A zisťujeme, čo ste zač. Prosím vás, zisťujeme, čo sme tu zač, čo sme tu niektorí ľudia. A niekto to raz vyaudituje, prosím vás. Niekto to naozaj raz vyaudituje. Zoberme rok, mne je jedno, zoberte aj pätnásť rokov dozadu. Mne to je úplne jedno. A zistíme, kto čo nakúpil a za čo nakúpil. A to znamená, si spravíme predstavu, že kde sa čo stratilo. Kúska hanby nemáte v tomto. Je to fakt sofistikované, prešpekulované. A ešte sú aj nenažratí tí ľudia, nenažratí, lebo keby im stačilo 20 – 30 %, tak môžu kradnúť doteraz. Si zoberte, že nenažratí boli už aj až tak, že trikrát viac. To znamená, že to už sa nedalo ani schovať, prosím vás. Dokedy ste chceli? Koľko ešte ľudí plánuje, ponúka alebo robiť s tým, že, s tou emóciou zdravia a že zdravia občanov, a že to nebude zdravie občanov. To nejde do zdravia občanov, prosím vás. Tie peniaze idú na Belize, včera ste to mali vypočítané. Dvesto miliónov eur, či koľko to vypočítali. Šesť miliárd korún. Dobre počítam? Ma opravte. Šesť miliárd korún išlo na Belize. Prosím vás, viete, čo je Belize? Veď to je jak okres Kežmarok, prosím vás. Tam išlo šesť miliárd korún z nášho zdravotníctva. Hentých biedakov, čo sedia v lekárni, čakajú na roztrhanej sedačke a potknú sa o linoleum. Tam išli tie peniaze. A ctihodní občania ich trikrát preperú, otočia a vrátia sa do Košíc a kde všade. Zistíme, kde všade, prosím vás. Nehanbite sa nič. Nič.
A znova ďalší rozpočet predložíte, že zase ďalšie peniaze sa stratia, ešte niekto bude mať tú hanbu, nebude mať tú hanbu v sebe, že ešte niečo kúpi? Keď každý blbec vie, minule to tu niekto hovoril, nejaký prístroj, na dvoch kolečkách to ide, prosím vás. Keď si to kúpi ambulancia, stojí to tridsaťtisíc euro, keď si to kúpi štátna nemocnica, stopäťdesiattisíc euro. Kde sú tie peniaze? Sa nehanbíte? To nikoho netrápi zo SMER-u? A jedno mne, aj dozadu, mne je jedno, mne Genezis nečítajte, prosím vás. Že dokedy to tí ľudia chcú okolo sa takto motať?
A ja vám poviem, prečo to hovorím. Nechcel som. Máme teraz jednu udalosť aj v rodine. A nech vás pánboh zachová, vám hovorím, nech vás, všetku čvargu, pánboh zachová, ktorí ste tam, keď ľudia, ktorí sú teraz problémom, nebude im poskytnutá plnohodnotná zdravotná starostlivosť. Nech pánboh pri vás stojí, vám hovorím. Všetkým, ktorí sa okolo toho motáte ako taká čvarga zločinecká a rozmýšľate, kde čo niečo zobrať. Nech vás pánboh zachová. A ja za seba hovorím. Ale sú aj iní ľudia, ktorým možno nebolo poskytnuté to, čo im malo byť poskytnuté. Prosím vás, ja si to vybavím. Obchádzajte tých ľudí tak, poskytnite im to, čo si platia.
Prosím vás, jak to ešte povedať, lebo už je to aj trošku osobné. Iní ľudia sa možno nemôžu tak brániť. Upozorňujem vás na to. Upozorňujem všetkých na to. Nájdite si inú sféru. Nájdite si to hutníctvo. Choďte robiť, ja neviem, vymyslíte aplikáciu do iPod-u. Vymyslíte niečo, niečo urobte, vytvorte niečo, lietajúce auto, niečo urobte, niečo (rečník buchol rukou po rečníckom pulte), čo sa dá chytiť, prosím vás. Áno, buchnem, pán Čaplovič, buchnem, lebo to je zlosť, vo mne je tá zlosť, prosím vás. Ľudí, ktorí sa nemôžu brániť, toho biedaka, čo bol v novinách, že nemohol, on zomrel na tom lôžku niekde v Kežmarku, prosím vás! Nemohol ísť ani na, na ožiarenie, na nič? Lebo ste boli schopní to urobiť? Niekto to bol schopný urobiť?
Vymyslite auto. Vymyslite niečo poriadne, na tom zarobte, ja vám zatlieskam, ale obchádzajte zdravotníctvo. Obchádzajte zdravotníctvo, obchádzajte, nezarábajte na chorých ľuďoch. A skončím. Nech vás pánboh chráni, keď nebude poskytnutá úplná a dokonalá zdravotná starostlivosť pre ľudí, ktorí ju potrebujú.

Pán poslanec, myslím, že ste v parlamente. Mali by ste sa správať ako poslanec Národnej rady. Zlosť, ktorú tu dávate, možno vyvíjate na nesprávnom mieste. Zdravotníctvo má problémy, bude ich mať, problémy. Tak, ako sú nastavené od roku, kedy bola prvá zdravotnícka reforma, ktorú nastavil pán minister Zajac.
To, čo tu predvádzate k zdravotníctvu, nepomôžete zdravotníctvu, nepomôžete ani sebe, pretože sa zbytočne rozčuľujete.

Ďakujem pekne. Pravdupovediac, najprv som nechcel reagovať, pretože téma tejto rozpravy má byť poplatky a nijak sme sa jej nedotkli. Ale na reakciu pána poslanca Hlinu musím reagovať.
Pán poslanec, ja si vyprosujem, aby ste ma nazývali čvargou. Ja som lekár, sedem rokov som pracoval na klinike úrazovej chirurgie, potom som pracoval v pozemnej doprave záchrannej a leteckej, takže ja som tých pacientov v prvom slede videl veľké množstvo a veľkému množstvu ľudí som aj pomohol. Mám úctu k ľudskej bunke aj k ľuďom. To je jedna vec.
Druhá vec. Hovorili ste tu určité veci, určité fakty. Neviem, ja by som sa chcel vrátiť ku včerajšiemu dňu, neviem, či vám ušlo z médií, ale už toľkokrát tu spomínané cétečko včera do určitej miery a myslím si, že bolo vysvetlené. Kedy tam bola spomenutá cena, kedy si vlastne dodávateľ naúčtoval 9-percentný zisk v priebehu štyroch rokov a ostatných 7 % bolo začlenených do finančného rizika, kedy vlastne on aj riešil to financovanie toho cétečka a on aj bral tie 4 roky v rámci toho rizika. Takže ja by som bol za to, aby sme tu uvádzali určité fakty. A je mi jasné, že ak sa jedná o zdravie, človek prechádza emócie (rečník si odkašľal), pardon, ale bol by som nerád, aby sme toto zneužívali.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som v stručnosti uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2009 Z. z. o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona predkladáme mimo plánu legislatívnych úloh vlády. Reagujeme ním na zmenu predpisov Európskej únie, 1. júla 2014 nadobudlo účinnosť nové nariadenie Európskej komisie o vyhlásení určitých kategórií pomoci zlučiteľné s vnútorným trhom podľa čl. 117, 108 Zmluvy. Toto nariadenie nahradilo doterajšie nariadenie z roku 2008.
Z nariadenia z roku 2008 vychádza zákon o stimuloch pre výskum a vývoj ako jedna zo schém zo štátnej pomoci. Nakoľko nariadenie z roku 2014 prinieslo niekoľko zmien, ktoré sa dotýkajú zákona o stimuloch, je potrebné zosúladiť ustanovenia zákona o stimuloch pre výskum a vývoj s novým nariadením. Zmeny, ktoré vyplynuli z nového nariadenia, sa týkajú okruhu projektov, ktoré je možné podporiť stimulmi, a zosúladenia terminológie. Z pohľadu okruhu projektov nariadenie už neupravuje dočasne vyslaných pracovníkov a ani pomoc súvisiacu s právami priemyselného vlastníctva, preto tieto druhy stimulov navrhujeme zo zákona vypustiť.
Do pozornosti dávam, že stimuly na tieto účely ani ministerstvo neposkytlo, preto sa táto zmena nikoho nedotkne. Predkladaný návrh zákona je tak z pohľadu ministerstva technickou novelou.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za vašu pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie a schválenie predloženého návrhu zákona do druhého čítania.
Ďakujem.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, pani poslankyne, páni poslanci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, ktorý je pod tlačou 1285. Predkladám informáciu... Na zdravie! (Reakcia na kýchnutie v sále.) Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej tejto technickej úpravy zákona.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Prosím, páni predsedajúca, pani podpredsedníčka, otvorte všeobecnú rozpravu.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Nech vás nemýli, že sa nemám, vážené kolegyne, vážení kolegovia, k čomu vyjadriť, lebo tu bola rozprúdená veľmi živá debata ešte na minulej schôdzi. Že, pán poslanec Hlina? Takže keď dovolíte tak ešte nejaké tie veci pripomeniem, čo sa týka rozpravy, a aj ozrejmenia, o čo sa tu teraz jedná.
Štyri a pol roka vlečieme so sebou marazmus, čo sa týka štátneho občianstva. Marazmus, ktorý nebol ničím zapríčinený. Bolo tu jedno rozhodnutie cudzieho štátu, ktoré akože by nás malo ovplyvniť v našom rozhodnutí. To nemalo ovplyvniť, len išlo čisto o politickú kampaň vtedy, pred voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky, a to v roku 2010. To spôsobilo to, na čo občania Slovenskej republiky doplácajú dodnes. Jednak doplácajú tým, že stratia svoje občianstvo, tí ľudia konkrétne, doplácajú na to ich rodinní príslušníci a doplácajú tu ľudia, ktorí kvôli možnej strate štátneho občianstva nemôžu zobrať štátne občianstvo cudzieho štátu, lebo nemôžu si dovoliť stratu slovenského štátneho občianstva za žiadnych okolností. Odvtedy, čo bol ten zákon prijatý, sme sľúbili, ja osobne, časť pravicovej, pravicových strán, ale terajšia potom opozícia SMER-u – sociálnej demokracie ešte ako opozičnej strany, teraz ako vládnej strany, že dôjde k náprave. Každému je asi potom jasné, že tento zákon je zlý, neefektívny a treba ho upraviť, napraviť tie krivdy.
Ale to sa už vlečie štyri a pol roka. Skoro už tisíc našich občanov stratili svoje štátne občianstvo, to sú oficiálne evidencie. A koľko ich malo ešte stratiť de jure, lebo nadobudli cudzie štátne občianstvo, len to nenahlásia našim orgánom, takže o nich nevieme. No výsledný efekt je ten, že k žiadnej zmene za tie štyri a pol roka nedošlo, aj keď sme si vedomí, táto sála je si vedomá, že sa tu prijal strašne zlý zákon, ktorý dokonca v pravom zmysle slova vykonateľný nie je. Lebo keď nezaboduje udavačstvo, tak nikomu sa žiadna krivda nestane.
Nápravy a la  la faktická väzba k tomu cudziemu štátu krásne vyzerajú na papieri, ale zas spôsobia to, že ten zákon bude naďalej nevykonateľný. Lebo aj v prípade, že budeme vyžadovať nejakú faktickú väzbu na ten ďalší štát, či to bude trvalý pobyt, podnikanie, študijný pobyt, hocičo iné, zas budeme vystavení tomu, že ten dotyčný to ohlási. Keď to neohlási, tak sa nič nestane. Čiže my vlastne, aby tá strašná sankcia – strata štátneho občianstva nenastala, tak nútime našich občanov toto nenahlasovať a svoje cudzie štátne príslušenstvá niekde schovať u seba vo vedomí alebo v šuflíku.
Čiže najjednoduchšie by bolo vrátiť sa k tomu stavu pred rok 2010, ani vtedy nám žiadna hrozba nehrozila. My sme, hovorím, že, ešte raz prízvukujem, mali sme podobný režim do roku 2005, ak si dobre pamätám, máme ten istý režim, ktorý mala Maďarská republika, a žiadny problém tu nebol.
Je tu, bohužiaľ, fenomén, že Ústavný súd rozhodol v tejto veci z procesných dôvodov. Ani jeden návrh, ani návrh za, ani návrh proti, nezískal potrebný počet hlasov v pléne Ústavného súdu, čiže ten marazmus sme hodili naspäť, dá sa povedať, ako Ústavný súd hodil naspäť na plénum Národnej rady. A preto by sme mali konať.
A konať by sme mali aj kvôli tomu, že tu je nová skutočnosť. Ja som s pánom športovcom, basketbalistom, pánom Antonom Gavelom nie raz príklad mu uviedol, jeho prípad, že aká krivda sa stala jemu: musel prijať cudzie štátne občianstvo kvôli tomu, keď chcel v tom Bayerne hrať v zahraničí. Lebo nemali viac kvót pre cudzích štátnych príslušníkov, tak musel zobrať nemecké štátne občianstvo. Tento náš basketbalista, by som povedal, kľúčový hráč v našom národnom tíme, tým pádom stratil možnosť reprezentovať Slovenskú republiku. Celý športový svet na Slovensku toto prijal za veľmi vážnu ujmu, ale zákonnú formu riešenia sme nenašli. Našli sme takú kľučku, že pán Anton Gavel teraz na základe výnimky dostane späť štátne občianstvo Slovenskej republiky. Tá výnimka je v tom, že kto chce nadobudnúť slovenské štátne občianstvo, aj keď znova nadobudnúť, musí mať trvalý pobyt na území Slovenskej republiky nepretržite osem rokov. Zákon dovoľuje výnimku pre niektoré významné osobnosti, kde sú aj športovci, ale toto nie je riešenie. To nie je systémové riešenie. Lebo takýchto príkladov vieme uviesť stovky, keď vieme nájsť. Každý, neviem, desiaty človek, ktorý stratil slovenské štátne občianstvo za svojho života, už niečo pre túto krajinu spravil.
A zas to len spomeniem, tú 102-ročnú pani Tamášovú Helenku. Ona dostala vyznamenanie, neviem či teraz od prezidenta alebo od Slovenskej republiky za svoje celoživotné dielo pedagogičky. Dostala štátne vyznamenanie od tohto štátu. Tak ona by prečo nemohla mať výnimku? Mohla podľa mňa, ale takýchto prípadov môžme, sú tam ďalší pedagógovia, ktorí celý život sa venovali mládeži a boli veľmi dobrými pedagógmi. Sú tam umelci, sú tam ďalší športovci, sú tam vedci. Nemôžme ísť výnimkami. Výnimka nie je dobrým riešením. Dobrým riešením by bolo nastaviť systém, ktorý sme mali do roku 2010, do mája 2010.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, viem, že tu bolo avizované, hlavne pre SMER , ktorý tu ani neni, že ministerstvo vnútra už má riešenie, už to len treba doladiť na ministerstve zahraničných vecí. Ale to už, počúvame už polrok, predtým opozičný SMER asi dvakrát dával pozmeňovací návrh k tomu návrhu, teraz už sú dva a pol roka vo vláde, pomaly tri a riešenie nikde. Chcem vás požiadať, rozmyslite si to, je v druhom čítaní stále možnosť ten zákon doladiť. Ale hovorím, že akékoľvek obmedzenia, keď tam dáme, keď ten cudzí štátny príslušník, ktorý je náš a nadobudne cudzie, neprihlási sa na slovenských úradoch, že som nadobudol cudzie štátne občianstvo, tak nijaká krivda sa mu nestane. Tak načo tento formalizmus?
Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážený pán podpredseda, kolegovia, kolegyne, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Zjednodušene možno povedať, že návrh zákona rieši vlastne takú našu každodennú problematiku, s ktorou sa stretáme, keď prídeme do potravín a ideme nakupovať potraviny, a potom nie až takú každodennú pre nás, ktorí platíme bežné dane z príjmov, ale každoročnú problematiku pre podnikateľské subjekty, ktoré majú nadštandardnú ziskovosť a podnikajú v tzv. v regulovaných odvetviach. Takže aby som konkrétne povedal, o čo ide.
Navrhujeme, aby sme týmto zákonom znížili DPH na všetky potraviny z 20 % na 10 %, čiže na polovičnú sadzbu voči súčasnosti. A tento výpadok, keďže chceme byť zodpovední voči štátnemu rozpočtu, a tento výpadok navrhujeme nahradiť tým, že zvýšime daň z príjmu vysokoziskových bánk, regulovaných spoločností tak, že to sú všetky firmy, ktoré pôsobia teda v tzv. regulovaných odvetviach, zo súčasných 22 % na 39 percent. Čiže ešte raz, na jednej strane znížime DPH z 20 % na 10, na polovičku, na všetky, všetky potraviny, ktoré nájdeme v obchode, a peniaze na to získame z toho, že pre v dnešnej dobe, alebo tento rok sa to týka približne 77-ch firiem na Slovensku, zvýšime daň z príjmu, daň zo zisku z 22 na 39 percent.
Pri tejto operácii vlastne nakoniec ten návrh je ešte celkovo plusový voči štátnemu rozpočtu a zostane nám vlastne z toho zvýšenia dane pre vysokoziskové regulované subjekty 125 mil. eur. Tieto navrhujeme, aby sa použili na riešenie, dlhodobo neriešenú situáciu miezd zdravotných sestier, kde dlhodobo vláda Roberta Fica sa vyhovára, že vlastne nie sú peniaze na to, aby sa mohli zvýšiť platy alebo teda mzdy zdravotných sestier.
Čiže výsledok, 77 veľmi bohatých firiem, ktoré podnikajú v chránenom prostredí, tzv. regulovanom prostredí, ktoré dostávajú licenciu od štátu na podnikanie v tomto prostredí, a nemôže v ňom podnikať hocikto, by platilo namiesto 22 39-percentnú daň zo zisku. To by nám pokrylo dostatok zdrojov na to, aby sme mohli na jednej strane mať 125 mil. eur pre zvýšené platy zdravotných sestier, a na druhej strane, aby každý jeden z nás si mohol kupovať potraviny za polovičnú sadzbu DPH.
Prečo navrhujeme znížiť DPH na potraviny? Tak dôvod, ten základný, jednoduchý, je takej základnej spravodlivosti alebo takej racionality, ktorú by sme hľadali alebo hľadáme týmto návrhom, že teda aj krajiny, ktorých mzdy sú výrazne, výrazne vyššie ako na Slovensku, majú DPH na potraviny dramaticky nižšiu, ako máme my na Slovensku. U nás je jedna sadzba na všetok tovar, všetky služby, okrem pár teda výnimiek, ako lieky, knihy a podobne. Ale na potraviny, úplne štandardné v Európskej únii, že patria do zníženej sadzby dane z pridanej hodnoty. Čiže napríklad Francúzsko, Poľsko, Nemecko, Taliansko majú DPH na potraviny na úrovni od 4 do 10 percent. Dokonca Veľká Británia a Malta majú základné potraviny s nulovou sadzbou DPH. A to potom spôsobuje situácie, kedy vlastne ľudia zo Slovenska veľakrát odchádzajú do okolitých štátov iba preto, lebo majú potraviny v tých okolitých štátoch výrazne lacnejšie a idú vlastne za nákupmi teda do okolia. Tým pádom slovenskí poľnohospodári, slovenskí potravinári nemajú tržby, slovenskí obchodníci. Majú ich tržby naši susedia v okolitých krajinách. A to spôsobuje následne teda nezamestnanosť, možno niekoľko, dá sa odhadnúť, desiatok tisíc ľudí, ktorí kvôli tomuto vlastne zbytočne prichádzajú o prácu, ktorá by na Slovensku mohla byť.
Považujeme tento návrh za spravodlivý, keďže teda na jednej strane zaťažujeme vysokoziskové a regulované subjekty, ktoré podnikajú v chránenom prostredí, a to, čo získame rovným v podstate dielom každému podľa toho, koľko nakupuje potravín, vraciame späť ľudom v podobne polovičnej sadzby na DPH. Samozrejme aj ten bonus, keď zostáva nám, 125 mil. eur na vyššie platy zdravotných sestier, v situácii, kedy Robert Fico namiesto riešenia situácie sa iba vyhovára, že peniaze nemá, tak je takisto, si myslíme, že v celku potešiteľný. A vlastne takýmto spôsobom Robertovi Ficovi darujeme 125 mil., aby ich následne mohol rozdeliť medzi zdravotné sestry, samozrejme prostredníctvom zdravotných poisťovní a podobne.
Toľko k nášmu návrhu zákona.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k tomuto zákona, takže predkladám informáciu k nemu.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov a jeho súčasťou je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia tohto návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajúce z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby zákon prerokovali nasledovné výbory: pre financie a rozpočet, ústavnoprávny, pre hospodárske záležitosti a výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. A za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.