44. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Nie som si úplne istý procedúrou, ale keď už mám tú možnosť, rád by som pripomenul, že veľmi obdobná situácia sa stala aj v meste Púchov, kde starý primátor takisto zvoláva ešte v starom zložení zastupiteľstvo, na ktorom takisto veľmi dôležité veci sa snaží pretlačiť do VZN-ka, a teda možno by naozaj bolo dobré, keby v rámci takejto odpovede pán minister jednak povedal, čo si myslí o tejto situácii, a jednak dal nejaké usmernenie, poprípade by sme mohli prijať buď my v parlamente legislatívu, ktorá by takémuto niečomu zamedzila, alebo v rámci smerníc, ktoré vydáva samotné ministerstvo, to upresniť. Myslím si, že je nelegitímne, aby novozvolení jednak zástupcovia ľudí a jednak starostovia miest a obcí nemohli v tom medzičase nejakým spôsobom už ovplyvňovať chod v obci, a takisto je nesprávne a neférové, aby staré zastupiteľstvo a starí primátori a starostovia podmínovávali svojou činnosťou činnosť nového zastupiteľstva a nových zvolených zástupcov občanov. Takže, pani Hufková, ak už máte túto otázku, možno pán minister by sa vedel vyjadriť plošne k situácii na Slovensku ako takom.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia, ja som ani nechcel, lebo taká je dohoda, že dneska máme skončiť, aby to nebolo na mne alebo kvôli mne. Ale keď už teda aj iní, ale len kratučko, budem naozaj veľmi expresný.
Mám dve, iba dve interpelácie na pána premiéra: Existuje garáž, ktorá bola budovaná v centre mesta, má 200 parkovacích miest, spodná voda bola už po štyroch metroch a v rámci tej garáže bola vybudovaná základová doska pre budovu na hotel, 11-poschodovú. Táto garáž stála 4 mil. eur. Potom existuje garáž, ktorú poznáme viacerí, to je garáž tuná presne kúsok od nás na Streleckej, táto garáž má 276 miest, je tam úprava terénna, úprava záhrad a je tam kaviareň. Táto, investičné náklady na túto garáž boli 3,6 mil. eur. Moja otázka znie, ako je možné, že garáž, ktorú stavia, staval, začal stavať pán Paška, ale investorom je Národná rada, ergo občania našej krajiny, má 222 miest a rozpočtovaný náklad je niekde na úrovni 16,5 mil. eur a už bol podpísaný dodatok na cirka 2 mil. eur. To znamená, sme niekde na úrovni 18 miliónov.
Otázka znie pre pána premiéra, v čom je rozdiel. Ak sú tri porovnateľné garáže z pohľadu parkovacích miest a počtu parkovacích miest, tak myslím, že uznáte viacerí, že ten rozdiel je enormný. Máme sumu 4, 3,6 a 18. To by mohlo zaujať aj ľudí, ktorí sa vedia s kamennou tvárou pozerať na iné zhýralosti. Čiže otázka je, v čom je rozdiel, prečo je ten rozdiel a či je pripravený premiér alebo investor poskytnúť nezávislej agentúre urobiť nový posudok a rozpočtovacej firme posúdiť oprávnenosť nákladov, ktoré boli účtované pre výstavbu garáží na Bratislavskom hrade. To je prvá interpelácia.
Druhá interpelácia je pre pána Maďariča. Veľmi jednoduchá, ono sa to vždycky zamotá, vždycky sa to nejako prekrúti a neviem čo. Bol ukončený jeden archeologický výskum v roku 2010, bola tam nejaká nálezová situácia, nálezová situácia sa nejako popísala, boli tam rímske stavby. Otázka znie: Rímska stavba č. 4 bola alebo nebola odbagrovaná? To je prvá otázka a požadujem jednoznačnú odpoveď. Rímska stavba č. 4 bola alebo nebola odbagrovaná?
V rámci nálezovej situácie, čo vieme, lebo celé toto je obalené rúškom tajomstva, bola nájdená, aj kolega pán Huba ma upozornil, ja som si to teraz preveroval, bola nájdená cisterna v skale tiež z tohto obdobia, z laténskeho obdobia. Čiže druhá otázka: Bola alebo nebola odbagrovaná aj cisterna z tohto obdobia, to znamená z obdobia pred Kristom? Dve jednoduché otázky sa pýtam. Požadujem na ne jednoznačné odpovede, áno alebo nie.
Druhá vec, podotázka v rámci tohto. Výsledky následného výskumu, ktorý robila za podľa mňa neúmerne vysokú cenu 28 mil. súkromná upratovacia archeologická firma, ako sa dá s nimi oboznámiť, či budú verejnosti prístupné. Čiže ešte raz pre istotu to zopakujem. Ak archeologická, súkromná archeologická spoločnosť Via Magna robila následný dodatočný výskum; ktorý mimochodom prebiehal cirka pol roka v zime, viete, my nie sme na Jadrane, že môžte aj v zime kopať, nuž ale nevadí, v tejto krajine môžte. Čiže či sú výsledky z tejto nálezovej situácie verejné, či sa môže s nimi oboznámiť verejnosť. Ale doplňujem, že nálezová situácia bola odovzdaná investorovi 17. novembra, to znamená cirka mesiac dozadu, v čase, keď už na stavbe dávno buldozéry búrali.
Takže rekapitulujem pre istotu. Rímska stavba č. 4 bola alebo nebola odbagrovaná? Cisterna v skale z obdobia spred Krista bola alebo nebola odbagrovaná? Výsledky následného výskumu, ktorý draho zaplatili naši občania, budú alebo nebudú verejné, či sa môžu s nimi oboznámiť? A posledné... (reakcia z pléna), tak nie, všetko.
No a toto už len poviem nám kolegom, ktorí sme tu, lebo to treba dozistiť. Pri výskume bol nájdený aj zvláštny kostrový nález, ktorého, všetci okolo neho obehujú, ako keby neviem čo. Takže nechcem byť zase ja tu nejaký čítač nejakých tmárskych listov, overím si niektoré skutočnosti. Pravdou však je, že sa to už nespochybňuje, že takýto zvláštny kostrový nález nájdený bol. Pravdou však je, že veľmi rýchlo bol aj uprataný. Otázka stojí, že čo to mohlo byť, respektíve nemohlo byť. Prečo to tak rýchlo stade odišlo. Pokiaľ vieme, stále hľadáme hrob Metoda, nie, jak sa nemýlim, stále ho hľadáme. Ja neviem či bol, či nebol. Ja to fakt neviem, do toho sa nechcem púšťať, to už hovorím mimo, mimo tohto celého. Pravdou však je, že zvláštny kostrový nález na severnej terase Bratislavského hradu nájdený bol.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, poslankyne, poslanci, na summite v Chicagu v roku 2012 bolo prijaté rozhodnutie o ukončení operácie ISAF, ktorá predstavuje najdlhšie trvajúcu a najnákladnejšiu a najväčšiu bojovú operáciu v histórii Severoatlantickej aliancie do konca roka 2014. Zároveň bolo prijaté rozhodnutie o začatí plánovacieho procesu novej výcvikovej misie pod vedením NATO po roku 2014.
Za posledných desať rokov sa podarilo vybudovať afganské bezpečnostné sily, ktoré už viac ako rok zohrávajú vedúcu úlohu pri zaisťovaní bezpečnosti vo vlastnej krajine. V Afganistane tiež došlo k výraznému zlepšeniu situácie v oblasti vzdelávania, zdravotníctva, ekonomického rozvoja, ako aj v oblasti ľudských práv. Samozrejme si uvedomujeme všetky pozitíva aj negatíva, aj tú situáciu, ktorá tam je a nemôžme to porovnávať so situáciou, ktorá je v Európe.
Nová výcviková operácia s názvom Resolute Support bude zameraná predovšetkým na výcvik, podporu a pomoc afganským bezpečnostným zložkám. Na základe rozhodnutia Severoatlantickej rady z 28. novembra 2014 bude výrazne menšia ako operácia ISAF, nebude mať bojový charakter a začne sa 1. januára 2015.
Svojím dlhoročným pôsobením v Afganistane je Slovenská republika vnímaná ako krajina plniaca si svoje záväzky voči medzinárodnému spoločenstvu, prispievajúca k boju proti terorizmu a tým i k stabilizácii nielen samotného Afganistanu, ale aj širšieho regiónu a ochrane vlastných bezpečnostných záujmov.
Navrhované vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky je v súlade s požiadavkami NATO a národnými prioritami pre nasadenie spôsobilostí ozbrojených síl Slovenskej republiky.
Predkladám vám na schválenie návrh na vyslanie do 66 príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do operácie Resolute Support v zložení spôsobilosti špeciálnych operácií jednotlivcov do veliteľstva operácií RS, národného podporného prvku NSI a spojovacích spôsobilostí DCM s predpokladom pôsobenia do konca operácie Resolute Support.
S predmetným materiálom vyslovila 10. decembra 2014 súhlas vláda Slovenskej republiky a následne bol predmetom rokovaní Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Chcem ešte dodať, môžete sa pýtať prečo, keď je to k 1. 1. 2015 a dnes máme december 2014. Zmluvy boli pripravené dlhodobo, ešte na summite vo Walese v septembri sa dvaja kandidáti, keďže výsledky volieb v Afganistane boli potvrdené až neskôr, ako sa predpokladalo, obidvaja kandidáti na prezidentov v Afganistane vyslovili súhlas a prisľúbili, že podpíšu takúto zmluvu. K ratifikácii afganským parlamentom prišlo až asi desať dní dozadu, to znamená pred ratifikáciou, ratifikáciou afganským parlamentom, obidvoch zmlúv, či už s Alianciou, alebo so Spojenými štátmi, sme nemohli tento materiál predložiť ani bezpečnostnej rade, ani vláde a tým pádom ani do parlamentu.
Len to na margo toho, že na konci schôdze a nad rámec predkladáme tento materiál a ak by sme tú ratifikáciu neboli mali desať dní dozadu, asi by sme museli, museli konať inak. Takže sme radi, že to prišlo aspoň v tomto termíne, a ďakujem a žiadam vás o prerokovanie tohto materiálu a schválenie.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do operácie Resolute Support v Afganistane podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu:
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1335 z 10. decembra 2014 pridelil návrh na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do operácie Resolute Support v Afganistane na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Oba výbory prerokovali návrh na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do operácie Resolute Support v Afganistane v určenej lehote a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky a § 12 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vysloviť súhlas s vyslaním príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do operácie Resolute Support v Afganistane. Prílohou tejto správy je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, dovoľte, aby som pár vetami vyjadril svoj názor jednak, aj názor strany MOST – HÍD k uvedenej problematike.
Sme si vedomí našich záväzkov voči Aliancii, sme si vedomí našich záväzkov voči tým inštitúciám, voči tým hodnotám, ktoré táto spoločnosť uznáva, a preto, aby sme tieto hodnoty tak vo svete aj tuná na Slovensku, v našej krajine, vedeli zabezpečiť, zabezpečiť aj tak, aby nedošlo k ich ohrozeniu, tak určité záväzky, ktoré máme z medzinárodných dohôd, musíme plniť. A toto je jedna z takých. Preto budeme hlasovať za s tým, že my sme na výbore pre obranu a bezpečnosť dostali troška viac informácií, sme sa pýtali, ako bude, čo bude. Pre mňa nesmiernym potešením a s hrdosťou som prijal ten fakt, keď sme boli v Afganistane na takej bleskovej návšteve našich jednotiek, že aké úlohy tam zohrali naši vojaci, že tie vstupné brány do toho veľkého medzinárodného tábora medzinárodných síl zabezpečovali vojaci Slovenskej republiky. Čiže bolo na nás, na našich vojakoch, že kto sa dostane do toho srdca tábora. Že tá dôvera bola taká vysoká, že túto úlohu spĺňali naši vojaci a zhostili sa tejto úlohy veľmi dobre.
Dúfam, že aj tento projekt sa nám podobne vydarí, že nebudeme musieť znášať také následky, aké sme museli znášať pri predchádzajúcich operáciách. Toto je jedna stránka veci.
Druhá stránka veci, keďže som tu nebol pri prerokovaní rozpočtu, mal som nejaké rodinné povinnosti, veľmi milé, ale musím prízvukovať, že také isté povinnosti máme, aj čo sa týka budovania našej armády a čo sa týka rozpočtu našej armády. Síce túto stránku mince my spĺňame, keď je požiadavka na vyslanie našich vojakov do nejakých medzinárodných síl, rôznych operácií, tak áno, Slovenská republika v tomto je partnerom. Nie sme partnerom ale v tom, ako staviame našu obranyschopnosť a našu obranyschopnosť teraz, a máme tu susednú krajinu, kde je vojnový konflikt, staviame našu obranyschopnosť tak, že sme, výrazom jedného think tanku, sme čierni pasažieri. My sa spoliehame na to, že naši partneri v NATO nám tú vnútornú bezpečnosť v prípade nejakej hrozby zabezpečia. Ale toto tak stále nebude fungovať. Nebude fungovať to, že keď máme potom s nejakou technikou vstúpiť do nejakej operácie, to už nebudeme môcť spraviť.
Čiže áno, do tejto chvíle, čo sa týka účasti na rôznych operáciách, spĺňame, ale treba myslieť na to, že naše záväzky, čo sa týka výdavkov na obranu, čo sme sa zaviazali v NATO, že budeme dávať 2 % HDP, to už veľmi dávno, neviem, či, pán minister, vôbec Slovenská republika niekedy mala 2 %, čiže to vôbec sme nikdy nesplnili. Už ideme pod 1 percento, už to bude na úroveň 0,93 a z dlhodobého hľadiska aj náš záväzok, ktorý sme dali teraz vo Walese, ani to asi spĺňať nebudeme. Takto je nastavený rozpočet verejných výdavkov do roku 2017.
Takže chcem vás poprosiť, pán minister, že ako spĺňame tieto nároky kladené na Slovenskú republiku účasti na rôznych zahraničných medzinárodných operáciách, aby sme tak pristupovali, aj čo sa týka tej časti týchto našich záväzkov, ktoré hovoria o tom, aby naša armáda bola akcieschopná nielen v tom, že ponúkneme vojakov, ale aby sme tie limity, ktoré potrebujeme splniť, aby sme splnili.
Ďakujem.

Ja sa pridávam k tebe, pán poslanec. Budem taktiež hlasovať za. Je to jedna z vecí, kde budem rád, ak sa celá snemovňa zhodne a vyjadrí jednoznačný súhlas tomu, čo predkladá minister obrany Glváč.
Čo sa týka výdavkov na obranu, tak tiež súhlasím s tým, že nie je dobré, ak som sa pozrel správne na návrh štátneho rozpočtu do roku 2020, tak výdavky na obranu nielenže nerastú, ale ony klesajú. Tak budem rád, ak by sme postupne diskusiou začali hľadať riešenia, ako tento veľmi neblahý stav zmeniť a napraviť.
To je z mojej strany všetko. Myslím, že nie je tu veľmi k tomu čo diskutovať. Môžme byť hrdí na našich vojakov, že si robia svoju robotu tak, ako si ju robia, a ďalšiu misiu podporíme.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán minister, vážení páni poslanci, poslankyne, nebudem hovoriť a vyjadrovať sa k tejto faktickej k rozpočtu. Čo sa týka tohto materiálu a vlastne pokračovania tej aktívnej činnosti našich vojakov, našich ozbrojených síl v Afganistane, to ozaj kvitujem, je to dobré. Stálo to medzinárodné spoločenstvo naozaj veľmi veľa finančných prostriedkov, celá misia ISAF, a nemôžeme si dovoliť nikto, ktorý tam určitým spôsobom fungoval v tejto misii ISAF, aby sme tam odtiaľ odišli len tak bez ničoho, ale musíme naozaj aj touto našou prítomnosťou 66 vojakov od budúceho roka podporiť a ďalej pokračovať vo výcviku afganských národných bezpečnostných zložiek.
Som veľmi rád, že tento mandát, o ktorom sa tu dnes rozpráva, je bez tzv. national caveats, národných obmedzení, čiže je tuná celý priestor tejto misie a časovo je to tiež neobmedzené, resp. obmedzené ukončením tejto misie. Ja som veľmi rád, že ministerstvo obrany prišlo práve s takýmto návrhom bez národných obmedzení.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, pravdepodobne naruším túto selanku, že jak všetci zahlasujeme za to, aby išli naši vojaci do Afganistanu. Ja budem proti, aj keby som mal byť sám.
Dovoľte mi, uviesť jednu vec. Ľudia a krajiny si tvorili svoje armády na to, aby ich chránili. Dúfam, že sa na tom zhodneme. Nie? Podľa mňa to je logické, hej, že teda vytvoríme si armádu, dohodneme si, z čoho a ako ju budeme platiť a ako tá armáda nás bude chrániť. To je podľa mňa, na to sa robia armády. A v prípade, že to tá armáda danej krajiny dokáže, tak potom ešte môže teda prípadne ísť aj tam, kde by jeden nečakal, že zrovna odtiaľ by útok bol vedený. Ja sa tu nechcem do nejakých vojenských teórií dostať.
Vážení kolegovia, a ja myslím, že nevyzradím nič, čo je utajené, my máme problém ubrániť našu krajinu. Tu stačí, že trošku primrzne nafta, stratí sa jedna sedemnástka, jedna matka sedemnástka... (ruch v sále), počkám, potom pre ľudí, ktorí prípadne nevedia, že to... Ďakujem. V Sliači sa stratí jedna matka sedemnástka a je po vzdušnej obrane.
Viete, pán minister, v dnešnej dobe vášmu premiérovi, zoberte si jednu vec, že nášmu premiérovi lietajú drony popred okná, hej, a SIS má miliardový rozpočet a nevie, asi nevie, keď lietajú, čiže, čo dokážu iní, keď by chceli. Naozaj si myslím, že prvoradou úlohou armády, akejkoľvek armády, nie súkromnej armády, tá má svoje iné ciele, iných žoldákov, ale ak je štátna armáda, ak to bolo položkou toho rozpočtu, ktorý sme na tejto schôdzi schvaľovali, tak prvoradou úlohou je chrániť nás. Mňa, moje deti, vás, vaše deti, Kadúcove, ten síce ešte nemá, ale keď bude mať. To je, proste to je úlohou armády. (Ruch v sále.)
Nehnevajte sa na mňa, ísť učiť policajtov do Afganistanu mi nepríde ako vec, ktorá je v záujme mojich detí ani vašich detí, ale teraz nechcem byť, že som tu sa včera narodil, že neviem, že sme v NATO. Pozor, to s tým nesúvisí. Lebo sú rôzne typy operácií, ktorých sa krajina zúčastňuje. Teraz ideme schvaľovať, že sa máme zúčastňovať, to neni operácia, to je, ideme učiť afganských policajtov a plus ešte drobné nejaké iné činnosti.
Otázka stojí, že či to bolo naozaj nevyhnutné. Ak poviete, že to bolo nevyhnutné, v odpovedi na moje vystúpenie, netvrdím, že budem nad tým otvorene rozmýšľať. To je prvé. Ale ja si dovolím tvrdiť, že to nie je to najnevyhnutnejšie, čo my teraz potrebujeme. Nechcem upozorňovať na riziká, že čo môže byť problém, keď vy učíte niekoho policajtov, ako majú konať. Pokiaľ ja viem, tak naši ľudia chodili stavať mosty, železnice, chodili, to si pamätajú aj v Líbyi, aj v Číne si pamätajú naše tatrovky. A teraz budeme my chodiť učiť policajtov do Afganistanu, ako majú biť ľudí, lebo tam majú trošku iný vzťah k ľudských právam? Tak možno jednu z krajín, kde je najvyššia pôrodnosť na svete mimochodom, tak možno u tých ľudí sa tá informácia prenesie, že toto ich naučili slovenskí výsadkári, slovenskí vojaci. Nie som si celkom zrovna istý, či to je pre našu krajinu to najnevyhnutnejšie teraz, obzvlášť, keď máme problémy sami so sebou, hej?
Čiže ja by som citlivo zvažoval, či to je to, čo jak Ďuro Droba tu povie jak veľký Kissinger, že to je úplne fantastické, že naši idú do Afganistanu učiť policajtov, ako zasahovať. To si ja, dovoľte vyjadriť môj názor v tejto chvíli, naozaj nemyslím. Nuž ale keby ste aj povedali, že je to v súlade, je to aj jednou z podmienok, sme v NATO, to ja rešpektujem. Len potom mi ešte, prosím vás, povedzte a nielen mne, podľa mňa aj ľudia majú na to právo, že prečo to toľko stojí.
Ja som počul informáciu, že áno, že zostaneme v Afganistane, budeme učiť afganských policajtov, ako majú biť demonštrantov alebo, ja neviem, riešiť neviem čo, lebo ja neviem, čo má učiť afganský policajt. Naši, pochybujem, že naši výsadkári ich budú učiť, ako sa má vypísať zápisnica o spáchaní dopravného priestupku. Čiže to sú veci, ktoré, keď už teda tam idú, to je, by som povedal, hardvérovo nenáročná záležitosť. To neni, že máme lietadlovú loď v Perzskom zálive a potrebujeme ju, dennú prevádzku nejakým spôsobom platiť. Ak má ísť do toho 66 ľudí a ročne to bude stáť túto biednu krajinu 10,5 mil. eur, tak mi, prosím vás, povedzte čo, pán minister. Lebo už len jednoduchí, to vieme aj my poľnohospodári, si to vieme jednoducho vypočítať, 10,5 mil. eur. deleno 66, to je 150-tisíc, 5 mil. starých korún, mne sa to lepšie počíta, je ročne, bude náklad na jedného vojaka. (Reakcia ministra.) Ja už neviem, či rotácie. Proste máte 66 ľudí a na jedného vojaka to za rok vyjde 5 mil. korún. Ja neviem, vojaci, ktorí tam idete, či vy dostane tých 5 mil. korún. Ja hlboko o tom pochybujem, že ich dostanete.
Čiže my môžme hovoriť, že určitá časť toho, samozrejme, sú mzdové náklady, len mi, prosím vás, niekto povedzte, čo sú tie ostatné náklady. Lebo to neni hardvérová záležitosť, že hovorím, že tam stojí lietadlová loď v Perzskom zálive. Proste ich tam len dovezieme a odvezieme, a to, čo majú, budú mať pri sebe, tú pušku a možno i zopár nábojov do samopalu pošlete.
Čiže toto by ľudí podľa mňa malo zaujímať, lebo, vážení, teraz sa tu ráta, aj v tej dôvodovej správe je štyri roky. To je 42 miliónov. To je 1,3 mld. starých korún. Čiže ak my máme za 1,3 mld. starých korún učiť afganských policajtov, ako majú biť demonštrantov, tak mi, prosím vás, povedzte, prečo je to toľko. V čom je to, prečo to toľko stojí, obzvlášť, keď tu vieme, ako si tu my žijeme, a vieme, v akom stave je naša armáda. A potom si povedzme, že čo je našou prioritou, keď už si povieme, že áno, je to dôležité, tak prosím vás, keby, ja nehovorím, že by som im závidel tie peniaze, keby ich dostali oni. Len mi povedzte, že kde sa cestou stratia? Lebo vojaci určite tie peniaze nedostanú.
Čiže dve otázky. Či je naozaj nevyhnutné, aby sme sa zúčastnili tej operácie. A keď už sa zúčastníme tej operácie, či naozaj tie náklady, ktoré vy rozpočtujete a ktoré sú vysoké na tak malý počet ľudí, to je 66 ľudí, to je jeden autobus v mestskej hromadnej doprave. To je toľko ľudí, čo je v jednej, ja neviem, tridsaťdevine, prosím vás. A ešte tam ich je ešte viac. A za to platíme 10,5 mil., 330 mil. korún či koľko ročne. Tak mi aspoň povedzte, v čom ten náklad spočíva.
Ďakujem veľmi pekne. Ale zdôrazňujem, po vyčerpávajúcej odpovedi pána ministra na moje otázky zvážim, ale mám obavu, že budem hlasovať proti, aj keď jediný.

Ďakujem, pán predsedajúci. No, kolega Hlina, nebudem vás lámať o tom, ako máte hlasovať, ani odpovedať na tú účtovnícku stránku tej otázky. Chcem len povedať jedno. Tú otázku, ktorú ste položili, načo sú nám armády. No, povedzme si otvorene, celkom čestne a nie je to nijaké štátne tajomstvo. Naša armáda nedokáže ubrániť územie Slovenskej republiky. To je tradičné. Keď sa Tiso pýtal v tridsiatom ôsmom generála Čatloša, v tridsiatom deviatom, koľko vydržíme, keď sa Maďari pohnú, Čatloš mu odpovedal: Tri týždne.
My ideme do Afganistanu podľa mňa, pán kolega, preto, aby nás odmenou za to mal kto brániť. Pretože my nemáme armádu, ktorá by kedykoľvek v dejinách dokázala ubrániť naše územie. Kedysi sme sa opierali o Varšavskú zmluvu a bratské pomoci. A presne vzaté, to, čo sme predviedli za štvrťstoročie financovania našich ozbrojených síl, nás doviedlo do stavu, že nie 1,3 mld., ale možno sto miliárd je vnútorný dlh starých peňazí našej armády, aby bola aspoň nie smutným obrazom. To znamená, že my výmenou za tých 66 chlapov, ktorí pôjdu do Afganistanu, budeme dúfať, že keby raz v živote bolo treba brániť túto krajinu, ktorú nikdy neubránime, dokonca ani keď zvýšime to, čo máme dávať a nedávame na armádu, že potom tí iní, ktorí tam možno budú s nami bojovať, nám prídu na pomoc. To je odpoveď na to, načo sú nám armády a načo ideme do Afganistanu. Toto je proste tak. Ilúzia, že by sme tu pri čomkoľvek dokázali v dnešných moderných bojových vymoženostiach vybudovať armádu, ktorá ubráni naše Slovensko, je čistá ilúzia.

Pán poslanec Hlina, vyjadruješ sa často a k veľa témam, ale tuná bolo cítiť z tvojho príhovoru, že kĺzaš po povrchu a nemáš všetky informácie. Tie odpovede na tvoje otázky sú veľmi jednoduché. Ideme si tam plniť medzinárodné záväzky, ku ktorým sme sa zaviazali, časť z ktorých si aj tak neplníme. Ale plňme si aspoň tú časť, ku ktorej sme sa zaviazali. Ďalej treba hovoriť o spôsobilostiach našej armády, o tom, že mať reálnu skúsenosť z miesta, kde sa bojuje, je nezaplatiteľné a keby iba vojaci trénovali a nemali šancu byť aj reálne na miestach, kde sú nejaké ohniská konfliktov, či už lokálne, alebo väčšie, tak by mali dlhodobo potom veľký problém. Žijeme v globálnom svete. Ten globálny svet ponúka niekoľko veľkých výziev. Musím povedať, že v Severoatlantickej aliancii sa viaceré z tých výziev podarilo v poslednej dobe eliminovať alebo aspoň dostať pod kontrolu, a ber to jednoducho ako príspevok Slovenska do medzinárodnej organizácie, ktorá sa stará o našu bezpečnosť.