44. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, jediný poslanec SMER-u v tejto sále. Vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 83 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona. Predmetný návrh ústavného zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý ho navrhol aj ako gestorský, s tým, aby gestorský výbor prerokoval uvedený návrh zákona v druhom čítaní do 32 dní od prerokovania návrhu ústavného zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, otváram rozpravu. Písomnú prihlášku do rozpravy nemám, pýtam sa preto, kto sa hlási do rozpravy ústne. Pán poslanec Droba, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Pán Droba, máte slovo.

Vážený pán predsedajúci, ctení kolegovia, chcel som reagovať faktickou poznámkou, ale keďže sa neprihlásil do rozpravy nikto ďalší, tak aspoň veľmi stručne. Poviem svoj názor na predložený návrh, myslím si, že bol veľmi dobre vyargumentovaný. Stotožňujem sa s duchom tohto návrhu, myslím si, že Slovensku by pri nemohúcnosti vládnych špičiek pomohlo trochu viac referendovej demokracie. Myslím si, že ak by sme vedeli nájsť spôsob, akým organizovať referendá pravidelne v dohodnutých termínoch tak, aby to štát a daňových poplatníkov nestálo extra peniaze, ak by sme nemávali predčasné voľby a ak by bolo možné kombinovať referendá s voľbami, bol by to úplne ten ideálny scenár. Bohužiaľ, súvisí to úzko aj s volebným zákonom a ten je dnes postavený tak, ako je, takže tento cieľ sa nám naplniť nepodarí. So znížením kvóra na referendá súhlasím, myslím si, že ľudia majú mať právo vyjadriť svoj názor úplne priamo, referendá sa podľa mňa úplne perfektne osvedčujú na úrovni komunálnej, na úrovni obcí a nevidím dôvod, prečo by tomu nemalo byť tak aj na celoštátnej úrovni.
No a zároveň trošku aspoň na záver podpichnem, že som celkom rád, že toto nastávajúce referendum ešte nestihne tento nový zákon, po novom, lebo by to mohlo skončiť obrovskou katastrofou pre Slovensko.
To je všetko, ďakujem.

Ďakujem pekne, pán kolega, na záverečné slovo reagujem, že ja si nemyslím, že to skončí katastrofou, ja si myslím, že to skončí tak, ako to už máme od niekoho zhora dané, ako to na Slovensku má byť, ako sa má žiť, takže tak to asi bude.
A som rád, že zdieľate tiež taký istý názor, že to kvórum predsa len robí určitý blok, kde ľudia nemôžu vyslovene prejaviť svoju vôľu. A ja ešte v tom minulom volebnom období, keď bolo zmarené aj to vaše referendum, to také neúspešné referendum, a sme chceli ponížiť počet poslancov zo 150 na 100, to si asi aj pamätáš, a keď som vystúpil v rozprave k tomuto bodu, že tu je predsa hlas ľudu, ktorý povedal, 935-tisíc ľudí povedalo k tejto otázke, že áno, súhlasí s tým. Ale boli sme zmietnutí zo stola, pretože to nebol hlas ľudu, lebo referendum nebolo platné. A to je tá anomália, ktorá hovorí, proste tak sa predsa nemôže vyvíjať demokracia na Slovensku, aby sme 935-tisíc ľudí v neplatnom referende vôbec odpísali, že nemajú šancu povedať si svoj názor a tento názor aj do legislatívy presadiť.
Takže ďakujem za tvoje vystúpenie a dúfam, že to zvládneme.

Kolega Droba, ja, samozrejme, teda na tú záverečnú, na ten záverečný podpich by som chcel reagovať. Že obávaš sa, že by to skončilo obrovskou tragédiou alebo katastrofou, doslova si povedal, ak by vlastne prešlo nasledujúce referendum Aliancie za rodinu.
Ja si naozaj nemyslím, že katastrofa je, ak väčšina aktívnych ľudí o nejakej otázke rozhodne a napríklad zabezpečí tým rozhodnutím, že rodič bude môcť rozhodovať o tom, že či jeho dieťa bude chodiť na sexuálnu výchovu alebo nebude. Čo je na tom obrovská katastrofa, že rodičovi zostane právo rozhodnúť sa za neplnoleté dieťa, či bude alebo nebude chodiť na sexuálnu výchovu? Nevidím na tom nič katastrofálne. A keď teda budem hovoriť o trošku hodnotách, však pochádzaš zo SaS-ky, liberálnych, tak práveže si myslím, že by to malo byť, by ste to mali podporovať, lebo vlastne je to slobodná voľba rodiča sa rozhodnúť a nemusí sa podriaďovať tomu, že teda či mu štát prikáže, alebo neprikáže absolvovať sexuálnu výchovu. Ešte práveže by ste podľa mňa mali to podporiť.
A tak isto otázku, keď si jednoducho väčšina spoločnosti, keď si povie, že nevie sa stotožniť s tým, aby si teda párik dvoch chlapov adoptoval dievčatko z detského domova, takisto si nemyslím, že by bola nejaká katastrofa, ak by sme rešpektovali názor týchto ľudí vyslovený v demokratickom referende a nehádzali týmto ľuďom polená pod nohy v podobe 50-percentného kvóra, bohužiaľ, ktoré teraz pod tými nohami majú a kedy hrozí, že teda nebude rešpektovaný názor možno 1,5 milióna ľudí, ktorí k tomu referendu prídu, čo je dramaticky viac, ako má dnes legitimitu vládna strana SMER, ktorá de facto rozhoduje o všetkom.

Nielen že som spolupredkladateľkou tohto návrhu zákona, ale skutočne aj v tejto rozprave faktickou poznámkou si dovolím podporiť jednoznačne potrebu sfunkčnenia referenda, a to preto, že je tu jednoznačná spoločenská objednávka po prijatí takéhoto inštitútu, po prijatí takéhoto zákona, ktoré zníži potrebné kvórum. Žiaľ, v súčasných politicko-občianskych podmienkach sa ukazuje, že mnohokrát politici v tej svojej poslaneckej praxi odbiehajú od sľubov, ktoré ľuďom vo voľbách dajú. A sami sme boli v priebehu doterajšej činnosti svedkami mnohých zákonov, ktoré hlavne navrhovala opozícia, ktorými upozorňovala práve na protirečenia a asymetriu, na neplnenie daných volebných sľubov a, žiaľ, práve pre presilu politickej moci takéto zákony potrebné a prospešné ľuďom neboli prijaté a neboli prijaté v podmienkach žiadnej vecnej, odôvodnenej protiargumentácie. S takýmto stavom sa nemožno stotožniť, a preto je nevyhnutné tomuto zákonu pripísať ten význam, ktorý mu právom patrí. Prijatím tohto zákona budeme akceptovať a zohľadňovať oprávnenú a dôvodnú požiadavku občiansky sa aktivizujúcich ľudí. Okrem toho sprievodným zmyslom takéhoto sfunkčneného referenda bude aj zvýšenie osvety a objektívnej informovanosti našich občanov. Takže nevidím dôvody, pre ktoré by tento zákon nemal byť prijatý.
Ďakujem.

Budem reagovať na kolegu Matoviča. Ja to vnímam tak, že vyspelosť spoločnosti je determinovaná tým, ako sa správa ku svojim menšinám, a myslím si, že toto referendum konkrétne je možno, dám takú analógiu, keď sa stretnú dvaja vlci a jedna ovca a idú hlasovať o tom, že čo bude na večeru. Tá väčšina, samozrejme, vždy prevalcuje menšinu, ale bavíme sa o tom, že sa vyhlásilo nejaké referendum, ktoré sa týka základných ľudských práv. Z tohto titulu, aj keď bolo vyhlásené Ústavným súdom za legitímne, tak ja sa ho nebudem zúčastňovať, lebo si myslím, že ide obmedzovať základné ľudské práva určitej menšiny, ktorá žije medzi nami.
Čo sa týka tej druhej veci, Igor, tak ja, samozrejme, súhlasím s tým, aby rodičia mali zásadný vplyv na to, čo, aké informácie ich deti dostávajú. Dokonca som za to, aby vstupovali trochu aj do toho, ako vyzerajú súčasné učebné osnovy. Ja napríklad by som naozaj apeloval na zvýšenie niektorých, na zvýšenie vyučovania niektorých predmetov, lebo nezdá sa mi, že všetko ide správnym smerom. A s tým nemám žiadny problém. Ja s tým naozaj nemám problém, ak by niektorí konzervatívnejší kresťania mali problém s tým, že ich deti chodia na hodiny sexuálnej výchovy, tak asi by sa dalo nájsť nejaké riešenie, tak aby na tie hodiny chodiť nemuseli. Ale ešte raz opakujem, februárové referendum, o ktorom nie je, mimochodom, tvoj návrh zákona, čiže by som sa možno vrátil potom k podstate, februárové referendum, mám dojem, že ide obmedziť základné ľudské práva určitej menšiny na Slovensku.
A k zvyšku toho návrhu ešte raz, hovorím, že ho podporujem, možno bavme sa o tom, že prečo je to zrovna 20 %, a jednoznačne súhlasím.

Chcel som iba zareagovať k niektorým veciam, ku ktorým sa nedalo cez faktické, áno, k Ďurovi Drobovi, ten návrh, ako potom ušetriť náklady, aby teda, keď by sme znížili kvórum, áno, môžeme predpokladať legitímne, že zrejme by sa referendum uskutočnilo trošku častejšie, hoci naďalej by zostala aj tá druhá prekážka, a to je 350-tisíc podpisov. Ale ako ste si všimli, my neznižujeme počet podpisov pod petíciu pri návrhu na konanie referenda, lebo si myslíme, že by malo byť preukázané, že ide o záujem dostatočne veľkej skupiny, a tým pádom nemusíme sa zasa obávať, že každý mesiac by sme mali referendum, lebo zozbierať 350-tisíc podpisov je teda dosť veľká fuška. Keď mnohí z nás teda zabezpečovali iba 10-tisíc podpisov na vznik politickej strany a vedeli, viete, čo to znamená.
Nespomenul som v úvodnej reči príklad Švajčiarska, kedy je krásny príklad toho, že sa nemusíme obávať zníženia kvóra, kde Švajčiarsko môžeme doslova nazvať referendovou demokraciou, kde ľudia dlhodobo si spravujú svoju krajinu systémom referend a majú a používajú až ten pre slovenské politické strany nepredstaviteľný extrém, nulové kvórum na referendum, inak povedané, rozhodujú tí ľudia, ktorí k referendu prídu.
Na protiargument teda, keď niekto chce povedať, že toto by vlastne Slovensku uškodilo, tak nech mi teda niekto povie parameter, v ktorom Slovensko zaostáva za, či Švajčiarsko zaostáva za Slovenskou republikou, aby teda dokázal, že systém de facto referendovej demokracie je horší a ubližuje štátu, ako systém parlamentnej demokracie, ktorý máme zavedený na Slovensku. A pre zaujímavosť, dlhodobá účasť na týchto referendách v Švajčiarskej konfederácii dosahuje viac ako 83 percent. Čiže práve to, že kvórum je zrušené, burcuje ľudí k záujmu o veci verejné, lebo sa obávajú, aby rozhodla menšina, a tým pádom sa vlastne dosiahne, aby ľudia boli aktívni, aby sa zaujímali, aby im nebolo ľahostajné a aby, áno, im nebolo ľahostajné, aby politické strany ich krajinu nedrancovali a podobne. Jasné, je to nebezpečné pre skorumpované politické strany. Lebo vtedy majú proti sebe alebo nad sebou ako Damoklov meč skupinu aktívnych občanov, ktorí si kedykoľvek môžu referendum zorganizovať a klepnúť po prstoch zlodejom politikom, ale to teda zrejme na Slovensku nie je záujmom politických strán.
Jednu otázku ešte, ktorej som sa chcel dotknúť v spojitosti s budúcim referendom a nadviazať aj na tie predošlé, trochu sa ma osobne dotýka, ak ktokoľvek v minulosti organizoval referendum a v tomto prípade hovorím smerom k SaS-ke alebo možno teda ľuďom, ktorí zo SaS-ky pochádzajú, a ktorého sa veľmi dotýkalo, keď SMER vyzýval, aby ľudia na to referendum nešli, že dnes v podstate používa presne tú istú zbraň proti referendu inej skupiny ľudí, ktorí si zozbierali podpisy, legitímne zozbierali podpisy a referendum si zorganizovali, že pripadá mi to také, že vtedy, keď je to v môj prospech alebo teda v prospech mojej politickej strany, vtedy nadávam na 50-percentné kvórum a nadávam na politické strany, ktoré odrádzajú ľudí od účasti, ale vtedy, keď nie je príliš v môj prospech a mohlo by sa náhodou odhlasovať niečo, čo mi príliš nezapasuje do agendy, tak vtedy som veľmi rád, že tam to kvórum je a de facto zneužívam alebo využívam túto prekážku, ktorú ľuďom takýmto spôsobom dávam. Mne to jednoducho nepripadá zo strany liberálnych poslancov v tomto prípade, lebo v prípade tohto referenda zatiaľ som to postrehol iba z tejto strany politického spektra, nepripadá mi to fér. Ako konzistentné by bolo, keď raz to považujeme za zbytočnú prekážku a raz vyzývame ľudí, aby teda si uplatnili svoje práva, tak zabojovať statočne a povedať, áno, poďme, poďme teda, keď aj sme možno v menšine názorovej, liberáli zabojovať v tomto referende a nezneužívajme túto prekážku na to, aby nám vlastne koniec koncov pomohla.
A teda potom ešte posledná otázka, porovnať iba legitimitu rozhodovania. Keď som tu hovoril o tom, že SMER vlastne vo voľbách 2012 získal mandát 83 poslancov z 1,1 mil. hlasov, čiže inak povedané, teraz majú 83, približne 10 % navyše, čiže stačí približne 1 200 000 hlasov na to, aby na Slovensku získala politická strana úplne absolútne moc teda, nie iba parlamentnú väčšinu, ale ústavnú väčšinu. Čiže 1 200 000 stačí na ústavnú väčšinu, kedy vlastne si tá politická strana so Slovenskom môže urobiť absolútne čokoľvek, ale 2 200 000 nestačí ľuďom na to, aby mali platné referendum, aby mohli rozhodnúť o bežných veciach. Tak kde je tu naplnená litera ústavy alebo duch ústavy, ktorý hovorí o tom, že ľudia si môžu veci spravovať priamo alebo prostredníctvom volených zástupcov? Jedna a druhá možnosť je v dramatickej nerovnováhe, lebo v prvom prípade 1 200 000 hlasov dá absolútnu moc, ústavnú väčšinu, a v druhom prípade 2 200 000, čo je skoro dvojnásobok, nedá ani bežnú moc a povieme tým ľuďom, napľujeme do tváre, že my váš názor neakceptujeme, nerešpektujeme, lebo vás nebolo dosť. Tak 1 200 000 stačí na to, aby mohlo úplne zdrancovať krajinu, aby si ju mohli privlastniť a sprivatizovať, ale 2 200 000 v referende zrazu už nestačí!
A toto je ten problém, ktorý nám tu vadí, že skúsme dať tieto dva piliere demokracie na roveň a naplniť naozaj literu aj ducha ústavy, tak ako je to napísané, a konečne prestaňme nedôverovať ľuďom a báť sa ich rozhodnutia. Viete sami, že dnes by bolo najlepšie pre všetky politické strany, aby sme každý jeden cítili nad sebou absolútnu moc občana. Absolútnu moc ľudí, aktívnych ľudí, ktorí by okrem volieb mohli rozhodovať aj priebežne o našich osudoch.
K tým nákladom, áno, ak by teda referendá hrozili, že teda by malo byť raz do roka referendum, nič nám nebráni spojiť referendá, povedať pevný termín, že raz za dva roky bude s niektorými voľbami. Dobre, bude to s voľbami. Alebo teda zaviesť konečne, však nebuďme sto rokov za opicami, pozrime sa na Estónsko, iks rokov majú v Estónsku elektronické voľby a možnosť aj elektronicky hlasovať. Zaveďme možnosť elektronického referenda. Ak by bola trošičku dobrá vôľa, tak môžeme referendá organizovať za zlomok ceny, za ktoré dnes organizujeme voľby, ale bol by to veľmi ústretový krok a hovorím pre politické strany, hlavne skorumpované politické strany, by to bol veľmi nebezpečný krok, takže obávam sa, že tento krok ani nebudú chcieť urobiť. Napriek tomu by som bol veľmi rád, keby ste tento návrh podporili.

Milá pani podpredsedníčka, kolegovia, kolegyne, predkladám za skupinu poslancov z nášho klubu Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti návrh ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. A pointa tohto návrhu je veľmi jednoduchá. Chceme a v podstate opakujeme náš taký dlhodobý program, ktorý si teda medzičasom už čiastočne adoptovala vládna strana SMER – sociálna demokracia, ale teda iba veľmi čiastočne, predkladáme návrh, keď už teda nechcete zabrániť verejným funkcionárom, aby mohli zastávať viacero funkcií, tak predkladáme návrh, aby si verejný funkcionár, ktorý zastáva viacero verejných funkcií, aby mal možnosť si vybrať plat, ktorý bude poberať, ale len jeden. Samozrejme, nikto mu nebude brániť, ak si vyberie ten najnižší a všetkých tých ostatných vyšších sa vzdá. To je už na ňom, to je na jeho slobodnom rozhodnutí. Samozrejme, predpokladáme, že si vyberie ten najvyšší, ale každopádne len jeden.
Chceme tým dosiahnuť to, že chceme rešpektovať alebo rešpektovať situáciu, kedy sa nenachádza v tomto pléne väčšina ľudí dostatočná na to, aby sme zabránili mnohofunkčným supermanom s názvom politik alebo menom politik, ktorí si myslia, že dokážu plnohodnotne zastávať aj post poslanca Národnej rady, aj post poslanca VÚC, poslanca mestského zastupiteľstva. Niektorí popritom aj primátora, starostu a podobne. A ako teda vieme, však rekordmani sú v SMER-e pán Jasaň, Jasaňa vidím, ale menovec z Považskej Bystrice (reakcia z pléna), čiže pán Jasaň (pozn. red.: správne má byť "Janas") povedzme z Považskej Bystrice, to už je jedno, veľmi podobne sa volá, ktorý teda zastával deväť funkcií, a teda to už je čo robiť. A teda v jednom momente bol aj v Trenčianskej univerzite prednášal, aj zároveň bol na mestskom zastupiteľstve v Považskej Bystrici. To dokážu len v SMER-e. Samozrejme, aby som bol spravodlivý, tak takíto multifunkcionári sú aj v opozičných radoch a v minulosti teda boli vo všetkých opozičných politických stranách.
Keď teda tu nie je dobrá vôľa zakázať tento zlozvyk mať viacero funkcií, tak teda navrhujeme, keď už teda tento zlozvyk chcete naďalej propagovať a nemáte asi teda dosť ľudí, aby ste ponúkli im aj niekoho, kto by teda mohol zastávať iba jednu funkciu, tak aby si títo ľudia mohli vybrať iba jeden jediný plat.
Áno, som rád, že tento aj teda náš tlak pomohol SMER-u, že si čiastočne vstúpil do svedomia a po dlhom dobiedzaní predkladá návrh zákona, za ktorým už verejní funkcionári z druhých funkcií budú mať maximálne iba minimálnu mzdu. Ale zdá sa nám to nefér, keďže veľakrát tie iné funkcie sú s platom nižším ako minimálna mzda, čiže de facto niektorí multifunkcionári ani o žiadnu, alebo tá žiadna sankcia voči nim vyvodená nebude a naďalej budú poberať rovnaký plat alebo rovnaké množstvo platov a v rovnakej výške, ako ich poberali doteraz.
Áno, týmto návrhom chceme urobiť výkon viacerých verejných funkcií menej atraktívnym pre takých ľudí, ktorí ich potrebujú zastávať viacero. Áno, registrujem argument mnohých ľudí z verejnosti, ktorí hovoria, ale načo im budete skresávať plat, však oni nerobia za svoj plat. Oni robia za úplatky, za korupciu, v ktorej sú namočení, a plat je pre nich iba niečo také všimné, také vreckové. Takže v podstate týmto návrhom nejako zásadne ich neodradíte od toho, aby zastávali naraz tri-štyri platy, takže nie je čo riešiť.
Základná logika v situácii, kedy na Slovensku je 350-tisíc nezamestnaných a von ste vyhnali 150-tisíc nezamestnaných, ktorým ste nedokázali poskytnúť prácu, čiže de facto na Slovensku máme 500-tisíc ľudí, ktorí nemajú žiaden plat z práce, tak nie je vôbec spravodlivé, aby ktorýkoľvek politik mal iks platov z toho, že robí vlastne politickú prácu na viacerých miestach akože naraz. Naozaj, keď mi tu dokáže niekto vysvetliť, ako dokáže zodpovedne a plnohodnotne robiť prácu kolegyňa Vaľová, primátorka Humenného, čo je 500 km odtiaľto, a zároveň byť poslankyňou Národnej rady, alebo pán primátor Košíc Raši, ktorý je 420 alebo 450 km od Bratislavy, robiť zároveň aj primátora Košíc a plnohodnotne aj poslanca Národnej rady, tak mu za to zagratulujem.
Každopádne viem, že vo fyzických schopnostiach nie je možné vykonávať jedno aj druhé plnohodnotne. A potom sa to môže riešiť tak, ako raz pani kolegyňa Vaľová na túto otázku odpovedala, ale veď ja mám zabezpečenú náhradu miesto mňa v Humennom. Áno, a kto tu náhradu platí? Pani kolegyňa Vaľová zo svojho platu? Nie, nehrozí. Platí ju mesto Humenné, lebo jednoducho preto, lebo pani kolegyňa Vaľová si zmyslí byť v pléne Národnej rady, tak musí ju zastupovať niekto, ktorý bude robiť jej prácu, ale skladajú sa na to všetci ľudia, ale kolegyňa Vaľová berie zbytočne dva platy. Som rád, že už nebude brať zbytočne tie dva platy v plnej výške, ale aj tak či tak si myslím, že by nemala brať ani tú symbolickú minimálnu mzdu z pohľadu politika a za ten výkon druhého mandátu, ktorý vykonáva.
Preto navrhujeme teda aj tento návrh zákona. Keď už chceš vykonávať viacero funkcií, tak ich vykonávaj, ale vyber si iba jeden jediný plat. Bolo by to spravodlivé. Malo to platiť už 25 rokov a zabránili by sme aspoň čiastočne tým multifunkcionárom, ktorí nám tu nervy žerú už dosť dlhú dobu, ani jednu prácu si nerobia poriadne.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavnému zákona.
Predmetný návrh ústavného zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre nezlučiteľnosť funkcií a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ako gestorský navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.