44. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda.
A začnem od pána Martvoňa. Pán kolega, vždycky ma zamrazí, keď ma za niečo pochválite, lebo si musím myslieť, že som niečo spravil zlé, ale každopádne ďakujem. A nemyslím si, že toto korupciu posilní, a nemyslím si ale ani, že jej to ublíži. Myslím si, že v rámci zabehnutých spôsobov korumpovania verejných činiteľov na Slovensku prijatie takéhoto zákona buď spôsobí veľmi malú, alebo žiadnu zmenu. Jeho sila je vo vyjadrení politického gesta a to gesto by malo byť také, že Národná rada má záujem robiť všetky potrebné kroky k tomu, aby sa prostredie, v ktorom sa robia rozhodnutia, vo verejnom záujme kultivovalo, takto ho chápem.
Pán kolega Hudacký, ja si myslím, že také veľké záujmové skupiny, ako ste hovorili, ony si tú cestu v podstate nachádzajú už teraz. Keď hovoríme napríklad o odborároch, tak oni sú členmi tripartity, ktorá jedná o veciach, ktoré sa ich týkajú. Zástupcovia jednotlivých odvetví dajme tomu, alebo odborových zväzov, ktoré sú odvetvovo príslušné, keď sa ich to týka, tak si nájdu aj ku členom výboru, aj ku ministrovi svoju cestu. Veľmi dobre vieme, že to funguje. To znamená, nemyslím si, že by sme im uľahčili nejakým spôsobom takýmto zákonom cestu k tomu, aby vedeli odkomunikovať svoje záujmy. Čo vieme spôsobiť takýmto zákonom, je, že to bude kontrolovateľné a že bude možno pri tých verejných funkcionároch možné odlíšiť, že kde je výkon ich práce a kde sú súkromné stretnutia, a spraviť v tom trochu poriadok.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, ja a Martin Poliačik, ako teda dolu podpísaní poslanci, v súlade s § 95 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku berieme späť návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40, teda Občiansky zákonník. Je to pod tlačou 1305. A dôvod je, že chceme pripraviť komplexnejšiu zmenu. Ďakujem pekne.

Áno. Pán predseda, neviem, ako pôjde dneska rokovanie, ja mám návrhy. V utorok tu ja nebudem, máme jednu takú udalosť a chcem poprosiť, že keď teda by sme to nestihli, že keby prišli na utorok, aby sa preložili na stredu, prípadne na koniec schôdze. Ale neviem, jak to mám formulovať. Čiže v utorok tu nebudem a chcem poprosiť, aby tie moje návrhy zákonov boli predložené - na stredu alebo na štvrtok?

Vážený pán predseda Národnej rady, dámy a páni, veľmi krátko. Naozaj, v posledných dňoch sledujeme tendenciu, že Slovensko sa začína objavovať v rebríčkoch boja proti korupcii na tých vyšších, na tých lepších miestach, teda postupuje smerom k lepšiemu. Rôzne medzinárodné organizácie, ktoré robia tieto rebríčky, nás posunuli vyššie. Bolo to vďaka systémovým opatreniam, volebným kódexom, ktoré boli prijaté, alebo aj napríklad elektronickému trhovisku. Naozaj, aj keď mám povedať za viacerých kolegov z opozície, sme sa intenzívne zúčastňovali prípravy zákona o volebných kódexoch, ale aj ďalší zákon, zákon o financovaní politických strán. Naozaj, dávali sme k týmto zákonom svoje pripomienky a námety, viaceré z nich boli zapracované do volebných kódexov a do zákona o financovaní politických strán.
Škoda, keď mám povedať za KDH, ak by bolo Slovensko rozdelené na viacej volebných obvodov pri zachovaní pomerného systému, boli sme ochotní aj hlasovať za tieto zákony. Ale vládna strana nebola ochotná rozdeliť Slovensko, ktoré je jeden volebný obvod, na viacej volebných obvodov, a preto sme nemohli za volebné kódexy hlasovať.
Tým chcem povedať to, že sú tu určité systémové opatrenia, ktoré zlepšujú pozíciu Slovenska v boji proti korupcii. A medzi takéto systémové opatrenia považujem aj zákon o lobingu. Naozaj po dvadsiatich rokoch Slovenskej republiky by bolo načase takéto ďalšie systémové opatrenie prijať, ktoré by napomohlo aj v boji proti korupcii.
Martin Poliačik tu hovoril o tom, že sa mu ten návrh ako páči, len sa mu zdá, že je slabý, že on by bol za nejaké ešte silnejšie riešenia. Ja si myslím, ja si myslím, že dneska, keď nemáme žiaden zákon o lobingu, tak takýto prijatý návrh zákona, ktorý máme na stole, obdobný alebo podobný návrh zákon predložil aj kolega Lipšic, ten ho má v určitom zmysle trochu modifikovaný, keď žiada to, aby tí lobisti museli mať na to, museli byť zaregistrovaní na živnostenskom registri, na živnostenskom úrade.
Myslíme si, že potrebuje Slovensko takéto systémové opatrenie, vie to aj vláda, vláda SMER-u, len sa im do toho nejako veľmi nechce. Preto možno aj keby sa inšpirovali a prišli s vlastným návrhom, tak nebudeme proti. Lepším riešením pre Slovensko bolo by, aby dneska už podporili v prvom čítaní tento návrh, do druhého čítania sa dajú ešte do toho zapracovať určité pripomienky.
Kolega Hudacký spomínal, ako to funguje v Európskom parlamente. Naozaj v Európskom parlamente oslovenie lobista nie je nadávka. Na Slovensku je oslovenie, keď poviete niekomu lobista, tak okamžite sa pod tým skrýva, že to je korupčník.
Ale čo som chcel povedať, keď tu hovoríme o boji proti korupcii? Potrebujeme systémové opatrenia, ale potrebujeme aj riešiť jednotlivé prípady, jednotlivé kauzy, ktoré v posledných dňoch na Slovensku nám prepukujú, vystreľujú skoro dennodenne. Vládna strana SMER, veľmi často sa to dotýka verejného obstarávania, vládna strana SMER má s tým veľké problémy. Neni tomu ani dva týždne, keď pre obstarávanie na CT prístroj v Piešťanoch odstúpila ministerka, podpredsedníčka parlamentu, následne aj predseda parlamentu. Sú tu ďalšie kauzy, odvoz drevnej hmoty v Lesoch Slovenskej republiky. Spolu s kolegami riešime a zbierame podpisy pod návrh na odvolanie ministra dopravy Jána Počiatka za to, že za kontrolu transakcií pri platbách palivovými kartami za elektronické mýto vysúťažili firmu, ktorá vznikla deň pred možnosťou prihlásiť sa do súťaže, a jej majetkový reťazec sídli na Cypre, zhodou okolností v tej istej kancelárii ako ďalšie desiatky firiem blízkych J&T. Neprejde skoro jeden deň, aby nevypukla nejaká kauza. A toto ako opoziční politici máme priam za povinnosť, aby sme kontrolovali vládu a poukazovali na tieto jednotlivé kauzy.
Keď mám hovoriť o palivových kartách, pred dvoma týždňami sme túto kauzu otvorili, bol zvolaný mimoriadny výbor, bola návšteva poslancov v Národnej diaľničnej spoločnosti, ubehli dva týždne a vláda na čele s Robertom Ficom v tom neurobila nič. Minister dopravy v tom neurobil nič. Nezastavil tento biznis, nezrušil zmluvu, nevyvodil personálnu zodpovednosť, posunul túto kauzu na kontrolu ÚVO.
Predstavte si, v jeden deň bol mimoriadny výbor hospodársky, kde sme sa pýtali na tieto otázky, a na druhý deň požiadal minister ÚVO, aby preveril túto súťaž, a o tri dni, keď sme prišli na NDS-ku, už tam tie dokumenty a papiere neboli. Také promptné konanie ÚVO, neviem, či už tu niekedy bolo. Ale ak by tak ÚVO konalo pri každej kauze, my budeme len radi. A máme vážne podozrenie, že to pomaly vyzeralo tak, aby nám nemuseli teda z tých dokumentov nič prečítať, radšej ich rýchlo odpratali na ÚVO. Ale o tom sa budeme rozprávať na mimoriadnej schôdzi.
Potrebuje Slovensko systémové opatrenia. Jedným z nich je návrh zákona o lobingu. Ak by sme ho mali, ak by sme ho mali, tak politici, napríklad aj premiér Slovenskej republiky by svoje kontakty s určitými osobami musel nahlásiť. Možno by sme sa cez tento zákon o lobingu mohli dozvedieť, či bol v byte na Vazovovej v kauze Gorila, či tam premiér chodil a či sa stretával s tými ľuďmi, alebo či chodil na stretnutia s pánom Výbohom v kauze obstarávania pandúrov pre českú armádu. A takto by som mohol ďalej pokračovať.
Preto by som vás chcel poprosiť, aby takéto systémové opatrenia ste podporili a do druhého čítania môže prísť ešte ku nejakým vylepšeniam.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Zajac, plne súhlasím, že na Slovensku je slovo lobista nadávka. Súhlasím aj kvôli tomu, že občania dobre vedia, prečo slovo lobista je nadávka, a myslím si, že vedia to aj mnohí už v Európskej únii, aj v niektorých iných štátoch, kde zákon o lobingu majú. Jednoducho viaceré štáty, kde zákon o lobingu je, ten zoznam lobistov už ani neaktualizujú kvôli tomu, že jednoducho tie zákony o lobingu sú bezzubé. Súvisí to aj s tým, že proste keď niekto sa chce stretnúť v nejakej lobistickej veci, tak, samozrejme, lobuje a nenazve to ako stretnutie z pohľadu lobistu, keď nechce, a chce zakryť nepriamu korupciu, tak to vtedy nazve, že loboval, alebo takýmto spôsobom.
Jednoducho podľa môjho názoru v slovenských pomeroch zákon o lobingu, ktorý predkladáte, by iba zlegalizoval nepriamu korupciu. Plne postačuje a je výborné, keď na to môžme uplatniť Trestný zákon. Každý nech vie, ako sa má správať a že nemá poskytovať žiadne priame alebo nepriame výhody, alebo sľubovať, čo pri lobingu tie nepriame výhody sa z času na čas stávajú, že sa sľúbia.
Nehovoriac o tom, že neviem si predstaviť, keď je bežné, keď za dobrú vec v rámci verejného dobra lobuje cirkev, neviem si predstaviť, že by cirkev sa mala registrovať ako lobistické združenie. Dokonca by to aj odporovalo určitým pravidlám Vatikánu ako takého, lebo cirkev sa nemôžu nazývať lobisti.
A takéto obdobné by to bolo pri umelcoch, pri športovcoch, ale aj pri bežných občanoch, keď sa stretnú na volebnom mítingu s politikom a chcú ho poprosiť, aby niečo vo verejnom záujme zmenil, tak nevidím dôvod, prečo by to nemohol radový občan urobiť a musel by sa na základe vášho zákona práve potom registrovať za nejakého lobistu. A nehovoriac o tom, aby sa po parlamente pohybovali ľudia s výnimkami a visačkami ako lobisti, je absolútne nežiaduce.
Toľko z mojej strany. Ja tento návrh zákona práve preto nepodporím.

Ďakujem. Ja by som, opačne, tento návrh zákona podporil. U nás poslancov tak či tak ústne aj písomne lobuje veľa ľudí, chodí k nám, vysvetľuje nám pozadie zákonov, dodáva námety a vylepšenia. Keď je to dobré, prečo nie? Nie je to určite zlé, pokiaľ nie sú za tým nejaké skryté záujmy alebo nejaké dokonca finančné záujmy.
Ja som tiež chodil ako lober ešte svojho času po Amerike nie raz, v Kongrese, kde-kade, a vždy ma tí kongresmani alebo ich aide-pomocníci privítali a veľmi sa zaujímali o tému, ktorú som nadhadzoval, to neni teraz už dôležité, a vždy sa pýtali: "Tell me what I should do?" - "Čo by som mal teda robiť, keď mi toto hovoríte?"
Čiže v tomto smere nevidím nič, aby aj naši poslanci boli dobre oboznámení s vecami, pozadím zákonov, s možnosťami zlepšenia a tak ďalej. Nikdy som, samozrejme, za to nikdy nedostal a ani by som nikdy aj v budúcnosti nedostal, keď snáď zase ešte budem voľakedy niekomu niečo vysvetľovať alebo lobovať.
Samozrejme, ten zákon sa môže vylepšiť, doplniť, zmeniť, ale skôr-neskôr ho bude treba schváliť. A teda tak navrhujem, aj prečo by sme ho nemohli teraz po vylepšovaní aj námetoch schváliť. Samozrejme, nebude nikdy retroaktívny. Čiže hovoriť teraz o Gorilách, pandúroch a iných veciach je v podstate zbytočné a skôr je proti tomu, aby sa schválil, no. A, samozrejme, nejde o lobing organizácie, ide o lobing jednotlivcov. Čiže cirkev ako taká napíše pastierky list, napíše iný list, to je niečo celkom iné. Ale lobing jednotlivcov, ktorí budú mať na to placet, ktorí budú registrovaní a ktorí budú úplne verejní, to je, myslím, celkom rozumné a už v nejakej forme by takýto druh zákona mal byť tu schválený.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne obidvom kolegom, ale budem sa venovať viacej kolegovi Martvoňovi.
Pozrite, poviem to na vašom príklade. Vy ste predkladali návrh zákona, ktorý bol proti nebankovkám, tak to zjednoduším, o spotrebiteľských úveroch, bol proti nebankovkám. Zažili ste si to, že vás navštevovali, stretávali, snažili sa s vami stretávať určití ľudia, ktorí sa snažili v tom zákone, ktorý sa ich alebo im blízkym firmám bezprostredne dotýkal. A vy ste veľmi dobre vedeli v tých dňoch, keď ste sa stretli s nejakými inými občanmi, že kto je lobista a kto nie. Že určite tá babka, ktorá prišla za vami a hovorila vám o tom, že mohli by ste predložiť návrh zákona o tom, aby boli vyššie dôchodky, že asi lobistka nie je. Ale ten, kto za vami prišiel s tým, že zastupuje nebankové subjekty, a snaží sa vám vyhovoriť to, aby ste tam nedávali najvyššiu prípustnú odmenu a podobné záležitosti, že lobista je. Čiže takého človeka by ste mali za povinnosť nahlásiť, že ste sa stretli s takýmito ľuďmi alebo, nazvime to rovno, lobistami.
Takisto preto som si dovolil spomenúť pána premiéra, ja viem, že všetci poslanci SMER-u sú citliví, keď spomenieme pána premiéra, a pán premiér je taký istý politik ako my, je ústavný činiteľ, keď sa stretne aj za účasti pána Výboha a neviem ešte akých ľudí a spomína sa tam nákup pandúrov v objeme niekoľko miliónov českých korún, tak asi sú zástupcami lobistov a mal by za povinnosť nahlásiť, že, áno, vtedy a vtedy som sa stretol s takými a s takýmito osobami.
Nehovorme o tom, že ten zákon je bezzubý, keď dneska nemáme žiaden.

Ďakujem pekne, kolegyne, kolegovia, aj všetkým tým kolegom poslancom, ktorí vystúpili v rozprave a upozornili aj na isté slabé miesta predloženého návrhu zákona.
Nie je prvýkrát tento návrh zákona predkladaný, ja som vždy bol otvorený na to, aby sme v druhom čítaní vylepšili, v normatívnej podobe navrhli zmeny predloženého statusového zákona o lobingu, ale nekritizovali a neodmietali skôr, ako sa o to pokúsime.
Pán poslanec Martvoň, tento zákon zapadá do tzv. antikorupčnej legislatívy. Ambíciou tohoto zákona je legalizovať príjmy z ovplyvňovania ústavných činiteľov pri prijímaní zmien právneho poriadku. Áno, za odplatu. Za odplatu môžete vy tak, že preukážete, že ste to robili a nemusíte sa báť, že ste sa dopustili trestného činu. Ale dnes toto ovplyvňovanie sa nerobí za legálnu odplatu, dnes sa to robí za tzv. úplatky a všetci o tom viete a vieme. Ale dôkazy na to mať, to už je ťažké predložiť.
Preto by som poprosil, aby sme sa neupodozrievali, jeden druhého, že ten úmysel je zlý. A už vôbec nemôžem súhlasiť s tým, čo ste povedali na adresu cirkvi. Som pripravený vám dať trošku lekcie z kanonického práva, ktorá je základná norma, ktorou sa činnosť katolíckej cirkvi na Slovensku riadi, a nielen na Slovensku, ale inštitúcie ako takej.
Takže nebudem sa parciálne teraz zaoberať, lebo prvé čítanie má slúžiť na to, aby sme viedli politickú diskusiu, druhé čítanie na to, aby sme v normatívnej podobe vylepšovali návrh. Ale neodmietajme sa minimálne pokúšať do slovenského právneho poriadku zaviesť inštitút lobingu, lobistov a vyhnúť sa akýmkoľvek podobným kriminalizáciám politiky, akej sme svedkami aj teraz.
Pán poslanec Zajac urobil istý výpočet toho, čo je aktuálne, možno by sme sa mohli vracať do dávnej minulosti, ale to nie je hlavný zámer navrhovateľov. Hlavný zámer je predchádzať a minimalizovať riziká, ktoré dnes reálne existujú aj z ovplyvňovania verejných činiteľov na úrovni celoštátnej.
A preto by som chcel na záver ako navrhovateľ, a za skupinu navrhovateľ, poprosiť všetkých, aby ste návrh zákona podporili do druhého čítania a otvorili sme diskusiu aj o možnej zmene, resp. vylepšení predloženého návrhu zákona.
Pán predseda, skončil som.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené dámy a páni, vážení kolegovia, dovoľte mi uviesť spomínaný návrh zákona.
Chcem už na začiatku pripomenúť, že tento návrh zákona spadá do určitej skupiny legislatívnych návrhov, ktoré sa orientujú na podporu podnikateľov, resp. určitých podmienok fungovania v podnikateľskej praxi medzi jednotlivými podnikateľskými subjektami, a teda nielen medzi nimi, tak, aby sa vytvorilo čo najlepšie a najpriaznivejšie podnikateľské prostredie.
Tu musím zdôrazniť jeden smutný fakt, že v poslednom období čelíme vážnemu problému, a to je zlá platobná disciplína medzi podnikateľskými subjektmi a následne to vytvára ten efekt, ten škodlivý efekt tzv. druhotnej platobnej neschopnosti. Markantnejšie je to ešte v prípadoch realizácie projektov v rámci verejného obstarávania, kde veľkí generálni dodávatelia neplatia, alebo len s veľkým oneskorením, malým podnikateľom - subdodávateľom, aj keď platbu od obstarávateľa, čo sú verejné zdroje, dostanú.
A preto môžem len pripomenúť, že v nedávnej minulosti a dokonca opakovane som predkladal návrh zákona o ochrane subdodávateľov, žiaľ, poslanci vládnej strany tento zákon nepodporili a tá situácia sa zo dňa na deň zhoršuje. Ja dostávam množstvo listov, ale aj priamych intervencií a už som tiež spomínal, že máme urobený aj internetovský portál Nezaplatili mi faktúru, kde dostávame desiatky a desiatky podnetov od nešťastných, musím povedať, podnikateľov, obyčajne to sú malí podnikatelia - živnostníci, ktorí nedostanú zaplatené za svoje služby, za svoje tovary, za svoje práce. A táto situácia ich dostáva, nielenže vytvárajú ten nekonečný bludný kruh druhotnej platobnej neschopnosti, ale dostáva ich do existenčných problémov a existenčných problémov ich rodín. Doslova mal som možnosť rozprávať s viacerými takýmito ľuďmi, ktorí sa takmer idú dostať na ulicu len preto, že exekútori im siahajú na ich vlastný majetok. Nie je to už skutočne nejaká len politická záležitosť, je to tak vážna spoločenská záležitosť, že už by sme si to mohli zobrať na vedomie a začať s tým čosi vážne robiť.
Pri rozprave o tomto návrhu zákona som takisto avizoval, že v krátkom období prídem s návrhom novely zákona o DPH a Obchodného zákonníka, aby sme riešili ďalší problém, ktorý s týmto súvisí, vlastne s neplatením faktúr za tovary alebo služby spojenými s týmto. Vystavením faktúry vzniká totiž podnikateľovi - dodávateľovi povinnosť uhradiť daň z pridanej hodnoty. V súvislosti so zlou platobnou disciplínou sa u nás bežne stáva, že dodávateľ tovarov alebo služieb nedostane zaplatené za svoj tovar alebo služby, pričom svoju daňovú povinnosť si splniť musí.
Príkladom okrem mnohých iných sú smutne známe veľké spoločnosti, aby som poukázal na vážnosť tohto problém, ako je Doprastav, Váhostav, ktoré sú už momentálne v konkurze alebo v procese reštrukturalizácie, čo znamená, že malí subdodávatelia nielen sa nedostanú k svojim pohľadávkam, ale ešte musia uhradiť, alebo teda museli už uhradiť vlastne daň z pridanej hodnoty. Znamená to, že okrem straty za nezaplatený tovar alebo služby musia znášať ďalšiu finančnú ujmu, a to je odvedenú daň z pridanej hodnoty. Čiže aj v procese reštrukturalizácie alebo konkurzu v podstate ten zvyšok toho majetku tej firmy, ktorá je v konkurze alebo v reštrukturalizácii, je tak nízky, obyčajne tak nízky, že tí malí podnikatelia - živnostníci prakticky sa už nedostanú k žiadnym finančným zdrojom.
Preto v našom návrhu novely zákona o dani z pridanej hodnoty a Obchodného zákonníka riešime tento problém tým, že platiteľ je povinný zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť do 14 dní od prijatia platby alebo časti platby od, samozrejme, odberateľa, a to najmenej vo výške daňovej povinnosti za dodaný tovar alebo službu. Ak sa platiteľ dohodol na dlhšej lehote splatnosti platby za dodaný tovar alebo službu, ako je 30 dní od dodania tovaru alebo služby, splatnosť časti platby najmenej vo výške daňovej povinnosti je 30 dní od dodania tovaru alebo služby. Ak si odberateľ túto povinnosť nesplní v danej lehote, nemá právo si potom odpočítať daň z tovaru alebo zo služby, tzv. vratku DPH.
To je také určité, určitý mechanizmus, ktorý by mal donútiť týchto odberateľov, aby jednak zaplatili, a ak nie, tak minimálne aby prednostne poslali platbu vo výške dane z pridanej hodnoty, aby aspoň tento záväzok neprechádzal potom neskôr na, v prípade, ak by sa už ďalšia časť platby nedostavila, aby sa to nedostalo na plecia tohto dodávateľa, ktorý nedostane jednak zaplatené ani za tovar alebo ani službu a nedostane ani len toľko, že by si mohol vykompenzovať aspoň to dépeháčko. A štát, keďže v podstate s tým ako keby nemal nič spoločné, berie ruky preč od toho. Pretože štát v konečnom dôsledku dostane toto, čo mu patrí podľa zákona, ale už nepozerá na to, čo sa deje medzi podnikateľmi, čo sa deje v rámci tých obchodných vzťahov a ako keby dal ruky preč od tohto problému.
V tejto súvislosti tiež navrhujem aj novelu Obchodného zákonníka, podľa ktorej zmluvne určená lehota na splnenie peňažného záväzku dlžníka z dodania tovaru alebo z poskytnutia služby nesmie presiahnuť 30 dní. Doteraz je to 60 dní. Ja si myslím, že 30 dní je dostatočná lehota, samozrejme, pokiaľ sa tí partneri nedohodnú na dlhšej lehote splatnosti na to, aby odberateľ či už tovarov, služieb alebo prác jednoducho mohol si tento záväzok splniť a tak v podstate riešiť ten problém tej zhoršenej platobnej disciplíny, resp. potom následne toho dôsledku druhotnej platobnej neschopnosti.
Chcem sa prostredníctvom aj tohto návrhu zákona a vystúpenia obrátiť aj na predstaviteľov vládnej strany SMER, na poslancov, ktorých tu síce tiež nie je veľa, ale takisto sa pokúsim potom komunikovať aj s ministrom financií, pretože som zachytil informáciu, že vláda, resp. ministerstvo financií prichádza s obdobným návrhom zákona, myslím si, že by bolo dobré práve vzhľadom na vážnosť tejto situácie, vzhľadom na to, že už nemáme čas nejakým spôsobom pracovať na vládnom návrhu zákona, ktorý opäť zoberie niekoľko mesiacov, aby akceptovali tento návrh zákona, samozrejme, v druhom čítaní sa dá veľa vecí vylepšiť, v podstate sa dá dohodnúť aj na kompromisoch, tak, aby sme mohli čo najrýchlejšie prísť s konkrétnym riešením, aby sme takéto finančné záväzky neprenechávali na strane tých, ktorí pracujú, ktorí vytvárajú hodnoty, ktorí v podstate poskytujú tovary, služby, práce, a namiesto toho nedostanú nič a ešte v podstate majú tú ťarchu nezaplatenej dane na svojej strane.
Takže toľko na úvod. Ďakujem pekne za pozornosť a chcem vás vyzvať, vážené dámy, vážení páni, milí kolegovia, na to, aby ste teda boli ochotní podporiť tento návrh zákona nielen v prospech podnikateľov, ale skutočne v prospech tejto krajiny, pretože v konečnom dôsledku na to doplácajú rodiny a bežní ľudia.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, pán navrhovateľ, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vystúpil ako spravodajca k predmetnému návrhu zákona. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.