44. schôdza

Chcel som reagovať teda, prepáčte, touto formou ešte na kolegu Mikloška. On povedal viacej vecí, že mu to teda pripomína, že nejaké doby minulé, kedy eštebáci takto nahrávali, a nemali by sme to robiť. Ale podľa mňa zase tým posledným, čo ste povedali, ste si protirečil, lebo povedali ste, že WikiLeaks uznávate, táto forma je dobrá a vlastne všetko zlé, čo sa robí, tak, tak či tak vyjde na povrch, vypláva na svetlo Božie.
Ešte raz, nahrávanie vám vadí, zverejnenie vlastne tajného hlasového prejavu, ústneho prejavu nejakého človeka, a nevadí vám zverejnenie súkromnej osobnej komunikácie človeka, čo podľa mňa si naozaj rozporujete v týchto dvoch tvrdeniach. To je iba forma porušenia osobnej slobody, alebo teda ochrany toho osobného záujmu, alebo teda tej osobnej slobody, lebo je to to isté, keď niekto zverejní nahrávku s niekým, alebo niekto zverejní jeho písomnú komunikáciu. Takže poprosím, aby ste si túto vec, tieto veci upratali a potom si myslím, že keď uznávate WikiLeaks, čiže zverejňovanie súkromnej komunikácie, či už inštitúcií, verejných činiteľov a podobne, tak rovnako budete súhlasiť so zverejnením nahraného hlasu verejných činiteľov.
Keď ste hovorili teda, že som to urobil vtedy, keď sme boli priatelia s Radoslavom Procházkom, prepáčte, nikdy som nebol priateľ, ale keďže som mal dôvodné podozrenie, že v tomto prípade bude chcieť to isté, čo vlastne chcel tým, keď poslal do vydavateľstva regionPRESS ženu, ktorá mala na starosti reklamnú kampaň u neho a ktorá žiadala inzerciu bez dokladu, a keď do mňa tretíkrát sa vlastne dopytoval stretnutia, a potom mi povedal, že nejde mu o politiku, ide mu o inzerciu v regionPRESS-e, jednoducho mal som dôvodné podozrenie, že pôjde vlastne takýto istý, istým štýlom a bude chcieť inzerciu bez dokladu. Chcel som zistiť, či ju poslal on naozaj a teda či to bolo s jeho vedomím, alebo teda že či aj, vlastne aký má vzťah k financovaniu kampane načierno, keďže som tieto informácie o ňom počas volebnej kampane mal.
Keď hovoríte, pán Mikloško, že nie je férové hovoriť, čo sa spomenie medzi štyrmi očami, ja by som vám dovolil teda si pripomenúť ustanovenie Trestného zákona, ktoré nehovorí o tom, že či sa nerieši situácia, či sa niekto to dozvie medzi štyrmi očami, o spáchaní trestného činu, ale rieši iba jedno jediné, keď sa dozviete o spáchaní trestného činu, máte zákonnú povinnosť oznámiť toto spáchanie trestného činu orgánom činným v trestnom konaní. Čiže keď si tam dávate nejakú nadstavbu, že vlastne v prípade, ak vy sa dozviete o trestnom čine medzi štyrmi očami, tak vlastne to nie ste povinný, tak ja by som vás iba upozornil, že ste rovnako povinný oznámiť tento trestný čin, a keď prišlo teda k jeho spáchaniu alebo chystanému spáchaniu, orgánom činným v trestnom konaní. Nič vám nebráni v tom, alebo teda nezakazuje, keď je to vlastne medzi štyrmi očami.
Ku kolegovi Suskovi. Áno, zrejme tam bude chyba, preto aj tento návrh zákona stiahneme a dáme ho na hlasovanie, ale aj teda preto, lebo ste vyjadrili prípadnú ochotu možno baviť sa o niečom, že by možno nejakou inou formou by sa to dalo predložiť a možno by ste vedeli s tým súhlasiť. Takže využijeme tento čas na to, aby, keď môžete, tak aj osobne s vami, prípadne s niekým iným od vás, prípadne by sme sa dohodli na nejakej úprave, ktorou by sme tento zvrátený paragraf z Trestného zákona vyhodili.
A potom, keď hovoríte, že vlastne, o tom ústavnom práve v podstate na ochranu ústneho prejavu, by som si dovolil iba upozorniť na to, nie som právnik, vy právnik ste, že pre mňa laicky vždy právo na osobný vlastne záujem nejakého jednotlivca je vždy výrazne, výrazne menší ako verejný záujem. Čiže vždy by sme mali nadradiť verejný záujem nad osobný záujem, v tomto prípade skorumpovaného politika, chrániť verejnosť pred tým, aby sa dozvedela o tom, že je skorumpovaný. Čiže keď sa tieto možno dva nejaké ústavné princípy v ústave bijú, tak si myslím, že mali by sme navýšiť alebo teda povýšiť ústavný, verejný záujem nad právo niekoho na možno osobný, právo nejakého osobného prejavu alebo ochrany osobného prejavu. A ak by sme si to nemysleli, tak by sme ani nepredkladali tento vlastne návrh zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. zákona o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len návrh zákona) predkladajú, ako tu už bolo povedané, poslanci Národnej rady Mikuláš Huba, Ján Mičovský a Martin Fecko. Hlavným účelom predloženého návrhu zákona je zosúladiť znenie zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov s príslušnými smernicami Európskej únie a niektorými medzinárodnými dohovormi.
Schválenie novely zákona o ochrane prírody a krajiny v znení zákona č. 506/2013 Z. z., možno si spomeniete, práve pred rokom sa to stalo, spôsobilo, že niektoré ustanovenia platného zákona, alebo odvtedy platného zákona sa dostali do rozporu s príslušnými smernicami Európskej únie, ale aj niektorými nami ratifikovanými medzinárodnými dohovormi, z čoho môžu Slovenskej republike hroziť sankcie zo strany Európskej komisie.
Ako je všeobecne známe, Slovenská republika sa vstupom do Európskej únie zaviazala dodržiavať jej právne predpisy a teda v plnom rozsahu po transponovaní príslušných smerníc zahrnúť ich do svojho právneho poriadku. To sa v tomto prípade stalo pri prvej transpozícii smernice Rady č. 92/43/EHS zo dňa 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (ďalej len smernica o biotopoch), avšak neskôr sa niektoré ustanovenia našej právnej úpravy novelizáciami zákona o ochrane prírody a krajiny dostali do rozporu s touto smernicou. Napríklad pri ochrane všetkých biotopov, ako to pôvodné znenie hovorilo, sa táto ochrana namiesto podstatne širšie chápanej ochrany biotopov vo všeobecnosti, respektíve prirodzených biotopov zúžila len na ochranu prírodných biotopov, čo je zásadný rozdiel. Stalo sa tým to, že schválené znenie novely zákona o ochrane prírody a krajiny zmenilo pôvodný, širšie koncipovaný pojem ochrana biotopu len na ochranu prírodného biotopu, čím sa v značnej miere vylučuje z režimu ochrany široké spektrum ďalších biotopov hodných ochrany. Ako príklad uvediem orchideové lúky. Tie určite nie sú prírodným, alebo vo veľkej väčšine nie sú prírodným biotopom, pritom patria k tomu najcennejšiemu, čo na Slovensku máme a čo chránime. Čiže prísne vzaté, v dnešnom znení by sme mali všetky, alebo nie všetky, lebo nie všetky sú vzniknuté teda alebo výrazne ovplyvnené činnosťou človeka, ale veľká časť orchideových lúk vznikla práve vďaka činnosti človeka, čiže by sme mali vlastne zrušiť Národnú prírodnú rezerváciu Devínska Kobyla a desiatky, desiatky ďalších.
Takéto zúženie ochrany zo všetkých druhov biotopov len na prírodné biotopy je vyslovene v rozpore so Smernicou Rady č. 92/43/EHS, kde v čl. I. písm. b) sa pod pojmom "prirodzený biotop", sú zahrnuté okrem prírodných biotopov aj ďalšie, teda prirodzené biotopy, ako aj poloprírodné biotopy, čiže biotopy, ktoré sú skultúrnené činnosťou človeka, ale napriek tomu sú hodné ochrany z hľadiska kritérií ochrany prírody a krajiny.
Aj z tohto dôvodu navrhujeme vrátiť sa k pôvodnej úprave v čo najširšom význame ochrany biotopov, čo lepšie zodpovedá aj zneniu pôvodnej smernice o biotopoch.
Predmetnou novelou sa z predmetu zákona o ochrane prírody a krajiny z § 1/1, teda hneď z tej, by som povedal, preambulovej časti alebo úvodnej časti vylúčila požiadavka zachovania charakteristického vzhľadu krajiny a zrelativizoval sa zmysel a dôležitosť ochrany prírody a krajiny, čo považujeme za konanie v rozpore s Európskym dohovorom o krajine z roku 2000, ktorý Slovenská republika ratifikovala v januári v roku 2005, čiže o pár týždňov budeme si pripomínať práve 10. výročie a nebolo dobré, keby sme si ho pripomenuli bez toho, aby sme sa vrátili k tomu, že zákon o ochrane prírody a krajiny chráni aj charakteristický vzhľad krajiny, lebo v tom prípade ten dôvetok "a krajiny" tam vlastne viac-menej stráca opodstatnenie.
V súčasnosti platnom zákone nie je vo viacerých prípadoch vyjadrené, čo sa považuje za verejný záujem, respektíve, že ochrana prírody a krajiny je verejným záujmom, pričom ide o vážny nedostatok efektívnej aplikácie zákona pri ochrane prírody a starostlivosti o krajinu. Táto absencia umožňuje následne nad samotnú ochranu prírody a krajiny ako činnosť vo verejnom záujme nadraďovať iný verejný záujem, napríklad výstavbu, čo vytvára riziko, že ochrana prírody a krajiny môže byť v podstate kedykoľvek spochybnená iným verejným záujmom. Úprava navrhovaná v bode 2 je v súlade s čl. VI Smernice Rady č. 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín a tiež v súlade s rozsudkom Súdneho dvora C-258/11.
Predloženou novelou chceme okrem iných úprav zakotviť zásadu, podľa ktorej ochrana prírody a krajiny bude vždy vykonávaná vo verejnom záujme, pričom nebude môcť byť spochybnená žiadnym iným verejným záujmom, lebo v opačnom prípade by išlo v podstate o formalitu alebo len deklaráciu, ktorá by mohla byť kedykoľvek spochybnená.
Rovnako sme sa v tomto návrhu zákona snažili zosúladiť postup pri vykonávaní výskumu a nakladaní s jeho výsledkami, keďže súčasné znenie zákona o ochrane prírody a krajiny neadekvátne upiera právo slobodne nakladať s výsledkami výskumu, čo je v rozpore s čl. 5 Smernice Európskeho Dohovoru a Rady č. 9/96/ES o právnej ochrane databáz, ktorý ustanovuje, že na preklad, zmeny, usporiadanie a všetky ďalšie úpravy databázy má výhradné právo zhotoviteľ databázy, rovnako ako podľa písm. a) tohto článku má výhradné právo aj na rozmnožovanie databázy alebo jej časti akýmikoľvek prostriedkami. Zákonom nemožno ustanoviť povinnosti oprávnenej osobe odovzdávať výsledky svojho výskumu, zvlášť ak ho realizuje samostatne. Zákonom však možno upraviť, ako má o týchto výsledkoch informovať príslušný orgán tak, aby ich mohol použiť pre potreby ochrany prírody a krajiny.
Uvedené sa navrhuje riešiť v našej novele tak, aby orgán ochrany prírody dostal informáciu kde, kedy a ako budú výsledky publikované, respektíve uschované, aby sa k nim v prípade potreby mohol dostať a aby o tom mohol včas poskytnúť informáciu tomu, kto by mohol byť obmedzený prípadným rozhodnutím orgánu ochrany prírody založeným na získaných výsledkoch. Včasné informovanie tak poskytne vlastníkom a užívateľom pozemkov dostatok možností na prípravu svojho stanoviska.
Nedostatkom poslednej novely zákona, vlastne dnes je to už predposledná, lebo, ako si asi spomeniete, v júni, myslím, tohto roku alebo začiatkom júla sme schválili ešte tú jednu malú novelu, pôvodne z iniciatívy poslancov za MOST – HÍD a potom s významným pozmeňujúcim návrhom poslancov za SMER, čiže, ale rozumieme si, že hovoríme o tej "veľkej malej" novele spred roka, teda nedostatkom tejto novely bolo to, že pri vyhlasovaní chránených území by príslušný orgán vôbec nemohol využívať tie výsledky výskumu, ktoré neboli získavané výslovne pre potreby ochrany prírody a krajiny, a teda k nim nemusí existovať súhlas orgánov ochrany prírody a vlastníka, hoci môžu mať veľkú informačnú a prírodoochrannú hodnotu a nemusia spôsobovať žiadne problémy s vlastníkmi.
Vďaka nášmu návrhu a prechodným ustanoveniam sa umožní využiť aj staršie výsledky pri prehodnocovaní chránených území. Preto navrhujeme doplniť slovné spojenie, citujem, "ak orgán ochrany prírody nerozhodne inak". Koniec citátu.
Okrem toho z dôvodu rozporu s inými právnymi normami vrátane európskych by sa obmedzenie použitia malo zakladať predovšetkým na tom, či výsledky boli platne zverejnené alebo oznámené zákonným postupom a či ten, koho sa týkajú, mal k nim prístup a nesmie, naopak, obmedzovať práva toho, kto výskum uskutočnil, ani právo verejnosti na použitie výsledkov výskumu. Nájsť rovnováhu medzi možnými zásahmi do práva vlastníkov, výskumníkov a širšej verejnosti nie je jednoduché, jednoznačne však treba okrem väčšej možnosti prístupu vlastníkov k údajom zachovať aj práva verejnosti, čo nami navrhovaná úprava znenia ustanovenia tohto zákona umožní, ak sa zavedie vykonateľný a účinný systém informovania o výsledkoch výskumu.
Záverom považujeme za potrebné konštatovať, že zákon o ochrane prírody a krajiny v niektorých svojich ustanoveniach nedostatočne zohľadňuje znenie príslušných európskych smerníc, či dokonca komplikuje až vylučuje ich správnu aplikáciu. Najmä z tohto dôvodu predkladáme tento návrh zákona, vďaka ktorému bude právna úprava zákona o ochrane prírody a krajiny v súlade s európskym, respektíve so širšie chápaným medzinárodným právom.
Predkladaný návrh zákona bude mať pozitívny dopad na životné prostredie, nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne, negatívne sociálne vplyvy a ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti. Tu by som si dovolil dôvetok, že keby sme išli do dôsledkov, skôr bude mať pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti ako negatívny, čo vyplýva z toho, čo som povedal pred chvíľou.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Ďakujem. Toľko na úvod, skončil som.

Ďakujem, pani predsedajúca. Predkladám informáciu k predloženému návrhu ako spoločný spravodajca. Konštatujem, že návrh spĺňa všetky náležitosti, ktoré na základe legislatívnych pravidiel sú. Navrhujem, aby sa Národná rada uzniesla, že prerokuje zákon v druhom čítaní. Navrhujem ho priradiť výborom, ústavnoprávnemu a pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, a zároveň za gestorský výbor určiť výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Prosím, môžete otvoriť rozpravu.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som aj ako jeden z predkladateľov sa vyjadril k našej snahe kvalitatívne vylepšiť zákon o ochrane prírody a krajiny. Úvodom chcem povedať, že nakoľko tento zákon bol už odsunutý ešte z minulej schôdze, tak samozrejme, že v prípade, že by bol postúpený do druhého čítania, tak účinnosť tohto zákona, ktorý bol pôvodne plánovaný na 1. januára 2015, samozrejme, že bude upravený, lebo by sa to nestihlo. Takže túto pripomienku, keby ste aj chceli mať, tak dúfam, že chápete, že nemôžme to odstrániť, lebo už to bolo podané. Takže ostaneme tu v tom druhom čítaní.
Myslím si, že tak ako to už bolo predkladateľom spomenuté, pánom Hubom, je to viac-menej doladenie podmienok smernice, ktorá nebola úplne implementovaná do nášho zákona. Na čo chcem upozorniť, tak myslím si, že to, čo je uvedené v § 1 ods. 1, kde hovoríme o prírodnom dedičstve hodnôt a krás, ako aj o charakteristickom vzhľade krajiny, to sa dopĺňa do pôvodného znenia. Žiaľ, ten charakteristický vzhľad krajiny sa momentálne vytráca z mnohých zákonov a vyzerá tak, že si ho nevážime. My máme neúctu k vzhľadu našej krajiny. To myslím si, že neni dobrá vizitka tejto generácie. A keď si pozrieme niektoré staré pohľadnice, tak ste hneď vedeli, aha, tuto som v Poľsku, tu som v Rumunsku, tu som v Budapešti a neviem kde, v ktorých. Máte určitú charakteristiku. A u nás, žiaľ, takáto charakteristika vzhľadu krajiny, vlastne o ňu ako keby sme nestáli.
Kde inde má byť, ak nie v zákone o ochrane prírody a krajiny zvýraznená a daná? Aby aj ďalšia generácia takýto vzhľad krajiny mala, rešpektovala, respektíve ho zachovala, pretože aj to je jeden možnože z motivačných dôvodov, prečo aj u nás tak často handicapovaný cestovný ruch neni možnože v plnom rozsahu a v plnom rozlete nejak využívaný. Pretože tvrdím, mrakodrapy, komíny, vybetónované chodníky, cesty, to majú aj na Západe, to majú aj inde vo svete. Ale ten vzhľad slovenskej krajiny, ktorú tu máme my a ktorú sme zdedili, to je iba u nás. Nikde inde. Tak aj týmto spôsobom môžme zvýšiť, možno keď sme včera rozprávali o našom štátnom rozpočte, môžme zvýšiť príjmy do našej kasy aj cez tento turistický ruch. Tak preto sme si dovolili, aby teda charakteristický vzhľad krajiny bol aj v tomto zákone pojatý. A myslím si, že tak to by sme sa mali správať k nášmu zdedenému prírodnému bohatstvu, ktoré tu máme.
Ako to už bolo spomenuté, biotopy, nemôžme ich obmedziť iba na prírodné, takže dávame tuná všeobecné biotopy, aby tam bolo, lebo je tam toho viacej.
Ďalšia vec, ktorá je tam, vypúšťame síce v § 56 ods. 2 a 3 tohto zákona, ktoré sa týkajú, akým spôsobom sa má ten príslušný výskumník, ktorý tam ide robiť nejaký výskum, ako sa vysporiadať s vlastníkom pozemku. Je to v ďalších odsekoch, takže viac-menej je to suplované, takže myslím si, že tie práva a povinnosti toho vlastníka tam samozrejme ostávajú zachované. A ten, kto chce robiť nejaký takýto výskum, musí tie práva a povinnosti akceptovať, či sa mu to páči, alebo nepáči, a to je jedno, či to bude robiť sólo, viacero, alebo či tam bude deň alebo iba hodinu alebo mesiace. Takže to na vysvetlenie.
Ďalej bolo tu aj spomenuté, akým spôsobom nakladať s výsledkami tohto výskumu, ktorý sa robí. Tu by som chcel zdôrazniť, že viac-menej doteraz to bolo možné priamo iba odovzdať organizácii, ochrane prírody a ochrane prírody túto správu o výsledkoch tohto výskumu. Teraz viac-menej to rozširujeme aj o tú možnosť, aby sa to mohlo publikovať a oznámiť, kde, ako sa tieto výsledky budú uchovávať, ako sa budú archivovať, kde môžu byť k nahliadnutiu. Ako vieme, rozpočet na výskum neni veľmi valný, nechcem hovoriť o štátnej ochrane prírody, ktorá je poddimenzovaná, a práve tu ja vidím z reálneho života veľký deficit, pretože mnoho našich nejakých analýz nevychádza z konkrétneho dnešného stavu veci. Orgán štátnej ochrany prírody, ktorý by mal byť tým garantom kvalitatívneho vyhodnocovania tohto stavu, v mnohých prípadoch je zavalený takouto byrokratickou agendou, toľkými papiermi, že nemajú čas ísť do toho terénu. Nemajú ísť čas, aby viac-menej ten výskum mohli urobiť, a potom zisťujeme, že chránime tam, kde už tá ochrana stratila svoj význam a zase, naopak, tam, kde by sme mali, tak viac-menej o tom nevieme, že tento či už živočích alebo rastlina, respektíve biotop sa nachádza. A je to aj o tom, akým spôsobom viac-menej môžme tie výskumy zabezpečiť týmto, aj týmto, by som povedal, odborným inštitúciám, ktoré tento výskum majú robiť.
V § 56 ods. 5 tiež dopĺňame možnosť, ak vyhlasujeme osobitné chránené časti prírody, aby boli použité iba výsledky z tohto výskumu, vykonané v súlade s týmto odsekom, ktorý som teraz citoval, ale dávame tu šancu, aby aj rozhodol orgán ináč. Môžu tam byť určité dôvody, kedy by mohol orgán rozhodnúť ináč, a preto túto možnosť, myslím, že by sme tomu správnemu orgánu nemali nejakým spôsobom zakázať a handicapovať.
Toľko myslím, že z mojej strany k tomuto predkladanému zákonu, neni veľký, teda novele zákona. Má osem bodov. Myslím si, že ho skvalitňuje. Posúďte sami, nechám to už na vašom svedomí a vedomí, ako sa k tomu postavíte, ale myslím si, že, a budem tvrdiť stále, nemáme právo, aby naše deti a naše vnúčatá zdedili po našej generácii horší stav životného prostredia, ako sme dostali my od našich rodičov a starých rodičov. Malo by to byť ešte kvalitatívne aj kvantitatívne v lepšej kondícii, ako sme to zdedili my.
Ďakujem pekne a znovu môj citát: "Žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.".
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Vážený pán predseda Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, budem reagovať teraz na teba, ale samozrejme faktickou môžem reagovať len na teba, keď si v rozprave práve vystupoval, ale platí to, čo poviem, pre všetkých troch predkladateľov.
Iste, ten zámer, ktorý sledujete, je sčasti odôvodnený, opodstatnený a nedá sa mu v zásade z hľadiska samotného zámeru nič vyčítať, okrem niektorých ďalších vecí týkajúcich sa rozsahu, ale to momentálne komentovať nebudem. Ale čo je veľmi dôležité, zaiste ste si nevšimli, že existuje taký materiál ako Rámcový plán legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na VI. volebné obdobie. Tento materiál bol schválený vládou Slovenskej republiky už 12. septembra v roku 2012 a je v podstate východiskovým podkladom pre tvorbu ročných plánov legislatívnych úloh vlády. Vážení páni, v tomto materiáli je naplánovaný na tretí štvrťrok 2015 materiál, ktorý sa nazýva Návrh zákona o krajinnom plánovaní a starostlivosti o krajinu. Dôvod predloženia: implementácie európskeho dohovoru o krajine a ďalších európskych smerníc.
Čiže z toho pragmatického hľadiska musím povedať, teraz ten scenár, aký vy už máte zaužívaný, bude nasledovať, vystúpi jeden, druhý, tretí, stratíme polhodinu, a z toho pragmatického hľadiska je treba otvorene povedať, že bolo by oveľa lepšie, keby ste sa pripravili skôr na dôsledné pripomienkovanie vládneho návrhu zákona, lebo nepredpokladám, že v tomto momente, keď vláda plánuje tento vládny návrh spracovať, budú vaše návrhy akceptované a posunuté do druhého čítania.
Ďakujem za pozornosť.