44. schôdza

Keďže rozprava nebola, takže ja by som iba zdôraznil, že prijatím tohto návrhu zákona, keby sme znížili DPH potravín na polovicu, by sme dosiahli ľahšiu dostupnosť potravín pre väčšinu aj ekonomicky ohrozeného obyvateľstva. A keď si teda pozrieme údaje Štatistického úradu za minulý rok, tak v pásme ľudí, ktorí sú ohrození chudobou sa nachádzalo 12,8 % obyvateľov Slovenska, čo predstavuje takmer 695-tisíc osôb.
Pevne verím, že keď strana sociálna demokracia má v názve sociálna demokracia, tak by v prvom rade malo ísť, a dúfam, že im pôjde o to, aby pomohli ľuďom, ktorí sú v sociálnej núdzi. Tento návrh, áno, v prvom rade pomáha ľuďom, čím chudobnejší, tým viac takémuto človeku pomôže, lebo podiel potravín na jeho spotrebiteľskom koši alebo spotrebnom koši teda nákupov, ktoré realizuje, je výrazne vyšší percentuálne ako v prípade bohatších rodín. Takže v pomere k ich príjmom by táto pomoc bola výraznejšia, tým pádom môžme povedať aj adresnejšia voči chudobnejším rodinám. Inak povedané, daný návrh zákona najviac pomáha chudobným rodinám, percentuálne vyjadrené k ich príjmom, a najmenej teda bohatým alebo nadpriemerne bohatým rodinám.
Vzhľadom na potrebu konsolidácie verejných prostriedkov teda súčasne navrhujeme zvýšenie dane z príjmu pre veľké spoločnosti, ktoré podnikajú v štátom regulovaných oblastiach, ako napríklad bankovníctvo, telekomunikácie, farmaceutický priemysel či energetika, ktoré sa súčasne považujú za jedny z najviac ziskových oblastí. A aj sú najviac ziskové. Čiže aj touto formou štát uľahčí každodenné obstarávanie potravín pre všetky skupiny obyvateľstva, ale samozrejme s dôrazom pre nízkopríjmové skupiny obyvateľstva.
Ak by si niekto kládol otázky, akým spôsobom by sme zabránili tomu, aby regulované subjekty, ktorých by sa týkala zvýšená daň z príjmu, nezvýšili vlastne, nepremietli zvýšenie dane z príjmu a dane zo zisku voči ich spotrebiteľom, tak zákonom sme automaticky doplnili paragraf, ktorý bol použitý pri zavedení už teda v minulosti poplatku pre regulované subjekty, ktorý zakazuje regulovaným subjektom zvyšovať regulované ceny z dôvodu zvýšenia dane z príjmu na úroveň 39 %, keďže samotný návrh zákona, takže samotný návrh zákona nebude mať negatívny dopad na bežných ľudí v podobe zvýšenia cien napríklad za energie.
Pevne verím, aj bez toho, že teda prebehla rozprava a, bohužiaľ, za minimálneho záujmu poslancov vládnej strany SMER, ktorých sa to najviac dotýka, že tento návrh zákona podporia, keďže de facto spĺňa ich dlhodobé záväzky a dlhodobé prísľuby voči verejnosti, kedy Robert Fico opakovane, opakovane ľuďom sľuboval a lákal voličov pred voľbami, že presadí zníženie dane, teda DPH na polovičku alebo na 10 percent. Tento návrh zákona napĺňa tento jeho jeden prísľub. A druhý prísľub, kedy sľúbil, že vlastne zvýši výrazne dane z príjmu pre vysokoziskové firmy. A, bohužiaľ, aj tento prísľub nedodržal a dane zvyšuje, hlavne, lepšie povedané, plošne pre všetkých podnikateľov. A ešte by som skôr povedal, že sa menej dotýka tých vysokoziskových ako práve tých nízkopríjmových a chudobnejších podnikateľov. Takže tieto návrhy dávajú zadosť alebo napĺňajú prísľuby, ktoré Robert Fico verejne ľuďom prisľúbil. O to viac teda sa spolieham na to, že poslanci vládnej strany ten návrh podporia.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Nechcel som vystupovať, ale musím. Rozumiem motívu pána poslanca Matoviča, že chce vystaviť Roberta Fica konfrontácii s jeho vlastnými sľubmi a demaskovať jeho populizmus a jeho falošnosť. Tomu chápem a tomu by som, aj tlieskam.
Na druhej strane vecne musím povedať, že zníženie dane z pridanej hodnoty je krokom späť, by bolo krokom späť, ona samozrejme neprejde, a naviac by nemalo tie efekty, o ktorých pán poslanec hovorí. A naviac politicky, a to by som, najmä preto som vystúpil, aby som povedal túto poslednú časť, politicky je samozrejme veľmi populárne, ale všetkých tých opozičných poslancov, respektíve poslancov tých politických strán, ktorí za takýto návrh budú hlasovať, v budúcnosti vystaví do situácie, kedy budú samozrejme pod tlakom, keď prevezmú vládnu zodpovednosť, vystavujú sami seba otázke: dobre, prečo ste to neurobili, keď ste vo vláde boli? Teda prečo to neurobíte, keď vo vláde budete? A ja vám garantujem, že to neurobíte. Neurobíte to najmä z fiškálnych dôvodov.
A teraz o tých vecných dôvodoch, prečo by to ani nebolo dobré urobiť.
My sme mali dve sadzby dane z pridanej hodnoty a na potraviny bola nižšia sadzba. Keď sme zjednocovali DPH-áčku na 19 %, tak na potraviny bola 10-percentná a na ostatné, na potraviny, lieky, knihy, časopisy bola 10-percentná, na ostatné tovary a služby bola 20-percentná. Zjednotili sme to na 19 %, čo zvýšilo ceny a zvýšilo to teda aj životné náklady ľuďom. Zároveň sme ale zrušili niektoré dane a znížili priamu daň, daň zo zisku, čo vykompenzovalo toto zvýšenie životných nákladov a pre tých naozaj chudobných to bolo riešené cez sociálnu sieť. Takto je to omnoho lepšie, pretože sa nedeformuje daňový systém. A naviac sa ukázala, lebo máme precedens zníženia z 20 na 10, a to je zníženie kníh za prvej Ficovej vlády, ak si pamätáte, lieky a knihy Ficova vláda znížila z 20 na 10 percent. Ceny sa neznížili, ceny sa neznížili, čo je nielen v tomto prípade, ale aj v iných prípadoch sa ukazuje, že zníženie nepriamych daní sa nemusí premietnuť a väčšinou sa ani nepremietne do adekvátneho zníženia cien, ale zvýši sa zisková marža tých, ktorí takéto tovary a služby poskytujú alebo predávajú.
Po druhé, nie je pravda, že najviac za potraviny, áno, relatívne najviac z hľadiska spotrebného koša vydávajú nízkopríjmové skupiny, ale z hľadiska absolútneho objemu výdavkov, samozrejme, čím bohatšia rodina alebo bohatší daňovník, ak chcete, tak v absolútnom vyjadrení vydáva viac za potraviny, ktoré by boli zdanené nižšie. Čiže nie je pravda, že tým budete dotovať adresne len chudobných. Budete tým dotovať aj bohatých a nie a nie adresne. Čo sa týka, čiže ak chcete robiť sociálnu politiku štedrejšiu, tak ju robte adresne cez sociálny systém a nie cez deformácie daňového systému.
A tretia poznámka je tá, že špeciálne vyššie zdaňovanie niektorých subjektov, či už ako ich nazveme, banky alebo regulované alebo monopoly, zhoršujú podnikateľské prostredie. Či sa vám to páči alebo nie, je to tak a v konečnom dôsledku tie priame a nepriame efekty nie sú pre ekonomiku pozitívne. Pozrite sa, čo sa deje v Maďarsku. Orbán robí presne toto.
Čiže nechcel som pôvodne vystúpiť, musel som vystúpiť. Rozumiem tomu politickému účelu, demaskovať falošnosť a falošný populizmus Roberta Fica, ktorý je falošným populistom, ale z hľadiska vecného musím konštatovať, že tie škody, ktoré by to napáchalo, aj teraz hneď, ale zároveň z hľadiska budúcnosti, že jednoducho to znamená implicitný záväzok všetkých, ktorí, ktorí za také niečo hlasovať budú, aby v budúcnosti niečo také urobili, alebo aspoň vedeli vysvetliť, prečo to neurobia, keď dnes za to hlasovali.
Čiže chcem rovno aj avizovať, že ja za takýchto návrh hlasovať nebudem.
Ďakujem pekne.

Pán predseda, kolegovia, kolegyne. Predkladáme novelu zákona, ktorým by sme chceli zmeniť Trestný zákon, ktorý v § 337 by sa doplnil nasledovne: "Ustanovenia ods. 1 až 3 sa nevzťahujú na toho, kto sa takého konania dopustí za účelom prekazenia pripravovaného alebo páchaného trestného činu alebo oznámenia spáchaného trestného činu, ako ani na toho, kto sa takého konania dopustí voči verejnému činiteľovi, ak sa takýto záznam alebo jeho časť týka ohrozovania alebo poškodzovania verejného záujmu zo strany verejného činiteľa.". Inak povedané, chceli by sme odstrániť hrozbu trestného stíhania pre tých ľudí, ktorí v záujme toho, aby odhalili skorumpovaného politika, pristúpia k tomu, že si tajne urobia nahrávku konania tohto politika, či už telefonického rozhovoru alebo osobného rozhovoru, a takýmto spôsobom chcú prispieť k odhaleniu trestnej činnosti a dokázania trestnej činnosti verejného funkcionára.
Považujeme za zvrátené, aby vlastne Trestný zákon vyslovene prikazoval ľuďom, ktorí chcú odhaliť skorumpovaného alebo inak páchajúceho trestnú činnosť verejného činiteľa, aby ho vlastne vopred, pred tým, ako príde k očakávanej možno ponuke alebo k nejakej trestnej činnosti, museli vopred upozorniť, že áno, pán skorumpovaný politik, prepáčte, dajte mi dve sekundy, zapnem si nahrávacie zariadenie. Bohužiaľ, dnes takto je napísaný Trestný zákon. A myslím si, že to je účelová úprava, tak aby skorumpovaní politici boli naďalej chránení pred tým, aby boli odhalení a aby im mohla byť dokázaná ich trestná činnosť. Viacej v rozprave.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v Legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali uvedený návrh zákona do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Pani podpredsedníčka, dovoľte teda, aby som zdôvodnil viacej predkladaný návrh zákona. A dovolím si teda citovať aj z všeobecnej časti dôvodovej správy, kde teda píšeme o tom, že hlavným dôvodom predloženia tohto návrhu zákona je existencia vlastne kontroverznej podstaty doslova trestného činu porušenia dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy. O rozporuplnosti tohto trestného činu svedčí aj fakt, že jeho zrušenie, respektíve modifikáciu navrhoval už aj bývalý minister spravodlivosti Slovenskej republiky, zodpovedný za prijatie trestného kódexu už v roku 2005, čiže Daniel Lipšic, teda v čase ihneď po prijatí nového Trestného zákona.
Niekto z nás si možno pamätá, niekto nepamätá, ale teda chcem uviesť, že vlastne to bola situácia, kedy podľa môjho názoru zlomyseľne, jednoducho jeden poslanec predložil tento návrh, aby sa do Trestného zákona vsunul takýto paragraf, keďže predtým prišlo k uverejneniu nejakých nahrávok, na ktorých bol zaznamenaný hlas niektorých poslancov, a zrejme niekto vyhodnotil, že toto by bolo nebezpečné, ak by, ak by niekto mohol takýmto spôsobom usvedčovať vážených poslancov Národnej rady z páchania trestnej činnosti. A aj proti vôli vtedajšieho ministra spravodlivosti vlastne si tento návrh zákona, alebo teda tento pozmeňujúci návrh tento dotyčný pán poslanec Národnej rady presadil a odvtedy vlastne v Trestnom zákone sa nachádza. A vtedy bývalý teda minister spravodlivosti Daniel Lipšic v tejto veci uviedol, konkrétne, citujem: "Pozmeňujúci návrh na doplnenie tohto nového trestného činu po schválení Národnou radou napriek nesúhlasu ministerstva spravodlivosti s takouto úpravou, pričom podpredseda vlády a minister spravodlivosti počas prerokovávania návrhu zákona v pléne, ako aj vo výboroch Národnej rady, v ktorých bol tento pozmeňujúci návrh uplatnený, poukazoval na riziká a nesprávnosť doplnenia Trestného zákona o tento nový trestný čin. Snaha ministra derogovať toto ustanovenie ešte pred nadobudnutím účinnosti samotného Trestného zákona však bola neúspešná."
Úskalia plynúce z existencie tohto trestného činu sme na Slovensku opakovane zakúsili. Príkladom môže byť nielen snaha o trestné stíhanie režisérky Zuzany Piussi v súvislosti s jej dokumentárnym filmom Nemoc tretej moci, kde teda zdokumentovala vyjadrenia pani sudkyne, čiže takisto verejného činiteľa, ale aj nemožnosť zverejnenia nahrávky usvedčujúcej niekdajšieho opozičného poslanca Radoslava Procházku z protiprávneho konania v súvislosti s financovaním jeho prezidentskej kampane, čo teda bola moja iniciatíva. Situácia ohľadom filmu Nemoc tretej moci bola spúšťacím momentom pre opätovnú snahu o zrušenie predmetného trestného činu, ktorú inicioval náš kolega Peter Osuský, ako pod parlamentnou tlačou 741, bohužiaľ, táto snaha nebola úspešná a tento paragraf nebol z Trestného zákona zrušený. Režisérka Zuzana Piussi nakoniec nebola trestaná, keďže jej konanie bolo vyhodnotené ako investigatívna novinárska činnosť.
Pokým v prípade osôb s tzv. spravodajskou licenciou, čiže, čiže novinárov, respektíve inou výnimkou v zmysle Občianskeho zákonníka bolo možné jednoznačne dospieť k racionálnemu záveru, ktorý je výrazne ovplyvnený konštantnou judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva, v prípadoch iných osôb už posúdenie tohto trestného činu také jednoznačné nie je a paradoxne hrozí, že osoba, ktorá sa napríklad snaží odhaliť trestný čin alebo prekaziť jeho spáchanie, v tomto prípade teda zo strany verejného činiteľa, bude trestne stíhaná namiesto páchateľa samotného.
Platná úprava tak vytvára situáciu právnej neistoty, keďže nie je možné jednoznačne určiť, či sa osoba, ktorá si tajne nahrala a následne zverejnila rozhovor zachytávajúci snahu o protiprávnu činnosť politika alebo iného verejného činiteľa, dopustila trestného činu.
Mám za to, že toto ustanovenie je úmyselne vložené do Trestného zákona, aby vyvolávalo v ľuďoch pocit strachu, v podstate hrozby, aby si čo i len, ani len nezmysleli, že by chceli niečo také urobiť, ako usvedčiť skorumpovaného verejného činiteľa alebo teda verejného činiteľa, ktorý pácha inú trestnú činnosť, z tejto trestnej činnosti. Čiže mám za to, že v tomto prípade parlament konal nad, nad rámec svojich, svojich povinností a zo zištných dôvodov poslanci Národnej rady takýmto spôsobom zmenili právnu úpravu tak, aby boli koniec koncov chránení sami pri páchaní prípadnej ich trestnej činnosti, čo považujem minimálne za nemorálne.
Preto aj tento návrh zákona predkladáme, aby sme toto ustanovenie z Trestného zákona odstránili, aby sme vytvorili v spoločnosti alebo v spoločnosti verejných činiteľov alebo medzi verejnými činiteľmi pocit, že nemôžu len tak beztrestne páchať trestnú činnosť a aby skorej žili stále možno v strachu, že ak by aj náhodou si ju zmysleli páchať, tak môže byť niekto, kto sa rozhodne túto činnosť zdokumentovať a následne svoje dôkazy poskytnúť orgánom činným v trestnom konaní.
Hovorím to aj preto a predkladám ten návrh aj preto, lebo naozaj som zažil túto situáciu pred možno necelým polrokom, niekedy v júni, kedy som zverejnil nahrávku rozhovoru so svojím kolegom Radoslavom Procházkom, kedy som bol zhrozený z toho, keď na klubovej miestnosti v rozhovore so mnou vyslovene chcel a nabádal ma na to a hovoril, že nemá absolútne žiadny problém s porušovaním zákonov Slovenskej republiky, s neplatením daní, čo je trestný čin, samozrejme, a následne po tomto rozhovore išiel robiť rozhovor do médií, kde hovoril o tom, ako by sme mali trestať ľudí za neplatenie daní, ako by sme si mali byť všetci rovní pred zákonom. Z tohto konania som bol natoľko zhrozený, že som urobil to, čom som urobil, a považujem to za správne.
Samozrejme, každý z nás si povie, že to nie, asi to nie je správne, keď budeme vytvárať v spoločnosti pocit a atmosféru, že vlastne nejaký udavač ma tu môže udať. Ja si myslím, že to správne je, keďže sme natoľko prehnití korupciou, natoľko sme prehnití, bohužiaľ, korupciou aj v prípade tých najvyšších ústavných činiteľov, že my by sme mali takúto atmosféru vytvoriť. A možno áno, raz možno dospeje doba, že keď opravíme, nadstavíme štandardy v spoločnosti, kde, ktorá nebude voči korupcii tolerantná, tak postupne môžme možno povoľovať a postupne túto atmosféru môžme uvoľniť a môžme sa viacej spoliehať na charakter ľudí, ktorí, ktorí náš štát spravujú.
Dnes vidíme dennodenne, dennodenne je tu nejaká kauza vládnej strany SMER, korupčná kauza, manipulácia pri verejnom obstarávaní. Dnes sme s Jankom Mičovským predkladali, alebo teda informovali verejnosť o zlodejine, ktorú vládna strana SMER spáchala v Lesoch Slovenskej republiky, v štátnom podniku, kedy úmyselne podľa nášho názoru konali, prispôsobili verejné obstarávanie tak, aby vylúčili malých, drobných dodávateľov, ktorí odvážali drevo z Lesov Slovenskej republiky, dali im podmienky, ktoré žiadnym spôsobom nemohli splniť, napríklad, aby museli mať obrat 10 mil. eur ročne, aby museli dať, zložiť zábezpeku 333-tisíc eur, čiže 10 mil. korún v podstate do trezoru štátnym lesom, aby museli mať 33 áut, ktoré spĺňajú emisnú normu EURO 4. Následne takýmto spôsobom všetkých týchto malých, drobných doterajších dlhoročných dodávateľov, lacných dodávateľov vylúčili, vyhralo pár firiem. Ako dnes informoval kolega Simon na tlačovej besede, tak jedna z týchto firiem je priamo personálne prepojená na nášho kolegu pána poslanca Kondróta. No jednoducho hanba, páni poslanci SMER-u. Toto je presne korupčné správanie skorumpovanej vládnej strany SMER.
Preto si myslíme, že tento paragraf by v Trestnom zákone v žiadnom prípade nemal byť, aby ktokoľvek, kto sa stretne s korupčným správaním politikov alebo nominantov, alebo teda verejných činiteľov v tomto prípade, tak aby bez akéhokoľvek strachu mohol zabezpečiť prípadný dôkaz z tohto trestného konania a aby takýmto spôsobom zabezpečil alebo zadosťučinil spravodlivosti.
Domnievame sa, že čo i len hrozba trestného stíhania osoby, ktorá chcela prekaziť zločinecké a korupčné správanie verejného činiteľa, hoci aj prostriedkami, ktoré sa javia byť neštandardné alebo nekorektné, je v moderných demokratických právnych štátoch nepredstaviteľná. Minulosť je najlepším dôkazom toho, že zverejnenie tajných nahrávok ukazujúcich pravú tvár politikov je v časoch vládnutia partokracie jedným z najdôležitejších nástrojov prispievajúcich k slobodnej spoločnosti.
Únik zvukového záznamu, v ktorom bývalý maďarský premiér Ferenc Gyurcsány v roku 2006 hovoril o tom, ako občanom klamal ráno, na obed a dokonca aj večer, spôsobil výrazný pokles jeho preferencií a oslabenie vplyvu korupčných politických síl na fungovanie štátu. Áno, v tomto prípade napríklad táto nahrávka, kedy sa priznali k tomu, že ľudí klamali ráno, na obed aj večer, nehovorí priamo o korupčnom správaní, ale hovorí o tom, akým spôsobom politik a vrcholový politik pristupoval k výkonu svojej verejnej moci a že ju vlastne zneužíval na klamanie voličov. A na základe tejto tajnej nahrávky ľudia mohli vyrieknuť ortieľ nad týmto človekom.
Nechcem sa zamýšľať nad tým, že či potom následný nástup vlády Viktora Orbána, či je pre Maďarsko vykúpením. Určite nie. Ale každopádne ten politik, ktorý klamal ráno, na obed a večer, a sa ešte aj k tomu priznal, dostal spravodlivý trest.
Aktuálnym príkladom je aj poľská kauza, letná, v ktorej sa poukazuje na spojenie medzi guvernérom nezávislej centrálnej banky Marekom Belkom a ministrom vnútra Bartolomiejom Sienkiewiczom vo veci finančnej výpomoci vo volebnej kampani.
S utajenými nahrávkami súviseli aj najzávažnejšie škandály novodobej histórie Slovenska, okrem teda Gorily či Sasanky si slovenská spoločnosť osvojila i slovné spojenie "hlas podobný Ficovi".
Napriek rozličnému spôsobu získavania uvedených nahrávok, či už boli nahrané tajnými službami, investigatívnymi žurnalistami alebo unikli na verejnosť iným nedopatrením, ich spoločným jednotiacim znakom je ich priamy dopad na verejnú mienku a informovanosť občanov a snaha odhalenia rôznych foriem nezákonného, predovšetkým korupčného konania. Vo všetkých uvedených prípadoch síce došlo k zásahu do osobnostných práv verejných činiteľov, ktorých prejav bol zaznamenaný bez ich vedomia, avšak z morálneho hľadiska bol tento zásah legitimovaný ochranou verejného záujmu.
Čiže návrh zákona vychádza z presvedčenia, že v prípade konfliktu dvoch hodnôt je nevyhnutné ustúpiť vyšším princípom spravodlivosti. Áno, na jednej strane tu môže byť požiadavka na ochranu osobného záujmu konkrétneho verejného činiteľa, ale v prípade osobných a teda verejných činiteľov predpokladáme, že je nadradená tomuto záujmu, je nadradený verejný záujem spoločnosti, aby sa dozvedela o konaní skorumpovaného verejného činiteľa, alebo teda verejného činiteľa, ktorý chce páchať inú trestnú činnosť.
V situácii, na ktorú reaguje návrh zákona, sú tieto vyššie princípy reprezentované verejným záujmom, ktorého ochranu by mal zákonodarca uprednostniť pred ochranou osobnostných práv verejného činiteľa. Ochrana osobnostných práv verejného činiteľa musí ustúpiť jednak z dôvodu zaužívanej zásady spočívajúcej v povinnosti verejne činných osôb strpieť väčší zásah do svojich osobnostných práv, ale aj na základe tej skutočnosti, že obsah nahratých slov smeruje de facto k protiprávnemu a neraz k trestnému konaniu.
Bol by som veľmi rád, ak by, ak by táto úprava sa podarilo presadiť v Trestnom zákone, lebo si myslím, že tak ako sme si ako politici užívali dlhodobo neoprávnenú výhodu, či teda priestupkovej alebo trestnoprávnej imunity, tak takisto by sme sa mali zbaviť aj tejto výhody, ktorú sme si, bohužiaľ, síce možno nie našimi rukami alebo prstami, ale poslancami teda Národnej rady v predošlých volebných obdobiach nadelili, a ktorá nám neprináleží. Vytvoriť pocit Damoklovho meča, ktorý by visel nad každým z nás a ktorý by nás vlastne odstrašoval od toho, aby sme páchali akúkoľvek trestnú činnosť a dupľom už teda trestnú činnosť korupčného charakteru, považujem za správne a za nástroj, ktorý by mohol očistiť politiku od vagabundov, ktorí politiku chcú zneužívať na svoje vlastné obohatenie.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Možno menej k obsahu. Na tom, čo ste hovorili, pán poslanec Matovič, niečo určite je a ten návrh nepochybne stojí za úvahu. Ale ak to správne chápem, a teraz to berte úplne dobromyseľne, asi by ste mali tu v pléne avizovať v rámci rozpravy váš konflikt záujmov, nie? V tejto otázke.

Ďakujem pekne. Mám takú drobnejšiu poznámku. Pán poslanec Matovič, povedali ste približne, citujem: "Politik, ktorý klamal a ešte sa aj priznal, si zaslúži trest." Ja len chcem povedať, že priznanie by sme mali hodnotiť pozitívne, a to aj morálne. Mám pocit, preto to hovorím, lebo najmä pri odvolávaní premiéra toto zaznelo, neviem teraz určite, či explicitne, ale minimálne implicitne niekoľkokrát, že priznanie bolo, nehovorím z vašich úst, ale od viacerých poslancov bolo vnímané ako nejaký skôr negatívny fenomén.
Ďakujem.

Všetci tu nejako veľmi krátko hovoria, ja som ešte ani poriadne sa nepripravil na to, ale chcem povedať, že nebudem hlasovať za tento zákon. Ja sa pamätám, keď nás eštebáci nahrávali a potom vzápätí to sami hrubo proti zneužili. A vždycky, keď vyšetrovateľ niečo vyšetroval, naraz povedal stop, tak sme vedeli, že buď mení pásku, alebo sa mení služba. Čiže tie nahrávacie metódy nie sú dobré.
Ja sa nezastávam vôbec ani pána Procházku, ani Siete, ale v čase, keď sa toto udialo, ešte ste boli priatelia, dokonca klient. A teda medzi kolegami sa to, sa mi zdá, že nerobí, nezdá sa mi to férové. A potom sa netreba čudovať, že ťažko niekto potom s vami bude hovoriť medzi štyrmi očami, keď nevie, či za klopou nemáte nejaký, FBI-nahrávačku, no.
Takisto, keď medzi štyrmi očami sa niečo povie, tak neni to férové – to neni výčitka voči vám – keď to niekto vzápätí použije, je niekde v novinách, alebo povie, toto sa tiež nerobí. V diplomacii sa takto robia šifry, ale to obidve strany o tom vedia, že proste je to, ten úmysel, a teda to je nejaká iná téma.
Vy ste tu raz spomenuli aj detektor lži a začali ste s ním, no, vždycky buď pred voľbami, alebo vtedy, keď niekomu tieklo do topánok, no. Dostali sme všetci knižku, že detektor lží neexistuje. Nikto na ňu nereagoval. Dvestopäťdesiat knižiek tu jeden pán distribuoval. A myslím si, že voľačo na tom je a teda možno sa k tomu treba aj vrátiť.
Ja chcem povedať to, že čo sa zatají dnes, robí sa potichu, tak to zajtra sa bude v titulkoch nachádzať, alebo budú kričať zo striech aj bez nahrávania. Metódy WikiLeaks nie vždy uznávam, ale to, že dneska sa prakticky nič nedá nekalé zatajiť a skôr-neskôr dôjde na povrch, to určite platí. A tomu sa teším, že to platí.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. K predloženému návrhu novely Trestného zákona mám dve poznámky, jednu vecnú a jednu formálnu.
Z hľadiska vecného musím povedať, že to ustanovenie § 377 Trestného zákona v zásade nadväzuje na ústavou garantovanú ochranu osobnosti, ktorá je ďalej rozvitá, respektíve upravená v Občianskom zákonníku v paragrafoch, myslím, 11 a 14 a ďalších, Občianskeho zákonníka, kde sa zakazuje zachytávať prejavy osobnej povahy bez súhlasu tej osoby, o ktorú sa jedná. Čiže to je len vyjadrením sankcií k týmto ustanoveniam ústavy a Občianskeho zákonníka. A tie dôvody, ktoré tam uvádzate, sú na zváženie a možno zvažovanie nejakej právnej úpravy, ale určite nie takým spôsobom, ako to upravujete vy podľa môjho názoru, pretože je to tak široké a tak všeobecné a nepreukázateľné následne, že kedy v zásade išlo o takýto dôvod pri takomto konaní a kedy ide o špekulatívne dôvody, že je to veľmi ľahko zneužiteľné ustanovenie.
A pokiaľ ide o formálnoprávnu stránku tohto návrhu, tak tento návrh v žiadnom prípade nemôže takto prejsť, ani byť ďalej postúpený do legislatívneho procesu, pretože podľa môjho názoru, pretože novelizujete úplne iné ustanovenie. Novelizujete tým návrhom ustanovenie o podnecovaní, ktoré má len ods. 1 a nemá žiadne ods. 2 a 3 a teda novelizujete úplne iný paragraf Trestného zákona, ako tu predkladáte.
Ďakujem.

Čiže kolegyni Žitňanskej, ja som myslel, že teda keď som to v tej rozprave, alebo vlastne v úvodnom slove povedal, že vlastne pri, v tomto prípade sa to týka aj mňa, ako v prípade Radoslava Procházku, takže možno to stačí. Keď považujete za potrebné formálne povedať, že áno, v tomto prípade som v konflikte záujmov, lebo keď to prejde, tak nebudem mať ani najmenší strach zverejniť nahrávku s Radoslavom Procházkom celú, tak to vlastne takto hovorím. (Reakcia z pléna.) Ako? (Reakcia z pléna.) Jaj, dobre. Čiže áno, som v konflikte záujmov, lebo ak tento, táto úprava prejde, nebudem mať najmenší strach zverejniť tú nahrávku celú. A myslím si, že bolo by vo verejnom záujme, aby si ju ľudia mohli vypočuť celú, lebo tam zaznela kopa zaujímavých vecí a ešte iných skvostov.
Kolega Jurzyca, samozrejme, že keď, čo hovoríte, to priznal, to možno tam ušlo, určite ja neodsudzujem nikdy žiadneho človeka, ktorý sa prizná k svojej chybe a oľutuje ju. To mi možno iba akože medzi, medzi riadkami nejako ubehlo. Ale máte pravdu, ja som si to všimol pri Robertovi Ficovi, že takéto niečo tam zaznelo a bolo to také smiešne.
Ku kolegovi Mikloškovi, prepáčte, ale ja to teraz nestihnem, tam bolo veľa, veľa vecí, ja by som to ešte v záverečnom slove sa vyjadril k tomu.
A ku kolegovi Suskovi, možno tiež radšej v tom záverečnom slove trošku, dobre?